Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512200253
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2512200253.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, D., zastúpeného splnomocnenkyňou: Fons iuris s. r. o., IČO: 47 240 318, so
sídlom Kominárska 2, 4, Bratislava, proti žalovanej: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX,
G., zastúpenej advokátom: JUDr. Daniel Pavelka, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č. k. PN-10C/4/2012-633 zo dňa 3. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva
strán sporu patria hnuteľné veci (v hodnote): 1. vešiaková zostava na chodbe - 150 eur, 2. kuchynský
stôl so stoličkami - 110 eur, 3. chladnička Zanusi - 300 eur, 4. mraziaci box - 150 eur, 5. sporák Mora
- 22 eur, 6. umývačka riadu Bosch – 270,- eur, 7. mikrovlnka Eta - 30 eur, 8. odsávač pár - 15 eur, 9.
kuchynská linka - 70 eur, 10. sada hrncov Zepter - 140 eur, 11. hrnce zn. Pfanne - 18 eur, 12. príbor
- nerez - 4 eura, 13. obedový servis - 30 eur, 14. plastové nádoby zn. Tupperware - 12 eur, 15. bytová

zeleň - kvetiny - 0 eur, 16. zlaté šperky - 10 - 11 prsteňov, retiazka s príveskom, náušnice, náramok -
70 eur, 17. práčka zn. Tomson - 0 eur, 18. liatinový hrniec - 0 eur, 19. kamennáč na kapustu - 4 eur, 20.
liatinové fondue - 0 eur, 21. vysávač Eta s tepovačom - 30 eur, 22. elektrický krájač - 0 eur, 23. elektrický
nôž Mulinex - 0 eur, 24. zmrzlinový stroj Servering - 0 eur, 25. LCD monitor LG - 60 eur, 26. nábytok
do detskej izby (1 skriňa, 1 písací stôl, 2 poličky na stenu, 1 stolička) - 30 eur, 27. komoda do spálne -
17 eur, 28. prikrývky s matracmi zn. Medivit - 160 eur, 29. zariadenie spálne (2 obrazy, knihy, doplnky,
nočné lampy) - 17 eur, 30. hifi veža Kenwood - 30 eur, hnuteľné veci spolu v hodnote: 1.739 eur; II.

výrokom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že prikázal do výlučného vlastníctva
žalovanej hnuteľné veci (v hodnote): 1. vešiaková zostava na chodbe - 150 eur, 2. kuchynský stôl so
stoličkami - 110 eur, 3. chladnička Zanusi - 300 eur, 4. mraziaci box - 150 eur, 5. sporák Mora - 22 eur, 6.
umývačka riadu Bosch - 270 eur, 7. mikrovlnka Eta - 30 eur, 8. odsávač pár - 15 eur, 9. kuchynská linka
- 70 eur, 10. sada hrncov Zepter - 140 eur, 11. hrnce zn. Pfanne - 18 eur, 12. príbor - nerez - 4 eura,
13. obedový servis - 30 eur, 14. plastové nádoby zn. Tupperware - 12 eur, 15. bytová zeleň - kvetiny -
0 eur, 16. zlaté šperky - 10 - 11 prsteňov, retiazka s príveskom, náušnice, náramok – 70 eur, 17. práčka

zn. Tomson - 0 eur, 18. liatinový hrniec - 0 eur, 19. kamenáč na kapustu za 4 Eur, 20. liatinové fondue
za 0 eur, 21. vysávač Eta s tepovačom - 30 eur, 22. elektrický krájač - 0 eur, 23. elektrický nôž Mulinex 0
eur, 24. zmrzlinový stroj Servering - 0 eur, 25. LCD monitor LG - 60 eur, 26. nábytok do detskej izby (1
skriňa, 1 písací stôl, 2 poličky na stenu, 1 stolička) - 30 eur, 27. komoda do spálne - 17 eur, 28. prikrývkys matracmi zn. Medivit - 160 eur, 29. zariadenie spálne (2 obrazy, knihy, doplnky, nočné lampy) - 17
eur, 30. hifi veža Kenwood - 30 eur; III. výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom
vyrovnania podielov sumu 15.359,44 eur v lehote 30 dní, odo dňa právoplatnosti rozsudku; IV. výrokom

rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 143, § 144, § 148 ods. 1, § 149
ods. 1 a 3, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), s poukazom na procesné ustanovenia § 255 ods.1 a 2, § 262 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 24.11.1990
manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany právoplatným dňom
25.08.2009.Žalovanáeštepočastrvaniamanželstvanadobudladosvojhovýlučnéhovlastníctvarodinný
dom, v ktorom žalobca a žalovaná spolu so spoločnými deťmi žili. Žalovaná podľa kúpnej zmluvy

z 23.09.2009 rodinný dom previedla na kupujúcu a žalobcovi adresovala výzvu na prebratie jeho
osobných vecí z bývalého trvalého bydliska. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že všetky hnuteľné veci
tak, ako sú označené vo výroku rozsudku, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - strán
sporu (ďalej len „BSM“), t.j. boli nadobudnuté za trvania manželstva, resp. žalovaná tvrdenia ohľadne
skutočností,žemaloísťodary,nepreukázala.Výnimkutvoríobývaciastenaasedačka,ktoréakovyplýva

z listinných dôkazov - predajky (č.l. 135) boli žalobcom nadobudnuté dňa 3.11.1989 a 27.11.1989, t.j.
pred uzavretím manželstva, z ktorého dôvodu na ne okresný súd neprihliadal. Počas konania došlo
ku korekcii v označení práčky značky Fagor na značku Thomson, čo vyplynulo z výsluchu žalobkyne
a žalobca túto skutočnosť nerozporoval. Vo vzťahu k hnuteľným veciam ako žalobca tak aj žalovaná
na výzvu okresného súdu tvrdili ich hodnotu ku dňu 25.08.2009, t.j. ku dňu zániku manželstva ako aj

hodnotu ku dňu samotného vyjadrenia (30.09.2022 resp. 12.10.2022, na č.l. 560 a 573 spisu). Okresný
súd vychádzal z nesporných tvrdení strán sporu ohľadne hodnoty hnuteľných vecí ku dňu 25.08.2009,
pričom nespornosť vo vzťahu k hodnote každej hnuteľnej veci bola založená na zhodnom tvrdení strán
o dolnej hranici ceny jednotlivých hnuteľných vecí. V prípade, ak žalobca tvrdil hodnotu hnuteľnej veci
530 eur a žalovaná 150 eur, mal okresný súd za to, že nesporným bola hodnota 150 eur. Žalobca v

podstate bez výnimky pri každej hnuteľnej veci tvrdil jej hodnotu vyššiu ako žalovaná, nakoľko však vo
vzťahu k ním tvrdenej vyššej hodnote hnuteľných vecí neuniesol dôkazné bremeno, okresný súd mal
za to, že nesporná je predovšetkým hodnota hnuteľných vecí ku dňu 25.08.2009 vo výške uvádzanej
žalovanou na č.l. 560-562 spisu: vešiaková zostava na chodbe 150 eur, kuchynský stôl so stoličkami
110 eur, chladnička Zanusi 300 eur, mraziaci box 150 eur, sporák Mora 22 eur, umývačka riadu Bosch

270 eur, mikrovlnka Eta 30 eur, odsávač pár 15 eur, kuchynská linka 70 eur, sada hrncov Zepter 140 eur,
hrnce zn. Pfanne 18 eur, príbor - nerez 4 eura, obedový servis 30 eur, plastové nádoby zn. Tupperware
- 12 eur, bytová zeleň - kvetiny 0 eur, zlaté šperky 10-11 prsteňov, retiazka s príveskom, náušnice a
náramok 70 eur, práčka zn. Tomson 0 eur, liatinový hrniec 0 eur, kamennáč na kapustu 4 Eur, liatinové
fondue 0 eur, vysávač Eta s tepovačom 30 Eur, elektrický krájač 0 eur, elektrický nôž Mulinex 0 eur,

zmrzlinový stroj Servering 0 eur, LCD monitor LG 60 eur, nábytok do detskej izby (1 skriňa, 1 písací
stôl, 2 poličky na stenu, 1 stolička) 30 eur, komoda do spálne 17 eur, prikrývky s matracmi zn. Medivit
160 eur, zariadenie spálne (2 obrazy, knihy, doplnky, nočné lampy) 17 eur, hifi veža Kenwood 30 eur,
hnuteľné veci spolu v hodnote 1.739 eur. Tvrdenia žalovanej, ktoré boli súčasťou až jej vyjadrenia
z 30.10.2022 a to že hrnce Pfanne, liatinový hrniec, liatinové fondue, LCD monitor LG, zmrzlinový

stroj servering si zobral žalobca, okresný súd považoval za účelové, nepreukázané a ako prostriedky
procesnej obrany aj neskoro vznesené, nakoľko pri jej výsluchu na pojednávaní dňa 29.10.2013 sa
vyjadrovala jednotlivo ku všetkým hnuteľným veciam označeným žalobcom a pri žiadnej z uvedených
žiadnu výhradu v tomto smere nevzniesla. Namiesto žalobcom v žalobe uplatnenej práčky zn. Fagor
okresný súd do vyporiadania zahrnul práčku zn. Thomson, nakoľko žalovaná existenciu práčky Fagor

namietla, čo žalobca vôbec nerozporoval, žalovaná ako práčku patriacu do BSM už pri prvom výsluchu
označila práčku zn Thomson s tým, že neskôr uviedla, že táto práčka nebola funkčná už v čase rozvodu,
ktoré skutočnosti žalobca v priebehu konania nenamietal a skutočnú hodnotu uvedenej práčky ku dňu
zániku manželstva netvrdil a ani nepreukázal. Žalovaná súčasne žiadnym spôsobom nepreukázala, že
by kuchynská linka bola súčasťou rodinného domu v čase jeho nadobudnutia, že by príbor bol darom

od starej mamy, že by plastové nádoby zn. Tupparware boli nadobudnuté ako odmena za body (táto
skutočnosť by však nemala vplyv na zahrnutie plastových nádob do masy BSM), že by zlaté šperky
boli nadobudnuté za prostriedky darované žalovanej, že liatinové foundue bol dar žalovanej od žalobcu.
Rodinný dom vo vlastníctve žalovanej manželia počas trvania manželstva rekonštruovali. Žalovanáuznala výdavok 180 eur za obstaranie armovacej sieťky, 500 eur za kleber a vrchnú fasádnu omietku,
59 eur za materiál pri prekladaní garážových dverí, 30 eur za zváranie prístrešku, 13.058 eur za okná
a dvere zozadu do druhého bytu, 100 eur za plot v záhrade, 66,39 eur za altánok, 1,66 eur za točku

na vodu, 50 eur za stĺpiky, 66,39 eur za odvoz stavebného odpadu z rekonštrukcie domu 16,59 eur
za stromčeky a rastlinky do záhrady, 210 eur za likvidáciu starej predzáhradky, 34 eur za dvere v
šatníku, 34 eur za dvere v detskej izbe, 40 eur za dvere v spálni, 50 eur za elektroinštaláciu, 10
eur za zárubňu, zásuvku a vypínač v sklade potravín, 1.000 eur za schodisko (prvého nadzemného
podlažia). Preukázané mal okresný súd aj výdavky 55,47 eur na opravu elektromotora, ktoré potvrdila

priamo žalovaná. Samotná skutočnosť, že túto nepovažovala vzhľadom na hodnotu elektromotora
za potrebnú alebo účelnú, nemení nič na závere, že takéto výdavky nesporne boli vynaložené zo
spoločného majetku na majetok jej výlučný. Okresný súd mal za preukázané aj výdavky v sumách
34.000,- Sk na plynový kotol a 11.800,-Sk na ohrievač vody, čo vyplynulo z tvrdení žalobcu v spojení s
tvrdeniami žalovanej, ktorá sama potvrdila, že ako plynový kotol tak aj ohrievač vody bol zakúpený počas
manželstva (domnievala sa, že ich priniesol pán H.), resp. hodnota uvedených technológii vyplýva zo

samotnej faktúry (č.l. 91), naopak z faktúry č. 40/2000 - č.l. 90 (faktúra I.) vôbec nevyplývajú, pričom
existenciu/inštaláciu plynového kotla s ohrievačom potvrdzuje aj samotná fotografia (č.l. 191). Žalovaná
žiadnym spôsobom neuviedla, v čom vidí obsah faktúry č.l. 91 ako nesprávny, neuviedla za akú (nižšiu)
sumu mali byť plynový kotol a ohrievač obstaraný od iného dodávateľa. Ich zakúpenie za prostriedky
patriace do BSM počas manželstva mal okresný súd za preukázané vo výške 45.800 Sk t.j. 1.520,28

eur. Nesporné medzi stranami a potvrdené priamo žalovanou boli aj výdavky na prerábku kuchyne v
sume 175,86 eur, ďalej 362,59 eur na kúpu radiátorov do kúpeľne, kuchyne, chodby, 995,82 eur ako
výdavky na platbu za strešnú izoláciu, 6.686,98 eur na výmenu okien v prvom nadzemnom podlaží,
na chodbe a do novej kuchyne 6.818,10 eur na okná v druhej etape. Žalobca preukázal a žalovaná
uznala výdavky zo spoločných prostriedkov manželov do výlučného majetku žalovanej v celkovej sume

32.121,13 eur. Medzi stranami nebolo sporné, že na splácanie spoločných dlhov manželov v spoločnosti
Quatro a I. I., E. uhradil žalobca z vlastných finančných prostriedkov od 20.03.2009 do 19.07.2010 sumu
1.415,08 eur. Nakoľko však manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené až 25.08.2009, okresný
súd dospel k záveru, že splátky uhradené žalobcom 20.03.2009 a 14.04.2009 spoločnosti Quatro spolu
vo výške 66,38 eur, uhradené počas existencie manželstva, predstavovali v podstate úhradu spoločných

dlhov manželov žalobcom počas trvania manželstva zo spoločných prostriedkov. Po zániku manželstva
tak žalobca nesporne a preukázateľne uhradil na úhradu spoločných dlhov sumu 1.347,70 eur. Žalobca
a žalovaná ku dňu zániku manželstva disponovali spoločným dlhom voči I. I. E. vo výške 4356,17 eur +
istiny + 25,49 ur z úveru č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom k zániku dlhu došlo dňa 03.12.2009 vyplatením
bezhotovostne žalovanou z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX platbou vo výške 4.489,95 eur (č.l. 210-212

spisu).

4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že žalobca k časti ním tvrdených výdavkov zo spoločných
prostriedkov manželov do výlučného majetku žalovanej uniesol dôkazné bremeno a časť bola
nepochybne žalovanou uznaná za nespornú, preto spolu boli preukázané výdavky v sume 32.121,13

eur. V súvislosti s prácou, ktorú mal na nehnuteľnosti žalovanej vykonať žalobca okresný súd poukázal
na rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/2655/98 z 20.12.2000, podľa ktorého investíciami vynaloženými
zo spoločného na ostatný majetok jedného z manželov nie je práca jedného manžela vynaložená pri
rekonštrukcii domu druhého manžela. Obdobne je možné nahliadať aj na prácu vykonanú bez nároku na
odmenu, v rámci dobrých či už rodinných alebo kamarátskych vzťahov, nakoľko v takomto prípade tiež

nedochádza k odčerpávaniu spoločných prostriedkov patriacich do BSM do výlučného majetku jedného
z manželov. Ak sa žalobca v priebehu konania snažil tvrdiť a preukázať, že do výlučného majetku
žalovanej použil aj vlastné - výlučné finančné prostriedky, nepatriace do BSM, tak takéto výdavky sa pri
vyporiadaní BSM nezohľadňujú, nárok pre manžela na ne nevyplýva z § 150 Občianskeho zákonníka
a nasl. a nie je možné ich zahrnúť ani do vyporiadania v tzv. širšom zmysle. K zahrnutiu hnuteľných

vecí do vyporiadania platí, že ak v konaní o vyporiadanie niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci
do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo
právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov
patria do BSM a treba ich vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý

tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. Dôkazné bremeno
v otázke, že ktorákoľvek z hnuteľných vecí bola počas trvania manželstva nadobudnutá žalovanou z
finančných prostriedkov patriacich do jej výlučného vlastníctva, prípadne že tieto boli darom žalobcu
žalovanej, zaťažuje žalovanú. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaná dôkazné bremeno ohľadneuvedených skutočností (s výnimkou hnuteľných vecí už skôr uvedených) neuniesla. Z vykonaného
dokazovania a zhodných (nerozporovaných) tvrdení strán sporu vyplynulo, že žalovaná hnuteľné veci
uvedené vo výroku rozsudku a prikázané jej do vlastníctva, mala po zániku BSM v držbe a mohla

a aj s nimi manipulovať (nakladať). Na pojednávaní dňa 27.03.2014 žalovaná uviedla, že z hnuteľných
uvádzaných v zápisnici zo dňa 29.10.2013 nemá (uvedené pod bodmi 1, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 13, 14,
17, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 28, 29, 30, 31), pričom tieto veci, o ktorých tvrdila že ich nemá, zabalila a
nechala pod altánkom v dome. Prikrývky a háklivé veci nechala v pivnici. V súdnej praxi sa v konaní
o vyporiadanie BSM uplatňuje zásada, aby pokiaľ možno, najmä so zreteľom na dobu, ktorá uplynula

od rozvodu manželstva, či oddeleného bývania manželov, boli veci prikázané tej strane konania, ktorá
ich mala naposledy v držaní a u ktorej došlo k ich amortizácii. To platí aj v prípade, ak jedna zo strán
hnuteľné veci svojím vlastným konaním v tomto období z rôznych dôvodov neuchovala. Žalovaná
pritom sama potvrdila, že v nehnuteľnosti bývala v nájme aj po jej predaji, zhruba rok po rozvode.
Preto okresný súd všetky hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Pri určení ceny
veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva. Súdna prax však z tohto

všeobecnéhoprincípupripustilavýnimkyreflektujúcekonkrétneokolnostiindividuálnychprípadov.Tomu,
kto určitú vec od zániku bezpodielového spoluvlastníctva po vyporiadanie užíval, sa môže určiť cena
v čase zániku BSM bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu má vec zostať, opotrebenie a
náklady idú predovšetkým na jeho vrub. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie vychádzal z
ocenenia všetkých hnuteľných vecí ku dňu zániku manželstva tak, ako to vyplynulo z čiastočných

zhodných tvrdení strán sporu. Podľa názor okresného súdu by bolo vzhľadom na dĺžku konania a čas
uplynutý od zániku manželstva strán sporu nespravodlivé pri prikázaní hnuteľných vecí do vlastníctva
žalovanej vychádzať z ich hodnoty v čase vyporiadania, ktorá vzhľadom na amortizáciu je logicky
výrazne nižšia, niekedy možno hovoriť prakticky až o nulovej hodnote hnuteľných vecí. Nakoľko však
hnuteľné veci boli naposledy v držbe žalovanej, z ktorých časť zabalila a nechala pod altánkom, prípadne

v pivnici (ako uviedla na pojednávaní 27.3.2014), skutočnosť, že žalobca si ich neprevzal (nakoľko
ide o hnuteľné veci patriace do BSM, nebol ani povinný tak urobiť) nemení nič na závere, že s týmito
mohla a mala nakladať až do vyporiadania BSM. Okresný súd zohľadnil nakoniec aj skutočnosť, že
tieto žalobca v žalobe žiadal prikázať do vlastníctva práve žalovanej, pričom táto proti uvedenému v
priebehu konania nenamietala. Nakoľko súd prvej inštancie žalovanej prikázal do výlučného vlastníctva

hnuteľné veci v celkovej hodnote 1.739 eur, vychádzajúc z toho, že podiely oboch strán sú rovnaké,
musel polovicu tejto sumy vo výške 869,50 eur uložiť žalovanej zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie
podielu. Ďalej bolo potrebné zohľadniť investície preukázateľne vynaložené zo spoločného majetku
počastrvaniamanželstvananehnuteľnosťvovýlučnomvlastníctvežalovanejvovýške32.121,13eur,pri
rovnosti podielov strán sporu je 1 uvedenej sumy 16.060,57 eur. Nevyhnutné bolo aj zohľadnenie sumy

1.348,70 eur, ktorú po rozvode manželstva žalobca nesporne vynaložil na úhradu spoločných dlhov a
polovicu uvedenej sumy vo výške 674,35 eur započítať do celkovej výšky vyrovnacieho podielu. V rámci
celkovej výšky vyrovnacieho podielu bolo nevyhnutné zohľadniť sumu 4.489,95 eur, ktorú po rozvode
manželstva žalovaná preukázateľne vynaložila na úhradu spoločného dlhu a polovicu uvedenej sumy
vo výške 2.244,98 eur odpočítať od celkovej výšky vyrovnacieho podielu žalobcu. Žalovaná je povinná

zaplatiť žalobcovi na vyporiadanie BSM vyrovnací podiel vo výške 15.359,44 eur (869,50 + 16.060,57
+ 674,35 – 2.244,98). Výsledná suma je 1.739 + 32.121,13 + 1.348,70 – 4.489,95)/2. Vzhľadom na
charakter veci, ktorým je vyporiadanie BSM, samotnú dĺžku konania a vzhľadom na výšku sumy, na ktorú
zaviazal žalovanú titulom vyrovnania podielu zaplatiť žalobcovi, uložil žalovanej povinnosť na zaplatenie
sumy 15.359,44 eur na vyrovnanie podielu žalobcovi lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku, čím

poskytol žalovanej dostatočný a primeraný časový priestor na zabezpečenie si prostriedkov na splnenie
povinnosti voči žalobcovi.

5. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 255 ods. 2 CSP z dôvodu, že rozhodnutie
o trovách konania v konaní o vyporiadanie BSM má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o

vyporiadaní BSM je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. V takomto
konaní sa premieta, že ide o tzv. iudicium duplex (žalobu môžu podať obidve strany, súd nie je viazaný
žalobou). Pri stanovení úspechu s poukazom na § 255 ods. 1 a 2 CSP nie je možné vychádzať z toho,
kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil, ale úspech alebo neúspech v konaní je až v tom, akého
podielu sa komu dostane a v tomto smere na žalobe nezáleží. Nedá sa preto povedať, že plný úspech

má ten, kto podal žalobu o vyporiadanie, ani ten, ktorý sa chcel v priebehu konania dohodnúť. Súd prvej
inštancie poukázal na skutočnosť, že výrok rozsudku je odlišný od toho, ako žiadal vyporiadať BSM
žalobca a rovnako aj od návrhov žalovanej. Súd postupuje v konaní o vyporiadanie BSM ex offo, pretospravidla, ak sa dodrží základná parita podielov, čo bol aj daný prípad, je na mieste, aby si každá strana
platila náklady konania zo svojho, čo viedlo k aplikácii § 255 ods. 2 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná výlučne výrokom I., II., III. a navrhla napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť (s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP) tak, že odvolací
súd I. výrokom určí, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patri hnuteľné veci (v hodnote):
1. vešiaková zostava na chodbe - 40 eur, 2. kuchynský stôl so stoličkami - 50 eur, 3. chladnička Zanusi -
0 eur, 4. mraziaci box - 10 eur, 5. sporák Mora - 0 eur, 6. umývačka riadu Bosch - 0 eur, 7. mikrovlnka Eta

- 0 eur, 8. odsávač pár - 0 eur, 9. kuchynská linka - 10 eur, 10. sada hrncov Zepter - 20 eur, 11. hrnce zn.
Pfanne - 0 eur, 12. príbor - nerez - 0 eur, 13. obedový servis - 0 eur, 14. plastové nádoby zn. Tupperware
- 0 eur, 15. bytová zeleň - 0 eur, 16. zlaté šperky - 10 - 11 prsteňov, retiazka s príveskom, náušnice,
náramok - 70 eur, 17. práčka zn. Tomson - 0 eur, 18. liatinový hrniec - 0 eur, 19. kamenáč na kapustu -
0 eur, 20. liatinové fondue - 0 eur, 21. vysávač Eta s tepovačom - 0 eur, 22. elektrický krájač - 0 eur, 23.
elektrický nôž Mulinex - 0 eur, 24. zmrzlinový stroj Servering - 0 eur, 25. LCD monitor LG - 10 eur, 26.

nábytok do detskej izby - 0 eur, 27. komoda do spálne - 0 eur, 28. prikrývky s matracmi zn. Medivit - 0 eur,
29. zariadenie spálne - 10 eur, 30. hifi veža Kenwood - 0 eur, hnuteľné veci spolu v hodnote 220 eur; II.
výrokom vyporiada bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej
prikáže hnuteľné veci (v hodnote) 2. kuchynský stôl so stoličkami - 50 eur, 3. chladnička Zanusi - 0
eur, 10. sada hrncov Zepter - 20 eur, 12. príbor – nerez - 0 eur, 16. zlaté šperky - 10 prsteňov, retiazka

s príveskom, náušnice, náramok - 70 eur, 26. nábytok do detskej izby - 0 eur, 7. komoda do spálne -
0 eur, spolu v hodnote 140 eur; do výlučného vlastníctva žalobcu prikáže hnuteľné veci (v hodnote) 1.
vešiaková zostava na chodbe - 40 eur, 4. mraziaci box - 10 eur, 5. sporák Mora - 0 eur, 6. umývačka riadu
Bosch - 0 eur, 7. mikrovlnka Eta - 0 eur, 8. odsávač pár - 0 eur, 9. kuchynská linka - 10 eur, 11. hrnce zn.
Pfanne - 0 eur, 13. obedový servis - 0 eur, 14. plastové nádoby zn. Tupperware - 0 eur, 15. bytová zeleň

- 0 eur, 17. práčka zn. Tomson - 0 eur, 18. liatinový hrniec - 0 eur, 19. kamenáč na kapustu - 0 eur, 20.
liatinové fondue - 0 eur, 21. vysávač Eta s tepovačom - 0 eur, 22. elektrický krájač - 0 eur, 23. elektrický
nôž Mulinex - 0 eur, 24. zmrzlinový stroj Servering - 0 eur, 25. LCD monitor LG - 10 eur, 28. prikrývky
s matracmi zn. Medivit - 0 eur, 29. zariadenie spálne - 10 eur, 30. hifi veža Kenwood - 0 eur, spolu v
hodnote 80 eur; III. výrokom žalovanej uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania podielov

sumu14.489,94eur+70eur-40eur=14.519,94eurvlehotedo30dníododňaprávoplatnostirozsudku.
Žalovaná argumentovala tým, že hnuteľné veci pod bodmi 1, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 13, 14, 17, 19, 20, 21, 22,
23, 24, 28, 29, 30, 31 nemá. Hnuteľné veci 11. hrnce zn. Phane, 18. liatinový hrniec, 25. LCD monitor LG,
28, prikrývky s matracmi zn. Medivit si zobral žalobca pred rozvodom a ostatné položky z vymenovaných
zabalila a nechala pod altánkom vo dvore. Žalobcu vyzvala žalovaná, aby si tieto veci zobral z dôvodu,

že sa sťahovala a nevedela sa postarať o tieto veci. Žalobca nebýval v spoločnom dome už asi rok pred
rozvodom. Okresný súd v rozsudku ďalej uviedol, že žalobca navrhol tieto veci prikázať do vlastníctva
žalovanej a žalovaná toto nenamietala. Jedná sa o nepravdivé závery, pretože žalovaná uviedla, že tieto
veci nemá, neužívala ich a má za to, že si ich zobral žalobca. Prvoinštančný súd rozhodol nespravodlivo,
keď všetky veci prikázal žalovanej a navyše následne pri vyporiadaní BSM sa odchýlil od rozhodovacej

praxe súdov a svojho predbežného právneho názoru, keď určil cenu hnuteľných vecí v čase zániku
BSM s odôvodnením, že žalovaná tieto užívala. Na pojednávaní dňa 26.11.2013 okresný súd vyslovil
predbežný právny názor, že mal preukázané, že nábytok uvádzaný žalobcom v mase BSM (obývacia
stena, gauč a kreslá) nadobudol do výlučného vlastníctva pred uzatvorením manželstva a preto nepatria
do masy BSM a že pri vyporiadaní hnuteľných vecí, pokiaľ nedôjde k dohode medzi účastníkmi, sa bude

vychádzať z ich stavu ku dňu zániku BSM a ich výška sa bude určovať ku dňu vyporiadania. Okresný
súd považoval za nespravodlivé vychádzať z ceny hnuteľných vecí v čase vyporiadnia aj z dôvodu dĺžky
konania a času, ktorý uplynul od zániku manželstva strán sporu. Podľa žalovanej dĺžku konania spôsobil
žalobca, keď neustále žiadal o prerušenie konania za účelom mimosúdneho rokovania, avšak nikdy
nenavrhol mimosúdne riešenie veci. Žalovaná mala záujem sa dohodnúť so žalovaným už pred podaním

žaloby na súd, avšak žalobca trval na svojich nadnesených nárokoch.

7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca a uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť a priznať mu voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. Tvrdenia žalovanej (že hnuteľné veci pod bodmi 1, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 13, 14, 17, 19, 20, 21,

22, 23, 24, 28, 29, 30, 31 nemá, a že hnuteľné veci 11. hrnce zn. Phane, 18. liatinový hrniec, 25. LCD
monitor LG, 28. prikrývky s matracmi zn. Medivit si zobral žalobca pred rozvodom a ostatné položky
z vymenovaných žalovaná zabalila a nechala pod altánkom vo dvore a vyzvala žalobcu, aby si tieto
zobral) nie sú pravdivé, žalobca si uvedené veci nezobral, nemal ich v držbe, nebolo mu to ani umožnenéa predmetné veci zostali v držbe a dispozícii žalovanej. Stotožňuje sa so záverom okresného súdu
v odseku 9. napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého ide o tvrdenia účelové, nepreukázané a ako
prostriedky procesnej obrany aj neskoro vznesené, nakoľko žalovaná sa pri výsluchu na pojednávaní

dňa 29.10.2013 vyjadrovala jednotlivo ku všetkým hnuteľným veciam označeným žalobcom a pri žiadnej
z uvedených žiadnu výhradu v tomto smere nevzniesla. Taktiež sa žalobca stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie uvedeným v odseku 54. rozsudku, v zmysle ktorého z vykonaného dokazovania
a zhodných (nerozporovaných) tvrdení strán sporu vyplynulo, že žalovaná hnuteľné veci uvedené vo
výroku napadnutého rozsudku a prikázané jej do vlastníctva mala po zániku BSM v držbe a mohla a aj

s nimi manipulovať, nakladať. Súd prvej inštancie v konaní uplatnil zásadu, aby pokiaľ možno, najmä
so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, či oddeleného bývania manželov, boli veci
prikázané tej strane konania, ktorá ich mala naposledy v držaní a u ktorej došlo k ich amortizácii. Okresný
súd mal za to, že to platí aj v prípade ak jedna zo strán hnuteľné veci svojím vlastným konaním v tomto
období z rôznych dôvodov neuchovala, čo bol aj prípad žalovanej. V tejto súvislosti poukázal na to, že
spolužitie žalobcu so žalovanou sa skončilo v podstate tak, že ho žalovaná „vyhodila“ z nehnuteľnosti,

v ktorej žili v spoločnej domácnosti, zamedzila mu prístup do nehnuteľnosti a odmietla s ním ďalej
komunikovať. Žalobca bol nútený zo dňa na deň odísť zo spoločnej domácnosti a nebolo mu umožnené
zobrať si so sebou ani základné veci. Na základe uvedeného považuje za správne, že okresný súd
rozhodol v súlade s návrhom žalobcu a všetky hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej.
Ďalej žalovaná v odvolaní tvrdí, že sa okresný súd odchýlil od rozhodovacej praxe súdov a svojho

predbežného právneho názoru keď súd určil cenu hnuteľných vecí v čase zániku BSM (a nie v čase ku
dňu vyporiadania) s odôvodnením, že žalovaná tieto užívala ako aj s poukazom na dĺžku konania a čas,
ktorý uplynul od zániku manželstva strán sporu, čo žalovaná považuje za nespravodlivé. K uvedenému
žalobca uviedol, že od vyslovenia predbežného právneho názoru uplynulo takmer 10 rokov, pričom
okresný súd v tom čase nemohol vedieť, že súdne konanie bude trvať neprimerane dlho. Nie je pravdou,

čotvrdížalovaná,žedĺžkukonaniaspôsobilžalobcatým,ženikdynenavrholmimosúdnevyriešenieveci.
Medzi právnymi zástupcami strán preukázateľne prebehli rokovania ohľadom mimosúdneho riešenia
veci, a to telefonicky ako aj emailovou komunikáciou. Žalobca tiež preukázateľne niekoľkokrát žalovanej
navrhol mimosúdne riešenie. Žalovaná zvolila vyčkávaciu taktiku, nemala záujem sa so žalobcom
mimosúdne dohodnúť a jej úmyslom bolo vyplatiť žalobcovi titulom vyporiadania minimálnu čiastku,

prípadne mu nevyplatiť nič. Pokiaľ ide o prikázanie vecí do vlastníctva žalovanej, žalovaná v priebehu
konania nevzniesla iný návrh ohľadom vyporiadania hnuteľných vecí. Stotožnil sa postupom okresného
súdu, ktorý určil cenu hnuteľných vecí ku dňu zániku manželstva, resp. BSM a nie ku dňu vyporiadania.
Považuje za správny názor okresného súdu (odsek 55 odôvodnenia napadnutého rozsudku), v zmysle
ktorého v súlade so súdnou praxou uplatnil okresný súd výnimku zo všeobecného princípu spočívajúcu

v tom, že tomu, kto určitú vec od zániku bezpodielového spoluvlastníctva po vyporiadanie užíval, sa
môže určiť cena v čase zániku BSM, bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu má vec zostať,
opotrebenie a náklady idú predovšetkým na jeho vrub. Žalobca súhlasí s názorom okresného súdu, že
vzhľadom na dĺžku konania a čas uplynutý od zániku manželstva strán sporu by bolo nespravodlivé
pri prikázaní hnuteľných vecí do vlastníctva žalovanej vychádzať z ich hodnoty v čase vyporiadania,

ktorá vzhľadom na amortizáciu je logicky výrazne nižšia, niekedy možno hovoriť prakticky až o nulovej
hodnote hnuteľných vecí. V konaní bolo preukázané, že hnuteľné veci boli naposledy v držbe žalovanej
a s týmito mohla a mala nakladať žalovaná až do vyporiadania BSM.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016

účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k
rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470
ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia zákona nová
právnaúpravadôslednedodržiavaprincípokamžitejaplikovateľnostiprocesnýchprávnychnoriem,ktorá

znamená, že nová procesný úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté predo dňom
účinnosti Civilného sporového a mimosporového poriadku. Predkladateľ pamätá na situácie, kedy by
nová právna úprava zhoršila postavenia strany a tieto rieši prechodnými ustanoveniami. Pri dôvodných
prípadoch sú stanovené výnimky (§ 470 ods. 2, 3, 4) z tohto základného pravidla.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie strany bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho
podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto postupom podľa § 387

CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho prieskumu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci
správne, ak I. výrokom určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patria hnuteľné veci
(v hodnote): 1. vešiaková zostava na chodbe - 150 eur, 2. kuchynský stôl so stoličkami - 110 eur, 3.
chladnička Zanusi - 300 eur, 4. mraziaci box - 150 eur, 5. sporák Mora - 22 eur, 6. umývačka riadu Bosch

- 270 eur, 7. mikrovlnka Eta - 30 eur, 8. odsávač pár - 15 eur, 9. kuchynská linka - 70 eur, 10. sada
hrncov Zepter - 140 eur, 11. hrnce zn. Pfanne - 18 eur, 12. príbor - nerez - 4 eura, 13. obedový servis -
30 eur, 14. plastové nádoby zn. Tupperware - 12 eur, 15. bytová zeleň - kvetiny - 0 eur, 16. zlaté šperky
- 10 - 11 prsteňov, retiazka s príveskom, náušnice, náramok - 70 eur, 17. práčka zn. Tomson - 0 eur, 18.
liatinový hrniec - 0 eur, 19. kamenáč na kapustu - 4 Eur, 20. liatinové fondue - 0 eur, 21. vysávač Eta s

tepovačom - 30 Eur, 22. elektrický krájač - 0 eur, 23. elektrický nôž Mulinex - 0 eur, 24. zmrzlinový stroj
Servering - 0 eur, 25. LCD monitor LG - 60 eur, 26. nábytok do detskej izby (1 skriňa, 1 písací stôl, 2
poličky na stenu, 1 stolička) - 30 eur, 27. komoda do spálne - 17 eur, 28. prikrývky s matracmi zn. Medivit
- 160 eur, 29. zariadenie spálne (2 obrazy, knihy, doplnky, nočné lampy) - 17 eur, 30. hifi veža Kenwood -
30 eur, hnuteľné veci spolu v hodnote: 1.739 eur; II. výrokom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo

strán sporu tak, že prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej hnuteľné veci (v hodnote): 1. vešiaková
zostava na chodbe - 150 eur, 2. kuchynský stôl so stoličkami - 110 eur, 3. chladnička Zanusi - 300 eur,
4. mraziaci box - 150 eur, 5. sporák Mora - 22 eur, 6. umývačka riadu Bosch - 270 eur, 7. mikrovlnka
Eta - 30 eur, 8. odsávač pár - 15 eur, 9. kuchynská linka - 70 eur, 10. sada hrncov Zepter - 140 eur, 11.
hrnce zn. Pfanne - 18 eur, 12. príbor - nerez - 4 eura, 13. obedový servis - 30 eur, 14. plastové nádoby

zn. Tupperware - 12 eur, 15. bytová zeleň - kvetiny - 0 eur, 16. zlaté šperky - 10 - 11 prsteňov, retiazka
s príveskom, náušnice, náramok – 70 eur, 17. práčka zn. Tomson - 0 eur, 18. liatinový hrniec - 0 eur,
19. kamennáč na kapustu za 4 Eur, 20. liatinové fondue za 0 eur, 21. vysávač Eta s tepovačom - 30
Eur, 22. elektrický krájač - 0 eur, 23. elektrický nôž Mulinex 0 eur, 24. zmrzlinový stroj Servering - 0 eur,
25. LCD monitor LG - 60 eur, 26.nábytok do detskej izby (1 skriňa, 1 písací stôl, 2 poličky na stenu, 1

stolička) - 30 eur, 27. komoda do spálne - 17 eur, 28. prikrývky s matracmi zn. Medivit - 160 eur, 29.
zariadenie spálne (2 obrazy, knihy, doplnky, nočné lampy) - 17 eur, 30. hifi veža Kenwood - 30 eur; III.
výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania podielov sumu 15.359,44 eur
v lehote 30 dní, odo dňa právoplatnosti rozsudku, IV. výrokom rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá
nárok na náhradu trov konania.

11. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i

právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť v napadnutom rozsahu a nemôže
preto dať za pravdu odvolateľke, ktorá vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové
či právne argumenty než tie, ktoré uviedla už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi primerane

vysporiadal. Keďže odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za
potrebné dodať iba nasledovné:

12. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vzhľadom na
rozsah a dôvody odvolania žalovanej je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie

na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či rozhodnutie vychádza zo
správneho právneho posúdenia veci.13. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

14. Podľa § 149 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa

vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

15. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

16. Stanovenie rozsahu a ocenenia majetku a hodnôt v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
je predpokladom pre určenie hodnotových podielov oboch manželov. Za týmto vyporiadaním z

hľadiska kvantitatívneho nasleduje vyporiadanie kvalitatívne, t. j. určenie, ktoré z vecí a pohľadávok z
bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadnú každému z manželov. Pri určení, ktoré konkrétne
veci alebo pohľadávky, majú byť každému z manželov pridelené, zákon nestanovuje výslovne žiadne
hľadiská. Určujúcim je účelné využitie veci tak, aby nebolo treba na vyrovnanie podielov peňažnú sumu.
Takýto postup však nie je bezvýnimočný. Podľa judikatúry sa za jedno z hľadísk pre prikázanie veci

manželovi považuje spravidla dlhodobé užívanie veci týmto manželom po rozvode. Pri rozhodovaní
o tom, ktoré zo spoločných vecí pripadnú jednému z manželov do výlučného vlastníctva, je potrebné
tiež prihliadnuť na to, aby boli veci tvoriace bezpodielové spoluvlastníctvo využité v súlade s potrebami
maloletých detí a prihliada sa tiež na to, ako sa ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie
spoločných vecí aj v dobe, keď manželia už nežili v spoločnej domácnosti.

17. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že do bezpodielového spoluvlastníctva
strán sporu patria hnuteľné veci označené vo výroku I. napadnutého rozsudku, pričom takto zistený
rozsah majetku majúceho sa vysporiadať nebol sporný a nebol ani predmetom odvolania žalovanej.

18. Žalovaná v odvolaní namietala, že v konaní uviedla, že hnuteľné veci pod bodmi 1, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11,
13, 14, 17, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 28, 29, 30, 31 nemá. Hnuteľné veci 11. hrnce zn. Phane, 18. liatinový
hrniec, 25. LCD monitor LG, 28. prikrývky s matracmi zn. Medivit si zobral žalobca pred rozvodom a
ostatné položky z vymenovaných zabalila a nechala pod altánkom vo dvore. Žalovaná vyzvala žalobcu,
aby si tieto zobral z dôvodu, že sa žalovaná sťahovala a nevedela sa postarať o tieto veci. Žalobca

nebýval v spoločnom dome už asi rok pred rozvodom.

19. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku
možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné
usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva v tom,

že bol nesprávne vytvorený skutkový základ rozhodnutia, ktorá nesprávnosť je spôsobená chybným
vyhodnotením vykonaných dôkazov. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd
dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel
formálnej logiky.

20. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.

21. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok

hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštanciev prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení

dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich
závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov
odporuje horeuvedenémuzákonnémuustanoveniu.Akniejemožnésúduvtomtosmerevytknúťžiadne
pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

22. Z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že tento sa skutkovými tvrdeniami žalovanej
o tom, že hnuteľné veci pod č. 11, 18, 25 a 28. si zobral žalobca, zaoberal v odseku 9 odôvodnenia
napadnutého rozsudku a tieto vyhodnotil ako účelové, nepreukázané a ako prostriedky procesnej
obrany aj neskoro vznesené z dôvodu, že tieto tvrdenia žalovanej boli súčasťou (až) jej vyjadrenia
zo dňa 30.10.2022 a ako prostriedky procesnej obrany aj neskoro vznesené, nakoľko pri jej výsluchu
na pojednávaní dňa 29.10.2013 sa vyjadrovala jednotlivo ku všetkým hnuteľným veciam označeným

žalobcom a pri žiadnej z uvedených žiadnu výhradu v tomto smere nevzniesla. Len vo vzťahu
k práčke uviedla, že sa nejedná o značku Fagor, ale Thomson, čo žalobca nerozporoval. V odsekoch
54 a 55 napadnutého rozsudku okresný súd uzavrel, že z vykonaného dokazovania a zhodných
(nerozporovaných) tvrdení strán sporu vyplynulo, že žalovaná hnuteľné veci uvedené vo výroku
rozsudku a prikázané jej do vlastníctva mala po zániku BSM v držbe a mohla a aj s nimi manipulovať,

nakladať. Na pojednávaní dňa 27.03.2014 žalovaná uviedla, že z hnuteľných uvádzaných v zápisnici zo
dňa 29.10.2013 nemá uvedené pod bodmi 1, 4, 5, 6, 7, 8, 9 , 11, 13, 14, 17, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 28,
29, 30, 31, pričom tieto veci zabalila a nechala pod altánkom v dome, prikrývky a háklivé veci nechala
v pivnici. Žalovaná pritom sama potvrdila, že v nehnuteľnosti bývala aj po jej predaji zhruba ešte rok po
rozvode. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že nakoľko hnuteľné veci boli naposledy v držbe žalovanej, z

ktorých časť zabalila a nechala pod altánkom, prípadne v pivnici, skutočnosť, že žalobca si ich neprevzal
(nakoľko ide o hnuteľné veci patriace do BSM, nebol ani povinný tak urobiť) nemení nič na závere,
že s týmito mohla a mala nakladať až do vyporiadania BSM. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal
na zásadu, že pokiaľ možno, najmä so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, či
oddeleného bývania manželov, boli veci prikázané tej strane konania, ktorá ich mala naposledy v držaní

a u ktorej došlo k ich amortizácii, pričom mal za to, že uvedené platí aj v prípade ak jedna zo strán
hnuteľné veci svojím vlastným konaním v tomto období z rôznych dôvodov neuchovala.

23. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaná v odvolaní neuviedla v čom konkrétne vidí
naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda aké konkrétne pochybenie vytýka

súdu prvej inštancie, keď v odvolaní len zopakovala svoje skutkové tvrdenia uvádzané už v konaní pred
okresným súdom. Z odsekov 9, 54 a 55 napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa s
označenýmiskutkovýmitvrdeniamižalovanejriadnevysporiadal,tietovyhodnotil,zároveňuviedol,akými
úvahami sa riadil a k akým skutkovým zisteniam dospel na ich základe, pričom tieto neboli v rozpore ani
s ostatnými vykonanými dôkazmi (čo odvolateľka ani netvrdila). Odvolacia námietka žalovanej, že súd

prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, tak nebola dôvodná.

24. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie rozhodol nespravodlivo, keď všetky veci prikázal
žalovanej a navrhla, aby odvolací súd prikázal do vlastníctva žalovanej len hnuteľné veci č. 2, 3, 10, 12,
16, 26, 27. a ostatné hnuteľné veci, aby prikázal do vlastníctva žalobcu.

25. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že uvedená námietka žalovanej obsahuje nové prostriedky
procesného útoku (obrany), ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnila, pričom tento odvolací
dôvod, tzv. novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP) žalovaná v odvolaní vyslovene neoznačila, ale
tento vyplynul z obsahu jej odvolania. Ich použitie až v odvolacom konaní pritom žalovaná vôbec

neodôvodnila.

26. V zmysle § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
(prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na

vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky), ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštanciemožnovodvolanípoužiťlenvtedyaka)satýkajúprocesnýchpodmienok,b)satýkajúvylúčenia
sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemoholuplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v žalobe tvrdil, že zo spoločnej domácnosti si nevzal nič,
hnuteľné veci užíva žalovaná a navrhol ich prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalovaná
sa k žalobe písomne nevyjadrila. Súd prvej inštancie vo výroku II. napadnutého rozsudku prikázal
všetky hnuteľné veci do výlučného vlastníctva žalovanej z dôvodu, že žalovaná ich mala po zániku

BSM v držbe, nakladala s nimi a žalovaná prikázanie hnuteľných vecí do jej výlučného vlastníctva
nenamietala. Odvolací súd z obsahu spisu ďalej zistil, že žalovaná sa napriek výzve súdu prvej inštancie
k žalobe písomne nevyjadrila a svoj návrh na rozhodnutie súdu počas celého konania (ona sama ani
prostredníctvom svojho právneho zástupcu) nepredniesla a to ani v záverečnej reči, pred prednesením
ktorej ich súd vyzval, aby zhrnuli svoje návrhy. Súd prvej inštancie, preto správne vychádzal z návrhu
žalobcu, ktorý v žalobe navrhol, aby všetky hnuteľné veci boli prikázané do vlastníctva žalovanej

z dôvodu, že žalovaná toto nenamietala. Nejedná sa pritom o nepravdivé závery ako tvrdí žalovaná
v odvolaní, nakoľko zo všeobecných tvrdení žalovanej (že veci nemá, neužíva ich a má za to, že si ich
zobral žalobca), nemohol súd prvej inštancie vyvodiť, že hnuteľné veci (a ktoré z nich) navrhuje žalovaná
prikázať do vlastníctva žalobcu a ktoré veci žiada prikázať do svojho vlastníctva. Konanie o vyporiadanie
BSM je konaním iudicum duplex, v ktorom majú obidve strany sporu tak postavenie žalobcu ako aj

postaveniežalovaného.Pretopokiaľžalovanánevyužilavkonanípredsúdomprvejinštanciesvojeprávo
navrhnúť ako má súd rozhodnúť a tento prostriedok procesného útoku (obrany) použila až v odvolacom
konaní,nejednásaopochybeniesúduprvejinštancie,ktorébybolomožnénapraviťvodvolacomkonaní.
Žalovanávodvolanínetvrdilasplnenieniektorejzpodmienokprepoužitieprostriedkovprocesnéhoútoku
a procesnej obrany až v odvolacom konaní v zmysle citovaného § 366 písm. a) až d) CSP, ani tieto

podmienky nevyšli najavo, preto tieto novoty žalovanej - prostriedky procesného útoku (obrany), nemohli
byť použité až v odvolacom konaní a nebolo možné na ne prihliadať.

28. Odvolateľka v odvolaní taktiež namietala, že súd prvej inštancie sa odchýlil od svojho predbežného
právneho názoru vysloveného na pojednávaní dňa 26.11.2013 a rozhodovacej praxe súdov, keď určil

cenu hnuteľných vecí v čase zániku BSM s odôvodnením, že žalovaná tieto užívala.

29. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, pričom označený odvolací dôvod
s ohľadom na nižšie uvedené nebol naplnený.

30. Podľa § 181 ods. 2 CSP po otvorení pojednávania a úkonoch podľa § 181 ods. 1 súd uvedie svoje

predbežné právne posúdenie veci.

31. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v konaní na súde prvej inštancie bolo uskutočnených viacero
pojednávaní. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 26.11.2013 vyplýva, že súd prvej inštancie oboznámil
strany sporu s predbežným právnym posúdením v rámci ktorého uviedol, že pri vyporiadaní hnuteľných

vecí bude vychádzať z ich stavu ku dňu zániku BSM a ich výšku bude určovať ku dňu vyporiadania.
Toto pojednávanie bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania, ktoré bolo vykonávané na ďalších
pojednávaniach. Na pojednávaní konanom dňa 20.09.2022 súd prvej inštancie oznámil prítomným
stranám sporu a ich právnym zástupcom, že pri vyporiadaní hnuteľných vecí bude vychádzať z hodnoty
hnuteľných vecí, ktoré mali hnuteľné veci pri zániku manželstva a zmenu právneho posúdenia zároveň

stručne odôvodnil, keď uviedol, že na jednej strane judikatúra hovorí, že sa má vychádzať zo stavu
v čase zániku, ale z hodnoty v čase vyporiadania, ale to neznamená, že aj v takomto konaní, ktoré trvá
dlho, 13 rokov od rozvodu, sa má vychádzať z hodnoty vecí, ktoré majú teraz v čase rozhodovania, je aj
judikatúraotom,ževtakýchtoprípadoch,akvecizostaližalovanej,samôžesavychádzaťzhodnotyvecí
v čase rozvodu. Hoci súd prvej inštancie oboznámenie so zmenou právneho posúdenia neuviedol aj

do zápisnice o pojednávaní, vyplýva to zo zvukového záznamu z tohto pojednávania (od 9. minúty). Súd
prvej inštancie na tomto pojednávaní zároveň vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k hodnote hnuteľných
vecí ku dňu vecí k 25.8.2009 (t.j. ku dňu zániku manželstva) a ku dňu vypracovania vyjadrenia a určilim na to lehotu 15 dní. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca aj žalovaná doručili okresnému súdu
vyjadrenie k hodnote hnuteľných vecí k 25.8.2009 a ku dňu vypracovania vyjadrenia.

32. Do pozornosti dáva odvolací súd, že žiadne ustanovenie CSP nezakazuje súdu zmeniť predbežné
právne posúdenie, ak počas konania (napr. po vykonaní dokazovania) dospeje k záveru, že je potrebné
ho zmeniť. Túto zmenu musí súd prvej inštancie stranám sporu len oznámiť, aby právne posúdenie
veci uvedené v rozsudku nebolo pre strany sporu prekvapivé, ktorú povinnosť si súd prvej inštancie
splnil. Odvolací súd konštatuje, že strany sporu boli oboznámené so zmenou predbežného právneho

posúdenia veci a aj s odôvodnením tejto zmeny a mali aj dostatočný časový priestor na vyjadrenie sa
k nemu, čo žalovaná využila len čiastočne, lebo vo vyjadrení doručenom okresnému súdu (č.l. 560-562)
uviedla svoju predstavu o hodnote hnuteľných vecí ku dňu zániku BSM, ale k zmene predbežného
právneho posúdenia sa nevyjadrila. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, v ktorom vychádzal z hodnoty
hnuteľnýchvecíkudňuzánikuBSM,takneboloprestranysporuprekvapivým(žalovanátovodvolaníani
nenamietala) a námietka žalovanej, že súd prvej inštancie sa odchýlil od svojho predbežného právneho

názoru vysloveného 26.11.2013 tak bola nedôvodná.

33. Podľa čl. 2 ods. 2 a 3 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude

rozhodnutý spravodlivo (2). Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti
prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu (3).

34. Podľa § 149 Občianskeho zákonníka sa vyporiadanie BSM sa vykoná podľa zásad uvedených
v § 150. Zásady ocenenia vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákon bližšie

neupravuje. Podľa výkladu judikatúry sa pri oceňovaní všeobecne uplatňuje zásada, že pri ocenení vecí
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva, avšak z ceny v čase, kedy sa vyporiadanie vykonáva. Pri zisťovaní ceny veci, ktorá
tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva, je určujúca jej všeobecná cena stanovená v závislosti
od situácie na trhu v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadava.

35. Pravidlo ocenenia spoločných vecí na základe cenových pomerov platných v dobe vyporiadania
podľa stavu veci ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa však neuplatňuje bezvýnimočne.
Súdna prax pripúšťa možnosť odchýliť sa od uvedenej zásady v odôvodnených prípadoch. Táto zásada
sa uplatní predovšetkým vtedy, ak pôjde o vec, ktorú užíval na základe dohody ten účastník, ktorému je

vecprikazovaná,aleboakjuužívaliobajaanedošlokjejnadmernémualebomimoriadnemuopotrebeniu
či poškodeniu. Pri veciach, ktoré má jeden z manželov vydať druhému manželovi, sa spravidla musia
určiť obidve ceny a podľa konkrétnych okolností prípadu rozhodnúť o tom, na čí vrub pôjde opotrebenie,
resp. iné zmeny alebo záväzky spojené s vecou. Ak vec má na základe vyporiadania zostať tomu,
kto túto vec od zániku bezpodielového spoluvlastníctva užíval, obvykle sa bude vychádzať z ceny veci

v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva bez ohľadu na cenové pomery v čase vyporiadania;
opotrebenie i náklady tu pôjdu na vrub tohto manžela. Pokiaľ hodnota veci od zániku bezpodielového
spoluvlastníctvapodstatnekleslavdôsledkuneudržiavaniaaneužívaniaobomamanželmi,čivdôsledku
iných mimoriadnych okolností, bude namieste, aby tento pokles hodnoty postihol oboch účastníkov,
ibaže by tento stav zavinil výlučne jeden z nich (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M.,

Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C.
H. Beck, 2019, s. 1188 – 1231).

36. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/88/2010 vyslovil, že tomu, kto určitú hnuteľnú vec od
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do vyporiadania užíval, sa môže určiť cena v čase

zániku bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať. Opotrebenie i náklady tu idú
predovšetkým na jeho vrub.

37. Obdobne Krajský súd v Nitre v rozhodnutí sp. zn. 5Co/170/2011 uviedol, že tomu kto určitú vec od
zániku bezpodielového spoluvlastníctva do vyporiadania užíval, sa môže určiť cena v čase zániku bez

ohľadunacenuvčasevyporiadania,akmuvecmázostať.Opotrebenieinákladytuidúpredovšetkýmna
jeho vrub. Len pri veciach, ktoré má jeden z manželov vydať druhému manželovi, sa musia určiť obidve
ceny a rozhodnúť o tom, na čí vrub pôjde opotrebenie, resp. iné zmeny alebo záväzky spojené s vecou.38. Je potrebné prisvedčiť žalovanej, že v súlade s ustálenou judikatúrou sa pri vyporiadaní BSM
vychádza zo stavu hnuteľných vecí ku dňu zániku BSM ale z hodnoty hnuteľných vecí ku dňu
vyporiadania. Na druhej strane ale z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva možnosť odchýliť sa

od uvedenej zásady a v prípade, ak veci ostali u jedného manžela a tomuto budú prikázané do výlučného
vlastníctva, je možné vychádzať z ich hodnoty ku dňu zániku manželstva.

39. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku odklon od ustálenej rozhodovacej praxe súdov
presvedčivo odôvodnil v odseku 55 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom uviedol, že pri

určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva. Súdna prax
však z tohto všeobecného princípu pripustila výnimky reflektujúce konkrétne okolnosti individuálnych
prípadov. Tomu, kto určitú vec od zániku bezpodielového spoluvlastníctva po vyporiadanie užíval, sa
môže určiť cena v čase zániku BSM, bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu má vec zostať,
opotrebenie a náklady idú predovšetkým na jeho vrub. S poukazom na uvedené súd vychádzal z
ocenenia všetkých hnuteľných vecí ku dňu zániku manželstva tak, ako vyplynulo z čiastočných zhodných

tvrdení strán sporu. Podľa názoru okresného súdu by bolo vzhľadom na dĺžku konania a čas uplynutý
od zániku manželstva strán sporu nespravodlivé pri prikázaní hnuteľných vecí do vlastníctva žalovanej
vychádzať z ich hodnoty v čase vyporiadania, ktorá vzhľadom na amortizáciu je logicky výrazne nižšia,
niekedy možno hovoriť prakticky až o nulovej hodnote hnuteľných vecí. Nakoľko však hnuteľné veci
boli naposledy v držbe žalovanej, z ktorých časť zabalila a nechala pod altánkom, prípadne v pivnici,

skutočnosť, že žalobca si ich neprevzal (nakoľko ide o hnuteľné veci patriace do BSM, nebol ani povinný
tak urobiť) nemení nič na závere, že s týmito mohla a mala nakladať až do vyporiadania BSM. Súd prvej
inštancie zohľadnil nakoniec aj skutočnosť, že tieto žalobca v žalobe žiadal prikázať do vlastníctva práve
žalovanej, pričom táto proti uvedenému v priebehu konania nenamietala.

40. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní nebolo sporné, že žalovaná vyhodila žalobcu z rodinného
domurokpredrozvodommanželstvaazároveň,žežalovanáešterokporozvodemanželstvavrodinnom
dome bývala. Žalovaná síce preukázala, že žalobcovi zaslala list, v ktorom ho vyzvala na prevzatie
hnuteľnýchvecí,alejehodoručeniežalobcoviužnepreukázalaažalobcatvrdil,želistmuneboldoručený
a hnuteľné veci si neprevzal. Žalovaná však opak už nepreukázala a súd prvej inštancie považoval

za preukázané, že hnuteľné veci zostali v držbe žalovanej. Táto potom bola povinná sa o tieto veci
postarať a ochrániť pred poškodením, stratou, zničením. Pokiaľ tak neurobila a z rodinného domu sa
odsťahovala s tým, že tieto hnuteľné veci ponechala či už pod altánkom, v pivnici alebo v rodinnom
dome, pričom žalobca nemal do rodinného domu umožnený prístup, je spravodlivé, aby dôsledky tohto
konania znášala žalovaná. Takéto konanie žalovanej, ktorá hnuteľné veci v podstate opustila a preto

tvrdila, že ich nemá, nemôže byť na ťarchu žalobcu.

41. Na uvedenom základe sa preto odvolací súd stotožnil s postupom súdu prvej inštancie a s dôvodmi,
pre ktoré súd prvej inštancie považoval za nespravodlivé vychádzať z ceny hnuteľných vecí v čase
vyporiadnia a dodáva, že skutkové a právne osobitosti toho prípadu umožňovali odkloniť sa od ustálenej

rozhodovacej praxe, okolnosti prípadu naplnili dôvody pre výnimky akceptované súdmi a to najmä doba
od zániku BSM do je vyporiadania (14 rokov), počas ktorej sa hodnota hnuteľných veci výrazne znížila
ako aj skutočnosť, že hnuteľné veci ostali v držbe žalovanej, ktorá s nimi nakladala, žalobca ich neužíval,
preto by bolo nespravodlivé vychádzať z ceny hnuteľných vecí ku dňu vyporiadania. Naposledy mala
hnuteľné veci v dispozícii žalovaná, preto opotrebenie ako aj akékoľvek iné zmeny pôjdu na jej vrub.

42. Žalovanej nebolo možné dať za pravdu ani v tom, že dĺžku konania spôsobil žalobca, keď podľa
nej neustále žiadal o prerušenie konania za účelom mimosúdneho rokovania, avšak nikdy nenavrhol
mimosúdne riešenie veci, žalovaná mala záujem sa dohodnúť so žalovaným už pred podaním žaloby,
ale žalobca trval na svojich nadsadených nárokoch.

43. Z obsahu spisu síce vyplýva, že žalobca trikrát požiadal okresný súd o odročenie pojednávania
z dôvodu mimosúdnych rokovaní (nežiadal o prerušenie konania), avšak žalovaná s odročením
pojednávaní súhlasila, preto okresný súd podľa § 163 ods. 1 CSP konanie trikrát prerušil. Žalobca
následnepodalnávrhnapokračovanievkonanízdôvodu,žekmimosúdnejdohodenedošlo.Zozápisníc

o pojednávaniach vyplýva, že aj okresný súd viedol strany sporu k zmiernemu vyriešeniu sporu (§ 148
CSP) a nabádal ich k mimosúdnym rokovaniam, na začiatku pojednávaní oboznamoval strany sporu
s tým, čo považuje za preukázané, aby mohli korigovať svoje návrhy na vyrovnací podiel. Žalovaná svoje
tvrdenia, že mala záujem sa dohodnúť pred podaním žaloby nepreukázala a rovnako nepreukázala akoani to, že ona počas prerušeného konania predkladala žalobcovi návrhy na mimosúdne riešenie veci
a snažila sa spor ukončiť.

44. Keďže okresný súd sa v rozsahu postačujúcom pre správne rozhodnutie vo veci samej vysporiadal
s námietkami žalovanej a jej právnou argumentáciou a žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne
ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 potvrdil (I., II. a III. výrok), čo sa
týkalo aj od rozhodnutia vo veci samej závislého, odvolaním nespochybneného, rozhodnutia o náhrade

trov prvoinštančného konania (IV. výrok).

45. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

46. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní

sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu priznal v
zmysle ustanovenia voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom
nezistil skutočnosti odôvodňujúce postup podľa § 257 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnom skončení

veci (§ 262 ods. 2 CSP).

48. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

(§ 160 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).