Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202425
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8514202425.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom XXX XX C. D. XX, zastúpeného: JUDr. Branislav Kahanec, advokát, so sídlom Vajanského 33,
080 01 Prešov, IČO: 42084792, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D.
XXX, zastúpenému: JUDr. Ladislav Bujňák, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO:
35519185, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu, o odvolaní žalovaného voči rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa, č. k. 2C/108/2014-1409 z 9.8.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Sporovým stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol o žalobe tak, že cit.:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku:- sumu
7.690,- eur s úrokom z omeškania zo sumy 7.690,- eur vo výške 5,05 % ročne za obdobie od 23.9.2014
do zaplatenia a v prevyšujúcej časti požadovaných úrokov z omeškania zo sumy 7.690,- eur súd žalobu

zamieta;
- sumu 4.306,40 eur s úrokom z omeškania zo sumy 4.306,40 eur vo výške 5,05 % ročne za obdobie
od 23.9.2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti požadovaných úrokov z omeškania zo sumy 4.306,40
eur súd žalobu zamieta;
- sumu 11.227,40 eur s úrokom z omeškania zo sumy 11.227,40 eur vo výške 5,05 % ročne za obdobie
od 23.9.2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti požadovaných úrokov z omeškania zo sumy 11.227,40
eur súd žalobu zamieta;

- sumu 15.072,40 eur s úrokom z omeškania zo sumy 15.072,40 eur vo výške 5 % ročne za obdobie od
29.5.2019 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti požadovaných úrokov z omeškania zo sumy 15.072,40
eur súd žalobu zamieta.
II. Súd zamieta žalobu v celej časti požadovaného zaplatenia úrokov z omeškania:
- vo výške 8,25 % ročne zo sumy 298,80 eur za obdobie od 24.2.2014 do zaplatenia;
- vo výške 8,25 % ročne zo sumy 400,- eur za obdobie od 24.2.2014 do zaplatenia;
- vo výške 5 % ročne zo sumy 500,- eur za obdobie od 24.4.2019 do zaplatenia.

III. Súd zamieta žalobu v časti požadovaných nákladov spojených s liečením žalobcu vo výške 526,30
eur a v časti z uvedenej sumy 526,30 eur požadovaných úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne
za obdobie od 24.2.2014 do zaplatenia.IV. Súd zamieta žalobu v časti požadovaných nákladov spojených s liečením žalobcu spolu vo výške
9.742,70 eur a v časti úrokov z omeškania požadovaných:
- vo výške 8,25 % ročne zo sumy 3.719,35 eur za obdobie od 24.2.2014 do zaplatenia;

- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.544,48 eur za obdobie od 23.3.2016 do zaplatenia;
- vo výške 5 % ročne zo sumy 3.478,87 eur za obdobie od 23.3.2018 do zaplatenia.
V.Súdpriznávažalobcovivočižalovanému náhradutrovkonania,vrátanetrovjehoprávnehozastúpenia
v konaní, v rozsahu 57,72 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

VI. Súd priznáva štátu voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.“

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil, čo sa týka požadovanej náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia z titulu posttraumatickej stresovej poruchy, súd mal preukázané, že u

žalobcu sa táto porucha vyvinula po skutku z 25.4.2011, ako to konštatuje znalkyňa A. A. v podanom
Znaleckom posudku č. X/XXXX z 30.3.2014, pričom táto je v priamej príčinnej súvislosti s uvedeným
skutkom, kde podľa znalkyne bol žalobca vystavený výnimočne stresujúcej životnej udalosti, vyskytuje
sa u neho neodbytné vybavovanie, znovuprežívanie, stresoru v podobe rušivých spomienok, snov,
nočné mory, pri čom sa znova vynárajú doposiaľ živé pocity ohromenia, emočného oploštenia,

precitlivenosť k okoliu, prežívanie úzkosti pri expozícii pripomínajúcej stresor, pričom symptómy danej
poruchy, spolu s anxiózne depresívnym obrazom boli prítomné pri znaleckom vyšetrení pred podaním
uvedeného posudku, naďalej sa žalobca podroboval psychiatrickej liečbe u rajonného psychiatra. Podľa
znalkyne pred skutkom z 25.4.2011 žalobca netrpel žiadnou psychickou poruchou. Zistené symptómy
posttraumatickej stresovej poruchy s anxiózne depresívnym obrazom boli u žalobcu prítomné podľa

zistení znalkyne aj po roku od skutku, sú v priamej súvislosti s fyzickým útokom, po ktorom bol obvyklý
spôsob života žalobcu narušený, nie je schopný pracovného uplatnenia, vyradilo ho zo spoločenského
života, znemožnilo realizáciu záujmov, nie je schopný lekárske vyšetrenia absolvovať sám, iba za
pomoci matky. Uvedené skutočnosti znalkyňa ohodnotila podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004
Z. z., a to konkrétne podľa položky č. XXX v časti II. upravujúcej sadzby bodového hodnotenia za

sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch - položka Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením
otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých informácií (overené
príslušným psychiatrickým pracoviskom), a to konkrétne počtom 500 bodov.

3. Čo do správnosti záverov daného posudku, v konaní žalovanou stranou vznesené námietky závery

daného posudku nijako nevyvrátili - išlo len o nesúhlasné tvrdenia, bez vecného spochybnenia záverov
znalkyne. Na úspech v konaní však nepostačuje niečo iba namietať, ale musí byť protichodný záver
aj relevantne preukázaný, kde v tomto prípade žalovaná strana namietala dané skutočnosti iba
vo všeobecnosti, bez riadneho vecného podkladu, nenavrhla v tomto smere na podklade žiadnych
konkrétnych podkladov ani žiadne dokazovanie. Žalovaná strana nijako relevantne nevyvrátila ani

správnosť výšky bodového hodnotenia. Rovnako ani namietaná skutočnosť, že v roku 2010 bol žalobca
u menovanej znalkyne vyšetrený, nie je v danom prípade relevantné - nijako dôvodne, konkrétnymi
skutočnosťami žalovaná strana nespochybnila objektívnosť znalkyne, nie je preukázaný žiaden zákonný
dôvod podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, pre ktorý by znalkyňa v
danej veci bola vylúčená alebo skutočnosti, ktoré by jej bránili byť činnou ako znalcovi a podať uvedený

posudok.

4. Čo sa týka námietok ohľadom záverov znalkyne E. A. a znalca E. E. v nimi podanom posudku
v samotnom trestnom konaní a zistení E. A. v posudku X/XXXX, súd poznamenáva, že nemožno z
posudku v trestnej veci vyvodiť, že by tam uvedené závery znalcov vylučovali, aby došlo k takým

následkomnazdravížalobcu,akozistilaprináslednomvyšetreníznalkyňa,tedapripodaníposudkuč.X/
XXXX, kde výslovne konštatuje, že symptómy posttraumatickej stresovej poruchy sú u žalobcu prítomné
iporokuodincidentuakonkrétnepopisujeakosaunehoprejavujú.Tedavposudkupodanomvtrestnom
konaní znalkyňa nijako a priori nevylúčila, že by sa posttraumatická stresová porucha mohla rozvinúť
viac, teda, že by nemohlo dôjsť u žalobcu v dôsledku posttraumatickej poruchy (keďže každý takýto

prípad u jednotlivých osôb je už vzhľadom na individuálne predispozície každého jednotlivého človeka
nepochybne vysoko individuálny) aj k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Aj keď znalci v posudku
č. XX/XXXX v trestnom konaní konštatovali, že u žalobcu (tam poškodeného) jednotlivé symptómy
danej poruchy boli prítomné aj v čase vyšetrenia znalcami, aj keď uviedli, že v miernejšej forme,zároveň konštatovali, že potrebné pokračovať v liečbe, poukázali na to, že presnú dobu kedy vymiznú
psychopatogénne symptómy danej poruchy nie je možné stanoviť, vyslovili predpoklad s poukazom
na mladý vek, adaptačné schopnosti o zaradení sa do bežného života, avšak zároveň poukázali na

to, že vo vzácnych prípadoch môže posttraumatická stresová porucha zanechať trvalé následky - a
tu treba zdôrazniť, že (ako vyplýva aj z vykonaného dokazovania) nedochádzalo postupom času k
zlepšovaniu stavu u žalobcu (najmä viď nutná reoperácia kolena, pridružovanie sa ďalších ťažkostí v
dôsledku úrazu), čo E. A. v podstate manifestuje v posudku X/XXXX, kde v súvislosti s prítomnosťou
symptómov u žalobcu poukazuje nielen na trvajúce podrobovanie sa psychiatrickej liečbe žalobcom,

ale aj na to, že v jej priebehu bol niekoľkokrát hospitalizovaný v rôznych nemocničných zariadeniach
a aj výslovne poukazuje v odpovedi na otázku č. 2, okrem iného práve i na somatické ťažkosti v
súvislosti s prítomnosťou symptómov aj po roku od skutku, pričom následne v odpovedi na otázku
č. 3 výslovne prezentuje, že ťažkosti žalobcu sú v priamej súvislosti po fyzickom útoku žalovaného a
konkretizuje, že jeho spôsob života bol narušený, nie je schopný pracovného uplatnenia, vyradilo ho zo
spoločenského života, znemožnilo realizáciu záujmov atď. (čo z pohľadu súdu sú nepochybne dôvody,

že posttraumatická stresová porucha trvala u žalobcu ďalej až do tej miery, že došlo v dôsledku toho u
neho k sťaženiu spoločenského uplatnenia).

5. Čo sa týka samotnej vznesenej námietky premlčania žalovaným, tak ohľadom tejto časti konania,
ohľadom uvedeného nároku, možno poznamenať, že ide o hodnotenie sťaženia spoločenského

uplatnenia - k samotnému skutku došlo 25.4.2011, pričom ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia možno vykonať po ustálení stavu, najskôr po roku - v danom prípade po skutku. Teda prvýkrát
mohlo dôjsť k hodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia najskôr 26.4.2012, kedy sa prvýkrát
mohol žalobca dozvedieť o tom, či mu v danom smere vznikla škoda a v akej výške a najskôr od
uvedeného dátumu mohol príslušný nárok uplatniť v subjektívnej premlčacej lehote na súde - daný nárok

pritom uplatnil podanou žalobou 24.4.2014, teda k premlčaniu uvedeného nároku nedošlo. Rovnako tak
nedošlo ani k premlčaniu jeho nároku na náhradu škody spočívajúcej v nákladoch spojených s podaním
uvedeného posudku (znalečné), ktoré mu bolo vyúčtované 30.3.2014 a uhradil ho 11.4.2014.

6. Preto vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody a skutočnosti v tejto časti súd podanej žalobe

vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7.690,- eur ako náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Z uvedenej sumy súd priznal žalobcovi i právo na zaplatenie úrokov z omeškania, nie však
od 24.2.2014, ale až po tom, ako bol žalovaný na uhradenie danej sumy preukázateľne vyzvaný a
nesplniluvedenúsumuvpríslušnejlehote.Kvýzvenaúhraduuvedenejsumydošloaždoručenímžaloby
žalovanému, t. j. dňa 19.9.2014 - čo bol piatok, teda v zmysle právnej úpravy v takom prípade (pre

určenie momentu samotného prípadného omeškania - lebo pred podaním žaloby nebol žalovaný inak
vyzvaný na plnenie) platí úprava § 563 OZ, podľa ktorej bol žalovaný povinný plniť prvého dňa potom ako
bol doručením žaloby na plnenie vyzvaný, zároveň však podľa § 122 ods. 3 OZ, keďže takto deň plnenia
pripadol na sobotu, bol dňom plnenia najbližší pracovný deň - pondelok 22.9.2014, kedy preukázateľne
žalovaný oprávnené nároky žalobcu neuhradil a teda počnúc nasledujúcim dňom - teda 23.9.2014 sa

s ich plnením dostal do omeškania a až od uvedeného dňa patrí žalobcovi i právo na zaplatenie úroku
z omeškania z uvedenej sumy, a to podľa v tom čase už od 1.2.2013 účinného § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z. (pretože preukázateľne s plnením uvedených nárokov žalovaný pred 31.1.2013 v
omeškaní nebol, neboli pred uvedeným dňom ani ustálené žalobcom), podľa ktorého výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Uvedená sadzbe ECB k 23.9.2014
predstavovala 0,05 %. Preto súd zo sumy 7.690,- eur priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 23.9.2014 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti požadovaných
úrokov z omeškania z uvedenej sumy (t. j. nad 5,05 % ročne od 23.9.2014 do zaplatenia) súd žalobu
zamietol.

7. Žalobca z titulu náhrady škody požadoval i zaplatenie sumy 298,80 eur, predstavujúcej náklady
žalobcu spojené s riadnym zistením uvedeného nároku, a to na podanie znaleckého posudku E. A. a
preukázateľne podľa doložených listín žalobcom v danej sume uhradené dňa 11.4.2014. V tejto časti
však nejde o nárok na náhradu škody, ale uvedená suma predstavuje náklady spojené s uplatnením

a bránením práva voči žalovanému, a teda jej uplatnenie žalobcom nie je nijak bezdôvodné, avšak
možno mu jej náhradu priznať iba z titulu trov konania. V čase podania žaloby a v čase vzniku týchto
nákladov platila úprava Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého § 137 „Trovy konania sú najmä
hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov aich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a
jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní
podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za

zastupovanie,akjezástupcomadvokát“.Súdnapraxzatrovykonaniapovažovalaitievýdavkyúčastníka
konania, ktoré vznikli aj pred samotným podaním žaloby (ktorým konanie ako také začínalo), a to i pokiaľ
išlo o hotové výdavky účastníkov spočívajúce v čiastkach, ktoré účastníci museli vynaložiť, aby dali
súdu podnet k začatiu konania, teda sumy zaplatené v bezprostrednej súvislosti s konaním, kde patria i
náklady na zaobstaranie znaleckého posudku pre účely určenia jednak existencie škody, jej výšky a teda

pre podloženie samotnej žaloby ako takej. Zároveň podľa § 470 ods. 2 vety prvej Civilného sporového
poriadku („CSP“) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohoto zákona, zostávajú zachované. Zaobstaranie znaleckého posudku pre účely preukázania škody a
dôvodnosti podania žaloby má bezprostredný súvis s konaním samotným a preto súd nezamietal žalobu
v časti požadovanej sumy 298,80 eur, nakoľko táto nie je požadovaná zrejme bezdôvodne, ale o jej
náhrade a prípadnom rozsahu jej náhrady treba rozhodnúť z iného titulu, t. j. z titulu trov konania.

8. Súd však zamietol žalobu v celej časti požadovaných úrokov z omeškania z uvedenej sumy, nakoľko
úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, trovy spojené s bránením alebo uplatnením práva
sú taktiež príslušenstvom pohľadávky, a teda nemožno priznávať príslušenstvo vo forme úrokov z
omeškania z iného príslušenstva totožnej pohľadávky.

9. Čo sa týka pôvodne podanou žalobou a jej zmenami učinenými podaním doručeným súdu 26.8.2014
požadovaných nárokov na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
(s odkazom na zistenia v znaleckom posudku E. F. č. XX/XXXX), žalobca požadoval ich zaplatenie
spoločne vyjadrenou sumou 15.533,80 eur, t. j. súčet náhrady za 730 bodov sťaženia spoločenského

uplatnenia (1 bod á 15,38 eur) a jednak náhrady za bolesť, a to za 160 bodov a jednak za 120 bodov
určených E. F. podľa položky XXX. prílohy č. 1 časti I. zákona č. 437/2004 Z. z. (1 bod á 15,38 eur).
Vynásobením jednotlivých bodových položiek hodnotou á 15,38 eur a súčtom zistených súm je zrejmé,
že žalobca pri určení jednak náhrady za bolesť, jednak náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
nepostupoval podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. (nezaokrúhľoval zistené výsledné sumy na

najbližšie euro nahor, čo nemohol teda ani súd, nakoľko by išiel nad rámec žaloby).

10. V danom prípade vykonaným dokazovaním je preukázané ohľadom náhrady za bolesť (najmä
znalecký posudok E. F. č. XX/XXXX, znalecký posudok E. G. H. č. XX/XXXX, ale i predloženými
lekárskymi správami), že i úplné roztrhnutie predného skríženého väzu pravého kolenného kĺbu,

operáciu ktorého podstúpil žalobca 30.11.2011, je v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného z
25.4.2011. E. F. určil náhradu za bolesť v súvislosti s uvedeným pod položkou XXX. prílohy č. 1 zákona
č. 437/2004 Z. z. vo výške 80 bodov (plná výška podľa uvedenej prílohy) - nakoľko ide podľa jeho
uvedenia o porovnateľný prípad ako pretrhnutie postranného väzu (viď § 3 ods. 3 zákona č. 437/2004
Z. z.), pričom súčasne zvýšil dané hodnotenie na dvojnásobok (§ 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z.)

s poukazom jednak na to, že poranenie bolo komplikované bolestivým algodystrofickým syndrómom a
jednak na to, že povaha zranenia si vyžiadala operáciu v celkovej anamnéze (viď k tomu § 9 ods. 5 písm.
b), písm. c) zákona č. 437/2004 Z. z.) plastikou LCA štepom BTB-kosť-šľacha-kosť a takto určil náhradu
za bolesť celkovo počtom bodov 160, čo nevybočuje z úpravy podľa § 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.
z., nakoľko toto hodnotenie bolesti neprekračuje dvojnásobok základnej sadzby položky č. XXX.

11. Len pre úplnosť, vzhľadom na námietky žalobcu a v súvislosti s tým zo strany súdu zamietnuté jeho
návrhy na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním za určením ohodnotenia algodystrofického
syndrómu, súd zdôrazňuje, že práve aj kvôli nemu bola položka znalcom pri hodnotení zvyšovaná a
teda samostatne tento nebolo možné ohodnocovať, bol zohľadnený v rámci vzniknutých komplikácií

pri primárnom poškodení zdravia, v súvislosti s ktorým vznikol u žalobcu, teda algodystrofický syndróm
bolo možné zohľadniť len v rámci postupu podľa § 9 ods. 5 písm. b) zákona č. 437/2004 Z. z., čo E.
F. ako je uvedené vyššie učinil, teda algodystrofický syndróm sa vyvíjal v poranenej časti končatiny,
čo podrobne popísal v podanom posudku č. XX/XXXX E. H., ktorý uvedené následne vysvetlil i na
pojednávaní 1.7.2020, pričom totožne v danom smere uvedené vysvetlil i znalec E. I. na pojednávaní

2.7.2021.

12. Liečenie žalobcu po vyššie uvedenej operácii prebiehalo vzhľadom na obsah jednak posudkov,
ale i v konaní predložených lekárskych správ ďalej, pričom následne bolo zistené natrhnutie štepupredného skríženého väzu pravého kolena popísané pri MRI vyšetrení 20.7.2012, pretrvávala nestabilita
kolenného kĺbu vpravo, čo si vyžiadalo opäť operáciu v celkovej anestéze, novú plastiku predného
skríženého väzu 27.8.2013 plastikou LCA šľachovými štepmi hamstringmi, v súvislosti s čím znalec E. F.

ohodnotil bolesť počtom bodov 120, kde základné bodové hodnotenie bolo podľa položky XXX. prílohy
č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., nakoľko ide podľa jeho uvedenia o porovnateľné poškodenie na zdraví
ako pretrhnutie postranného väzu (viď § 3 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z.), bolo vo výške 80 bodov a
toto bolo zvýšené o polovicu vzhľadom na vyžadovanie operácie (§ 9 ods. 5 písm. c) zákona č. 437/2004
Z. z.), teda o 40 bodov a spolu ide o 120 bodov.

13. Dátum ustálenia zdravotného stavu žalobcu pre účely hodnotenia náhrady za bolesť určil E. F.
dňom 30.11.2013, čo nebolo žiadnym iným dôkazom ani len spochybnené. Je teda zrejmé, že až po
uvedenom dni bolo možné náhradu za bolesť riadne určiť, teda až po tomto dni mohla byť výška škody z
uvedeného titulu žalobcom riadne určiteľná, až po tomto dni teda začala plynúť subjektívna premlčacia
doba na uplatnenie takého nároku žalobcovi, a teda v žiadnom prípade vzhľadom na čas podania

žaloby (24.4.2014) a vzhľadom na čas určenia presnej výšky škody v tejto časti v konaní (26.8.2014)
nie sú nároky žalobcu v tejto časti premlčané. Zároveň žalovaná strana iba vo všeobecnosti, bez
preukázania konkrétnych vecných a skutkových okolností vyjadrovala nesúhlas s uplatnenými nárokmi
v tejto časti, nijako relevantne nespochybnila príčinnú súvislosť týchto poškodení zdravia žalobcu s
konaním žalovaného z 25.4.2011. Navyše správnosť záverov E. F. v danom smere bola potvrdená

i v konaní pred súdom pribratím znalca E. G. H., ktorý v znaleckom posudku č. XX/XXXX jednak
vylúčil, že by liečenie žalobcu neprebiehalo lege artis, zistil zranenia v zásade totožne ako už E. F. a
taktiež výslovne uviedol, že uvedené poškodenia zdravia a potreba následných lekárskych vyšetrení
a liečebných úkonov a postupov na zdraví žalobcu sú výlučne v príčinnej súvislosti s incidentom
z 25.4.2011, do 1.7.2011 prebehla liečba štandardne, preveril ju i Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou (ktorý nezistil žiadne pochybenia v priebehu liečby - a to na sťažnosti samotného žalobcu
- ktoré by podľa príslušných v konaní prečítaných správ menovaného úradu podporovali v tomto smere
námietky žalovanej strany čo len v nejakej časti); znalec H. výslovne uviedol, že žalobca sa podrobil
liečbe presne podľa odporúčaní ošetrujúcich lekárov.

14. Nemožno sa stotožniť ani s námietkami žalovanej strany k času prvého MRI vyšetrenia žalobcu
po incidente z 25.4.2011. E. H. výslovne potvrdil, že na RTG snímkach osteochondrálna zlomenina
detekovateľná nie je, pričom i v súčasnosti na MRI (NMR) vyšetrenie je čakacia lehota 4 až 8 týždňov
- tu si musí žalovaný primárne uvedomiť jednu skutočnosť, a to tú, že také vyšetrenie by bez jeho
protiprávneho konania ani nebolo potrebné, nemôže za čas vyšetrenia zodpovedať žalobca, ide o

objektívnu skutočnosť, ktorú nemal žalobca ako ovplyvniť a zodpovednosť za jeho potrebu a najmä za
zistené poškodenia zdravia nepochybne v danom prípade patrí žalovanému. E. F. i E. H. potvrdili, že
vznik zranení žalobcu mohol byť spôsobený i len jedným kopnutím - do oblasti pravého kolena zozadu
silou veľkej intenzity. I keď konštatovali, že útočník nepredpokladal, že môže poškodenému spôsobiť
tak závažné poranenia kolena, objektívne z právnej stránky nemožno v tomto smere žalovaného zbaviť

viny, lebo primárne sa mal vyvarovať už samotnému takému počínaniu si, ktoré by privodilo akékoľvek
poškodenie zdravia inej osoby - tu konkrétne žalobcu.

15. E. G. H. ohodnotil náhradu za bolesť totožne za príslušné poškodenia zdravia použitím položky
XXX. prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., a to tak počtom (po zvýšení) celkom 160 bodov pri úplnom

roztrhnutí predného skríženého väzu pravého kolenného kĺbu, ako aj počtom (po zvýšení) celkom 120
bodov pri natrhnutí štepu predného skríženého väzu, ako už samotný E. F. v posudku č. XX/XXXX,
pričomzvýšeniabodovéhohodnoteniaE.H.priznalztotožnýchdôvodovatotožnýmpostupomakoučinil
E. F.. Zároveň i E. H. určil ustálenie zdravotného stavu žalobcu pre účely určenia náhrady za bolesť ku
dňu 30.11.2013. Navyše samotná žalovaná strana po podaní posudku E. H., ktorý v tomto smere plne

zodpovedá záverom E. F. sa v podstate vyjadrovala súhlasne k správnosti daných zistení.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností súd vyhovel žalobe v časti požadovanej náhrady za bolesť
a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť v celkovej výške 4.306,40 eur, z ktorej sumy
priznal žalobcovi i právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 23.9.2014 do

zaplatenia. V prevyšujúcej časti požadovaných úrokov z omeškania z uvedenej sumy (t. j. nad 5,05 %
ročne od 23.9.2014 do zaplatenia) súd žalobu zamietol.17. Ohľadom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia - spočívajúceho v trvalých telesných
následkoch na strane žalobcu - výsledkami vykonaného dokazovania (lekárske správy a nálezy,
opätovne znalecké posudky E. F., E. H.) je preukázané, že v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného

z 25.4.2011 v dôsledku žalobcom utrpených zranení, došlo i trvalým následkom na zdraví žalobcu,
v dôsledku ktorých sú obmedzené možnosti žalobcu uplatniť sa v živote a v spoločnosti, teda že i z
hľadiska somatického došlo ku sťaženiu spoločenského uplatnenia žalobcu.

18. Trvalé telesné (somatické) následky znalec E. F. v posudku XX/XXXX s poukazom na zistené a

bezprostredne predtým popísané poranenia u žalobcu uviedol a ohodnotil, použijúc nižšie uvedené
položky príslušnej časti prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., nasledovne: - položka XXXX - pooperačné
plošné jazvy po operačných zákrokoch v oblasti pravého kolenného kĺbu na ploche 7 cm2 povrchu
tela - počet bodov 30, čo je maximálna sadzba zákonom upraveného hodnotenia - úplne totožne v
danom smere určil sťaženie spoločenského uplatnenia i E. H. v posudku XX/XXXX. Daný následok nebol
žalovanou stranou nijako príčinne ani vecne čo i len spochybnený, nieto preukázaný opak - všeobecný

nesúhlas v tomto smere je len obyčajnou námietkou, ktorá pokiaľ nie je podložená ničím konkrétnym,
nemá silu relevantného popretia daného zistenia. - položka XXXX - obmedzenie pohyblivosti pravého
kolenného kĺbu ľahkého stupňa - E. F. ju hodnotil maximálnou bodovou sadzbou podľa prílohy zákona, t.
j. 100 bodov, ktoré hodnotenie postupom podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. znalec vzhľadom na
obmedzenie žalobcu uplatniť sa v živote a v spoločnosti z dôvodu následkov po poranení s prihliadnutím

na jeho vek a na to, že v dôsledku poranenia a následnej liečby s pretrvávajúcou nestabilitou kolenného
kĺbu je uznaný 55 % invalidný (v čase podania posudku) zvýšil na dvojnásobok, t. j. spolu priznal 200
bodov. Úplne totožne uvedené ohodnotil i znalec E. H., z rovnakých dôvodov. - položka XXXX - kývavosť
pravého kolenného kĺbu - E. F. ju hodnotil maximálnou bodovou sadzbou podľa prílohy zákona, t. j. 200
bodov, ktoré hodnotenie postupom podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. znalec vzhľadom na

obmedzenie žalobcu uplatniť sa v živote a v spoločnosti z dôvodu následkov po poranení s prihliadnutím
na jeho vek a na to, že v dôsledku poranenia a následnej liečby s pretrvávajúcou nestabilitou kolenného
kĺbu je uznaný 55 % invalidný (v čase podania posudku) zvýšil na dvojnásobok, t. j. spolu priznal 400
bodov. Úplne totožne uvedené ohodnotil i znalec E. H., z rovnakých dôvodov - položka XXX. - použitá
pre bolesti pravého kolenného kĺbu popisované pri opakovaných vyšetreniach v rôznych odborných

ambulanciách - položka porovnaná s ťažkosťami pri ťažkých zraneniach iných častí tela bez bližšieho
objektívneho nálezu (t. j. postup znalca bol podľa § 4 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z. v tomto prípade)
pravého kolenného kĺbu - E. F. ju hodnotil bodovou sadzbou 100 bodov (rozpätie sadzby v prílohe
zákona pri položke XXX. je 65 - 200 bodov). Úplne totožne uvedené ohodnotil i znalec E. H., z rovnakých
dôvodov.

19. Znalec E. H. taktiež výslovne poukázal na to, že ustálenie zdravotného stavu žalobcu pre hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia je apríl 2014, teda osem mesiacov od poslednej operácie - replastiky
predného skríženého väzu. Toto nebolo žalovanou stranou nijako spochybnené, preukázaný opak; je
zrejmé, že v tejto časti taktiež nedošlo k premlčaniu nárokov žalobcu. V tomto smere nedošlo k zmene

záverov znalca E. H. ani pri jeho výsluchu na pojednávaní, nebolo preukázané ani ďalším dokazovaním,
že by uvedené nároky mali byť nepriznané vôbec, resp. v nižšom rozsahu.

20. Na základe vyššie uvedených skutočností súd vyhovel žalobe v časti požadovanej náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia spočívajúceho v somatických následkoch, a to v zmysle ich

uplatnenia v rozsahu pôvodne podanou žalobou doručenou súdu 24.4.2014 v spojení podaním
doručeným súdu 26.8.2014 a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uvedenú náhradu v celkovej výške
11.227,40 eur (730 bodov x 15,38 eur), z ktorej sumy priznal žalobcovi i právo na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 23.9.2014 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti požadovaných
úrokov z omeškania z uvedenej sumy (t. j. nad 5,05 % ročne od 23.9.2014 do zaplatenia) súd žalobu

zamietol.

21. Taktiež v súvislosti s určením náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v
súvislosti s následkami na fyzickom zdraví žalobcovi vznikli i súvisiace náklady na náhradu znalečného
E. F. v celkovej výške 400,- eur - uvedené nemožno posudzovať ako vznik škody, a to obdobne ako

je to odôvodnené už pri znalečnom uhradenom žalobcom znalkyni E. A., nakoľko preukázateľne ide o
trovy spojené a potrebné pre uplatnenie a bránenie nároku - v tejto časti preto súd žalobu nezamietal,
nakoľko v tejto časti sa na uvedenú sumu 400,- eur vzťahuje výrok o náhrade trov konania. Súd však ztoho titulu zamietol žalobu v celej časti požadovaných úrokov z omeškania z uvedenej sumy 400,- eur,
nakoľko nemožno priznávať príslušenstvo z iného príslušenstva pohľadávky.

22. V priebehu konania podaním doručeným súdu dňa 24.4.2019 (do spisu doloženým 25.4.2019)
navrhol žalobca rozšírenie žaloby o nároky na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, a to s poukazom na závery znalca E. G. I., J., E., v znaleckom posudku č. X/XXXX, a to
konkrétne spolu za 980 bodov (x 15,38 eur za jeden bod), t. j. o sumu 15.072,40 eur (súd opäť nemohol
ísť nad rámec podanej žaloby a zaokrúhľovať uvedenú sumu podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.

z.). Zároveň z titulu náhrady škody uplatnil i nárok na zaplatenie sumy 500,- eur, ktoré vynaložil z titulu
znalečného v súvislosti s týmto podaním, pričom celkom tak požadoval oproti dovtedajším uplatneným
nárokom zaplatenie navyše sumy 15.572,40 eur, z ktorej požadoval úrok z omeškania od 24.4.2019.

23. K tejto časti uplatnených nárokov predložil vyššie uvedený znalecký posudok, kde E. I. s poukazom
na závery znaleckého posudku E. F., následne s poukazom na zdravotné záznamy žalobcu od 9.3.2017

do13.6.2018ustálilzhoršenieťažkostístým,žeichpôvodjevprvotnomúrazeajepotrebnézhodnotenie
terajšieho stavu (t. j. stavu v čase ním realizovaného posudzovanie zdravotného stavu žalobcu) a
ohodnotenie progresie sťaženia spoločenského uplatnenia oproti stavu v roku 2014. Vyšetrenie a
zhodnotenie stavu žalobcu vykonal k 1.7.2018, pričom poukázal na dominanciu ťažkostí v oblasti
pohybového aparátu, absolvovanie opakovaných hospitalizácií na oddeleniach rehabilitácie, kúpeľných

pobytov, vyšetrení a liečby v odborných ambulanciách - ortopédia, úrazová chirurgia, reumatológia,
neurológia, osteológia, pričom subjektívne ťažkosti sú dokumentované aj objektívnym nálezom nielen v
zmysle vyšetrení lekárov, ale aj zobrazovacími RTG a MRI vyšetreniami, na základe čoho podľa znalca
došlo k progresii ťažkostí či zdravotných poškodení, ktorých prvotná príčina vzniku je prvotný úraz (z
25.4.2011).

24. E. I. nasledovne ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu podľa príslušných položiek
prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.: - pod položkou XXXX „kývavosť kolenného kĺbu s potrebou
ortopedického podporného prístroja“ určil z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v tejto časti
výslednú náhradu v počte 200 bodov, a to tak, že bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského

uplatnenia žalobcu určil vo výške 300 bodov, čo je fixná sadzba podľa prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.
z., pričom postupom podľa § 10 ods. 4 uvedeného zákona uvedené hodnotenie zvýšil na dvojnásobok,
t. j. spolu na 600 bodov, kde však poukázal na to, že v predchádzajúcom hodnotení (E. F.) bolo
uvedené hodnotené 400 bodmi už pod položkou XXXX, čo treba od jeho hodnotenia odpočítať - ide
teda v danom prípade znalcom jednoznačne o postup podľa § 10 ods. 7 a § 4 ods. 4 cit. zákona,

teda znalec zistil zhoršenie následkov v podobe sťaženia spoločenského uplatnenia k 1.7.2018 oproti
hodnoteniu v čase vykonanom E. F.. E. I. v tejto súvislosti poukázal na to, že po opakovaných operáciách
pravého kolena pretrváva nestabilita kĺbu s potrebou trvalého používania ortézy, výsledok ďalšej revíznej
operácie je otázny, žalobca mal v čase úrazu 19 rokov, odvtedy trvalé ťažkosti polytopného charakteru, je
invalidizovaný, uplatnenie v ďalšom pracovnom i spoločenskom živote výrazne obmedzené a vzhľadom

k veku a stavu kolenného kĺbu treba počítať s postupným zhoršovaním nálezu a progresiou ťažkostí.
S uvedeným postupom následne plný súhlas vyjadril v podanom znaleckom posudku i na pojednávaní
znalec E. G. H., pričom na pojednávaní uviedol v tejto súvislosti, že v rámci vykonaného bodového
ohodnoteniabolipriznanévšetkypoložky(tedaivpísomnomposudkuzdôraznenéobmedzeniehybnosti
dotknutého kolenného kĺbu a algodystrofický syndróm). - pod položkou 304a - „poúrazové obmedzenie

hybnosti chrbtice o 200 % ľahké“ - základné bodové hodnotenie stanovil na hornej hranici v rozsahu
190 bodov vzhľadom k nálezu na magnetickej rezonancii, intenzite ťažkostí. Podľa § 10 ods. 4 zákona
č. 437/2004 Z. z. zvýšil uvedené hodnotenie na dvojnásobok, t. j. spolu na 380 bodov, čo odôvodnil
tým, že pacient má chronické ťažkosti s driekovou oblasťou chrbtice, objektívny nález dokumentovaný
aj zobrazovacími metódami, poukázal na MRI nález zo 17.2.2018, ktorý hodnotil k veku žalobcu ako

neprimeraný, a teda ho dal do súvislosti s utrpeným úrazom, kde k prekonaným ťažkostiam v oblasti
pravého kolenného kĺbu a komplikácií po operáciách dochádza k zásadnej zmene stereotypu chôdze
a rozvoju ťažkých zmien v oblasti viacerých medzistavcových platničiek. Zdôraznil, že daný stav bol
uvádzaný aj v predchádzajúcom ohodnotení, ale v definitívnom bodovom zhodnotení sa už nenachádzal
- tu súd poznamenáva na str. 10 (č.l. 87 spisu) Znaleckého posudku č. XX/XXXX E. F., ktorý v

súvislosti s posudzovanými poraneniami taktiež konštatoval, že tieto zanechali u žalobcu čo sa týka
somatických trvalých následkov aj „obmedzenú pohyblivosť driekovo-hrudnej chrbtice stredne ťažkého
stupňa s koreňovým dráždením zdokumentovaným pri odborných vyšetreniach, kde posudzovaný úraz
bol spúšťacím mechanizmom a zároveň nerovnomerné zaťažovanie chrbtice po úraze spôsobuje atakybolestivosti chrbtice a zhoršovanie chronických zmien chrbtice“ - uvedené však E. F. nijako bodovo
neohodnotil, ani neuviedol prečo hodnotenie chýba. - pod položkou XXXX - „obmedzenie pohyblivosti
bedrového kĺbu - stredne ťažké“ - základné bodové hodnotenie stanovil v rozsahu 200 bodov (ide

o fixnú bodovú sadzbu pri tejto položke) a podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. navýšil
uvedené hodnotenie na dvojnásobok, t. j. spolu na 400 bodov, čo odôvodnil tým, že pacient má
dlhodobé ťažkosti v oblasti pravého bedrového kĺbu, pričom zobrazovacími vyšetreniami boli potvrdené
degeneratívne zmeny kĺbu neprimerané pre jeho vek, ktoré podľa znalca súvisia čo do vzniku s
pôvodným poranením, kde poukázal na výsledky MRI vyšetrenia z 9.4.2018 a tieto zmeny možno dať

do súvisu s narušením stereotypu chôdze, čo vzniklo v dôsledku poranenia kolenného kĺbu, pričom
navýšenie na dvojnásobok je potrebné, nakoľko žalobca mal v čase úrazu 19 rokov, odvtedy trvalé
ťažkosti polytopného charakteru, je invalidizovaný, uplatnenie v ďalšom pracovnom i spoločenskom
živote výrazne obmedzené a je predpoklad progresie súčasného nálezu s potrebou ohodnotenia zmeny
trvalých následkov v budúcnosti.

25. E. H. v tejto súvislosti v ním podanom posudku nesúhlasil s priznaním náhrad za obmedzenie
hybnosti bedrového zhybu vpravo a za obmedzenie hybnosti driekovej chrbtice podľa posudku
podaného E. I., poukazujúc, že drieková chrbtica nebola prvotne poškodená, uvádzal, že žalobca
bol liečený na skoliózu pred 25.4.2011 a podľa neho na popise nálezu krčnej a hrudno-bedernej
chrbtice je popis len degeneratívnych zmien, nie poúrazových a odľahčovanie pravej dolnej končatiny

mohlo čiastočne zhoršiť daný stav - percentuálne sa k rozsahu nevedel vyjadriť, ale išlo podľa neho
len o minimálny vplyv, nejednalo sa o príčinu vzniku týchto ťažkostí. Taktiež u žalobcu podľa neho
nebolo prvotne zdokumentované poškodenie bedrového zhybu, došlo k symetrickému rozvoju artrózy,
prvotnej, nie poúrazovej, ktoré zmeny sú popísané i v prepúšťacej správe Národného rehabilitačného
centra v Kováčovej a na oboch bedrových zhyboch je klinický nález veľmi podobný, pričom dlhodobé

odľahčovanie pravej dolnej končatiny mohlo daný stav čiastočne zhoršiť, nejednalo sa však o príčinu
vzniku týchto ťažkostí, percentuálne sa k rozsahu zhoršenia nemožno vyjadriť, no jednoznačne to malo
len minimálny vplyv na zhoršenie ochorenia bedrových zhybov. V tomto ohľade zotrval E. H. na svojich
tvrdeniach i pri výsluchu na pojednávaní, kde opakovane poukazoval na to, že žalobca mal určité
ťažkosti s chrbticou už pred príslušným inkriminovaným úrazovým incidentom - zároveň však poukázal

na to, že to nie je z dostupnej dokumentácie možné bližšie posúdiť, iba na základe daného výpisu
z účtu poistenca, pričom z vykonaných zobrazovacích metód, a to magnetická rezonancia chrbtice a
bedrových zhybov, vyplynulo, že nie sú dané žiadne preukázateľné poúrazové zmeny, ktoré by boli v
priamej príčinnej súvislosti s inkriminovaným úrazovým incidentom, ide len o chorobné zmeny, ktoré
nemajú vzťah k udávanému úrazu. Výpis dokazuje, že pre isté ťažkosti boli u žalobcu vykonávané

príslušné vyšetrenia, nie je však z neho znalosť o tom o aké konkrétne ťažkosti sa jednalo; magnetické
rezonancie bedrových kĺbov a hrudno-bedrovej chrbtice boli síce prevedené až po príslušnom úrazovom
incidente, ale neodhalili žiadne úrazové zmeny, preto tieto udávané následky nemožno podľa neho
dávať do priamej príčinnej súvislosti s dotknutým úrazom; že nedošlo k žiadnemu poškodeniu driekovo-
hrudnej chrbtice, jedná sa u žalobcu v tomto smere o ťažkosti, ktoré sú chorobné, teda ide u neho o

neúrazové zmeny, ktoré sú mimo akejkoľvek súvislosti s úrazovým dejom, ide teda u neho o súbežný
výskyt týchto ťažkostí, ktorý nie je v príčinnej súvislosti s úrazom. U žalobcu v oboch bedrových
kĺboch dochádza k vzniku choroby - artrózy, ktorá vzniká spontánne a nie z dôvodu utrpeného úrazu.
Okrem liečenia v Národnom rehabilitačnom centre bol v týchto súvislostiach na liečení i v Piešťanoch
v Ústave reumatických chorôb, kde bolo vyslovené podozrenie na zápal svalov, ale toto podozrenie

nebolo preukázané. Áno, ste chorý človek, všetko to treba brať do úvahy, avšak tieto choroby nie sú
následok utrpeného úrazu. Všetky následky, ktoré vieme dať do priamej príčinnej súvislosti s utrpeným
úrazom v dôsledku príslušného incidentu, sú popísané na strane 39 znaleckého posudku. Nie je žiaden
medicínsky podložený dôvod na to, aby vznikala generalizovaná artróza všetkých kĺbov v dôsledku
utrpeného úrazu.

26.ZnalecE.I.napojednávanídňa2.7.2021uviedol,žeE.H.savyjadrujevovšeobecnosti,žezdravotné
ťažkosti, ktoré v súčasnosti žalobca má, nevznikli v dôsledku samotného úrazu, avšak podľa názoru E.
I. tieto ťažkosti sú v príčinnej súvislosti s týmto úrazom, nakoľko v dôsledku toho dochádzalo ku zmene
zdravotného stavu žalobcu, pričom E. F. hodnotil aktuálny stav žalobcu v roku 2014, E. I. v roku 2018,

kedy už mal žalobca za sebou absolvované dve operácie a napriek tomu bola naďalej u neho prítomná
nestabilita kolenného kĺbu, pričom pri bežnej činnosti musel používať ortézu ako podporný prostriedok
v dôsledku ktorej používania je už vyššie hodnotenie bodov. Zhoršil sa preukázateľne tento nestabilný
stav v kolene, dvakrát mu zlyhala plastika, a už vychádzajúc z toho už nemožno očakávať zlepšeniezdravotného stavu, aký je. Preto pri položke XXXX oproti predchádzajúcemu hodnoteniu zvýšil toto
hodnotenie ešte o 200 bodov. Poukázal na to, že v znaleckom posudku E. H. sa uvádza, že žalobca
už pred tým mal nejaké ťažkosti s chrbticou, ale zároveň uvádza, že nie je možné zistiť, aké konkrétne

ťažkosti mal a ako bol liečený, čo je prvá námietka voči tomuto postupu u E. H.. Žalobca utrpel úraz
vo veku 19 rokov, kde v takomto veku majú niektorí ľudia problémy s chrbticou, avšak je veľmi vzácne,
aby problémy s chrbticou v takomto veku boli takého charakteru, ako bolo v danom prípade zistené
následne magnetickou rezonanciou. Ak by k takémuto úrazu došlo u 50-ročného človeka, tam by už bolo
problematické určiť, že by následne problémy s chrbticou boli spôsobené v dôsledku úrazu a následného

porušenia chôdze a pod., pretože už v takomto veku majú mnohí ľudia rôzne degeneratívne zmeny na
chrbtici a je veľmi ťažké u nich rozlíšiť, ktoré vznikli pred a ktoré vznikli až po utrpení úrazu. U 19-ročného
človeka je však veľmi zriedkavé, aby k takýmto závažným zmenám na chrbtici došlo a nedá sa presne
objektivizovať a dokázať, že by boli prítomné už pred utrpeným úrazom. Vzhľadom k veku v čase úrazu
je však veľmi pravdepodobné, že tieto následné zmeny na chrbtici vznikli práve ako následok úrazu,
a to aj vzhľadom na zistenia, ktoré vyplynuli z nálezov vykonaných magnetickou rezonanciou. Nezistil

u žalobcu iné ochorenia, ktoré by mohli byť príčinou obmedzenia hybnosti chrbtice. Hovorí sa v tomto
smere, že ide o civilizačné ochorenie, ale nie v tomto mladom veku, je to veľmi málo pravdepodobné. Čo
satýkaobmedzeniapohyblivostibedrovéhokĺbu,priobjektívnomvyšetreníbolotamzistenéobmedzenie
rozsahu pohybu vo všetkých smeroch. Mal aj magnetickú rezonanciu, kde boli zaznamenané zmeny
bedrového kĺbu a vyhodnotil to znalec v tomto smere z rovnakých dôvodov tak, ako aj pri obmedzení

hybnosti chrbtice, ako následok úrazu. Uvedené položky možno použiť aj pre ťažkosti, ktoré nie sú
výslovne popisované v zákone, ale na ktoré ich možno čo najbližšie použiť. Nie je možné objektivizovať,
že obmedzenie bolo len 20 stupňov a teda mu prináleží ohodnotenie iba tomu zodpovedajúcom rozsahu.

27. Po náležitom vyhodnotení výpovedí znalcov E. H. a E. I. k vyššie uvedenej problematike, priklonil sa

súd k záverom a zdôvodneniu uvedených postojov, E. I., a to aj s poukazom na už v znaleckom posudku
E. F. uvádzaný ako trvalý následok v dôsledku posudzovaných poranení utrpených poškodeným pri
incidente 25.4.2011 v podobe „obmedzenej pohyblivosti driekovo-hrudnej chrbtice stredne ťažkého
stupňa s koreňovým dráždením zdokumentovaným pri odborných vyšetreniach, kde posudzovaný úraz
bol spúšťacím mechanizmom a zároveň nerovnomerné zaťažovanie chrbtice po úraze spôsobuje ataky

bolestivosti chrbtice a zhoršovanie chorobných zmien chrbtice“. Z pohľadu súdu je tiež plne logicky
akceptovateľným i odôvodnenie znalca I. s poukazom na to, že z pohľadu E. H. ide o všeobecné
konštatovanie, že súčasné zdravotné ťažkosti žalobcu, v podobe obmedzenia pohyblivosti bedrového
kĺbu - stredne ťažké a poúrazového obmedzenia hybnosti chrbtice o 200 % ľahkého, nevznikli v
dôsledku samotného úrazu, osobitne s poukazom na to, že úraz utrpel vo veku 19 rokov, kde v

takomto veku je veľmi vzácne, aby problémy s chrbticou v takomto veku boli takého charakteru, ako
bolo v danom prípade zistené následne magnetickou rezonanciou, je veľmi zriedkavé, aby k takýmto
závažným zmenám na chrbtici došlo v uvedenom veku a nedá sa presne objektivizovať a dokázať, že
by boli prítomné už pred utrpeným úrazom, je však veľmi pravdepodobné, že tieto následné zmeny
na chrbtici vznikli práve ako následok úrazu, a to aj vzhľadom na zistenia, ktoré vyplynuli z nálezov

vykonaných magnetickou rezonanciou, pričom neboli zistené u žalobcu iné ochorenia, ktoré by mohli
byť príčinou obmedzenia hybnosti chrbtice a obdobne aj čo sa týka obmedzenia pohyblivosti bedrového
kĺbu, kde pri objektívnom vyšetrení bolo tam zistené obmedzenie rozsahu pohybu vo všetkých smeroch,
pri magnetickej rezonancii boli zaznamenané zmeny bedrového kĺbu čo vyhodnotil v tomto smere z
rovnakých dôvodov tak, ako aj pri obmedzení hybnosti chrbtice, ako následok úrazu. Súd poukázal

i na doplňujúce vyjadrenia E. I., že juvenilná artritída je ochorenie v detskom veku, ktoré sa lieči
kontinuálne až do dospelosti - v danom prípade, vychádzajúc z výpisu z účtu poistenca - žalobcu
(č.l. 588 až 564 spisu - t. j. po prvý záznam po skutku z 25.4.2011) je zrejmé, že v súvislosti s
diagnózou M08.9 (juvenilná artritída) sú zaznamenané lekárske úkony v období 8.11.2006 - u E. K.
štandardné vyšetrenie, potom z toho istého dňa odobratie krvi, stanovenie sedimentačnej rýchlosti

krviniek a štandardné vyšetrenie - zrejme odoslanie na laboratórne vyšetrenie, následne vyšetrenie
u E. K. 4.12.2006 a potom až 7.2.2007 a následne žiadne ďalšie úkony - teda zrejme tu nešlo tak
závažné skutočnosti, ktoré by vyžadovali následne po primárnom stanovení danej diagnózy kontinuálne
liečenie, a teda skôr sa možno prikloniť k názoru E. I.. Obdobne i pri skolióze chrbtice treba poznamenať,
že táto je síce poznamenaná u žalobcu pri lekárskych úkonoch 21.2.2007, 20.2.2008 a 20.5.2009 -

diagnóza M41.9, ale okrem toho žiadne ďalšie úkony s uvedením tejto diagnózy, čo opätovne vedie súd
k prikloneniu sa i v tomto smere k záverom prezentovaným práve znalcom I., nakoľko to preukazuje,
že nemohlo ísť o tak závažné ťažkosti ako dedukoval E. H., keďže žiadna systematická liečba žalobcu
pre výrazne veľké deformity chrbtice v období pred úrazom z 25.4.2011 za takého stavu nevyplýva. Zatakto zistených skutočností sa treba prikloniť k záverom E. I., že uvedené následky sú taktiež v príčinnej
súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného 25.4.2011. Je pritom irelevantné tvrdenie žalovaného
prostredníctvom jeho právneho zástupcu, že uvedené následky nie sú popisované v skutkovej vete

v rozsudku, ktorým bol za konanie z 25.4.2011 žalovaný odsúdený - je totiž nepochybné, že trestný
rozsudok, vzhľadom na postup zdravotných ťažkostí a čas zistenia vyššie uvedených na jeho strane v
ďalšom období u žalobcu, nemohol v čase jeho vydania za vtedy zistenej situácie na dané skutočnosti
reflektovať - trestné stíhanie sa týkalo v rozhodnom čase už nepochybne daných následkov konania
žalovaného, to však nemôže vylučovať tú skutočnosť, že do budúcna pod ich vplyvom a teda pod

vplyvom samotného protiprávneho konania osoby, ktorá primárne protiprávnym konaním zapríčinila aj
neskorší vznik ďalších zdravotných problémov, nebolo možné aby nastali, vznikli či rozvinuli sa ďalšie
poškodenia na zdraví a najmä, aby vzhľadom na konkrétny obsah konania a zistených následkov
v trestnom stíhaní nebolo možné vyvodiť občianskoprávnu zodpovednosť voči škodcovi za ďalšie, v
neskoršomobdobízistenépoškodenianazdraví,preukázateľnemajúcepríčinnýpodkladvprotiprávnom
konaní. I preto OZ v príslušnom ustanovení neupravuje najneskorší čas premlčania práv z poškodenia

na zdraví, pretože k nim môže dochádzať v danej oblasti s viac či menej výraznejším odstupom.

28. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd vyhovel podanej žalobe i v časti požadovanej
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zodpovedajúceho zdravotnému stavu žalobcu po
zhoršení následkov, a to v zmysle záverov zistených v konaní znalcom E. I. a podľa ním určeného

bodového hodnotenia jednotlivých položiek ako je uvedené vyššie, t. j. celkom za 980 bodov (200 +
380 + 400 bodov podľa príslušných položiek popísaných vyššie), v žalobcom požadovanej výške za
1 bod á 15,38 eur, t. j. spolu v sume 15.072,40 eur. Zároveň súd z uvedenej sumy priznal žalobcovi i
právo na zaplatenie úrokov z omeškania, a to (obdobne ako v príslušných vyššie popísaných častiach
žalovaných nárokov) až od 29.5.2019, nakoľko podanie, ktorým v tomto smere žalobca žalobu rozšíril,

bolo do dispozície žalovaného (jeho právnemu zástupcovi) doručené až 27.5.2019, teda dňa 28.5.2019
bol v zásade po takto učinenej výzve na splnenie dotknutých nárokov žalovaný povinný plniť (§ 563
OZ), čo neurobil a teda až nasledujúcim dňom, t. j. 29.5.2019, sa s ich úhradou dostal do omeškania,
pričom v tejto časti vzhľadom na vznik omeškania v tom čase základnú úrokovú sadzbu ECB vo výške
0 % a znenie § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., boli priznané úroky z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 15.072,40 od 29.5.2019 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti požadovaných úrokov z
omeškania z uvedenej sumy (nad obdobie od 29.5.2019 do zaplatenia) súd žalobu zamietol. Uvedené
nároky vzhľadom na čas ich zistenia a uplatnenia žalobcom nemožno považovať za premlčané v zmysle
vznesenej námietky žalovanej strany.

29. Čo sa týka sumy 500,- eur uplatňovanej v podaní doručenom súdu 24.4.2019 z titulu náhrady škody,
súd obdobne ako vo vyššie uvedených prípadoch poznamenáva, že išlo o výdavky žalobcu spojené so
zaobstaraním znaleckého posudku, pričom ide v danom prípade o trovy konania žalobcu, nie o vznik
škody, a to v čase ich vzniku už priamo podľa úpravy § 251 CSP. Súd v uvedenej časti žalobu nezamietal,
pretože o prípadnej náhrade uvedenej sumy a rozsahu danej náhrady bude treba rozhodnúť, ale nie z

titulu náhrady škody, ale z titulu náhrady trov konania. Zamietol však súd z uvedenej sumy požadované
úroky z omeškania, pretože tak trovy konania, ako aj úroky z omeškania predstavujú príslušenstvo
samotnej žalovanej pohľadávky a nemožno priznávať úroky z omeškania z príslušenstva pohľadávky,
len z pohľadávky samotnej (samozrejme v prípade splnenia zákonných podmienok na ich priznanie).

30. Pre úplnosť treba poznamenať, že žalobca v rámci dokazovania požadoval osobitné ohodnotenie
algodystrofického syndrómu, osteoporózy - odvápnenia, zdravotných problémov s ľavým kolenom, či
Raynaudovho syndrómu, hypotrofie svalstva. Nik zo znalcov E. F., E. H. a E. I. preukázateľne nezistil
dôvody a možnosť samostatného bodového ohodnotenia príslušných ochorení, čo náležite vysvetlili tak
E. I., ako aj E. H. aj na pojednávaní, na ktoré súd v záujme hospodárnosti v celom rozsahu (aj s ohľadom

na to, že nároky v takom smere neboli žalobou a jej doplneniami výslovne uplatňované) odkázal, a z
ktorých je zrejmé (okrem už aj obsahu samotných posudkov E. H. a E. F.), že a ako bol algodystrofický
syndróm zohľadnený, resp. že v prípade osteoporózy ako je prítomná u žalobcu, resp. jeho zdravotných
problémov s ľavým kolenom, nijako nejde o príčinnú súvislosť s konaním žalovaného zo dňa 25.4.2011,
resp. aj príslušné vyjadrenia a odôvodnenia neurčenia nikým zo znalcov ako osobitných následkov

úrazu z 25.4.201 juvenilnej artritídy i Raynaudovho syndrómu, či hypotrofie svalstva iba ako dočasného
symptómu na operovanej, teda na strane pravého kolena, osobitne s tým, že ide iba o dočasný prejav,
pričom pri určovaní sťaženia spoločenského hodnotenia je treba uvažovať o komplexnom sťažení,ktorého hypotrofia je len časťou - v tomto smere boli z uvedených dôvodov zamietnuté i príslušné návrhy
žalobcu na ďalšie znalecké dokazovania.

31. Ohľadom ďalších žalobcom v súvislosti s poškodením zdravia uplatňovaných nárokov súd
poznamenáva,ževsúvislostisoškodounazdravísauhrádzajúajnákladyskutočneaúčelnevynaložené
na liečenie poškodeného, v danom prípade teda žalobcu. Ohľadom takýchto nákladov nepatrí právo na
náhradu prípadných fiktívnych nákladov na liečenie, ktoré v skutočnosti nevynaložil, pretože by odmietol
lekárske ošetrenie, nepatrí náhrada nákladov za liečenie, ktoré bolo poskytnuté bezplatne a taktiež nie

tých, ktoré boli hradené zo zdravotného poistenia.

32. Účelnými nákladmi spojenými s liečením v zmysle ustanovenia § 449 ods. 1 OZ sa rozumejú nielen
výdaje na lieky, zdravotné a rehabilitačné pomôcky, ktoré poškodený počas doby liečenia potreboval,
ale tiež v širšom slova zmysle i na rehabilitačné, či kúpeľné liečby, potrebné diétne stravovanie,
cestovné náklady za účelom lekárskych a zdravotníckych výkonov spojených a potrebných pre liečenie,

a pod., ktorého potreba vznikla v súvislosti s liečením následkov poškodenia zdravia. Tieto náklady
sa podľa súdnej praxe priznávajú v zmysle ustanovenia § 449 ods. 1 OZ po tom, čo boli vynaložené
a sú predmetom odškodnenia za podmienky, že boli vynaložené na liečenie poškodeného a že boli
vynaložené účelne a preukázateľne. Ak boli vynaložené po skončení liečebného procesu, treba zvážiť,
či nejde o skutočnú škodu v zmysle § 442 OZ.

33. Právo na náhradu takýchto nákladov sa premlčuje v subjektívnej premlčacej dvojročnej dobe, ktorá
začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode, ktorá mu vynaložením takýchto nákladov
vznikla a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ak uplynuli do uplatnenia práva na ich náhradu dva roky a ten,
kto za takú škodu zodpovedá namieta premlčanie, právo sa premlčalo.

34. Vzhľadom na tu v konaní vznesenú námietku premlčania žalobou uplatnených nárokov treba
poznamenať, že čo sa týka žalobcom v tomto konaní uplatňovaných nárokov na náhradu výdavkov za
lieky, zdravotné a zdravotnícke pomôcky, za služby spojené s poskytnutím zdravotnej starostlivosti -
prepravy sanitkou, úhrad za liečenie, operácie a pomôcky, ako aj úhrad za cestovné náklady spojené s

cestami za poskytnutím zdravotnej starostlivosti, o tom, že v tej - ktorej jednotlivej časti týchto nákladov
spojených s liečením vznikla škoda sa v zásade žalobca musel dozvedieť ihneď v čase vynaloženia toho
- ktorého nákladu (sumy) za príslušné takéto jednotlivé úkony. Napríklad, ak cestoval z miesta bydliska
do miesta sídla zdravotného zariadenia za účelom poskytnutie potrebnej rehabilitácie, tak zaplatením
cestovného sa dozvedel, že mu v ňom zodpovedajúcej výška vznikla škoda; resp. ak uhradil doplatok

za lieky - momentom jeho zaplatenia sa dozvedel, že mu v tomto rozsahu vznikla škoda. Mal totiž
v rozhodných časoch vedomosť i o samotnom protiprávnom úkone, v dôsledku ktorého museli byť
takéto náklady vynaložené v spojení s jeho liečením. Mal údaje umožňujúce podať žalobu o náhradu
škody na súde spočívajúce vo vedomosti o aktuálnom rozsahu takej majetkovej ujmy v tom-ktorom
časovom období, vyjadriteľnej v peniazoch. Výšku škody na vynaložených nákladoch na liečenie sa

totiž poškodený dozvie v okamihu, keď ich skutočne vynaložil - neuplatňuje sa tu princíp jedného celku,
ako napr. pri nároku na náhradu za stratu na zárobku v súvislosti so škodou na zdraví.

35. Zároveň vedomosť žalobcu o tom, kto za takéto škody zodpovedá, bola v danom prípade od počiatku
daná, nakoľko samotný žalobca od počiatku mal vedomosť o tom, že protiprávneho konania, v súvislosti

s ktorým mu vznikli dotknuté náklady, sa dopustil práve tu žalovaný. V danom prípade teda nebolo v
tomto smere pre ustálenie zodpovednosti za takéto škody na nákladoch spojených s liečením potrebné
čakať do právoplatnosti rozhodnutia o vine v trestnom konaní - iná by bola situácia v prípade napr., že
by nečakane bol prepadnutý maskovanou osobou, nevidel ju, neopoznal, obvinený by sa nepriznával
k skutku, kde by teda až na základe právoplatného rozhodnutia o vine bolo možné mať za splnenú

podmienku, že sa dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá. Zároveň je potrebné neopomínať, že v
zmysle § 449 ods. 3 OZ náklady liečenia sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.

36. Priamo v pôvodne podanej žalobe doručenej súdu dňa 24.4.2014, v spojení s podaním doručeným
súdu26.8.2014,žalobcapožadovalvočižalovanému,okremnárokovnanáhraduzabolesťazasťaženie

spoločenského uplatnenia, i zaplatenie jednotlivých nárokov povahou predstavujúcich náklady spojené
s liečením, a to: - náhradu za úhrady za lieky vo výške 1.039,-13 eur, o ktorých cenách liekov predložil
pokladničné doklady (č.l. 26 až 35 spisu), kde náklady podľa uvedených dokladov spolu predstavujú
danú sumu; - náhradu za služby spojené s poskytnutím zdravotnej starostlivosti - prepravu sanitkoucelkovo vo výške 298,66 eur, avšak predložil doklady, podľa ktorých išlo celkom o výšku spolu iba 264,29
eur (č.l. 37-41 spisu); - náhradu za liečenie, operácie a pomôcky v žalobe podanej 24.4.2014 uvedené vo
výške 1.269,55 eur, pričom však predložil doklady na celkovú sumu 1.700,82 eur a nešpecifikoval ktoré

konkrétne z nich podanou žalobou uplatňuje, následne podaním doručeným 26.8.2014 rozšíril v tejto
časti žalobu na 1.747,30 eur, ale doklady na rozdiel oproti súčtu nákladov podľa pôvodne predložených
nepripojil; - náhradu za cestovné náklady s cestami za poskytnutím zdravotnej starostlivosti vo výške
1.160,56 eur, ktoré súčasne vyčíslil jednotlivo od 10.10.2011 do 15.4.2014 - celková výška takto
špecifikovaných nákladov však spolu predstavuje iba 1.144,84 eur.

37. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, na ktoré premlčanie tak musí súd prihliadnuť,
premlčané boli v čase podania žaloby 24.4.2014 vzhľadom na to, že už pred jej podaním uplynula
subjektívna premlčacia lehota dvoch rokov od kedy mali byť vynaložené, ako aj vzhľadom u jednotlivých
nárokov podľa vyššie uvedeného roztriedenia žalobcom do skupín uplatnené vyššie sumy, než boli
preukázané pripojenými dokladmi, bolo treba žalobu zamietnuť v nasledovných častiach: - premlčané

požadované náhrady za úhrady za lieky vo výške celkom 131,69 eur - t. j. podľa predložených
pokladničných dokladov uhradené v období do 23.4.2012 vrátane, - premlčané požadované náhrady
za služby spojené s poskytnutím zdravotnej starostlivosti - prepravu sanitkou celkovo vo výške 126,91
eur - t. j. podľa predložených pokladničných dokladov uhradené v období do 23.4.2012 vrátane , -
nepreukázané požadované náhrady za služby spojené s poskytnutím zdravotnej starostlivosti - prepravu

sanitkou celkovo vo výške 34,37 eur (t. j. rozdiel medzi pôvodne celkom požadovanou sumou 298,66 eur
a preukázanými výdavkami v celkovej výške spolu len 264,29 eur - premlčané požadované náhrady za
úhrady za liečenie, operácie a pomôcky vo výške celkom 22,93 eur - t. j. podľa predložených dokladov
uhradené v období do 23.4.2012 vrátane , - nepreukázané požadované náhrady za úhrady za liečenie,
operácie a pomôcky vo výške celkom 46,48 eur (t. j. rozdiel medzi v zmysle podania doručeného

26.8.2014 celkom požadovanou sumou 1,747,30 eur a preukázanými výdavkami v celkovej výške spolu
len 1.700,82 eur); pričom pri tejto skupine výdavkov súd musí poznamenať, že k času pôvodného
podania žaloby (24.4.2014) keďže doklady boli predložené na celkom 1.700,82 eur ale výslovne bola
uvádzaná a do petitu žaloby zahrnutá iba suma 1.269,55 eur a až podaním doručeným 26.8.2014
rozšírená, považoval za žalobou dňa 24.4.2014 uplatnené, vzhľadom s posudzovaním premlčania,

primárne tie výdavky, ktoré podľa dokladov boli uhradené v období dvoch rokov pred 26.8.2014 (teda
kedy bolo doručené doplňujúce podanie, ktorým došlo k úprave žaloby) - a to v rámci dobrých mravov,
s ohľadom na povahu protiprávneho konania, v súvislosti s ktorým vznikli. - premlčané požadované
náhrady za cestovné náklady v súvislosti s cestami za poskytnutím zdravotnej starostlivosti mimo
bydliska celkovo vo výške 148,20 eur - t. j. podľa vyčíslenia priamo v podanej žalobe vynaložené za

cesty v dobe od 10.10.2011 do 20.4.2012 vrátane - nepreukázané požadované náhrady za cestovné
náklady v súvislosti s cestami za poskytnutím zdravotnej starostlivosti mimo bydliska celkovo vo výške
15,72 eur (t. j. rozdiel oproti celkovo požadovaným 1.160,56 eur a špecifikovaným celkom 1.144,84 eur).

38. Spolu tak už len v zmysle podanej žaloby a jej doplnenia doručeného súdu 26.8.2014 bola podľa

vyššie uvedeného zamietnutá žaloba v sume 526,30 eur (súčet dotknutých vyššie uvedených položiek)
a zároveň i v celej časti z uvedenej sumy požadovaného úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne
od 24.2.2014 do zaplatenia, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samotnej istiny z dôvodu
nepreukázania samotnej jej existencie, nemožno priznať ani príslušenstvo z takej pohľadávky a pokiaľ
ide o premlčanú pohľadávku, zaviazanie na úhradu úrokov z omeškania z nej (až do zaplatenia) by

reálne nútilo takto oslabenú pohľadávku napriek jej premlčaniu uhradiť (z dôvodu hospodárnosti súd len
pre úplnosť ohľadom okamihu kedy by tu vzniklo omeškanie, ako aj ohľadom výšky úrokov z omeškania
v tom čase odkazuje na už vyššie uvedené skutočnosti).

39. Z vyššie uvedených nárokov uplatnených v pôvodne podanej obžalobe v spojení s podaním

doručeným súdu 26.8.2014 tak ostali predmetom konania nasledovné sumy: - náhrada za úhrady za
lieky vo výške 907,44 eur; - náhrada za služby spojené s poskytnutím zdravotnej starostlivosti - prepravu
sanitkou vo výške 137,38 eur; - náhrada za liečenie, operácie a pomôcky vo výške 1.677,89 eur; -
náhrada za cestovné náklady s cestami za poskytnutím zdravotnej starostlivosti vo výške 996,64 eur, za
cesty vykonané v dňoch 24.4.2012 až 15.4.2014; pričom spolu tieto výdavky predstavujú sumu 3.719,35

eur. Úrok o meškania z nej požadoval žalobca vo výške 8,25 % ročne od 24.2.2014 do zaplatenia, a to
od pripustenia zmeny žaloby podľa podania doručeného 23.3.2016. Patril by mu však správne iba vo
výške 5,05 % ročne a až od 23.9.2014 - viď už vyššie popísaný možný vznik omeškania žalovaného s
úhradou uvedenej sumy podľa skutočností popísaných v bode 50. odôvodnenia tohto rozsudku.40. Podaním doručeným súdu dňa 23.3.2016 žalobca navrhol zmenu žaloby - jej rozšírenie, a to s
poukazom na vznik ďalších nákladov na liečbu, konkrétne požadoval ďalšiu: - úhradu za lieky 709,77 eur

- čo preukázal pripojenýmii pokladničnými dokladmi - úhradu za liečenie, operácie a pomôcky vo výške
802,37 eur; - úhradu za cestovné náklady v súvislosti s cestami za poskytnutím zdravotnej starostlivosti
mimo miesta bydliska v celkovej výške 1.032,34 eur (kde uviedol dátumy jednotlivých ciest, účel cesty a
ceny cestovného pri jednotlivých cestách v dňoch 22.4.2014 až 17.3.2016 spolu s výškou cestovného pri
tej - ktorej ceste, ktorá špecifikácia predstavovala spolu sumu 958,06 eur, pričom tri cesty preukazoval

dokladmi o nákupe pohonných hmôt, ktoré boli vystavené celkom na sumu 110,08 eur, zrejme z nej
nepožadoval celú ale zároveň nijako nevyčíslil konkrétne cenu príslušných ciest, nepredložil doklady o
použitom motorovom vozidle a priemernej spotrebe PHM).

41. Na základe návrhu v podaní doručenom 23.3.2016 žiadal pripustiť zmenu žaloby a jej rozšírenie
nielen o súčet vyššie uvedených súm - 2.544,48 eur a úrok z omeškania z uvedenej sumy 5,05 % ročne

od 23.3.2016 do zaplatenia, ale aj úrok z omeškania z dovtedy žalovanej sumy 28.168,25 eur, stále ním
požadovaný vo výške 8,25 % ale ešte za skoršie obdobie, a to od 24.2.2014 do zaplatenia.

42. Zároveň úrok z omeškania zo sumy 2.544,48 eur, vzhľadom na úpravu podľa § 563 OZ, § 122 ods. 3
OZ, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., vzhľadom na to, že uvedené podanie bolo do dispozičnej

sféry žalovaného doručené 7.11.2016 - pondelok, teda bol oprávnený plniť 8.11.2016 a márnym uplynutí
uvedeného dňa sa dostal do omeškania až dňom 9.11.2016, pričom v danom čase základná úroková
sadzba ECB už predstavovala 0 %, teda správne by mal patriť vo výške 5 % ročne a až za obdobie
od 9.11.2016 do zaplatenia.

43. Podaním doručeným súdu 23.3.2018, opraveným podaním doručeným súdu 26.3.2018, žalobca
navrhol pripustiť zmenu žaloby, kde poukázal, že mu vznikli ďalšie náklady na liečbu, konkrétne
požadoval ďalšiu: - úhradu za lieky vo výške 854,73 eur - úhradu za liečenie, operácie a pomôcky
v celkovej výške 1.586,84 eur, - úhradu za cestovné náklady v súvislosti s cestami za poskytnutím
zdravotnej starostlivosti mimo miesta bydliska v celkovej výške 1.037,30 eur (kde uviedol dátumy

jednotlivýchciest,účelcestyacenycestovnéhoprijednotlivýchcestáchvdňoch21.3.2016až20.3.2018,
spolu v danej výške).

44. Príslušnú zmenu žaloby súd pripustil uznesením č.k. 2C/108/2014 - 352 zo dňa 29.1.2019,

právoplatným 25.2.2019. Celkom teda požadoval žalobca na nákladoch spojených s liečením spolu
ďalších3.478,87eur,zuvedenejsumyizaplatenieúrokovzomeškaniavovýške5%ročneod23.3.2018
do zaplatenia - uvedené podanie bolo doručené žalovanému dňa 30.1.2019 - piatok, deň na plnenie
podľa § 563 OZ pripadol na sobotu, teda bol podľa § 122 ods. 3 OZ oprávnený ešte plniť v pondelok
2.2.2019, a keďže tento deň uplynul márne, až najskôr od 3.2.2019 mohol byť uplatňovaný úrok z

omeškania.

45. Spolu teda žalobca, nad rámec vyššie popísaných už zamietnutých nákladov spojených s liečením
požadoval celkom 9.742,70 eur, pričom z jej časti 3.719,35 eur žiadal úrok z omeškania 8,25 % ročne
od 24.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.544,48 eur úrok z omeškania vo výške ročne 5,05 % ročne od

23.3.2016 do zaplatenia a zo sumy 3.478,87 eur úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.3.2018
do zaplatenia.

46. Čo sa týka náhrady nákladov spojených s liečením treba poznamenať to, že súd sa stotožnil
s námietkami žalovanej strany o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danej časti, resp.

nedostatočného preukázania čo i len čiastočnej aktívnej legitimácie žalobcu v tejto časti.

47. Podľa § 449 ods. 1 OZ sa pri škode na zdraví uhrádzajú aj účelné náklady spojené s liečením, a to
podľa § 449 ods. 3 OZ tomu kto ich vynaložil. Ich účelnosť sa posudzuje podľa toho či boli vynaložené
na liečebné úkony alebo lekárske zákroky vďaka ktorým sa poškodený vyliečil úplne alebo s časti, resp.

či prispeli k zlepšeniu jeho zdravotného stavu. Z hľadiska aplikácie § 449 OZ je v tomto prípade s
poukazomnazistenýskutkovýstavpodstatnáokolnosť,žežalobcasámpreukázateľne,identifikovateľne
v konkrétnej výške a čo do času úhrady, žiadne prostriedky na zabezpečenie liečebnej starostlivosti za
celé obdobie za ktoré požaduje náhradu nákladov spojených s liečením nevynaložil nakoľko jednak vsamotnom podaní doručenom súdu 15.7.2015 výslovne poukázal na to, že jeho matka financuje všetky
lieky a zdravotnícke pomôcky na čo navyše v tejto súvislosti na pojednávaní dňa 24.1.2020 výslovne
uviedol „krstná tie peniaze dáva ako mne, teda mama si požičiava od nej a potom z toho platí alebo mne

dáva na doplatky na lieky na zdravotné pomôcky, na cestovné, na kúpeľnú liečbu“, ďalej „poslednýkrát
na kúpeľnú liečbu sa mi poskladali mamina sestra, babka a dedo“ tiež uviedol „na tie ostatné výdavky si
požičiavala peniaze mama od krstnej a ešte od niekoho, teraz presne neviem. Z invalidného dôchodku
mám na stravu, i to je málo, tiež sa treba obliecť, potrebujem sa aj niekde najesť“. Pokiaľ žalobca
bezprostredne predtým uviedol, že si sám požičiaval od L. M. spolu 12 až 15.000,- eur, následne

ako je uvedené vyššie upresnil, že si to požičiavala jeho mama, ktorá z požičaných peňazí uhrádza
všetky náklady spojené s liečením. Uvedené potvrdila i matka žalobcu vo výpovedi na pojednávaní dňa
19.2.2020 kde v tejto súvislosti sama uviedla, že peniaze na liečbu si musí požičiavať, požičiava i on,
pýtajú od jej sestry L. M. pričom jej sestra jej požičala na synovu liečbu 14.980,- eur, to nepočíta čo
dala samotná matka žalobcu svoje, syn, otec, mama a sestra N. E.. Matka žalobcu nevedela koľko pani
M. dala samotnému žalobcovi lebo to píšu spoločne. Rovnako tak nevedela koľko mu dáva jej sestra

E. a jej rodičia. Všetko sa však podľa matky žalobcu používa na liečbu, doplatky u lekárov, injekcie a
podobne, pričom tie peniaze idú na lieky aj na cestovné.

48. Z uvedeného je zrejmé a v tomto smere žalobca nevykonal žiadne príslušné úkony, že v prevažnej
miere poskytuje pomocou požičiavania si peňazí prostriedky na náklady spojené s liečením matka

žalobcu, či a aké konkrétne náklady v tomto smere uhradil samotný žalobca nebolo z jeho strany nijako
relevantne špecifikované a preukázané. Teda nie je možné riadne v súlade s § 449 ods. 3 OZ určiť
konkrétnu sumu nákladov spojených s liečením, ktoré by vynaložil nespochybniteľne samotný žalobca.
§ 449 ods. 3 OZ pritom nezakladá nárok inému než tomu komu účelné výdavky v súvislosti s liečením
skutočne vznikli, nemožno žalobcovi len z titulu samotného jeho liečenia nahrádzať náklady o ktorých

nie je riadne preukázané, že mu skutočne v konkrétnej výške a čase vznikli a to jemu samotnému.
Charakteristickým pre tento druh náhrady škody je práve to, že oprávnenou osobou na požadovanie
nákladov na liečenie môže byť aj tretia osoba, ktorá vynaložila také náklady za poškodeného pričom
nie je rozhodujúci príbuzenský ani iný právny vzťah medzi poškodeným a takou osobou (teda tu medzi
žalobcom a jeho matkou). Podstatné tu je, že žalobca vzhľadom na vyššie uvedené sám prostriedky

na zabezpečenie svojej starostlivosti nevynakladá v prevažujúcej miere a ani v prípadných čiastkových
úhradách ani len riadne nešpecifikoval kedy, na aký účel a v akej výške prípadne boli vynaložené
jeho vlastné prostriedky v tomto smere. Preto nemožno priznať žalobcovi vyššie uvedené náklady ním
požadované z titulu nákladov spojených s liečením.

49. Súd preto žalobu zamietol aj v celej časti požadovanej sumy 9.742,70 eur, vrátane z jej častí
požadovaných úrokov z omeškania, a to zo sumy 3.719,35 eur žiadaného úroku z omeškania 8,25 %
ročne od 24.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.544,48 eur úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne od
23.3.2016 do zaplatenia a zo sumy 3.478,87 eur úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.3.2018
do zaplatenia; pretože ak nie je preukázané samotné právo na zaplatenie požadovanej pohľadávky

nemožno priznať právo ani na zaplatenie z takej pohľadávky uplatňovaného príslušenstva.

50. Uhradiť žalobcovi priznané sumy a ich príslušenstvo súd uložil žalovanému vo všeobecnej zákonnej
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku; vzhľadom na doterajší postoj žalovaného voči už v minulosti
žalobcoviprávoplatnepriznanýmnárokomztotožnéhotitulu,akoajvzhľadomnacelkovýčasodudalosti,

ktorá mala za následok vznik škody, súd je toho názoru, že žalovaný mal dostatočný priestor na
zabezpečovanie prostriedkov tak, aby oprávnené nároky žalobcu mohlo riadne a čo najskôr splniť.

51. Žalovaný podal voči výroku I. napadnutého rozsudku odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a žalobu v tejto časti zamietol v celom rozsahu a priznal

žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne aby rozsudok v napadnutých výrokoch
podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie
v napadnutej časti na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd podľa názoru žalovaného vo veci rozhodol
nesprávne a nezákonne. Žalovaný nesúhlasí s rozhodnutím súdu v časti, ktorej žalobe vyhovel ako aj
vo výrokoch, ktorým ho zaviazal na náhradu trov konania voči žalobcovi ako aj voči štátu. Žalovaný

uvádza, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, čím súd dané odvolacie
dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje
žalovaný za nepresvedčivé, nedostatočné, v niektorých častiach za nepreskúmateľné a zmätočné, súdprvej inštancie sa nevysporiadal náležitým spôsobom s argumentáciou žalovaného, znalcov ako aj s
existenciou jednotlivých dôkazov, ktoré nesprávne právne posúdil. Ako príklad žalobca uvádza, že súd
konštatuje v bode 47. rozsudku, že námietky žalovaného k znaleckému posudku E. A. nie sú relevantne

podložené, že ide len o nesúhlasné tvrdenia bez vecného spochybnenia záverov znalkyne, v bode
48. rozsudku sa však už súd zaoberá vznesenými námietkami žalovaného k predmetnému posudku.
Pokiaľ ide o znalecký posudok E. A., žalovaný náležitým spôsobom, konkrétne vyjadril svoje námietky v
záverečnej reči (písomné podanie právneho zástupcu predložené súdu na pojednávaní dňa 21.4.2021).
Znalecký posudok E. A. žalovaný považuje za nezákonný a nepoužiteľný dôkaz v tomto konaní.

Poukazuje na závažnú skutočnosť, ktorá vyplýva z č.l. 397 súdneho spisu, keď z výpisu účtu poistenca
žalobcu A. B. vyplýva, že dňa 1.3.2010 bol vyšetrený v psychiatrickej ambulancii E. C. A., pričom išlo
o prvé komplexné vyšetrenie a bol mu diagnostikovaný záver, určený liečebný plán a bol zaradený do
dispenzárnej starostlivosti s diagnózou F41.2. (zmiešaná úzkostná a depresívna porucha). V zmysle §
11 od. 1 zákona č. 382/ 2004 Z. z. znalec, tlmočník alebo prekladateľ je vylúčený, ak možno mať pre jeho
pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť o jeho nezaujatosti.

Podľa názoru žalovaného mala byť znalkyňa E. C. A. v zmysle § 11 odsek 1 zákona č. 383/2004 Z. z.
vylúčená z podania znaleckého posudku, keďže vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť, pomer k veci
resp. k účastníkovi konania existovala dôvodná pochybnosť o jej nezaujatosti (Ústavný súd ČR, II. ÚS
53/2003). Žalovaný je presvedčený, že osobným vyšetrením, stanovením diagnózy, určením liečebného
plánu bola znalkyňa v takom pomere k veci, resp. účastníkovi, a bolo jej povinnosťou odmietnuť vykonať

dôkaz vypracovaním znaleckého posudku, naviac ani túto skutočnosť vo svojom znaleckom posudku
neuviedla. Napriek týmto konkrétnym a podľa názoru žalovaného aj relevantným námietkam súd prvej
inštancie sa týmito námietkami nezaoberal, len všeobecne bez náležitého odôvodnenia skonštatoval
v bode 47 rozsudku, že nebol preukázaný zákonný dôvod na vylúčenie znalkyne. Žalovaný rovnako
tak náležitým spôsobom namietal existenciu a dôvodnosť zistenia posttraumatickej stresovej poruchy, v

písomnom podaní záverečnej reči poukázal na postupnú genézu vypracovania znaleckých posudkov už
vtrestnomkonaníapredovšetkýmkonkrétnepoukázalnazáverytýchtoposudkov.Zvyšetreniaznalkyne
E. A. zo dňa 1.3.2010 (teda pred úrazom) je zrejmé, že žalobca ešte pred ublížením na zdraví dňa
25.4.2011 trpel určitými psychickými problémami v zmysle stanovenej diagnózy a teda následne zistená
posttraumatická stresová porucha nemusí byť v príčinnej súvislosti s ublížením na zdraví. Znalkyňa

vôbec skutočnosť, že žalobcu pred úrazom už vyšetrovala, že zistila u neho zmiešanú úzkostnú a
depresívnu poruchu v posudku neuviedla a logicky v posudku následne neuviedla aký vplyv resp.
súvislosť mala u žalobcu pred úrazom zistená diagnóza na psychický stav žalobcu po úraze. Je zrejmé,
že u žalobcu existovala už pred úrazom určitá predispozícia k posttraumatickej stresovej poruche. Touto
skutočnosťou sa však súd vôbec nezaoberal a náležitým spôsobom nevyhodnotil, pričom uvádzané

skutočnosti súd zistil pri oboznámení sa s listinnými dôkazmi. Skutočnosť, že pred ublížením na zdraví
absolvoval psychiatrické vyšetrenie u E. A. žalobca nielen v trestnom konaní ale aj pred súdom prvej
inštancie zamlčal a vždy uvádzal, že prvé vyšetrenie absolvoval u psychiatra E. J. až 7.7.2021, teda
takmer po 2,5 mesiacoch od úrazu, pričom pochybnosť opätovne vyvoláva skutočnosť, že u E. J. sa
liečila matka žalobcu, ktorá so žalobcom chodí pravidelne na lekárske vyšetrenia. Zo samotnej výpovede

žalobcu vyplýva, že u E. J. sa žalobca dlhodobo liečil spôsobom, že lekár sa ho pýtal ako sa cíti, ako sa
má a predpísal mu lieky. Tvrdenie žalobcu na pojednávaní dňa 24.1.2020, že ešte stále má psychické
problémy, teda takmer po 9 rokoch od úrazu, čo je podľa žalobcu nezmyselné, účelové a objektívne
nereálne.

52. Žalovaný opakovane poukazuje na námietky vo vzťahu k obsahu znaleckého posudku E. A.. Z
posudku však vyplýva, že predmetný posudok vypracovala pre účely trestného konania vedeného
na OS v Starej Ľubovni pod sp. zn. 7T/188/2011. Znalkyňa v posudku, ktorý vypracovala ku dňu
30.3.2014, konštatuje u žalobcu existenciu posttraumatickej stresovej poruchy a bodovo ohodnotila
sťaženie spoločenského uplatnenia na hodnotu 500 bodov. Predmetný znalecký posudok je praktický

totožný s podaným znaleckým posudkom tej istej znalkyne a znalca E. M. E. č. XX/XXXX v trestnom
konaní. Zo znaleckého posudku v trestnom konaní, ktorý bol doručený na OR PZ v Starej Ľubovni
dňa 25.11.2011, pričom je logické, že žalobca, vtedy poškodený musel byť znalcami vyšetrený skôr
cca v októbri 2011, teda približne polroka po fyzickom napadnutí, boli symptómy posttraumatickej
stresovej poruchy u žalobcu prítomné v miernejšej forme. Znalci konštatovali, že vzhľadom na mladý

vek, adaptačné schopnosti a aplikačnú liečbu z psychiatrického hľadiska by bolo vhodné mu ukončiť
práceneschopnosť. Znalci síce neurčili presnú dobu vymiznutia psychopatogénnych symptómov, avšak
vzhľadom na ich miernejšiu formu konštatovali, že sa poškodený môže zaradiť do bežného života.
Znalci uviedli, že len vo vzácnych prípadoch môže posttraumatická stresová porucha zanechať trvalénásledky, v mnohých prípadoch dôjde k úprave stavu aj bez liečby, pri liečbe skôr, podľa názoru
znalcov na zvládnutie symptómov u poškodeného bude postačovať doba niekoľkých týždňov. (str.
11 znal. posudku, str. 134 vyšetrovacieho spisu) Napriek jednoznačnej prognóze liečby u žalobcu

znalkyňa E. A. vypracovala znalecký posudok dňa 30.3.2014 na objednávku žalobcu, teda takmer 3
roky po úraze s prekvapujúcim a rozporným záverom vyplývajúcim z predchádzajúceho posudku a
obsahu výsluchu znalkyne v trestnom konaní. Z obsahu tohto znaleckého posudku však nevyplýva, na
základe akých relevantných skutočností ustálila zdravotný stav žalobcu s poukazom na podaný znalecký
posudok v trestnom konaní. V posudku nie je zdôvodnená skutočnosť, že u žalobcu aj po dobe 3

rokov existujú symptómy posttraumatickej stresovej poruchy, pričom prognóza v znaleckom posudku z
roku 2011 bola úplne iná, keď sa konštatovalo, že len vo vzácnych prípadoch môže posttraumatická
stresová porucha zanechať trvalé následky. Podľa názoru žalovaného príkladom vzácneho prípadu by
mohla byť stresujúca udalosť znásilnenia, pokusu vraždy alebo inej závažnej formy násilia. Z vyššie
uvedených dôvodov, žalovaný považuje predložený znalecký posudok za nezákonný, nepresvedčivý a
nedostatočnýdôkaz,ktorývzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostinemôžebyťhodnovernýmdôkazom

a nemôže zakladať zodpovednosť žalovaného za ujmu na zdraví už vzhľadom na vyššie uvádzané
námietky s poukazom na § 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z.

53. Na margo zmätočnosti napadnutého rozsudku žalovaný uvádza, že pokiaľ sa súd v bode 49.
rozsudku zaoberá námietkou premlčania zo strany žalovaného vo vzťahu k sťaženiu spoločenského

uplatnenia vypracovaného E. A. (z kontextu obsahu bodov 46. - 50. rozsudku to vyplýva), tak žalovaný
poukazuje, že námietku premlčania tohto nároku nevznášal, keďže jeho výška bola vyčíslená už v
žalobe,žalovanýnamietalnezákonnosťaneprípustnosťtohtodôkazu.Pokiaľideonámietkupremlčania,
túto namietal v súvislosti s výškou bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti s
fyzickým ublížením na zdraví, keďže žaloba na súd bola podaná dňa 24.4.2014, teda po uplynutí 2

ročnej premlčacej doby, naviac v žalobe výška bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia nebola
riadne vyčíslená a špecifikovaná. Výška nárokov bola uvedená v žalobe len paušálnou sumou, bez
znaleckého posudku, ktorý bol súdu predložený až 26.8.2014, teda predmetné nároky podľa žalovaného
nebolivyčíslenériadneavčas.Žalovanýrovnakotaknamietalpremlčanieuplatneniafinančnýchnárokov
z titulu liečebných a cestovných nákladov. Pokiaľ ide o uplatnenie nárokov na bolestné a sťaženie

spoločenského uplatnenie je nepochybné že žalovaný bol právoplatne odsúdený rozsudkom OS v Starej
Ľubovnivkonaní7T/188/11zaskutok,kvalifikovanýakoublíženienazdravípodľa§156odsek1,3písm.
c) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť dňa 25.4.2011 a spôsobiť žalobcovi zranenia popísané v skutku
citovaného rozsudku. Žalovaný sa domnieva, že aj napriek tejto skutočnosti nie je možné jednoznačne
prijať záver že zranenia, ktoré žalobca utrpel a na ktoré sa dlhodobo liečil, sú v priamej príčinnej

súvislosti s úrazovým dejom a konaním žalovaného dňa 25.4.2011. Žalobcovi bolo diagnostikované
ohraničené odlomenie chrupavky a kosti na zadnej strane vonkajšej hlavy píšťaly bez posunu úlomkov,
neúplné roztrhnutie predného skríženého väzu až dňa 1.7.2011 vyšetrením magnetickou rezonanciou,
teda takmer po 2 mesiacoch a nie je vylúčené, že toto zranenie mohlo vzniknúť počas tohto obdobia
iným spôsobom. Znalec E. H. na pojednávaní dňa 1.7.2020 na otázku, či toto zranenie mohlo vzniknúť

aj v období po úraze , teda od 25.4.2011 do jeho zistenia do 1.7.2011 odpovedal, že síce ide o
špekulatívnu otázku, avšak túto skutočnosť nemôže vylúčiť. Vzhľadom na skutočnosť, že u žalobcu
boli počiatočné vyšetrenia RTG snímok pravého kolena a pravého predkolenia bez úrazových zmien
(vyšetrenie 25.4.2011, 10.5.2011, 13.5.2011, 19.5.2011), nie je vylúčené, že toto zranenie mohlo
vzniknúť iným spôsobom (napr. pádom) v období po 25.4.2011. Žalovaný spochybňoval právny základ

žaloby, teda príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a následkom, teda poškodením zdravia žalobcu
v rozsahu uplatňovanom žalobcom. Uvedomujúc si právoplatné rozhodnutie súdu o vine v trestnom
konaní žalovaný v prípade uznania zodpovednosti za škodu akceptuje výšku stanoveného bolestného v
počte 385 bodov, t. j. 4.306,40 eur, pričom vo výške 105 bodov bola žalobcovi škody priznaná v trestnom
konaní a výšku sťaženia spoločenského uplatnenia v počte 730 bodov, t. j. 11.227,40 eur, čo je v zhode

so znaleckým posudkom E. O. F., E. H..

54. Žalovaný namietal dôvodnosť a správnosť znaleckého posudku E. I., ktorým bolo naviac stanovené
sťaženie spoločenského uplatnenia v ďalšej výške 980 bodov, t. j. sumu 15.072,40 eur. Predmetný
znalecký posudok si zabezpečil žalobca sám na objednávku a aj z uvedeného dôvodu na návrh

a námietky žalovaného súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom E. H.. Znalec E. H. vo svojom
posudku sa okrem odpovedí na otázky položené súdom, stanovenia bodového ohodnotenia bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia vyjadril v zmysle uznesenia súdu zo dňa 8.4.2019 bod 11 a v
zmysle uznesenia súdu zo dňa 23.5.2019 k správnosti a úplnosti zistení a záverov znaleckých posudkovE. F. a E. I.. Pokiaľ ide o znalecký posudok E. F., znalec E. H. sa s jeho záverom a bodovým ohodnotením
v celom rozsahu stotožnil, avšak k znaleckému posudku E. I. mal výhrady a po oboznámení sa s
kompletnou zdravotnou dokumentáciou žalobcu (okrem iného aj účet poistenca, čo E. I. pri vypracovaní

posudku k dispozícii nemal) konštatoval, že medzi sťaženie spoločenského uplatnenia nemožno zaradiť
obmedzenie hybnosti bedrového zhybu vpravo a obmedzenie hybnosti driekovej chrbtice. Dokonca na
pojednávaní dňa 1.7.2020 uviedol, že tento jeho záver vyplýva z výpisu z účtu poistenca, kde zistil,
že žalobca mal ťažkosti s chrbticou už pred úrazom ako aj z vykonaných MRI vyšetrení (magnetická
rezonancia) chrbtice a bedrových zhybov, vyplynulo, že nie sú dané žiadne preukázateľné poúrazové

zmeny, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s úrazom a ide len o chorobné zmeny, ktoré nemajú vzťah
s úrazovým dejom. Predmetné MRI vyšetrenie chrbtice zo dňa 4.6.2015 a MRI vyšetrenie bedrových
kĺbov so zameraním na pravý bedrový kĺb zo dňa 9.4.2018 sú prílohou č. 70 a 76 k znaleckému
posudku E. H.. Súd prvej inštancie sa v bodoch 68. až 70. rozsudku zaoberá znaleckými posudkami
znalcov E. H. a E. I. a v bode 71. rozsudku odôvodňuje svoje rozhodnutie prikloniť sa nakoniec k
záveru znaleckého posudku E. I.. V danom prípade však súd náležitým spôsobom nezdôvodnil svoje

rozhodnutie poukázal len na záver posudku E. I. a jeho výpoveď na pojednávaní a uviedol iba, že
odôvodnenie znalca E. I. je z pohľadu súdu logicky akceptovateľným a zopakoval argumenty znalca E.
I.. Súd pritom poukázal aj výpoveď znalca E. I. na pojednávaní dňa 2.7.2021, kde uvádzal k argumentom
znalca E. H. skutočnosť, že žalobca síce mal pred úrazom problémy s chrbticou, ale ďalej sa neliečil a
poukázal na zmeny na chrbtici žalobcu s poukazom na jeho vek v čase úrazu, t. j.19 rokov. Žalovaný

k tomu udáva, že bolo chybou žalobcu, že sa neliečil na problémy s chrbticou a pokiaľ ide vek žalobcu
a stav jeho chrbtice, MRI vyšetrenia boli robené až v roku 2018, teda 7 rokov po úraze, naviac znalec
E. H. súvislosť s úrazom jednoznačne vylúčil. Žalovaný je toho názoru, že takéto odôvodnenie je
nedostatočné, nenáležité a predovšetkým nesprávne a neopodstatnené, naviac ak ide o priznanie sumy
15.072,40eur,tedanajvyššejpoložkyzuplatňovanýchfinančnýchnárokovžalobcu.Argumentáciasúdu,

ktorú prevzal od znalca E. I., že u znalca E. H. ide o všeobecné konštatovanie je absolútne neprijateľná
už aj z obsahu a rozsahu oboch znaleckých posudkov. Žalovaný uvádza, že práve záver znalca E. I. je
všeobecným konštatovaním, dôkazom čoho je skutočnosť, že v svojom Znaleckom posudku č. X/XXXX
zo dňa 10.3.2019 pri oboch položkách, a to obmedzenie hybnosti bedrového zhybu vpravo (položka
393 b) a obmedzenie hybnosti driekovej chrbtice (položka 304 a), len konštatuje, že „nálezy na MRI

sú vzhľadom k veku neprimerané, a preto je ich potrebné dať do súvislosti s utrpeným úrazom„ bez
ďalšieho náležitého zdôvodnenia. Naviac E. G. I. mal pri vypracovaní znaleckého posudku k dispozícii
len zdravotnú dokumentáciu poskytnutú žiadateľom aj to len za obdobie od roku 2017 do 2019, znalecký
posudok E. F. a odbornú literatúru. Znalec E. I. prakticky jednou vetou odôvodnil existenciu a výšku
nových položiek sťaženia spoločenského uplatnenia.

55. Naopak súdom ustanovený znalec E. H. pri vypracovaní znaleckého posudku mal kompletnú
zdravotnú dokumentáciu žalobcu, vyžiadal si zdravotné záznamy žalobcu od obvodnej lekárky, vyžiadal
si výpis z účtu poistenca za obdobie od 1.1.2005 do 31.5.2019, všetky MRI vyšetrenia, kompletný
trestný spis ako aj znalecké posudky E. F. a E. I.. Náležitým, odborným spôsobom posudok vypracoval,

zdôvodnil svoj záver a v zmysle pokynu súdu sa vyjadril k bodovým ohodnoteniam predchádzajúcich
znalcov a predovšetkým k správnosti a úplnosti zistení oboch znalcov, a to v zmysle pokynu
súdu. Nepochybne a jednoznačne skonštatoval, že nielen z lekárskych záznamov pred úrazom,
ale predovšetkým z vykonaných MRI vyšetrení chrbtice a bedrových zhybov vyplýva, že nejde o
preukázateľnépoúrazovézmeny,ktorébybolivpríčinnejsúvislostisúrazomaidelenochorobnézmeny,

ktoré nemajú vzťah s úrazovým dejom. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s rozdielnymi stanoviskami
znalcov, ktorí vychádzali pri svojich záveroch z rovnakých dôkazov, a to MRI vyšetrení chrbtice a
bedrových kĺbov so zameraním na pravý bedrový kĺb, svojou úvahou a hodnotením sa len priklonil
k jednému zo záverov znalcov, pričom za účelom objektívneho zistenia prichádzala do úvahy priama
konfrontácia znalcov resp. nariadenie ďalšieho kontrolného znaleckého posudku. Z uvedených dôvodov

je pre žalovaného prekvapujúce, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní priklonil k záveru znalca E.
I., odhliadnuc od skutočnosti, že išlo o súkromný znalecký posudok zabezpečený samotným žalobcom.
Žalovaný rešpektuje právo strán v konaní zabezpečiť si znalecký posudok, ktorý je v zmysle súdnej
praxe rovnocenný s posudkom zabezpečeným v súdnom konaní na pokyn súdu, avšak vzhľadom na
objektívne zistenú skutočnosť, že sa žalobca pokúšal ovplyvniť a zasahovať do znaleckej činnosti súdom

ustanoveného znalca E. H. vzbudzuje pochybnosti o objektívnosti znaleckých posudkov predložených
žalobcom a vypracovaných na jeho objednávku a to znalecký posudok E. I., ale aj znalecký posudok
E. A., ktorá napriek skutočnosti, že bola ošetrujúcou lekárkou žalobcu, vypracovala vo veci znalecký
posudok. Určitú pochybnosť o správnosti procesného postupu súdu prvej inštancie vyvoláva skutočnosťnariadenia výsluchu znalca E. I. na pojednávaní dňa 2.7.2021. Súd totiž na pojednávaní dňa 21.4.2021
vyhlásil v zmysle § 182 CSP dokazovanie za skončené, pričom strany sporu nemali ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania a vytýčil termín pojednávania na vyhlásenie rozsudku na deň 21.5.2021.

Na tomto pojednávaní však predmetné uznesenie zrušil, čo žalovaný akceptuje, keďže takýto postup
umožňuje súdu ustanovenie § 219 odsek 2 CSP. Takýto postup je možný, ak súd dospeje k záveru,
že je potrebné vykonať ešte niektorý z navrhovaných dôkazov. Je však paradoxné, že až po zrušení
uznesenia súdu o vyhlásení rozsudku žalobca navrhol dôkaz, a to výsluch znalca E. I., pričom vykonanie
tohto dôkazu nikdy predtým nenavrhoval, ide teda aj o evidentný rozpor s ustanovením § 185 CSP a

porušenie koncentračnej zásady. Vzhľadom na stanovisko žalovaného k žalobe, považuje za nesprávny
výrok súdu o náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi a za nesprávny považuje aj výrok súdu o
náhrade trov konania štátu, keď súd prvej inštancie v tomto výroku už nezohľadnil percentuálne úspech
vo veci, ale zaviazal žalovaného nahradiť trovy štátu v rozsahu 100 %. Z uvedených dôvodov žalovaný
považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch za nesprávny a nezákonný a navrhuje,
aby odvolací súd rozhodol v zmysle odvolacieho petitu.

56. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v rozsahu: vo vzťahu k výroku č. III., a
to voči nepriznanej sume 526,30 eur a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne (vo zvyšnej časti
zamietnutéhoúrokuzomeškaniasavýrokč.IIInenapadá);vovzťahukvýrokuč.IV.,atovočinepriznanej
sume 9.742,70 eur a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne; a vo vzťahu k výroku č. V. Výroky č. I.,

II., a VI. ostávajú odvolaním nenapadnuté. Navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok v
napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozsudok
súdu považuje za nesprávny z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

57. V súvislosti s výrokom č. III. a dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol

(body 82 a 83 odôvodnenia) žalobca uvádza, že aj keď záver súdu o možnom premlčaní predmetného
nároku je z formálneho hľadiska správny, tak je potrebné na tomto mieste uviesť, že nie každý výkon
práva (vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného) je v súlade s dobrými mravmi. Výkon
práva,ktorýsozreteľomnavšetkyokolnostiprípadusmerujekzneužitiuprávanepožívaprávnuochranu.
Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 309/95 zo dňa 15.1.1997 uviedol, cit.: „Dle ustanovení § 3

občanského zákoníku výkon práv nesmí být v rozporu s dobrými mravy, toto ustanovení pak dle názoru
Ústavního soudu samozřejmě platí i pro výkon práva vznést námitku promlčení. “ Ústavný súd SR v
uznesení sp. zn. II. ÚS 176/2011 zo dňa 20.4.2011 konštatuje, cit.: „Vo všeobecnosti nie je vylúčené,
aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad

však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva strany
konania v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhej strany
konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhá
strana konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinila a voči nemu by za tejto situácie priznanie
účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné

vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho
rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby.“ Je nevyhnutné
poukázaťvtejtorovineajnabod95odôvodnenia,vktoromsúdprvejinštancieopisujepostojžalovaného
voči jeho už v minulosti žalobcovi právoplatne priznaným nárokom z totožného titulu, ktorý opakovane
namieta a popiera jeho zodpovednosť. Podľa žalobcu je vznesenie námietky premlčania v rozpore s

dobrými mravmi a smeruje k zneužitiu práva tohto práva na úkor žalobcu. V súvislosti s náhradami
(34,37 eur, 46,48 eur a 15,72 eur) žalobca výslovne zotrváva na doterajších tvrdeniach a dokladoch,
ktoré predložil vo veci konajúcemu súdu, a ktoré preukazujú dôvodnosť uplatneného nároku.

58. Vo vzťahu k výroku č. IV. a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa (bod 92. a 93.), pre ktoré

zamietol v tejto časti žalobu žalobca uvádza na to, že už v priebehu súdneho konania poukazoval (aj
samotná matka žalobcu ako svedkyňa), že v prípade jeho osoby išlo v čase skutku (2011) o žiaka
strednej odbornej školy – nemal žiaden príjem, avšak zdravotnú starostlivosť mu bolo s prihliadnutím
na rozsah poškodenia jeho zdravia nevyhnutné náležite zabezpečiť, si tento prostredníctvom matky
(ako tretej osoby) požičiaval od rodinných príslušníkov peňažné prostriedky. Peňažné prostriedky sa

ale poskytovali žalobcovi. Žalobcovi ako osobe so zdravotnými problémami pomáhala v rozhodnom
období, ako aj v súčasnosti pomáha, jeho matka, ktorá ak preberala peňažné prostriedky od rodinných
príbuzných (sestra, švagor), tak tieto pôžičky boli poskytované samotnému žalobcovi, a to práve za
účelom úhrady potrebných nákladov. Nemožno preto hodnotiť výsluch žalobcu a jeho matky izolovanebez zreteľa na ďalšie podstatné okolnosti a ich výsluchy posúdiť v neprospech žalobcu. Okrem toho
je potrebné poukázať aj na to, že v prípade žalobcu a jeho matky ide o fyzické osoby, ktoré nemajú
právne vzdelanie, a tak niektoré ich tvrdenia najmä v súvislosti s poskytovaním pôžičiek zo strany

ich rodinných blízkych nemusia a v tomto prípade ani nekorešpondujú so skutočnosťou. Poskytnuté
peňažné prostriedky sa zaviazal vrátiť sám žalobca. Žalobca len opätovne zdôrazňuje, že pokiaľ jeho
matka vybavovala alebo prevzala od blízkych osôb ako pôžičky, tak tieto boli poskytované samotnému
žalobcovi. Matka bola osobou, prostredníctvom ktorej si žalobca zabezpečoval peňažné prostriedky od
blízkych osôb na úhradu potrebných nákladov. Tieto financie ale boli poskytované žalobcovi, a teda

žalobca bol v tomto slova zmysle dlžníkom. Všetky nevyhnutne a účelne vynaložené náklady uhrádzané
žalobcom v tomto konaní preukazoval predkladaním listinných dôkazov.

59. Ako súvisiaci výrok žalobca podáva odvolanie aj proti výroku č. V. týkajúceho sa náhrady trov
konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

60. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol žalovaný, že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v nepadnutej časti, teda vo výrokoch III. a IV. V zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobca

proti týmto výrokom rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie, pričom pokiaľ ide o výrok III.
rozsudku argumentuje tým, že nie každý výkon práva je v súlade s dobrými mravmi (vznesenie námietky
premlčania žalovaným), naviac poukazuje na postoj žalovaného k veci v súlade so záverom súdu
obsiahnutým v bode 95. rozsudku a konštatuje, že vznesenie námietky premlčania smeruje k zneužitiu
práva. K predmetnému odvolaciemu dôvodu žalovaný udáva, že žalobca bol od počiatku konania právne

zastúpený právnym zástupcom, takže všetky svoje finančné nároky mohol a mal uplatniť zákonným
spôsobom, riadne a včas, ich neuplatnenie v zákonnej lehote nemôže ísť na ťarchu žalovaného, ktorý
legitímnym spôsobom uplatňuje svoje práva. Rovnako tak postoj žalovaného, tým že popiera svoju
zodpovednosť a uplatňuje svoje práva v konaní nemožno posudzovať ako rozpor z dobrými mravmi,
resp. smerovanie k zneužitiu práva. Základom sporového konania je predsa skutočnosť, že medzi

účastníkmi existuje spor, teda je logické, že žalovaný popiera nárok, resp. jeho základ, či výšku.
Táto okolnosť predsa nemôže byť považovaná za postoj, ktorý je posudzovaný ako rozpor z dobrými
mravmi, či smerujúci k zneužitiu práva. Túto skutočnosť súd zohľadňuje vo výroku o náhrade trov
konania. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti výroku IV. napadnutého rozsudku, odvolateľ argumentuje
absenciou právneho vzdelania u žalobcu a jeho matky pri svojich tvrdeniach o poskytovaní finančných

pôžičiek. Podmienka právneho vzdelania nemá nič spoločné s popísaným a zisteným skutkovým
stavom. Tvrdenia odvolateľa uvádzané v odvolaní sú v rozpore s tým, čo žalobca a jeho matka uvádzali
v priebehu súdneho konania. K námietkam odvolateľa žalovaný uvádza, že z výsluchov žalobcu a jeho
matky je zrejmé, že všetky tieto náklady platila matka žalobcu a v takomto prípade jej svedčí aktívna
legitimácia v tomto spore. Už v písomnom podaní na súd zo dňa 15.7.2015 sám žalobca navrhuje

vypočuť svoju matku z dôvodu, že ona financuje všetky lieky a zdravotné pomôcky. Sám žalobca na
pojednávaní dňa 24.1.2020 na otázku súdu, aby vysvetlil obsah svojho písomného podania zo dňa
15.7.2015 uviedol, že jeho matka si požičiava peniaze od krstnej a z týchto peňazí platí lieky, cestovné,
zdravotné pomôcky, kúpeľnú liečbu, pričom matka si ešte požičiava na tieto výdavky ešte od iných osôb,
presne nevie od koho. (str. 11 zápisnice z pojednávania) Z výsluchu matky žalobcu na pojednávaní

dňa 19.2.2020 vyplýva, že jej sestra p. M. jej požičala sumu 14.980,- eur na synovu liečbu, na liečbu
syna, žalobcu dala peniaze ona, otec, mama a ďalšia setra p. E., keďže syn peniaze nemá, platí to
všetko ona. Na otázku súdu v tejto súvislosti matka uviedla, že peniaze na liečbu syna poskytujú príbuzní
jej, teda matke žalobcu ako pôžičku, ktorú ona musí vrátiť. Rovnako tak uviedla, že aj za znalecké
posudkyzaplatilaona,zpožičanýchpeňazí.Podľa§215ods.1CSPsúdrozhodujenazákladezisteného

skutkového stavu. Žalobca a jeho matka v konaní presne popísali skutkový stav, súd výslovne zameral
svoju pozornosť na predmetné skutkové okolnosti týkajúce sa zapožičaných finančných prostriedkov
na liečenie žalobcu. Na základe nimi popísaného skutkového stavu právne posúdil dôkaznú situáciu v
súlade so zákonom. V tomto smere žalovaný poukazuje na odôvodnenie súdu v bodoch 91. až 94. s
ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v tejto

časti konania. Podľa § 449 ods. 1, 3 OZ pri škode na zdraví sa uhrádzajú aj účelne náklady s liečením,
pričom náklady liečenia sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil. Z uvedeného je nepochybné, že domáhať
sa náhrady škody môže iba ten, komu škoda vznikla. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nie
je aktívne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu liečebných nákladov, keďže jemu ako žalobcoviškoda nevznikla, pretože on sám uvádzané výdavky a náklady neplatil a teda v jeho majetkovej sfére
nevznikla žiadna ujma.

61. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol žalobca, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
výrokoch I. a VI. považuje za vecne správne, založené na správnom posúdení všetkých skutkových
a právnych okolností. Úvaha súdu v súvislosti s jednotlivými dôkazmi a ich hodnotením vychádza z
náležitého zistenia stavu veci s prihliadnutím na procesnú aktivitu strán sporu. Argumentácia žalovaného
o tom, že znalkyňa E. A. mala byť vylúčená z podania znaleckého posudku nie je podľa žalobcu

dôvodná. V tejto súvislosti sa žalobca pridržiava odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode
47. rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že žalobca mal byť pred predmetným vyhotovením
znaleckého posudku vyšetrený u menovanej znalkyne v roku 2010, tak uvedená skutočnosť nezakladá
dôvod pre vylúčenie danej znalkyne z podania znaleckého posudku. Súdna prax v súvislosti s otázkou
nezaujatosti (nestrannosti) vychádza z aspektu subjektívneho a objektívneho charakteru. Subjektívne
hľadisko predpokladá osobné presvedčenie a správanie konkrétneho znalca. Objektívne hľadisko

predstavuje zisťovanie či znalec poskytuje dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
oprávnenápochybnosť.Natomtomiestejepotrebnépodotknúť,žeprevylúčenieznalkynevtejtoprávnej
veci neboli splnené žiadne zákonné dôvody. Obzvlášť pokiaľ psychické zdravotné problémy žalobcu sú
preukazované aj lekárskymi správami a zdravotnou dokumentáciou žalobcu.

62. V súvislosti s námietkou žalovaného, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi ublížením
na zdraví a posttraumatickou stresovou poruchou žalobca uvádza, že samotná príčinná súvislosť
bola okrem iného predmetom dokazovania v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Stará
Ľubovňa pod sp. zn. 7T/188/2011. Z rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7T/188/2011
zo dňa 7.6.2013, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania trestného činu vyplýva,

že trestným činom bol žalobcovi spôsobený následok okrem iného v podobe poúrazovej stresovej
poruchy s depresívnym stavom. Uvedený následok (poúrazová stresová porucha) ako obligatórny znak
predmetnej skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví bol v priebehu trestného konania
preukázaný, pričom v tomto smere je súd v civilnom sporovom konaní viazaný skutkovým stavom
zisteným v trestnom konaní, obzvlášť pokiaľ ide o obligatórny znak skutkovej podstaty trestného činu,

ktorý je predpokladom pre vyslovenie viny obžalovaného (žalovaného) v trestnom konaní. Pokiaľ
žalovaný popiera to, aby u žalobcu uvedené komplikácie pretrvávali po dlhší čas, tak žalobca poukazuje
na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie bod 48., pričom na tomto mieste je potrebné poukázať
aj na samotnú zdravotnú dokumentáciu žalobcu.

63. Námietky premlčania vznesené žalovaným v priebehu konania považuje žalobca za nedôvodné,
pričom v tejto súvislosti poukazuje na samotné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, body
56. a 57. Okrem toho pokiaľ žalovaný uvádza, že súd prvej inštancie sa zmätočne vyjadroval k
otázke premlčania nároku vyplývajúceho zo znaleckého posudku E. A., pretože žalovaný túto námietku
nevzniesol, tak žalobca poukazuje na stranu 2 zápisnice z pojednávania zo dňa 24.1.2020, kde

právny zástupca žalovaného uviedol: „Namietame premlčanie sťaženia spoločenského uplatnenia,
neuznávame ani psychiatrický posudok E. A. a vznášame námietku premlčania aj v tejto súvislosti.“
Pokiaľ teda súd prvej inštancie sa v bode 49. vyjadruje k problematike premlčania, uskutočňuje tak na
základe žalovaným vznesenej námietky premlčania.

64. K námietke žalovaného, že v tomto konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi jednotlivými
„zraneniami“ žalobcu a protiprávnym konaním žalovaného žalobca poukazuje na body 56. až 59.
odôvodnenia rozhodnutia. Závery o príčinnej súvislosti konštatoval aj znalec E. G. H.. Tvrdenia
žalovaného o tom, že niektoré zo zranení, ktoré utrpel žalobca nie sú v príčinnej súvislosti s útokom
nie sú podporené dôkazmi, ktoré by preukazovali tieto tvrdenia žalovaného. Práve naopak dôvodnosť

žaloby v tejto časti je potvrdená už spomenutým znaleckým dokazovaním.

65. Vo vzťahu k porovnávaniu znaleckých posudkov E. I. a E. H. obzvlášť v súvislosti s obmedzením
hybnosti bedrového zhybu vpravo a obmedzenia hybnosti driekovej chrbtice, kde žalovaný poukazuje
na to, že E. H. mal k dispozícii tzv. výpisy z účtu poistenca, žalobca uvádza, že aj zo samotného

výsluchu znalca E. H. vyplynulo, že namietané výpisy z účtu poistenca dokazujú len to, že žalobca
vyhľadal lekára pre určité obtiaže a z toho dôvodu bolo vykonané vyšetrenie. Na druhej strane ale podľa
žalobcu nie sú dôkazom o tom, aby žalobca trpel ochorením chrbtice a ľavého kolena pred úrazom zo
dňa 25.4.2011. V ďalšom žalobca poukazuje na bod 71. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.Súd prvej inštancie postupoval s potrebnou starostlivosťou a rozhodnutie prikloniť sa k záverom znalca
E. I. náležite odôvodnil. V tejto rovine tak rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za
arbitrárne. S osobitnou pozornosťou súd v tejto súvislosti vyhodnocoval výsluch oboch spomínaných

znalcov, pričom E. I. pri svojom výsluchu sa zároveň vyjadril aj k znaleckému posudku E. H. a spomínané
rozdiely odborne vysvetlil. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca považuje odvolanie žalovaného za
nedôvodné, a preto navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k výrokom
I. a VI. potvrdil ako vecne správne.

66.Vodvolacejreplikežalobcauviedol,žejenepopierateľné,ževsporovomkonanídospejústranysporu
k iným záverom z vykonaného dokazovania. Zopakoval, že podľa jeho názoru je námietka premlčania,
ktorú vzniesol žalovaný v rozpore s dobrými mravmi a súd môže aplikovať čl. 5 základných zásad CSP.

67. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie podané žalobcom a odvolanie podané

žalovaným nie sú dôvodné.

68. Dôkaznú povinnosť Civilný sporový poriadok upravuje v ustanoveniach § 132 ods. 1 a § 150.
Cieľom dôkaznej povinnosti vychádzajúcej z tohto ustanovenia je unesenie dôkazného bremena v
rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na sporovej strane bez ohľadu na jej procesné postavenie.

Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana,
ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti
neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou
povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých

a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo
vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj
v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade

musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým
podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti
významných z hľadiska hmotného práva.

69. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých

výrokoch, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil. Nad rámec odôvodnenia súdu prvej inštancie, odvolací súd dodáva nasledovné.

70. Žalovaný namietal zaujatosť E. A., ktorá vypracovala Znalecký posudok č. X/XXXX. S touto
námietkou sa vysporiadal už súd prevej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku a odvolací súd sa

stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie. Podľa vyjadrenia žalobcu na pojednávaní 24.1.2020 bol
na vyšetrení u E. A. len raz, potom prešiel do starostlivosti iných psychiatrov, aj žalovaný v odvolaní
uvádza len jeden dátum vyšetrenia (1.3.2010), čiže samotná skutočnosť, že E. A. počas svojej praxe
vyšetrila žalobcu bez ďalšieho neznamená, že ju nemožno v tomto konaní považovať za nezaujatú.
Poukazovanie žalovaného na vzťah žalobcovej matky s E. J. je podľa názoru odvolacieho súdu bez

súvisu s prejednávanou vecou, samotná psychiatrická starostlivosť E. J. o žalobcu skôr dokazuje, že
psychické ťažkosti žalobcu majú objektívny charakter. K tvrdeniu žalovaného, že psychiatrické problémy
žalobcu sú po relatívne dlhom čase nezmyselné, účelové a objektívne nereálne odvolací súd konštatuje,
že posudzovanie psychického zdravia žalobcu je výsostne odborná otázka, ku ktorej sa žalovaný
nemôže kompetentne vyjadriť, toto jeho tvrdenie zostáva v rovine osobného názoru. Rovnako tvrdenie

žalovaného, že vzácny prípad posttraumatickej stresovej poruchy, konštatovaný v citovanom znaleckom
posudku, môže nastať v dôsledku stresujúcej udalosti ako je znásilnenie, pokus vraždy alebo závažná
forma násilia, je odborná otázka, na ktorú žalovaný môže mať svoj subjektívny názor, ktorý však nie je
preukázaním objektívnej skutočnosti.

71. Žalovaný namieta, že negatívne zdravotné komplikácie žalobcu mohli vzniknúť aj iným neskorším
úrazom a nie iba ako dôsledok jeho útoku na žalovaného. Toto tvrdenie zaznelo už v konaní pred súdom
prvej inštancie a súdny znalec E. H. naň reagoval v tom zmysle, že táto možnosť je síce špekulatívna,
ale nie je vylúčená. Odvolací súd v tomto súhlasí so znalcom E. H., že toto tvrdenie je bez predloženiaďalších dôkazov len špekuláciou a na posúdenie dôvodnosti žaloby irelevantné. Ak žalovaný tvrdí, že
negatívne zdravotné následky žalobcu sú dôsledkom iného úrazu, ktorý sa stal až po jeho napadnutí
žalobcu, musí toto tvrdenie dôkazne preukázať, len tvrdenie, že to teoreticky nie je vylúčené, je bez

právneho významu k predmetnej veci.

72. Žalovaný namieta vyhodnotenie rozporov znaleckých posudkov súdom prvej inštancie. Touto
námietkou sa v odôvodnení podrobne zaoberal súd prvej inštancie, vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri
hodnotení týchto dôkazov, každého zvlášť aj v ich vzájomnej súvislosti, a odvolací súd na závery súdu

prvej inštancie v plnej miere odkazuje, bez potreby ich znova na tomto mieste opakovať. Nad rámec
toho, čo uviedol súd prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v priebehu dokazovania súd prvej inštancie
okrem oboznámenia s výsledkami znaleckých posudkov, vypočul aj oboch znalcov osobne.

73. Do dispozičnej právomoci súdu v zmysle ustanovenia § 185 ods. 1 CSP patrí rozhodovanie o tom,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, resp. nevykoná. Súd vykonáva dokazovanie a hodnotí predložené

dôkazy podľa svojho uváženia v zmysle zákona. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov a táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického
myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu
veci a výsledok hodnotenia dôkazov má byť súčasťou rozsudku. V preskúmavanej veci nemal dovolací

súd za preukázané, že by sa týmto postupom súdy nižšej inštancie neriadili. Aj znalecký posudok musí
súd hodnotiť voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky. Súd
síce nemôže hodnotiť, a v prejednávanej veci ani nehodnotil, správnosť odborných záverov vyjadrených
znalcom, avšak môže výsledky znaleckého dokazovania hodnotiť voľne, t. j. vo vzťahu k skutkovým
okolnostiam,ktorévyplynulizinýchdôkazov(Winterová,A.akol.Civilníprávoprocesní.6.aktualizované

a doplněné vydání. Praha: Linde, 2011, s. 249). Na základe vyššie uvedeného, z obsahu spisu, ako
i z precízne odôvodnených rozhodnutí súdov oboch inštancií jednoznačne vyplýva ich zákonný postup
tak v procese dokazovania, ako i hodnotenia dôkazov a ich následného rozhodnutia, ktoré dôkazná
situácia v danej vecí indikovala (porov. NS SR 2Obdo/53/2021). Odvolací súd odkazuje aj na záver
NS ČR 32Cdo/2197/2016, cit.: „Nejvyšší soud již např. v odvolacím soudem citovaných rozhodnutích

vysvětlil, že v případě rozporu mezi dvěma znaleckými posudky lze rozhodnout o přezkoumání těchto
posudků dalším znalcem, příp. znaleckým ústavem, ovšem jen v případě, že soud sám tento rozpor
po slyšení obou znalců neodstraní (usnesení sp. zn. 22 Cdo 1290/2007), respektive že přezkoumání
závěrů znaleckého posudku dalším posudkem jiného znalce, vědeckého ústavu nebo jiné instituce
(tzv. revizní znalecké zkoumání) je namístě tehdy, jestliže znaleckým dokazováním nebyly objasněny

všechny skutečnosti potřebné k rozhodnutí ve věci, k nimž je třeba odborných znalostí, popř. jestliže
soudmákdispozicidvaznalecképosudkysrozdílnýmizávěryostejnéotázceaprotytorozpory,kterése
nepodařilo v řízení odstranit, nemohou být tyto znalecké posudky podkladem pro rozhodnutí (rozsudek
sp. zn. 25 Cdo 583/2001). V rozsudcích ze dne 24. 4. 2012, sp. zn. 21 Cdo 4562/2010, a ze dne 10.
11. 2015, sp. zn. 21 Cdo 4543/2014, pak Nejvyšší soud dodal, že má-li soud při rozhodování k dispozici

dva znalecké posudky s rozdílnými závěry o stejné otázce, musí je zhodnotit v tom smyslu, který z nich
a z jakých důvodů vezme za podklad svého rozhodnutí a z jakých důvodů nevychází ze závěru druhého
znaleckého posudku; pro tuto úvahu je třeba vyslechnout oba znalce. Jestliže by ani takto nebylo možné
odstranit rozpory v závěrech znaleckých posudků, je třeba dát tyto závěry přezkoumat jiným znalcem,
vědeckým ústavem nebo jinou institucí“.

74. Žalobca svoje odvolacie námietky prezentoval v dvoch rovinách, na jednej strane namietal výkon
právažalovanéhovzniesťnámietkupremlčaniazarozpornýsdobrýmimravmi,nadruhejstranenamietal
zamietnutie časti žalobných nárokov pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. K tomu odvolací
súd dodáva, že zneužitie výkonu práva, ktoré by odôvodňovalo aplikáciu § 3 OZ, musí mať istú intenzitu,

keďže nie každé neetické správanie je zároveň aj nezákonné. Vzniesť námietku premlčania je zákonným
oprávnením sporových strán a uplatnenie tohto práva bez ďalšieho neznamená jeho zneužitie a ak
žalovaná strana vznesie námietku premlčania, súd zo zákona musí na túto námietku prihliadať. K druhej
námietke týkajúcej sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa
správne aplikoval a interpretoval ustanovenie § 449 ods. 3 OZ. Sporová strana v postavení žalobcu musí

v konaní pred súdom preukázať, že je nositeľom práva z hmotnoprávneho vzťahu, ktorého ochrany sa
domáha žalobou na súde. V prípade, že žalobca svoje právo vyplývajúce z hmotnoprávneho vzťahu
nepreukáže, nevyhnutným následkom je procesné rozhodnutie o zamietnutí žaloby.75.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPa§255ods.1CSPvspojení
s § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd nevyhovel odvolaniu ani jednej sporovej strany. Obe neúspešné strany
v odvolacom konaní nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

76. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).