Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/165/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814216135
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3814216135.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v spore žalobcu Obec Nitrica, IČO:

00318329, 972 22 Nitrica 489, zastúpeného JUDr. Petrom Dolným, Matice slovenskej č. 8, Prievidza
proti žalovaným 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, 2/ E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.,
F. XXX/X, 3/ G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. D. B. I. XXX, 4/ J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. B.,
K. XXX/X, zastúpenej A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, 5/ L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
I. XX, zastúpenému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, 6/ A. M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. X, zastúpenej O. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. I. X, zastúpenej A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX, 7/ P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. D. B. XXX, 8/ E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.

XXX, zastúpenému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, 9/ J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
I. XXX, 10/ J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX S. J. S., A., J., XXX XX J., S. Q. M., 11/ P. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, 12/ P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. - T., F. XXXX/XX, zastúpenej A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XX/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., K. XXXX/X a 16/ B.
T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. B., zastúpenému opatrovníkom H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX,
zastúpenému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na Okresnom úrade G.,
katastrálnom odbore, v katastrálnom území H. D. D., obec D., okres G. na parcelách reg. ,,E“ KN a to
na LV č. XXX parc. EKN č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 879 m2 v 1/24-inách.
II. Žiadna strana n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Prievidza dňa 03.09.2014 domáhal pôvodne voči
žalovaným v počte 35 určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na Okresnom úrade
Prievidza, katastrálnom odbore v k.ú. H. D. D. na parcelách reg. EKN na LV č. XXXX parc.č. XXX/
X orná pôda o výmere 557m2 v 1, na LV č. XXX parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 571m2 v 5/12,

na LV č. XXX parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 2272m2 v 1, na LV č. XXX parc.č. XXX/X orná
pôda o výmere 2252m2 v 89/876inách, na LV č. XXX parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 616m2 v
2/6inách, parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 2747m2 v 2/6inách, na LV č. XXX parc.č. XXX/X orná
pôda o výmere 3955m2 v 5427/10080inách, na LV č. XXX parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 1708m2
v 7/324inách, na LV č. XXX parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 749m2, na LV č. XXXX parc.č. XXX/
X orná pôda o výmere 684m2 v 1/5ine, na LV č. XXXX parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 578m2 v
4/5inách, na LV č. XXX parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 879m2 v 5/24inách a na LV č. XXX parc.č.

XXX/X orná pôda o výmere 228m2 v 1/12ine. Zároveň žiadal náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že bývalý ONV odbor výstavby v Prievidzi rozhodnutím zo dňa 30.12.1967 zn. B.. XXXX/XXXX-
XX vyvlastnil pre Československý štát v správe MNV v D. pozemky pre výstavbu novej 9/14 triednej
školy. Išlo o bývalé PKN parcely č. XXX až XXX v k.ú. H. D. D., obec D.. Parcely boli zameranégeometrickým plánom č. XXX-XXXX-X zo dňa 10.06.1966. Rozhodnutím o vyvlastnení boli vyvlastnené
podiely vtedajších pkn-vlastníkov, ktorí už zomreli a žalovaní sú ich dedičia resp. právni nástupcovia.
Bývalý Krajský národný výbor odbor výstavby v Banskej Bystrici rozhodnutím zo dňa 22.07.1968 č.

B..XXX/XX-XX potvrdil rozhodnutie ONV č. B.. XXXX/XXXX-XX a odvolanie P. Q., O. Q. a M. Q.
zamietol. Následne boli tieto pozemky - areál základnej školy oplotený. Bola postavená základná škola,
telocvičňa, školská jedáleň, bytovka, školské ihriská, vysadená zeleň. Rozhodnutím ONV B.. XXX/XXXX
z 23.01.1969 bolo vydané užívacie povolenie. Od roku 1969 tak bývalý československý štát užíval
stavby a pozemky nerušene a nepretržite dlhé roky ako vlastník nehnuteľností. Po roku 2000 došlo v

oblasti školstva k prevodu budov základných škôl z vlastníctva SR do vlastníctva obcí a následne sa
budovy základnej školy stali vlastníctvom žalobcu t.j. obce v katastri nehnuteľností a boli zapísané na
LV č. X. Účastníci o prevode vlastníctva budov ZŠ zistili, že pozemky v areáli ZŠ nie sú zapísané v
katastri nehnuteľností vo vlastníctve štátu, preto začali šetriť dôvody nezapísania vlastníckeho práva
k pozemkom v prospech štátu v areáli ZŠ. Šetrením bolo zistené, že bolo vydané vyvlastňovacie
rozhodnutie v roku 1967, ktoré spolu s Geometrickým plánom bolo v roku 1968 zaslané na Stredisko

geodézie Prievidza, š.p.. Z doteraz nevysvetliteľných dôvodov Stredisko geodézie Prievidza nezapísalo
predmetné právoplatné vyvlastňovacie rozhodnutie v prospech štátu. Zástupcovia štátu začali následne
pracovať na zápise tohto vlastníckeho práva v prospech štátu. Obec Nitrica na základe vyvlastňovacieho
rozhodnutia dala vypracovať nový geometrický plán zo dňa 30.06.2010 č. XXX/XXXX. Obvodný úrad
Trenčín ako zástupca štátu delimitoval dňa 14.02.2011 pozemky v areáli ZŠ do vlastníctva obce D.,

podľa tohto Geometrického plánu ( ďalej ako ,,GP“) do CKN registra. Z dôvodu vykonávania ROEP-u
Obec D. a Slovenská republika - Obvodný úrad Trenčín predložili komisii ROEP-u protokol a prechode
vlastníckeho práva zo dňa 28.11.2012 a GP zo dňa 30.06.2010, rozhodnutie o schválení ROEP-u č.
6/2013 z 26.11.2012 nadobudlo právoplatnosť v decembri 2013. Na základe právoplatných listín žalobca
bol do reg. EKN na parcely v areáli základnej školy zapísaný ako spoluvlastník na nehnuteľnostiach

podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia, prípadne ako duplicitný vlastník s fyzickými osobami. Po ukončení
výstavby základnej školy v roku 1969, po oplotení celého areálu podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia,
bývalý Československý štát užíval pozemky ako vlastník nepretržite a nerušene. Nikto z právnym
predchodcov žalovaných a ani samotní žalovaní doteraz nikdy nenamietali užívanie a vlastnícke právo
právneho predchodcu obce t.j. bývalý Československý štát, potom Slovenskú republiku a teraz Obec

D.. Nikto do užívania a vlastníckeho práva štátu a obce nezasahoval žiadnymi sťažnosťami, žalobami
a pod..Žalobca sa pokúsil vec mimosúdne vyriešiť, mnohí pozemkoví vlastníci uznali vlastnícke právo
žalobcu, ktorý bol ako vlastník nehnuteľností zapísaný na LV, žalovaným bol doručený návrh na
mimosúdne vysporiadanie, pričom niektorí z nich vyjadrili nesúhlas s uznaním vlastníctva žalobcu resp.
na výzvu žalobcu ani nereagovali. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva

k spoluvlastníckym podielom žalovaných, keďže títo na výzvy žalobcu na mimosúdne usporiadanie
duplicitného vlastníctva nereagovali, resp. im zaslané čestné prehlásenia o uznaní vlastníctva obce
nepodpísali. Žalobca ku dňu podania žaloba mimosúdne usporiadal z areálu ZŠ výmeru 21 052m2.
Nakoľko žalobca má za to, že vlastnícke právo nadobudol po svojom právnom predchodcovi v súlade
so zákonom, jeho vlastnícke právo je nespochybniteľné a nesporné.

2. Súd vo veci dňa 29.07.2021 rozhodol rozsudkom č.k. 18C/165/2014 - 500, voči ktorému podali viacerí
žalovaní vrátane žalovanej 13.) odvolanie. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 26.10.2023 č.k.
27Co/109/2022-646vspojenísopravnýmuznesenímzodňa25.01.2024rozhodoltak,žerozsudoksúdu
prvej inštancie v napadnutej časti o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom

úrade Prievidza, kat. území H. D. D., obec D., V. G. na parcele reg. „E“ KN, a to na LV č. XXX parc. EKN
č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 3955 m2 v 167/480-inách potvrdil a v napadnutej časti
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom úrade Prievidza, kat. území H. D.
D., obec D., okres G. na parcele reg. „E“ KN, a to na LV č. XXX parc. EKN č. XXX/X, druh pozemku:
orná pôda o výmere 879 m2 v 1/24-inách a o trovách konania proti žalovanej 13/ zrušil a vec v

tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že žalovaná 13/
namietala, že nebola predvolaná riadne a včas na pojednávanie dňa 29.07.2021, na ktorom došlo k
vyhláseniu rozsudku. Z obsahu spisu vyplýva, že konajúci súd vykonal pojednávanie dňa 29.07.2021,
na ktorom vyhlásil napadnutý rozsudok, v neprítomnosti žalovanej 13/ napriek tomu, že žalovaná 13/
nemala riadne a včas doručené predvolanie na toto pojednávanie a napriek tomu, že na svojej účasti

trvala, nevzdala sa jej. Súd prvej inštancie svojím postupom, ktorým včas nepredvolal žalovanú 13/ na
pojednávanie, odňal žalovanej 13/ právo zúčastniť sa pojednávania, zúčastniť sa vykonávania dôkazov,
právo vypočuť si prednesy subjektov sporu a následne sa k nim vyjadriť a prípadne navrhnúť, označiť a
predložiť ďalšie dôkazy, právo záverečnej reči i právo vypočuť si vyhlásený rozsudok. Súd prvej inštancietak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom. Z uvedeného dôvodu súd druhej inštancie vec v tomto rozsahu vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods.1 písm. b/ a § 391 ods. 1 CSP).

3. V súlade s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne súd nariadil súdne pojednávanie, na ktoré predvolal
žalovanú 13.) a žalobcu. Žalovanej 13.) bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne doručené
dňa 03.07.2024, následne dňa 22.09.2024 emailom súdu ospravedlnila svoju neúčasť na dnešnom

súdnom pojednávaní z dôvodu vážnych zdravotných problémov, zároveň vyslovila súhlas s prejednaním
a s rozhodnutím vo veci v jej neprítomnosti ( podanie č.l. 677 spisu).
4. Súd vec opätovne prejednal na pojednávaní dňa 09.10.2024 v neprítomnosti žalovanej 13.) podľa
§ 180 C.s.p za účasti právneho zástupcu žalobcu, ktorý v celom rozsahu zotrval na všetkých svojich
doterajších písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch zo strany žalobcu v tomto spore. Na základe
vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 30.12.1967 vydal Okresný národný výbor, odbor výstavby v Prievidzi pod zn. B.. XXXX/XXXX-XX
vo veci Krajského investorského útvaru Banská Bystrica - vyvlastnenie nehnuteľností pod výstavbu 9/14
tr. školy v obci D. rozhodnutie o vyvlastnení pre Československý socialistický štát v správe Miestneho
národného výboru v D. podľa odst. 1. a 2 zák.č. 87/1958 Zb. ako aj podľa odst. 1 § 43 vyhl. č. 144/1959
Ú.v. pre výstavu novej 9/14 tr. školy v k.ú. obce D. pozemky, zapísané v pozemkovej knihe Štátneho

notárstva v Prievidzi k.ú. D. parc.č. XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 4725m2, XXX - vyvlastňovaná
plocha o výmere 557m2, XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 571m2, XXX - vyvlastňovaná plocha
o výmere 521, XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 2272m2, XXX - vyvlastňovaná plocha o
výmere 2252m2, XXX- vyvlastňovaná plocha o výmere 616m2, XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere
323m2, XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 1947m2, XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere

1341m2, XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 683m2, XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 665m2,
XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 1360m2, XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 3955m2,
XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 596m2, XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 1708m2,
XXX- vyvlastňovaná plocha o výmere 749m2, XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 684m2, XXX
- vyvlastňovaná plocha o výmere 578m2, XXX- vyvlastňovaná plocha o výmere 879m2 a XXX-

vyvlastňovaná plocha o výmere 228m2, kultúra: roľa, celková vyvlastňovacia náhrada bola určená
sumou 49.250,60 Kčs. Z predmetného rozhodnutia je zrejmé, že vyvlastnením nadobúda Miestny
národný výbor v D. vlastnícke právo na uvedené nehnuteľnosti a prechodom vlastníckeho práva na
vyvlastnené nehnuteľnosti zanikajú všetky práva tretích osôb k nim. Vyvlastniteľovi alebo jeho právnemu
nástupcovi bola uložená povinnosť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia zložiť náhradu do

Štátnej sporiteľne v Prievidzi a požiadať Štátne notárstvo v Prievidzi o prijatie jej do úschovy podľa
§ 66 zák.č. 99/1963 Zb. v tých prípadoch, kde sa jedná o dedičstvo alebo sú pozemnoknižné ťarchy,
inak vyplatí vyvlastňovaným odplatu v hotovosti podľa odst. 1 § 6 vyhl.č. 71/1964 Zb..Vyvlastniteľ
je povinný postarať sa do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia o zápis podľa odst. 3 §
4 č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností. Krajský investorský útvar na vyvlastnených pozemkoch

zriadi výstavbu 9/14 tr. školy v obci D.. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní
od jeho doručenia Komisii pre výstavbu ONV v Prievidzi cestou tunajšieho odboru, rozhodnutie je
opatrené podpisom vedúceho odboru p. Q. a opatrené okrúhlou pečiatkou. Rozhodnutie bolo zaslané
na vedomie o.i. všetkým pozemnoknižným vlastníkom alebo ich zástupcom podľa vyvlastňovacieho
súpisu,KrajskémuinvestorskémuútvaruBanskáBystrica,MiestnemunárodnémuvýboruvD.,Stredisku

geodézie v Prievidzi dňa 13.08.1968 podľa pripojenej doručenky, Štátnej sporiteľni v Prievidzi, Štátnemu
notárstvu v Prievidzi, Predsedovi MNV v Prievidzi a ďalším subjektom. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 13.08.1968. Predmetné parcely boli zamerané Geometrickým plánom č. XXX-XXXX-X zo
dňa 10.06.1966.

6.Dňa 26.01.1968 podali na Okresný národný výbor v Prievidzi k zn. B.. XXXX/XXXX-XX-XX P. Q., O.
Q. a M. C. odvolanie proti výmeru, ktorú žiadali prepísať a spravodlivo vyplatiť. O predmetnom odvolaní
rozhodol dňa 22.07.1968 Stredoslovenský krajský národný výbor v Banskej Bystrici tak, že odvolanie
v celom rozsahu zamietol a napadnuté rozhodnutie ONV odboru výstavby v Prievidzi č. B.. XXXX/
XXXX-XX zo dňa 30.12.1967 ako zodpovedajúce platným predpisom potvrdil. Toto rozhodnutie bolo

zaslané ONV odboru výstavby v Prievidzi a na doručenie rozhodnutia odvolateľom MNV D., Krajskému
investorskému útvaru Banská Bystrica, Stredisku geodézie v Prievidzi Štátnemu notárstvu v Prievidzi
a ONV odboru fin. Prievidza.7.Z doručenky zo dňa 13.08.1968 je preukázané, že Okresný národný výbor Prievidza, odbor výstavby
dňa13.08.1968doručilStrediskugeodéziePrievidzarozhodnutieI..XXX/XXXX-XXB..XXXX/XXXX-XX.

8.Z príkazu č. 613151 zo dňa 24.10.1968 vyplýva, že Krajský investorský útvar Banská Bystrica ako
platiteľ poslal Štátnej sporiteľni Prievidza sumu 13.124,90 Kčs za účelom náhrady za pozemky, vyvl.
Rozhodnutím ONV odb. výstavby Prievidza zo dňa 30.12.1967 č.j. B.. XXXX/XXXX - K. pod výstavbu
9/14 tr. školy D. a to podľa vyhl. č. 104/1966 Zb. do depozitu Štátneho notárstva v Prievidzi.

9.Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Prievidzi zo dňa 06.04.1971 vydaného JUDr. Aghovou, štátnym
notárom vyplýva, že sumu 10.256,30 Kčs zloženú vlastniteľom u Štátnej sporiteľni v Prievidzi prijalo
do notárskeho depozitu, bol vytýčený termín rozvrhového pojednávania vo veci rozdelenia náhrady
za nehnuteľnosti vyvlastnené rozhodnutím ONV v Prievidzi č. B.. I. XXXX/XX-X zo dňa 30.12.1967. Z
Uznesenia Štátneho notárstva v Prievidzi zo dňa 06.01.1971 v depozitnej veci Okresného národného
výboru v Prievidzi o 10.256,30 Kčs vyplýva, že Štátne notárstvo v Prievidzi prijalo túto sumu do notárskej

úschovy a upravilo Slovenskú štátnu sporiteľňu v Prievidzi, aby túto sumu spravovala až do ďalšej
úpravy.

10.Z rozhodnutia Okresného národného výboru v Prievidzi zn. B.. XXX/XXXX zo dňa 23.06.1969 je
zrejmé že bolo vydané povolenie užívať budovu školský pavilón R. v obci D., vystavenú na základe

stavebného povolenia, vydaného Okresným národným výborom v Prievidzi dňa 02.06.1969 zn. B..
XXXX/XXX.

11.Z Protokolu Obvodného úradu Trenčín o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku
štátu na Obec Nitrica zo dňa 28.11.2012 podľa zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí je preukázané, že

Slovenská republika - Obvodný úrad Trenčín ako odovzdávajúci odovzdáva podľa § 2 zák.č. 254/2007
Z.z. o zrušení krajských úradov v znení nálezu ÚS SR č. 263/2006 z 01.10.2007 ako orgán miestnej
štátnej správy na úseku správy majetku štátu týmto protokolom nehnuteľnosti v k.ú. H. D. D. parc.č.
XXX až XXX do vlastníctva Obce Nitrica. Ide o časti pôvodných pozemnoknižných parciel, ktoré boli na
základe Rozhodnutia ONV v Prievidzi, odboru pre výstavbu č. B.. XXXX/XXXX- K. zo dňa 30.12.1967,

právoplatného dňa 13.08.1968 podľa zák.č. 87/1958 Zb. a podľa Vyhlášky č. 144/1959 Ú.v. vyvlastnené
pre Československý štát v správe Miestneho národného výboru v D. pre výstavbu novej 9/14 triednej
školy v k.ú. H. D. D.. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva obcí
prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu
t.j. k 24.11.1990 právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú, t.j. dňom

účinnosti zákona o majetku obcí dňa 01.05.1991 obec tieto nehnuteľnosti nadobudla do vlastníctva.
Podľa bodu IV. predmetného protokolu Katastrálny úrad v Trenčíne, Správa katastra Prievidzi podľa §
34 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
vykoná zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na Obec Nitrica.

12. Z dôkazov, ktoré do sporu žiadal zabezpečiť z Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor
žalovaný 6.) bolo preukázané z doložených listín, že žiadosťou zo dňa 04.02.2014 evidovanej ako R.
Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor žalobca požiadal Okresný úrad Prievidza, katastrálny
odbor o zápis vlastníctva obce D. na nehnuteľnosti EKN k.ú. H. D. D. dôvodiac tým, že rozhodnutím o
vyvlastneníč.B..XXXX/XXXX-XXzodňa30.12.1967,ktorékžiadostipripojilrovnakospolusprotokolom

bol vyvlastnený areál pod výstavbou R. D., boli vyvlastnené časti pkn. parciel od č. XXX až XXX. Po
zápise rozhodnutia ROEP č. 6/2013 z 26.11.2013 vzniklo na týchto parcelách duplicitné vlastníctvo
fyzických osôb s obcou D., na základe priložených čestných vyhlásení niektorých spoluvlastníkov, ktorí
vyjadrili súhlas s ich výmazom na LV. Žalobca žiadal katastrálny odbor o zápis žalobcu v prospech
tam uvedených parciel, o ďalší takýto zápis žalobca požiadal katastrálny odbor žiadosťou o doplnenie

žiadosti č. z XXX/XX zo dňa 18.02.2014, 24.03.2014 u ostatných bolo duplicitné vlastníctvo zapísané
na základe rozhodnutia o vyvlastnení č. B.. XXXX/XXXX-XX zo dňa 30.12.1967 a rozhodnutia ROEP
č. X/XXXX z 26.121.2013.

13.Z LV č. XXXX k.ú. H. D. D., obec D., okres G. je preukázané že ako vlastníci parc.č. XXX/X, orná

pôda o výmere 557m2 sú evidovaní žalobca a žalovaný 1.), pričom podiel žalovaného 1.) predstavuje
1 k celku, ktorý nadobudol darom darovacou zmluvou B. XXXX/XX.
Z LV č. XXX k.ú. H. D. D., obec D., okres G. je preukázané že ako vlastníci parc.č. XXX/X, orná
pôda o výmere 571m2 sú evidovaní žalobca a žalovaný 2.), žalovaný 3.) a J. A., pričom v konaníbolo preukázané, že jej podiel nadobudol po jej smrti taktiež žalovaný 2.) v dedičskom konaní sp.
zn. XXX/XX/XXXX z 10.06.2016, právoplatne skončeným 10.06.2016, žalovaný 2.) ale nebol zapísaný
do LV z dôvodu, ktorý tvrdil žalobca v spore, že hoci podiel bol riadne prededený, nebolo sporným

tvrdenie žalobcu, že nakoľko je na tomto LV evidované pred skončením dedičského konania duplicitné
vlastníctvo, v zmysle pokynu generálneho riaditeľa Ústredia geodézie a kartografie sa už ďalšie právne
listiny dedičstva nesmú zapisovať. Podiel všetkých žalovaných tu predstavuje spolu 5/12 k pomere k
celku.
Z LV č. XXX k.ú. H. D. D., obec D., okres G. je preukázané že ako vlastníci parc.č. XXX/X, orná pôda

o výmere 2272m2 sú evidovaní žalobca a žalovaný 4.), žalovaný 5.) a žalovaný 6.). Podiel všetkých tu
žalovaných predstavuje spolu 1 k celku.
Z LV č. XXX k.ú. H. D. D., obec D., okres G. je preukázané že ako vlastníci parc.č. XXX/X, orná pôda o
výmere 2252m2 sú evidovaní žalobca a žalovaný 7.). Podiel žalovaného predstavuje 89/579-ín k celku.
Z LV č. XXX k.ú. H. D. D., obec D., okres G. je preukázané že ako vlastníci parc.č. XXX/X orná pôda o
výmere 616m2 a č. XXX/X, orná pôda o výmere 2747m2 sú evidovaní žalobca, žalovaný 8.) a žalovaný

9.). Podiel žalovaných tu predstavuje na parc.č. XXX/X 2/6-iny k celku a na parc.č. XXX/X 2/6iny k celku.
Z LV č. XXX k.ú. H. D. D., obec D., okres G. je preukázané že ako vlastníci parc.č. XXX/X, orná pôda
o výmere 3955m2 sú evidovaní žalobca, žalovaný 9.) a žalovaný 10.). Podiel žalovaných predstavuje
167/480-ín k celku.
Z LV č. XXXX k.ú. H. D. D., obec D., okres G. je preukázané že ako vlastníci parc.č. XXX/X, orná pôda

o výmere 684m2 sú evidovaní žalobca a žalovaný 11.). Podiel žalovaného predstavuje 1/5-inu k celku.
Z LV č. XXXX k.ú. H. D. D., obec D., okres G. je preukázané že ako vlastníci parc.č. XXX/X, orná pôda
o výmere 578m2 sú evidovaní žalobca a žalovaný 12.). Podiel žalovaných predstavuje 4/5-iny k celku.
Z LV č. XXXX k.ú. H. D. D., obec D., okres G. je preukázané že ako vlastníci parc.č. XXX/X, orná pôda
o výmere 578m2 sú evidovaní žalobca a žalovaný 12.). Podiel žalovaných predstavuje 4/5-iny k celku.

Z LV č. XXX k.ú. H. D. D., obec D., okres G. je preukázané že ako vlastníci parc.č. XXX/X, orná
pôda o výmere 879m2 sú evidovaní žalobca a žalovaný 13.) s tým, že na LV je zapísaný právny
predchodca žalovaného 12.) P. W., po ktorom nadobudla jeho spoluvlastnícky podiel E. W., nar.
X.X.XXXX v dedičskom konaní sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 03.06.2015 a po jej smrti jej dedičský podiel
nadobudla E. J. v dedičskom konaní sp. zn. XX/XX/XXXX, nie je však zapísaná na LV, nebolo sporným

tvrdenie žalobcu, že nakoľko je na tomto LV evidované pred skončením dedičského konania duplicitné
vlastníctvo, v zmysle pokynu generálneho riaditeľa Ústredia geodézie a kartografie sa už ďalšie právne
listiny dedičstva nesmú zapisovať. Podiel žalovaného 13.) predstavuje X/XX-XXX k celku.
Z LV č. XXX k.ú. H. D. D., obec D., okres G. je preukázané že ako vlastníci parc.č. XXX/X, orná pôda
o výmere 228m2 sú evidovaní žalobca a žalovaný 16.). Podiel žalovaného 16.) predstavuje X/XX-XXX

k celku.

14.Žalobca na pojednávaní dňa 27.11.2019 pred súdom uviedol, že je novozvoleným starostom obce
D. a tento spor prevzal z minulosti. K žalobe a jej dôvodom uviedol, že pokiaľ chce obec do školského
areálu nejakým spôsobom investovať (či už sú to opravy budov alebo hlavne rekonštrukcie pozemkov,

nové nádvoria a pod.) naráža na problém jednak finančný a jednak vlastnícky. Finančný z toho dôvodu,
že obec ako taká nedisponuje vždy dostatkom financií na to, aby mohla niektoré tieto veci zrealizovať
svojpomocne alebo vlastnými prostriedkami, preto musí, na tieto veci žiadať alebo sledovať jednotlivé
výzvy a pokiaľ je niektorá výzva, ktorá je vhodná na danú lokalitu a obec na ňu chce reagovať, je tam
veľakrát priorita mať vysporiadané vlastnícke vzťahy aj pozemkov. Takže kvôli tomu, keďže budovy

areálu sa dajú rekonštruovať z výziev, pričom ale obec musí dokladovať listy vlastníctva k samotným
pozemkom, je toto dôvod, pre ktorý je pre obec dôležité mať vysporiadené vlastníctvo k pozemkom,
aby mohla v ďalšom rozvoji toho areálu pokračovať a získavať granty. Čo sa týka toho, čo v danom
areáli bude predmetom výstavby alebo predmetom rekonštrukcie nie je rozhodnutím starostu obce, je to
rozhodnutie obecného zastupiteľstva, ono v obci rozhoduje, ktorý projekt bude podporený, do ktorého

projektu sa ide, takže nie je to tak, že jeden človek si povie, že v danom areáli ide teraz stavať príkladmo
fabriku na drevo alebo niečo. Takže pokiaľ sú v obci nejaké ,,šumy“ že či sa tam budú stavať nejaké
iné budovy atď. takéto veci vždy musia prejsť obecným zastupiteľstvom, a vždy to musí schváliť obecné
zastupiteľstvo. Aký projekt a či je to vhodné alebo nie je v danej lokalite robiť.

15.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 27.11.2019 vo svojom prednese uviedol, že na
podanej žalobe trvá na tomto skutkovom a právnom základe: Bývalý Okresný národný výbor v Prievidzi,
Odbor výstavby svojim rozhodnutím 30.12.1967 vyvlastnil pozemno-knižným vlastníkom pozemky -
nehnuteľnosti v k.ú. H. od parc.č. PKN XXX až po XXX za účelom výstavby 9-triednej základnejškoly a celého areálu a následných ďalších budov ako je telocvičňa, závodná kuchyňa a ďalšie
budovy, kotolňa a ďalšie budovy, ktoré súvisia s prevádzkou školy taktiež aj s výstavbou bytovky
pre pracovníkov, zamestnancov, učiteľov tejto základnej školy. Voči tomuto rozhodnutiu podali traja

účastníci odvolanie, ktoré riešil ako odvolací správny orgán Stredoslovenský krajský národný výbor v
Banskej Bystrici, ktorý svojim rozhodnutím 22.7.1968 zamietol odvolanie odvolateľov a to pána P. Q.,
O. Q., M. C. Q., toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 13.08.1968. Toto rozhodnutie príslušné
správne orgány zaslali aj vtedy evidenčnému úradu , evidenčnému orgánu v bývalom Československu,
ktorou bola Geodézia štátny podnik, rozhodnutie bolo doručené tak ako aj neodmysliteľná jeho súčasť

geometrický plán. Na základe týchto rozhodnutí štát si oplotil predmetné pozemky, vybudoval tam
prístupovú asfaltovú cestu, začal stavať a postavil budovu základnej školy, bytovky pre učiteľov,
telocvičňu, kuchyňu, a stavby súvisiace s prevádzkou základnej školy. Od roku 1968 teda štát tieto
nehnuteľnosti na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia užíval, vybudoval na nich svoje stavby, a
pokojne, nerušene, dobromyseľne užíval tieto pozemky a tieto stavby až do roku 1991. Nikto do jeho
vlastníckeho práva nezasahoval. Či už do práva vlastníckeho alebo do práva užívateľského. Nikto

nepodával žaloby , žiadosti , sťažnosti, o nejaké náhrady atď..Či už to bolo o odňatie vlastníctva,
poškodenie, nevyplatenie náhrady, mysliac tie náhrady, ktoré podľa rozhodnutí sa mali vyplácať, alebo
sa vyplácali tým vlastníkom, ktorým bolo odňaté vlastnícke právo na sporných nehnuteľnostiach.
Takto štát užíval ako vlastník v dobrej viere predmetné sporné nehnuteľnosti, nakoľko mal na nich
aj budovy - veľkú základnú školu. Dňa 01.01.1991 v zmysle platnej legislatívy a prijatého zákona

o majetku obcí sporné pozemky prešli do vlastníctva Slovenskej republiky správy ONV Školskej
správy. Opätovne aj tento právny predchodca žalobcu kľudne, neprerušene, dobromyseľne, v dobrej
viere, pokojne užíval sporné nehnuteľnosti až do roku 2002 zmenou legislatívy, kedy všetky budovy,
evidované vo vlastníctve štátu - Slovenskej republiky, predtým bývalého Československého štátu štát
zo zákona previedol na vlastníctvo obce. Hovoríme o budovách. Dňa 28.11.2012 štát Slovenská

republika zastúpená Obvodným úradom v Trenčíne previedli delimitačným protokolom delimitáciou
pozemky v areáli Základnej školy v D. do vlastníctva obce, t.j. žalobcu. Po tejto dobe žalobca užíva
tieto nehnuteľnosti ako svoje vlastníctvo, nakoľko jednak disponuje právnymi listinami a dokumentmi
- vyvlastňovacie rozhodnutie prvostupňové, druhostupňové, delimitačný protokol, ktorý ho oprávňoval
nadobudnúť presvedčenie, že on je vlastníkom po svojich právnych predchodcoch a užíva tieto sporné

nehnuteľnosti pokojne, nerušene, dobromyseľne a v presvedčení, že je vlastníkom. Tak ako žalobca,
aj jeho právny predchodcovia v dobrej viere a dobromyseľne užívali sporné nehnuteľnosti. Z titulu
vydržania nadobudol a nadobúda sporné nehnuteľnosti žalobca, na strane žalobcu došlo k vydržaniu
vlastníckeho práva vzhľadom na nerušenú dobromyseľnú držbu ním a jeho právnymi predchodcami.
Keďže za socializmu nemohla právnická osoba nadobudnúť vlastnícke právo z titulu vydržania, ale až

zmenou legislatívy zák.č. 509/1991 Zb. platného od 01.01.1992 a zrovnoprávnením všetkých foriem
a druhov vlastníctva, aj právnické osoby teda aj štát a obce mohli nadobudnúť vlastnícke právo
vydržaním, takže po 1992 vydržacia lehota začína plynúť aj pre právnické osoby a v zmysle zákonných
ustanovení § 132 a nasl. Občianskeho zákonníka si žalobca pre účely splnenia podmienky 10-ročnej
dobromyseľnej držby, užívania sporných nehnuteľností môže započítať aj dobu užívania nehnuteľností

( nepretržitú, pokojnú a dobromyseľnú) aj svojich právnych predchodcov, máme za to, že tu došlo
nespochybniteľne k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním v prospech žalobcu. Keď od roku 1968
spornénehnuteľnostipokojne,nerušene,nazákladevyvlastňovacíchrozhodnutíbývalýČeskoslovenský
štát nadobudol a užíval pokojne, nerušene sporné nehnuteľnosti ako areál základnej školy, od roku 1991
do roku 2012 Slovenská republika ako druhý právny predchodca žalobcu a od roku 2012 žalobca užíva

tieto nehnuteľnosti ako svoje vlastníctvo. Zo strany právnych predchodcov žalovaných pretože to boli
účastníci tzv. vyvlastňovacieho konania, kedy došlo k odňatiu súkromného vlastníckeho práva v roku
1967, v roku 1968 právnym predchodcom žalovaných ani po tomto období nikto z právnych predchodcov
žalovaných sa nedomáhal vlastníckeho práva, nedomáhal sa vyplatenia náhrady či už v správnom,
administratívnomkonaníalebonasúde.Tietoprávaneboliuplatnenévzákonnýchlehotách,pokiaľdošlo

k nevyplateniu, k poškodeniu, k ujme týchto vlastníkov na ich právach, mali čo sa týka výplaty náhrady
možnosť súdnou cestou sa domáhať vyplatenia. Žalobca tvrdí, že náhrada bola vyplatená v zmysle
rozhodnutia, keďže išlo vtedy v dobe socializmu o projekt štátu, ktorý majetkovoprávne vybavoval,
zabezpečoval a aj finančne zabezpečoval štát, čo sa týka výplaty finančných náhrad pozemno-knižným
vlastníkom za ich odňaté pozemky ich podiely alebo parcely k.ú. H.. Štát prostredníctvom Krajského

investorského útvaru, ktorý bol navrhovateľom a žiadateľom vyvlastňovacieho konania vyplácal tieto
náhrady na sporiteľňu a na Štátne notárstva. Čiže tieto náhrady zo strany Krajského investorského
útvaru boli zo strany štátu odoslané na účet Slovenskej sporiteľne a svojim spôsobom bolo povinnosťou
už tohto peňažného ústavu odosielať finančné náhrady dotyčným, dotknutým vlastníkom. Súdu žalobcapredložil aj doklad o tejto transakcii finančnej, že štát prostredníctvom Krajského investorského útvaru
odosielal finančné prostriedky kde štát ( býv. Československý štát) odosielal prostredníctvom Krajského
investorského útvaru Banská Bystrica ako platiteľa na prijímateľa Slovenskú štátnu sporiteľňu v

Prievidzi náhrady za pozemky vyvlastnené ten symbol, ten účel platby je tu a to je to rozhodnutie
Okresného národného výboru (ONV) alebo Stredoslovenského krajského NV ( KNV). Pri mimosúdnych
jednaniach v minulosti za žalobca stretol s mnohými vlastníkmi, ktorí mali veľkú vedomosť jednak
o rozhodnutiach prípadne o poštových ústrižkoch z tej doby. Tí starší ľudia mnohí to mali, mnohí
to už nemali, si to nepamätali a doniesli ich žalobcovi ukázať, jednoducho tie peniaze obdržali a

po zhliadnutí a po pripomenutí minulosti jednak tých rozhodnutí ONV aj KNV svojim spôsobom
uznali vlastnícke právo žalobcu a jeho právnych predchodcov a takýmto spôsobom sa na sporné
nehnuteľnosti dostával žalobca. Jednoznačne zo spisu aj z dokumentácie vyplýva, že štát ako bývalá
Československá republika bol svojim spôsobom zlým vlastníkom nehnuteľností, nebol zodpovedným,
hoci z dokladov jednoznačne vyplýva že príslušné správne orgány doručili na bývalý štátny podnik
Geodézia Prievidza vyvlastňovacie rozhodnutie prvostupňové aj druhostupňové aj s geometrickým

plánom avšak zo strany tohto administratívneho evidenčného úradu nebolo zaevidované vlastnícke
právo bývalého Československého štátu, právneho predchodcu žalobcu. Pokiaľ žalovaní nesúhlasia so
žalobou z toho dôvodu, že tvrdia, že nič nebolo vyplatené atď. žaloba má za to, že keby v skutočnosti
neboli náhrady vyplatené, samotní dotknutí, či známi alebo neznámi vlastníci vždy mali právnu cestu
domáhať sa výplaty tejto náhrady za odňaté, vyvlastnené pozemky. Žalobca tvrdí, že so započítaním si

aj vydržacích lehôt svojich právnych predchodcov ( býv. Československého štátu a Slovenskej republiky)
spĺňa všetky podmienky na vydržanie pozemkov a z právneho titulu vydržania pozemkov nadobudol
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, na tomto skutkovom a právnom základe navrhol, aby
súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Žalobca sa stal vlastníkom v roku 2012. Dovtedy boli vlastníkmi
bývalý Československý štát a Slovenská republika, do konca roka 2012 obec právne nemohla robiť

nič, pretože za vlastníka sa považoval štát, ktorý mal doklady a dokumenty. Na obci sa nenachádzali
žiadne doklady, dokumenty. Až v roku 2012 sa začali práce na mimosúdnych vyporiadaniach, žalovaní
boli pozývaní, ale niekto, komu sa nedalo, komu pracovné povinnosti, zdravotný stav nedovoliť sa
dostaviť, tak veci v liste im boli vždy vysvetľované podrobne. Čiže boli pozývaní, mnohí na 95% sa
dostavili a bolo im vysvetlené o čo sa jedná a prečo sa jedná. Pretože je tu záujem obce v podstate

aby sa aj táto lokalita - areál základnej školy ďalej rozvíjal, aby išiel tým smerom, že nie tie budovy a
pozemky tam budú chátrať, že budú v podielovom spoluvlastníctve síce duplicitnom obce a fyzických
osôb, ktoré sa o to nebudú starať. K tomu sa nehlásili, dane nikdy za ne neplatili, štát resp. obec od
nich nikdy nevyberali daň z nehnuteľností. Jednoducho vždy sa žilo v tom, že naozaj je to obecné,
ani žiadne poplatky za tie pozemky nikdy oni neplatili. Nepreukáže nikto zo žalovaných, že by oni,

či ich právni predchodcovia platili dane z týchto pozemkov. Čiže obec túto vec chce vysporiadať. Zo
strany žalobcu je tu záujem stavať tam ďalšie školské stavby a školské zariadenia. Aby mohli získať
úver a eurodotácie. Jednou z tých zásadných podmienok čerpania takýchto úverov alebo eurofondov je
mať list vlastníctva. Preukázať vlastnícke právo. Čiže toto je ten prioritný, zásadný a podstatný záujem
majetkovo-právne vysporiadať túto vec. K terminológii duplicitné vlastníctvo ide v zmysle zákona

o katastri nehnuteľností, o interný termín, právny termín katastra, kde v zmysle pokynov a smerníc
tohto zákona sa duplicitné vlastníctvo dá evidovať, dá sa zapisovať. To znamená nie je to výmysel
niekoho , sudcu, právnika alebo niečo také, je to v zmysle katastrálneho zákona, usmernenia, príkazov,
pokynov generálneho riaditeľa Ústredia geodézie, kartografie a Ministerstva pôdohospodárstva. Čiže
takéto veci sa dajú evidovať, zapisovať ako duplicitné vlastníctvo. K vyjadreniam žalovaných, že žalobca

nemá dôkazy, že došlo k vyplateniu náhrad, nemá ich, lebo vyplácal štát. Boli to peniaze z Bratislavy,
z ministerstva z KNV išli cez Krajský investorský útvar a odtiaľ išli na účet Slovenskej sporiteľne
ako náhrady vyvlastneným. To znamená žiadne doklady buď MNV alebo obec nemá. Jednoducho
nedisponuje nimi. Na LV je právny titul nadobudnutia uvádzané rozhodnutie o vyvlastnení, okresné
a krajské rozhodnutie KNV a potom rozhodnutie z 11/2013 o schválení ROEPu, to znamená to sú

právne tituly a takto obec sa dostala na listy vlastníctva ako duplicitný vlastník. Je tu daný naliehavý
právny záujem žalobcu na úspešnosti z dôvodu duplicity vlastníctva u predmetných nehnuteľností. Na
pojednávaní dňa 29.07.2021 zopakoval tvrdenia identicky s prednesom na prvom pojednaní. Tvrdil, že
v konaní bolo jednoznačne preukázané, čo potvrdili aj vyjadrenia žalovaných, že na konci 60-tych rokov
rozhodnutím z 30.12.1967 boli sporné nehnuteľnosti vyvlastnené v prospech Československého štátu,

ten vyvlastnil tieto pozemky na účely vybudovania areálu základnej školy a za účelom výstavby 9-ročnej
základnej školy ročníkov ako školy, ktorá mala byť ako stredisková škola v celej doline.Štát si oplotil celý
areál ŽS, vybudoval budovy školu a ď. budovy, následne tieto stavby v oplotenom areáli skolaudoval a
takto ich štát užíval na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia vlastne až do zániku býv. Československejsocialistickej a Československej federatívnej republiky. Nikto do jeho vlastníctva nezasahoval. Nikto
nepísal sťažnosti, nikto z vlastníkov alebo dedičov nežaloval, nenamietal, nedomáhal sa. Žalobca si je
vedomý toho, že tu Čsl. štát zavinil, že jeho vlastnícke právo na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia

sa nezapísalo do bývalej evidencie nehnuteľností, ktorú evidovalo Stredisko geodézie, š.p., ale sú v
spore doklady - doručenky, že rozhodnutie plus geometrický plán, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou
toho vyvlastňovacieho rozhodnutia okresného a krajského, že to došlo sa Stredisko geodézie, ale
jednoducho nezapísalo sa to príslušnými štátnymi inštitúciami. Žalobca nemá vedomosť, že by na
príslušné štátne orgány, alebo na bývalý MNV Nitrica alebo Obec Nitrica žalovaní písali žiadosti o

náhradu, o odškodnenie, že by namietali nejaké vyvlastnenie atď., hoci vyvlastňovacie rozhodnutia ich
právni predchodcovia obdržali, bolo im doručené a tým došlo aj k tomu, že nezapísaním vlastníckeho
práva v prospech bývalého Československého štátu ako vyvlastniteľa prebiehali paralelne, alebo
súčasne, následne normálne ďalej prevody, dedičské konania atď.. Z dokazovania jednoznačne z
právnych listín a právnych dokumentov vyplýva, že 1.1.1992 sa vlastníkom budov stala Slovenská
republika, kde bývalý Československý federálny štát delimitoval tieto budovy na Slovenskú republiku a

SR ich v roku 2002 dala zákonom do vlastníctva obci. Keď obec sa stala vlastníkom týchto budov, štát
začal riešiť komplexný prevod, kde prišiel štát na problém, že nemá zapísané vlastnícke práva, štát sa
zbavil aj tejto ťarchy a previedol delimitačným protokolom pozemky do vlastníctva obce. Obec pri tomto
probléme, ktorý nastal tým že v rámci ROEP-u sa dostala obec ako duplicitný, ďalší vlastník na sporné
nehnuteľnosti, začala riešiť aj vlastnícke práva k týmto nehnuteľnostiach nakoľko z hľ. perspektívy

budovania, opráv, rekonštrukcie budov chcela sa vysporiadať aj pozemky. Po roku 2012 obec požiadala
a vyzvala vysvetľujúcim listom žalovaných v podstate o uznaní vlastníckeho práva prípadne, aby sa
vlastníci vyjadrili k tejto otázke, prípadne prišli osobne na obecný úrad, prípadne navštívili advokátsku
kanceláriu, kde všetky dokumenty ako na obecnom úrade tak aj v kancelárii boli k dispozícii. Okrem
toho vysvetlenia v liste plus im boli ukázané aj dokumenty z ktorých obec odvodzuje svoje vlastnícke

právo. Situácia žiaľ dospela do toho štádia, že na jeseň v roku 2014 bola podaná vlastnícka žaloba
o určenie vlastníckeho práva z titulu vydržania. Toto nie je konanie o nejakej finančnej náhrade, o
finančnom odškodnení, toto je spor o vlastnícke právo. Tu o nejakom odškodnení táto požiadavka nie
je právne opodstatnená v tomto konaní. Vo vyvlastňovacom rozhodnutí je na 6 strane uvedený spôsob
vyplácaniajasne.Zpríkazu(Krajskýinvestorskýútvar,jehonástupcombolaStavoinvesta)aajzdokladu,

ktorý predložil žalovaný 2.) je zrejmé, že štát aj pre tých ľudí, ktorým nedoručil tieto dával do úschovy,
bolo požiadané štátne notárstvo, aby tie peniaze prevzalo do úschovy, čiže peniaze zo štátu išli do
sporiteľne,čoJUDr.Aghovápotvrdzuježezosporiteľnejejprišlinaštátnenotárstvotietopeniazeažeich
naozaj prijala. Doklad o výplate vo forme ústrižku, to nie sú doklady, ktoré peňažné ústavy boli povinné
archivovať ďalších 50 alebo 100 rokov, pre nich po určitej dobe podľa akéhosi archívneho poriadku boli

tieto dokumenty zoskartované a zničené ako nepotrebné. V súdnom spise sú všetky doklady o tom, ako
prebeholzápisduplicitnéhovlastníctva,vsúladeskatastrálnymzákonom.JednavecbolaROEPapokiaľ
sa to účastníkom nepáčilo, vždy mohli nahliadnuť do spisu ROEP -u bola komisia ROEP-u na MNV teda
obecného úradu, ktorá mala všetky doklady. Bola možnosť namietať, sťažovať sa v zákonných lehotách
podľa zákona o ROEP-e. ROEP - prepisovanie pozemkovej knihy na LV veľmi skrátene. Ale tieto lehoty

sú dávno uplynuté všetky administratívne, súdne lehoty . Jednoducho zápis duplicitného vlastníctva
obce sa udial legálne a legitímne podľa zákona o katastri nehnuteľností. S poukazom na § 134 OZ má
za že žaloba je dôvodná, voči žalovaným 1.) až 13.) si uplatnil trovy konania v rozsahu 100%. Trovy
konania od žalovaného 16.) nežiadal, pretože ide o nesvojprávnu osobu, pričom jej opatrovník uznáva
vlastnícke právo žalobcu, ale musí prebehnúť súdne konanie aj voči jeho osobe, keďže je nesvojprávny.

Na pojednávaní dňa 09.10.2024 zástupca žalobcu zotrval na všetkých svojich doterajších písomných
vyjadreniach a ústnych prednesoch s tým, že žalobca si trovy konania neuplatňuje.

16.Žalovaný 1.) vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.11.2019 uviedol, že nemá vedomosť o tom, že
by sporné pozemky boli vyplatené a nevidí dôvod, pokiaľ nebolo preukázané, že vyplatené boli a pokiaľ

sú tieto pozemky žalovaných , aby sa ich vzdali. So žalobou nesúhlasí. Nikto zo žalovaných vlastníkov
nemá vedomosť, že by boli tie pozemky vyplatené. Síce je pravda že v Slovenskej sporiteľni boli peniaze
deponované, ale či odišli aj zo Slovenskej sporiteľne, to žalovaní nevedia. Ani za socializmu na Geodézii
nepracovali ,,diletanti a blbci“, určite tam robili odborníci, ktorí, ak dostali podklad na zmenu vlastníctva,
tak ho urobili, pokiaľ neboli splnené náležitosti, tak ten zápis nemohli urobiť. Je možné že niekde existuje

nejaká listina, že to vyplatené bolo, ale žalovaní ju nemajú. Je pravdou že nikto neprotestoval ani sa
nesťažoval, bola postavená škola, ktorá slúžila všetkým na vzdelávanie detí, všetkých občanov. Nikto
nie je proti tomu, aby tá škola tam stála. A všetci občania si želajú, aby tá škola tam zostala školou,
ale v tej škole je málo detí a čo keď nadobudne rozhodnutie ,,že ten počet klesne na tak málo, žeškolu zavrú , presunú deti do H. B. a škola bude na predaj, keďže je to obecný majetok alebo teda
majetok obce. Tam sa už bude potom jednať za trhové ceny a kúpi to nejaký podnikateľ, ktorý tam
spraví fabriku, 200 metrov odtadiaľ má ísť diaľnica alebo rýchlostná cesta a ten pozemok a celý ten

objekt sa dostane do úplne inej právnej roviny aj čo sa týka ceny. Nevidí najmenší dôvod, aby tí pôvodní
vlastníci mali takto o to prísť. Dôkazy predkladané žalobcom nie sú relevantné na zrušenie duplicitného
vlastníctva, lebo neboli predložené žiadne doklady o vyplatení pôvodných vlastníkov. Ďalej žalobcovi 48
rokov neprekážalo využívať pozemky žalovaných a neprekážal mu ani skutkový stav, že pozemky sú
žalovaných. Je veľmi zaujímavé teda že za celé tie roky nevadilo brať poplatky, dane kadečo čo súvisí

s tým. Nápad s duplicitným vlastníctvom vníma ako pokus o nadobudnutie pozemkov zadarmo vo svoj
prospech a ďalej s nimi nakladať alebo ich so značným ziskom predať, previesť na iné osoby, prípadne
firmy, ktoré by mali na týchto pozemkoch prípadné obchodné aktivity. V obci sa potichu hovorí, aby
to žalovaní radšej podpísali, lebo že už teraz na obci zaplatili za právne služby 3000,- eur a ak nechcú
žalovaní platiť trovy konania ešte viac majú to čo najrýchlejšie podpísať. Zmeny sa mohli udiať len na
základe nejakého právneho mandátu, že sa tá zmena urobí. A pokiaľ ten mandát nenastal, tá situácia,

tak tú zmenu tam nezapísali. Obec takticky jednala len s osobami, ktorí sú vlastníkmi väčších pozemkov,
neviem ako to bolo, čo im aký dôvod povedali keď to podpísali alebo prečo len s niektorými jednali,
prečo sa všetci nezavolali. súčasný stav spôsobil právny predchodca žalobcu a teda sa žalovaní necítia
na to, aby znášali súdne poplatky podľa § 118 ods. 2 ako im to bolo uvedené. Keďže veľká väčšina
zo žalovaných nadobudla tie pozemky po rodičoch, starých rodičoch, možno nejakým iným spôsobom

ale dostali sme sa do tejto situácie bez vlastného pričinenia. Zrejme to spôsobil niekto iný. Možno sa
stala chyba, ale pokiaľ nebola urobená zmena v katastri a nebolo to uhradené a nepredloží sa žiadny
dôkaz, tak žiadal, aby boli vyplatené pozemky v trhových cenách. Jeho otec nadobudol pozemky keď
ešte s veľkou pravdepodobnosťou tam nebolo to duplicitné vlastníctvo. Ten právny mandát duplicitného
vlastníctva mu nie je celkom jasný, lebo nevie či právo SR pozná pojem duplicitného vlastníctva. Či

to niekde je nejako usporiadané a ako vzniká, kedy vzniká, a ešte by som sa vrátil k jednej veci. K
vydržaniuuviedol,žemalabytubyťzhoda,žeakýmspôsobomzískalapozemky obec,čitedavydržaním
alebo vyplatením pôvodných vlastníkov. Lebo vyplatení pôvodní vlastníci či boli alebo neboli to je jeden
právny problém a vydržaním neskôr to je druhý právny problém. Okrem toho na vydržanie pozemkov
zrejme nebola nikde žiadna výveska, nikto nebol oboznámený. Nevie sa k tomu odborne vyjadriť, nie je

jurista. Fakt je ten, že je rozdiel vo vydržaní pozemku a v spôsobe vyplatenia. V 70.-tych rokoch vyplatili
akože, spravili všetko, a o 25 rokov neskôr ho ešte vydržali. Ako môžu jeden pozemok takýmto právnym
mandátom riešiť. Na pojednávaní dňa 29.07.2021 uviedol, že právny zástupca žalobcu uvádza že, tie
pozemky boli riadne vyplatené. O tom neexistujú žiadne dôkazy. Na druhej strane nie je jasné ako môže
byť jeden pozemok nevyplatený, nezapísaný na katastri a potom nezapísaný. Jeden a ten istý pozemok.

Tu niekde nie je niečo v poriadku. A keby bola nastala situácia, že geodézia alebo kataster dostane
doklad,žeboloriadnevyplatenévyvlastnenépozemky,takbytútozmenuzapísal.Bohužiaľtosanestalo.
Uviedol, že nespochybňuje vyvlastňovací protokol z tej doby, nespochybňuje , že tie pozemky sa užívali,
len všetci účastníci konania preto si nenárokovali nájomné, náhradné pozemky, vyplatenie, lebo si boli
vedomí toho, že je to škola, ktorá slúži všetkým. To, že neexistujú dôkazy o tom vyplatení, že teda všetci

nedostali vyplatené, že peniaze boli poukázané do depozitu Štátneho notárstva to je všetko v poriadku,
ale ukončený ten reťazec je až vtedy, keď dostane tie peniaze posledný článok to je vlastník. Pokiaľ
dôjde k situácii, že štát tieto chyby neplánuje, nemieni nejakým spôsobom odčiniť tak títo ľudia všetci,
ktorí sú žalovaní, sa budú cítiť poškodení a budú si toto niesť ďalej svojim životom. Tá spravodlivosť sa
hovorí, že má dva konce. Že silnejší je v určitej výhode. Je rád, že právny zástupca žalobcu uznal, že

pochybil štát, keď vyhlásil, že došlo ku chybe, alebo k pochybeniu. To znamená, že by mal štát, čiže
Slovenská republika znášať a dať do súladu tie chyby, ktoré urobil. Lebo žalovaní chybu neurobili. To
je jedna vec. Druhá vec, oni obec nežalovali, žalovala obec ich. A nie celkom seriózne bolo jednanie
so všetkými účastníkmi. Tak prečo by teraz mali znášať trovy konania, nesúhlasil s tým, aby žalovaní
boli povinní uhradiť trovy žalobcovi.

17.Žalovaný 2.) vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.11.2019 uviedol, že peniaze boli v roku 1971
uložené na Štátne notárstvo a on doteraz tieto peniaze nemá, ani im nikto nezaslal žiaden doklad, že
k vyplateniu došlo. Nebolo preukázané žalobcom, či tie peniaze určite boli zaslané už tým jednotlivým
vlastníkompozemkov,lebokeďeštevaprílir.1971bolitietopeniazestáleuloženénaŠtátnomnotárstve,

ešte to notárstvo nemalo vyriešené v roku 1971, len tam boli uložené, lebo neboli ukončené ešte nejaké
dedičské konania a takéto veci, na to je tam uznesenie z 6.4.1971. 40 rokov mu tento štát tvrdil, že
je vlastník prostredníctvom okresného súdu vyberal od neho peniaze a po 40 rokoch v nejakom roku
2010 sa tam niekto napíše na katastri ako duplicitný vlastník. To je snáď nehoráznosť. Nedomáha sažiadneho pozemku, ktorý mu nepatrí. Na pojednávaní dňa 29.07.2021 uviedol, že chce vedieť, kde sa
podelo 10.256,30 Kčs, ktoré vraj boli vyplatené vlastníkom za tie vyvlastnené pozemky. Keďže ešte 23.
apríla 1971 štátne notárstvo tie peniaze malo na účte. Predkladá súdu doklad, v jemu predložených

tých zásadných dokladoch stálo, že Krajský investorský útvar Banská Bystrica poukazuje 13.124,90
Kčs do depozitu Štátneho notárstva štátnej sporiteľne, ale číslo účtu 614 786 a o tom sa tvrdí, že teda
bolo zaplatené za pozemky. Na listinách ktoré prekladá on, je číslo účtu XXXXXXXXXX a tu je 10.256
Kčs, tak čím bolo zaplatené. Rozhodnutím ROEP z roku 2013 č. 6 z 26.11. sa neskúmalo to, prečo
neboli vlastníci alebo prečo boli vlastníci stále tí istí. Prečo nebol zapísaný štát do vlastníctva, keďže

v roku 1967, 30.12. vyvlastňovacím protokolom vyvlastnil pozemky. Zrejme nebol zapísaný preto, že
neboli vyplatené tie pozemky. A od roku 1967 až do roku 2013 jeho právo mu uznával štát 46 rokov, 46
rokov robil dodatočné dedičské konania, kde ho okresný súd vždy uznal ako jeho vlastníctvom. Nikto
mu nevypisoval, že je duplicitný vlastník a podobné veci. 46 rokov a teraz v roku 2013 príde nejaká
komisia a povie, no našli sme nejaký papier z roku 1967, ale prečo boli tieto skutočnosti také, že pôvodní
vlastníci neboli nahradení v katastri vlastníctvom štátu to už neskúmal nikto. Chce, aby im boli vyplatené

náhrady a nie že obec D. prišla k vlastníctvu týchto pozemkov vydržaním alebo nejakým užívaním. V
roku 2012 aké vydržanie, keď v roku 2014 začali robiť mimosúdne vysporiadanie tých pozemkov. V roku
2012 sa na nich nikto neobrátil, že chce niečo robiť ohľadom vydržania, tak keď v 2012 mali vydržať
pozemky, tak prečo v r. 2013 ROEP rozhodol o vlastníctve obce a zapísali to do katastra?! Už mohli
byť zapísaní v roku 2012 ako vlastníci. Zase on nič nedostane. Zase bude občan poškodený, lebo tu

neriešime náhradu. Nesúhlasil s povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania.

18.Žalovaný 3.) sa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.11.2019 pripojil k ústnym prednesom
žalovaného 1.) a 2.). Na pojednávaní dňa 29.07.2021 uviedol, že sa pripája k tomu, čo uviedli ostatní
žalovaní. Nesúhlasil s povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania.

19.Žalovaný 4.) vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.11.2019 uviedol, že tým, že žalovaných
nebolo nič vyplatené, nemôžu im predmetné pozemky vziať. Pripojil sa k ústnym prednesom žalovaného
1.) a 2.).

20.Žalovaný 6.) prostredníctvom svojho zástupcu vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.11.2019
uviedol, že trvá na vyplatení a za znalcom určenú cenu, so žalobou nesúhlasí. Jeho predkovia P. Q. a O.
Q. sa odvolali. Nie je rozhodnutie odvolacieho stupňa, nemohli sa ďalej efektívne brániť, keďže nebolo
doručené. Takisto neprevzali peniaze ako náhradu. Ďalej táto žaloba má chyby, žiadal, aby žalobca
preukázal na LV XXX parc. XXX/X, že je vlastníkom v 9/18 t.j. v jednej polovici. Žiadal všetky úkony,

ktorými mu bolo týchto 9/18 do katastra zapísané. Parc.č. XXX/X je neúplná. Čo sa týka vydržania,
všetci žalovaní boli v tom, že sú vlastníkmi. Ďalej k duplicitnému vlastníctvu navrhol, aby súdom bolo
vyžiadané z katastra, akými právnymi aktmi toto bolo vpísané. To duplicitné vlastníctvo. Žalovaní o tom
vôbec nevedeli, a stále boli aj sú presvedčení, že sú vlastníkmi. Je to úplne zle a parc.č. XXX je úplne
škandalózna.

21.Žalovaný 7.) vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.11.2019 uviedol, že žalobcovi nikto nič
nepodpísal, oni si to jednoducho zobrali. Oni sa nepýtali, len berieme to a hotovo. A je to hotové. Tak
robili, ale príklad bol boháč, za tým prišli z MNV išli stavať obchod, a tomu všetko krásne vyplatili. Tak
na jedného je taký meter a na druhého je taký.

22.Žalovaný 8.) sa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.11.2019 pripojil k ústnym prednesom
ostatných prítomných žalovaných. Na pojednávaní dňa 29.07.2021 uviedol, že Na pojednávaní dňa
29.07.2021 uviedol, že sa pripája k tomu, čo uviedli ostatní žalovaní. Nesúhlasil s povinnosťou nahradiť
žalobcovi trovy konania.

23.Žalovaný 9.) sa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.11.2019 pripojil k ústnym prednesom
ostatných prítomných žalovaných, doplnil, že on sa nemôže pamätať, či to bolo vyplatené, či to nebolo
vyplatené, akým spôsobom, či dostali alebo nedostali peniaze. On tie pozemky nadobudol darovacou
zmluvou v roku 2009 od starých rodičov, zmluvou disponuje. Ešte v roku 2012 nebolo na jeho LV

zapísané duplicitné vlastníctvo. A zrazu v 2014 keď bol predvolaný na obecný úrad v konaní s tým, že
je tu duplicitné vlastníctvo. Možno keby žalobca zvolil iný spôsob komunikácie, než aký zvolil v roku
2014, kedy mu bolo povedané na obecnom úrade, že buď to podpíše alebo sa stretne so žalobcom na
súde mohlo byť z jeho strany všetko inak. Na pojednávaní dňa 29.07.2021 uviedol, že keď v 2012 alebo2013 dával na poriadok pozemky po už nebohých starých rodičoch, tak na katastri a na liste vlastníctva
figurovali len oni. A zrazu po REOP-e už tam bolo duplicitné vlastníctvo obce. Celé roky dobre užívali
to, bolo to naše a zrazu by mali o to prísť. Nesúhlasil s povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania.

24.Žalovaný 10.) vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.11.2019 uviedol, že Československý štát mu
ukradol pozemok, preto nemôže so žalobou súhlasiť. Považuje to za nemorálne, že ho niekto pre to súdi.
Treba si uvedomiť, že v čase, kedy k týmto udalostiam došlo bol tu komunistický režim a konalo sa pod
nátlakom. Všetko bolo spravené pod nátlakom. To nie, že či dali peniaze, alebo nie. Tie peniaze, ktoré

dali ľuďom, to je o ničom. Bola totalita a preto by sa nemalo hovoriť o tých zákonoch, ktoré vtedy boli,
pretože tie boli odsúdené. Pred piatimi rokmi dostal výhražný list od p. advokáta obce, aby dal súhlas k
tomu, že čo v D. vlastní, dáva niekomu, kto mu to ukradol a používal 50 rokov. Škola mala byť postavená
na inom pozemku, na neúrodnej pôde. Žalobca nemá žiadne dôkazy, že pozemky vyplatil. Ale aj keby
ich mal, tí majitelia s tým nesúhlasili. Za svoje pozemky on ani jeho ujo nikdy peniaze nedostal. Nikto
neponúkol ospravedlnenie, ani odškodné, nič. To je vyhrážka, keď niekto povie:,, ak nesúhlasíš s tým,

že to prejde do vlastníctva obce ty budeš chodiť po súdoch, toľko peňazí minieš, zober si radšej 30 euro
lebo stratíš 230,- euro, alebo ešte viac“. To ako sa môže v tomto štáte stať. Je rozdiel prísť, zaplatiť a
dať, žalobca nemá žiadne dôkazy ani potvrdenia, že niekto zobral peniaze, ale aj keď ich má, zdôraznil,
že tí majitelia nesúhlasili, no nemohli oponovať. Niekto vám niečo ukradne a potom žiada, aby mu to dal
a ešte aj cez súd. Z morálneho hľadiska nemôže so žalobou súhlasiť. Nesúhlasil taktiež s povinnosťou

nahradiť žalobcovi trovy konania.

25.Žalovaný 11.) vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.11.2019 uviedol, že so žalobou nesúhlasí.
Pripojil sa k ústnym prednesom ostatných prítomných žalovaných. Na pojednávaní dňa 29.07.2021
uviedol, že sa pripája k tomu, čo uviedol žalovaný 9.). Nesúhlasil s povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy

konania.

26.Žalovaný 12.) vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.11.2019 uviedol, že žije v A. a v obci D. má
nehnuteľnosť a pozemky. Žalovaní sú ľudia starší, ktorí celý život žili v tej D., mali ťažký život a nemieni
preto tolerovať, že príde nejaká firma alebo hocijakí ľudia a chcú niekoho proste len tak vyvlastniť. Čo je

to? Aké vyvlastňovacie práva? Nenechá sa o nič okradnúť alebo niečo podobné. Obec ju ani nezavolala
ani nepozvala na obecný úrad, vôbec nikto nič. Tvrdila, že žalovaným v D. tie pozemky patria už vyše
400 rokov. Keď to obec chce, nech to od nich odkúpi, žiada súd, aby sa priklonil k nejakému takému
strednému vyrovnaniu, aby obe strany žalovaní aj obžalovaní boli spokojní. Lebo to bude v budúcnosti
prinášať ďalší hriech , bude sa im nedariť, bude tam smola, lebo je to ukradnuté.

27.Podľa čl. 8 zák.č. 160/2015 Civilného sporového poriadku ( ďalej ,,CSP“), strany sporu sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v
súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

28.Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

29.Súd v prvom rade zisťoval, či má žalobca naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe v

zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP.

30.Vo všeobecnosti platí, že predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že na požadovanom určení
je naliehavý právny záujem. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý
právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha

(žalobcu). Podľa nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 151/2016 predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či
tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, je to, či účastníci majú vecnú legitimáciu a že žalobca má na
určení naliehavý právny záujem. O naliehavý právny záujem môže zásadne ísť iba vtedy, ak by bez
súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo žalobcu,
alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. To znamená, že u žalobcu musí ísť buď o právny

vzťah ( právo) už existujúce ( aspoň v dobe vydania rozhodnutia), alebo o takú jeho procesnú, prípadne
hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený
prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Naliehavosť právnehozáujmujecharakterizovanátým,žežalovanýmjepopieranáexistencia(neexistencia)práva,čiprávneho
pomeru žalobcu.

31.Predpokladom úspechu žaloby o určenie vlastníckeho práva je ad 1) že účastníci konania majú vecnú
legitimáciuaad2)ženapožadovanomurčeníjenaliehavýprávnyzáujem.Vprvomradesasúdzaoberal
otázkou pasívnej a aktívnej vecnej legitimácie v spore. Žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu
musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní na LV v príslušnom katastri
nehnuteľností. Keďže rozsudok o určení vlastníckeho práva je záväzný len pre účastníkov konania,

môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, len ak
účastníkmi konania boli všetky osoby zapísané v katastri ako vlastníci. V zmysle uvedeného súd dospel
k záveru, že po čiastočných späťvzatiach žaloby boli účastníkmi konania všetci tí, ktorí boli ku dňu
meritórneho rozhodovania vo veci vlastníkmi sporných nehnuteľností. V LV č. XXXX nie je poznámka
o duplicite vlastníctva, žalovaný 1.) je vlastníkom 1 k celku, ktorý podiel nadobudol darom v 02/2014.
Z vyvlastňovacieho rozhodnutia je jednoznačné, že vyvlastňovaná plocha u tejto parcely bola o výmere

557m2, čo nebolo v konaní sporné. Súd má za to, že pasívna legitimácia žalovaného 1.) v spore je daná.
Pokiaľ ide o LV č. XXX, v ktorom je naďalej ako vlastník spoluvlastníckeho podielu uvádzaná J. A., v
konaní bolo listinnými dôkazmi riadne preukázané, že jej podiel nadobudol po jej smrti taktiež žalovaný
2.) v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. XXX/XX/XXXX z 10.06.2016, právoplatne skončeným
10.06.2016, avšak žalovaný 2.) nebol zapísaný do LV č. XXX v podiele po J. A. z dôvodu, ktorý tvrdil

žalobca v spore, že hoci podiel bol riadne prededený, nebolo sporným tvrdenie žalobcu, že nakoľko
je na tomto LV evidované pred skončením dedičského konania duplicitné vlastníctvo, v zmysle pokynu
generálneho riaditeľa Ústredia geodézie a kartografie sa už ďalšie právne listiny dedičstva nesmú
zapisovať. E. A. bol žalobcom na strane pasívne vecne legitimovaných riadne označený, súd s ním
konal ako do žalovaným 2.). Taktiež v LV č. XXX je zapísaný právny predchodca žalovaného 13.) P. W.,

po ktorom nadobudla jeho spoluvlastnícky podiel E. W., nar. X.X.XXXX v dedičskom konaní sp. zn. XX/
XX/XXXX zo dňa 03.06.2015 a po jej smrti jej dedičský podiel nadobudla E. J. v dedičskom konaní sp.
zn. XX/XX/XXXX, nie je však zapísaná na LV. Nebolo sporným tvrdenie žalobcu, že nakoľko je na tomto
LV evidované pred skončením dedičského konania duplicitné vlastníctvo, v zmysle pokynu generálneho
riaditeľa Ústredia geodézie a kartografie sa už ďalšie právne listiny dedičstva nesmú zapisovať. E. J.

bol bola žalobcom na strane pasívne vecne legitimovaných riadne označená, súd s ňou konal ako so
žalovaným 13.). Z LV č. XXXX k.ú. H. D. D., obec D., okres G. je preukázané že ako vlastníci parc.č.
XXX/X, orná pôda o výmere 557m2 sú evidovaní žalobca a žalovaný 1.), pričom podiel žalovaného 1.)
predstavuje 1 k celku, ktorý nadobudol darom darovacou zmluvou V XXXX/XX. Z LV č. XXX k.ú. H. D.
D., obec D., okres G. je preukázané že ako vlastníci parc.č. XXX/X, orná pôda o výmere 571m2 sú

evidovaní žalobca a žalovaný 2.), žalovaný 3.) a J. A., pričom v konaní bolo preukázané, že jej podiel
nadobudol po jej smrti taktiež žalovaný 2.) v dedičskom konaní sp. zn. XXX/XX/XXXX z 10.06.2016,
právoplatne skončeným 10.06.2016, žalovaný 2.) ale nebol zapísaný do LV z dôvodu, ktorý tvrdil žalobca
v spore, že hoci podiel bol riadne prededený, nebolo sporným tvrdenie žalobcu, že nakoľko je na tomto
LV evidované pred skončením dedičského konania duplicitné vlastníctvo, v zmysle pokynu generálneho

riaditeľa Ústredia geodézie a kartografie sa už ďalšie právne listiny dedičstva nesmú zapisovať. Podiel
všetkých žalovaných tu predstavuje spolu 5/12 k pomere k celku.Z LV č. XXX k.ú. H. D. D., obec D., V.
G. je preukázané že ako vlastníci parc.č. XXX/X, orná pôda o výmere 2272m2 sú evidovaní žalobca a
žalovaný 4.), žalovaný 5.) a žalovaný 6.). Podiel všetkých tu žalovaných predstavuje spolu 1 k celku.Z LV
č. XXX k.ú. H. D. D., obec D., okres G. je preukázané že ako vlastníci parc.č. XXX/X, orná pôda o výmere

2252m2 sú evidovaní žalobca a žalovaný 7.). Podiel žalovaného predstavuje 89/579-ín k celku.Z LV č.
XXX k.ú. H. D. D., obec D., okres G. je preukázané že ako vlastníci parc.č. XXX/X orná pôda o výmere
616m2 a č. XXX/X, orná pôda o výmere 2747m2 sú evidovaní žalobca, žalovaný 8.) a žalovaný 9.).
Podiel žalovaných tu predstavuje na parc.č. XXX/X 2/6-iny k celku a na parc.č. XXX/X 2/6iny k celku.Z LV
č. XXX k.ú. H. D. D., obec D., okres G. je preukázané že ako vlastníci parc.č. XXX/X, orná pôda o výmere

3955m2 sú evidovaní žalobca, žalovaný 9.) a žalovaný 10.). Podiel žalovaných predstavuje 167/480-
ín k celku.Z LV č. XXXX k.ú. H. D. D., obec D., okres G. je preukázané že ako vlastníci parc.č. XXX/X,
orná pôda o výmere 684m2 sú evidovaní žalobca a žalovaný 11.). Podiel žalovaného predstavuje 1/5-
inu k celku.Z LV č. XXXX k.ú. H. D. D., obec D., okres G. je preukázané že ako vlastníci parc.č. XXX/X,
orná pôda o výmere 578m2 sú evidovaní žalobca a žalovaný 12.). Podiel žalovaných predstavuje 4/5-

iny k celku. Z LV č. XXXX k.ú. H. D. D., obec D., okres G. je preukázané že ako vlastníci parc.č. XXX/
X, orná pôda o výmere 578m2 sú evidovaní žalobca a žalovaný 12.). Podiel žalovaných predstavuje
4/5-iny k celku.Z LV č. XXX k.ú. H. D. D., obec D., okres G. je preukázané že ako vlastníci parc.č.
XXX/X, orná pôda o výmere 879m2 sú evidovaní žalobca a žalovaný 13.) s tým, že na LV je zapísanýprávny predchodca žalovaného 12.) P. W., po ktorom nadobudla jeho spoluvlastnícky podiel E. W., nar.
X.X.XXXX v dedičskom konaní sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 03.06.2015 a po jej smrti jej dedičský podiel
nadobudla E. J. v dedičskom konaní sp. zn. XX/XX/XXXX, nie je však zapísaná na LV, nebolo sporným

tvrdenie žalobcu, že nakoľko je na tomto LV evidované pred skončením dedičského konania duplicitné
vlastníctvo, v zmysle pokynu generálneho riaditeľa Ústredia geodézie a kartografie sa už ďalšie právne
listiny dedičstva nesmú zapisovať. Podiel žalovaného 13.) predstavuje X/XX-XXX k celku.Z LV č. XXX
k.ú. H. D. D., obec D., okres G. je preukázané že ako vlastníci parc.č. XXX/X, orná pôda o výmere
228m2 sú evidovaní žalobca a žalovaný 16.). Podiel žalovaného 16.) predstavuje X/XX-XXX k celku.

Žalobca má v spore aktívnu vecnú legitimáciu a žalovaní 1.) až 13.) a žalovaný 16.) majú pasívnu vecnú
legitimáciu.

32.Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva je daný, keďže zápis zmeny vlastníctva v
evidencii nehnuteľnosti nemožno dosiahnuť inak ako na základe rozsudku, v ktorom sa skonštatuje napr.
nadobudnutie vlastníckeho práva. V danom prípade naliehavý právny záujem je daný v danom spore

tým,žežalobcajeakovlastníknehnuteľnostízapísanývkatastrinehnuteľnostívedľažalovaných,pričom
ideoduplicitnýzápis,ktorývždyodôvodňujenaliehavýprávnyzáujemžalobcunaurčenížejevlastníkom
týchto nehnuteľností. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností
je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je v tejto situácii neisté a že bez požadovaného
určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva

je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho
právaspôsobilýmprávnymprostriedkomnaodstránenieneistotyoskutočnýchprávnychvzťahochmedzi
účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v
katastri nehnuteľností. Je nesporné, že zápisom rozhodnutia ROEP č. 6/2013 z 26.11.2013 vzniklo na
sporných parcelách duplicitné vlastníctvo fyzických osôb s obcou D.. Žalobca na základe uvedeného

preto má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom sporných nehnuteľnosti.

33.Podľa § 131 ods. 1 a 2 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase vyvlastňovacieho
konania(1)Osobnévlastníctvojenedotknuteľné.Lenakideodôležitýzáujemspoločnosti,ktorýnemôže
byť uspokojený inak, môže sa vec použiť aj bez privolenia vlastníka, avšak len dočasne, v nevyhnutnej

miere a za náhradu. To platí aj vtedy, ak je krajne ohrozený život alebo zdravie občana alebo jeho
naliehavý záujem.(2) Vyvlastniť vec, ktorá je v osobnom vlastníctve, možno len v dôležitom záujme
spoločnosti, a to na základe zákona a za náhradu. To isté platí, ak sa má osobné vlastníctvo k veci
trvale obmedziť.

34.Podľa § 132 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase vyvlastňovacieho
konania vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

35.Podľa § 133 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase vyvlastňovacieho konania

osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

36.Podľa § 135 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase vyvlastňovacieho konania
ak ide o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom

určeným, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

37.Podľa § 18 ods. 1, 2 a 4 zák.č. 87/1928 Zb. o stavebnom poriadku účinného v čase vyvlastňovacieho
konania (1) Ak to vyžaduje uskutočnenie úloh určených štátnym plánom rozvoja národného
hospodárstva, uskutočnenie stavby alebo jej užívanie alebo vykonanie asanácie, možno potrebné

nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť. Ak nejde o vyvlastnenie na účely uskutočnenia úloh určených
štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, možno nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť,
len ak prevažuje záujem na uskutočnení alebo užívaní stavby alebo na vykonaní asanácie nad iným
oprávneným záujmom doterajšieho vlastníka alebo iného oprávneného.(2) Vyvlastniť možno, len ak
nemožno účel vyvlastnenia dosiahnuť inak a ak nemožno získať nehnuteľnosti alebo práva k nim

dohodou. Vyvlastnenie musí byť v zhode so zámermi a cieľmi územného plánu a môže sa vykonať len v
nevyhnutnom rozsahu a s najmenším obmedzením práv tretích osôb. (4) Prechodom vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti vyvlastnením zanikajú všetky práva tretích osôb k nej, pokiaľ rozhodnutie o vyvlastnení
neustanovuje niečo iné.38.Podľa § 19 ods. 1 zák.č. 87/1928 Zb. o stavebnom poriadku účinného v čase vyvlastňovacieho
konania náhradu za vyvlastnenie poskytne osoba, na prospech ktorej sa vyvlastnenie vykonalo.

39.Podľa § 20 ods. 1 zák.č. 87/1928 Zb. o stavebnom poriadku účinného v čase vyvlastňovacieho
konania o vyvlastnení a o náhrade za vyvlastnenie rozhoduje stavebný úrad.

40.Podľa § 3 vyhl.č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností účinnej v čase vyvlastňovacieho konania

evidenciu nehnuteľností zakladajú, vedú a udržujú v súlade so skutočným stavom orgány Ústrednej
správy geodézie a kartografie zriadené v okresoch (ďalej len "orgány geodézie").

41.Podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 vyhl.č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností účinnej v čase vyvlastňovacieho
konania (1) Evidenciu nehnuteľností udržujú orgány geodézie v súlade so skutočným stavom
na základe ohlásených zmien, miestneho vyšetrenia, prípadne merania, a za súčinnosti orgánov,

organizácií a občanov, ktorých sa týka.(2) Zápisy právnych vzťahov o nehnuteľnostiach sa vykonávajú
nazákladeprávoplatnýchrozhodnutísúdov,národnýchvýborov,štátnychnotárstievaleboinýchorgánov
a organizácií oprávnených rozhodovať o právnych vzťahoch, predmetom ktorých sú nehnuteľnosti,
alebo na základe zmlúv a iných listín, prípadne návrhov orgánov a organizácií oprávnených na to
podľa osobitných predpisov. Pri nových stavbách vo vlastníctve občanov sa zápisy vykonávajú na

základe rozhodnutí o udelení popisného alebo evidenčného čísla a geometrického plánu. (3) Orgány a
organizácie predložia rozhodnutia miestne príslušnému orgánu geodézie najneskoršie do šesťdesiatich
dní po tom, keď nadobudli právoplatnosť, a iné listiny do šesťdesiatich dní odo dňa vzniku právneho
vzťahu.

42.Podľa § 151 ods.1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Na skutkové tvrdenia, ktoré sa netýkali merita veci súd v spore neprihliadal. V konaní
bolo sporné, či vyvlastnenie, ktoré prebehlo na základe rozhodnutia Okresného národného výboru,
odboru výstavby v Prievidzi pod zn. B.. XXXX/XXXX-XX vo veci Krajského investorského útvaru Banská
Bystrica o vyvlastnení nehnuteľností pod výstavbu 9/14-triednej školy v obci D. zo dňa 30.12.1967

pre Československý socialistický štát v správe Miestneho národného výboru v Nitrici v spojení s
rozhodnutím Stredoslovenského krajského národného výboru v Banskej Bystrici dňa 22.07.1968,
nesporne právoplatným dňa 13.08.1968 prebehlo v súlade s vtedy platným zákonným stavom a teda či
žalobca ako právny nástupca orgánu, v prospech ktorého boli nehnuteľnosti vyvlastnené je vlastníkom
uvedených nehnuteľností v podieloch, ktoré sú predmetom tohto sporu. Vlastníctvo uvedeného podielu

svedčí žalobcovi aj žalovaným a to pre k.ú. H. D. D., obec D., V. G. u parc.č. XXX/X v podiele 1 k celku
(LV č. XXXX), u parc.č. XXX/X, orná pôda o výmere 571m2 v podiele 5/12 k celku ( LV č. XXX), u parc.č.
XXX/X, orná pôda o výmere 2272m2 v podiele 1 k celku ( LV č. XXX), u parc.č. XXX/X, orná pôda o
výmere 2252m2 v podiele 89/579-ín k celku ( LV č. XXX), u parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 616m2
a č. XXX/X, orná pôda o výmere 2747m2 v podiele 2/6iny k celku ( LV č. XXX), u parc.č. XXX/X, orná

pôda o výmere 3955m2 v podiele 167/480-ín k celku ( LV č. XXX), u parc.č. XXX/X, orná pôda o výmere
684m2 v podiele 1/5-inu k celku ( LV č. XXXX), u parc.č. XXX/X, orná pôda o výmere 578m2 v podiele
4/5-iny k celku ( LV č. XXXX), u parc.č. XXX/X, orná pôda o výmere 879m2 v podiele X/XX-XXX k celku
( LV č. XXX) a parc.č. XXX/X, orná pôda o výmere 228m2 v podiele X/XX-XXX k celku ( LV č. XXX).

43.Vykonaným dokazovaním bolo v spore preukázané, že vyvlastňovacie rozhodnutie Okresného
národného výboru, odboru výstavby v Prievidzi pod zn. B.. XXXX/XXXX-XX vo veci Krajského
investorského útvaru Banská Bystrica o vyvlastnení nehnuteľností pod výstavbu 9/14-triednej
školy v obci D. zo dňa 30.12.1967 je ako správny akt jednoznačne platným právnym aktom,
ktorý nadobudnutím právoplatnosti vyvoval právne účinky vyvlastnenia sporných nehnuteľností,

špecifikovaných v predmetnom rozhodnutí o vyvlastnení pre k.ú. obce D. ako pozemky, zapísané
v pozemkovej knihe Štátneho notárstva v Prievidzi k.ú. D. parc.č. XXX - vyvlastňovaná plocha o
výmere 4725m2, XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 557m2, XXX - vyvlastňovaná plocha o
výmere 571m2, XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 521, XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere
2272m2, XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 2252m2, XXX- vyvlastňovaná plocha o výmere 616m2,

XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 323m2, XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 1947m2,
XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 1341m2, XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 683m2,
XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 665m2, XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 1360m2,
XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 3955m2, XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 596m2,XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 1708m2, XXX- vyvlastňovaná plocha o výmere 749m2, XXX
- vyvlastňovaná plocha o výmere 684m2, XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 578m2, XXX-
vyvlastňovaná plocha o výmere 879m2 a XXX - vyvlastňovaná plocha o výmere 228m2, kultúra: roľa.

Tieto nehnuteľnosti boli odňaté z vlastníctva právneho predchodcu žalovaných vo vyvlastňovacom
konaní a teda patria do vlastníctva žalobcu.

44.Pokiaľ ide o obranu žalovaných, že žalobca v spore nepreukázal vyplatenie náhrad za vyvlastnenie,
k tomu súdu udáva, že ide o plnenie, ktorého sa mohol žalovaný resp. jeho právny predchodca domáhať

ako reštitučného nároku t.j. ako vyplatenia finančného plnenia za vyvlastnenie podľa osobitného
zákona (zák.č. 87/1958 Zb.). Právna úprava v § 21 Zák.č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku účinného
v čase vyvlastňovacieho konania pamätala aj na prípady, kedy by nedošlo k skutočnému splneniu
podmienok stanovených v rozhodnutí o vyvlastnení. Tento zákon umožňoval zrušiť vyvlastnenie na
návrh vyvlastňovaného ( ide o tzv. revokáciu - inštitút, ktorý mal slúžiť na zachovanie poriadku a istoty
v právnych vzťahoch). Žiadosť o revokáciu mohol podať v danom prípade ktorýkoľvek z právnych

predchodcov žalovaných v prípade, že vyvlastniteľ nezaplatil náhradu v stanovenej výške, alebo
nezačal v stanovenej lehote uskutočňovanie účelu a ak stratilo platnosť územné rozhodnutie ešte pred
stanovenou lehotou. Právoplatnosťou rozhodnutia o zrušení vyvlastnenia nadobúda vyvlastnený opäť
práva, ktoré mu boli vyvlastnením odňaté. Žalovaní v spore tvrdia, že k náhrade za vyvlastnenie nedošlo
resp. že ak k vyplateniu náhrady riadne došlo, žalobca toto tvrdenie v spore nepreukázal a v toho

dôvodu nebol proces vyvlastnenia perfektný, čím ani nemohlo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva na
právneho predchodcu žalobcu. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 24.10.1968 Krajský
investorský útvar Banská Bystrica ako platiteľ poslal Štátnej sporiteľni Prievidza sumu 13.124,90 Kčs za
účelom náhrady za pozemky, vyvl. Rozhodnutím ONV odb. výstavby Prievidza zo dňa 30.12.1967 č.j.
B.. XXXX/XXXX - K. pod výstavbu 9/14 tr. školy D. a to podľa vyhl. č. 104/1966 Zb. do depozitu Štátneho

notárstva v Prievidzi. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Prievidzi zo dňa 06.04.1971 vydaného JUDr.
Aghovou, štátnym notárom vyplýva, že sumu 10.256,30 Kčs zloženú vlastniteľom u Štátnej sporiteľni
v Prievidzi prijíma do notárskeho depozitu, bol vytýčený termín rozvrhového pojednávania vo veci
rozdelenianáhradyzanehnuteľnostivyvlastnenérozhodnutí,ONVvPrievidzič.B..I.XXXX/XX-Xzodňa
30.12.1967. Z Uznesenia Štátneho notárstva v Prievidzi zo dňa 06.01.1971 v depozitnej veci Okresného

národného výboru v Prievidzi o 10.256,30 Kčs vyplýva, že Štátne notárstvo v Prievidzi aj prijalo túto
sumu do notárskej úschovy a upravilo Slovenskú štátnu sporiteľňu v Prievidzi, aby túto sumu spravovala
až do ďalšej úpravy. Je pravdou, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno vyplatenia náhrad
vyvlastňovaným osobám, tí však mali zákonnú možnosť priznanú zák.č. § 21 zák.č. 87/1958 Zb. o
stavebnom poriadku, kedy ak im neboli tieto náhrady vyplatené, mohli sa domáhať návrhom zrušenia

vyvlastnenia. Žiadny takýto úkon z vykonaného dokazovania nevyplynul. Ak nie je dôvod pochybovať ,
že sa určité veci v dobe dávno minulej t.j. keď časový odstup od rozhodných skutočností podstatne
prekračuje aj vydržacie lehoty alebo lehoty skartačné, diali obvyklým alebo pravidelným spôsobom,
resp. úradným postupom, je dôkazné bremeno o tom, že v danom prípade to tak nebolo, na tom,
kto to tvrdí ( rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 03.02.2005, sp. zn. 22Cdo 1400/2004). Žalovaní sa v

spore bránia tvrdením, že náhrady neboli ich právnym predchodcom vyplatené a proces vyvlastnenia
preto nebol dokonaný. Súd má za to, že preukázanie vyplatenia náhrad vo vyvlastňovacom konaní
všetkým právnym predchodcom žalovaným nemôže mať vplyv na vlastnícky stav, pretože v poukazom
na § 135 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vyvlastňovacieho konania, nadobudnutím
právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení dňa 13.08.1968 sa konštituuje nový právny stav. Rozhodnutie

o vyvlastnení je meritórnym individuálnym aktom konštitutívneho charakteru a nadobudnutím jeho
právoplatnosti sa konštituuje ex nunc kvalitatívne nový právny stav a nové právne vzťahy.

45.Ohľadom ďalšej námietky o neperfektnosti vyvlastňovacieho konania v tom smere, že v konaní nebol
preukázaný zápis do evidencie nehnuteľností v zmysle zák.č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľnosti

súd konštatuje, že podľa právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase v prípade, ak išlo o nadobudnutie
vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, toto vlastníctvo sa nadobúda dňom v ňom určeným a ak nie je
určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia ( viď vyššie cit. § 135 Občianskeho zákonníka). Z doručenky
zo dňa 13.08.1968 je preukázané, že Okresný národný výbor Prievidza, odbor výstavby dňa 13.08.1968
skutočne doručil Stredisku geodézie Prievidza rozhodnutie č. B.. XXX/XXXX-XX B.. XXXX/XXXX-XX

( splnil tak zákonný postup podľa § 4 ods. 3 vyhl.č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľnosti). Dôvod, pre
ktorý Stredisko geodézie Prievidza následne nepostupovalo v zmysle § 4 ods. 1, 2 vyhl.č. 22/1964 Zb.
o evidencii nehnuteľností a nevykonalo zápis do evidencie nehnuteľností sa dokazovaním nepodarilo
zistiť, pričom žalobca konkrétny dôvod ani netvrdil. Skutočnosť, že žalobca nepreukázal samotnýzápis zmeny vlastníckeho práva do evidencie nehnuteľností ku ktorému malo dôjsť v roku 1968 ale
nepredstavuje v konkrétnej veci takú vadu, ktorá by znamenala, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
neprešlo na právneho predchodcu žalobcu. Pretože toto vlastnícke právo na neho prešlo dňom

právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Samotná právoplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia nebola
v konaní spochybnená, žalovaní ju nerozporovali. Žalovaný 6.) len žiadal, aby žalobca preukázal
nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu ( KNV). Žalobca v tomto smere uniesol
dôkazné bremeno, keď právoplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia preukázal potvrdením Obce Nitrica
z 13.10.2018 o tom, že rozhodnutie býv. ONV - odbor výstavby Prievidza zo dňa 30.12.1967 zn. B..

XXXX/XXXX- K. nadobudlo právoplatnosť dňa 13.08.1968. Súd napriek tomu, že žalovaní tento dôkaz
nerozporovali, (vzhľadom na postavenie Obce Nitrica v danom spore zároveň aj ako orgánu, ktorý
toto potvrdenie vydal) považoval ako relevantný dôkaz o preukázaní právoplatnosti vyvlastňovacieho
rozhodnutia listinu predloženú žalobcom - Protokol Obvodného úradu Trenčín o prechode vlastníckeho
práva k nehnuteľnému majetku štátu na Obec Nitrica zo dňa 28.11.2012, v ktorom sa v čl. I. v jeho
texte uvádza ako deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení údaj deň 13.08.1968.

Pričom samotné nevyznačenie doložky právoplatnosti na rozhodnutí o vyvlastnení nemôže nič meniť na
účinkoch tohto rozhodnutia, pretože rozhodnutie nenadobúda právoplatnosť tým, že sa vyznačí doložka
na písomnom vyhotovení rozhodnutia.

46.Námietku žalovaných, že ich právni predchodcovia boli v danom režime donútení resp. v skutočnosti

nedalisvojsúhlasnavyvlastneniesúdvyhodnotilakonedôvodnúaprávneirelevantnú,keď vyvlastnenie
nie je podmienené súhlasom vyvlastňovanej osoby, musí však byť v zhode so zámermi a cieľmi
územného plánu a môže sa vykonať len v nevyhnutnom rozsahu. K procesnej obrane žalovaných,
že majú nárok na náhrady v zmysle aktuálne platných cenových predpisov súd udáva, že reštitučné
náhrady či iné plnenia, o ktorých sa zmieňujú žalovaní vo svojich prednesom počas pojednávania dňa

29.07.2021 nie sú predmetom tohto sporu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a preto neboli
ani predmetnom vykonávaného dokazovania.

47.Keďže žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam titulom vydržania, súd
sa týmto jeho tvrdením v spore zaoberal.

48.Podľa § 134 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992
oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o
hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
49.Podľa § 134 ods. 2 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 takto

nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam,
ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
50.Podľa§868zák.č.40/1964Zb.Občianskeho zákonníkavzneníúčinnomod1.1.1992pokiaľďalejnie
je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom
1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však

posudzujú podľa doterajších predpisov.
51.Podľa § 872 ods. 6 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 ak ide o
vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo
možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená
osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou

tohto zákona.
52.Podľa § 129 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 držiteľom je
ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
53.Podľa § 129 ods. 2 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 držať možno
veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

54.Podľa § 130 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 ak je držiteľ so
zreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.
Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
55.Podľa § 131 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 neoprávnený
držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá

neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.
56.Účelom inštitútu vydržania je uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym
stavom. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickouosobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom stanovenej doby stáva vlastníkom veci a
tým aj jej skutočným držiteľom.

57.Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník do 01.04.1983 inštitút vydržania ako spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy neupravoval, tento bol opätovne
zavedený do právneho systému SR až novelou Občianskeho zákonníka zák.č. 131/1982 Zb., účinnou
od 01.04.1983, ktorá vrátila inštitút vydržania do Občianskeho zákonníka, hoci vo výrazne obmedzenej
podobe, keď možnosť vydržania obmedzila len na fyzické osoby, keďže toto právo nepriznala aj

právnickým osobám a zúžila taktiež okruh hnuteľných a nehnuteľných vecí, ku ktorým bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Až novela Občianskeho zákonníka zák.č. 509/1991 Zb. účinná
od 01.01.1992 obnovila tradičné poňatie inštitútu vydržania v našom právnom poriadku, keď umožnila
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním aj právnickým osobám a teda štátu. Za splnenia ostatných
zákonných podmienok tak mohol štát nadobudnúť vlastníckeho právo k sporným pozemkom vydržaním
najskôr k 01.01.1992. Žalobca vo vzťahu k prejednávanej veci argumentoval tým, že od roku 1968

sporné nehnuteľnosti pokojne, nerušene, na základe vyvlastňovacích rozhodnutí nadobudol bývalý
Československý štát a užíval pokojne, nerušene tieto sporné nehnuteľnosti ako areál základnej školy.
Od roku 1991 do roku 2012 ich tým istým spôsobom užívala Slovenská republika ako druhý právny
predchodca žalobcu a od roku 2012 ich užíva žalobca ako svoje vlastníctvo. Zo strany právnych
predchodcov žalovaných od roku 1968 právnym predchodcom žalovaných ani po tomto období nikto z

právnych predchodcov žalovaných sa nedomáhal vlastníckeho práva, nedomáhal sa vyplatenia náhrady
či už v správnom, administratívnom konaní alebo na súde. Od roku 1968 štát tieto nehnuteľnosti
na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia užíval, oplatil celý areál školy, vybudoval na nich svoje
stavby, a pokojne, nerušene, dobromyseľne užíval tieto pozemky a tieto stavby až do roku 1991. Dňa
01.01.1991 v zmysle platnej legislatívy a prijatého zákona ( pozn.č. 138/1991 Zb.) o majetku obcí

sporné pozemky prešli do vlastníctva Slovenskej republiky, správy ONV Školskej správy. Opätovne aj
tento právny predchodca žalobcu neprerušene, dobromyseľne, v dobrej viere, pokojne užíval sporné
nehnuteľnosti. Dňa 28.11.2012 štát Slovenská republika zastúpená Obvodným úradom v Trenčíne
previedli delimitačným protokolom delimitáciou pozemky v areáli R. Q. B. D. do vlastníctva obce, t.j.
žalobcu. Po tejto dobe žalobca užíva tieto nehnuteľnosti ako svoje vlastníctvo.

58.Podľa § 134 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992
oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Vychádzajú z argumentácie žalobcu k
dobromyseľnej držbe sporných pozemkov od roku 1968 resp. 1969 na základe povolenia o užívaní

školského areálu je nesporné, že právny predchodca sa ujal držby na základe vyvlastňovacieho
rozhodnutia, pričom v predmetnom spore nebolo ničím a nikým spochybnené tvrdenie žalobcu, že
jeho právneho predchodcu t.j. Československu socialistickú republiky, následne Česko-slovenskú
federatívnu republiku, Slovenskú republiku a od roku 2012 ani žalobcu samotného vo faktickom užívaní
nehnuteľností nikto nerušil, čím je naplnená zákonná podmienka uplynutia 10-ročnej vydržacej doby.

Žalovaní v spore uviedli, že nespochybňujú vyvlastňovací protokol z tej doby ani to, že tie pozemky
žalobca užíval, ale žalovaní si preto nenárokovali nájomné, či náhradné pozemky, vyplatenie, lebo si
boli vedomí toho, že je to škola, ktorá slúži všetkým. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že až
do roku 2014 nebolo vlastníctvo žalobcu nijako spochybňované, žalovaní vlastnícke práva k sporným
pozemkom neuplatňovali viac ako 46 rokov. Zákonná desaťročná doba pre vydržanie vlastníctva už

uplynula.

59.Podľa § 130 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 ak je držiteľ so
zreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.
K cit. ustanoveniu súd uvádza, že okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobre viery

( dobromyseľnosti) podľa § 130 OZ sú spravidla okolnosti, týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia
práva a svedčiace o poctivosti jeho nadobudnutia. Domnienka držiteľa, že mu vec alebo právo patrí, sa
musí vždy opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorých podľa jeho
presvedčenia vec alebo právo nadobudol. Pritom ako podmienka vydržania nepostačuje len subjektívne
presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, je potrebné, aby držiteľ bol dobromyseľný s

prihliadnutím na všetky okolnosti. Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z objektívneho hľadiska,
teda podľa toho, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadoval nemal a nemohol
mať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Žalobca argumentoval dobromyseľnosťou jeho
právneho predchodcu ohľadom držby jej držbou na základe rozhodnutia o vyvlastnení z 30.12.1967,právoplatného 13.08.1968, keď právny predchodca sporné nehnuteľnosti začal nerušene užívať v dobrej
viere, že mu tieto patria a je ich vlastníkom. Dobrá viera je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná držba k vydržaniu však nestačí. Oprávnená držba

sa musí opierať o právny titul a súčasne musí byť poctivá v zmysle existencie dobrej viery držiteľa. O
dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl
ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu postupoval s náležitosťou mierou opatrnosti,

keď po nadobudnutí právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia toto spolu s príslušným geometrickým
plánom doručil dňa 13.08.1968 Stredisku geodézie Prievidza v súlade s postupom podľa § 4 ods.
3 vyhl.č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľnosti. Dôvod, prečo Stredisko geodézie Prievidza následne
nepostupovalo v zmysle § 4 ods. 1, 2 vyhl. č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností a nevykonalo
zápis vlastníckeho práva v prospech právneho predchodcu žalobcu do evidencie nehnuteľností nebol
zistený, nemožno však tento stav, kedy nekonal iný štátny orgán podľa dikcie zákona, pričítať na ťarchu

žalobcovi resp. jeho právneho predchodcovi a kvalifikovať ho ako omyl neospravedlniteľný, pretože
právnypredchodcažalobcuOkresnýnárodnývýborPrievidza,odborvýstavbysnáležitoustarostlivosťou
konal a postupoval v súlade so zákonom, svoju zákonnú povinnosť si riadne splnil. Preto má súd za to,
že k nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo aj titulom vydržania sporných nehnuteľností.

60.Na základe všetkého doposiaľ uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno
svojich tvrdení v spore. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli
strany sporu a z dôkazov, ktoré si zabezpečil z verejne dostupných registrov. Proces dokazovania
je vybudovaný na princípe kontradiktórnosti konania a súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu. V
kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany. Hodnotenie dôkazov

zo strany súdu musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút
v sporovom občianskom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú
preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané

tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci
samejvjehoneprospech.Pokiaľžalovanívpriebehusporupoukázalinatúskutočnosť,žesúobyčajnými
ľuďmi a preto by im mal súd poskytnúť vyššiu mieru ochrany resp. reagujúc na vyhlásenie žalovaného
1.), že súdny systém by mal v spore jednotlivca skôr obhájiť ako ho neobhájiť a mal by zobrať do
úvahy, že jeho úlohou by mala byť aj čiastočná náprava tých krívd, ktoré sa v dobe socializmu diali,

súd k tomu udáva, že jeho elementárnou povinnosťou je rozhodnúť, či je žalovaný nárok po právnej
stránke v zmysle právneho poriadku dôvodný a to bez ohľadu na to, v akom mocenskom či organizačno-
politickom usporiadaní sa spoločnosť v rozhodnom čase nachádzala. Ide o civilný spor, v ktorom platí
zásada rovnosti, v zmysle ktorej je súd povinný stranám sporu vytvárať rovnaké procesné podmienky
a procesné postavenie subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje. Čl. 6 CSP ustanovuje,

že strany sporu majú rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Predpokladom úspechu žalobcu v spore o žalobe
o určenie vlastníckeho práva je, že musí preukázať, že je vlastníkom danej veci, ktorej vlastníckeho
práva sa domáha. Uvedené žalobca v spore preukázal, preto súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Pokiaľ žalovaná 13.) v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 29.07.2021 namietala, že

nebola na pojednávanie dňa 29.07.2021 riadne predvolaná a v odvolaní ďalej uviedla, že s rozhodnutím
súdu nesúhlasí a domáha sa spravodlivosti a uznania pozemkov pôvodných vlastníkov, je zrejmé,
že žalovaná 13.) do sporu nevzniesla žiadne nové skutkové tvrdenia, s ktorými by sa súd musel
opätovne zaoberať, nepodoprela svoje skutkové tvrdenia žiadnymi dôkazmi. Na súdne pojednávanie
sa nedostavila a súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci voči nej v jej neprítomnosti. Procesná

obrana žalovanej 13.) bola identická s procesnom obranou ostatných žalovaných, s ktorými námietkami
sa súd zaoberal v texte odôvodnenia rozhodnutia vyššie, preto súd rozhodol tak, že žalobcovi žalobe
aj čo do určenia, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na Okresnom úrade Prievidza,
katastrálnom odbore, v katastrálnom území H. D. D., obec D., okres G. na parcelách reg. ,,E“ KN a to
na LV č. XXX parc. EKN č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 879 m2 v 1/24-inách vyhovel.

61.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.62.Žalobca bol voči žalovanej 13.) v celom rozsahu úspešný, preto mal nárok na trovy konania voči
žalovanej 13.), tieto si však voči nej neuplatnil, preto súd o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol
tak, že žiadnej strane nárok na trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.