Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17C/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720202085
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8720202085.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu A. B.

C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený JUDr. Karol Plank Advokátska
kancelária, s.r.o. so sídlom Štúrova 13, 814 74 Bratislava, IČO: 51 289 610, proti žalovaným: 1/. F. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. XXXXX, XXX XX H. D., 2/. A. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. XXXXX,
XXX XX H. D., žalovaní v 1./ a 2./ rade právne zastúpení ZVONČEKOVÁ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom
Miletičova 16, 821 08 Bratislava, IČO: 51 268 663, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovaným v 1./ a 2./ rade voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným súdu 10.07.2020 žalobca žiadal, aby súd určil, že žalovaný v 2./ rade
je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to:
- stavby rekreačnej chaty súpisné č. XXXXX postavenej na pozemku parcely registra ,,C“ parcelné č.
XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 4380/119, o výmere 94 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 4380/120, o výmere 112 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,

ktoré sa nachádzajú sa v k.ú. D. F., obec H. D., J. E. a sú zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným
úradom Poprad katastrálny odbor. Návrh odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným
v 2./ rade a K. F. ako dlžníkmi dňa 14.08.2007 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie
finančnej pôžičky dlžníkom vo výške 398.327,03 eur (12.000.000,-- Sk). Za účelom zabezpečenia
pohľadávky žalobcu vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 14.08.2007 bola medzi žalobcom ako
nadobúdateľom a žalovaným v 2./ rade a K. F. ako prevodcom dňa 14.08.2007 uzatvorená zmluva o
zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalovaný v 2./ rade a K. F.

pôžičku do termínu splatnosti uvedeného v zmluve o pôžičke, t.j. do 31.12.2008, nevrátili. Žalovaný v
2./ rade ako dlžník a rovnako K. F. ako dlžníčka dňa 31.05.2010 písomne uznali svoj dlh vyplývajúci
zo zmluvy o pôžičke zo dňa 14.08.2007. Žalovaný v 2./ rade a K. F. záväzok žalobcovi neuhradili ani v
lehote stanovenej v uznaní dlhu. Žalobca podal dňa 17.07.2013 proti dlžníkovi, žalovanému v 2./ rade, v
zmysle čl. 2 bod 2.2. zmluvy o pôžičke zo dňa 14.08.2007, na Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej
hospodárskej komore s.r.o. žalobu o zaplatenie 271.443,-- eur s prísl. Na základe podanej žaloby bol
vydaný rozsudok sp. zn. RO 30016/13 zo dňa 23.10.2013, podľa ktorého je žalovaný v 2./ rade povinný

zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 271.443,-- eur spolu s príslušenstvom. Časť nehnuteľností, ktoré boli
predmetom zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva zo dňa 14.08.2007, žalovaný
v 2./ rade vložil ako nepeňažný vklad do majetku obchodnej spoločnosti BANKBROKER a.s., ktorej bol
v tom čase predsedom predstavenstva. Vlastnícke právo k niektorým z nehnuteľností bolo prevedenéaj na osoby blízke žalovanému v 2./ rade, a to na syna I. G. a na syna F. G. t.j. žalovaného v 1./ rade.
Je teda zrejmé, že žalovaný v 2./ rade mal v úmysle zbaviť sa svojho nehnuteľného majetku, aby zmaril
uspokojenie pohľadávky, ktorú má voči žalobcovi. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.03.2009 medzi

žalovaným v 2./ rade ako predávajúcim a žalovaným v 1./ rade ako kupujúcim, bol v katastrálnom konaní
vedenom na Správe katastra Poprad v prospech žalovaného v 1./ rade povolený vklad vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam:
- stavbe rekreačnej chate súpisné č. 14623 postavenej na pozemku parcely registra ,,C“ parcelné č.
4380/119, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2,

- pozemok parc. reg. „C“ č. 4380/119, o výmere 63 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
- pozemok parc. reg. „C“ č. 4380/120, o výmere 143 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
ktoré sa nachádzajú sa v k.ú. D. F., obec H. D., J. E. a boli zapísané na LV č. XXX vedenom Správou
katastra Poprad (ďalej ako ,,nehnuteľnosti“). Žalovaný v 1./ rade následne dňa 26.01.2012 uzatvoril so
spoločnosťou MALENICA s.r.o. so sídlom Pružina, PSČ 018 22, IČO: 31 598 528, zapísanej OROS
Trenčín, oddiel Sro, vložka č. 2519/R kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané pre

k. ú. D. F. na LV č. XXX, od ktorej dňa 11.09.2012 na základe dohody odstúpili. Žalobca dňa 19.07.2013
podal žalobu na Okresnom súde Poprad, predmetom ktorej bolo určenie neúčinnosti právneho úkonu
urobeného medzi žalovanými voči žalobcovi ako veriteľovi.
Predmetné konanie bolo vedené ako A. B. C. G. F. G. o určenie neúčinnosti právneho úkonu vedené
na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C/160/2013.

Na pojednávaní, ktoré sa v tejto právnej veci uskutočnilo dňa 26.03.2014 vyšli najavo nové skutočnosti
týkajúce sa osoby samotného žalovaného v 1./ rade. Žalobca v konaní vedenom na OS Poprad pod
sp. zn. 7C/160/2013, na základe vykonaného dokazovania navrhol zmenu žaloby z pôvodne žalovanej
neúčinnosti právneho úkonu na určenie neplatnosti právneho úkonu. Takáto zmena žaloby však zo
strany súdu nebola, žalobcovi z neznámych príčin, pripustená. Žalobca zistil, že žalovaný v 1./ rade

nebol spôsobilý uzatvoriť kúpnu zmluvu zo dňa 13.03.2009 so žalovaným v 2./ rade, na základe ktorého
bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Ak bol právny úkon urobený
fyzickou osobou, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony, alebo osobou konajúcou v duševnej poruche,
považuje sa za neplatný. Neplatnosť podľa tohto ustanovenia je absolútnou neplatnosťou. Zdravotné
problémy, ktorými trpí žalovaný v 1./ rade spôsobili žalovaného v 1./ rade neschopným na uzatvorenie

kúpnej zmluvy zo dňa 13.03.2009. Pre predmetné súdne konanie je taktiež irelevantný účelový prevod
vlastníckeho práva zo žalovaného v 1./ rade na spoločnosť MALENICA s.r.o. a následné odstúpenie od
tejto zmluvy keďže ani v tomto prípade žalovaný v 1./ rade nebol spôsobilý na právne úkony. Vzhľadom
na uvedené je žalovaný v 2./ rade výlučným vlastníkom nehnuteľností, keďže kúpna zmluva zo dňa
13.03.2009jeabsolútneneplatnýmprávnymúkonom.Naliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení

jedaný,akbeztohtourčeniaježalobcovoprávoohrozenéaleboaksabeztohtourčeniastanežalobcovo
postavenie neistým. Ak sa má určovacou žalobou dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom
zapísaným v katastri nehnuteľností, je naliehavý právny záujem na určení daný vždy.

2. Žalovaní v 1./ a 2./ rade uviedli, že za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu vo

výške 12.000.000,-- Sk, ktorú žalobca vlastnil voči žalovanému v 2./ rade dlžníčke K. F. z titulu zmluvy
o pôžičke zo 14.08.2007 uzatvorili veriteľ a dlžníci dňa 14.08.2007 zmluvu o zabezpečení záväzku
prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Predmetom zmluvy o zabezpečovacom záväzku bolo
8 parciel a 5 stavieb v celkovej trhovej hodnote 27.442.535,-- Sk. Žalobca bol plne informovaný o tom,
že k registrácii predmetnej zmluvy na Správe katastra nedošlo, nakoľko bolo povinnosťou žalobcu podať

návrh na vklad zmluvy do katastra nehnuteľností. Vo vzťahu k zmluve nebol návrh na vklad podaný ani
do 3 rokov, preto v zmysle § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa do 3 rokov od uzavretia zmluvy
nepodánávrhnarozhodnutiepodľaods.1,platí,žeúčastníciodzmluvyodstúpili.Žalovanív1./a2./rada
poukázali na významnú právnu skutočnosť a to, že žalobca ako záložný veriteľ s I. G. synom žalovaného
v 2./ rade uzatvoril zmluvu o zriadení záložného práva, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného

práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve I. G. a to nehnuteľnostiam v k. ú. D. F.. Vzhľadom k tomu,
že napriek písomnému uznaniu záväzku zo strany dlžníkov z 31.05.2010, nedošlo k splneniu záväzku
zo strany dlžníkov vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke, došlo k výkonu záložného práva žalobcu na
základe zmluvy o zriadení záložného práva tak, že žalobca sa nakoniec stal výlučným vlastníkom oboch
založených parciel, čo vyplýva z osvedčenia o priebehu dobrovoľnej dražby N 15/2015 z 05.02.2015.

Z uvedeného je preukázané, že žalobcove finančné nároky, ktoré tento vlastnil voči žalovanému v 2./
rade, resp. voči K. F., a ktoré boli aj priznané právoplatným rozsudkom rozhodcovského súdu zriadeného
pri Slovenskej hospodárskej komore do dňa 23.10.2013 sp. zn. Ro 30016/13 boli v celom rozsahu
uspokojené práve vyššie spomenutým prevodom vlastníckeho práva k obom založeným parcelám,vdôsledkučohodošlokúplnémusplneniuzáväzkuobochdlžníkovatakkúplnémuzánikuprávažalobcu
na akékoľvek finančné vyrovnanie voči dlžníkom. Pri výkone záložného práva zo strany žalobcu, tento
uplatnil svoje pohľadávky voči obom dlžníkom v celkovej výške 534.012,91 eur, t. j. žalobca sa plne

uspokojil výkonom záložného práva vo vzťahu k založeným parcelám, nakoľko sám určil hodnotu týchto
pozemkov na sumu nie menšiu ako 18.000.000,-- Sk. Práve v dôsledku tejto významnej skutočnosti je
žalobný návrh žalobcu preukázateľne neodôvodnený, vykonštruovaný a klamlivý. Žalovaní v 1./ a 2./
rade zdôraznili, že všeobecným predpokladom, aby súd vyhovel žalobe o určenie je právny záujem
žalobcu, ktorý musí byť významný, čiže užitočný, naliehavý. Žalobca má naliehavý právny záujem vtedy,

ak k porušeniu jeho práva zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav neistoty
alebo ohrozenia možno preventívne odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii
– neexistencii predmetného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva,
že naliehavý právny záujem v zásade absentuje, ak má žalobca žalovať na splnenie povinnosti. Je
preukázané, že žalobca ani nevlastní akékoľvek právo, najmä nie v roku 2020, ktoré by bolo ohrozené,
resp. neisté titulom prevodu vlastníckeho práva zrealizovaného medzi žalovanými v roku 2009. Nie je

právo na strane žalobcu, ktoré by bolo potrebné chrániť. Pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 2./ rade
a voči K. F. boli plne uspokojené v roku 2015, pričom cieľ sledovaný žalobcom nie je možné dosiahnuť
obsahom tejto žaloby. Žalobca nemá akýkoľvek právny záujem na podanej určovacej žalobe a rovnako
takneexistujeakákoľvektvrdenáreálnahrozbanakladaniasnehnuteľnosťami,keďžežalobcaboltitulom
pohľadávky plne uspokojený v roku 2015 nadobudnutím založených nehnuteľností do svojho výlučného

vlastníctva. Vo vzťahu k namietanej duševnej chorobe žalovaného v 1./ rade v čase uzatvorenej kúpnej
zmluvy žalovaní uviedli, že žalovaný v 1./ rade má diagnostikovanú formu ľahkej mozgovej disfunkcie
LMD, teraz nazývanej AAD poruchy pozornosti bez hyperaktivity, ktorou trpí 5 % populácie. Žalobca
bez toho, aby zistil, akú má žalovaný v prvom rade diagnózu, tvrdí, že je duševne chorý a tak sa snaží
urobiť duševne chorým aj zvyšných 272 899 ľudí žijúcich na Slovensku. Vedci uvádzajú, že mozog

ADHA a AAD je od detstva oneskorený vo svojom vývoji asi o 3 roky. Jeho vývoj teda nie je až tak
odlišný, potrebuje dlhší čas, aby sa dostal na určitú úroveň. Žalovaný v 1./ rade je manuálne zručný,
vie čítať, písať, ovládať strojopis s desaťprstovou technikou. Od skončenia stavebnej učňovky pracoval
ako skladník v Consumer Finance Holding a.s. v Poprade, ovláda prácu s vysokozdvižným vozíkom,
s paletovacím vozíkom, bežné údržbárske práce, plne si uvedomuje následky svojho konania.

3. Žalobca v replike uviedol, že do dnešného dňa nemá uspokojenú celú svoju pohľadávku a to ani len
v časti celej istiny poskytnutej titulom zmluvy o pôžičke. Vo vzťahu k zmluve o zabezpečovacom prevode
práva poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 3Cdo 29/2010,
nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV ÚS 201/96, Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci

30Cdo 3236/2006 a na ustanovenie § 47 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že na rozhodnutie
o povolení vkladu sú viazané len vecno-právne účinky, nie obligačnoprávne účinky. Obligačnoprávne
účinky vznikajú uzavretím zmluvy o prevode nehnuteľností, obligačnoprávne účinky nastávajú bez
ohľadunarozhodnutieOkresnéhoúraduopovolenívkladu,§47Občianskehozákonníkajeobsolentným
ustanovením. Z uvedeného vyplýva, že návrh na vklad je možné podať po uzavretí zmluvy o prevode

nehnuteľnosti bez časového obmedzenia. Pokiaľ žalovaní vo vyjadrení uviedli, že žalobca mal zriadené
záložnéprávoknehnuteľnostiamvovlastníctveI.G.,ktorébolievidovanénaLVč.XXXnazabezpečenie
pohľadávky žalobcu vyplývajúce z poskytnutej pôžičky s tým, že predmetný záloh mal mať hodnotu
18.000.000,-- Sk, konštatoval, že je faktom, že žalobca mal zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve I. G., ktoré boli evidované na LV č. XXX a je pravda, že žalobca realizoval výkon záložného

práva prostredníctvom dražobnej spoločnosti v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách. Zásadný
rozdiel je však v tom, že výkonom záložného práva nebola uspokojená pohľadávka žalobcu v celom
rozsahu, ale len v časti. Výška zabezpečovanej pohľadávky žalobcu predstavovala k 30.06.2014 sumu
515.340,65 eur. Suma dosiahnutá vydražením zálohu predstavovala sumu 225.500,-- eur, z čoho suma
vo výške 5.305,60 eur predstavuje náklady dražby a odmenu dražobníka. Z uvedeného vyplýva, že

žalobca je stále veriteľom žalovaného v 2./ rade vo výške 295.146,25 eur v čom však nie je započítané
príslušenstvo pohľadávky od dátumu 30.06.2014. Žalobca sa aj v minulosti domáhal svojich nárokov
a to v konaniach na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 13C 81/2013, 7C 160/2013, 21C 161/2013,
išlo o konania o určenie neúčinnosti právnych úkonov. Žalobca nebol úspešný v odporovacích žalobách
práve z dôvodu špekulatívneho konania žalovaných a ním spriaznených osôb, čo len potvrdzuje ich

úmysel a zámer ukrátiť žalobcu ako veriteľa.

4. Žalovaní v 1./ a 2./ rade v duplike uviedli, že žalobca nemá akýkoľvek naliehavý právny záujem
na určovacej žalobe podanej v tomto konaní. Naliehavosť právneho záujmu žalobcu nie je daná, akmá žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z preventívneho
charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem absentuje, ak má žalobca možnosť
žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty

alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Poukázali na významné právne skutočnosti
vpostupnomčasovomsledeatouzatvorenúzmluvuopôžičkez14.08.2007,zmluvuozabezpečovacom
prevode práva z 14.08.2007, uznanie dlhu zo strany žalovaného v 2./ rade 31.05.2010, záložnú zmluvu
z 12.12.2011, rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu z 23.10.2013 a na výkon záložného
práva na dobrovoľnej dražbe. Skutočnosť, že žalobca nebol v iných súdnych konaniach úspešnou

stranou, žiadnym spôsobom neodôvodnil naliehavý právny záujem žalobcu na ním požadovanom
určení vlastníckeho práva. Poukázali na významnú právnu skutočnosť a to, že súčasná trhová hodnota
žalobcom nadobudnutých dvoch parciel v dobrovoľnej dražbe o celkovej výmere 7 220 m2 predstavuje
sumu v rozmedzí 577.600,-- eur až 722.000,-- eur. Ide o predajnú cenu parciel v tejto lokalite za 1
m2. Navyše opätovne poukázali na skutočnosť, že samotná zmluva o zabezpečovacom prevode práva
je absolútne neplatná. Je preukázané, že žalobca nevlastní akékoľvek právo, ktoré by bolo ohrozené,

resp. neisté prevodom vlastníckeho práva zrealizované medzi žalovanými v roku 2009. Samotná zmluva
o zabezpečovacom prevode práva je absolútne neplatná a to pre rozpor so zákonom. Na absolútnu
neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo.

5. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu na podanej žalobe v plnom rozsahu trval. Uviedol, že

predmetom konania o určenie vlastníctva k žalovaným nehnuteľnostiam z dôvodu, že evidovaný vlastník
žalovaný v 1./ rade nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ale vlastníkom má byť žalovaný v 2./
rade. Dôvodom takéhoto názoru žalobcu je predbežný názor na spôsobilosť žalovaného v 1./ rade
na právne úkony, kedy z vykonaných dvoch výsluchov žalovaného v 1./ rade vyplynuli vážne obavy
o jeho spôsobilosť na právne úkony. Žalobca má na určení vlastníctva naliehavý právny záujem, keďže

je veriteľom žalovaného v 2./ rade na základe právoplatného exekučného titulu, pričom z priznanej
pohľadávky nebolo zo strany žalovaného v 2./ rade žalobcovi uhradené ani 1,-- eur. Medzi žalobcom
a žalovaným v 2./ rade bola uzatvorená zmluva o zabezpečovacom prevode práva na zabezpečenie
žalobcovej pohľadávky. V dôsledku absolútne neplatného právneho úkonu medzi žalovanými bolo
zabezpečenie, čo sú žalované nehnuteľnosti, prevedené do vlastníctva žalovaného v 1./ rade. Týmto

konaním žalovaného v 2./ rade žalobca stratil poskytnuté zabezpečenie pohľadávky. V prípade úspechu
v tomto konaní by sa žalovaný v 2./ rade opäť stal vlastníkom predmetných nehnuteľností a žalobca by
podal návrh na vklad zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorou bola zabezpečená jeho splatná
a súdom priznaná pohľadávka. Čo sa týka tvrdenia žalovaných o uspokojení žalobcu dokonca ešte
nad rozsah tvrdenej pohľadávky, uviedol, že žalobca disponoval uznaním dlhu zo strany žalovaného

v 2./ rade na sumu 271.000,-- eur a disponoval uznaním dlhu zo strany K. F. vo výške 271.000,-- eur.
Žalobca ako záložný veriteľ uzatvoril záložnú zmluvu s ďalším synom žalovaného v 2./ rade, pričom
týmto záložným právom boli zabezpečené obe žalobcove pohľadávky vyplývajúce z oboch uznaní
dlhov, teda aj uznanie dlhu žalovaného v 2./ rade, aj uznanie dlhu K. F.. Žalobca pristúpil k výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pričom záloh bol vydražený na sumu 225.000,-- eur, z čoho

5.000,-- eur tvorili náklady dražby. Čistý výťažok dražby bol len 220.000,-- eur. Predmetný výťažok
žalobca započítal na uznanú pohľadávku zo strany K. F. a pohľadávka uznaná žalovaným v 2./ rade
teda nebola uspokojená v žiadnom rozsahu. Ohľadom tvrdení žalovaných, že poskytnutý záloh mal
hodnotu 800.000,-- eur je potrebné uviesť, že napriek tomu, že záloh je v pomerne veľkej výmere na
70 % tohto pozemku sa nachádzajú inžinierske siete a je tam ochranné pásmo elektrického vedenia,

preto záloh nemôže mať hodnotu tvrdenú 800.000,-- eur, keďže tieto pozemky nie sú využiteľné ako
stavebné. Teda je nepochybné, že žalobca je stále veriteľom žalovaného v 2./ rade. Žalobca osvedčil
dôvodnosť a výšku pohľadávky voči žalovanému v 2./ rade a preukázal naliehavý právny záujem na
predmetnom určení vlastníctva. Evidencia vlastníctva sa podľa názoru žalobcu nezhoduje s reálnym
právnym stavom a žalobca ako veriteľ by sa na základe vyhovenia žaloby stal dočasným vlastníkom

predmetných nehnuteľností. Jedinou otázkou, ktorú je v tomto konaní potrebné posudzovať, bola otázka
spôsobilosti žalovaného v 1./ rade na právne úkony.

6. Žalobca na pojednávaní na podanej žalobe trval, súhlasil s vyjadrením právneho zástupcu. Uviedol,
že sa nejedná iba o tento prípad. Žalovaný v 1./ rade vystupuje vo viacerých obchodných spoločnostiach,

čo je podľa jeho názoru v rozpore s právom.

7. Právna zástupkyňa žalovaných v 1./ a 2./ rade na pojednávaní so žalobou nesúhlasila, považovala
ju za nedôvodnú. Nedôvodnosť žaloby žalovaní v 1./ a 2./ rade videli vo všetkých bodoch tvrdenýchžalobcom. Ohľadne platnosti kúpnej zmluvy z roku 2009 namieta, že by sa jednalo o neplatný právny
úkon a odmietla stanovisko žalobcu o tom, že by žalovaný v 1./ rade pri podpise tejto kúpnej zmluvy
mal konať v duševnej poruche alebo chorobe. Žalovaní preukázali, že pohľadávka žalobcu, ktorú tento

vlastnil, voči žalovanému v 2./ rade bola plne uspokojená. Žalovaný v 2./ rade poskytoval žalobcovi
vždy plnú súčinnosť k tomu, aby mal svoju pohľadávku zabezpečenú. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu,
že zmluvu o zabezpečovacom prevode práva mal na katastri nehnuteľnosti vkladovať jedine žalovaný
v 2./ rade. Práve naopak, zmluva o pôžičke jasne hovorila, že žalobca ako veriteľ mal v prospech
žalovaného v 2./ rade vyplácať peňažné prostriedky až po tom, keď dôjde k zavkladovaniu predmetnej

zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Zabezpečovacia zmluva obsahovala ustanovenie strán
o tzv. prepadnom zálohu. Keďže sa chcel veriteľ z tejto zabezpečovacej zmluvy uspokojovať tak ako
zákon nedovoľuje a to nadobudnutím vlastníckeho práva k zabezpečovaným nehnuteľnostiam, takáto
dohoda je nedovolená, spôsobuje absolútnu neplatnosť zabezpečovacej zmluvy, na ktorú prihliada
súd ex offo. Strany zmluvy o pôžičke vedeli, že na zabezpečovaciu zmluvu o prevode práva nebudú
prihliadať, preto došlo k podpisu záložnej zmluvy, kde druhý syn žalovaného v 2./ rade I. G. poskytol

žalobcovi do zálohu nehnuteľnosti, ktorých hodnotu sám žalobca určil vo výške 18.000.000,-- Sk
v tom čase, čo predstavuje sumu cca 590.000,-- eur. Tvrdenia žalobcu o akejsi nekvalite týchto
pozemkov neobstojí, ale žalobca sa uspokojil výkonom záložného práva takým spôsobom, že sa stal
sám vlastníkom dotknutých nehnuteľností v hodnote 590.000,-- eur, ktorých hodnotu uznal. Nebola
naplnená ani základná podmienka pre úspech určovacej žaloby a to naliehavosť právneho záujmu. Na

strane žalobcu neexistuje stav právnej neistoty , ktorý by bolo možné odstrániť určovacou žalobou.

8. Žalovaný v 1./ rade na pojednávaní na otázku súdu uviedol, že kúpnu zmluvu z 13.03.2009 podpísal.
Predmetom zmluvy je jeho chata v Tatranskej Lomnici. Nevedel sa vyjadriť od koho získal chatu, ani
prečo uzavrel túto zmluvu. Uviedol, že vlastní nehnuteľnosti v Tatranskej Lomnici, v Kežmarku 2 byty

a v Chorvátsku apartmán. Všetky finančné záležitosti mu zabezpečuje jeho otec.

9. Žalovaný v 2./ rade na pojednávaní uviedol, že všetky záležitosti rieši žalovanému v 1./ rade ako
synovi on, právne veci prostredníctvom právnych zástupcov. Uviedol, že zmluva z 13.03.2009 bola
uzatvorená medzi ním a žalovaným v 1./ rade. Predmetom bola chata v Tatranskej Lomnici s priľahlými

pozemkami. Žalovaný v 1./ rade zobral úver z banky a dostaval chatu a od vtedy ju prenajíma.
Žalovaný v 1./ rade trpí ľahkou mozgovou disfunkciou ADD od detstva. Zmluvu z 13.03.2009 pripravoval
buď I. L. M. alebo I. N. N.. Cieľom uzatvorenia zmluvy bolo vytvoriť synovi taký príjem, aby mohol
z neho žiť. K okolnostiam uzatvorenia záložnej zmluvy na nehnuteľnostiach uviedol, že žalobca zmluvu
podpísal, bola zavkladovaná na katastri a zrealizoval si záložné právo cez dražbu, čiže ho to nestálo

peniaze, sám sebe dal peniaze, okrem odmeny dražobníka.

10. Súd prvej inštancie vo veci rozsudkom zo dňa 10.11.2021, rozhodol takto:
„I. Žalobu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovaným v 1./ a 2./ rade voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom

rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

11. Proti rozsudku žalobca podal odvolanie. Odvolací súd rozhodol takto:
„Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“

12. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.

13. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 26.10.2023 uviedol, že celkový výťažok

dobrovoľnej dražby konanej dňa 05.02.2015, ktorý bol odovzdaný veriteľovi, ktorým je žalobca,
predstavoval sumu 220.194,40 eur. V poslednej vete ustanovenia § 27 ods. 1 zákona o dobrovoľných
dražbách je upravené, že pohľadávka veriteľa zaniká v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby.
Teda jedinou relevantnou sumou v tomto smere je dosiahnutý výťažok dražby. Platnosť samotnej dražby
nebola napadnutá.

14. Právna zástupkyňa žalovaných v písomnom vyjadrení zo dňa 20.11.2023 uviedla, že výkonom
záložného práva žalobca, ako veriteľ, uspokojoval pohľadávku voči obidvom dlžníkom, teda tak voči K.
F., ako aj voči žalovanému v 2./ rade. Podkladom pre výkon záložného práva v zmysle oznámenia ozačatí výkonu záložného práva zo dňa 25.07.2014 bola zmluva o pôžičke zo dňa 14.08.2007, uznanie
dlhu zo dňa 31.05.2010 podpísané K. F. a žalovaným v 2./ rade. Podkladom pre vydanie rozsudku
Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore zo dňa 23.10.2013 je rovnako

zmluva o pôžičke zo dňa 14.08.2007 uzatvorená s dlžníkom K. F. a žalovaným v 2./ rade a rovnako
uznanie dlhu zo dňa 31.05.2010 podpísané K. F. a žalovaným v 2./ rade. Rozhodcovský rozsudok
smeroval len voči žalovanému v 2./ rade a len na sumu 271.443,- eur. Vzhľadom na uvedené je
jednoznačne preukázané, že výkon záložného práva bol realizovaný na základe zmluvy o pôžičke zo
dňa 14.08.2007 uzatvorenej s dlžníkom K. F. a žalovaným v 2./ a rovnako na základe uznania dlhu zo

dňa 31.05.2010 podpísaného K. F. a žalovaným v 2./ rade, v celej výške pohľadávky 515.340,- eur.
Žalobca ako záložný veriteľ, vykonávajúci záložné práve k obom založeným parcelám vstúpil do začatej
dobrovoľnej dražby sám v postavení kupujúceho, teda vydražiteľa, ktorý reagoval na dražobnú ponuku
na uspokojenie svojej vlastnej pohľadávky vo výške 515.340,65 eur tak, že:
- v rozpore s hodnotou oboch dotknutých založených parciel (článok III, písm. a) zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 03.11.2011 vo výške 597.491,- eur ponúkol odkúpenie

založených parciel za sumu 225.500,- eur;
- v rozpore s hodnotou najnižšieho podania určeného v zmluve o vykonaní dražby uzatvorenej medzi ním
samým, ako veriteľom a dražobnou spoločnosťou vo výške 360.800,00 eur, ponúkol žalobca odkúpenie
založených parciel za sumu 225.500,- eur.
V dôsledku vyššie uvedeného:

- výťažok dosiahnutý vydražením vo výške 220.194,40 eur, ktorý zaplatil žalobca, ako vydražiteľ, bol
vo februári 2015 vyplatený v prospech bankového účtu žalobcu ako záložného veriteľa a teda došlo k
spojeniu osoby žalobcu ako záložného veriteľa a osoby vydražiteľa, v dôsledku čoho jediným nákladom
žalobcu bol náklad dražby a odmena dražobníka vo výške 5.305,60 eur;
- žalobca, ako záložný veriteľ nadobudol výlučné vlastnícke právo k obom založeným parcelám v ním

samým určenej hodnote 597.491,- eur za náklad dražby vo výške 5.305,60 eur;
- bola pohľadávka žalobcu voči obom dlžníkom K. F. a žalovanému v 2./ rade vo výške 515.340,65 eur
plne uspokojená výkonom záložného práva a nadobudnutím vlastníckeho práva založených parciel v
hodnote 597.491,- eur nachádzajúcich sa v katastrálnom území D. F., v zastavanej časti obce Vysoké
Tatry, mestská časť Tatranská Lomnica;

- žalobca nevlastní neuspokojenú pohľadávku voči žalovanému v 2./ rade na zaplatenie dlžnej sumy vo
výške 271.443,- eur, nakoľko právny titul (zmluva o pôžičke a uznanie dlhu), na ktorom je postavený
aj žalobcom v tomto súdnom konaní uplatnený nárok, bol podkladom pre uspokojenie žalobcu v
dobrovoľnej dražbe pri výkone záložného práva žalobcu. Žalobca do dnešného dňa a hlavne rovnako
nie bezprostredne po ukončení dobrovoľnej dražby nekontaktoval K. F. a žalovaného v 2./ rade

ohľadne vyúčtovania jeho pohľadávky a neinformoval svojich dlžníkov o stave zostatku jeho údajnej
neuspokojenej pohľadávky, nakoľko žalobca bol výkonom záložného práva plne uspokojený.
Pohľadávka vo výške 271.443,- eur voči žalovanému v 2./ rade bola priznaná rozsudkom
Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore. Exekúciu voči majetku
žalovaného v 2./ rade inicioval žalobca účelovo, až v priebehu tohto súdneho konania, v septembri

roku 2022, a to napriek skutočnosti, že pohľadávka žalobcu vyplývajúca zo zmluvy o pôžičke zo dňa
14.08.2007 uzatvorenej s dlžníkom K. F. a žalovaným v 2./ rade a z uznania dlhu zo dňa 31.05.2010
podpísanéhoK.F.ažalovanýmv2./radebolaplneuspokojená.Vzhľadomnavyššieuvedenéneexistuje
na strane žalobcu akýkoľvek naliehavý právny záujem vyše 6 rokov po dražbe na ním uplatnenej
určovacej žalobe.

15. Po rozhodnutí odvolacieho súdu na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že naliehavý
právny záujem na strane žalobcu vyplýva z dvoch skutočností:
- žalobca má voči žalovanému v 2./ rade judikovanú pohľadávku, na základe ktorej žalobca inicioval
exekučné konanie. Z priebehu exekúcie vyplýva, že nebola doposiaľ žiadna časť exekúcie vymožená.

Na základe pozitívneho určenia zo strany súdu by sa odstránil stav neistého postavenia žalobcu, ako
oprávneného v exekučnom konaní, keď by bol žalovaný v 2./ rade zapísaný na liste vlastníctva ako
vlastník by na základe rozhodnutia súdu bol zapísaný predmetných nehnuteľností a žalobca by sa
mohol realizáciou výkonu rozhodnutia v exekučnom konaní uspokojiť.
- druhým dôvodom je ten, že žalobca mal so žalovaným v 2./ rade stále uzatvorené zmluvu

o zabezpečovacom prevode práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorá nikdy nebola zavkladovaná.
Žalobcovi nie je zrejmé, akým spôsobom je možné sa vyporiadať s otázkou prípadného zániku
pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 2./ rade, keď judikovaná pohľadávka voči žalovanému v 2./ rade
jelenvovýškeistinycez270.000,-eur,kčomujepotrebnéprirátaťajpríslušenstvopohľadávky.Samotnývýťažok dobrovoľnej dražby 220.000,- eur by nepostačoval ani na uspokojenie samotnej istiny voči
žalovanému v 2./ rade. Argumentáciu o neexistencii pohľadávky považuje za absolútne bezpredmetnú
a v rozpore s právnou úpravou upravujúcou priebeh dobrovoľných dražieb a ich výťažok. Poukázal na

rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 1943/2004, sp. zn. 22Cdo 1377/2001,
sp. zn. 22Cdo 797/2000, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 319/2009. Veriteľ má
naliehavý právny záujem na určení vlastníctva v prospech dlžníka. Ak súd nevidí v danom prípade
naliehavýprávnyzáujemzostranyžalobcu,jednásaoreštriktívnyaprísneformalistickývýkladprávnych
noriem, ktoré sa priečia zmyslu a účelu zákona. Poukázal na dôvody neplatnosti právneho úkonu, ktorý

uzatvoril žalovaný v 2./ rade so svojím synom žalovaným v 1./ rade.

16. Po rozhodnutí odvolacieho súdu právna zástupkyňa žalovaných v 1./ a 2./ rade na pojednávaní
trvala na písomných podaniach, ústnych prednesoch, navrhla žalobcu zamietnuť. Žalobca nepreukázal
naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe, ktorý musí existovať v čase podania žaloby.
V čase podania tejto žaloby žalobca nevystupoval ako veriteľ vo vzťahu k žalovanému v 2./ rade.

V čase podania žaloby nebolo ani iniciované exekučné konanie. Ku dňu podania žaloby žalobca tvrdil,
že vlastní pohľadávku voči žalovanému v 2./ rade z titulu rozhodcovského rozsudku. Žalobca zatajil
skutočnosť pri podaní žaloby, že voči žalovanému v 2./ rade a voči K. F. uspokojil pohľadávku vo výške
515.340,65 eur a to cestou výkonu záložného práva. Žalobca tvrdí, že dobrovoľná dražba smerovala
len voči žalovanému v 2./ rade. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva vyplýva, že žalobca

ako záložný veriteľ vykonával záložné právo voči obom dlžníkom, voči K. F. a žalovanému v 2./ rade.
Žalobca ako záložný veriteľ, ktorý inicioval dražbu zaťažených nehnuteľností, získal zároveň postavenie
vydražiteľa, teda kupujúceho dotknutých nehnuteľností. Ku dňu podania žaloby stav právnej neistoty
nebola spôsobilá riešiť ani zmluva o zabezpečovacom prevode práva, na ktorú sa žalobca opakovane
odvoláva. V konaní bola predložená právna analýza obsahu tejto dotknutej zmluvy, ktorá obsahovala

dojednanie o tzv. prepadnom zálohu, ktorý odôvodňuje absolútnu neplatnosť takejto zmluvy. Zo znenia
zmluvy vyplýva, že návrh na zápis zmlúv do katastra nehnuteľností mal podať žalobca, po zavkladovaní
do katastra mal previesť peňažné prostriedky v prospech pani F. a žalovaného v 2./ rade. Nie je pravdivé
tvrdenie žalobcu o zneužití žalovaným v 2./ rade zo zmluvy o pôžičke. Naopak, žalovaný v 2./ rade
poskytol žalobcovi náhradné zabezpečenie zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech

žalobcu. Sám žalobca určil hodnotu týchto nehnuteľností vo výške 597.491,- eur. Pri výkone záložného
práva bola hodnota žalobcom uspokojovanej pohľadávky vo výške 515.340,65 eur. Súčasná trhová cena
nehnuteľnosti v podstatnej miere prevyšuje hodnotu nehnuteľnosti v čase podpísania zmluvy o zriadení
záložného práva. Vzhľadom na tieto skutočnosti nemožno hovoriť o existencii právneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným v 2./ rade, nie to ešte o spornosti tohto vzťahu. Poukázala na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/156/2020. V prípade, ak by teoreticky pohľadávka
žalobcu existovala v čase podania žaloby, žalobca nemá garantované prednostné právo na uspokojenie
svojej pohľadávky vzhľadom na skutočnosť, že k predmetným nehnuteľnostiam sa viaže záložné právo
ČSOB vo výške 200.000,- eur.

17. Žalovaný v 2./ rade na pojednávaní doplnil, že žalobca bol jeho priateľ. Požičiaval peniaze pánovi
O., bál sa ich požičiavať na priamo, požičiaval ich cez neho. Taký istý zabezpečovací prevod práva
ako mal žalobca voči žalovanému v 2./ rade, mal aj on podpísaný voči p. O.. V tom čase nevedel,
že bol známy zbojník v okrese. Po troch rokoch, keď bol zabezpečovací prevod práva premlčaný, mu
oznámil, že nemá peniaze na vrátenie. Tým pádom aj žalobca mal premlčaný zabezpečovací prevod

práva, lebo nebol podaný na kataster. Vtedy navrhol žalobcovi, hoci nemusel, že mu založí pozemky
svojho druhého syna, ktorý s tým tiež nemusel súhlasiť, ale súhlasil, o výmere 7200m2 v k. ú. D. F.
a nehnuteľnosť o ktorú sa teraz uchádza žalobca má výmeru 280 m2, je na ňu hypotéka 200.000,- eur.
Prvá zabezpečená pohľadávka mala hodnotu 110.000,- eur aj úver bol na 110.000,- eur. Bolo to omnoho
lepšie riešenie pre žalobcu, preto podpísal záložnú zmluvu a vedel, že hodnota pozemkov je 597.000,-

eur. Jeho syn skutočne prišiel o pozemky, ktoré majú v súčasnosti hodnotu aj 1.000.000,- eur, keby začal
na nich stavať, tak aj 2.000.000,- eur.

18. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: výsluchom právneho zástupcu
žalobcu, žalobcu, listinnými dôkazmi: kúpnou zmluvou z 13.03.2009, odstúpením od kúpnej zmluvy

z 11.09.2012, listami vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XX, rozsudkom rozhodcovského súdu zriadeného
pri Slovenskej hospodárskej komore sp. zn. Ro 30016/13 z 23.10.2013, uznaním dlhu z 31.05.2010,
zmluvou o pôžičke z 14.08.2007, zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam z 14.08.2007, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 12.12.2001,oznámenímozačatívýkonudobrovoľnejdražby,oznámenímovýsledkudražby,prostriedkamiprocesnej
obrany: výsluchom právnej zástupkyne žalovaných v 1./ a 2./ rade, žalovaného v 1./ rade, žalovaného
v 2./ rade a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil

skutkový stav:

19. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný v 2./ rade je výlučným vlastníkom
nehnuteľností, a to:
- stavby rekreačnej chaty súpisné č. XXXXX postavenej na pozemku parcely registra

,,C“ parcelné č. 4380/119, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2,
- pozemku parc. reg. „C“ č. 4380/119, o výmere 94 m2, druh pozemku: zastavané nádvoria
- pozemku parc. reg. „C“ č. 4380/120, o výmere 112 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
ktoré sa nachádzajú sa v k.ú. D. F., obec H. D., okres Poprad a sú zapísané na LV č. XXX vedenom
Okresným úradom Poprad katastrálny odbor. Naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe
odôvodnil tým, že bez tohto určenia je žalobcove právo ohrozené a jeho právne postavenie neisté. Ak

sa má určovacou žalobou dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri
nehnuteľnosti je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Žalobca v konaní poukazoval
na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z 13.03.2009 uzavretej medzi žalovanými v 1./ a 2./ rade,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. D. F. zapísané na LV č. XX na Okresnom
úrade odbor katastrálny Poprad a to pozemkov: parcela 4380/119 o výmere 63 m2 – zastavané plochy

a nádvoria, parcela 4380/120 o výmere 143 m2 – zastavané plochy a nádvoria, stavby súp. č. 14623
– rekreačná chata na pozemku parc. č. 4380/119. Žalobca v konaní namietal, že žalovaný v 1./ rade
v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy z 13.03.2009 nemal spôsobilosť na právne úkony.

20. Z listu vlastníctva č. XXX vedeného na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad súd zistil, že

v katastrálnom území D. F. sa nachádzajú parcely registra C parc. č. 4380/119, 4380/120, budova –
stavba súp. č. 14623 a rekreačná chata, ktorých výlučným vlastníkom je žalovaný v 1./ rade.

21. Z listu vlastníctva č. XXX vedeného na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad súd zistil, že
výlučným vlastníkom nehnuteľností v k. ú. D. F. pozemkov parcela registra C parc. č. 4380/18 o výmere

2 002 m2 – ostatné plochy, parc. č. 4384/5 o výmere 5 218 m2 – ostatné plochy je I. G..

22. Z listu vlastníctva č. XXX vedeného na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad súd zistil, že
v katastrálnom území D. F. je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti pozemkov parcely registra C parc. č.
4380/96 o výmere 86 m2 – zastavané plochy a nádvoria, 4380/304 o výmere 58 m2 – zastavané plochy

a nádvoria, 4380/318 o výmere 1 000 m2 – zastavané plochy a nádvoria, 4384/35 o výmere 241 m2 –
zastavané plochy a nádvoria I. G..

23. Z listu vlastníctva č. XX vedeného na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad súd zistil, že
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D. F. pozemok parcela registra C parc. č. 208/3

o výmere 21 m2 – zastavané plochy a nádvoria a garáž súp. č. XXX sú vo výlučnom vlastníctve I. G..

24. Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore vo veci sp. zn. Ro
30016/13 rozsudkom z 23.10.2013 rozhodol o povinnosti žalovaného v 2./ rade zaplatiť žalobcovi sumu
271.443,- eur, zmluvnú pokutu vo výške 1 % za každý začatý mesiac omeškania zo sumy 271.443,- eur

od01.08.2010dozaplatenia,akoajúrokzomeškaniavovýške9%ročnezosumy271.443,-eurzadobu
od 01.08.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; povinnosti žalovaného
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku uhradiť trovy konania vo výške 20.574,44 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu vedený vo H., P., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.

25. Dňa 14.08.2007 žalobca a žalovaný v 2./ rade a K. F. uzavreli zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej
bolo poskytnutie pôžičky dlžníkom 12.000.000,- Sk s tým, že dlžníci sa zaviazali vrátiť pôžičku spolu
s úrokom z omeškania 13 % p. a. najneskôr do 31.12.2008. Veriteľom bol žalobca a dlžníkom bol
žalovaný v 2./ rade a K. F.. Súčasne dňa 14.08.2007 bola uzatvorená zmluva o zabezpečení záväzku
prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam medzi A. B. C. ako nadobúdateľom a I. G. a K. F. na

zabezpečovanie záväzku titulom zmluvy o pôžičke zo 14.08.2007, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti:
pozemok parc. č. 4380/96 o výmere 1962 m2 – ostatné plochy,
pozemok parc. č. 4380/100 o výmere 69 m2 – zastavané plochy a nádvoria,
pozemok parc. č. 4380/109 o výmere 61 m2 – zastavané plochy a nádvoria,pozemok parc. č. 4384/31 o výmere 700 m2 – ostatné plochy,
pozemok parc. č. 4384/32 o výmere 887 m2 – ostatné plochy,
pozemok parc. č. 4380/64 o výmere 808 m2 – ostatné plochy,

pozemok parc. č. 4380/65 o výmere 154 m2 – zastavané plochy a nádvoria,
pozemok parc. č. 208/3 o výmere 21 m2 – zastavané plochy a nádvoria,
stavby súp. č. XXXXX na parcele č. 4380/100 – rekreačná chata,
stavby súp. č. XXXXX na parcele č. 4380/65 – penzión,
stavby súp. č. XXX na parcele č. 208/3 – garáž, na parcele č. 4380/109 – grilovacia terasa, na parcele

č. 4380/119 – rekreačná chata s garážou. Podľa vyjadrenia strán sporu predmetná zmluva nebola
zavkladovaná na Okresnom úrade odbor katastrálny.

26. Dňa 31.05.2010 žalobca a žalovaný v 2./ rade potvrdili uznanie dlhu dlžníka – žalovaného v 2./ rade
titulom zmluvy o pôžičke zo 14.08.2007.

27. Dňa 12.12.2011 žalobca a I. G. uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
titulom zmluvy o pôžičke zo 14.08.2007 a uznania dlhu z 31.05.2010. Predmetom záložného práva boli
nehnuteľnosti v k. ú. D. F. zapísané na LV č. XXX pozemok parc. č. 4380/18 o výmere 2 002 m2 –
ostatné plochy a 4384/5 o výmere 5 218 m2 – ostatné plochy v hodnote 597.491,- eur. Pod V 4559/11
bol povolený Okresným úrad odbor katastrálny Poprad 02.01.2012.

28.Dňa25.07.2014Profesionálnadražobnáspoločnosťs.r.o.oznámilazačatievýkonuzáložnéhopráva.
Dražba predmetných nehnuteľnosti sa uskutočnila 05.02.2015 s tým, že vydražiteľom sa stal žalobca.
Cena dosiahnutá vydražením bola 225.500,- eur.

29. Zo správy súdneho exekútora L. L. E. Q. vyplýva, že v exekúcii 89Ex199/2022 v prospech
oprávneného žalobcu proti povinnému žalovanému v 2./ rade nebola k 05.08.2023 vymožená žiadna
suma.

30. Žalobca v konaní predložil písomnú správu o výkone záložného práva k predmetu dražby, podľa

ktorej dražobník na návrh A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XXXX/XX, XXX XX E., ako záložného
veriteľa, v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách”) pripravil, zabezpečil a zorganizoval dňa 05.
februára 2015 o 12:00 hod. na Notárskom úrade I. N. L., L. XXXX/X, XXX XX E., dobrovoľnú dražbu

na nižšie uvedený majetok:
Súbor nehnuteľností, ktorý je zapísaný na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Poprad — katastrálny
odbor, obec Vysoké Tatry, k. ú. D. F., ako:
- parcela reg. „C” č. 4380/18 vo výmere 2002 m2, druh pozemku: ostatné plochy,
- parcela reg. „C” Č. XXXX/X vo výmere 5218 m2, druh pozemku: ostatné plochy.

Bývalým vlastníkom predmetu dražby podľa výpisu z katastra nehnuteľností je:
- I. G. (nar. XX.XX.XXXX), bytom: D. F. XXXXX, XXX XX H. D., v spoluvlastníckom podiele 1/1.
Vydražiteľ predmetu dražby:
- A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XXXX/XX, XXX XX E., v spoluvlastníckom podiele 1/1.
Najnižšie podanie: 360.800,00 €

Minimálne prihodenie: 500,00 €
Výška dražobnej zábezpeky: 30.000,00 €
Cena dosiahnutá vydražením: 225.500,00 €
Náklady dražby a odmena dražobníka: 5.305,60 €
Odovzdanie výťažku dražby navrhovateľovi dražby:

Vyčíslenie zabezpečovanej pohľadávky navrhovateľa dražby: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D.
XXXX/XX, XXX XX E.
- k 30.06.2014 vo Výške 515.340,65 €.
file_0.jpg

file_1.wmfOdovzdanie výťažku dražby:
- vo výške 220.194,40 € na č. ú. R. UniCredit Bank, a.s.

31. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

32. Súd rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu doplnil dokazovanie. Po vykonaní ďalšieho

dokazovanie prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany súd opätovne posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť
z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe.

33. Aplikujúc § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobca má naliehavý právny záujem na
určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu,

že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa
prejaví tým, že určovací rozsudok bude podstatným spôsobom užitočný.

34. Žalobca odôvodnil naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe tým, že v prípade
vyhovenia žalobe sa môže žalobca ako veriteľ žalovaných uspokojiť zo zmluvy o zabezpečení

záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z 14.08.2007 a v prebiehajúcom exekučnom
konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica, kde vystupuje ako oprávnený z exekučného titulu
rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o.
sp. zn. Ro 30016/2013 z 23.10.2012.

35. Žalobca v priebehu konania zdôrazňoval, že v prebiehajúcom exekučnom konaní žalobca ako
oprávnený nebol vôbec uspokojený žiadnou sumou. Vo vzťahu k uspokojeniu žalobcu v dobrovoľnej
dražbe uvádzal, že na dražbe nebola uspokojená pohľadávka žalobcu priznaná rozsudkom
Rozhodcovského súdu voči žalovanému v 2./ rade. Poukázal, že podstatným pre posúdenie uspokojenia
žalobcu je výťažok získaný dražbou 220.000,- eur, nie žalovanými tvrdená hodnota pozemkov získaných

dražbou žalobcom. Predmetný výťažok si žalobca započítal voči pohľadávke K. F., keď voči žalovanému
v 2./ rade disponoval v tom čase exekučným titulom – rozhodcovským rozsudkom.

36. Súd otázku naliehavého právneho záujmu skúma vždy v konaní o žalobe podľa § 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej kauzy. Pri skúmaní existencie

naliehavého právneho záujmu ide predovšetkým o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len
zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude nasledovať iné súdne konanie.

37. Rozsudok o určenie, že žalovaný v 2./ rade je vlastníkom nehnuteľností, odstraňuje spor o vlastníctvo

medzi žalobcom, žalovanými v 1./ a 2./ rade, neodstraňuje právnu neistotu žalobcu v súvislosti s právom,
ktoré mu bolo právoplatne priznané v rozhodcovskom konaní. Naliehavý právny záujem má preventívny
charakter, nie je daný v prípade, ak bola podaná žaloba o plnenie, žalobca bol úspešný v konaní
a naliehavý právny záujem teraz odôvodňuje exekučným konaním s tým, že v prípade kladného
rozhodnutia súdu bude uspokojený v exekučnom konaní. Takáto žaloba sa súdu nejaví užitočná, nejaví

zmysel. Žalobca už žaloval na plnenie, bol úspešný . Prebiehajúce exekučné konanie samo o sebe
nepreukazuje naliehavý právny záujem na určovacej žalobe žalobcu. Navyše návrh bol podaný až po
pojednávaní 24.09.2021 dňa 27.09.2021 v čase podania žaloby tento dôvod naliehavého právneho
záujmu žalobcu neexistoval. Samotná žaloba o určenie vlastníckeho práva neodstráni stav procesnej
neistoty žalobcu, ktorý tvrdí, že nebol v plnom rozsahu uspokojený po právoplatnom rozhodnutí

rozhodcovského súdu.

38. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý
právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené,
čo by bolo možné odstrániť vyhovením žalobe.

39. Súdu sa nejaví užitočnosť tejto žaloby. Skutočnosť, že je vedené exekučné konanie strán sporu,
pričom v prípade vyhovenia tejto žalobe by mohol byť žalobca uspokojený z predmetného majetku
v exekučnom konaní, nespĺňa predpoklady pre preventívny charakter určovacej žaloby. Museli by smepripustiť, že naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe je daný tým, že je vyššia šanca
uspokojenia žalobcu v exekučnom konaní, čo sa bez ďalších okolností nejaví ako účel určovacích žalôb.

40. U žalobcu sa predmetnou určovacou žalobou neodstráni stav právnej neistoty, naopak sa právna
neistota naruší, ak žalobu o určenie vlastníckeho práva s poukazom na prejudiciálne riešenie otázky
neplatnosti právneho úkonu podal žalobca 10.07.2020, hoci právny úkon bol učinený 13.03.2009.
Na uvedenom právnom posúdení nič nemení vedené predchádzajúce konania na tunajšom súde
o neúčinnosť právneho úkonu, ktoré boli skončené zastavením konania vo veciach sp. zn. 13C 81/2013

dňa 29.05.2014, sp. zn. 21C 161/2013 dňa 30.11.2016, sp. zn. 7C 160/2011 dňa 16.03.2016.

41. Naliehavý právny záujem súd nevidí ani v tvrdení žalobcu, že pohľadávka žalobcu titulom
zmluvy o pôžičke z 14.08.2007, uznania dlhu z 31.05.2010 priznaná rozsudkom Rozhodcovského súdu
z 23.10.2023 nebola voči žalovanému v 2./ rade uspokojená, iba voči K. F..

42. Žalovaný v 2./ rade na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že v súvislosti s tým, že zmluva
o zabezpečovacom prevode práva nebola zavkladovaná došlo k uzatvoreniu záložnej zmluvy medzi
synomžalovanéhov2./radeI.G.vprospechžalobcu.Zobsahulistínpredloženýchžalobcomopriebehu
dražby je zrejmé, že výkonom záložného práva si žalobca uspokojoval pohľadávku voči obom dlžníkom
zo zmluvy o pôžičke z 14.08.2007 i uznanie dlhu z 31.05.2010. súd sa vzhľadom na obsah listín o dražbe

nestotožnil s tvrdením žalobcu, že výkonom záložného práva sa uspokojoval len voči dlžníkovi K. F..

43. Výkon záložného práva zo strany Profesionálnej dražobnej spoločnosti, s.r.o. bol realizovaný na
základe zmluvy o pôžičke zo dňa 14.08.2007 uzatvorenej s dlžníkom K. F. a žalovaným v 2./ rade a
rovnako na základe uznania dlhu zo dňa 31.05.2010 podpísaného K. F. a A. I. G., a to v celej výške

pohľadávky, teda vo výške 515.340,- eur a teda na základe identických právnych titulov, na základe
ktorých bol vydaný Rozhodcovský rozsudok a voči obom dlžníkom, nielen voči žalovanému v 2. rade.
Z priebehu dražby vyplýva, že žalobca bol jednak v pozícii záložného veriteľa, aj v pozícii vydražiteľa.
Z vedeného vyplýva, že logicky žalobca bol v dražbe uspokojený nie v rozsahu výťažku dražby t. j.
220.194,40 eur ale v rozsahu hodnoty vydražených nehnuteľností. Súdu sa nejaví v súlade s dobrými

mravmi posúdiť v prípade totožnosti osôb záložného veriteľa i vydražiteľa, uspokojenie záložného
veriteľa iba do výšky výťažku dražby.

44. Cena vydražených nehnuteľností podľa všeobecných znalostí súdu v k. ú. D. F. minimálne dosahuje,
ba skôr prevyšuje hodnotu priznanej pohľadávky v rozhodcovskom rozsudku. Súdu aj z tohto dôvodu

neobstojí tvrdenie žalobcu o naliehavom právnom záujme s poukazom na neuspokojenie žalobcu
v prebiehajúcom exekučnom konaní na podklade exekučného titulu rozhodcovského rozsudku. Navyše
je potrebné prihliadnuť i na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný 23.10.2013. Exekučné
konanie na návrh žalobcu začalo 27.09.2021, t. j. po skoro ôsmich rokoch.

45. Za daných okolností súdu sa nejaví existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej
žalobe.

46. Z uvedenej argumentácie súdu je zrejmé, že naliehavý právny záujem nevyplýva žalobcovi ani
z existencie nezaplatenej pohľadávky voči žalovanému v 2./ rade titulom zmluvy o pôžičke z 14.08.2007

a uznania dlhu z 31.05.2010, ani zo zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ani z prebiehajúceho exekučného konania na podklade rozsudku Rozhodcovského
súdu sp. zn. RO 30016/13 zo dňa 23.10.2013.

47. Za daných okolností súd je názoru, že na strane žalobcu neexistuje stav právnej neistoty, ktorý by

bolo potrebné riešiť určovacou žalobou a teda u žalobcu neexistuje ani naliehavý právny záujem na
podanej žalobe.

48. Žalobcavkonanípoukazovalnarozhodovaciupraxnajvyššíchsúdnychautorítkotázkenaliehavého
právneho záujmu, konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky vo veciach sp. zn. 30Cdo

1943/04, 22Cdo 1377/01, 22Cdo 797/00, 3Cdo 319/19. Po oboznámení sa s týmito rozhodnutiami
súd konštatuje, že pokiaľ súd v žalobe nevzhliadol naliehavý právny záujem nejde o odklon od tejto
ustálenej rozhodovacej prace. Treba uviesť, že rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky i keď
aplikovateľné v rozhodovacej praxi slovenských súdov vychádzajúc z rovnakej právnej úpravy v tomčase, nepredstavujú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, odklon od ktorej by bol dovolacím dôvodom
podľa § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku. Tunajší súd sa stotožňuje s predmetnými
rozhodnutiami k otázke naliehavého právneho záujmu. Je treba ale uviesť, že v tomto prípade samotné

vedenie exekučného konania by za určitých okolností mohlo predstavovať naliehavý právny záujem
na určovacej žalobe, kde kladné rozhodnutie o určení vlastníckeho práva by mohlo mať priaznivý dopad
na právne postavenie žalobcu. Treba brať zreteľ ale na odlišnosti tohto prípadu a to, že pohľadávka
priznaná rozhodcovským titulom bola uspokojená a teda i keby vďaka priaznivému rozsudku vo veci
žalovaného v 2./ rade disponoval nehnuteľným majetkom, je otázne, či by sa žalovaný v 2./ rade

ako povinný v exekúcii nebránil z dôvodu uspokojenia žalobcu pred začatím exekučného konania.
Navyše je potrebné brať na zreteľ, že žalobca podal návrh na exekúciu po skoro ôsmich rokoch
od vydania exekučného titulu, čo vzbudzuje oprávnenú pochybnosť súdu o tom, či v období tých
skoro ôsmich rokoch žalobcovi nevadilo tvrdené právne neisté postavenie a neuspokojenie pohľadávky
priznanej rozhodcovským súdom. Z uvedeného vyplýva, že súd rozhodol aplikujúc aj rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu Českej republiky v uvedených rozhodnutiach.

49. Na základe uvedených skutočností súd v súlade s citovanou právnou úpravou rozhodol tak, ako je
uvedené v enunciáte rozsudku.

50. Listinné dôkazy týkajúce sa priebehu dražby po rozhodnutí odvolacieho súdu boli žalobcom

predložené a súdom vykonané.

51. K zamietnutiu návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania súd konštatuje, že podľa rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 107/2019 z 31.03.2021 ako už vyslovil Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/100/2018 a 5Cdo/202/2018 procesnému právu

účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch)
tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak rozhodnúť,
ale neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je
argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez
relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti

tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec
tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo
vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo
vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže

táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.

52. Súd zamietol návrh na nariadenie znaleckého dokazovania ako nadbytočný, keď pre nepreukázanie
naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe nie je hospodárne vykonávať dôkazy na zisťovanie

skutočností týkajúcich sa veci samej – posudzovanie platnosti právneho úkonu, keď akýkoľvek záver
znaleckého posudku by nemal vplyv na rozhodnutie vo veci.

53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešným
žalovaným v 1./ a 2./ rade priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd

rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.