Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 8, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 31Cb/105/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119214572
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Garančovská
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7119214572.6

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: Poľnohospodárske družstvo VINOHRADY Choňkovce, 072 63
Choňkovce 250, IČO: 00 197 271, právne zastúpený JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom
Čajakova 5, 040 01 Košice proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., sídlo: Mlynská 31,
042 91 Košice, IČO: 36 599 361, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o.,
Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 003

848, o zaplatenie 40.572,22 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 19.11.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy vo výške 40.572,22 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo
sumy 19.518,92 od 20.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 21.053,30 EUR od 19.01.2016 do zaplatenia
a sumy 40,00 EUR titulom paušálnej náhrady spojenej s uplatnením nároku. Zároveň žiadal náhradu
trov konania.
1.1. Svoj nárok v žalobe a následných vyjadreniach reagujúc aj na tvrdenia žalovaného odôvodnil
tým, že v zmysle Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č.

OZE_169_2011_15_VSE a ustanovení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov
energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby (ďalej len „zákon o OZE“) mu vznikol nárok na doplatok
za vyrobenú a dodanú elektrinu za mesiac november 2015, účtovaný vo výške 19.518,92 EUR (130,87
EUR/MWh za 224,730 MWh) faktúrou č. 301120151 s uvedením lehoty splatnosti 19.12.2015 a za
mesiac december 2015, účtovaný vo výške 21.053,30 EUR (130,87 EUR/MWh za 242,396 MWh)
faktúrou č. 311220151 s uvedením lehoty splatnosti 18.01.2016. Žalovaný mu tento doplatok (vystavené

faktúry) v lehote splatnosti neuhradil, napriek tomu, že si žalobca splnil všetky povinnosti uložené mu
zákonom o OZE včas, najmä notifikačnú povinnosť, doručením Oznámenia o uplatnenie podpory
vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny (ďalej len „Oznámenie“). Splnenie notifikačnej
povinnosti medzi totožnými stranami sporu, ale za iné fakturované obdobie posudzovali aj súdy,
konkrétne súd prvej inštancie - Okresný súd Košice I (t.č. Mestský súd Košice v súdnych konaniach
vedených pod sp. zn. 27Cb/149/2015, či pod sp. zn. 30Cb149/2015) a tiež odvolací súd – Krajský súd

v Košiciach, ktoré vyslovili právny názor, že došlo k jej splneniu, pretože žalobca preukázal, že dňa
12.08.2014 podal na poštovú prepravu Oznámenie v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE
(zásielku, ktorej adresátom je žalovaný).

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe s návrhom žalobcu nesúhlasil; nárok žalobcu nepovažuje
za dôvodný, pretože žalobca nepreukázal splnenie podmienok na vyplatenie doplatku za skutočné

množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac roku 2015 v zmysle ustanovení zákona OZE, hlavne
včasné splnenie notifikačnej povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE, a teda v lehoteuvedenej v zákone (do 15.08.2014) nedoručil Oznámenie priamo žalovanému do jeho dispozičnej
sféry. Zároveň poukázal na existenciu dovolacieho konania voči rozhodnutiam súdov, na ktoré poukázal
žalobca. Následnými podaniami (odvolanie voči uzneseniu o prerušení konania – pozri odsek 3.)

poukázal na zmenu rozhodovacej praxe, rozhodnutia dovolacieho súdu, ktorými bol vyslovený právny
názor, že lehota 15.8. je lehotou hmotnoprávnou a teda, že najneskôr v uvedený deň má byť splnená
notifikačná povinnosť výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov tak, že Oznámenie bude v dispozičnej
sfére distribučnej spoločnosti.

3. Na základe existencie súdneho konania (dovolacie konanie), v rámci ktorého bola riešená
otázka podstatného významu pre rozhodnutie v spore, súd konanie v zmysle ust. § 164 CSP
právoplatným Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 23.11.2020, č.k. 31Cb/105/2019-481
v spojení s Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8.07.2021, č.k. 4Cob/76/2021-519,
prerušil do právoplatného skončenia dovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde SR, sp.
zn. 4Obdo/90/2020 v spore vedenom na Okresnom súde Košice I, sp.zn. 27Cb/149/2015 a do

právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v spore vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.
zn. 30Cb/149/2015 .

4. Po právoplatnom skončení dovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde SR v právnej
veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 27Cb/149/2015, Uznesením Najvyššieho súdu SR zo

dňa 30.11.2021, sp. zn. 4Obdo/90/2020, a tiež aj sporu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
30Cb/149/2015, Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2022, sp. zn. 2Obdo/7/2021, súd
pokračoval v konaní a nariadil viacero pojednávaní (bez prejednania sporu), ostatné dňa 24.10.2023.

5. Podaním, doručeným súdu elektronicky dňa 23.10.2023, žalobca oznámil, že žalobu berie v celom

rozsahu späť, konanie žiadal v celom rozsahu zastaviť s poukazom na to, že v tomto konaní neprebehlo
pojednávanie, či začalo predbežné prejednanie sporu. Zároveň žiadal, aby súd nepriznal ani jednej
strane sporu nárok na náhradu trov konania a v danej otázke, aby uplatnil ust. § 257 CSP pri zohľadnení
všetkých súdu známych skutočností ako aj vývoja právneho názoru súdov z pohľadu zmien zákona
o OZE, jeho zásahu do práv výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov a navodenia stavu právnej

neistoty a polemiky ohľadom ustálenia danej lehoty z pohľadu jej charakteru (procesnoprávna lehota
či hmotnoprávna lehota). Z uvedeného dôvodu má za to, že je vhodné uplatniť ust. § 257 CSP
pretože v danom prípade ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré vidí v tom, že aj napriek
tomu, že žalobca viac menej procesne zavinil zastavenie konania (zobral späť bez uvedenia dôvodu),
ale svoj nárok si uplatnil v zmysle zásady „práva patria bdelým“ a až vývoj a ustálenie právneho

názoru na charakter lehoty uvedenej v ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE súdnymi rozhodnutiami
Najvyššieho súdu SR /napr. Uznesenie NS SR zo dňa 12.07.2019, sp. zn. 1Obdo/18/2019, Uznesenie
NS SR zo dňa 15.04.2019, sp. zn. 3Obdo/18/2019; Uznesenie NS SR zo dňa 30.04.2019, sp. zn.
1Obdo/25/2019) stanovil, že žaloba sa z dôvodu procesnej núdze (tvrdenie proti tvrdeniu a nemožnosť
hodnoverne preukázať tvrdenú skutočnosť vzhľadom na odstup času a vnútorné predpisy poštového

prepravcu) sa až t.č. javí ako nedôvodná. Zároveň poukázal, že dané ustanovenie má slúžiť aj
k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona a dosiahnutie určitej spravodlivosti pre strany sporu pokiaľ
ide o vedenie a výsledok konania, pričom je vhodné a potrebné zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu
(posúdiť okolnosti na strane oprávnenej ako aj na strane povinnej) tak, aby bolo možné za použitia
všeobecných podmienok ustanovených zákonom pri použití sudcovskej úvahy a tvorby práva reagovať

narozmanitostiživota;poukázalžežalobca,vzhľadomnagenézuavývojprávnehonázoruajsozásahmi
zákonodarcu do ustanovení zákona o OZE, nezavinil priamo zastavenie konania a využitím ust. § 257
CSP pri určení nároku na náhradu trov konania sa aspoň čiastočne odstráni tvrdosť zákona o OZE
a zníži jeho dopad na ekonomickú činnosť žalobcu.

6. Žalovaný, po oboznámení sa s návrhom žalobcu na zastavenie konania a aplikácie ust. § 257
CSP, písomným podaním doručeným súdu oznámil, že so späťvzatím žaloby súhlasí, ale nesúhlasí
s aplikáciou ust. § 257 CSP súdom pri priznaní nároku strany sporu na náhradu trov konania súdom.
Poukázal, že súd má vychádzať zo zásady procesného zavinenia za zastavenie konania a úspechu
strany sporu v konaní (§ 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP), pričom späťvzatie žaloby stranou žalobcu

je motivované výlučne pohnútkami a dôvodmi na jeho strane, kedy si žalobca v priebehu konania aj
s poukazom na už ustálenú rozhodovaciu prax uvedomil, že jeho žaloba je nedôvodná, preto procesne
zavinil zastavenie konania. Žalovaný poukázal, že v obdobných sporoch (pozri odsek 5.) bolo súdmi
opakovane konštatované neunesenie dôkazného bremena žalobcu na preukázanie splnenia svojejnotifikačnej povinnosti voči žalovanému. Na základe uvedeného má zato, že mu prináleží nárok na
náhradu trov konania.

7. Podľa ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo
predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci sa nekonalo žiadne pojednávanie, či predbežné prejednanie sporu,
preto súd, na základe dispozitívneho úkonu žalobcu – späťvzatie žaloby v celom rozsahu (nie je nutný
súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby), rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
tak, ako to uviedol v I. výroku tohto uznesenia a konanie v celom rozsahu zastavil.

9. Podľa ust. § 251 CSP, Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa ust. § 252 CSP, Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.
Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa ust. § 257 CSP, Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
V zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Uznesením o zastavení konania sa konanie končí hoci bez meritórneho rozhodnutia v spore a súd
je povinný v ňom, aj bez návrhu, rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. V zmysle § 256 ods. 1
CSP, súd v prvom rade skúma, či niektorá zo sporových strán zavinila, že konanie sa muselo zastaviť,
skúma procesné zavinenie strany sporu na zastavení konania a teda skúma dôvody a pohnútky žalobcu
smerujúce k späťvzatiu žaloby. Vo všeobecnosti ak dôjde k zastaveniu konania z dôvodov na strane

žalovaného, napr. žalovaný uhradil počas konania žalovanú istinu, platí, že žaloba bola podaná dôvodne
ažalovanýprocesnezavinilzastaveniekonania,pretožalobcoviprináležínároknanáhradutrovkonania,
ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením svojho práva. Naopak, ak žalobca zoberie
žalobu späť pre neuvedenie dôvodu, resp. bez vážneho dôvodu, súdy majú za to, že zastavenie konania
procesne zavinil žalobca a náhrada trov konania patrí žalovanému; trovy konania, ktoré žalovanému

vznikli počas konania v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením svojho práva. Z uvedeného pravidla
(všeobecný rámec) existuje výnimka uvedená v ustanovení § 257 CSP, kedy súd výnimočne neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa; súd podotýka, že neexistuje žiadna
zákonodarcom stanovená definícia pojmu dôvod hodný osobitného zreteľa a riešenie zákonodarca
prenechal na súdnu prax, ktorá v zmysle ustálenej judikatúry posudzuje dôvod hodný osobitného zreteľa

pre každý spor individuálne so zohľadnením všetkých súdu dostupných informácií získaných od
strán sporu, či z jeho rozhodovacej praxe. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti
nie je možné paušalizovať a preto ich súdy vyhodnocujú v každom prípade individuálne za použitia
základnej procesnoprávnej úpravy jednotlivých ustanovení CSP vychádzajúc aj zo základných princípov
Civilného sporového poriadku. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada aj na

majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán sporu (nielen tej strany, ktorú by v zmysle
všeobecných ustanovení zaťažila povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany sporu, ktorej by
výnimočným nepriznaním nároku na náhradu trov konania bola dotknutá majetková sféra) a všíma si aj
okolnosti, ktoré stranu viedli k uplatneniu nároku na súde a postoj strán v konaní.

11. V predmetnom konaní niet sporu o tom, že nárok si uplatnil výrobca elektriny z obnoviteľných
zdrojov voči distribučnej spoločnosti ako reakciu na nesplnenie zmluvných a zákonných povinností
(pozri odsek 1.) v konkrétnom mesiaci roku 2015 a tiež ani v tom, že novelou zákona o OZE došlo
k zmene povinností výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov voči distribučným spoločnostiam a Úradu
prereguláciusieťovýchodvetví(ďalejlen„ÚRSO“),čiotom,ženebolustálenýprávnynázornacharakter

lehoty (do 15.8.) pre notifikačnú povinnosť uvedenú v zákone o OZE aj z pohľadu jej splnenia voči
ÚRSO a aj voči distribučným spoločnostiam.
Súd má preukázané, že žalobou v tomto konaním si žalobca uplatnil nárok z mesiaca 10/2015 až
v roku 2019 aj odkazom na zásadu právo patrí bdelým (hrozba premlčania nároku) vychádzajúc z v t.č.úspešnosti v iných súdnych konaniach (pozri odsek 1.), ktorými si uplatnil totožný nárok z rovnakých
dôvodov, ale za iné obdobie a žaloba bola podaná v roku 2015. Súd má za to, že žalobca v čase
podania žaloby (pozri odsek 1.) nemohol mať žiadnu vedomosť o rozhodnutí dovolacieho súdu, ktorým

došlo k zmene doterajšieho právneho názoru ohľadom posúdenia charakteru lehoty uvádzanej v zákone
o OZE (hmotnoprávna lehota). O zmene vývoja právneho názoru na danú problematiku (vznik nároku
na podporu formou doplatku z pohľadu včasného splnenia notifikačnej povinnosti najneskôr 15.8.2014 /
hmotnoprávna lehota/ preukázaním doručenia Oznámenia do dispozičnej sféry žalobcu) sa žalobca
dozvedel najskôr až odo dňa doručenia rozhodnutia dovolacieho súdu (pozri odsek 4.). Súd z písomných

podaní strán sporu má preukázané, že žalobca následne učinil kroky smerujúce k zmierlivému riešeniu
sporu, ale bezvýsledne a preto sa z uvedeného dôvodu (zmena a vývoj právneho názoru) rozhodol
žalobu zobrať späť. Z uvedeného súdu vychádza, že nemožno zhodnotiť konanie žalobcu tak, že
žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu, resp. bez vážneho dôvodu.
Súd, aj z dôvodu existencie množstva súdnych sporov prebiehajúcich medzi totožnými stranami sporu
(žalobca si nárok z každého mesiaca roku 2015 uplatnil samostatnou žalobou), posudzoval porovnaním

majetkových a iných pomerov strán sporu (aj z pohľadu ich postavenia na trhu) existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa nasledovne:
Žalobca ako strana sporu a nie jeho právny zástupca – advokát, je podnikateľský subjekt, ktorému aj
minimálny zásah do jeho finančnej, ekonomickej sféry, je spôsobilý navodiť ohrozenie jeho podnikania,
pričom tento ekonomický zásah je spôsobený už aj zánikom nároku na doplatok v zmysle ustanovení

zákona o OZE za celý rok 2015 v zmysle už ustáleného právneho názoru vysloveného vyššími súdnymi
autoritami.
Žalovaný – distribučná spoločnosť ako strana sporu a nie jeho právny zástupca - advokát, je spoločnosť
s pravidelne dosahujúcimi finančnými príjmami, ktorému vzhľadom na predmet jeho podnikania a jeho
dlhodobé podnikateľské aktivity v danej oblasti (oblasť energetiky) s ustáleným viac menej monopolným

postavením v spoločnosti, nepriznanie nároku na náhradu trov konania viac-menej nespôsobí žiadne
výrazné zhoršenie jeho ekonomickej situácie, pozície v spoločnosti.
Porovnaním finančnej situácie oboch strán sporu a jej ekonomický dopad na ich následné podnikateľské
aktivity a reálne fungovanie v spoločnosti súd dospel k záveru, že toto porovnanie možno považovať za
dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania.

12.Vzhľadomnaprávnynázorvyslovenýsúdomvpredchádzajúcichodsekoch,súdonárokunanáhradu
trov konania strán sporu v tomto konaní rozhodol tak, že výnimočne z dôvodov hodných zreteľa ani
jednej strane sporu v zmysle ust § 257 CSP nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu nepriznal
(výrok II. výrokovej časti tohto uznesenia).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v
3 písomných vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).