Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 20, 2023

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 14T/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623011849
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2023:5623011849.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti
obžalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 20. 12. 2023 v Ružomberku, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý

A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. D., trvale bytom E. XXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody
v ÚVTOS F., G. XX, D.

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

ako biologický otec vo Východnej, v Ružomberku, a všade tam, kde sa zdržiaval, aj napriek tomu, že

je povinný podľa § 62 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. a v rozsahu vymedzenom v rozsudku bývalého
Okresného súdu Ružomberok, č. k. 11P/20/2021 zo dňa 10.02.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 28.02.2022, platiť výživné na svoju maloletú dcéru H. G., nar. XX.XX.XXXX v
sume vo výške 100,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám jej matky I. G., nar.
XX.XX.XXXX, počnúc od podania návrhu t.j. od 18.02.2021, si svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne
riadne a pravidelne neplnil a to od 01.09.2019 do 19.05.2023, s výnimkou obdobia od 16.12.2021 do

20.09.2022, kedy sa nachádzal v Ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody v Prešove
a od dňa 20.05.2023 po súčasnosť, kedy sa nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
pre mladistvých v Sučanoch, kde nahlásil svoju vyživovaciu povinnosť, ale do 12.07.2023 mu práca
nebola pridelená z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí, pričom výška výživného od 01.09.2019
do 17.02.2021 bola posudzovaná predbežnou otázkou v zmysle § 7 ods. 1 Trestného poriadku vo
výške 30% zo sumy životného minima, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené
dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých

zákonov,výškavýživnéhozaobdobieod18.02.2021do15.12.2021,vzmyslerozsudkuOkresnéhosúdu
Ružomberok, č.k. 11P/20/2021 zo dňa 10.02.2022, z ktorého vyplýva, že zameškané výživné od podania
návrhu do vyhlásenia rozsudku, t.j. od 18.02.2021 do 10.02.2022 vo výške 1136,-Eur sa obvinený
zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 50,-Eur splatných spolu s bežným výživným až do
úplného zaplatenia pod následkom straty výhod splátky nezaplatením čo i len jednej z nich, a nakoľko
obvinený nezaplatil ani jednu splátku dlžného výživného, nastala za toto obdobie ku dňu 15.02.2022

splatnosť celého dlhu zameškaného výživného vo výške 1136,-Eur, a za obdobie od 21.09.2022 do
19.05.2023 vo výške 100,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám jej matky I.
G., nar. XX.XX.XXXX v zmysle rozsudku bývalého Okresného súdu Ružomberok, č.k. 11P/20/2021
zo dňa 10.02.2022, s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 28.02.2022, pričom A. B. nepristupuje
k svojej vyživovacej povinnosti zodpovedne a dostatočne aktívne, nedostatočne vyvíja úsilie pri hľadaní
vhodného zamestnania, ktoré by mu zabezpečilo dostatočný príjem na uhrádzanie nákladov na výživu
maloletej dcéry, v sledovanom období pracoval na dohody o pracovnej činnosti a to od 12.05.2020

do 23.06.2020 u J. K., IČO: 50356054, miesto podnikania L. H. E. XXX, kde mal dojednaný rozsahpracovného času 10 hodín týždenne a odmenu za vykonanú prácu 3,34 Eur na hodinu, v období od
14.03.2021 do 12.05.2021 u M. N., IČO:44228902, miesto podnikania Važec, Vernárska 387 a od
04.06.2021 do 31.08.2021 u O. E., IČO:44952201, miesto podnikania Lúčky 548, kde mal dojednaný

rozsah pracovného času 10 hodín týždenne a odmenu za vykonanú prácu 3,60 Eur na hodinu, dávku
v nezamestnanosti nepoberal, nemocenské, úrazové, dôchodkové dávky nepoberal, nie je držiteľom
živnostenského oprávnenia, nebol poberateľom žiadnej dávky vyplácanej Úradom práce, sociálnych
vecíarodiny,niejeevidovanýakouchádzačozamestnanie,jehoposlednáevidenciabolaod01.10.2012
do 30.09.2014, od dňa 01.10.2014 bol vyradený z evidencie nezamestnaných z dôvodu nedostavenia

sa na úrad bez vážnych dôvodov a teda sám z vlastnej vôle riadne a pravidelne neprispieval na výživu
svojej dcéry, čím za uvedené obdobie takto ostal dlhovať k rukám matky I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom P., A. XXX/XX, na výživnom sumu vo výške 2.450,55,-Eur,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký
čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného
zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov

nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Ružomberok podala dňa 14. 11. 2023 na Okresnom súde Liptovský Mikuláš –

pracovisko Ružomberok na A. B. obžalobu pre podozrenie zo spáchania prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona.

Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal dňa 15. 11. 2023 pod č. k. 14T/20/2023-139 trestný rozkaz, ktorým

obvineného A. B. uznal vinným z vyššie uvedeného trestného činu a uložil mu trest odňatia slobody
vo výmere 15 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia.

Proti trestnému rozkazu podal obvinený podaním doručeným súdu dňa 23. 11. 2023 odpor bez bližšieho

odôvodnenia. V ten istý deň obvinený prostredníctvom svojho obhajcu takisto podal odpor, v dôsledku
čoho došlo k zrušeniu trestného rozkazu a súd vo veci nariadil pojednávanie. Z písomného odporu ktorý
v mene obvineného podal jeho obhajca vyplýva, že tento namietol výrok o treste, ktorý považoval za
nesprávny, najmä pre jeho neúplnosť, nakoľko v súdenej veci boli naplnené podmienky pre ukladanie
súhrnného trestu a takisto neboli splnené podmienky súvisiace s jeho zaradením do ústavu so stredným

stupňom stráženia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. 12. 2023 obžalovaný A. B. pred súdom vyhlásil že je vinný.
Vyhlásenie o vine smerovalo k „uzavretému obdobiu neplnenia vyživovacej povinnosti“ tak, ako toto
obdobie bolo vymedzené v obžalobe Okresnej prokuratúry Ružomberok.Po zistení, že vyhlásenie obžalovaného o vine má oporu v dôkazoch, ktoré boli vykonané v prípravnom
konaní a ktoré si súd osvojil postupom podľa § 238, § 240 a § 241 Trestného poriadku, po tom, ako
obžalovaný kladne odpovedal na otázky kladené mu v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h)

Trestného poriadku, po vyjadrení strán prítomných na pojednávaní, najmä v súvislosti s vyjadrením
matky maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že neplnením vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného
sa maloleté dieťa nedostalo do stavu núdze, je poberateľkou náhradného výživného v rozsahu určenom
súdom v civilnom konaní a s prihliadnutím na plnenie obžalovaného prostredníctvom súdneho exekútora
súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny prijal, pričom zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu,

vakomobžalovanýpriznalspáchanieskutkusanevykoná.Súdsaďalejzaoberallenvykonanímdôkazov
súvisiacich s výrokom o treste.

V prípade obžalovaného A. B. ide o osobu, ktorá má v registri trestov 6 záznamov, v čase podania
obžaloby vykonával trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne. Ide o odsúdenie
Okresným súdom Liptovský Mikuláš č. k. 3T/30/2020, v ktorom konaní mu bol trestným rozkazom

uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
v trvaní 30 mesiacov, pričom trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. 08. 2020.
Vzhľadom k tomu, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil dňa 05. 01. 2023 mu bol nariadený výkon trestu
odňatia slobody. Trest bol ukladaný ako súhrnný, trest uložený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok
zo dňa 27. 06. 2019 sp. zn. 8T/35/2019 bol zrušený.

Zo spisu tunajšieho súdu č. k. 1T/34/2021 a z rozsudku zo dňa 08. 11. 2021, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14. 12. 2021 vyplynulo, že A. B. bol uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213
ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne
so zaradením do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia. Tento trest bol zrušený trestným rozkazom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/27/2021 zo dňa 08. 02. 2022, právoplatný dňa 25. 02.
2022, ktorým bol obžalovanému uložený spoločný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so
zaradením do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia. Trest uložený rozsudkom Okresného súdu
Ružomberok sp. zn. 1T/34/2021 zo dňa 08. 11. 2021 bol zrušený. Z výkonu tohto trestu bol odsúdený
dňa 21. 09. 2022 podmienečne prepustený Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 33PP/10/2022, pričom

mu bola uložená skúšobná doba v trvaní 1 rok.

Následne bol odsúdený Okresným súdom Martin, trestným rozkazom vo veci sp. zn. 4T/49/2021,
právoplatný dňa 09. 03. 2022 pre prečin podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, pričom Okresný
súd Martin upustil od uloženia súhrnného trestu.

V súdenej veci došlo k začatiu trestného stíhania a vzneseniu obvinenia uznesením vyšetrovateľa OR
PZ, OKP, Ružomberok dňa 29. 06. 2023.

Zo správy riaditeľa ÚVTOS pre mladistvých Sučany vyplynulo, že po nástupe výkonu trestu (od 20.

05. 2023) obžalovaný nahlásil vyživovaciu povinnosť voči dcére H. G.. Predpokladaný koniec trestu
má určený na 20. 11. 2024. Od 12. 07. 2023 je zaradený na pracovisku s dohľadom, doposiaľ nebol
disciplinárne odmenený ani potrestaný. Z jeho príjmu po tom, ako bol zaradený do práce sú vykonávané
zrážky na základe vydaného exekučného príkazu súdneho exekútora.

Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš podala na A. B. na tunajšom súde obžalobu pre podozrenie zo
spáchania zločinu pozbavenia osobnej slobody, vydierania a pokračovacieho zločinu vydierania podľa
§§ 182 ods. 1, 189 ods. 1 a 189 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona. Lustráciou súd zistil, že voči A.
B. je vedené trestné konanie týkajúce sa podozrenia z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1 Trestného zákona a to OR PZ, OKP Prešov.

V registri priestupkov má obžalovaný dva záznamy.

Jeho posledná evidencia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzača o zamestnanie bola
vedená do 30. 09. 2014; následne bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený z dôvodu

nedostavenia sa z nie vážnych dôvodov. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš
vyplýva prehľad posledných zamestnaní za žalované obdobie. Preukázateľné zamestnanie u J. K. kde
mal zamestnanie – dohodu o pracovnej činnosti od 12. 05. do 23. 06. 2020. Počas predchádzajúcehovýkonu trestu v ÚVTOS Prešov nebol pracovne zaradený, aktuálne z jeho príjmu sú vykonávané zrážky
a matke detí preukazované čiastočné platby.

S prihliadnutím na prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine z hľadiska subjektívnej stránky
u obžalovaného ide o úmyselné konanie minimálne v zmysle § 15 písm. b) Trestného zákona.
Obžalovaný porušil záujem spoločnosti na riadnom plnení svojich rodičovských povinností tým skôr,
že maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a vyživovacia povinnosť otca v tomto
smere predstavuje „protiplnenie“ druhého rodiča. Na pobyt obžalovaného vo výkone trestu reagoval aj

prokurátor, keď vymedzil obdobie vyživovacej povinnosti od 01. 09. 2019 do 19. 05. 2023. Vyživovacia
povinnosť bola obžalovanému určená rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 11P/20/2021
zo dňa 10. 02. 2022, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. 02. 2022, na základe ktorého došlo k určeniu
vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu vo výške 100,-Eur mesačne. Okolnosti týkajúce sa úmyselného
zavinenia súd okrem prijatého vyhlásenia o vine vyvodzuje aj z rozhodnutia súdu, ktorý povolil
zameškané výživné obžalovanému splácať v 50,-Eurových mesačných splátkach, ktorú ani jednu

splátku však obžalovaný nevykonal. Obdobie počas ktorého vykonával trest odňatia slobody prokurátor
riešil spôsobom uvedeným v § 7 ods. 1 Trestného poriadku ako predbežnú otázku, kedy výška
výživného bola určená v súlade so zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime o zmene a doplnení
niektorých zákonov vo výške 30% zo sumy životného minima. Ani takúto minimálnu sumu výživného
však obžalovaný na svoje dieťa k rukám matky nepreukázal. V zásade možno konštatovať, že pokiaľ

bol obžalovaný „na slobode“ vyživovaciu povinnosť si neplnil a k jej plneniu došlo až potom, ako nastúpil
výkontrestu,kdenajednejstranejepravdou,ževyživovaciupovinnosťnahlásil,nonadruhejstranetuuž
došlo k nútenému výkonu rozhodnutia zrážkami z jeho príjmu počas výkonu trestu. Takéto plnenie však
nemožno podriadiť pod pojem dobrovoľné plnenie si vyživovacej povinnosti či prípadný zánik trestnosti
(§ 86 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona) – účinná ľútosť.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Pred nástupom výkonu trestu obžalovaný pracoval len na základe dohody o vykonaní prác, inak
spôsob jeho obživy súdu nie je známy. Napriek tomu že má viacero vyživovacích povinností k ich
plneniu pristupoval nezodpovedne, vyslovene sa spoliehal na štát, ktorý matke detí začal vyplácať
náhradné výživné. Schopnosť menovaného pracovať a plniť si tak zákonnú vyživovaciu povinnosť
nebola obmedzená žiadnou zdravotnou prekážkou ani prípadnou úzkou kvalifikáciou pri vykonávaní

pracovnej činnosti, pre ktorú by v mieste pobytu nemohol získať a v zásade môže vykonávať akúkoľvek
nekvalifikovanú či pomocnú prácu. Ako už súd uviedol vyššie bez vážneho dôvodu nevyvinul väčšiu
snahu nájsť si primerané zamestnanie a aspoň v minimálnej miere prispievať na výživu dieťaťa.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, majúc na zreteli najmä ustanovenie § 31 ods. 2

Trestného zákona a § 34 ods. 1 Trestného zákona dospel súd k záveru, že na obžalovaného A. B. je
potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody a to trestom nepodmienečným, ktorý mu súd uložil v prvej
polovici trestnej sadzby vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov nepodmienečne. Pri ukladaní trestu súd
u obžalovaného prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona
a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37písm. m) Trestného zákona. V takomto prípade súd

obžalovanému ukladal trest podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, teda v rozpätí od 1 do 5 rokov pri
základnej trestnej sadzbe uvedenej v odseku 3 § 207 Trestného zákona. Skutku sa dopustil v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu, jeho predchádzajúce odsúdenia neviedli k jeho
náprave, o čom svedčí aj premena pôvodne podmienečne odloženého výkonu trestu a jeho nariadeniu
Okresným súdom Liptovský Mikuláš.

Súd obžalovanému ukladal trest samostatný, hoci uloženia tzv. súhrnného trestu sa obžalovaný a jeho
obhajca domáhali už na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako

bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. V súdenej veci však nemožno hovoriť o tom, že by obžalovaný
skutok, ktorý mu bol kladený za vinu spáchal v dobe rozhodnej ako to má na mysli vyššie citované
ustanovenie.S poukazom na § 122 ods. 13 Trestného zákona je zrejmé, že páchanie trestnej činnosti u obžalovaného
bolo vymedzené do 19. 05. 2023. Až následne mu bolo vznesené obvinenie, avšak posledným

rozhodnutím, vo vzťahu ku ktorému by prichádzalo do úvahy použitie o ustanovení súhrnného trestu je
možné posudzovať trestný rozkaz Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/27/2021 zo dňa 08.
02. 2022, právoplatný dňa 25. 02. 2022, ktoré rozhodnutie sa však týka skutkov zo dňa 09. 01. 2020
resp. december 2019 a tomuto potom zodpovedá aj výrok o uložení spoločného trestu odňatia slobody
vo výmere 12 mesiacov so zaradením do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia.

Uvedená skutočnosť mala potom za dôsledok, že súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ÚVTOS
so stredným stupňom stráženia, nakoľko A. B. v posledných desiatich rokov už bol vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť.

Pri ukladaní trestu súd prihliadol najmä na dôvody generálnej prevencie, pričom zároveň konštatuje, že

trest v sebe zahŕňa aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Poučenie:

Proti výroku o vine odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku o treste a o náhrade škody možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho vyhlásenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§
308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech
(§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý

sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci ( § 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.