Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Daniel Ilavský
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/104/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224200456
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1224200456.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr.
Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej v právnej veci osoby povinnej platiť výživné: A. B. B.,
narodený XX. XXXXXXXXX XXXX, adresa trvalého pobytu C., D. XXXX/XX (ďalej len „povinný“), proti
oprávnenému na výživné: E. B., narodený XX. XXXX XXXX, adresa trvalého pobytu C., F. G. XXXX/
X (ďalej len „oprávnený“), o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, o odvolaní oprávneného
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. 39Pc/8/2024-16 zo dňa 21. marca 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca – B. B., narodeného X. XXXXXXXXX XXXX k
plnoletému synovi – E. B., narodenému XX. H. XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV zo 7. júna 2021 č. k. 25P/157/2020 – 39 s účinnosťou od 1. januára 2024.
1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že povinný sa návrhom, doručeným súdu dňa
12.02.2024, domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi dôvodiac, že v polovici
roku 2022 bol oprávnený pre zlý prospech a neúčasť na vyučovacom procese vylúčený zo štúdia
na Strednej odbornej škole polygrafickej v Bratislave a o rok neskôr aj zo štúdia na Strednej škole
pedagogickej v Bratislave. V súčasnosti má oprávnený založenú živnosť a pracuje ako kontrolór
kvality pre firmy v automobilovom priemysle. Súd doručil návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti
oprávnenému s výzvou na vyjadrenie a predloženie listinných dôkazov, vrátane potvrdenia o štúdiu,
pokiaľ študuje, v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy a predvolanie na pojednávanie, nariadené na
deň 21.03.2024, ktorú zásielku súdu prevzal dňa 06.03.2024. Oprávnený sa v súdom určenej lehote
k návrhu nevyjadril, nedoručil listinné dôkazy, na ktorých predloženie bol vyzvaný, vrátane potvrdenia
o štúdiu a neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, nariadenom na deň 21.03.2024. Súd vec
prejednal na pojednávaní dňa 21.03.2024 v neprítomnosti oprávneného.
1.2 Vec právne posúdil ako nárok výživou povinnej osoby na zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom
a na zrušenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu a to podľa § 78 ods. 1, § 62 ods. 1 ZR (zákon č.
36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“) a § 2 ods. 1 a 2, § 154, §
155 a § 157 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov,
ďalej len „CMP“) a dospel k záveru, že návrh povinného na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k
oprávnenému je plne dôvodný.1.3 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že vyživovacia povinnosť otca k v súčasnosti
plnoletému synovi bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo 07.06.2021 č.k.
25P/157/2020-39.Súdmaltiežpreukázané,žeplnoletýsynvykonávasamostatnezárobkovejčinnosťvo
viacerých predmetoch podnikania od 05.12.2023, teda, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
povinného voči oprávnenému došlo ku zmene v pomeroch na strane oprávneného. Oprávnený je
plnoletý, je samostatne zárobkovo činnou osobou od 05.12.2023 a je schopný sám sa živiť. Z uvedených
dôvodov súd návrhu povinného vyhovel a jeho vyživovaciu povinnosť zrušil s účinnosťou od 01.01.2024,
teda tak, ako to navrhoval povinný vo svojom návrhu na začatie konania.
1.4 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok
II.).
2. Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním oprávnený s návrhom na jeho zrušenie viniac súd
prvej inštancie, že tento dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
vec nesprávne právne posúdil a nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci [§ 62 ods. 1 CMP a §
365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP].
2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že skutkové okolnosti tvrdené povinným nie sú skutkovo
správne a nezakladajú záver o tom, že oprávnený je schopný sám sa živiť, nakoľko ešte nenadobudol
takú úroveň vzdelania a zručností, ktorými by sa vedel uplatniť na trhu, t.j. ktoré by relevantne
odôvodňovali záver, že nadobudol schopnosť živiť sa sám, že preukázanie schopnosti živiť sa je
potrebné vyhodnotiť s ohľadom na konkrétne okolnosti, pričom medzi rozhodujúce faktory patrí aj vek,
štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu či majetkové pomery, pričom z rozsudku
nevyplýva, že bol vydaný na základe týchto faktorov, nakoľko súd sa obmedzil len na jednoduché
konštatovanie, že má živnostenské oprávnenie a z toho vyvodil záver, že je schopný živiť sa sám.
2.2 Oprávnený ukončil štúdium na Strednej odbornej škole polygrafickej v Bratislave v roku 2023 z
vážnych osobných dôvodov na jeho vlastnú žiadosť, teda neobstojí tvrdenie povinného, že k ukončeniu
štúdia došlo v roku 2022 vylúčením oprávneného zo štúdia.
2.3 Oprávnený následne v rovnakom roku začal študovať na Strednej škole pedagogickej v Bratislave,
ktoré štúdium taktiež ukončil na vlastnú žiadosť z dôvodu, že zo strany niektorých učiteľov začalo
dochádzať k šikanóznemu správaniu sa voči nemu, čo naňho negatívne vplývalo.
2.4 Oprávnený si plánuje podať prihlášku na štúdium na Súkromnú obchodnú akadémiu, Kremnická 26
v Bratislave; robí tak všetko preto, aby mohol úspešne doštudovať strednú školu.
2.5 Je pravdou, že niekoľko mesiacov dozadu, v decembri 2023 si založil živnosť, avšak odplatne
nevykonáva žiadnu činnosť ako kontrolór kvality pre firmy v automobilovom priemysle. Živnosť si
založil len za tým účelom, aby mu bola ponúknutá možnosť vykonávať kontrolóra kvality pre firmu v
automobilovom priemysle, ako aj z dôvodu, že chcel s kamarátom prevádzkovať internetový obchod.
Tieto jeho plány sa nesplnili, nakoľko z kvalifikačných a prevádzkových dôvodov mu nebolo umožnené
pokračovať v pozícii kontrolóra kvality a spustenie internetového obchodu sa tiež nepodarilo. Ako
osoba disponujúca živnostenským oprávnením dosiahol tržbu len 1 krát, a to za necelý odpracovaný
mesiac december 2023 ako kontrolór kvality. Je preto evidentné, že získanie živnostenského oprávnenia
nesvedčí v prospech záveru, že jeho získaním nadobudol schopnosť sám sa živiť, pretože jeho získanie
je viazané na podmienky, ktoré spĺňa aj väčšina osôb v maturitnom ročníku. Žiadnym spôsobom však
nepreukazuje, že skutočne aj vykonáva samostatne zárobkovú činnosť a dosahuje zisk.
3. Povinnýodvolacínávrhnepodalavosvojomvyjadrenísakodvolaniuoprávnenéhonavrholodvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, popierajúc tvrdenie povinného,
že by sa oňho nezaujímal, nakoľko opak je pravdou. Oprávnený totiž prestal cca pred dvomi rokmi z
nejakého neznámeho dôvodu komunikovať s povinným, nezdvíhal mu telefón ani mu nezavolal, ani
ho ako svojho otca nekontaktoval a už vôbec nejavil záujem o nijakú komunikáciu. Nie je podstatným,
z akého dôvodu prestal študovať, nakoľko podstatným je len to, že štúdium ukončil, pretože sa mu
nechcelo učiť a mal veľmi zlý prospech. Pokiaľ ide o ukončenie štúdia na Strednej odbornej škole
polygrafickej v Bratislave, údajne z vážnych osobných dôvodov na strane oprávneného, tak takýmito
okolnosťami bola pravdepodobne účasť oprávneného na lúpežnom prepadnutí v kriminálnych kruhochvšeobecne známeho údajného dílera na I. J. K. C., kedy mal oprávnený s dvoma kumpánmi túto osobu
prepadnúť so zbraňou a zobrať mu z trezoru kufrík s obsahom, ktorý je pre takúto osobu charakteristický.
Lúpežné prepadnutie sa konalo 4. apríla 2023 v čase okolo 13:30 hod. a oprávnený bol zadržaný
dňa 11.04.2023 PZ na Dostojevského rade v Bratislave. Následne oprávnený strávil asi 3 mesiace vo
vyšetrovacej väzbe, kedy ho potom prepustili a mal údajne čakať na súd na slobode. Tieto informácie
uvádza povinný len kvôli širšiemu ozrejmeniu prostredia v akom sa oprávnený zdržiava namiesto toho,
aby riadne študoval, pracoval alebo brigádoval. V jeho prípade nemá tak zmysel začínať akúkoľvek
školu, keď sa čaká na súd a možno aj na trest za uvedené lúpežné prepadnutie. Povinnému ďalej nie je
zrejmé, prečo sa aspoň nezaevidoval na úrade práce alebo nezamestnal brigádnicky, keďže je fyzicky
aj mentálne zdravý, dokonca ovláda dosť dobre aj anglický jazyk, a teda môže sedieť za kasou ako
pokladník alebo robiť čokoľvek iné.
4. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s
§ 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s
prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré
ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým zrušil vyživovaciu povinnosť povinného k oprávnenému naposledy určenú rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV zo 07.06.2021 č. k. 25P/157/2020 – 39 s účinnosťou od 01.01.2024 a
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
6. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
7. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a to, že v konaní z vykonaného dokazovania,
ako aj z nesporných skutkových tvrdení povinného bolo možné dospieť k záveru, že oprávnený
mal v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ukončené základné vzdelanie a ďalším štúdiom sa
nepripravoval na svoje budúce povolanie (v štúdiu na Strednej odbornej škole polygrafickej v Bratislave
ani na Strednej škole pedagogickej v Bratislave nepokračoval) a od 05.12.2023 mal oprávnenie na
vykonávanie podnikania v oblasti inžinierske činnosti, technické testovanie a analýzy a kúpa tovaru
na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti
(veľkoobchod), a tak bol schopný sám sa živiť. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú
presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len
konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387
ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas oprávneného s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba
vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť
odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
8. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa
26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
8.1 Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok výživou povinnej osoby na zmenu súdneho
rozhodnutia o výživnom a na zrušenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, a to podľa § 78 ods.
1, § 62 ods. 1 ZR a § 2 ods. 1 a 2, § 154, § 155 a § 157 CMP s tým, že pokiaľ sa oprávnený na
výživu po dosiahnutí plnoletosti stane schopným sám sa živiť, je to taká zmena pomerov, na základe
ktorej je možné súdne rozhodnutia o výživnom na návrh zmeniť, a to aj zrušením vyživovacej povinnosti
povinného voči oprávnenému, a to odo dňa, kedy sa oprávnený stal schopným sám sa živiť s tým, že pod
pojmom „schopnosť živiť sa sám“ možno rozumieť potencionalitu plnoletého dieťaťa dosahovať príjmy,
t. j. keď dieťa nadobudne také schopnosti, ktoré odôvodňujú záver o tom, že je schopné zabezpečovať
si výživu samostatne vlastnou prácou a je daná spravidla ukončením sústavnej prípravy na budúce
povolanie. Odvolací súd takéto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie považuje za správne a
námietku oprávneného o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodnú.
8.2 Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8.3 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že stav, kedy je dieťa schopné samo sa živiť, závisí od
okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek,
zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a
potreby, majetkové pomery a podobne. Vyživovacia povinnosť rodiča rozhodne netrvá, ak dieťa ukončilo
prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa
nemá záujem a z vlastnej vôle nepracuje. Na tieto prípady sa vyživovacia povinnosť rodičov nevzťahuje.
8.4 Podľa § 78 ods. 1 a ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh .
8.5 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že nakoľko zákon hovorí o „plnení vyživovacej povinnosti“
ako o zákonnej povinnosti rodičov, je vždy potrebné pri jej zániku, inak než smrťou oprávneného
alebo povinného, obrátiť sa s návrhom na jeho zrušenie na súd. Uvedené neplatí, ak bola vyživovacia
povinnosť určená súdnym rozhodnutím a nastal právny stav, keď je dieťa schopné samo sa živiť.
Len samotným naplnením tejto skutočnosti právna povinnosť určená rozhodnutím súdu totiž nemôže
zaniknúť.
8.6 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v konaní bolo z vykonaného dokazovania preukázané,
že vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenému bola určená súdnym rozhodnutím (rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV zo 07.06.2021 č.k. 25P/157/2020-39, právoplatným dňa 26.06.2021),
že povinný podal návrh na jej zrušenie, že oprávnený je plnoletý, má ukončené základné vzdelanie,
pričom svoju prípravu na budúce povolanie ukončil, na základe živnostenského oprávnenia je schopný
vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť (ktorú aj začal vykonávať), pričom nebolo preukázané, že
by mu v takejto schopnosti vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť bránil jeho zdravotný stav,
prípadne iné okolnosti (nedostatok preňho vhodných pracovných príležitostí a pod.). Pokiaľ za takýchto
skutkových okolností súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane oprávneného nastala taká
zmenavpomeroch,ktorázakladalapotrebuzmenyostatnéhorozhodnutiasúduovyživovacejpovinnosti
povinného voči oprávnenému zrušením takejto vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenému,
odvolací súd takýto záver považuje za vecne správny a námietky oprávneného, správnosť takéhoto
záveru spochybňujúce, za nedôvodné.
9. Neobstojí námietka oprávneného, že v budúcnosti plánuje podať prihlášku na jeho prijatie na štúdium
na Súkromnú obchodnú akadémiu, Kremnická 26 v Bratislave, nakoľko pre rozhodnutie súdu prvej
inštancie o uplatnenom nároku bolo podstatným to, či v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa
oprávnený skutočne reálne pripravoval na budúce povolanie štúdiom alebo nie, nehovoriac o tom,
že toto by bola už tretia stredná škola, na ktorej by prejavil záujem študovať, pričom štúdium na
predchádzajúcich dvoch stredných školách ukončil na vlastnú žiadosť, a tak je otázne, či takýto jeho
zámer pokračovať v príprave na budúce povolanie štúdiom na strednej škole by bolo možné hodnotiť
za skutočný a nielen za účelový, sledujúci bezdôvodné predlžovanie vyživovacej povinnosti povinného
voči oprávnenému.10. Neobstojí ani námietka oprávneného o nesprávnosti odvolaním napádaného rozhodnutia súdu pre
údajnú nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o ukončení jeho štúdia na strednej škole vylúčením,
nakoľko pre rozhodnutie súdu o nároku oprávneného na zrušenie vyživovacej povinnosti k povinnému
nebolo podstatným, akou formou (či vylúčením alebo na vlastnú žiadosť) došlo k ukončeniu štúdia
oprávneného na tej-ktorej strednej škole.
11. Obdobne neobstojí ani námietka oprávneného, že hoci má živnostenské oprávnenie, tak to ešte
nepreukazuje, že skutočne aj vykonáva samostatne zárobkovú činnosť a dosahuje zisk, nakoľko z
vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že o činnosti, na ktoré má oprávnený
živnostenské oprávnenie, nie je na trhu práce záujem, resp. že oprávnený z kvalifikačných dôvodov
nemôže pokračovať v pozícii kontrolóra kvality, prípadne nemôže podnikať v oblasti maloobchodu
alebo veľkoobchodu. Schopnosť/neschopnosť dieťaťa samostatne sa živiť sa totiž posudzuje vždy
z objektívneho hľadiska, a teda nie je rozhodujúce subjektívne presvedčenie dieťaťa, prípadne jeho
rodičov.
12. S ostatnými námietkami oprávneného sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
13. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 52 CMP rozhodol i o náhrade
trov konania.
14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 2 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.
15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.