Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-2Sa/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200162
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8023200162.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a
posudkových činností, Zádielska 2, 043 32 Košice, o p r e s k ú m a n i e zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2023/2740 zo dňa 15.02.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žiadnemu účastníkovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa požiadala dňa 14.09.2022 o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia – na opatrovanie svojho manžela D. B., ako posudzovanej osoby z dôvodu jeho
odkázanosti na opatrovanie a pomoc inej fyzickej osoby.

2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím číslo

KK1/OOPnKŤZPaPČ/SOC/2022/29134-7 zo dňa 14.11.2022 nepriznal žalobkyni peňažný príspevok
na opatrovanie fyzickej osoby – jej manžela: D. B., narodený XX.XX.XXXX z dôvodu, že požadovaný
peňažný príspevok na opatrovanie ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia nebol v komplexnom posudku navrhnutý.

3. Proti tomuto rozhodnutiu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, odbor sociálnych vecí a
rodinyrozhodnutímčísloKK1/OOPnKŤZPaPČ/SOC/2022/29134-7zodňa14.11.2022podalažalobkyňa

odvolanie, v ktorom namietala nepriaznivý zdravotný stav svojho manžela ako posudzovanej osoby.
Prílohou odvolania boli staršie lekárske nálezy, ale aj nový lekársky nález.

4. Žalovaný - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a posudkových činností rozhodnutím č. UPS/
US6/SSVODPPKPC1/SOC/ 2023/2740 zo dňa 15.02.2023 odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, odbor sociálnych vecí a rodiny

rozhodnutím číslo KK1/OOPnKŤZPaPČ/SOC/2022/29134-7 zo dňa 14.11.2022 potvrdil.

II.
Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania5. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 20.03.2023, podanou na poštovú prepravu dňa 22.03.2023
a doručenou pôvodne Krajskému súdu v Prešove dňa 23.03.2023 domáhala zrušenia rozhodnutia

žalovaného. Vo svojej žalobe namietala, že pri lekárskej posudkovej činnosti došlo k viacerým
pochybeniam. Uviedla že podľa posudkového lekára žiadnym šetrením nie je podaná organická príčina
naunikaniestoliceapodľajejnázoruajtretístupeňinkontinenciemočujemožnéspochybniť.Uviedla,že
posudkovýlekárprivykonávanílekárskejposudkovejčinnostispolupracujeslekáromsošpecializáciouv
príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom. podľa názoru žalobkyne posudkový lekár

svojím konaním spochybnil odborný lekársky nález lekára špecialistu napriek tomu, že v tomto odbore
urológia nie je špecialistom. Podľa názoru žalobkyne posudkový lekár mal vec pre konzultovať s lekárom
špecialistom čo evidentne neurobil a nepostupoval v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením,
čo v tomto prípade výrazne ovplyvnilo bodové ohodnotenie prílohy číslo 3 zákona o sociálnych službách
a to zníženie bodového ohodnotenia v oblasti vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva
namiesto 50 bodov a tým dosiahnutia bodového ohodnotenia z 50 na 40 bodov a tak dosiahnutia V.

stupňa odkázanosti na miesto IV. Stupňa, čím by došlo k splneniu podmienky pre priznanie príspevku
na opatrovanie.

6. Žalobkyňa ďalej namietala, že z komplexného lekárskeho posudku vôbec nie je známe z akých
odborných lekárskych nálezov vychádzal posudkový lekár pri vypracúvaní komplexného lekárskeho

posudku. Namietala, že posudkový lekár vôbec nebral do úvahy odborný lekársky posudok A. D.
z 30.08.2022, na základe ktorého a posudzovaná osoba D. B. vyžaduje celodenné opatrovanie.
Poukázala tiež na skutočnosť, že posudková sociálna činnosť bola vykonaná na základe telefonického
rozhovoručopovažujezaneprípustnéaaniodvolávanínakovynepovažujezarelevantné.Vypracovanie
posudkový sociálnej činnosti bolo vykonané bez osobnej prítomnosti posudzovanej osoby a bez

objektívneho posúdenia jeho sociálnych a rodinných pomerov. Uviedla, že podľa jej názoru je správny
orgán pri vyhodnocovaní sociálnych dôsledkov ťažko zdravotne postihnutého povinný pristupovať ku
každému žiadateľovi individuálne a uviedla že správny orgán sa nevysporiadal s jej argumentmi, že
žiadaná forma kompenzácie - príspevok na opatrovanie pre jej manžela ako posudzovanú osobu je
najvhodnejšia a takouto formou kompenzácie sa podľa jej názoru naplní účel zákona. Žalobkyňa vo

svojej žalobe citovala § 6 ods. 1, v § 1 ods. 2, § 14 ods. 4 § 11 ods. 2 Zákona č. 447/2008 Z. z.
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, (ďalej len „Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP“). Uviedla, že
rozhodnutie žalovaného nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a komplexne lekársky posudok,
ktorý bol podkladom pre vyhotovenie rozhodnutia žalovaného bol vyhotovený v rozpore so zákonnými

ustanoveniami, a preto považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné.

7. Navrhla aby súd po prejednaní veci vydal rozsudok ktorým zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného.
Túto formuláciu vety súd podľa obsahu posúdil ako žiadosť žalobkyne o nariadenie pojednávania.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku správnej žalobe zo dňa 21.04.2023 uviedol že posudzovaná
osoba - manžel žalobkyne nespĺňa základnú podmienku odkázanosti na opatrovanie nakoľko stupeň jej
odkázanosti na pomoc inej fyzickej osobe zhodnotí Bartlhelovej indexu dosahuje len 50 bodov, t. j. IV.
stupeň, nakoľko je v priebehu dňa odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu 6 až 8 hodín a
tak sociálne dôsledky vyplývajúce z jej ťažkého zdravotného postihnutia neboli navrhnuté kompenzovať

predmetný peňažným príspevkom. Uviedol, že posudzovaná osoba by musela v hodnotení Bartlhelovej
indexu dosiahnuť 44 až 0 bodov, t. j. V. alebo VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby
a v priebehu dňa by musela byť odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu viac ako 8 - 12
hodín. Poukázal na skutočnosť, že sociálna posudková činnosť žalovaného vychádzala zo sociálneho
prieskumu vykonaného telefonickou formou a to na základe opatrenia generálneho riaditeľa Ústredia

práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, na predchádzanie vzniku a šírenia COVID - 19 a na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Uviedol, že bodové hodnotenie posudzovanej osoby vykonal
posudkový lekár v zmysle Bartlhelovej indexu, pričom bol striktne zachovaný spôsob posudzovania
odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach podľa prílohy číslo 3
zákona o sociálnych službách. Žalovaný zdôraznil že nejde o formálne právne posúdenie, ale o vysoko

špecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre
posudzovanú osobu. Poukázal na to že posudkový lekár: A. E. B. spracoval k správnej žalobe odborné
vyjadrenie zo dňa 14.04.2023, v ktorom vyčerpávajúcim spôsobom a dostatočne zreteľne a faktograficky
odôvodnila zhodnotenie zdravotného stavu posudzovanej osoby.9. Žalovaný tiež uviedol, že posudkový lekár mal k dispozícii celú dokumentáciu pričom bola
komplexne zhodnotená celá doložená zdravotná dokumentácia úradu a v súlade so zdravotnou

dokumentáciou posudzovanej osoby bol dňa 17.01.2023 vypracovaný lekársky posudok žalovaného
č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2023/2637, ktorý ako podklad pre vypracovanie komplexného
posudku č. č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2023/2637 zo dňa 10.02.2023 spĺňa všetky požiadavky
úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, nie je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z
predložených odborných lekárskych nálezov, vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami

a je tak dostačujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
K námietke žalobkyne že žalovaný neúplne zistil skutkový stav a preto je napadnuté rozhodnutie
nepreskúmateľné žalovaný uviedol, že posudkový lekár vychádzal z aktuálnych lekárskych nálezov,
ktoré boli úplné, postačujúceho rozsahu a kvality a posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti
diagnostických záverov vyplývajúcich z predložených lekárskych nálezov, a tak nebola posudzovaná
osoba predvolaná na posúdenie jej zdravotného stavu. K námietke žalobkyne že z komplexného

lekárskeho posudku vôbec nie je známe z akých odborných lekárskych nálezov vychádzal posudkový
lekár pri vypracovávaní komplexného posudku žalovaný uviedol, že nie je dôvodná nakoľko všetky
lekárske nálezy sú v lekárskom posudku zo dňa 17.01.2023 a to aj vrátane psychiatrického nálezu
zo dňa 30.08.2022 zahrnuté. Žalovaný tiež uviedol že žalobkyňa si osobuje posudzovať medicínske
závery vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ a hodnotiť závery posudkového lekára ako rozporné,

pričom k tomuto záveru nemá žiadnu právomoc ani ošetrujúci lekár, čo vyplýva aj z rozhodovacej
praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/63/2016 zo dňa 29.11.2017. Žalovaný tiež
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/51/2011 zo dňa 27.06.2012
v ktorom súd konštatoval že posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných
posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,

ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/63/2016 zo dňa 29.11.2017 kde
súd konštatoval že záver neurológa nie je dôvodom pre priznanie peňažného príspevku na opatrovanie,
nakoľko posudzovanie zdravotného stavu na účely jeho priznania je zverené posudkovým lekárom
úradu a nie ošetrujúcemu lekárovi. V tejto súvislosti žalovaný uviedol že ani psychiater nie je oprávnený
na konštatovanie odkázanosti posudzovanej osoby pre účely rozhodovania o peňažnom príspevku na

opatrovanie.

10. Žalovaný považoval správnu žalobu za nedôvodnú, vychádzajúc len z presvedčenia žalobkyne, že
odborný lekársky posudok a následne vypracovaný komplexný posudok žalovaného nie je objektívny a
je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov.

Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal súd o nariadenie pojednávania a žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

11. Žalobkyňa vo svojej replike zotrvala na svojom názore uvedenom v žalobe že posudkový lekár

nepostupoval v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ŤZP pričom uviedla, že posúdenie onemocnenia inkontinencie moču a stolice posudzovanej osoby
posudkového lekára prvostupňového orgánu a posudkového lekára žalovaného sú odlišné, nakoľko
posudkovýlekárprvostupňovéhoorgánupriznalvrámciúkonovsebaobsluhyposudzovanému0bodova
nespochybňoval nálezy odborného lekára neurológa kým posudkový lekár žalovaného mal pochybnosti

lekárskemu nálezu odborného lekára urológa, a pri úkonoch sebaobsluhy priznal posudzovanej osobe
5 bodov. Takto odlišné názory posudkových lekárov majú podľa žalobkyne zásadný význam pri priznaní
nároku na peňažný príspevok na opatrovanie jej manžela ako posudzovanej osoby.

12. Žalovaný na výzvu súdu duplikou nereagoval.

III.
Konanie na správnom súde

13. Dňa 01. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach.
Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov.14. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal
(vrátaneprvostupňového)nielenvrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe,aleajnadrozsahžalobných

bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je
viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej aj „SSP“) a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

15. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho

spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý
existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), postupom podľa § 107 ods. 1 SSP vec
prejednal na pojednávaní dňa 28.10.2024 za účasti žalobkyne a povereného zástupcu žalovaného a
dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

16. Na nariadenom pojednávaní žalobkyňa uviedla, že v čase, keď bol jej manžela posudzovaný
zdravotný stav, išla k prvostupňovému správnemu orgánu, kde bola iba pani F. sama a nebol tam
posudkový lekár a tam vlastne opísala aké úkony vykonáva v súvislosti so starostlivosťou o svojho
manžela. Ďalej pokračovala, že následne prvostupňový správny orgán nevyhovel jej žiadosti, voči tomu
sa odvolala. Tam zo strany druhostupňového správneho orgánu jej volala pani z Košíc alebo z Prešova,

ktorá vlastne cez telefón zisťovala aké úkony, alebo akú starostlivosť zabezpečuje svojmu manželovi,
pričom chcela, aby sa prišli osobne pozrieť a presvedčiť ako sa stará o svojho manžela, to sa v tomto
prípadenestalo.Následnežalobkyňapoukázalanatoakélieky,vakomrozsahuaakočastomusísvojmu
manželovi podávať, takisto v akom rozsahu ako často mu podáva inzulín.

17. Následne na pojednávaní žalobkyňa predložila súdu krátkou cestou originál dekurzu z vyšetrenia
očí u jej manžela s tým, že je potrebné u neho vykonať operáciu očí v decembri 09.12. s jedným
okom a 19.12.2024 s druhým okom, pričom vyšetrenie bolo vykonané 12.06.2024. Predložila súdu aj
kópiu lekárskych správ zo 25.10.2024 od diabetóloga A. A. G., H. s.r.o. a nález – lekársku správu
svojho manžela z Nemocnice Poprad zo dňa 04.09.2024 z oftalmologického oddelenia jednodňovej

oftalmologickej starostlivosti a predložila zošiť – formát A6, kde na dvojstrane je dátum 05.06.2024 od
diabetológaspodpisomadátumom17.10.2024otom,žeboliskontrolovaťmanžela.Napokonžalobkyňa
poukázala na to, že s manželom navštívila aj psychiatra, pani A. B. v mesiaci júl alebo august 2024
z dôvodu, že manžel má psychické problémy, lebo ťažko znáša svoj zdravotný stav. Zároveň navštívila
aj A. D., ktorý je psychológom z dôvodu zlého psychického zdravotného stavu manžela. V konečnom

návrhu žalobkyňa navrhla, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného.

18. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, v ktorom
posudková lekárka žalovaného podrobne uvádza dôvody hodnotenia Barthelovej indexu. Činnosti,
pri ktorých si posudzovaná osoba vyžaduje jej pomoc, ktoré uviedla, sebaobsluhy, hygieny atď., boli

zohľadnené už v lekárskom posudku žalovaného, v ktorom sa vlastne tie body znižovali práve z tých
dôvodov,prečosivyžadujepomocpritýchjednotlivýchčinnostiachposudzovaný.Čosatýkazhoršeného
zdravotného stavu, ktorý prezentovala žalobkyňa aj vo svojom vyjadrení, ku ktorému prikladá lekárske
nálezy, aj ku dnešným lekárskym nálezom predloženým na pojednávaní mal za to, že tieto nemôžu
byť brané do úvahy z toho dôvodu, že boli vydané po rozhodnutí žalovaného, to znamená, žalovaný

nemal vedomosť o týchto lekárskych nálezoch a tým pádom logicky nemohli byť posúdené posudkovým
lekárom žalovaného. V prípade zhoršenia zdravotného stavu u posudzovanej osoby má žalobkyňa
možnosťobrátiťsanapríslušnýúradpráce,kdesipodánovúžiadosťoposkytnutiepeňažnéhopríspevku
na opatrovanie, kde už doloží nové lekárske nálezy, ktoré by odôvodňovali zhoršenie zdravotného stavu,
nakoľko ten zdravotný stav ako bol posudzovaný posudkovým lekárom žalovaného v čase vydania

rozhodnutia,ktorébolonapadnutésprávnoužalobouboltaký,žeposudkoválekárkažalovanéhouviedla,
že hoci pri činnostiach vyprázdňovania močového mechúra, hrubého čreva, posudzovaný síce má
zdravotné ťažkosti, ktoré mu spôsobujú problém pri týchto činnostiach, ale nie v takom rozsahu, aby
bol ohodnotený nulovým počtom bodov. V konečnom návrhu poverený zástupca žalovaného navrhol,
aby správny súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol z dôvodu, že boli dodržané tak procesno-

právne, ako aj hmotno-právne podmienky potrebné pre vydanie rozhodnutia v prejednávanej veci.

IV.
Relevantná právna úprava19.Podľa§2ods.1Zákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadku(ďalejlen„SSP“),vsprávnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a

právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudskýchprávaslobôdaochranyprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkov administratívnehokonania.

22.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

24. Podľa § 23 ods. 2 písm. a/ SSP, sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

25. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

26. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

27. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

28.Podľa§202ods.2prvejvetySSP,správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.

29. Podľa § 14 ods. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej
osoby je V. alebo VI. podľa osobitného predpisu. (týmto osobitným predpisom je zákon č. 448/2008 Z. z.).

30. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, lekársku posudkovú
činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej
posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore
všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje
všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom

špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

31. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, na základe lekárskeho
posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán
vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje

a) mieru funkčnej poruchy,
b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,
e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,

f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom,
g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
h) odôvodnenie komplexného posudku.32.Podľa§39ods.1ZákonaopeňažnýchpríspevkochnakompenzáciuŤZP,opatrovanienaúčelytohto
zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie

podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 40 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, ak fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného
podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a

4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie. O vypracovanie
komplexného posudku podľa prvej vety možno požiadať najskôr tri mesiace pred dovŕšením šiesteho
roku veku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Príspevok na opatrovanie sa prizná najskôr
od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyplatený
posledný rodičovský príspevok.

34.Podľa§55ods.6ZákonaopeňažnýchpríspevkochnakompenzáciuŤZP,podkladomnarozhodnutie
o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.

35. Podľa § 1 Zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní, tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb,

financovanie sociálnych služieb a kontrolnú činnosť vo veciach sociálnych služieb.

36. Podľa § 49 ods. 1 Zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na
účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej

osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až
dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný
rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového
počtu bodov.

V.
Právny názor správneho súdu

37. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal
(vrátaneprvostupňového)nielenvrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe,aleajnadrozsahžalobných

bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je
viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

38. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov

verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia

je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/32/2014).

39. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol
odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Kežmarok, odbor sociálnych vecí a rodiny, ktorý nepriznal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie
fyzickej osoby – jej manžela: D. B., narodeného dňa XX.XX.XXXX z dôvodu, že požadovaný
peňažný príspevok na opatrovanie ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia nebol v komplexnom posudku navrhnutý.

40.Vzmysle§55ods.6ZákonaopeňažnýchpríspevkochnakompenzáciuŤZP,podkladnarozhodnutie
o peňažnom príspevku na kompenzáciu predstavuje komplexný posudok, ktorý v zmysle § 15 ods. 1
Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie,
že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, sociálne dôsledky ťažkého zdravotnéhopostihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,
vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, vyjadrenie,
či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným

motorovým vozidlom, termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
odôvodnenie komplexného posudku. Zároveň na účely konania a rozhodovania o tomto type peňažného
príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, podklad pre vydanie komplexného
posudku predstavuje lekársky posudok vypracovaný príslušným posudkovým lekárom (§ 11 zákona č.
447/2008 Z. z.) a posudkový záver ako výsledok sociálnej posudkovej činnosti vykonanej sociálnym

pracovníkom príslušného orgánu (§ 13 zákona č. 447/2008 Z. z.).

41. Správny súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú
podkladom pre ustálenie záveru o miere funkčnej poruchy a jej rozsahu, musí rovnako ako správne
orgány vychádzať z lekárskych posudkov, vo vzťahu ku ktorým posudzuje relevantnosť ich záverov s
prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o konkrétny peňažný

príspevok na kompenzáciu. Lekársky posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí
orgán verejnej správy ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať správnosť
v ňom uvedených záverov, ale hodnotí iba to, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám
logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy. Konajúci
orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej

stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti
a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

42. Rovnako správny súd považuje za potrebné sa vyjadriť aj k bodovému ohodnoteniu jednotlivých

položiek za účelom zistenia konkrétneho stupňa odkázanosti podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.
z. v spojení s § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. je fyzická
osoba odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V. alebo
VI. podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 448/2008 Z. z., podľa ktorého
odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa posudzuje podľa prílohy č. 3 (§ 49 ods. 10)

s tým, že pri posudzovaní jej odkázanosti sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 bod A v prvom bode až
dvanástom bode sčítajú. Na dosiahnutie aspoň V. stupňa odkázanosti je potrebné dosiahnuť 25 až 44
bodov. V predmetnej veci bol stupeň odkázanosti stanovený na úrovni prvostupňového posudzovania na
50bodov,čomuzodpovedáIV.stupeňodkázanostianaúrovnidruhostupňovéhoposudzovaniarovnako.

43. Správny súd zdôrazňuje význam jasného a zrozumiteľného bodového ohodnotenia podľa prílohy č.
3 zákona č. 448/2008 Z. z. (ďalej v texte ako „príloha č. 3“) pre potreby stanovenia stupňa odkázanosti.
Bod A prílohy č. 3 (označený ako „Spôsob posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej
fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach“) je členený do 12 položiek, z ktorých každá obsahuje presne
vymedzený okruh úkonov, pri ktorých sa odkázanosť posudzovaného na pomoc inej fyzickej osoby

posudzuje. Význam posúdenia ktoréhokoľvek z úkonov vyplýva jednak zo spôsobu výpočtu bodov za
každú z jednotlivých položiek a následne z bodu B prílohy č. 3, priraďujúcemu jednotlivej škále bodov
zaradenie do príslušného stupňa odkázanosti fyzickej osoby.

44. Správny súd posudzoval stanovenie stupňa odkázanosti posudzovanej osoby vyjadrené v

rozhodnutiach správnych orgánoch, v komplexnom posudku zo dňa 10.02.2023, resp. z podkladov
nachádzajúcich sa v administratívnom spise. Sumarizujúc relevantnú dokumentáciu obsiahnutú v
administratívnom spise správny súd konštatuje, že posúdenie odkázanosti posudzovanej osoby je
vyjadrené sumárne, s uvedením počtu bodov priradených k jednotlivým položkám podľa prílohy č. 3,
dostatočne zrozumiteľným spôsobom.

45. Zároveň je posúdenie odkázanosti posudzovanej vyjadrené označením stupňa odkázanosti (IV.
stupeň) v napadnutom rozhodnutí. Vyjadrenie, resp. posúdenie jednotlivých úkonov relevantných pre
priradenie príslušného počtu bodov vyplýva z Dotazníka pre účely spôsobu posudzovania odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej osoby pri jednotlivých činnostiach“ zo dňa 15.12.2022, v ktorom sú

jednotlivé úkony prehľadne hodnotené v súlade s prílohou č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z..

46. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, manžel žalobkyne ako posudzovaná osoba v
čase rozhodnutia žalovaného nespĺňala podmienku odkázanosti na opatrovanie, keďže stupeň jehoodkázanosti na pomoc inej osoby v hodnotení Barthelovej indexu dosiahol 50 bodov, t. j. IV. stupeň, z
čoho vyplýva, že v priebehu dňa je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu 6-8 hodín, sociálne
dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia preto neboli preto navrhnuté na kompenzáciu

predmetným peňažným príspevkom. Manžel žalobkyne ako posudzovaná osoba by musel v hodnotení
Barthelovej indexu dosiahnuť 44 a menej bodov, t. j. V. alebo VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej
fyzickej osoby a v priebehu dňa by musel byť odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby minimálne v
rozsahu 8 hodín.

47. K námietke žalobkyne, že došlo k viacerým pochybeniam posudkového lekára, pretože podľa
jej názoru aj tretí stupeň inkontinencie moču je možné spochybniť súd uvádza, že nie je dôvodná.
Žalobkyňa tiež namietala, že posudkový lekár svojím konaním spochybnil odborný lekársky nález lekára
špecialistu napriek tomu, že v tomto odbore urológia nie je špecialistom, mal vec pre konzultovať s
lekárom špecialistom čo evidentne neurobil a nepostupoval v súlade s vyššie citovaným zákonným
ustanovením, čo v tomto prípade výrazne ovplyvnilo bodové ohodnotenie, a to zníženie bodového

ohodnotenia v oblasti vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva namiesto 50 bodov a tým
dosiahnutia bodového ohodnotenia z 50 na 40 bodov a tak dosiahnutia V. stupňa odkázanosti na miesto
IV. stupňa, čím by došlo k splneniu podmienky pre priznanie príspevku na opatrovanie. K tejto námietke
žalobkyne, že posudkový lekár svojím konaním spochybnil odborný lekársky nález lekára špecialistu
napriek tomu, že v tomto odbore urológia nie je špecialistom súd uvádza, že posudzovanie zdravotného

stavu na účely priznania peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby je zverené výlučne
posudkovým lekárom, nie lekárom všeobecným, ani iným lekárom – či už urológom, psychiatrom alebo
endokrinológom. Tento fakt bol konštatovaný aj v judikatúre najvyšších súdnych autorít – v rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/51/2011 zo dňa 27.06.2012. Lekárske správy
zjednotlivýchvyšetreníposudzovanejosobyniesúpodkladomprevydanierozhodnutiažalovaného,tým

je iba komplexný posudok vypracovaný posudkovým lekárom. Správny súd uvádza, že v zmysle zákona
o peňažných príspevkoch bodové hodnotenie v zmysle Barthelovej indexu vykonáva práve posudkový
lekár, pritom je striktne zachovaný spôsob posudzovania odkázanosti fyzickej osoby pri jednotlivých
činnostiach. Nejde pritom o formálne právne posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné posúdenie
zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre posudzovanú osobu. Posudkový

lekár vychádzal z aktuálnych lekárskych nálezov, ktoré boli úplné, postačujúceho rozsahu a kvality a v
súlade s ustanovením § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z..

48. K námietke žalobkyne, že z komplexného lekárskeho posudku zo dňa 10.02.2023 vôbec nie je
známe z akých odborných lekárskych nálezov vychádzal posudkový lekár pri vypracúvaní komplexného

lekárskeho posudku, že posudkový lekár vôbec nebral do úvahy odborný lekársky posudok A. D. z
30.08.2022, na základe ktorého a jej manžel ako posudzovaná osoba vyžaduje celodenné opatrovanie
súd uvádza, že z odôvodnenia komplexného posudku aj z administratívneho spisu vyplýva, že
posudkový lekár mal k dispozícii všetky lekárske správy vrátane tých, ktoré boli prílohou odvolania. Ani
námietka, že rozhodnutie žalovaného nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, že komplexný

lekársky posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonnými ustanoveniami, a tak je nezákonný neobstojí,
nakoľko správny súd dospel k záveru, že posúdenie zdravotného stavu pre účely kompenzácie
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia za účelom zistenia stupňa odkázanosti posudzovanej osoby
na pomoc inej fyzickej osoby, bolo zákonné, v súlade s obsahom predloženým lekárskych správ
a posudkov. Posudkový lekár uviedol aj nález urológa, avšak konštatoval, že žiadnym iným vyšetrením

nebola potvrdená organická príčina unikania stolice, a tak konštatoval, že aj 3. stupeň inkontinencie
moču je možné spochybniť, iba samotné tvrdenia žalobkyne nie sú dôkazom inkontinencie moču
a stolice 3. stupňa ani toho, že by manžel žalobkyne nebol schopný sa s oporou presunúť ku toalete.
A tak ani námietka žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a komplexne lekársky posudok, ktorý bol podkladom pre vyhotovenie rozhodnutia žalovaného

bol vyhotovený v rozpore so zákonnými ustanoveniami, a preto považuje napadnuté rozhodnutie za
nezákonné nie je dôvodná. Posudzovanie zdravotného stavu na účely priznania peňažného príspevku
na opatrovanie fyzickej osoby je zverené výlučne posudkovým lekárom a aj nález A. D. z 30.08.2022, na
základe ktorého jej manžel ako posudzovaná osoba vyžaduje celodenné opatrovanie je iba podkladom
pre posudkového lekára, nie podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného, tým je iba komplexný

posudok vypracovaný práve týmto posudkovým lekárom.

49. K námietke žalobkyne, že posudková sociálna činnosť bola vykonaná na základe telefonického
rozhovoru čo považuje za neprípustné, s tým, že ani odvolávanie sa na COVID 19 nepovažuje zarelevantné, nakoľko vypracovanie posudku sociálnej činnosti bolo vykonané bez osobnej prítomnosti
posudzovanej osoby a bez objektívneho posúdenia jeho sociálnych a rodinných pomerov súd uvádza,
že z administratívneho spisu - z odôvodnenia komplexného posudku (ods. 4 odôvodnenia) vyplýva,

že sociálna posudková činnosť bola vykonaná telefonicky so súhlasom žalobkyne. Navyše súd
uvádza, že v súvislosti s vykonaním posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby bez jej prítomnosti
Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane konštatoval (napr. v rozsudkoch sp. zn. 1Sžso 2/2012
zo dňa 10.07.2012 a sp. zn. 1Sžso 3/2014 zo dňa 30.06.2015), že posudkový lekár je v zmysle
§ 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. oprávnený vykonať posúdenie zdravotného stavu fyzickej

osoby bez jej prítomnosti, avšak pri splnení podmienky (conditio sine qua non), že vopred môže s
vysokou pravdepodobnosťou vylúčiť pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho
z predloženého lekárskeho nálezu alebo nie je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť tohto
diagnostického záveru. V danej veci neexistovali žiadne pochybnosti o správnosti diagnostického záveru
ohľadom zdravotného stavu posudzovanej osoby (manžela žalobkyne) a žalobkyňa ani v žiadosti
o poskytnutie peňažného príspevku zo dňa 14.09.2022 (ani v podanom odvolaní) nepožiadala o to,

aby zdravotný stav jej manžela ako posudzovanej osoby bol posúdený v jeho prítomnosti, navyše
následne súhlasilasvykonanímposudkovejčinnostitelefonicky.Jetiežzrejmé,žeúčelomtejtodočasnej
právnej úpravy vykonanej formou zákona je rešpektovanie spoločného verejného záujmu, t. j. chrániť
verejné zdravie všetkých zúčastnených, vrátane širokej verejnosti. Samotná skutočnosť, že k posúdeniu
zdravotného stavu osoby došlo za jej neprítomnosti, nespôsobuje automaticky nedostatočné zistenie

skutočného stavu veci a posudkový lekár žalovaného vychádzal z predložených a jemu dostupných
lekárskych správ, zo zdravotnej dokumentácie žalobcu.

50. K ďalšej námietke žalobkyne, že podľa jej názoru je správny orgán pri vyhodnocovaní sociálnych
dôsledkov ťažko zdravotne postihnutého povinný pristupovať ku každému žiadateľovi individuálne

a uviedla že správny orgán sa nevysporiadal s jej argumentmi, podľa je názoru žiadaná forma
kompenzácie - príspevok na opatrovanie pre jej manžela ako posudzovanú osobu je najvhodnejšia a
takouto formou kompenzácie sa podľa jej názoru naplní účel zákona súd uvádza, že vychádzajú len zo
subjektívneho presvedčenia žalobkyne o nesprávnom zhodnotení zdravotného stavu jej manžela ako
posudzovanej osoby, no objektívne nevyvolávajú žiadne pochybnosti o náležitom odbornom posúdení

jeho zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení.

51. Žalobkyňa svojim podaním zo dňa 22.02.2024, doručeným súdu dňa 23.02.2024 doručila súdu
lekárske správy - z vyšetrenia u oftalmológia A. I. A. zo dňa 05.02.2024, z psychiatrického vyšetrenia
A. A. D. zo dňa 08.02.2024, kópiu záveru vyšetrenia klinického psychológa J. K. B. zo dňa 21.02.2024

a kópiu lekárskej správy z ambulancie cievnej chirurgie A. G. G. zo dňa 22.12.2023, t. j. všetky z obdobia
po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd konštatuje, že žalobkyňa nepredložila
súdu žiadne také dôkazy, ktoré by závery žalovaného spochybňovali alebo opodstatňovali iné závery
napadnutého rozhodnutia o posúdení zdravotného stavu, posudzovanej osoby alebo ktoré by neboli
známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné

závery spochybniť, nepredložila žiadne lekárske správy, ktoré by objektívne preukazovali, že v čase
posudzovania zdravotného stavu jej manžela posudkovým lekárom bol jeho zdravotný stav reálne
horší ako je to zachytené vo vypracovanom posudku. Správy z týchto vyšetrení boli realizované
až po vypracovaní komplexného posudku v odvolacom konaní, t. j. po 10.02.2023, resp. po vydaní
napadnutého rozhodnutia žalovaného, t. j. po 15.02.2023. Pričom pre správny súd platí, že v zmysle

§ 135 ods. 1 SSP je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy. Rovnako sa to vzťahuje aj na lekárske správy, ktoré predložila žalobkyňa aj
na nariadenom pojednávaní, nakoľko všetky tieto správy boli vyhotovené a zdravotný stav jej manžela
bol posudzovaný opätovne až po vydaní rozhodnutia žalovaného, čo logicky vylučuje možnosť, aby
boli tieto lekárske správy tak pri vyhotovovaní lekárskeho posudku ako aj pri rozhodovaní zo strany

druhostupňového správneho orgánu akýmkoľvek spôsobom zohľadňované, nakoľko v tom čase ešte
neexistovali.

52. V tejto súvislosti súd nad rámec prejedávanej veci, s prihliadnutím druh správnej žaloby a jej
sociálny aspekt poznamenáva, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu posudzovanej osoby,

nič nebráni žalobkyni, aby po preukázaní nových lekárskych nálezov opätovne požiadala príslušný
prvostupňový správny orgán o zhodnotenie zdravotného stavu jej manžela a opätovne požiadala o
priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, na opatrovaniesvojho manžela, ako posudzovanej osoby z dôvodu jeho odkázanosti na opatrovanie a pomoc inej
fyzickej osoby.

53. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd
konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie a postup,
ktorý im predchádzal boli vecne správne, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia a správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

54. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých
účastníkomprávonanáhradutrovkonanianepriznal,pretožežalobcanemalvkonaníúspechcelkomani
sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia

správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1/ SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo

konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).