Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010469
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4424010469.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovaného

A. B. pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona a iné,
na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2Pv 169/24/4404 zo dňa
15.08.2024, na hlavnom pojednávaní, konanom v Nových Zámkoch dňa 12.09.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom C. D., naposledy prechodne bez prihlásenia
bytom E. F. XXXX, C. G., toho času vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS C.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 25.04.2024 v čase okolo 19.45 h pri H. I. XX v C. D., kadiaľ poškodený J. E., narodený XX.XX.XXXX
v C. D., naposledy bytom C. A. XXXX/X, C. D., prechodne bez prihlásenia bytom F. I. X, C. D., toho
času nebohý, súc pod vplyvom alkoholu, išiel peši domov do miesta svojho prechodného bydliska
na F. I. X, C. D. a keď sa nachádzal pri zadnom vchode bytového domu číslo XX na F. I. v C.
D., pristúpil k nemu zozadu obžalovaný A. B., súc pod vplyvom alkoholu, ktorý mal na hlave bledú
šiltovku a bol zarastený, raz ho udrel s doposiaľ nezisteným predmetom do hlavy, následkom čoho

poškodený J. E. padol tvárou na vozovku, čo využil obžalovaný A. B. a začal poškodeného J. E.
ležiaceho na zemi prehľadávať, pričom mu z ľavého vrecka monterkovej bundy odcudzil tlačidlový
mobilný telefón značky ELEMENT SENCOR, so SIM kartou B., s batériou čiernej farby v zapnutom
stave, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI X:XXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 4,00 € a z koženkovej
tašky, ktorú poškodený držal v ruke, mu odcudzil dvojlitrovú zelenú plastovú fľašu s nápisom „ C. J.“,
krabičku cigariet značky BACCO s 3 cigaretami a modrý plastový zapaľovač značky PROF, čím spôsobil
poškodenému J. E. podľa znaleckého posudku číslo 024/2024 vypracovaného MUDr. Rastislavom
Rozborilom, PhD. MPH znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia súdneho lekárstva

zranenie, a to pomliaždenie hlavy v temennej oblasti hlavy vľavo s dĺžkou liečby menej ako 7 dní
a odcudzením vecí celkovú škodu vo výške 7,07 €,
a konal tak napriek tomu, že bol postihnutý za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
dňa 26.06.2023 blokovou pokutou nezaplatenou na mieste a uloženou Obvodným oddelením PZ Nové
Zámky vo výške 30,00 €, evidenčné číslo bloku: G. XX XXXXXXXX, ktorá nadobudla právoplatnosť dňa
26.06.2023 a vykonateľnosť dňa 12.07.2023,

t e d a

-protiinémupoužilnásilievúmyslezmocniťsacudzejveciaspáchalčinzávažnejšímspôsobomkonania
(so zbraňou) a na chránenej osobe (osobe vyššieho veku),
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a spáchal čin,
hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,

č í m s p á c h a lzločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona v znení účinnom
od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139

odsek 1 písmeno e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek
1 písmeno a), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa 188 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno c), odsek 4 Trestného zákona a § 74 odsek 1 veta posledná Trestného
zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavné.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej právnickej osobe
K. D. H. G., L. M. H., H. N. M.X, IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 92,55 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 15.08.2024 pod sp. zn. 2Pv/169/24/4404
obžalobu na obvineného A. B. pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako zločin lúpeže podľa §
188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno a)
Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364

odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo skutku, uvedeného v obžalobe, súd preto
obžalovanému položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f),
písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže obžalovaný na všetky tieto mu položené otázky

odpovedal kladne, súd po zistení stanoviska prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať,
podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a podľa § 257 odsek 8
Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaného skutku sa nevykoná.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy

zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného okrem jeho samotného priznania,
súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkom, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, naplnil všetky formálne
zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno d)
Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno e)
Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno e) Trestného

zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže úmyselne (§ 15
písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmov, chránených Trestným zákonom, a to záujmu na
ochrane slobody jednotlivca a majetku tiež na ochrane riadneho občianskeho spolunažívania tým, že
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal čin závažnejším spôsobom konania
(so zbraňou) a na chránenej osobe (osobe vyššieho veku) a tiež sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti

prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a spáchal čin, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich
dvanástich mesiacoch postihnutý. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej
súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkami jeho činu na jednej
strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Obžalovaný naplnil zákonné znaky zbiehajúceho
prečinu aj po stránke materiálnej, pretože závažnosť jeho konania rozhodne nie je nepatrná (§ 10

odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je určená predovšetkým spôsobom vykonania činu
(keď obžalovaný fyzicky zaútočil na poškodeného do oblasti hlavy predmetom, charakteru zbrane),
jeho následky (vo sfére zákonom chráneného záujmu, ale aj vo sfére poškodenia telesnej integrity
poškodeného), okolnosťami, za ktorých bol spáchaný (keď obžalovaný využil stav poškodeného pod
vplyvom alkoholu a tohto napadol, pričom v osobe poškodeného išlo o človeka vyššieho veku), mieru

zavinenia obžalovaného a jeho zištnú pohnútku.Z tohto dôvodu súd obžalovaného uznal vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
s tým, že skutok kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024, nakoľko tento neskorší
zákon (§ 2 odsek 1 Trestného zákona) je podľa posúdenia súdu pre obžalovaného priaznivejší, aj

keď nie z hľadiska trestných sadzieb (ktoré sa v prípade žalovaných trestných činov nemenili), ale z
hľadiska všeobecných zásad pre ukladanie trestov (predovšetkým keď prevaha priťažujúcich okolností
nemá za následok obligatórne zvyšovanie dolnej hranice trestnej sadzby a tiež aj vzhľadom na možnosť
mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek 5 Trestného zákona
v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o vine).

S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd vykonal dôkazy súvisiace
s výrokom o treste, ochrannom opatrení a o uplatnenom nároku na náhradu škody), a to znaleckým
dokazovaním, listinnými dôkazmi, prečítaním správ a charakteristík k osobe obžalovaného, odpisu z
registra trestov a pripojených spisov, vzťahujúcich sa na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného.

Zo záverov znaleckého psychiatrického posudku súd zistil, že znalec u obžalovaného diagnostikoval
polymorfnú toxikomániu, syndróm závislosti s preferenciou alkoholu, toho času bez degradačne
deterioračných zmien osobnosti a intelektu. Znalec tiež dospel k záveru o potencionálnej nebezpečnosti
obžalovaného v prípade, ak by pokračoval v užívaní návykových látok a odporučil uložiť mu ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Obžalovaný A. B. je ženatý, otcom piatich dospelých detí, podľa vlastného vyjadrenia bol pred vzatím
do väzby v pracovnom pomere. Obžalovaný sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, ale prechodne
bez prihlásenia býva v meste C., odkiaľ o ňom neboli oznámené žiadne bližšie poznatky k jeho
osobe a správaniu. Obžalovaný je z výkonu väzby hodnotený pozitívne s tým, že jeho správanie

je na požadovanej úrovni, plní pokyny príslušníkov ZVJS, nevyvoláva konflikty s inými obvinenými,
dobrovoľne a pravidelne sa podieľa na upratovaní prideleného rajónu, k tejto činnosti pristupuje vždy
aktívne a zodpovedne, dosiaľ nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. Z evidencie priestupkov
obžalovaného vyplýva mnohopočetné postihy za spáchanie rôznorodých priestupkov, keď od mája 2017
dooktóbra2023ichmávevidenciizaznamenanýchcelkom36.Obžalovanýbolopakovanepostihnutýza

spáchanie priestupkov proti majetku (naposledy dňa 28.10.2023), priestupkov proti verejnému poriadku,
priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu ako aj priestupkov na úseku cestnej dopravy v súvislosti
s jazdou na bicykli pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný sa tiež v minulosti opakovane dopustil úmyselnej
trestnej činnosti. Obžalovaný sa už ako mladistvý dopustil trestného činu lúpeže podľa § 234 odsek 1
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a trestného činu vydierania podľa § 235 odsek 1 Trestného zákona

č. 235/1961 Zb., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody 18 mesiacov so zaradením na výkon
trestu do nápravnovýchovného ústavu pre mladistvých. Na obžalovaného sa síce v predmetnej trestnej
veci hľadí, akoby nebol odsúdený, ale uvedenou fikciou nezanikla skutočnosť, že odsúdený sa týchto
trestnýchčinovdopustil.Obžalovanýanipovýkonetohtotrestuodňatiaslobodyneviedolriadnyživot,ale
opakovane sa dopúšťal úmyselnej trestnej činnosti naďalej, a to prevažne majetkovej trestnej činnosti

(trestných činov krádeže), ale aj prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1
písmeno d) Trestného zákona a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek
1 Trestného zákona (odsúdenie vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/17/2009 a vo veci
Okresného súdu Komárno sp. zn. 15T/1/2010) a boli mu opakovane ukladané nepodmienečné tresty
odňatia slobody. Obžalovaný naposledy vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody dňa 19.11.2020,

ktorý mu bol vo výmere 6 mesiacov uložený za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno
f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
4T/97/2019 z 02.12.2019. Obžalovaný bol naposledy odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 0T/120/2023 z 04.12.2023, právoplatným dňa 04.12.2023, za spáchanie pokusu
prečinu krádeže podľa § 14 odsek 1 k § 212 odsek 1 písmeno b), písmeno g) Trestného zákona, za čo

mu bol uložený trest odňatia slobody 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu 18 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti v prejednávanej
veci dopustil v skúšobnej dobe tohto jeho predchádzajúceho podmienečného odsúdenia.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust. § 34

Trestnéhozákonaprihliadolnaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, jeho správanie po
spáchaní činu a ostatné zákonné kritériá.Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (t.j. že sa
k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval, pričom v konaní pred súdom urobil aj
vyhlásenie o vine), priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona (t.j. že spáchal viac

trestných činov vzhľadom na jednočinný súbeh zločinu a prečinu) a aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písmeno m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený – posledné odsúdenie vo veci Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/120/2023, ale aj Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/81/2010, 15T/1/2010
a iné). Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na prevahu priťažujúcich okolností, zistených
u obžalovaného, ako aj na mieru závažnosti u obžalovaného zistenej poľahčujúcej okolnosti a

priťažujúcich okolností, tieto však vzhľadom na aktuálnu, t.j. od 06.08.2024 účinnú právnu úpravu nebol
povinnýexplicitnevymenovaťvovýrokuotreste,atojednakvzhľadomnaichibademonštratívnyvýpočet
v ust. § 36 a § 37 Trestného zákona a jednak preto, že ich vzájomný pomer neodôvodňuje zmenu
hornej ani dolnej hranice trestu odňatia slobody. Súd obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa § 41
odsek 1 Trestného zákona podľa zákonného ustanovenia, vzťahujúceho sa na trestný čin najprísnejšie
trestný, t.j. podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 7

až 12 rokov a obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej
trestnej sadzby, t.j. vo výmere 7 rokov. Pri rozhodovaní o výmere trestu súd zohľadňoval aktuálny postoj
obžalovaného k za vinu mu kladenému trestnému činu, úprimne prejavenú ľútosť na svojim konaním a
aj už vo výkone väzby preukazovanú snahu po náprave a rešpekte k určeným pravidlám.

Súd u obžalovaného ale nepristúpil k zníženiu trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek
5Trestnéhozákonanapriektomu,žeurobilvyhlásenieovinenahlavnompojednávaníaktoréhopostupu
sa obhajoba domáhala. Vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní totiž nezakladá nárok obžalovaného
na zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ale ust. § 39 odsek 5 Trestného zákona súdu dáva
iba možnosť takto postupovať a to v kontexte s povinnosťou súdu pri ukladaní trestu zohľadňovať všetky

zákonné kritériá pre individualizáciu trestu a jeho dostatočnosti z hľadiska individuálnej aj generálnej
prevencie. Súd tak musel zohľadňovať aj okolnosti obžalovaným spáchanej trestnej činnosti, keď svojim
konaním naplnil znaky skutkovej podstaty dvoch trestných činov, z toho jedného zločinu a v prípade
tohto zločinu dokonca v dvoch alineách kvalifikovanej skutkovej podstaty – so zbraňou a na chránenej
osobe. V prípade obžalovaného však v prejednávanej veci nešlo o ojedinelé vybočenie z medzí vedenia

riadneho života a o ojedinelé porušenie právneho poriadku spáchaním trestného činu. Obžalovaný sa
totiž už aj v minulosti dopustil trestného činu lúpeže (vtedy na maloletých osobách), a hoci bol sám v
tom čase mladistvým a od výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu za túto trestnú činnosť uplynulo
už viac ako 30 rokov, u obžalovaného zjavne nedošlo k náprave, keďže tento sa následne kontinuálne
dopúšťal majetkovej trestnej činnosti, ako aj trestnej činnosti proti poriadku vo verejných veciach a v

súvislostispožívanímalkoholuaopakovanevykonalajnepodmienečnétrestyodňatiaslobody,posledný
dňa 19.11.2020. Skutok v prejednávanej veci pritom obžalovaný spáchal v skúšobnej dobe posledného
jeho podmienečného odsúdenia. Obžalovaný je tak osobou so sklonmi k páchaniu trestnej činnosti, a
to aj vysokej závažnosti, závislou na návykových látkach s preferenciou alkoholu a potencionálne pod
ich vplyvom nebezpečnou pre spoločnosť. Ako vyplýva z výpisu z evidencie priestupkov, obžalovaný sa

dopúšťa opakovane nielen trestnej činnosti, ale aj priestupkov, ktorých početnosť a charakter rovnako
svedči o jeho postoji k právnym poriadkom stanoveným normám správania. Uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe, je tak podľa názoru súdu žiadúce nielen
z hľadiska výchovy obžalovaného, zabezpečenia jeho nápravy represívnym spôsobom a zabránenia
mu v páchaní trestnej činnosti v budúcnosti, ale aj z hľadiska ochrany spoločnosti pred jej páchaním

zo strany obžalovaného. Z týchto hľadísk preto nemôže preceňovaná zo strany obžalovaného súčasná
akceptácia regulatívov, ktorým je podrobený vo výkone väzby.

Pri rozhodovaní o spôsobe výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody z hľadiska
vonkajšej diferenciácie súd v súlade s ust. § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona obžalovaného na

výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže
v posledných desiatich rokov pred spáchaním trestného činu v prejednávanej veci bol vo výkone trestu
odňatia slobody, uloženého mu za úmyselný trestný čin.

Hoci prokurátor v podanej obžalobe alternatívne navrhoval uloženie aj trestu prepadnutia veci –

bicyklovej pumpy čiernej farby, súd na uloženie tohto trestu nemal splnené podmienky podľa § 60
odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, pretože z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že
predmetom, ktorým obžalovaný poškodeného udrel do hlavy a následkom ktorého úderu poškodený
spadol na zem, bola práve predmetná pumpa na bicykel. V tejto súvislosti súd aj vzhľadom na prijatévyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní osobitne poukazuje na to, že aj prokurátor
v skutkovej vete obžaloby tento predmet ako uvedenú pumou nešpecifikoval, ale naopak, mal ho za
„doposiaľ neznámy“.

Vzhľadom na u obžalovaného znaleckým posudkom diagnostikovanú polymorfnú toxikomániu a
syndróm závislosti s preferenciou alkoholu, pod vplyvom ktorého obžalovaný spáchal skutok v
prejednávanej veci, mal súd za splnené podmienky podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Trestného
zákona na uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia obžalovanému. Napriek tomu, že znalec

odporučil toto ochranné liečenie uložiť v ambulantnej forme, vzhľadom na uloženie obžalovanému
nepodmienečného trestu odňatia slobody súd toto ochranné liečenie podľa § 74 odsek 1 veta posledná
Trestného poriadku obligatórne uložil ako ústavné.

Súd obžalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť K. D. H. G. škodu vo výške 92,55 Eur, ktorá jej vznikla
v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti ich poistencovi J. E. pre zranenia, ktoré mu spôsobil

obžalovaný žalovaným skutkom, a to v súlade so včas a riadne uplatneným nárokom na náhradu škody
touto právnickou osobou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).