Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200292
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200292.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: NATALKA, o. z.,
so sídlom Ružinovská 4812/14, 821 01 Bratislava, IČO: 30 848 431, právne zastúpený: Advokátska
kancelária ŠČURY, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 2618, 022 01 Čadca, IČO: 47 258 055, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
IČO:42499500,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.578226/2020zodňa15.12.2020,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava rozhodnutím č. 1/20/012005-36/52/992456 zo dňa
06.04.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubilo žalobcovi podľa § 99e ods. 1 zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné

stavebné odpady v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o miestnych daniach“) daň
z nehnuteľností na rok 2020 vo výške 2.456,50 eura. Správca dane uviedol, že daň z nehnuteľností
bola vyrubená na základe podaného priznania k dani z nehnuteľností, dokladov a skutočností zistených
správcom dane, príslušných právnych predpisov a Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislava č. 13/2019 o dani z nehnuteľností (ďalej len „VZN č. 13/2019“).

2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 01.11.2020, v ktorom uviedol, že

VZN č. 13/2019 nenadobudlo ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia právoplatnosť a účinnosť,
a teda v ňom uvedené sadzby nemožno použiť pre vyrubenie dane z nehnuteľnosti na rok 2020. Uviedol,
že VZN č. 13/2019 nebolo vyvesené na úradnej tabuli po dobu najmenej 15 dní, pretože na úradnú
tabuľu bolo vyvesené dňa 16.12.2019 a zvesené bolo dňa 31.12.2019, t. j. bolo zvesené počas plynutia
15-ho dňa vyvesenia, a teda na základe údajov samotného správcu dane nebolo VZN č. 13/2019 na
úradnej tabuli vyvesené po celú zákonom požadovanú lehotu najmenej 15 dní.

II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia3. Žalovaný na podklade podaného odvolania vydal rozhodnutie č. 578226/2020 zo dňa 15.12.2020
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Konštatoval, že
žalobcovi bola daň zo stavieb vyrubená podľa § 10 ods. 1 písm. h) Zákona o miestnych daniach a pri

vyrubení dane správca dane vychádzal predovšetkým z údajov uvedených daňovníkom v daňovom
priznaní a v súlade s vlastníctvom k nehnuteľnostiam. Pri výpočte dane z nehnuteľností vychádzal
správca dane zo sadzieb, ktoré ustanovil v právoplatnom VZN č. 13/2019 podľa jednotlivých pásiem
a druhu nehnuteľností.

4. Žalovaný poukázal na oprávnenosť správcu dane vyrubiť daň z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie
rok 2020 v zmysle Zákona o miestnych daniach a VZN č. 13/2019, platného a účinného od 01.01.2020.
Proces prijímania a schvaľovania VZN č. 13/2019 bol riadne zverejnený a medializovaný, verejnosť mala
možnosť sa k navyšovaniu platieb vyjadriť aj na mestskom zastupiteľstve dňa 12.12.2019. Žalovaný
uviedol, že správca dane bol oprávnený vyrubiť daň z nehnuteľností a poukázal na to, že VZN č.
13/2019 bolo mestským zastupiteľstvom schválené dňa 12.12.2019 a bolo vyvesené na úradnej tabuli

hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a zverejnené na internetovej stránke hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislavy v dňoch od 16.12.2019 do 31.12.2019. V zmysle uvedeného bola
žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľnosti tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

5. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave žalobu zo dňa 05.03.2021 (ďalej len „žaloba“), ktorou
napadol zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré navrhol zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie.

6. Žalobca poukázal na to, že vydávanie, schvaľovanie a prerokúvanie všeobecne záväzných nariadení
je významným oprávnením obecného zastupiteľstva, ktoré upravuje § 6 zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o obecnom zriadení“).
Uviedol, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že k vyveseniu VZN č. 13/2019 došlo dňa

16.12.2019 a ani to, že k zveseniu došlo dňa 31.12.2019. Žalobca mal za to, že najmenej 15-dňová
lehota na vyvesenie všeobecne záväzného nariadenia začala plynúť dňom nasledujúcim po dni jeho
vyvesenia, t. j. dňom 17.12.2019 a uplynula dňom 01.01.2020 o 00:00 hod.

7. Žalobca zastával názor, že VZN č. 13/2019 nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a účinnosť, pretože

obe tieto vlastnosti mohlo nadobudnúť jedine po tom, ako bolo doručené do sféry pôsobnosti jeho
adresátov, a to nielen samotným vyvesením na úradnej tabuli, ale vyvesením po dobu najmenej
15 dní. Vyvesenie na úradnej tabuli je len základnou, nevyhnutnou podmienkou právoplatnosti, nie
však dostatočnou podmienkou. Dostatočnou podmienkou pre právoplatnosť všeobecne záväzného
nariadenia je až uplynutie najmenej 15 dňovej lehoty jeho vyvesenia na úradnej tabuli. Podľa žalobcu

VZN č. 13/2019 nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a účinnosť, pretože nebola naplnená zákonná
dostatočná podmienka pre nadobudnutie právoplatnosti a zákonná nevyhnutná a zároveň dostatočná
podmienka pre nadobudnutie účinnosti tohto všeobecne záväzného právneho predpisu.

8. Žalobca zároveň napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov,

pretože žalovaný bez akéhokoľvek a presvedčivého odôvodnenia tvrdil, že správca dane bol oprávnený
vyrubiť daň z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie rok 2020 v zmysle Zákona o miestnych daniach
a VZN č. 13/2019. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so základnou odvolacou námietkou
žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie bolo založené na právnom predpise, ktorý ku dňu vydania
prvostupňového rozhodnutia nenadobudol právoplatnosť a účinnosť.

IV.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie písomné podania účastníkov konania

9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, a to podaním zo dňa 22.06.2021 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom
navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.10. Žalovaný uviedol, že VZN č. 13/2019 bolo mestským zastupiteľstvom schválené dňa 12.12.2019
a bolo vyvesené na úradnej tabuli hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a zverejnené
na internetovej stránke hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v dňoch od 16.12.2019 do

31.12.2019 a 15-dňová lehota na vyvesenie bola dodržaná. Správca dane v nadväznosti na uvedené,
ako aj s odkazom na § 27 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“)
správne počítal 15 dňovú lehotu vyvesenia VZN č. 13/2019 od 17.12.2019 do 31.12.2019, t. j. 15 dní,
pretože do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty –

16.12.2019. Žalovaný je toho názoru, že 15-dňová lehota zverejnenia a vyvesenia VZN č. 13/2019
v dňoch od 16.12.2019 do 31.12.2018 bola dodržaná a VZN č. 13/2019 nadobudlo účinnosť 01.01.2020.

11. K vyjadreniu sa žalobca vyjadril replikou zo dňa 09.07.2021, v ktorej uviedol, že správca dane
nesprávne počítal začiatok plynutia lehoty vyvesenia. Zotrval na tom, že nebola splnená zákonná
podmienka nadobudnutia právoplatnosti – vyvesenia nariadenia na úradnej tabuli najmenej na 15 dní

tak, ako to vyžaduje Zákon o obecnom zriadení.

12. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

13. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného
zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy

začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4
ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“
Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a v súlade s Rozvrhom práce Správneho

súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je
vedená pod sp. zn.: BA-2S/43/2021.

14. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali

z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) ju zamietol.

15. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie

je dotknuté.

16. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.
SSP na deň 24.04.2024, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za
splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 6 ods. 8 Zákona o obecnom zriadení, nariadenie sa musí vyhlásiť. Vyhlásenie sa vykoná
vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní; účinnosť nadobúda pätnástym dňom
od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým
verejným záujmom, možno v nariadení výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však
dňom vyhlásenia.

19. Podľa § 6 ods. 9 Zákona o obecnom zriadení, vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je
podmienkou jeho platnosti; okrem toho sa nariadenie zverejní aj na webovom sídle obce.20. Predmetom správneho súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, a to v rozsahu žalobných
bodov. Úlohou správneho súdu tak bolo preskúmať, či (i) žalovaný správnym spôsobom vyhodnotil
platnosť a účinnosť VZN č. 13/2019 a (ii) či napadnuté rozhodnutie poskytuje dostatočný a zrozumiteľný

podklad pre žalobcu.

21. Správny súd vyhodnotil žalobnú námietku týkajúcu sa vyhodnotenia platnosti a účinnosti VZN č.
13/2019 za nedôvodnú. Ako vyplýva z § 6 ods. 8 Zákona o obecnom zriadení, všeobecne záväzné
nariadenie sa musí vyhlásiť a toto vyhlásenie sa vykoná vyvesením všeobecne záväzného nariadenia

na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní a účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia.
Vyvesenie všeobecne záväzného nariadenia na úradnej tabuli (formálna publikácia) je podmienkou jeho
platnosti (k tomu BUJŇÁK, V. – GAŇA, S. – HODÁS, M. Teória a prax právnej normotvorby. 1. vydanie.
Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2023, s. 305). Správny súd súčasne uvádza, že v danom prípade
sa jedná o hmotnoprávnu lehotu (k tomu aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.:
6Svzn/1/2010 zo dňa 24.11.2010).

22. Na účely zistenia platnosti a účinnosti všeobecne záväzného nariadenia je tak potrebné správne
identifikovanie nadobudnutia platnosti všeobecne záväzného nariadenia. Podľa § 6 ods. 9 časti vety
pred bodkočiarkou Zákona o obecnom zriadení platí, že vyvesenie všeobecne záväzného nariadenia
na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti. Tu správny súd uvádza, že VZN č. 13/2019 bolo

vyvesené dňa 16.12.2019 a zvesené dňa 31.12.2019. Vychádzajúc zo Zákona o obecnom zriadení je
nutné uviesť, že platnosť VZN č. 13/2019 nastala vyvesením ex lege, a to dňa 16.12.2019, od kedy
začala plynúť hmotnoprávna lehota (teda od 16.12.2019), ktorú upravuje § 6 ods. 8 Zákona o obecnom
zriadení. Je nepochybné, že VZN č. 13/2019 bolo vyvesené do 31.12.2019, teda po dobu 16 dní a bola
tak splnená podmienka „vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní.“

23. Z dôvodu, že bolo VZN č. 13/2019 vyvesené dňa 16.12.2019, je platné. Následne je potrebné
aplikovať druhú vetu za bodkočiarkou § 6 ods. 8 Zákona o obecnom zriadení, ktorá jednoznačne uvádza,
že účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok
účinnosti. Ak by sa aplikovala výlučne 15-dňová lehota, VZN č. 13/2019 by nadobudlo účinnosť dňa

30.12.2019 (ako pätnásty deň od vyvesenia – od 16.12.2019). Z dôvodu, že samotné VZN č. 13/2019
upravovalo, že účinnosť nastupuje 01.01.2020, bol tak naplnený predpoklad neskoršej účinnosti.

24. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k záveru, že VZN č. 13/2019
je platné a účinné a Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava pri jeho zverejňovaní nepochybilo.

VZN č. 13/2019 bolo zverejnené dlhšie ako to predpokladá samotný Zákon o obecnom zriadení (16 dní)
a účinnosť nadobudlo neskôr ako v prípade aplikácie zákonnej 15 dňová fikcia účinnosti (k 01.01.2020).

25. V prípade, ak žalobca v žalobe uvádzal, že v súlade s Daňovým poriadkom začala 15 dňová lehota
plynúť po dni vyvesenia VZN č. 13/2019, teda dňa 17.12.2019, tieto závery vyhodnotil správny súd

ako nedôvodné. V prvom rade je potrebné rozlišovať medzi procesno-právnou lehotou, ktorú upravuje
Daňový poriadok a hmotnoprávnou lehotou, ktorú upravuje Zákon o obecnom zriadení. Zo žiadneho
ustanovenia Zákona o obecnom zriadení nemožno vyvodiť, že sa má aplikovať procesná lehota podľa
Daňového poriadku; § 27 ods. 2 Daňového poriadku sa aplikuje výlučne na právne vzťahy, ktoré
Daňový poriadok upravuje a predpokladá, zatiaľ čo Zákon o obecnom zriadení neupravuje len daňovo

právne vzťahy. Daňový poriadok upravuje všeobecné pravidlá pre počítanie lehôt, v ktorých má daňový
subjekt povinnosť plnenia. Zákon o obecnom zriadení v § 6 upravuje všeobecné východiská vo vzťahu
k všeobecne záväznému nariadeniu obce, ktoré môžu upravovať akékoľvek veci v oblasti územnej
samosprávy obce – teda od daní, odpadkov, hazardných hier a pod., a preto je vylúčené, aby sa aplikoval
Daňový poriadok.

26. Z dôvodu, že samotný § 6 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení uvádza, že obec môže vo veciach
územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenia (bez špecifikácie na oblasť verejnej
správy), Zákon o obecnom zriadení v § 6 ods. 8 a 9 upravuje podmienky platnosti a účinnosti všeobecne
záväzného nariadenia, a to bez ohľadu na to, ako sú lehoty upravené v iných procesných predpisoch.

27. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj žalobnú námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia. Správny súd po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím dospel k záveru,
že žalovaný sa nie celkom dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, avšak túto vadunepovažoval za takú, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. S prihliadnutím na
to, že podstata žalobných bodov, týkajúca sa platnosti a účinnosti VZN č. 13/2019 bola vyhodnotená ako
nedôvodná, správny súd nepristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia z dôvodu nepreskúmateľnosti

pre nedostatok dôvodov. Rozhodnutie sa nezrušuje len preto, aby sa zopakoval proces a odstránili
sa formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie (k tomu napríklad
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6Sžo/255/2010 zo dňa 22.06.2011). Je
neúčelné a nehospodárne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka konania vo vzťahu
k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutia v jeho prospech a za

takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv
účastníka konania.

28. Správny súd má za to, že v prípade, ak by pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia
z dôvodu nepreskúmateľnosti, avšak podstata žalobných bodov by zostala nedôvodná, v novom
administratívnom konaní by žalobca nedosiahol výhodnejší stav – len by sa zopakoval proces

s rovnakým výsledkom – vyrubením dane z nehnuteľností a s novým odôvodnením. Výsledok / následok
nového administratívneho konania by tak zostal nezmenený. Z uvedeného dôvodu tak správny súd
vyhodnotil daný žalobný bod ako nemajúci vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia s potrebou
jeho zrušenia.

29. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti žaloby,
a preto ju zamietol. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj
napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy
v konaní nevznikli.

30. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP/.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).