Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ladislav Blaško
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 22T/46/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624010564
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Blaško
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2624010564.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudcom JUDr. Ladislavom Blaškom v trestnej veci proti obžalovanému S. N.,
pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Senica, dňa 14. augusta 2024, takto
rozhodol:
obžalovaný
S. N. Í. F. I. Š. , D.. XX.XX.XXXX S. Z., H.. N. U. XXX, toho času
vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov od 05.03.2024
r o z h o d o l :
sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e
od leta roku 2022 do dňa 05. 03. 2024 v obci U. v ich spoločnej domácnosti rodinného domu č. XXX
a na iných miestach kde sa zdržiaval, manželku H. N., D.. XX. XX. XXXX, H. N. U. XXX, pravidelne
niekoľko krát vrámci týždňa niekedy aj v rámci dňa ponižoval rôznymi vulgárnymi nadávkami a urážkami
v súvislosti s jeho podozrením, že ho podvádza, bol na ňu agresívny, vyvolával u
nej strach a stres, pocity menejcennosti a bezdôvodne ju zraňoval a fyzicky napádal,
znevažoval, dehonestoval a degradoval ju a to najmä tak, že
- jej vulgárne nadával a urážal ju, napríklad, že je kurva, piča, že ho podvádza, že sa kurví a podobne,
- z dôvodu, aby nepovedala o jeho konaní rodine jej hovoril, že pošle jej syna do basy,
- keď chcel aby sa vrátila z kúpeľov sa jej vyhrážal, že sa zabije, ak sa nevráti predčasne,
- úmyselne doma rozbíjal taniere,
- hrozil jej päsťami,
- v čase kedy bola mimo domácnosť, do jej úrazu, sa jej prostredníctvom textových správ viackrát
vyhrážal, že ju zabije a všetkých, s ktorými ho podvádza,
- zakazoval jej aby ju prišli navštíviť jej deti, vyčítal jej návštevy jej detí a tieto jej zakazoval, v súvislosti
s tým sa jej vyhrážal, že ak pôjde tak jej urobí niečo s autom, prepichne gumy, pričom jej na aute aj z
uvedeného dôvodu aj rozbil okno, alebo jej skryl kľúče od auta,
- neustále každý deň ju viacnásobne telefonicky kontroloval prostredníctvom videohovoru tak, že mu
musela ukazovať miesto, kde sa nachádza a ľudí s ktorými je,
- v lete roku 2022 ju fyzicky napadol tak, že po urážaní hrubými nadávkami ju udrel jeden alebo viac
krát päsťou do tváre,
- v októbri roku 2022 po svadbe dcéry, kedy ho musela odviesť domov nakoľko bol veľmi opitý a robil
neprístojnosti, ju fyzicky napadol doma na dvore pod bránou päsťami do hlavy a tiež ju kopol nohou
do nohy, po čom ju doma zamkol a nechcel ju pustiť naspäť ,
- v lete roku 2023 ju napadol na dvore pod bránou päsťami, pričom pred ním musela utiecť na
ulicu,- vyhrážal sa jej že ju zabije, pričom dňa 05. 03. 2024 v poobedňajších hodinách, zavolal na
návštevu jeho matku V. B., nar. 1956, spolu sedeli vonku na terase a v neprítomnosti H. N., ktorá sa
nachádzala v dome povedal, že ju pozval, aby sa s ňou rozlúčil, lebo manželku aj seba zabije, na to
si k nim prisadla H. N., ktorej pred jeho matkou povedal, že dnes vydýchne naposledy, na čo jej V. B.
povedala, aby utiekla preč, na čo H. N. reagovala tak, že zobrala kľúče od auta a odišla na ulicu do
auta, kde S. N. chcel ísť za ňou, ale v tomu mu zabránila jeho matka, H. N. autom z miesta odišla a
následne jej poslal fotografiu veľkého kuchynského noža ležiaceho na stole s popisom, že
zabije ju aj seba, pričom toto konanie manžela poškodená pociťovala ako fyzické a psychické utrpenie,
príkorie a ťažké príkorie.
t e d a
blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním
a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť,
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Z a t o m u u k l a d á
podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36
písm. j), písm. l) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba na 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému počas skúšobnej doby zakazuje požívať
alkoholické nápoje a iné návykové látky.
Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona sa obžalovanému počas skúšobnej doby prikazuje aby sa
zúčastnil sa na psychologickom poradenstve.
Podľa§73ods.2písm.d)Trestnéhozákonasaobžalovanémuukladáochrannéprotialkoholickéliečenie
ústavnou formou.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica podal na Okresný súd Senica dňa 17.06.2024 obžalobu č. Pv
104/24/2206-47 zo dňa 17.06.2024 na obžalovaného S. N. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na skutkovom základe tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný S. N. na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na
vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného
poriadku a zisťoval či obžalovaný
c/ rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu
Obžalovaný odpovedá: Áno.
d/ či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby Obžalovaný odpovedá:
Áno.
f/ či rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činuObžalovaný odpovedá: Áno.
g/ či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu
Obžalovaný odpovedá: Áno.
h/ sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin
Obžalovaný odpovedá: Áno.
Súd zisťoval stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnených osôb ak sú prítomní na hlavnom
pojednávaní. Prítomný prokurátor ako aj poškodená žiadali vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny
prijať.
Súd na základe vyhlásenia obžalovaného a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v §
333 ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie podľa § 257
ods. 7 Trestného poriadku a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie o
vine obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe sa nevykoná a budú vykonané
dôkazy len súvisiace s výrokom o treste a ochranného opatrenia.
S poukazom na vyššie uvedené, súd uznal obžalovaného za vinného pre zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa
dopustil na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Teda manželke
ako blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním
a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení §§ 32, 33a, §
34 ods. 1 až ods. 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o
dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného
činu, ako aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré
boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. Súd spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného,
pričom vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda
musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo
závažnosti spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to
stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a
formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu
potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívne, nespojené s
odňatím slobody, alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody.
Súd podotýka, že s účinnosťou od 06.08.2024 vstúpila do platnosti novela Trestného zákona č. 40/2024
Z. z., 214/2024 Z.z. a 215/2024 Z.z., ktorou sa zmenila trestná politika štátu (tzv. Restoratívna justícia)
čo v praxi znamená, že tam kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie
byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä
nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno
účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.
Inak povedané, že pri páchateľoch kde s prihliadnutím na jeho osobu, pomery, možnosť nápravy ako
aj mieru závažnosti konania najmä pri páchateľovi, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný je žiadúce
najskôr zvážiť uloženie alternatívneho trestu, teda trest nespojený s obmedzením osobnej slobody
páchateľa (ust. § 32 písm. b) až l) Trestného zákona) a v prípade nemožnosti uloženia takéhoto trestu
následne ukladať trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Ak neprichádza do úvahy ani
uloženie podmienečného trestu odňatia slobody až naposledy ukladať nepodmienečný trest odňatia
slobody.
Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu, následok, zavinenie a pohnútku súd vychádzal z okolností
spáchania skutku, ku ktorému sa obžalovaný v celom rozsahu priznal. Obžalovaný sa dopustilkonania voči blízkej osobe, ktorým spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým
vydieranímainýmsprávaním,ktoréohrozujejejfyzickéapsychickézdravieaobmedzujejejbezpečnosť.
Obžalovaný porušil záujem štátu na ochrane rodiny a mládeži, teda vzťahov v rámci rodiny a ochrany
pred domácim násilím. Vo vzťahu k zavineniu mal súd preukázaný priamy úmysel.
Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného z miesta bydliska zo dňa
19.04.2024 (č.l. 248 spisu), Obec Letničie voči nemu neriešila v rámci spolužitia s poškodenou žiadne
podnety, ktoré by sa týkali občianskeho spolunažívania, k občanom obce je ústretový a nekonfliktný.
Z hodnotenia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 16.04.2024 (č.l. 249 spisu) vyplýva, že správanie
a vystupovanie obžalovaného je na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov plní a
rešpektuje. Konfliktné situácie medzi obvinenými nevyvoláva. Vo svojich osobných veciach si poriadok
udržiava na požadovanej úrovni. Nebol mu doposiaľ uložený žiadny disciplinárny trest a taktiež nebol
disciplinárne odmenený.
Z odpisu z registra trestov (č.l. 250 a 344 spisu) súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.
Zvýpisuevidenciepriestupkov(č.l.251a345spisu)vyplýva,žeobžalovanýdoposiaľnebolpriestupkovo
postihnutý.
Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce
okolnosti. Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a
podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že k spáchaniu trestného činu sa priznal a trestný
čin úprimne oľutoval. Súd naopak u obžalovaného nezistil ani jednu z priťažujúcich
okolností podľa § 37 Trestného zákona.
Zákonná hranica trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona podľa § 208
ods. 1 Trestného zákona je 3 roky až 8 rokov.
Pokiaľ ide o prokurátorom navrhovaný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s týmto
sa súd nestotožnil.
Je nepochybné, že obžalovaný sa dopustil zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a) Trestného zákona, avšak obžalovaný v minulosti nebol trestne stíhaný ani priestupkovo
postihnutý, teda viedol príkladný riadny život. Ide teda u neho iba o exces z vedenia riadneho života,
preto súd dospel k záveru aj vzhľadom na novú trestnú politiku štátu, že obžalovanému je dôvodné uložiť
trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Alternatívny trest tu vzhľadom na závažnosť trestného
činu (zločinu) neprichádzal do úvahy. V neposlednom rade súd zobral do úvahy aj postoj obžalovaného
k prejednávanej veci, svojho konania ľutuje, urobil vyhlásenie o vine, súčasne sám proklamoval, že
bude viesť riadny život, dodrží zákaz požívania alkoholu a sám sa dobrovoľne v čo najskoršom čase
podrobí protialkoholickému liečeniu ako aj skutočnosť, že poškodená sa s obžalovaným zmierila,
odpustila mu a chce s ním po prepustení obžalovaného opäť žiť v spoločnej domácnosti. Poškodená
sa naviac vyjadrila, že príčinou hádok a konfliktov bol iba alkohol u obžalovaného, ktorý nevedela
inak riešiť ako zavolať políciu v čoho dôsledku prišlo k prejednávanému prípadu. V čase triezvosti
obžalovaného bol dobrým a starostlivým manželom. Pre zaujímavosť súd poznamenáva, že poškodená
sa na súd dokonca dostavila v tričku, na ktorom mala vyobrazenú spoločnú fotografiu s obžalovaným.
Zo znaleckého posudku č. 15/2024 zo dňa 29.04.2024 vypracovaného MUDr. Monikou Gregorovou
znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že pobyt obžalovaného na
slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný, keďže u neho nie je prítomná
duševná porucha. Je u neho síce predvídateľné, že v stavoch zmeneného vedomia sa môže prejaviť
agresívne, avšak s poukazom na dĺžku väzby v nastolenej veci takmer 6 mesiacov, v ktorej sa nachádzal
nútene abstinoval, pričom sám prehodnotil svoj počin a prejavil ľútosť nad svojím konaním a proklamoval
abstinenciu od alkoholu do budúcna aj zúčastnením sa dobrovoľného protialkoholického liečenia.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti ako aj prevládajúci počet poľahčujúcich okolností pri
absencii priťažujúcich okolností súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej
sadzby vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a §51 ods. 1 Trestného zákona s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe s určením
skúšobnej doby 4 (štyri) roky podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, pretože trest neprevyšuje štyri roky a
vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, a na okolnosti prípadu, priznanie obžalovaného a oľutovanie trestného činu, náprava vzťahov
s poškodenou a sebareflexia s proklamovaním vedenia riadneho života v budúcnosti a podrobenia
sa protialkoholickému liečeniu má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Aj
napriek tomu, že súd mal splnenú podmienku u obžalovaného na uloženie trestu pod dolnú hranicu
trestnej sadzby podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona, nakoľko urobil vyhlásenie o vine k tejto nepristúpil,
ale naopak uložil prísnejší podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom na súčasného
uloženia povinnosti a obmedzení v skúšobnej dobe, ktoré spočívajú v zákaze požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona a v príkaze zúčastniť sa
na psychologickom poradenstve podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona. Súd teda za súčasného
uloženia týchto povinnosti a obmedzení počas skúšobnej doby nevidí žiadny dôvod na to, aby nemohol
obžalovanému uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Záverom súd poznamenáva, že
takto uložený trest vo výmere 3 roky a 6 mesiacov v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako mierny.
Trest odňatia slobody s podmiečným odkladom však dáva obžalovanému možnosť preukázať súdu ako
aj celej spoločnosti, že bude v budúcnosti viesť riadny život a nebude sa už dopúšťať protispoločenskej
činnosti a bude dôsledne dodržiavať obmedzenia a povinnosti, inak súd rozhodne, že trest vykoná a to
už aj v priebehu plynutia skúšobnej doby. Súd má za to, že uložený trest je primeraný,
splní funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálnej i generálnej) a zároveň vyjadruje aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanému, teda plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu,
ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby
jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom
na tieto pomenované dôvody, považuje tento uložený trest u obžalovaného za adekvátny,
spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.
MUDr.MonikaGregorová,znalkyňazodboruZdravotníctvoafarmácia,odvetviepsychiatriavznaleckom
posudku č. 15/2024 zo dňa 29.04.2024 (čl. 139-187 spisu) konštatovala, že obžalovaný je závislý
od alkoholu, pričom mu odporučila uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou s čím
obžalovaný súhlasil a preto súd obžalovanému uložil podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním
a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť,
Poučenie:
P o u č e n i e :
I. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku).
II. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste a ochrannom opatrení možno podať odvolanie do 15 dní
od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Senica na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené
osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámenímjeaždoručenierozsudku(§309ods.1Trestnéhoporiadku).Odvolaniemáodkladný účinok.
(§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) a to v
neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného
môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku)
a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného
poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za
právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.