Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4Sf/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100111
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100111.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša v právnej veci žalobcu: SAD Sereď, s.r.o., Trnavská
cesta 6, Sereď, IČO: 47 203 277, právne zastúpený: JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., Piaristická 2, 949
01 Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100680546/2020 zo dňa 13.03.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100680546/2020
zo dňa 13.03.2020 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102537464/2019 zo dňa 07.11.2019 a
vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania a trov kasačného
konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Z dôvodu nepodania daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2015, Daňový úrad Trnava
(ďalej len „správca dane“) zaslal žalobcovi oznámenie zo dňa 07.11.2016 o začatí určovania dane podľa
pomôcok v zmysle § 48 a § 49 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). Žalobca si

oznámenie v odbernej lehote neprevzal.

2. Na základe protokolu o určení dane podľa pomôcok č. 102295718/2018 zo dňa 21.11.2018, správca
dane prvým rozhodnutím zo dňa 17.01.2019 určil žalobcovi daň z príjmov právnických osôb za rok 2015,
ktoré žalovaný rozhodnutím zo dňa 07.06.2019 zrušil a vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Žalobca
podal dňa 18.07.2019 daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2015.

3. Rozhodnutím č. 102537464/2019 zo dňa 07.11.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) správca
dane opätovne určil žalobcovi na základe pomôcok daň z príjmov právnických osôb za zdaňovacie
obdobie roka 2015 vo výške 51.354,07 eura.

4. Správca dane použil ako pomôcky vlastné poznatky zo zdaňovania žalobcu, podané daňové priznania
k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 1-12/2015, informácie získané podľa 26 ods. 12
Daňového poriadku od Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., podané hlásenie

o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za rok 2015, ako aj informácie získané od
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.5. Voči uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č.
100680546/2020 zo dňa 13.03.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie
potvrdil.

II. Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

6. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.06.2020 doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 15.06.2020
domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a vrátenia

veci správnemu orgánu na ďalšie konanie.

7. Žalobca namietal, že správca dane nerešpektoval predchádzajúci pokyn žalovaného a napriek
zákonnej povinnosti vyplývajúcej z § 48 ods. 3, 4 a 5 a § 63 ods. 1 Daňového poriadku prihliadnuť na
zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené, takto
nepostupoval. Napriek skutočnosti, že správca dane vo svojich rozhodnutiach uvádza, že vychádzal aj

z daňových priznaní na daň z pridanej hodnoty za obdobie 1-12/2015, pri určovaní dane vzal do úvahy
selektívne iba údaje na strane výnosov a nie aj na strane nákladov, t.j. nezohľadnil riadne zaevidované
nákladové faktúry (časť B2 kontrolného výkazu), o ktorých mal správca dane v čase rozhodovania
nepochybnú vedomosť. Správca dane taktiež nezohľadnil údaje z daňového priznania na daň z príjmov
právnických osôb za rok 2015, ktoré žalobca podal dňa 18.07.2019, a ani zo zápisnice o ústnom

pojednávaní zo dňa 30.10.2019. Žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie správcu
dane potvrdil, preto postupoval nezákonne, nekonzistentne a nepredvídateľne a napadnuté rozhodnutie
je preto nezrozumiteľné, keď napriek nerešpektovaniu jeho predchádzajúceho pokynu a nesplneniu
zákonnej povinnosti na strane správcu dane, nesprávne a nezákonné rozhodnutie potvrdil.

III. Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.07.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

9. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že určovanie dane podľa pomôcok bolo ukončené dňom
doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok, v tomto prípade dňa 13.12.2018, pričom žalobca bol
oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia
dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku, čo však žalobca neurobil.

10. Daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2015 podané dňa 18.07.2019, t.j. v
čase vykonávania ďalšieho (vyrubovacieho konania) nespôsobilo právne účinky podľa § 68 ods. 4
písm. b) Daňového poriadku, pretože bolo podané v rozpore s § 15 ods. 3 Daňového poriadku po
doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Správca dane nie je povinný prihliadať na podané

daňové priznanie po skončení procesu určovania dane podľa pomôcok a žalobca sa nemôže domáhať
zohľadnenia daňového priznania vo vyrubovacom konaní.

11. Žalovaný, ktorého povinnosťou bolo podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku skúmať iba dodržanie
zákonných podmienok na použitie § 48 Daňového poriadku dospel k záveru, že po odstránení

nedostatkov z prechádzajúceho konania boli dodržané nielen podmienky na použitie pomôcok, ale aj
samotný postup správcu dane rešpektoval povinnosť zohľadniť tie okolnosti, z ktorých vyplývali pre
žalobcu výhody, a preto rozhodnutie správcu dane potvrdil. Keďže si žalobca nesplnil svoju povinnosť,
ktorú mu ukladá zákon, nemôže sa dovolávať porušenia svojich práv a rozporu v postupe daňových
orgánov s daňovými predpismi.

IV. Konanie na krajskom a kasačnom súde
12. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 14S/46/2020 – 81 zo dňa
20.10.2021, (ďalej len „rozsudok KS“) žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal. Krajský súd neakceptoval doručené ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu,

pojednávanie nariadené na deň 20.10.2021 neodročil a vec prejednal bez prítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a vo veci rozhodol. Krajský súd predovšetkým poukázal na § 74 ods. 5 Daňového
poriadku, v zmysle ktorého, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok,
skúma odvolací orgán dodržanie iba zákonných podmienok pre aplikáciu § 48 Daňového poriadku.Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté
rozhodnutie potvrdí.

13. Žalobca podal voči rozsudku KS kasačnú sťažnosť, kde okrem iného namietal, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to z dôvodu, že neakceptoval ospravedlnenie
právneho zástupcu žalobcu a neodročil vytýčené pojednávanie, o čom rozhodol na pojednávaní bez
toho, aby právneho zástupcu žalobcu o tom vopred informoval. V ďalšej časti zopakoval svoje žalobné

námietky, ktoré podľa tvrdenia žalobcu krajský súd nesprávne právne posúdil.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Sfk/18/2022 zo dňa 27.09.2023
zrušil rozsudok KS a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Kasačný súd vzhliadol
ako dôvodnú námietku žalobcu, týkajúcu sa porušenia jeho práva na spravodlivý proces. V ďalšej
časti kasačný súd uviedol svoje právne posúdenie týkajúce sa znenia § 74 ods. 5 Daňového poriadku,

avšak s výnimkou predmetného právneho stanoviska ďalšie námietky žalobcu meritórne nevyhodnotil
s poukazom na opätovné konanie pred správnym súdom.

V. Posúdenie veci správnym súdom
15. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola

na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave
na rok 2023 v znení dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave
a je vedená pod sp. zn. 4Sf/6/2024. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu
v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka
senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.

16. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté
rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu žalobných dôvodov a na pojednávaní
konanom dňa 23.10.2024 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

17. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

18. Podľa § 15 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na
výzvu správcu dane podľa odsekov 1 a 2, správca dane určí daň podľa pomôcok. Ak daňový subjekt
po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca dane
ho môže použiť ako pomôcku.

19. Podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky,
ktorémákdispozíciialeboktorésizaobstarábezsúčinnostisdaňovýmsubjektom.Pomôckamimôžubyť
najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov,
znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a
vyjadreniainýchsprávcovdane,štátnychorgánovaobcí,záujmovýchzdružení,výpisyzúčtovvedených

u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého
daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov

20. Podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku, pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný
prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli

uplatnené.

21. Podľa § 49 ods. 3 Daňového poriadku, určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia
protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.22. Podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa
pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán

zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

23. Vzhľadom na právny záver kasačného súdu, správny súd posudzoval v akom rozsahu bol žalovaný
povinný preskúmať postup určovania dane podľa pomôcok a proces, ktorý predchádzal vydaniu
napadnutého rozhodnutia. Samotné znenie § 74 ods. 5 Daňového poriadku sa obsahovo obmedzuje iba

na povinnosť žalovaného posúdiť, či boli splnené podmienky pre určenie dane podľa pomôcok. Takýto
obmedzený prístup však považuje správny súd za nedostatočný, čo skonštatoval aj kasačný súd vo
svojom rozhodnutí.

24. V prípade, ak by žalovaný pristupoval k posudzovaniu procesu určovania dane podľa pomôcok iba
z pohľadu splnenia podmienok pre takýto postup, samotný proces by nepodliehal žiadnej kontrole a

preskúmaniu a daňový subjekt by bol viac menej ponechaný na svojvôli správcu dane. Postup, pri
ktorom sa použije určenie dane podľa pomôcok, predstavuje určitý „sankčný nástroj“, ktorý má správca
dane možnosť použiť v prípade, ak si daňový subjekt sám nesplní svoje povinnosti. Avšak aj v takomto
prípade musia byť dodržané základné princípy daňového konania.

25. Z napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu administratívneho spisu, je nesporné, že v predmetnom
konaní boli podmienky na aplikáciu § 48 Daňového poriadku splnené, čo žalobca ani nenamietal. Za
dôvodnúvšaksprávnysúdvyhodnotilnámietkužalobcu,ženapadnutérozhodnutie,akoajprvostupňové
rozhodnutie, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

26. K určovaniu dane podľa pomôcok je nutné uviesť, že sa jedná o nástroje slúžiace ku kvalifikovanému
odhadu daňovej povinnosti, preto musia mať tieto pomôcky racionálnu povahu a musia v maximálne
reálnej a dostupnej miere usilovať o presnosť nimi určovaných povinností. Pomôcky nie sú nástrojom k
trestaniu daňového subjektu, ale predstavujú podklad pre odhad relevantných skutočností.

27. Z napadnutého rozhodnutia správny súd zistil, že správca dane, resp. žalovaný, pri určení dane
použil ako pomôcky vlastné poznatky zo zdaňovania žalobcu (uvedené v bode 4. rozsudku). Na základe
vyššie uvedených pomôcok správca dane určil základ dane tak, že za výnosy žalobcu považoval údaje
uvedené na r. 03 Dodanie tovaru alebo služby podľa § 8 a 9 v daňových priznaniach k dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia 01-12/2015 v celkovej výške 271.675,76 eura. Za náklady správca

dane uznal výdavky v celkovej výške 33.884,50 eura, z ktorých suma 7.753,46 eura predstavovala
úhradupoistnéhonasociálnepoistenie,suma965,74eurapredstavovalaodvodynazdravotnépoistenie
za mesiace 01-12/2015, suma 297,38 eura predstavovala bankové poplatky za rok 2015 a suma
24.867,92 eura predstavovala zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti za rok 2015. Správca dane tak bez
ďalšieho skúmania ustálil výšku výnosov na základe podaných daňových priznaní k dani z pridanej

hodnoty, kedy mechanicky sčítal údaje uvedené na r. 3 (dodanie tovarov a služieb podľa § 8 a § 9) za
jednotlivé mesiace roka 2015. Pri určovaní nákladov správca dane na podané daňové priznania k dani
z pridanej hodnoty za rok 2015 vôbec neprihliadol, ale určil náklady iba z údajov uvedených v ďalších
zaobstaraných pomôckach (výška zdravotných a sociálnych odvodov, daň z príjmov zo závislej činnosti,
bankové poplatky). Takýto postup zvolil správca dane bez akéhokoľvek zdôvodnenia, prečo podané

daňové priznania k dani z pridanej hodnoty v časti výnosov považoval za relevantnú pomôcku a v časti
nákladov už nie, pričom pre účely dane z pridanej hodnoty takto uvedené údaje nespochybňoval, resp.
z administratívneho spisu takáto okolnosť nevyplývala. Z § 48 ods. 3 Daňového poriadku síce vyplýva,
že obstaranie, posúdenie a vyhodnotenie pomôcok je v kompetencii správcu dane, avšak uvedené
neznamená, že správca dane môže postupovať svojvoľne a bez akéhokoľvek zdôvodnenia.

28. Z ustanovenia § 48 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva nie možnosť ale povinnosť správcu
dane prihliadnuť na zistenia, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt. Ak takto správca dane
nepostupoval, a svoj postup bližšie neodôvodnil, porušil § 48 v spojení s § 3 ods. 1 Daňového poriadku.
Vprípade,aksprávcadanenemienilakceptovaťúdajeuvedenévdaňovýchpriznaniachkdanizpridanej

hodnoty v časti týkajúcej sa nákladov, bolo jeho povinnosťou, aby sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
s touto skutočnosťou vysporiadal a náležite svoj postup odôvodnil.29. Správny súd považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, že žalovaný neprihliadol na podané
daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2015, ktoré žalobca podal dňa 18.07.2019,
teda po doručení protokolu o určení dane podľa pomôcok zo dňa 21.11.2018. Žalovaný poukázal na

znenie § 16 ods. 7 Daňového poriadku, podľa ktorého dodatočné daňové priznanie nemožno podať za
zdaňovacie obdobie, za ktoré sa určuje daň podľa pomôcok po doručení oznámenia o určovaní dane
podľa pomôcok, alebo za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok. Správny súd však
poukazuje na znenie § 15 ods. 3, druhá veta, Daňového poriadku, podľa ktorej ak daňový subjekt po
doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca dane ho

môže použiť ako pomôcku. V prípade, že správca dane neprihliadne na takto podané daňové priznanie
ako na pomôcku pri určovaní dane, je povinný aj tento postup riadne odôvodniť.

30. Posúdenie pomôcok a vyhodnotenie ich významu pre účely určenia dane je ponechané na správnej
úvahe správcu dane. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd dospel
k záveru, že z obsahu prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia vyplýva, ktoré pomôcky

boli správcom dane pri určení dane podľa pomôcok použité, pretože sú uvedené v súpise pomôcok, na
základe ktorých správca dane určil daň. Tak isto je možné určiť, ako správca dane určil základ dane
a samotnú výšku dane. Avšak v prípade, že sa správca dane pri určení dane podľa pomôcok rozhodne
neprihliadnuť na niektoré zistenia vyplývajúce z použitých pomôcok, alebo ich spochybňuje, je potrebné
správnu úvahu, na základe ktorej k takémuto záveru správca dane dospel, v odôvodnení rozhodnutia

uviesť a náležite odôvodniť tak, aby bolo zrejmé nielen to, ktoré pomôcky správca dane využil pri
určovaní dane, ale aj to, ako obsah uvedených pomôcok pri určovaní dane posúdil a zdôvodnil, prečo
na ne pri určovaní dane neprihliadol, resp. prečo ich nepovažoval za pomôcky, z ktorých by vyplývali
pre daňový subjekt výhody. Takáto správna úvaha v prvostupňovom rozhodnutí absentuje a nevyplýva
ani z napadnutého rozhodnutia.

31. Z dôvodu absencie takejto úvahy a odôvodnenia sú prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté
rozhodnutie nepreskúmateľné v časti aplikácie ustanovenia § 48 ods. 5 Daňového poriadku, týkajúcej
sa splnenia povinnosti správcu dane prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody
pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

32. Správna úvaha umožňuje orgánu verejnej moci v medziach zákona prijať s prihliadnutím na
konkrétne okolnosti veci také rozhodnutie, ktoré uzná za najvhodnejšie. Ak je použitie správnej úvahy
v odôvodnení rozhodnutia orgánu verejnej správy náležité zdôvodnené, jej aplikáciu nemožno vnímať
ako jeho ľubovôľu. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej

správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Napadnuté rozhodnutie v dôsledku absencie odôvodnenia správnej úvahy
takýto súdny prieskum neumožňuje.

33. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom

§ 191 ods. 1 písm. d) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec
vrátil žalovanému dane na nové konanie. V novom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom
správneho súdu.

34. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne

vynaložených trov konania a kasačného konania v plnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 v spojení s
§ 467 ods. 3 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

35. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.

4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 493e SSP v
spojení s § 443 ods. 2 písm. a) SSP), na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok /§ 446 ods. 2 písm. a) SSP/.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.

1 SSP zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo

ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.