Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/132/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323011193
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2323011193.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Ladislava Révesa a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci obžalovaných A. B. a spol., pre
pokračovací zločin prevádzačstvo podľa § 356 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo
dňa 29.05.2024, sp. zn. 1T/77/2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.11.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovanému A. B. a obžalovanému C. A..
II.
Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku
obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX A.. D., Turecká republika, trvale bytom : E. X/X, F., G., Rakúsko,
t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou v inej trestnej veci,

u k l a d á
Podľa § 179 ods. 3 Trestného zákona do 06.08.2024, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/, § 41 ods.
2, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, za súčasného
z r u š e n i a výroku o treste podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona uloženého obžalovanému skorším
rozsudkomOkresnéhosúduNovéZámkysp.zn.4T40/2023zodňa11.4.2024,právoplatným27.4.2024,

ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona obžalovaného zaraďuje do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona trest prepadnutia veci a to finančných prostriedkov vo
výške 2.235,- Eur, ktoré sa t.č. nachádzajú na depozitnom účte Okresného súdu Galanta č. A. XXX XXX
XXXXXX X XXX XXX XXX.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.
Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest vyhostenia na dobu 7 (sedem) rokov.
III.
Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku
obžalovanému C. A., nar. XX.XX.XXXX v H. I., trvale bytom J. K. XXX/X,
u k l a d á

Podľa § 179 ods. 3 Trestného zákona účinného do 06.08.2024, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/, § 41 ods.2,§
42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, za súčasného
z r u š e n i a výroku o treste podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona uloženého obžalovanému skorším
rozsudkomOkresnéhosúduNovéZámkysp.zn.4T40/2023zodňa11.4.2024,právoplatným27.4.2024,
ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu

odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom.Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobná doba s probačným dohľadom v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 3 písm. f) Trestného zákona obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce
v zákaze kontaktu s poškodenou L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. v akejkoľvek forme

vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými
prostriedkami, ako aj prostredníctvom iných osôb.
Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze
nepriblížiť sa k poškodenej L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov
a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť zamestnať sa v skúšobnej
dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.
Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je obžalovaný počas skúšobnej doby povinný strpieť nad sebou
kontrolu probačného a mediačného úradníka.
IV.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora proti obžalovanej M. N., nar.

XX.XX.XXXX v H. I. a obžalovanému O. N., nar. XX.XX.XXXX v H. I., z a m i et a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 29.05.2024, sp. zn. 1T/77/2023 (ďalej len ,,napadnutý
rozsudok“) boli obžalovaní 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX v A.. D., Turecká republika, 2/ M. N., nar.
XX.XX.XXXX v H. I., 3/ O. N., nar. XX.XX.XXXX v H. I., 4/ C. A., nar. XX.XX.XXXX v H. I. a 5/ N. K.,

nar. XX.XX.XXXX v H. I., uznaní za vinných a to obžalovaní 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX v A.. D., Turecká
republika, pre pokračovací zločin prevádzačstvo podľa § 356 Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona, čiastočne dokonaný (v bodoch 1/, 3/, 4/, 5/ rozsudku), čiastočne v štádiu
pokusu podľa § 14 Trestného zákona (v bode 2/ rozsudku), 2/ M. N., nar. XX.XX.XXXX v H. I., pre
zločin prevádzačstvo podľa § 356 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona

v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona ( v bode 2/ rozsudku), 3/ O. N., nar. XX.XX.XXXX
v H. I., pre pokračovací zločin prevádzačstvo podľa § 356 Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona, čiastočne dokonaný (v bode 5/ rozsudku), čiastočne v štádiu pokusu
podľa § 14 Trestného zákona (v bode 2/ rozsudku), 4/ C. A., nar. XX.XX.XXXX v H. I., pre zločin
prevádzačstvo podľa § 356 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona (v bode

4/ rozsudku) a 5/ N. K., nar. XX.XX.XXXX v H. I., pre zločin prevádzačstvo podľa § 356 Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona (v bode 5/ rozsudku) na tom skutkovom základe, že
1/ obvinený A. B. za účelom získania majetkového prospechu v presne neustálenej výške, po vzájomnej
dohodesobvinenouC.,nar.X.X.XXXX(vylúčenánasamostatnékonanie)zavopredprisľúbenúfinančnú
odmenu vo výške 3.000,- EUR, za účelom udelenia niektorého z druhov pobytu na území Nemeckej

spolkovej republiky osobe E. D., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu príslušníkovi Tureckej republiky, dohodli
a vykonali všetky potrebné úkony na uzatvorenie účelového manželstva C. A. s osobou E. D., pričom
dňa 09.01.2023 E. D. s C. A. podali na Matričnom úrade mesta Šaľa žiadosť o uzatvorenie manželstva
spolu so všetkými potrebnými dokladmi, na základe ktorých dňa 24.02.2023 v čase o 14:20 hod. došlo k
uzatvoreniu manželstva v obradnej miestnosti Mestského úradu Šaľa medzi C. A. a E. D., za čo bola C.

A. v obci Selice dňa 11.02.2023 (pred uzatvorením manželstva) A. B. vyplatená časť sľúbenej odmeny v
presne neustálenej výške, zvyšok odmeny jej mal byt' vyplatený po častiach po uzatvorení manželstva,
resp. podaní žiadosti o udelenie pobytu a následnom získaní povolenia na prechodný pobyt pre osobu
E. D. a A. B. ako sprostredkovateľovi predmetného účelového sobáša mala byt' vyplatená odmena v
presne neustálenej výške,

2/ obvinení A. B. a O. N., prezývaný „P.", za účelom získania majetkového prospechu, po vzájomnej
dohode s obvinenou M. N., za vopred prisľúbenú finančnú odmenu vo výške 3.000,- EUR, za účelom
udelenia niektorého z druhov pobytu na území Nemeckej spolkovej republiky osobe E. D., nar.
XX.XX.XXXX, štátnemu príslušníkovi Tureckej republiky, dohodli a vykonali všetky potrebné úkony na
uzatvorenie účelového manželstva M. N., ktorú ako nevestu sprostredkoval a dohodol O. N. v lete roku

2022, s osobou E. D., pričom dňa 27.09.2022 E. D. s M. N. podali na Matričnom úrade obce Dvory
nad Žitavou, žiadosť o uzatvorenie manželstva spolu so všetkými potrebnými dokladmi, na základe
čoho bol určený termín sobáša na deň 14.10.2022 na Mestskom úrade Nové Zámky, pričom k uzavretiu
manželstva nedošlo len preto, že M. N. bola dňa 03.10.2022 zadržaná a následne vzatá do väzby
uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3Tp/88/2022 v inej trestnej veci, za čo bola A. B. E. D.

za organizovanie predmetného účelového sobáša vyplatená finančná odmena vo výške 7.000,- EUR vpresne nezistenom čase pred podaním žiadosti o uzatvorenie sobáša, O. N. mala byť A. B. vyplatená
odmena v sume 200,- EUR po uzatvorení sobáša medzi E. D. a M. N. a M. N. mala byt' vyplatená po
uzatvorení manželstva časť odmeny vo výške 1.500,- EUR a zvyšná časť odmeny vo výške 1.500,- EUR

mala byt' vyplatená po podaní žiadosti o udelenie pobytu a následnom získaní povolenia na prechodný
pobyt pre osobu E. D.,

3/ obvinená A.. N., nar. XX.XX.XXXX ( o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté) a obvinený A. B. za
účelom získania majetkového prospechu v presne neustálenej výške, po vzájomnej dohode v presne

neustálenom čase s obvinenou Q. N., nar. XX.X.XXXX ( o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté), za vopred
prisľúbenú finančnú odmenu vo výške 1.500,- EUR, za účelom udelenia niektorého z druhov pobytu
na území Nemeckej spolkovej republiky alebo Rakúskej republike, osobe C. C., nar. XX.XX.XXXX v
D., okres Konya, Turecko, trv. bytom D., D., M. C.. XXXXXX.A. H. X/X, Turecká republika, štátnemu
príslušníkovi Tureckej republiky, dohodli a vykonali všetky potrebné úkony na uzatvorenie účelového
manželstva Q. N., ktorú ako nevestu sprostredkovala a dohodla A.. N., s osobou C. C., pričom dňa

11.02.2023 Q. N. uzatvorila na Matričnom úrade Selice s osobou C. C. manželstvo, ktoré je zapísané
v knihe manželstiev matričného úradu Selice, zväzok č. X, ročník 2023, str. 60, por. č. 1, kde bola ako
svedok prítomná obv. A.. N., za čo bola Q. N. v obci Selice dňa 11.02.2023 bezprostredne po uzatvorení
manželstva A. B. vyplatená časť sľúbenej odmeny vo výške 500,- EUR, z ktorej časť vo výške 150,- ako
odmenu vyplatila A.. N., a časť odmeny vo výške 1.000,- EUR bola Q. N. vyplatená A. B. v Nemecku,

prípadne Rakúsku, po vybavení potrebných dokladov k žiadosti o udelenie pobytu pre osobu C. C. a
A. B. ako sprostredkovateľovi predmetného účelového sobáša mala byt' vyplatená odmena v presne
neustálenej výške,
4/ obvinení C. A. a A. B. za účelom získania majetkového prospechu v presne neustálenej výške,
po vzájomnej dohode približne v mesiaci november 2022 s obvinenou R. J., nar. XX.X.XXXX ( o

ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté), za vopred prisľúbenú finančnú odmenu vo výške 3.000,- EUR, za
účelom udelenia niektorého z druhov pobytu na území Nemeckej spolkovej republiky osobe S. K., nar.
XX.XX.XXXX, štátnemu príslušníkovi Tureckej republiky, dohodli a vykonali všetky potrebné úkony na
uzatvorenie účelového manželstva R. J., ktorú ako nevestu sprostredkoval a dohodol C. A., s osobou S.
K., pričom dňa 22.12.2022 C. A. a A. B. spoločne priviezli R. J. pred Matričný úrad v obci Veľký Meder,

kde R. J. za prítomnosti A. B. podala na Matričnom úrade v obci Veľký Meder, žiadosť o uzatvorenie
manželstva s osobou S. K., spolu so všetkými potrebnými dokladmi, na základe ktorých dňa 17.02.2023
došlo k uzatvoreniu manželstva v obci Veľký Meder medzi R. J. a S. K., za čo bola R. J. v obci Veľký
Meder dňa 17.02.2023 bezprostredne po uzatvorení manželstva A. B. vyplatená časť sľúbenej odmeny
vo výške 500,- EUR, C. A. bola A. B. vyplatená časť odmeny v presne neustálenej výške a A. B.

ako sprostredkovateľovi predmetného účelového sobáša mala byt' vyplatená odmena S. K. v presne
neustálenej výške,

5/ obvinení O. N. a A. B. za účelom získania majetkového prospechu v presne neustálenej výške, po
vzájomnej dohode s obvinenou N. K. za vopred prisl'úbenú finančnú odmenu vo výške 3.000,- EUR,

za účelom udelenia niektorého z druhov pobytu na území Nemeckej spolkovej republiky osobe Q. R.,
nar. XX.XX.XXXX, štátnemu príslušníkovi Tureckej republiky, trvale bytom D., dohodli a vykonali všetky
potrebné úkony na uzatvorenie účelového manželstva N. K., ktorú ako nevestu sprostredkoval a dohodol
O.N.nadopytA.B.asktorouspoločneobvineníO.N.aA.B.dohodlizačiatkomroka2022vobciRúbaň,
kde ju navštívili, uzatvorenie manželstva s osobou Q. R., pričom dňa 06.04.2022 Q. R. a N. K. podali

na Matričnom úrade v obci Rúbaň, žiadosť o uzatvorenie manželstva, spolu so všetkými potrebnými
dokladmi, na základe ktorých dňa 20.04.2022 došlo k uzatvoreniu manželstva v obci Rúbaň medzi N. K.
a Q. R., za čo bola N. K. pred uzatvorením manželstva vyplatená časť odmeny vo výške minimálne 400,-
EUR a časť odmeny jej mala byt' vyplatená A. B. v Nemecku po podaní žiadosti o udelenie pobytu a
následnom získaní povolenia na prechodný pobyt pre osobu Q. R., O. N. bola A. B. vyplatená odmena vo

výške 200,- EUR začiatkom roka 2022, a A. B. ako sprostredkovateľovi predmetného účelového sobáša
mala byt' vyplatená odmena rodinnými príslušníkmi Q. R. vo výške 1.000,- EUR.
Za to okresný súd obžalovanému A. B. uložil podľa § 179 ods. 3, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
d/, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, na ktorého
výkon ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia. Zároveň mu podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona uložil i trest prepadnutia
veci a to finančných prostriedkov vo výške 2.235,- Eur, ktoré sa t.č. nachádzajú na depozitnom účte
OkresnéhosúduGalantač.A.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Podľa§60ods.5Tr.por.vlastníkom
prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika. Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona mu uložiltaktiež trest vyhostenia na dobu 5 (piatich) rokov. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zároveň zrušil vo
vzťahu k obž. A. B. výrok o treste rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T 40/2023 zo dňa
11.4.2024,právoplatný27.4.2024,akoivšetkyďalšierozhodnutianatentovýrokobsahovonadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
U obžalovanej M. N. okresný súd podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu
podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, pretože pokladá trest uložený rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky sp. zn. 3T 16/2023 zo dňa 4.5.2023, právoplatný 10.5.2023, na ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovanej za dostatočný.

Obžalovanému O. N. okresný súd podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu
podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, pretože pokladá trest uložený rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky sp. zn. 3T 16/2023 zo dňa 4.5.2023, právoplatný 10.5.2023, na ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovaného za dostatočný.
U obžalovaného C. A. okresný súd podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu
podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, pretože pokladá trest uložený rozsudkom Okresného súdu Nové

Zámky sp. zn. 4T 40/2023 zo dňa 11.4.2024, právoplatný 27.4.2024, na ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovaného za dostatočný.
Obžalovanej N. K. okresný súd za to uložil podľa § 356, § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, ktorého výkon jej podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods.
1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 1021-1033 spisu.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovej lehote, podal odvolanie len okresný prokurátor (č.l. 1011
spisu).
Okresný prokurátor odôvodnil podané odvolanie podaním zo dňa 26.07.2024, doručeným okresnému

súdu dňa 29.07.2024 (č. l. 1038-1043 spisu). V úvode zhrnul obsah napadnutého rozsudku s tým, že
podáva odvolanie voči výroku o treste v neprospech obžalovaných A. B., M. N., O. N. a C. A..
Vo vzťahu k obžalovanému A. B. namietal, že s právnymi úvahami o dôvodoch využitia ustanovenia §
39 ods. 1 Trestného zákona sa nestotožňuje a rozsudok v tejto časti považoval za nezákonný a zároveň
aj nespravodlivý. Dôvodil, že z ustáleného skutkového stavu je zrejmé, že obžalovaný A. B., ktorý sa

ku skutku priznal, naplnil znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Z odpisu registra trestov
obžalovaného A. B. vyplýva, že tento má v registri trestov 1 záznam (rozsudok Okresného súdu Nové
Zámky z 11.04.2024, sp. zn. 4T 40/2023). Z výpisov Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný A. B. bol doposiaľ 3-krát postihnutý za priestupky na úseku
cestnej premávky. Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T 40/2023

vyplýva, že obžalovaný A. B. bol rozsudkom zo dňa 11.04.2024, právoplatným 27.04.2024, uznaný za
vinného zo zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 3 Trestného zákona, za čo mu bol uložený
podľa § 179 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri nezistení
poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona a pri nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37
Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody

vo výmere 2 roky a 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Vzhľadom na uvedené dôvodil, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou súdu
ohľadom existencie mimoriadnych okolností prípadu pre využitie ust. § 39 ods. 1 Trestného zákona,
pretože samotné priznanie obžalovaného nemôže byť považované za okolnosť odôvodňujúcu aplikáciu
ustanovenia§39ods.1Trestnéhozákona,keďžetútookolnosťjepotrebnépodľa§36písm.l)Trestného

zákona považovať za okolnosť poľahčujúcu.
V tejto súvislosti tiež poukázal na skutočnosť, že v danom prípade súd ukladal obžalovanému B.
súhrnný trest podľa § 42 Trestného zákona za „zbiehajúcu sa" trestnú činnosť, teda za trestný čin
obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, za ktorý bol právoplatne odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 11.04.2024 sp. zn. 4T 40/2023, a v tomto konaní za trestný

čin prevádzačstvo podľa § 356 Trestného zákona. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky z 11.04.2024 sp. zn. 4T 40/2023 zároveň vyplýva, že obžalovanému B. bol za použitia § 38 ods.
2 Trestného zákona, pri nezistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona a pri nezistení
priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona,
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov. Obžalovaný B. sa teda ku

skutku v trestnej veci vedenej Okresným súdom Nové Zámky pre trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa
§ 179 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona pod. sp. zn. 4T 40/2023, nepriznal. Pokiaľ teda súd považoval
priznanie obžalovaného B. v tomto konaní za mimoriadnu okolnosť, ktorá podľa § 39 ods. 1 Trestného
zákona odôvodňuje pri zbiehajúcich sa trestných činoch uloženie súhrnného trestu pod dolnú hranicutrestnej sadzby, nepostupoval správne, keďže nevzal do úvahy, že ukladá súhrnný trest za zbiehajúce sa
trestné činy, pričom priznanie obžalovaného sa musí vzťahovať na všetky zo zbiehajúcich sa trestných
činov a obžalovaný sa priznal len ku trestnému činu prevádzačstvo podľa § 356 Trestného zákona.

Úvaha prvostupňového súdu o „pripísaní statusu" mimoriadnej okolnosti odôvodňujúcej uloženie trestu
pod dolnú hranicu trestnej sadzby uvedenej v ust. § 179 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona (§ 39 ods. 1
Trestného zákona), sa javí prokurátorovi ako nesprávna, nelogická a v priamom rozpore so zákonom.
Zuvedenýchdôvodovsapretonestotožňujesnázoromsúduprvéhostupňa,žesúhrnnýnepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov uložený obžalovanému A. B. napadnutým rozsudkom je dostatočný

na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. Vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj na osobu páchateľa
zastával názor, že podmienky na použitie ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona
splnené neboli. Použitie trestnej sadzby podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. d), písm. f) a písm. g) Trestného
zákona v rozsahu 7 až 12 rokov, so zohľadnením prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností podľa
§ 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, teda trestnej sadzby v rozsahu 8 rokov a 8
mesiacov až 12 rokov, nie je vzhľadom na okolnosti prípadu pre páchateľa neprimerane prísne, pričom

na zabezpečenie ochrany spoločnosti nepostačuje nepodmienečný trest kratšieho trvania (3 roky).
S poukazom na uvedené mal za to, že trest uložený obžalovanému A. B. je neprimerane mierny a
nezákonný. Zastával názor, že vhodným druhom trestu je v tomto prípade súhrnný nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia podľa § 179 ods. 3, § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4, § 42 ods. 1, ods. 2, § 48

ods. 1, ods. 2 písm. a), Trestného zákona, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženom rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky z 11.04.2024 sp. zn. 4T 40/2023, ako i všetkých ďalších rozhodnutí na
tento výrok obsahovo nadväzujúcich. Trest prepadnutia veci – finančných prostriedkov vo výške 2.235,-
eur uložený obžalovanému B. podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona považuje za zákonný a
spravodlivý. Naproti tomu sa nestotožnil s výrokom o výške trestu vyhostenia na 5 rokov, ktorý považuje

za neprimerané mierny, vzhľadom na povahu o okolnosti spáchania skutku. Zastával názor, že trest
vyhostenia mal byť uložený minimálne v trvaní 7 rokov.
Vo vzťahu k obžalovaným M. N., O. N. a C. A. namietal, že s právnymi úvahami o dôvodoch upustenia od
súhrnného trestu sa nestotožňuje a rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k menovaným obžalovaným
považuje za nezákonný a zároveň aj nespravodlivý. Z ustáleného skutkového stavu je zrejmé, že

obžalovaní M. N., O. N. a C. A., ktorí sa ku skutku priznali, naplnili znaky skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu. Z výpisov Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
vyplýva, že obžalovaná M. N. bola doposiaľ 5-krát postihnutá za priestupky rôzneho charakteru,
obžalovaný O. N. bol doposiaľ 23-krát postihnutý za priestupky rôzneho charakteru, prevažne na
úseku cestnej premávky a obžalovaný C. A. bol doposiaľ 21-krát postihnutý za priestupky rôzneho

charakteru,prevažnenaúsekucestnejpremávky.ObžalovanáM.N.boladoposiaľ1-krátsúdnetrestaná,
obžalovaný O. N. bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný a obžalovaný C. A. bol doposiaľ 1-krát súdne
trestaný, ktoré odsúdenia aj bližšie rozviedol. K tomu uviedol, že uložený trest by mal zohľadňovať
i skutočnosť, že súd ukladá trest za viacero trestných činov, ktoré boli spáchané v súbehu, pričom v
tomto prípade ide o zločiny, v prípade obžalovaných N. a N. kategorizované ako obzvlášť závažný

zločin. Vo vzťahu k samotnému postupu súdu, ktorým upustil od uloženia súhrnného trestu, dodal,
že v odôvodnení rozsudku absentujú úvahy súdu rozhodujúce pre aplikáciu § 44 Trestného zákona.
Súd sa v odôvodnení obmedzil len na formálne konštatovanie predchádzajúcich odsúdení a postihnutí
za priestupky u obžalovaných, ako aj skutočnosť, že s ohľadom na učinené vyhlásenie na nápravu
a prevýchovu postačujú uložené tresty odňatia slobody v citovaných rozsudkoch, a to bez toho, aby

v odôvodnení argumentačne odôvodnil takýto postup, ako aj právne úvahy, ktoré súd k prijatiu tohto
záveru viedli.
Upustenieoduloženiasúhrnnéhotrestuuobž.O.N.,M.N.aC.A.,sohľadomnavšetkyvyššieuvádzané
okolnosti, považoval za neprimerane mierne, v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného
zákona. Nestotožnil sa preto s názorom súdu prvého stupňa, že tresty uložené skoršími rozsudkami

sú dostatočné na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľovi, vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj na
osobu obžalovaných, zastával názor, že vhodným druhom trestu je v prípade obžalovanej M. N. súhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia podľa § 172 ods. 6, písm. a), písm. b), § 36 písm. 1), § 37 písm. h),
38 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona spolu s trestom prepadnutia veci, a to 1 ks mobilný telefón

Samsung, neznámy model, IMEI: XXX XXX XX/XX/XXXX/X podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
a ochranným dohľadom v trvaní 2 roky podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň je
potrebné zrušiť výrok o treste uloženom rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/16/2023
zo dňa 04.05.2023, ako i všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich.V prípade obžalovaného O. N. zastával názor, že vhodným druhom trestu je súhrnný nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia podľa § 172 ods. 6, písm. a), písm. b) Trestného zákona, § 36 písm. 1),

§ 37 písm. m), písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4, § 42 ods. 1 Trestného zákona spolu s trestom prepadnutia
veci, a to 1 ks mobilný telefón Samsung, A6, s poškodeným displejom a mikrofónom, čiernej farby, IMEI:
X:XXXXXXXXXXXXXXX/XX podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a ochranným dohľadom v
trvaní 2 roky podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň je potrebné zrušiť výrok o
treste uloženom rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/16/2023 zo dňa 04.05.2023, ako

i všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich.
V prípade obžalovaného C. A. zastával názor, že vhodným druhom trestu je súhrnný nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia podľa § 179 ods. 3, § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4, § 42 ods. 1
Trestného zákona. Súčasne je potrebné zrušiť výrok o treste uloženom rozsudkom Okresného súdu
Nové Zámky 11.04.2024 sp. zn. 4T 40/2023, ako i všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo

nadväzujúcich.
Záverom zhrnul, že tresty navrhované prokurátorom pre obžalovaných M. N., O. N. a C. A. - súhrnné
nepodmienečné tresty odňatia slobody v trvaní 10 rokov, 11 rokov a 8 mesiacov, resp. 8 rokov a 8
mesiacov sa vzhľadom na okolnosti prípadu - najmä na osoby obžalovaných, nejavia ako neprimerané.
Navrhované tresty práve naopak považoval za primerané, a to vzhľadom k všetkým okolnostiam

spáchaného trestného činu, ako i k osobám obžalovaných. Mal za to, že súd nesprávne aplikoval
ustanovenie § 44 Trestného zákona. Obžalovaní M. N., O. N. a C. A. sa opakovane dopúšťali
trestnej činnosti, teda ide o páchateľov, u ktorých sa nejedná o jednorazové vybočenie z medzí
zákona, ale je zrejmá ich náchylnosť k porušovaniu zákona. Minulosť obžalovaných nasvedčuje
záveru o problematickej možnosti ich nápravy. Navrhovaný trest odňatia slobody tak bude plniť najmä

represívnu funkciu a funkciu ochrany spoločnosti pred páchateľmi počas ich pobytu vo výkone trestu
odňatia slobody. Osoby obžalovaných M. N., O. N. a C. A. nie je možné v žiadnom prípade považovať
za páchateľov, ktorí doterajším spôsobom života preukázali, že na ochranu spoločnosti a ich nápravu
postačujú tresty uložené skoršími rozsudkami.
Súčasne poukázal na skutočnosť, že obžalovanému C. A. bol za dva zbiehajúce sa skutky, teda zločin

prevádzačstva podľa § 356 Trestného zákona a zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 3
Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom a skúšobnou
dobou s probačným dohľadom v trvaní 3 roky, čo s prihliadnutím na okolnosti prípadu považoval za trest
neprimerane mierny.
Vzhľadom na uvedené, či už osoby páchateľov, ich doterajší spôsob života alebo na okolnosti

spáchaného trestného činu, mal za to, že pri obžalovaných M. N., O. N. a C. A. nie je možné aplikovať
ustanovenie § 44 Trestného zákona, teda nie je možné upustiť od uloženia súhrnného trestu odňatia
slobody podľa § 42 Trestného zákona, keďže tresty uložené skoršími rozsudkami nemožno považovať
za dostatočné na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľov. Mal za to, že v prípade obžalovaných M.
N., O. N. a C. A. je potrebné uložiť tresty navrhované prokuratúrou. Takto uložené tresty odňatia slobody

považoval za také tresty, ktoré zabezpečia ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že im zabránia v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoria podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny život a
súčasne iných odradia od páchania trestných činov.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody navrhol, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom
na § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste

obžalovaných A. B., M. N., O. N. a C. A. zrušil a v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol
sám rozsudkom.
K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný A. B. prostredníctvom svojho obhajcu
osobitným písomným podaním (č.l. 1061-1063 spisu), v ktorom po rekapitulácii záverov napadnutého
uznesenia ako aj poukazujúc na odvolanie prokurátora uviedol, že s právnym názorom Okresnej

prokuratúry v Galante sa nestotožňuje. Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd sa
oboznámil a vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie danej veci a spravodlivo
v súlade so zákonom rozhodol. Svoje rozhodnutie dostatočne zdôvodnil, s ktorým zdôvodnením sa
v plnom rozsahu stotožňuje. Okresný súd Galanta v napadnutom rozsudku veľmi správne rešpektuje
závery Okresného súdu Nove Zámky uvedené v právoplatnom rozsudku sp. zn. 4T 40/2023 zo dňa

11.4.2024.Malzato,žeOkresnáprokuratúraGalantavosvojomodvolanítietozáveryspochybňujeacez
konanievedenénaOkresnomsúdeGalantamázáujemoneprípustnúreparáciuprávoplatnéhosúdneho
rozhodnutia. Napadnutý rozsudok vo výroku o treste považuje za zákonný a primeraný, stotožňuje sa
s predmetným rozsudkom a s jeho právnymi úvahami o dôvodoch využitia ustanovenia § 39 ods. 1Trestného zákona a preto považuje rozsudok súdu prvého stupňa za zákonný a spravodlivý. Poukazujúc
na uvedené skutočnosti žiadal, aby Krajský súd v Trnave odvolanie Okresnej prokuratúry v Galante
podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadrila aj obžalovaná M. N. prostredníctvom svojho obhajcu
osobitným písomným podaním (č.l. 1055-1057 spisu), v ktorom po rekapitulácii záverov napadnutého
uznesenia ako aj poukazujúc na odvolanie prokurátora uviedla, že trest odňatia slobody v trvaní
6 rokov a 8 mesiacov podľa napadnutého rozsudku nie je miernejší než trest uložený Okresným
súdom Nové Zámky zo dňa 4.5.2023, sp. zn. 3T/16/2023, čiže je v súlade s § 42 ods. 2 druhá veta

Trestného zákona, čiže je zákonný. Poukazujúc na ust. § 44 a § 168 Trestného zákona dôvodila,
že ustanovenia Trestného poriadku nekonkretizujú podrobnejšie obsahové náležitosti úvahy súdu pri
posudzovaní otázky trestu, ani to, prečo súd pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný; tieto okolnosti prenecháva súdu. Jedinou požiadavkou
je iba preskúmateľnosť a presvedčivosť rozsudku. Poukazujúc na § 311 ods. 2 Trestného poriadku
uviedla, že práve prokurátor je ten, kto neučinil zadosť výslovnej zákonnej požiadavke tým, že neuviedol,

aké chyby rozsudku vytýka. Prokurátor sa obmedzil iba na formálne konštatovanie absencie úvahy
súdu rozhodujúce pre aplikáciu § 44 Trestného zákona, pričom neuviedol, v čom absenciu úvahy súdu
rozhodujúce pre aplikáciu § 44 Trestného zákona v odôvodnení rozsudku vidí, najmä nekonkretizuje,
aké konkrétne chyby vytýka. Bola toho názoru, že prokurátor sa dopustil rovnakej chyby, než akú vytýka
súdu.

K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril aj obžalovaný O. N. prostredníctvom svojho obhajcu
osobitným písomným podaním (č.l. 1064-1068 spisu), v ktorom po rekapitulácii záverov napadnutého
uznesenia ako aj poukazujúc na odvolanie prokurátora uviedol, že odvolanie prokurátorky Okresnej
prokuratúry Galanta proti výroku o treste nie je dôvodné. K tomu dôvodil, že súd prvého stupňa
vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobe tak,

ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, všetky dôkazy správne jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil, a svoje rozhodnutie
zákonným spôsobom aj patrične odôvodnil v súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Z uvedeného
dôvodu sa preto nestotožnil s názorom vyjadreným v písomnom odôvodnení odvolania prokurátorky
Okresnej prokuratúry Galanta, že by odvolaním napadnutý rozsudok nebol dostatočným spôsobom

odôvodnený. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu vo vzťahu k obžalovanému
O. N. plne rešpektoval účel trestu uvedený v § 34 ods. 1 Trestného zákona, a jeho druh určil v
súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona a § 44 Trestného zákona.
Obhajoba v zhode s právnym názorom Okresného súdu Galanta uvedeným v napadnutom rozsudku
zastáva názor, že postup podľa § 44 Trestného zákona vo vzťahu k osobe obžalovaného O. N. bol

opodstatnený a najmä zákonný. Prokuratúrou navrhovaný trest obžalovanému O. N. vo výmere 11 rokov
a8mesiacovsozaradenímdoústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženiaazrušenievýroku
o treste rozsudku rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 3T/16/2023 zo dňa 04.05.2023,
právoplatným dňa 10.05.2023, by bol s poukazom na charakter a okolnosti žalovanej trestnej činnosti,
ako aj s poukazom na postoj obžalovaného k danej trestnej veci (učinené vyhlásenie o vine) by bol

neprimerane prísny ba až drakonický a najmä neadekvátny. S poukazom na uvádzané skutočnosti
dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je vo všetkých jeho výrokoch zákonný a plne v
súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona, ako aj Trestného poriadku, a preto obhajoba
navrhla, aby Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry
Galanta proti napadnutému rozsudku postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, pretože nie

je dôvodné.
K odvolaniu okresného prokurátora sa obžalovaná M. N. vyjadrila aj prostredníctvom svojho náhradného
obhajcu osobitným písomným podaním, v ktorom uviedla, že odvolanie okresnej prokuratúry je
nedôvodné a obžalovaná navrhla, aby odvolací súd toto jej odvolanie zamietol. Dôvodila, že
nezodpovedá skutočnosti tvrdenie uvedené v odôvodnení predmetného odvolania, že rozhodnutie

okresného súdu, ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k obžalovanej M. N. je
nezákonné a nespravodlivé. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní postupoval v súlade s ust. §
44 Tr. zák., keď tento považoval trest vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov uložený obžalovanej skorším
rozsudkom (3T/16/2023 zo dňa 04.05.2023) za dostatočný. Nie je preto možné tvrdiť, že zo strany
okresného súdu ide o akési nezákonné rozhodnutie. Rovnako tak nie je možné považovať obžalovanú

za osobu, ktorá bola už súdne trestaná, nakoľko v danom prípade prichádzalo do úvahy uloženie
už spomínaného súhrnného trestu (od uloženia ktorého súd upustil), keďže skutok, pre ktorý bola
obžalovaná uznaná vinnou (vo veci 1T/77/2023) bol spáchaný pred vyhlásením rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky, teda v čase, keď obžalovaná nebola súdne trestaná. Bola toho názoru, že i ostatnáargumentácia uvedená v pomerne rozsiahlom odvolaní neobstojí a je v podstate iba opakovaním
všeobecných zásad týkajúcich sa ukladania trestov v trestnom konaní, z čoho vôbec nevyplýva záver,
že v danom prípade nebola aplikácia ust. § 44 Tr. zák. správna a zákonná. Je zrejmé, že pri ukladaní tzv.

súhrnného trestu je súd v pozícii, keď by mal rozhodnúť jedným rozsudkom o všetkých zbiehajúcich sa
trestných činoch a za tieto uložiť páchateľovi jeden (súhrnný) trest a to podľa zásad platných pre uloženie
úhrnného trestu. V konkrétnej veci je trestná sadzba za skutok kvalifikovaný ako zločin prevádzačstva
podľa§356Tr.zák.vrozpätíod2do8rokov.Vrovnakomrozpätíjeitrestnásadzbazazločinpodľa§172
ods. 6 písm. a), b) Tr. zák., za ktorý bola obžalovaná uznaná vinnou rozsudkom OS Nové Zámky a bol jej

uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov. Uložený trest odňatia slobody vo výmere
6 rokov a 8 mesiacov bol tak obžalovanej uložený v hornej polovici uvedenej trestnej sadzby a obhajoba
zastáva názor, že ak by v predmetnom konaní prebiehajúcom na OS Nové Zámky bol predmetom
obžaloby i skutok uvedený pod bodom 2. rozsudku OS Galanta kvalifikovaný vo vzťahu k obžalovanej
ako zločin prevádzačstva v štádiu pokusu, nebol by dôvod ukladať obžalovanej trest prísnejší. Naviac
pripomenula, že sa dopustila iba jedného skutku, a to dokonca v štádiu pokusu. Rovnako bolo treba pri

rozhodovaní o ukladaní súhrnného trestu zohľadniť i samotnú mieru účasti obžalovanej na predmetnom
skutku a tiež jej doznanie. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti potom považovala
rozhodnutie okresného súdu za správne a prokuratúrou navrhovaný súhrnný trest vo výmere 10 rokov
za neadekvátny a neprimerane represívny.

Konanie na odvolacom súde

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátora krajskej
prokuratúry, obžalovaných A. B., M. N., O. N., obhajcov obžalovaných Mgr. Roberta Čibrika a JUDr.
Ing. Henricha Gauliedear, PhD., tlmočníka S. T. D. a v neprítomnosti obžalovaného C. A. a obhajcu

JUDr. Ing. Mikuláša Práznovszkeho, CSc. Lehota (päť pracovných dní) v zmysle ustanovenia § 61b
ods. 1 Trestného poriadku bola zachovaná, keď obžalovaný A. B. prevzal predvolanie dňa 25.10.2024,
obžalovaná M. N. dňa 28.10.2024, obžalovaný O. N. dňa 25.10.2024, obžalovaný C. A. dňa 04.11.2024,
obhajca Mgr. Robert Čibrik dňa 25.10.2024, obhajca JUDr. Ing. Mikuláš Práznovszky, CSc. dňa
28.10.2024, obhajca JUDr. Ing. Henrich Gaulieder, PhD. dňa 28.10.2024 a krajská prokuratúra dňa

24.10.2024.
Vrámcikonečnýchnávrhovprítomnýprokurátorkrajskejprokuratúryzotrvalnapodanomodvolaníajeho
dôvodoch uvedených v písomnom podaní zo dňa 27.06.2024. Navrhol, aby krajský súd napadnutý výrok
o treste zrušil a uložil spravodlivý a primeraný trest všetkým obžalovaným.
Obhajca Mgr. Robert Čibrik sa v konečnom návrhu pridržiaval všetkých skutočností, ktoré vyjadril vo

vyjadrení k odôvodneniu odvolania a navrhol, aby krajský súd odvolanie ako nedôvodné zamietol.
Obhajca JUDr. Ing. Henrich Gaulieder, PhD. navrhol, aby súd odvolanie Okresnej prokuratúry Galanta
v celom rozsahu zamietol ako nedôvodné. Dôvodil, že okresný súd pri ukladaní trestov postupoval
v súlade s Trestným zákonom.
Obhajca JUDr. Roman Cibulka sa v konečnom návrhu pridržiaval svojej argumentácie, ktorá je uvedená

v písomnom vyjadrení k odvolaniu okresnej prokuratúry zo dňa 13.11.2024. Zdôvodnil, že obž. N. mala
osobitné postavenie medzi obžalovanými. Participovala iba na jednom skutku obžaloby a to v štádiu
pokusu. Treba na ňu hľadieť ako osobu netrestanú, nemala záznam a nedopustila sa trestnej činnosti.
Je tu jej doznanie a oľutovanie jej trestnej činnosti, vrátane miery účasti obžalovanej na skutku a toho,
aký mala mať z toho zisk, je treba považovať trest odňatia slobody, ktorý bol takto uložený Okresným

súdom Nové Zámky a to v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Žiadal, aby krajský súd
vo vzťahu k obž. N. zamietol odvolanie ako nedôvodné.
Obžalovaný A. B. v konečnom návrhu uviedol, že po prvýkrát urobil taký skutok, nechcel také niečo
urobiť. Chcel by sa ospravedlniť a poprosiť súd, aby mu dal šancu. Navrhol odvolanie prokurátora
zamietnuť.

Obžalovaná M. N. v konečnom návrhu zotrvala na tom, čo povedal jej advokát.
Obžalovaný O. N. sa v konečnom návrhu pridržiaval sa toho, čo povedal jeho advokát a uviedol, že to
veľmi ľutuje.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.Podľa§317ods.2Trestnéhoporiadku,akbolopodanéodvolanievprospechobžalovanéhoprotivýroku,
ktorým bol uznaný za vinného, a odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj
zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 317 ods. 3 Trestného poriadku, ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len
niektorej z viacerých osôb, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd
podľa odseku 1 len tú časť rozsudku a predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.

1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal okresný prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom o treste
voči obžalovaným A. B., M. N., O. N. a C. A., proti ktorým výrokom je tento opravný prostriedok prípustný.
Podľa § 317 ods. 1 trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora proti výroku o treste voči
obžalovaným M. N. a O. N. nie je dôvodné, naopak proti výroku o treste voči obžalovaným A. B. a C. A.

je odvolanie okresného prokurátora dôvodné a to z nasledujúcich dôvodov.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že keďže obžalovaní A. B., M. N., O. N. a C. A. na hlavnom
pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobili vyhlásenie, že sú vinní
zo spáchania toho ktorého skutku uvedeného v obžalobe a na všetky otázky podľa § 333 ods. 3

písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku odpovedali ,,áno“, pričom prokurátor
nemal k vyhláseniu obžalovaných výhrady a navrhol tieto vyhlásenia prijať, tak okresný súd postupoval
správne, keď prijal vyhlásenie toho ktorého obžalovaného, že je vinný zo spáchania toho ktorého skutku
uvedeného v obžalobe a vykonal dokazovanie ohľadne trestov a ochranných opatrení.
Odvolací súd vzhľadom na odvolanie podané okresným prokurátorom len čo do výroku o trestoch voči

obžalovanýmA.B.,M.N.,O.N.aC.A.,akoajvzhľadomnavyhlásenietohoktoréhoobžalovanéhoovine
na hlavnom pojednávaní a ich prijatie súdom prvého stupňa, sa meritórne zaoberal len preskúmaním
napadnutých výrokov o treste, ktoré okresný súd uložil obžalovaným A. B., M. N., O. N. a C. A..
K výroku o treste všeobecne
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie

trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za

predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Trest (a osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok
štátneho donútenia. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnosti generálnej a
individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestu za spáchaný trestný čin. Teoretické východiská penológie
poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny, ani príliš prísny trest

podľa nej nepôsobia výchovne, ale práve naopak, pôsobia demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv.
exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom
individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov,
kde je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Trestné konanie má sledovať rovnako
preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom trestného

konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický
a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy.

K výroku o treste obžalovaného A. B.S poukazom na vyššie uvedené základné zásady ukladania trestov teda krajský súd zameral svoju
pozornosť pri rozhodovaní o odvolaní okresného prokurátora na skutočnosť, či v danom konkrétnom
prípade bol uložený trest obžalovanému A. B. tak, ako to konštatoval prvostupňový súd, primeraný a či

spĺňa všetky zákonné kritéria.
Odvolací súd sa čiastočne stotožnil s argumentáciou okresného prokurátora, uvedenou v jeho odvolaní
s tým, že nepodmienečný trest odňatia slobody tak, ako bol uložený okresným súdom v napadnutom
rozsudku, nebol uložený v súlade so základnými zásadami ukladania trestov podľa § 34 ods. 1, ods.
4 Trestného zákona a teda by nezabezpečil zákonom predpokladaný účel vymedzený v uvedených

ustanoveniach a to nielen zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, či vytvoriť mu
podmienky pre to, aby v budúcnosti viedol riadny život, ale aj zabezpečiť generálnu prevenciu, t. j.
odradiť iných od páchania trestnej činnosti. Vzhľadom k tomu, že okresný súd napadnutým rozsudkom
porušil ustanovenie Trestného zákona ohľadom účelu trestu, bolo potrebné výrok o treste vo vzťahu
k obžalovanému A. B. zrušiť, pričom krajský súd vo veci sám rozhodol a to v neprospech
obžalovaného na základe odvolania okresného prokurátora.

Pokiaľ ide o obžalovaného A. B., vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa
v predmetnej trestnej veci dopustil spáchania skutkov v piatich bodoch obžaloby, ktoré správne
právne kvalifikoval okresný súd ako pokračovací zločin prevádzačstvo podľa § 356 Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, čiastočne dokonaný (v bodoch 1/, 3/, 4/ a 5/
rozsudku), čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona (v bode 2/ rozsudku). Rovnako

správne okresný súd konštatoval, že v tomto prípade bolo potrebné ukladať obžalovanému súhrnný
trest podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 v spojení s § 42 ods. 1 Trestného
zákona a to vo vzťahu k odsúdeniu v trestnej veci vedenej Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn.
4T/40/2023, v ktorej veci bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Vzhľadom na

uplatnenie asperačnej zásady bolo potrebné obžalovanému ukladať trest práve podľa prísnejšej trestnej
sadzby, v tomto prípade podľa § 179 ods. 3 Trestného zákona, a to v trvaní 7 rokov až 12 rokov.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
predovšetkým prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osoby obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy. Zároveň

sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, keď pri ukladaní súhrnného trestu zohľadnil
závery Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 4T/40/2023, že v prípade
obžalovaného A. B. sú tu mimoriadne okolnosti prípadu, ktoré odôvodňujú pri ukladaní súhrnného trestu
využiť ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Vzhľadom na neprípustnú reparáciu právoplatného
rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 4T/40/2023 je aplikácia mimoriadneho

zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona v danom prípade odôvodnená.
Z obsahu spisového materiálu je ďalej zistiteľné, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal,
na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a svoje konanie oľutoval. Tento postoj obžalovaného
bolo potrebné zohľadniť v prospech obžalovaného. V tejto súvislosti bolo potrebné zohľadniť aj
predchádzajúci spôsob života obžalovaného, ktorý pred spáchaním trestného činu nebol súdne trestaný,

teda do rozporu s trestnoprávnymi normami sa dostal vôbec po prvý krát.
Avšak napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, ktoré odôvodňujú zmiernenie trestu obžalovaného,
naopak okresný súd nedôsledne prihliadol na závažnosť všetkých okolností spáchaných skutkov
a najmä na skutočnosť, že zo strany obžalovaného nešlo o ojedinelé konanie, ale o protiprávne konanie
pokračovacieho charakteru s viacerými čiastkovými útokmi, ktoré spája objektívna súvislosť v čase,

spôsobe páchania a v predmete útoku a subjektívna súvislosť (jednotiaci zámer spáchať predmetný
trestný čin). V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že prevádzačstvo predstavuje v súčasnosti vážny
spoločenský problém, teda v súčasnosti ide o jednu z najzávažnejších nelegálnych aktivít prinášajúcich
dotknutým osobám vysoké finančné zisky, ktoré nie sú žiadnym spôsobom kontrolovateľné štátom, resp.
v prípade prevádzačstva ide o nekontrolovateľné finančné prostriedky získané trestnou činnosťou, preto

je nevyhnutný za účelom potláčania tohto neželaného spoločenského javu aj prísnejší postih (trestaní
nie sú samotní nelegálni migranti, ale osoby, ktoré prevádzačstvo vykonávajú).
Prihliadnuc na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd riadiac sa vyššie uvedenými základnými
zásadami pri ukladaní trestov, obžalovanému ukladal za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona trest
odňatia slobody pod zákonnú trestnú sadzbu ustanovenú v § 179 ods. 3 Trestného zákona, pričom u

obžalovaného prihliadol na mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2
Trestného zákona a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky za súčasného zrušenia
výroku o treste podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona uloženého obžalovanému skorším rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T 40/2023 zo dňa 11.4.2024, právoplatným 27.4.2024, ako ivšetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.
Uloženie trestu odňatia slobody síce v základnej trestnej sadzbe určenej pre stíhaný trestný čin (§

179 ods. 3 Trestného zákona), avšak v prísnejšej výmere (8 rokov a 8 mesiacov) tak, ako sa toho
domáhal okresný prokurátor v odvolacom návrhu, považoval aj odvolací súd v prejednávanom prípade
vzhľadom na pomery obžalovaného, ktorý urobil vyhlásenie o vine, ako i na jeho bezúhonný spôsob
vedenia života pred spáchaním trestného činu, už za neprimerane prísne, keď na zabezpečenie ochrany
spoločnosti pred ním postačuje aj trest odňatia slobody vo výmere 4 roky s jeho priamym výkonom.

Podľa názoru krajského súdu z hľadiska potrieb prevýchovy menovaného takto vymeraný a uložený
trest odňatia slobody zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v
primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, pričom takto
uložený trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, a
súčasne trest odňatia slobody, ktorý odvolací súd uložil obžalovanému, je trestom primeraným a zákonu
zodpovedajúcim, ktorého zmyslom je viesť obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život.

Ak aj okresný prokurátor v odvolaní namietal v prípade obžalovaného použitie zmierňovacieho
ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, naopak v tejto súvislosti si krajský súd dovoľuje
poukázať na argumentáciu okresného súdu v napadnutom rozsudku, kde pri ukladaní súhrnného
trestu poukázal na rozsudok Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 4T/40/2023, kedy v prípade
obžalovaného A. B. boli konštatované mimoriadne okolnosti prípadu, ktoré odôvodňovali využiť

ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Keďže krajský súd ukladal obžalovanému súhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého obžalovanému
skorším rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 4T 40/2023, potom rešpektujúc závery
tohto právoplatného rozsudku ohľadom uloženého trestu obžalovanému (za použitia ust. § 39 ods.
1 Trestného zákona) bol povinný použiť predmetné zmierňovacie ustanovenie aj pri ukladaní trestu

obžalovanému v tomto konaní. V tejto súvislosti aj podľa názoru krajského súdu nemožno opomenúť
ani fakt, že v tejto veci obžalovaný učinil vyhlásenie o vine, ktoré je z hľadiska ďalšieho postupu súdu
veľmivýznamné,keďževrozsahupriznaniaajmenovanéhoobžalovanéhosanevykonalokontradiktórne
hlavné pojednávanie. Okrem uvedeného obžalovaný pred spáchaním žalovaných skutkov súdne
trestaný nebol, teda viedol riadny život.

Súd I. stupňa správne obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona).
Podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené všetky zákonné podmienky aj pre uloženie trestu

prepadnutia veci – finančných prostriedkov vo výške 2.235,- Eur, ako veci patriacej obžalovanému
aktorábolavýnosomztrestnejčinnosti,apretokrajskýsúdtentovýroklenprevzaldosvojhorozhodnutia
bez jeho zmeny, nakoľko došlo k zrušeniu výroku o treste (napokon tento trest okresný prokurátor
v odvolaní ani nenamietal).
Pokiaľ okresný prokurátor vo svojom odvolaní namietal výšku trestu vyhostenia (vo výmere 5 rokov),

pričom tento považoval za neprimerane mierny a navrhoval uložil obžalovanému trest vyhostenia
minimálne v trvaní 7 rokov, tieto námietky krajský súd považuje za dôvodné.
Vyhostením sa rozumie odňatie práva cudzincovi na ďalší pobyt na území Slovenskej republiky (ak také
právo mal) a jeho fyzické premiestnenie na územie iného štátu alebo jeho predanie príslušným orgánom
iného štátu za týmto účelom. Vyhostenie sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky. Účelom trestu

vyhostenia je páchateľovi trestného činu, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nespadá ani do
ďalších kategórií osôb uvedených v § 65 ods. 1 Trestného zákona, zabrániť v páchaní
ďalšej trestnej činnosti na území Slovenskej republiky, pokiaľ z jeho strany hrozí nebezpečenstvo ľuďom,
majetku alebo inému verejnému záujmu.
Okresnýsúdpostupovalsprávne,keďobžalovanémuuložilpodľa§65ods.1,ods.4Trestnéhozákonaaj

trestvyhostenia,nakoľkositovyžadovalabezpečnosťosôbainýverejnýzáujem,obžalovanýsadopustil
trestného činu na území Slovenskej republiky a porušil jej právny poriadok. V osobe obžalovaného ide
o cudzinca, ktorý na územie SR prišiel za účelom páchania trestnej činnosti bez toho, aby tu mal nejaké
rodinné alebo sociálne väzby, do ktorých by uloženie tohto trestu neprimerane zasahovalo. Rovnako ani
krajský súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by uloženiu trestu vyhostenia bránili. Z pohľadu výmery

tohto druhu trestu, Trestný zákon umožňuje uložiť trest vyhostenia na 1 až 15 rokov a uloženie tohto
druhu trestu vo výmere 5 rokov, ako to urobil aj v napadnutom rozsudku prvostupňový súd, je síce v
súlade so zákonom ustanovenou trestnou sadzbou, avšak je v rozpore s účelom trestu.V tejto súvislosti je treba zopakovať, že účelom trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona je nielen
ochrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov a súčasne odradiť iných od páchania trestných
činov, ale aj vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa, aby v budúcnosti viedol riadny

život. Z pohľadu zabezpečenia zmysluplného účelu trestu odvolací súd usúdil, že na obžalovaného
je potrebné po výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody pôsobiť dlhším trestom vyhostenia z
územiaSlovenskejrepubliky,čímsamuzabráni vpáchanítrestnejčinnostinaúzemíSlovenskej
republiky. Prečin prevádzačstva je vo všeobecnosti rozšíreným trestným činom, keďže mnoho migrantov
dúfajúc v lepší život v EÚ sa snaží dostať na jej územie nelegálne, bez splnenia podmienok upravených

v spoločenských normách. Je vo verejnom záujme Slovenskej republiky eliminovať pobyt na území SR
takých osôb, ktoré umožňujú alebo napomáhajú nelegálnej migrácii cez jej územie. Trest vyhostenia
tak, ako ho uložil okresný súd v napadnutom rozsudku, nespĺňa požiadavky pre zabránenie cudzincom
protiprávne pôsobiť na území SR, preto odvolací súd dospel k záveru, že v prípade menovaného
obžalovaného je žiadúce uložil mu trest vyhostenia vo výmere 7 rokov, ktorú dĺžku trestu krajský súd
považuje za primeranú okolnostiam prípadu a osobe obžalovaného a ktorý trest zároveň zabezpečí

tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu. Zároveň sa žiada len doplniť, že uloženie tohto trestu
popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, nie je duplicitným, či neprimerane prísnym potrestaním
páchateľa, ale je prostriedkom štátu na účinnú elimináciu nežiadúcich osôb.
Takto uložené tresty krajský súd považuje za dostatočné na zabezpečenie ochrany spoločnosti, výchovu
obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, za súčasného odradenia iných od páchania

trestnej činnosti, ktorý zodpovedá zásadám ukladania trestov, vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu
páchateľa a to aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu.
K výroku o treste obžalovanej M. N.

Vo vzťahu k výroku o treste obžalovanej M. N. je treba konštatovať, že u menovanej obžalovanej

bolo na mieste podľa § 44 Trestného zákona upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 ods.
1 Trestného zákona, a to k uloženému skoršiemu rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
3T 16/2023 zo dňa 04.05.2023, právoplatný 10.05.2023, nakoľko aj krajský súd pokladá na ochranu
spoločnosti a nápravu obžalovanej za dostatočný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov
a 8 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

ktorý bol obžalovanej uložený týmto rozhodnutím.
Pokiaľ okresný prokurátor vo svojom odvolaní žiadal krajský súd o uloženie súhrnného
nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 10 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, k tomuto je v prvom rade potrebné uviesť, že pri určení druhu a výmery
trestu bolo potrebné prihliadnuť na to, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie o vine,

ktoré je z hľadiska ďalšieho postupu súdu veľmi významné, keďže v rozsahu priznania aj menovanej
obžalovanej sa nevykonalo kontradiktórne hlavné pojednávanie. Ďalej obžalovaná začala vykonávať
trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov, ktorý jej bol uložený rozsudkom Okresného súdu
Nové Zámky pod sp. zn. 3T 16/2023, dňa 03.10.2022, predpokladaný koniec jeho výkonu pripadá na
deň 03.06.2029. V čase rozhodovania okresného súdu tak obžalovanej zostávalo vykonať z uvedeného

trestuodňatiaslobodyeštepribližne5rokov.Zároveňbolopotrebnézobraťdoúvahyajmieruspoluúčasti
obžalovanej na spáchanom čine. Z uvedených dôvodov krajský súd nepovažoval za nevyhnutné na
obžalovanúvplývaťprísnejšímnepodmienečnýmtrestom.Takýtopostupsianipodľanázoruodvolacieho
súdu nevyžaduje ani účinná ochrana spoločnosti a ani náprava tejto konkrétnej páchateľky.
Poukazujúc na uvedené krajský súd konštatuje, že trest obžalovanej tak, ako ho ukladal okresný súd

v napadnutom rozsudku, teda zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným v zmysle § 34
ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny
stupeňzávažnostispáchanéhotrestnéhočinuakoimieruspoluúčastiobžalovanejnaspáchanomskutku
(obžalovaná bola napadnutým rozsudkom uznaná za vinnú zo zločinu prevádzačstva v štádiu pokusu),
postoj k spáchanému trestnému činu (obžalovaná sa k spáchaniu skutku priznala) ako aj pomery

obžalovanej (obžalovaná má v registri trestov len jeden záznam a to práve hore citované odsúdenie)
amožnostijejnápravyzhľadiskaúčelutrestu,jehoindividuálnejigenerálnejprevencie,pričomupustenie
od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody v kontexte už skôr uloženého trestu odňatia slobody je
dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovanej spoločnosťou.
K výroku o treste obžalovaného O. N.

Aj pokiaľ ide o výrok o treste obžalovaného O. N., tak krajský súd s postupom okresného
súdu, keď podľa § 44 Trestného zákona menovanému obžalovanému upustil od uloženia súhrnného
trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, a to k uloženému skoršiemu rozsudku Okresného súdu NovéZámky sp. zn. 3T 16/2023 zo dňa 04.05.2023, právoplatný 10.05.2023, súhlasí, keďže na tento postup
boli dané zákonné podmienky, nakoľko skutky boli v súbehu, a treba súhlasiť aj s tým, že na ochranu
spoločnosti a nápravu obžalovaného už uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 4 mesiace

nepodmienečne je dostatočný.
Pokiaľ okresný prokurátor vo svojom odvolaní žiadal krajský súd o uloženie súhrnného
nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 11 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, k tomuto je v prvom rade potrebné uviesť, že pri
určení druhu a výmery trestu bolo potrebné prihliadnuť na vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom

pojednávaní, ktoré urobil v tejto trestnej veci, čo je samostatným zákonným dôvodom pre eventuálne
mimoriadne zníženie výmery trestu podľa ust. § 39 ods. 1 Trestného zákona. Ďalej obžalovaný začal
vykonávať trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 4 mesiace, na výkon ktorého bol zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Nové Zámky pod sp. zn. 3T 16/2023, dňa 03.10.2022, predpokladaný koniec jeho výkonu pripadá
na deň 03.02.2030. V čase rozhodovania okresného súdu tak obžalovanému zostávalo vykonať z

uvedeného trestu odňatia slobody ešte približne 5 rokov a 9 mesiacov. Zároveň bolo potrebné zobrať
do úvahy aj jeho správanie sa pred okresným súdom ako aj krajským súdom, kedy prejavil ľútosť nad
svojím konaním. Dôležitou bola zároveň skutočnosť, že trestný čin, pre ktorý bol uznaný za vinného
v tomto trestnom konaní, bol oproti trestnému činu, za ktorý mu bol uložený vyššie zmienený trest
odňatia slobody, menej závažný. Vzhľadom na konštatované skutočnosti krajský súd nepovažoval za

nevyhnutné na obžalovaného vplývať prísnejším nepodmie-nečným trestom tak, ako navrhoval okresný
prokurátor v odvolaní. Napokon už pred tým uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v uvedenej
výmere v danom prípade zabezpečí dosiahnutie účelu trestu, a zároveň v dostatočnej miere obsahuje
prvky represie, ako aj prvky generálnej a individuálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá súčasne
všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, ako aj ďalších

ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov. Uloženie prísnejšieho trestu obžalovanému by bolo
v tomto prípade, vzhľadom na všetky okolnosti vyznievajúce v jeho prospech, pre neho neprimerane
prísne.
K výroku o treste obžalovaného C. A.
PreskúmavajúczákonnosťvýrokuotresteobžalovanéhoC.A.,sakrajskýsúdnaopakčiastočnestotožnil

s argumentáciou okresného prokurátora, uvedenou v jeho odvolaní s tým, že nie je možné aplikovať
ustanovenie § 44 Trestného zákona, teda nie je možné upustiť od uloženia súhrnného trestu odňatia
slobody podľa § 42 Trestného zákona. Totiž aj podľa názoru odvolacieho súdu skôr uložený trest
obžalovanému nemožno považovať na ochranu spoločnosti a jeho nápravu za dostatočný. Podľa názoru
odvolacieho súdu neboli splnené podmienky na postup podľa § 44 Trestného zákona. Vyjadrené inak,

súd prvého stupňa sa nedôsledne riadil všetkými vyššie citovanými zásadami ukladania trestov v zmysle
Trestného zákona a pri rozhodovaní o treste nedostatočne prihliadal na spôsob spáchania trestného
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu obžalova-ného,
jeho pomery a možnosti nápravy. Výrokom o upustení od uloženia súhrnného trestu obžalovanému bolo
preto porušené ustanovenie Trestného zákona.

V prvom rade je za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že trestná činnosť obžalovaného, za ktorú je
aktuálne súdený v tomto trestnom konaní, sa časovo zbieha s trestnou činnosťou, za ktorú bol skôr
odsúdenývkonaníOkresnéhosúduNovéZámkyvedenompodsp.zn.4T40/2023.Tentosúbehsprávne
identifikoval prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste obžalovaného a správne mu ukladal súhrnný
trest v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona.

V konaní Okresného súdu Nové Zámky vedenom pod sp. zn. 4T 40/2023 bol obžalovaný uznaný za
vinného zo spáchania zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 3 Trestného zákona, za čo mu
bol uložený podľa § 179 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, §
39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon
mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 roky. Hoci je

možné súhlasiť s argumentáciou okresného prokurátora ohľadom predchádzajúceho spôsobu života
obžalovaného, keď ani predchádzajúce početné administratívne sankcie (21x priestupkovo postihnutý)
neviedli u obžalovaného k želateľnej náprave a uvedomeniu si škodlivosti páchania protiprávnej činnosti,
keďže sa tejto dopustil znova, dokonca na trestnoprávnej rovine, avšak naopak je potrebné zdôrazniť,
že k opätovnému páchaniu trestnej činnosti zo strany obžalovaného nedošlo v čase plynutia trojročnej

skúšobnej doby podmienečného odsúdenia (vyššie uvedené odsúdenie). Naopak obžalovaný pred
spáchaním stíhaného skutku nebol súdne trestaný.
Poukazujúc potom na odvolacie námietky okresného prokurátora, v ktorých navrhoval uložiť
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov so zaradenímdo ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, v tomto smere sa naopak
krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, že obžalovanému nie je nevyhnutne potrebné ukladať
najprísnejší druh trestu v zmysle Trestného zákona, a to trest odňatia slobody spojený s jeho priamym

výkonom, t.j. trest odňatia slobody nepodmienečný. Trest odňatia slobody v jeho nepodmienečnej
podobe (tak ako navrhoval okresný prokurátor v odvolaní) podľa názoru krajského súdu nezodpovedá
tak individuálnej ani generálnej prevencii, pretože sa javí ako neprimerane represívny vzhľadom na
možnosti nápravy obžalovaného C. A..
Naopak krajský súd má za to, že v prípade obžalovaného je postačujúce pôsobiť na jeho prevýchovu

nateraz len samotnou hrozbou výkonu trestu, bez jeho reálneho vykonania. Preto krajský súd zohľadniac
okolnostinamietanéokresnýmprokurátorompriukladanítrestuvylúčiluloženienepodmienečnéhotrestu
odňatia slobody a uložil obžalovanému opätovne podmienečný trest odňatia slobody (nespojený s jeho
priamym výkonom), keďže nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bránili tomu, aby bol obžalovanému trest
odňatia slobody podmienečne odložený s určením primeranej skúšobnej doby. Následne pri ukladaní
trestu krajský súd zohľadnil okolnosti spáchania skutku (závažnosť a charakter spáchaného činu) ako

i osobu obžalovaného (jeho predchádzajúci spôsob života) a jeho možnosti nápravy, a preto mu uložil
opätovne trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, avšak určil mu dlhšiu skúšobnú dobu, a to na
hornej hranici zákonného rozpätia 5 rokov za súčasného probačného dohľadu nad jeho správaním. Na
posilnenie účinku uloženého trestu bolo z pohľadu krajského súdu nevyhnutné k trestu odňatia slobody
s určením dlhšej skúšobnej doby s probačným dohľadom nad správaním obžalovaného uložiť podľa

§ 51 Trestného zákona aj viaceré obmedzenia a povinnosti, ktoré vo svojom súhrne môžu efektívne
dopomôcť naplneniu prognózy vedenia riadneho života z jeho strany. Na tomto mieste odvolací súd
zdôrazňuje, že zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti možno buď priamo fyzickým
znemožnením určitého konania (napr. nepodmienečným trestom odňatia slobody), alebo vytvorením
výrazných zábran, ktoré konanie páchateľovi sťažujú. Zmyslom je zabrániť páchateľovi v páchaní

trestnej činnosti, postoj páchateľa k trestnej činnosti sa môže zmeniť tým, že trest páchateľa zastraší a
ukáže mu, že páchať trestné činy sa nevypláca. Vysoko účinným prostriedkom, ako zabrániť páchateľovi
páchať ďalšie trestné činy, je podrobiť ho určitým obmedzeniam alebo povinnostiam, tak ako tomu bolo
aj v tejto veci.
Takto uložený trest odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom za súčasného uloženia probačného

dohľadu nad jeho správaním v trvaní 5 (piatich) rokov s určitými obmedzeniami a povinnosťami bude
podľa názoru krajského súdu primeraným a dostatočným trestom vzhľadom k osobe obžalovaného
a jeho osobným pomerom a zároveň uložený trest v potrebnej miere nielen ochráni spoločnosť pred
obžalovaným, tým že hrozba nepodmienečného výkonu trestu ho odradí od ďalšieho páchania trestnej
činnosti, pričom je dôvodné (vzhľadom aj na jeho postoj k prejednávanej trestnej činnosti) predpokladať,

že do budúcna sa už obžalovaný podobného skutku nedopustí, čím sa nepochybne dosiahne nielen
individuálna prevencia, ale zároveň uložený trest v dostatočnej miere vytvorí aj podmienky pre jeho
výchovu, aby viedol riadny život a súčasne odradí aj ďalších páchateľov od páchania takejto trestnej
činnosti.
Nad rámec uvedeného treba dodať, že takto uloženým trestom sa potrestanie obžalovaného nekončí.

Ak sa obžalovaný v priebehu skúšobnej doby dopustí akejkoľvek protiprávnej trestnej činnosti, za ktorú
bude právoplatne odsúdený či priestupkovo postihnutý, môže takáto skutočnosť zakladať kvalifikovaný
dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. Podmienečné
odsúdenie pre obžalovaného predstavuje výstrahu pred páchaním akejkoľvek protiprávnej činnosti a
zároveň motiváciu k tomu, aby viedol riadny život. Je na obžalovanom, či počas plynutia skúšobnej doby

podmienečného odsúdenia preukáže, či hrozba výkonu trestu postačuje na jeho nápravu a zaradenie
sa do riadneho života za súčasného dodržiavania spoločenských noriem, alebo je nevyhnutný výkon
uloženého trestu.
Záverom krajský súd uzatvára, že považuje takto ukladané tresty u menovaných obžalovaných vo
vzájomnej kombinácii za nielen zákonné, ale aj primerané a spravodlivé, od ktorých možno dôvodne

očakávať, že splnia svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie. Zároveň
vyjadrujú aj morálne odsúdenie konania obžalovaných spoločnosťou.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody preto krajský súd rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm.
d), ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu
vo vzťahu k obžalovanému A. B. a obžalovanému C. A. a v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku

rozhodol sám tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súčasne krajský súd rozhodol
tak, že podľa § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie okresného prokurátora proti obžalovanej M.
N. a obžalovanému O. N. ako nedôvodné.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.