Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Daniela Pilarčíková
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Život a zdravie
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zrušené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/10/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823010033
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5823010033.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému
A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.12.2023 v
Námestove, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, ženatý, starobný dôchodca, na slobode
u z n á v a s a v i n n ý m , ž e
dňa 19.02.2022 okolo 13.35 h v časti E. C. F. G. H., okres H., na cestnej komunikácii pred rodinným
domov č. XXX, po predchádzajúcom verbálnom konflikte, otvorenými dlaňami rúk sotil do oblasti
hrudníka I. I. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá následne spadla na zem smerom dozadu na hlavu a chrbát,
čím jej spôsobil zranenia, a to kompresívnu zlomeninu tela stavca Th12 a pomliaždenie vlasatej časti
hlavy v záhlavovej oblasti, s dobou liečenia v trvaní do 04.04.2022, t.j. 44 dní,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a uvedený čin spáchal na chránenej osobe – osobe
vyššieho veku,
t ý m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. e/ Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e:
Podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona,§ 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť)
mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku ukladá obžalovanému p o v i n n o s ť nahradiť poškodenej I. I. J., nar.
XX.XX.XXXX v H., trvale bytom E. C. F. K. XXX, XXXXX H., škodu vo výške 2.772,70 eur.Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodenú I. I. J., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom E. C. F. K. XXX,
XXXXX H., so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry podal dňa 25.01.2023 obžalobu na obž. A. B. pre skutok uvedený vo
výroku tohto rozhodnutia, ktorý právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1
Tr. zákona.
Obžalovaný po otvorení hlavného pojednávania nemal záujem o konanie o dohode o vine a treste a po
poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.
Obžalovaný A. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom
konaní dňa 23.08.2022. Ku skutku vypovedal, že sa stal vo februári, približne v polovici roku 2022 v Ústi
nad priehradou. S manželkou chodieva k synovi opatrovať deti a poškodená susedí s jeho synom.
Poškodená napichala do zeme okolo už aj tak úzkej cesty na ulici okolo asfaltu železné tyče - roxory,
čiže keď chodil odhŕňať pluh, tak nemohol poriadne odhrnúť sneh pred domom. Poškodená tvrdila, že
roxory tam napichala preto, aby pluh nechodil po trávniku. Tieto tyče sa nachádzali iba pred jej plotom
a pozemkami, pred synov pozemok nedala žiadnu tyč. V tom februári mal obžalovaný opäť na starosť
deti, doma bol aj syn, jeho manželka mala službu, niekedy poobede išiel s vnučkou von, ona sa spustila
dole cestou na kolobežke a narazila do jednej z týchto tyčí. On potom roxor vytrhol a hodil ho na zem ku
ceste. Poobede išiel so synom upravovať pozemok a povedal mu o vnučke ako narazila do tyče. Keď
vozil na fúriku makadam, od cesty k synovmu domu, všimol si, že ten roxor, ktorý predtým vytiahol je
nazad. Všimol si tiež, že mladej J. priateľ bol na ceste, aj že v bráne stoja mladá aj stará J. a čakajú čo sa
bude diať. Syn mu povedal nech kašle na to, on zavolal na poškodenej dcéry priateľa, nech ide k nemu,
išiel trochu dolu okolo pozemku J. a povedal, že prečo to tu dáva, že je to nebezpečné. Následne vytrhol
dva roxory a prehodil ich cez plot na pozemok J. a vracal sa naspäť k pozemku svojho syna a vysvetľoval
mu, že je to nebezpečné, že sa tak poškodzujú autá. Potom už prišiel pred synov pozemok na ceste
a v tom mu on povedal, že je to ich pozemok. Na to dobehla poškodená s dcérou, vyšli z brány ich
domu k nemu na synov pozemok, kde mal syn umiestnený hraničný kolík. Bolo to na hranici synovho
pozemku s mestským pozemkom, ktorý je vedľa cesty a bolo to asi 1 m od pozemku poškodenej J..
Poškodená pribehla k tomu drevenému kolíku a povedala toto čo je, vytrhla ho zo zeme, pohyby robila
rýchlo, prudko ich vytrhla a ako ho išla vytrhávať, obžalovaný ju chcel zachytiť v snahe zabrániť, aby ho
nevytrhla, zohol sa ku kolíku, chcel ho chytiť, čo nestihol, poškodená ho vytrhla a keďže bola v šľapkách,
ako ho vytrhla tak ju zavrátilo dozadu, stratila rovnováhu a spadla na chrbát. Ďalej uviedol, že v tom
prišiel k nemu pán L., ktorý ho sotil, on spadol a šiel domov, ale v tom už išiel jeho syn, lebo to videl
a prišiel tam a povedal ešte čo táto tu robí a či jej netreba poskytnúť prvú pomoc. Vtedy sa obaja vrátili,
chceli jej poskytnúť prvú pomoc ale dcéra poškodenej do nich skočila, aby sa jej mami nedotýkali a šli
preč. Chvíľu tam stáli, lebo za synom prišla aj manželka, ktorá to všetko videla z okna. Potom sa vrátili
všetci traja k synovi do dvora, videli ako prišla sanitka aj polícia. Ešte dodal, že v čase keď syn staval dom
a on synovi pomáhal a poškodená J. sa im prihovárala, pozvala aj jeho s manželkou na kávu, ukazovala
im záhradku a medzitým povedala, že raz spadala zo schodov a že mala zlomený stavec jeden alebo
dva. Marí sa mu, že to bolo niekedy v roku 2010, takže má podozrenie, či to všetko nefilmovala, lebo on
nie je konfliktná osoba. Na hlavnom pojednávaní doplnil svoju výpoveď o to, že potom ako poškodená
spadla, spadla na chrbát a to má aj teraz pred očami odkotúľala sa, aby ju polícia našla pred jej plotom.
Výpoveď svedkyne - poškodenej I. I. J. z prípravného konania (zo dňa 07.09.2022) so súhlasom
prokurátora a obžalovaného prečítal súd na hlavnom pojednávaní podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku.
Svedkyňa poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 19.02.2022 o 13:30 hod., ju dcéra zavolala
ku bráničke ich rodinného domu, kde ona zdvihla zo zeme dekoračný veniec a zakladala ho naspäť
na bráničku. Zavolala ju aj svojho priateľa I. L. preto, lebo zbadala obžalovaného ako sa približuje
k ich tyčiam, ktoré mali rozmiestnené v predzáhradke po celej dĺžke plota, v dĺžke 88m. Tie tyče slúžili
ako hranica cesty, aby pluh, ktorý odhŕňa sneh, vedel pokiaľ je cesta a nepoškodzoval predzáhradku
a trávnik. Tieto tyče tam dala pred zimou, bolo ich asi 15 a celú zimu zisťovali, že ich niekto vyhadzuje
z hornej časti, čo je časť, ktorá susedí so synom obžalovaného. Obžalovaný sa blížil k tej prvej tyči a keď
to videla spolu s I. L. sa pobrali k obžalovanému, ktorý už pristúpil k tej prvej tyči od pozemku svojho
syna. Obžalovaný chytil tú tyč, vytiahol ju a prehodil do záhrady, potom sa priblížil k druhej tyči a tútakisto vytiahol a hodil do záhrady celou silou, pritom rozprával, že toto je mestský pozemok a tyče tam
nemajú, čo robiť. Ešte predtým ako tam prišla, obžalovaný na ňu kričal, ty ropucha stará, ty tu nechoď.
Keď prestal vyťahovať tyče, ona podišla k drevenému kolíku, ktorý sa tiež nachádzal na mestskom
pozemku, na hranici jej pozemku a syna obžalovaného. Prišla k tomu kolíku, ktorý bol asi pol metra
vysoký a ukázala na neho a povedala a toto čo, veď toto je tiež na mestskom pozemku. Chcela ho takisto
vytiahnuť, to sa jej nepodarilo, kolík sa zlomil a nechala to tak. Vystrela sa a v tom neočakávane bez
akýchkoľvek varovných signálov, veľmi agresívne, celou silou ju obžalovaný sotil do jej ramien a prednej
strany hrudníka. Na následky sotenia obrovskou rýchlosťou celou svojou dĺžkou spadla na zem, na
chrbát a na hlavu na trávnik, 10 cm od asfaltovej cesty. Spadla, bola asi chvíľu aj v bezvedomí, to bolo
pár sekúnd, v tom momente si uvedomila, že má zlomenú chrbticu a ako lekárka ostala ležať, lebo si
bola vedomá toho, že môže ochrnúť. Poprosila dcéru, aby zavolala RZP a ona ostala ležať v bolestiach,
plakala a začala kašlať. Počula ako sa I. L. rozbehol k obžalovanému a povedal mu, to čo si urobil, veď
to je žena. Neskôr jej I. povedal, že k nemu utekal a okrem toho ho ešte aj chytil za krk, aby zabránil
ďalšiemu útoku. Obžalovaný zaliezol do domu svojho syna a tam ostali zalezení celý čas. Potom prišla
RZP a polícia, ktorú nevolali. Po príchode polície, vyšli B. z domu a rozprávali, že poškodenej chceli
poskytnúť prvú pomoc, čo nie je pravda. Následne ju odviezli do nemocnice v Trstenej, kde jej najprv
nesprávne diagnostikovali udretie chrbtice. Dňa 23.02.2022 podstúpila operačné riešenie v celkovej
anestéze na neurochirurgii v Ružomberku. Poškodená si uplatnila náhradu škody na bolestnom podľa
lekárskeho posudku MUDr. Rastislava Miku, ktorý stanovil celkový počet bodov za bolestné vo výške
150, čo pri hodnote 1 bodu vo výške 24,22 Eur pre rok 2022 predstavuje sumu 3.633,- Eur.
Svedkyňa M. B. (manželka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní vypovedala, že uvedeného dňa
aj s manželom boli u syna doma, bol tam aj syn a vnučky, nevesta mala službu. Ona varila obed
a manžel vozil makadam, aby mal syn prístup ku garáži k hlavnej ceste, aby nechodil po blate, vnučky sa
kolobežkovali. N. pri kolobežkovaní narazila do železnej tyče, ktorá bola umiestená hneď pri ceste, toto
nevidela, ale vnučka jej to prišla povedať. Tie tyče tam nemali čo robiť, lebo cesta v tomto mieste je úzka
a neobídu sa tam ani 2 autá. Potom ako do tej tyče narazila vnučka, tak manžel chytil tú jednu tyč, vytrhol
ju a zahodil ju do dvora poškodenej. Ona bola v kuchyni, volala ich už na obed a sledovala to z okna,
okno bolo otvorené a pred vchodovými dverami stal aj syn, ktorému vtedy povedala aby išli obedovať.
Z toho okna videla ako k manželovi ide pán L., manžel mu vysvetľoval, že aby tie tyče tam nedávali, že je
to mestský pozemok a ohrozujú všetkých. L. mu povedal, že ty sa do toho nestaraj, je to na jej pozemku,
myslel poškodenú To už bežala poškodená, priam letela, zohla sa ku kolíku, ktorý bol na synovom
pozemku a týmto kolíkom trhala, snažila sa ho vytrhnúť. Ako nim trhala a bola zohnutá, manžel k nej
priskočil, snažil sa zabrániť vytrhnutia toho kolíka a v tom videla ako poškodená spadla na chrbát, ešte sa
otočila, a to už pribehla dcéra poškodenej a L.. Uviedla, že jej manžel sa poškodenej ani nedotkol, nemal
ani kedy a ako. Poškodená mala obuté šľapky. Ešte predtým ako sa to cele stalo, a ako poškodená letela
smerom ku tomu kolíku, tak kričala, že ty somár starý, ty idiot a takéto nadávky. Potom ako tam pribehla
dcéra poškodenej a L., tiež tam pribehli, chceli jej dať aj prvú pomoc, keďže na zemi ležala a syn je lekár,
ale dcéra poškodenej začala kričať, že aby ju nechali, aby vypadli. Následne prokurátor navrhol prečítať
časť výpovede svedkyne z prípravného konania za účelom odstránenia rozporov nakoľko svedkyňa na
hlavnom pojednávaní uviedla, že nedošlo ku konfliktu medzi obžalovaným a pánom L., pričom v rámci
výpovede v prípravnom konaní tento popísala, na čo svedkyňa uviedla, že pán L. sotil jej manžela, ale
to ešte predtým, ako došlo k pádu poškodenej. Rozpor týkajúci sa toho kedy došlo k tomuto konfliktu
vysvetlila tak, že v čase výpovede v prípravnom konaní si incident pamätala lepšie.
Svedok I. I. B. (syn obžalovaného) vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že predmetom
toho celého sporu sú kovové tyče, roxory, ktoré poškodená napichala okolo 2,5 m cestnej komunikácie,
dôvodom pre ktorý tie roxory napichala bolo, že aby zhŕňač snehu pri zhŕňaní snehu nezasiahol do
zatrávnenej časti mesta. Toto normálny človek, keďže išlo o komunikácie širokú 2,5 metre neurobí, otec
mu opakovane hovoril, aby ju šiel na to upozorniť. Celá situácia sa vyhrotila tým, že dcéra N. uvedeného
dňa pri kolobežkovaní narazila do jedného z týchto roxorov, otec sa vtedy nahnevala a ten roxor prehodil
na pozemok poškodenej. On vtedy stál pred domom rovno pod balkónom, keď otec prehodil ten roxor
na pozemok poškodenej, poškodená vybehla z dvora a bežala k drevenému kolíku, že čo to tam je
a začala ním drmať. Otec jej hovoril, že tie roxory nemajú čo robiť na miestnej komunikácií, na mestskom
pozemku a ona pribehla k tomu kolíku, ktorý tam mal, pred HDS elektrickou rozvodňou a začala týmto
kolíkom drmať, že čo to tam robí, že toto je čo, toto je tiež na mestskom pozemku. Ako ona s tým kolíkom
drmala otec v snahe zabrániť jej vytrhnutia toho kolíka, ani nestihol k nej dobehnúť, nakoľko poškodená
ako sním drmala tak ten kolík vytrhala sa s tým kolíkom aj spadla. Všetko sa to stalo veľmi rýchlo bolo tov amoku zúrivosti ako ona s tým kolíkom drmala tak s ním aj padla, spadla na zadok a potom sa skotúľala
na zem, dopadla ako vrece, aj sa kotúľala lebo to bolo v takom miernom kopci. Nevedel koľko krát sa
takto kotúľala a zostala v ležiacej pozícií na boku. Pamätá si to aj preto, lebo keby sa bolo niečo také
stalo ako ona uvádza tak by nečakal 15 minút na záchranku a aspoň by sa posunula na cestu, ktorá bola
suchá a nezostala by na tom mieste, ktoré bolo mokré, blatisté. Keď to videl tak pribehol k poškodenej,
vtedy keď tam dobehol, tak tam dobehla aj dcéra poškodenej a aj ten jej paholok, akurát sa tam stretli
a keďže je lekár, chcel dať prvú pomoc poškodenej, v čom mu zabránila jej dcéra, nakoľko tam jačala,
aby sa nechytal jej mamy. Na to povedal obžalovanému, aby odišli, keď nemajú záujem o pomoc. Ešte by
chcel uviesť, že pri celom tomto incidente sa jej otec ani nechytil, fyzicky nedošlo absolútne k žiadnemu
kontaktu medzi ním a poškodenou.
Svedkyňa J. O. v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je iba jej sused.
K predmetnému skutku vie uviesť, že keď otvorila okno na vrčanie motora, pred domom ju čakala
kamarátka, vtedy zaznamenala konflikt medzi obžalovaným a priateľom dcéry poškodenej pani I. J..
Hádali sa ohľadom roxorov, že to tam nemajú čo robiť. Okno zatvorila a išla k autu a keď vyšla von
videla, že konflikt pokračuje ďalej, videla poškodenú ako beží zo svojho dvora, obuté mala šľapky, bežala
smerom k drevenému kolíku, v tom momente na mieste videla suseda B., pani J. a za ňou išla aj jej dcéra
adcérinpriateľ.VidelaakopaniJ.začalavytrhávaťdrevenýkolíkzozeme,onaakoutekalaktomukolíku,
tak ho hneď chytila, že ho ide vytrhnúť, tak kolík aj vytrhla a vtedy spadla a dopadla na chrbát dozadu.
Keď vytrhávala ten kolík, tak pán B. išiel smerom k nej, chcel jej akoby v tom zabrániť, ale nestihol, tak
to aspoň vnímala zo svojho pohľadu. Svedkyňa bola pri aute, ktoré bolo vzdialené asi 7 metrov, stála tak
na šikmo cez cestu. Potom ako poškodená spadla na zem, videla ako pribehol priateľ dcéry poškodenej
k obžalovanému, chytil ho za bundu pod krkom, ale nevie či vtedy obžalovaný spadol na zem.
Znalec MUDr. Tomáš Andráš, MBA, vypovedal, že v predmetnej veci vypracoval znalecký posudok
č. 13/2022. Zotrval na záveroch, že poškodená utrpela dňa 19.02.2022 v čase okolo 13:35 hod.
poranenia a to kompresívnu zlomeninu tela stavca Th12, pomliaždenie vlasatej časti hlavy v záhlavovej
oblasti. Podľa znalca, vznik zranenia mechanizmu presne zodpovedá tvrdeniu poškodenej. Teda
silnému soteniu, strčeniu do trupu oboma otvorenými dlaňami a následný pád na chrbát a záhlavie
poškodenej. Zranenie si po dobu liečenia a práceneschopnosti vyžadovalo fyzický a psychický kľud,
ošetrovaná osoba nemohla vykonávať svoje zamestnanie, nemohla sa fyzicky namáhať, dlho sedieť
a chodiť, skôr ležať a odpočívať, pri chôdzi používať driekový korzet, užívať lieky od bolesti. Po
dobu liečenia a práceneschopnosti bola ošetrovaná osoba nútená obmedziť sociálne kontakty len na
svoju domácnosť, vyžadoval pomoc pri bežných úkonoch sebaobsluhy, nákupoch. Doba obmedzenia
obvyklého spôsobu života poškodenej bola celkovo 6 týždňov – 42 dní. V prípade poškodenej si
zranenie kompresívna zlomenina tela stavca Th12 vyžiadalo dĺžku hospitalizácie v priemere 5 dní,
v posudzovanom prípade 4 dni, dobu práceneschopnosti pri liečbe popisovaných zranení je 6-12
týždňov, v popisovanom prípade bola doba práceneschopnosti celkovo 6 týždňov, nevyhnutná dĺžka PN
je 6 týždňov. Oproti obvyklej dĺžke práceneschopnosti pri obdobných poraneniach u poškodenej bola
práceneschopnosť kratšia cca o 2 týždne, teda nedošlo k žiadnemu predĺženiu PN ani doby obmedzenia
obvyklého spôsobu života, žiadnym úmyselným konaním, nedbanlivosťou. Doba liečenia bola celkovo
6 týždňov, do ukončenia PN. Znalec určil bolestné vo výške 2543,10 Eur (105 bodov x 24,22) Eur.
Na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítal výpovede svedkov: O. J.,
svedka I. L., ktorí vo svojich výpovediach popísali ako obžalovaný otvorenými dlaňami, obrovskou silou
sotil poškodenú do hrudníka, ktorá spadla na zem na chrbát a na hlavu. Zároveň popísali okolnosti pred
incidentom, a aj po samotnom incidente.
Svedkyňa O. J. (dcéra svedkyne poškodenej) popísala okolnosti pred spáchaním incidentu rovnako
ako svedkyňa poškodená. K samotnému incidentu uviedla, že ona stála pri bránke, asi 10 metrov od
incidentu, videla ako jej mama –svedkyňa poškodená podišla ku kolíku, ktorý bol zabitý pred pozemkom
I. B., zohla sa k nemu, chcela ho vybrať a povedala: „a toto je čo, toto nie je na mestskom pozemku“, ten
kolík sa zlomil keď ho chytila, zostal na zemi, ona sa vystrela a vtom momente ju obžalovaný otvorenými
dlaňami, veľkou obrovskou silou sotil do hrudníka a ona spadla na zem na chrbát a na hlavu na trávnik,
zkopca.Onautekalakmameajejpriateľchytilobžalovaného,chytilhozabundu,zatriasolnímapovedal
mu, že či je normálny, či sa toto robí staršej žene. On sa to povedal, že sa zľakol, kričal na syna a išiel
sa skryť do domu. Ona volala záchranku, po nejakom dome prišil na miesto syn obžalovaného, slovne
na nich útočil, že sa s každým súdia.Svedok I. L. vypovedal, že ho zavolala jeho priateľka O. J., že obžalovaný niečo robí s roxormi, ktoré ešte
pred zimou na požiadanie poškodenej napichal vedľa cesty, aby zhŕňače nepoškodili trávu. Keď vyšiel
na cestu, obžalovaný ho zavolal, že aby prišiel k nemu, asi 2 -3 metre za ním tam išla aj poškodená,
obžalovaný sa ho opýtal či vie o tom, že tie roxory sú zapichnuté na mestskom pozemku, na to dostal
akobyamokajedenroxorvytrholaprehodilhocezplot,potomtoistéurobilsdruhýmroxorom.Natejistej
úrovni, teda na mestskom pozemku, mal syn obžalovaného tiež zapichnuté drevené kolíky, poškodená
prišla k prvému kolíku, zohla sa a chytila ho, obžalovaný sa rozbehol v momente smerom k nej a strčil
ju, sotil ju a poškodená spadla na chrbát a hlavu, spadla na trávnik a ostala tam ležať. On sa hneď
rozbehol k obžalovanému, chytil ho za bundu za golier a potriasol ho, odtlačil ho ďalej, aby poškodenú
opäť nenapadol. Obžalovaný na to kričal na syna a keď ho pustil, odišiel do synovho domu. Po chvíli
prišli B., tak postupne, nevie prečo prišli, ale O. im povedala, aby sa k poškodenej nepribližovali.
Podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku na technickom zariadení oboznámil obrazový záznam z kamerového
zariadenia umiestneného na rodinnom dome, ktorý bol na CD zaistený podľa § 21 ods. 1 Zákona
č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore a podľa § 92 Tr. poriadku bol prevzatý vyšetrovateľom na
účely trestného konania. Na kamerovom zázname bol zaznamenaný samotný incident, ako aj udalosti
pred a po incidente, na základe ktorého bolo možné preveriť aj tvrdenia a posúdiť vierohodnosť
výpovedí obžalovaného a svedkov. Súd zamietol námietku obhajoby týkajúcu sa nepoužiteľnosti tohto
dôkazu z dôvodu jeho nezákonnosti, pričom pred svojim rozhodnutím o zamietnutí námietky, súd
podrobil tento dôkaz testu proporcionality, keďže skutočne išlo o kolíziu práva na súkromie a ochranu
osobnosti zahŕňajúce právo, aby iná osoba nezhotovovala a na verejnosti nepoužila záznamy osobnej
povahy, a práva poškodenej na ochranu života a zdravia, do ktorého obžalovaný svojim protiprávnym
konaním zasiahol. Zároveň mal súd preukázané, že tento dôkaz je len jedným z viacerých dôkazov,
pričom v tomto súdenom prípade ani nebol pre uznanie viny rozhodujúcim a aj bez existencie tohto
dôkazu mal súd dostatok dôkazov, pre rozhodnutie o vine obžalovaného. Súd k prípustnosti obhajobou
namietaného dôkazu zároveň odkazuje na nedávne rozhodnutie Ústavného súdu SR č. IV.ÚS 162/2022
z 23.3.2022, v neposlednom rade tiež na viaceré rozhodnutia, v ktorých sa súdy vyjadrovali k použitiu
súkromnej nahrávky v trestnom konaní, pričom súkromnou nahrávkou možno rozumieť aj vyhotovovanie
obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, či nahrávanie prebiehajúcej komunikácie
fyzickými, resp. aj právnickými osobami (napr. použitie súkromnej nahrávky ako dôkazu v trestnom
konaní pripustil Krajský súd v Žiline v uznesení sp. zn. 1 To 42/201 z 22. apríla 2010, pričom
na predmetné rozhodnutie a závery v ňom uvedené sa vo svojich rozhodnutiach odvolávajú aj iné
vnútroštátne súdy a odborná literatúra).
Súd oboznámil aj ostatný obsah spisu, najmä listinné dôkazy a to: lekárske správy a posudok, záznam
o zhodnotení zdravotného stavu osoby, potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, lekárske odborné
vyjadrenie a rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov SR z 08.12.2023, ktoré bolo obhajobou
predložené na poslednom hlavnom pojednávaní, správy k osobe obžalovaného, a to najmä správu o
povesti, odpis z registra trestov, správu z evidencie priestupkov a správnych deliktov.
Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa
odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 157 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1) na chránenej osobe.
Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je človek.
Na naplnenie zákonných znakov sa vyžaduje, aby páchateľ inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu
na zdraví.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje nedbanlivosť.
Podľa § 16 písm. a/ Tr. zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že
môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí (vedomá
nedbanlivosť).Obžalovaný konal vo vzťahu k následku vo vedomej nedbanlivosti, ktorá zahŕňa vedomosť páchateľa o
možnosti spôsobenia následku, ktorý páchateľ síce nechce spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov
sa spolieha, že následok nenastane.
Podľa § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len
vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.
Podľa § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku.
Podľa § 127 ods. 3 Tr. zákona osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia
ako šesťdesiat rokov.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,
mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil súdenej trestnej činnosti, skutok uvedený v obžalobe sa
stal a tento spáchal obžalovaný. Pokiaľ však ide o právnu kvalifikáciu súd skutok kvalifikoval prísnejšie
ako ho kvalifikovala obžaloba, na možnú zmenu právnej kvalifikácie bol obžalovaný upozornený na
hlavnom pojednávaní dňa 14.12.2023. Po vykonanom dokazovaní bol obžalovaný uznaný vinným pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. e/ Tr. zákona, že z nedbanlivosti spôsobil poškodenej ťažkú ujmu na zdraví a uvedený čin
spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku (poškodená mala v čase spáchania skutku 67 rokov).
Zranenia, ktoré utrpela poškodená, objektivizované v znaleckom posudku majú nepochybne charakter
ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zákona, najzávažnejším zranením, ktoré poškodená
utrpela bolo zranenie: kompresívna zlomenina tela stavca Th12, ktoré si vyžiadalo dobu liečenia v trvaní
do 04.04.2022. Doba liečenia tohto zranenia presahovala dobu 6 týždňov. Z výpovede znalca tiež
vyplynulo, že zranenie si po dobu liečenia a práceneschopnosti vyžadovalo fyzický a psychický kľud,
poškodená nemohla vykonávať svoje zamestnanie, nemohla sa fyzicky namáhať, ani dlho sedieť a
chodiť, skôr ležať a odpočívať, pri chôdzi používala driekový korzet, užívala lieky od bolesti. Doba
obmedzenia obvyklého spôsobu života poškodenej bola celkovo 6 týždňov. Doba práceneschopnosti
pri liečbe popisovaných zranení je 6-12 týždňov, oproti obvyklej dĺžke práceneschopnosti pri obdobných
poraneniach bola u poškodenej práceneschopnosť kratšia cca o 2 týždne, nedošlo k žiadnemu
predĺženiu PN ani doby obmedzenia obvyklého spôsobu života, doba liečenia bola do ukončenia PN.
Zároveň mal súd za preukázané, že obžalovaný vedel, že poškodená mala v čase spáchania skutku
viac ako 60 rokov. Poškodená sa zúčastňovala hlavných pojednávaní, súd tak mal možnosť poškodenú
fyziky vidieť, obžalovaný tiež sám poukazoval na spočiatku priateľský vzťah s poškodenou, ako uviedol
poškodenú poznal viac ako 6 rokov (od výstavby domu svojho syna), pričom na hlavnom pojednávaní
uviedol, že poškodenej odhaduje vek asi na 69 rokov. Obžalovaný tak ani nepopieral, že bol uzrozumený
s tým, že poškodená v čase skutku bola osobou staršou ako 60 rokov, čim mal súd naplnený aj
kvalifikačný znak, že čin spáchal na chránenej osobe.Pokiaľ ide o vinu obžalovaného, táto bola preukázaná najmä výpoveďou poškodenej, ktorá bola riadne
poučená o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede, jej výpovede boli od začiatku konzistentné, a to
nielen s výpoveďami svedkov O. J. a I. L., ktorí ako očití svedkovia priamo usvedčili obžalovaného,
ale aj s listinnými dôkazmi - lekárskymi správami, znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo. Už
zo záznamu RZP z 19.02.2022, bezprostredne po spáchaní skutku vyplynulo, že poškodená už pri
prvotnom ošetrení RZP popisovala mechanizmus vzniku zranení rovnako, pričom aj zo znaleckého
posudku vyplynulo, že jej zranenia zodpovedajú mechanizmu vzniku tak, ako ho popísala poškodená.
Zároveň nebolo zistené, že by svedkyňa poškodená mala motív, aby obžalovaného lživo obvinila
z protiprávneho konania a samú seba tak vystavila hrozbe vyvodenia trestnoprávneho postihu. Zároveň
súd nezistil ani iné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali nepravdivosti jej výpovede. Svedkyňa poškodená
popisovala priebeh celej udalosti v logickom slede, bez akýchkoľvek zaváhaní a vnútorných rozporov,
pričom popis fyzického napadnutie svojej osoby obžalovaným popis, ako aj okolností pred a po incidente
rovnako podporili výpovede očitých svedkov O. J. a svedka I. L., ktorých výpovede rovnako vzájomne
korešpondovali. Obžalovaný síce popieral svoju vinu, súd však uvádzaným skutočnostiam, ktoré v rámci
svojej obrany uviedol obžalovaný neuveril, a to vyhodnocujúc jeho výpoveď vo vzájomnom kontexte s
ďalšími vykonanými dôkazmi, vrátene výpovedí všetkých svedkov, ktorí boli v predmetnej veci vypočutí.
Výpoveď obžalovaného síce potvrdzovali výpovede svedkov - manželky (M. B.) a syna (I. I. B.), avšak
títo sú v blízkom príbuzenskom vzťahu k obžalovanému a je tak prirodzené, že ich výpovede smerovali
k „vyvineniu“ obžalovaného, pričom počas ich výpovedí na hlavnom pojednávaní sa objavili viaceré
rozpory, či už s ich výpoveďami v prípravnom konaní, inak popísali priebeh skutku v prípravnom konaní
anahlavnompojednávaní,alebosavyskytlirozporyvichvýpovedí,ktorénekorešpondovalisvýpoveďou
aniobžalovaného.Zdôvodovrozporovvichvýpovediachboliobajasvedkoviakonfrontovanínahlavnom
pojednávaní, boli im predložené ich výpovede z prípravného konania, aby sa k rozporom vyjadrili.
Rozpory v ich výpovediach viedli súd k presvedčeniu, že samotný priebeh incidentu buď títo svedkovia
nevideli, alebo vypovedali účelovo, v prospech obžalovaného. Svedok I. I. B. vypovedal, že svedkyňa
poškodená sa po páde na zem kotúľala a v prípravnom konaní, pád poškodenej popísal inak - v zhode
s tvrdeniami poškodenej, rovnako svedkyňa M. B. inak vypovedala o fyzickom incidente, ktorý prebehol
medzi obžalovaným a svedkom L.. Súd na základe uvedeného vyhodnotil výpovede týchto svedkov
ako nevierohodné. Ich tvrdenia boli jednoznačne vyvrátené výpoveďami poškodenej, jej dcéry a priateľa
dcéry poškodenej I. L., ktorí v zásadných bodoch zhodne popísali okolnosti predchádzajúce skutku ako
aj samotný skutok, pričom tieto výpovede korešpondujú s ostatnými zabezpečenými dôkazmi. Obhajoba
správne uvádzala, že v predmetnej veci existuje dve skupiny dôkazov, na jednej strane usvedčujúce
a na druhej strane vyviňujúce obžalovaného, pričom obe skupiny dôkazov sú zaťažené príbuzenskými
vzťahmi, prípadne blízkymi vzťahmi, či už k obžalovanému, alebo k poškodenej. Obhajoba preto za
podstatný dôkaz považovala výpoveď nezaujatej svedkyne J. O., ktorá potvrdila svojou výpoveďou
obranu obžalovaného. K výpovedi svedkyne J. O. však súd považuje za potrebné uviesť, že jej
výpoveď nebola tak jednoznačná, ako ju označovala obhajoba, svedkyňa incident medzi obžalovaným
a poškodenou pozorovala z vozidla, ktoré stálo na opačnej strane cesty, ako sa udial skutok a od chrbta
poškodenej, pričom z popísanej situácie tak ako uviedla, z jej uhla pohľadu vnímala udalosť tak, že keď
poškodená vytrhla kolík, obžalovaný sa rozbehol k nej, ale určite nie so zámerom, že ju ide sotiť, ale
so zámerom, že jej chcel zabrániť vo vytrhnutí kolíka, ona tak situáciu vnímala. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti, a to aj s prihliadnutím na výpoveď svedkyne J. O., súd nemal pochybnosť, že sa
skutokstaltak,žeobžalovanýpoškodenúobomarukamisotil,čomuzodpovedalaajnáslednáspontánna
reakcia svedka L., ktorý ihneď po páde poškodenej, pribehol k obžalovanému a chytil ho oboma rukami
a podľa jeho vyjadrenia, ho od poškodenej odtlačil. Pokiaľ by sa skutočne poškodená iba pošmykla,
svedokL.bytakýmtospôsobomnereagoval,alebypomáhalpoškodenej.Ajztohtopohľadusúdhodnotil
dôkazy, a to vo všetkých súvislostiach a uveril práve výpovediam svedkov, ktorí obžalovaného zo skutku
usvedčovali.
Nad rámec súd dodáva, že namietaný dôkaz - obrazový záznam z kamerového zariadenia bol len
podporným dôkazom, na základe neho bolo možné iba dokresliť skutkový stav zistený na podklade
vyššie uvedených dôkazov a preveriť pravdivosť výpovedí obžalovaného a svedkov, pričom možno
spoľahlivo uzatvoriť, že ak by aj vôbec neexistoval, pre uznanie viny obžalovaného by to nemalo
prakticky relevantný význam. Súd iba dodáva, že výsledky kamerového záznamu iba potvrdzovali
pravdivosť výpovede svedkyne poškodenej a svedkov O. J. a I. L., ktorých výpovede boli plne
konzistentné s jeho obsahom.Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok uvedený vo výrokovej
časti tohto rozsudku sa stal, je trestným činom a dopustil sa ho obžalovaný. Súd takto ustálil
a má za nepochybne preukázané, že ku skutku došlo tým spôsobom, že po predchádzajúcom
verbálnom konflikte, ktorý sa odohral na cestnej komunikácii pred rodinným domom č. XXX,
obžalovaný sotil poškodenú spôsobom uvedeným v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a
spôsobil jej tým zranenia popísané v znaleckom posudku, ktoré si objektívne vyžiadali dobu liečenia
a práceneschopnosti minimálne 6 týždňov - teda poškodenej spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.
Nakoľko skutok, ktorý obžalovaný spáchal bol kvalifikovaný ako prečin, súd sa obligatórne zaoberal
aj možnou aplikáciou materiálneho korektívu. Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom
trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky
trestného činu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona, a to znamená, že
vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru
zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná. V súdenej veci mal súd preukázané
naplnenie materiálneho korektívu predovšetkým významom chráneného objektu týmto trestným činom,
konanie obžalovaného smerovalo voči záujmu chránenému trestným zákonom, ktorým je ochrana života
a zdravia, pričom došlo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví chránenej osoby, výlučným zavinením
na strane obžalovaného. Zároveň obžalovaný nie je bezúhonnou osobou, už v minulosti sa dopustil
obdobného konania, za ktoré bol postihnutý v priestupkovom konaní.
K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že tento má vo výpise
z ústnej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky evidovaných celkovo šesť
priestupkov, pričom vo väčšine išlo o prekročenie rýchlosti jazdy, avšak dňa 24.07.2021 sa dopustil
priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a to úmyselne narušil občianske
spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením
z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Z výpisu z registra trestov súd zistil, že
obžalovaný má jeden záznam a to rozhodnutie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/68/81, zo
dňa 21.04.1981, pričom na obžalovaného sa hľadí ako keby nebol odsúdený. Obžalovaný je starobný
dôchodca, zo správy o povesti podanou obcou Liesek súd zistil, že nebol riešený komisiou na ochranu
verejného poriadku, používanie alkoholických nápojov nie je známe.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu spravodlivo zohľadňujú konanie obžalovaného, jeho zavinenie,
následok, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy, súd vychádzal zo zásady proporcionality (trest je
právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu), z účelu trestu,
podľa ktorého má pôsobiť, na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, voči ktorým sa
prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k
riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči
ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Pri ukladaní trestu obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Tr. zákona, na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom na strane obžalovaného nebola zistená žiadna
poľahčujúca ani priťažujúca okolnosť. V prípade jeho predchádzajúceho odsúdenia, sa na páchateľa
hľadí akoby odsúdený nebol. Súd v prípade obžalovaného neukladal peňažný trest, nakoľko obžalovaný
je starobným dôchodcom a súd mu uložil popri treste aj povinnosť nahradiť škodu poškodenej, so
zvyškom nároku poškodenú odkázal na civilný proces a nemožno tak vylúčiť ďalšie finančné výdavky
na strane obžalovaného. Zároveň súd bral do úvahy, že obžalovaný sa už v nedávnej minulosti
dopustil obdobného konania – fyzické napadnutie inej osoby, za čo bol postihnutý v priestupkovom
konaní. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Tr. zákona tak
v oblasti generálnej ako i individuálnej, bude dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere
12 mesiacov. Obžalovanému súd uložil trest na úplne dolnej hranici trestnej sadzby, výkon trestu mu
podmienečne odložil so skúšobnou dobou vo výmere 2 roky. Takto uložený trest súd považoval za
primeraný a spravodlivý.
Poškodená si v trestnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 4.447,60
Eur, ktorý pozostával zo škody na zdraví vo výške 3.633,- Eur ako bolestné na základe bodového
ohodnotenia lekárskeho posudku, nárok vo výške 816,60 Eur, ktorý predstavuje platby za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť počas hospitalizácie v Kúpeľoch Dudince.Súd postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
škodu vo výške 2.772, 70 Eur, ktorá pozostávala z náhrady za bolestné určené znaleckým posudkom č.
13/2022 vo výške 2.543,10 Eur (105 bodov x 24,22 Eur) a náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
v Kúpeľoch Dudince v zmysle predloženej faktúry č. 522623749 vo výške 229,60 Eur, nakoľko súd
poškodenej nepriznal doplatok za 1-lôžkovú izbu z dôvodu, že ide o nadštandardné príplatky.
Čo sa však týka zvyšku uplatneného nároku na náhradu škody súd odkázal poškodenú na civilný proces
podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.