Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 14, 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/97/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322202159
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8322202159.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E., právne zast. JUDr. Evou Kakošovou - advokátkou, so sídlom
Partizánska 1057, 069 01 Snina, proti žalovaným: 1. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX
XX D., 2. G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XXX, XXX XX J. K., 3. G. L. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XXX/X, XXX XX K., všetci právne zast. JUDr. Tomášom Turcsányim - advokátom, so sídlom
Krmanova 14, 040 01 Košice, v konaní o určenie, že dôvody vydedenia žalobcu nie sú dané a listina o
vydedení spísaná v notárskej zápisnici je neplatná, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dôvody hodné vydedenia žalobcu jeho otcom poručiteľom A. B., ktorý zomrel

XX.XX.XXXX uvedené v listine o vydedení spísanej do notárskej zápisnice notára JUDr. Ivety Bžánovej,
so sídlom v Snine zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. N. XXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, N. XXXX/XXXX nie
sú dané a listina o vydedení spísaná do notárskej zápisnice notára JUDr. Ivety Bžánovej, so sídlom v
Snine dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. N. XXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, N. XXXX/XXXX j e n e p l a t n á .

II. Súd určuje, že závet poručiteľa A. B., ktorý zomrel XX.XX.XXXX spísaný do notárskej zápisnice JUDr.
Ivety Bžánovej, so sídlom v Snine dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. N. XXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, N.

XXXX/XXXX, ktorým závetom bol žalobca opomenutý ako plnoletý potomok v rozsahu jeho zákonného
dedičského podielu je v tejto časti n e p l a t n ý .

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovaným v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho
súdneho úradníka, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 03.05.2023, ktorým žalobe v celom
rozsahu vyhovel. Po podaní odvolania zo strany žalovaných odvolací Krajský súd v Prešove svojim

uznesením zo dňa 30. novembra 2023 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pretože právnu normu síce
správnevyložil,alenazistenýskutkovýstavjunesprávneaplikovalavovecinedostatočnezistilskutkový
stav, pretože nevykonal potrebné dokazovanie, nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyšli najavo
počas konania z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, t. j. že poručiteľ sa v období pred jeho
smrťou, ale aj počas svojho zdravého a plnohodnotného života správal tak, že mal záujem stretávať sa
a udržiavať blízke príbuzenské vzťahy so žalobcom a touto situáciou bol osobne dotknutý. Pre účely

súdenej veci primárne bude potrebné ustáliť, či vzťah poručiteľa a žalobcu evidentne vybočoval z rámca
všeobecnej predstavy správania syna k otcovi v súlade s dobrými mravmi definovanými aj pomermi
rodinných vzťahov poručiteľa. Vychádzajúc z časového vymedzenia správania sa žalobcu, pre ktoré
ho poručiteľ vydedil v listine o vydedení, rozhodujúcim z hľadiska posúdenia existencie dôvodov prevydedenie bude obdobie od roku 2005, kedy sa žalobca spolu s mamou po rozvode rodičov presťahovali
do Bratislavy, pričom v tom čase mal žalobca 14 rokov, teda jeho možnosti navštevovať poručiteľa
a osobne pestovať vzťah a kontaktovať ho, boli z objektívneho hľadiska obmedzenejšie, do spísania

listiny o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX. Bude potrebné zistiť, či v rozhodnom čase žalobca o poručiteľa
prejavoval skutočný záujem, pokiaľ nie, z akých dôvodov; v tejto súvislosti, či tento stav vyvolal, prípadne
i svojim postojom k nemu podstatne prispel sám poručiteľ. Podľa § 469 ods. 1 písm. b) OZ je v podstate
povinnosťou potomka prejavovať o svojho právneho predchodcu – poručiteľa opravdivý záujem, ktorý
je kvalifikovaného charakteru, malo by teda ísť o záujem, ktorý má potom o predka prejavovať a ktorý je

založený na osobitnej kvalite a výnimočnosti pokrvného príbuzenstva zohľadňujúc okolnosť, že predok
dal žalovanému – potomkovi život, a preto je dôvodné, aby potomok prejavoval záujem o zdravotný stav
predka, zabezpečenie jeho potrieb, spôsob života a eventuálne problémy, ktoré musí predok riešiť. Toto
zákonné ustanovenie zakotvuje zároveň istú nerovnováhu v postavení predka a potomka, pokiaľ ide
o prejavovanie záujmu jedného o druhého, a to v prospech predka, nakoľko nepodmieňuje prejavovanie
záujmu zo strany potomka tým, aby aj predok rovnakou mierou prejavoval záujem o potomka. Toto

vychádza z objektívnych predpokladov a to, že predok s postupujúcim vekom objektívne má viac najmä
zdravotných problémov a treba spravodlivo žiadať, aby mu potomok ako pokrvný príbuzný pomáhal
najmä v tomto smere. Ak teda predok negatívnym a deštruktívnym spôsobom sa nebráni tomu, aby
sa potom oňho zaujímal a pomáhal mu, má potomok tento záujem a pomoc prejavovať a poskytovať.
Žalobca v rámci unesenie dôkazného bremena by mal preukázať, ako konkrétne a akým spôsobom

prejavoval záujem o svojho otca v čase, keď nadobudol plnoletosť ale predovšetkým po tom, ako
ukončil prípravu na povolanie a začal pracovať, teda v období, keď treba predpokladať a vyžadovať takú
rozumovú a mravnú vyspelosť u žalobcu, ktorá mu prejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa – otca
umožňovala. V tomto smere treba žalobcu vypočuť a poskytnúť mu priestor na predloženie dôkazov,
ako si v naznačenom smere vo vzťahu k otcovi počínal, prípadne, či a ako otec tento záujem a vzťah

deštruoval do tej miery, že prejavovanie opravdivého záujmu žalobcovi neumožnil.

2. Po rozhodnutí odvolacieho súdu sa žalovaní vyjadrili vo veci tak, že žiadajú žalobu zamietnuť
s poukazom na právny názor odvolacieho súdu. Uviedli, že žalobca nepreukázal dôkazné bremeno,
poukázali na facebookovu komunikáciu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade, z ktorej je zrejmé,

pričom z FB komunikácie je zrejmé, že žalobca neprejavoval o poručiteľa a svojho otca, ktorý zomrel
XX.XX.XXXX v rozhodnom období ustálenom krajským súdom žiadny záujem, nebol mu nápomocný
v čase jeho zhoršenia zdravotného stavu, pričom nebohý otec žalobcu nemal voči nemu také správanie,
ktoré by bolo deštruktívneho alebo iného nepriaznivého charakteru. Je zrejmé, že otec mal záujem
o kontakt so synom, tento kontakt bol však neúspešný a preto ho vydedil. Zároveň poukázal na

koncentračnú zásadu s tým, že podľa názoru, pokiaľ žalobca neuviedol skutočnosti do vyhlásenia
predchádzajúceho zrušeného rozsudku, nemôže na nové skutočnosti a dôkazy súd prihliadať po zrušení
rozhodnutia odvolacím súdom. Preto sa žalobca teraz nemôže brániť svojim zlým zdravotným stavom
– psychickou poruchou a súd by na tieto dôkazy nemal prihliadať na základe koncentračnej zásady
a zásady hospodárnosti. Uviedol taktiež, že aj z doložených lekárskych správ, výsluchov a tvrdení

žalobcom o jeho duševnej poruche je zrejmé, že žalobca a riadne neliečil u psychiatra alebo psychológa
a preto tieto jeho tvrdenia nemajú pre toto konanie žiadnu váhu, aj keby súd tieto dôkazy pripustil.

3. Po zrušení odvolacieho súdu sa žalobca vo veci vyjadril tak, že predtým to z osobných dôvodov
nechcel uvádzať v konaní, avšak je psychiatrický pacient, bola mu diagnostikovaná v marci 2016

duševná úzkostná porucha. Následne sa liečil. Z tohto dôvodu nedokončil vysokú školu, prestal sa
profesionálne venovať kulturistike, mal problémy so zamestnaním, žil v podstate len doma u rodičov.
Poukázal na to, že jeho otec taktiež oňho neprejavoval opravdivý záujem po dlhé roky, ani v poslednom
období a on považoval ich vzťah v celku v danej situácii za normálny. Nevedel, že otec má nejaké
zdravotné problémy.

4. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom súd vykonal dokazovanie v rámci právneho názoru
odvolacieho súdu a v rámci návrhov strán konania, z ktorého vyšlo najavo:

Žalobca pri výsluchu uviedol, že tvrdenia žalovaných sú vymyslené veci. Bol psychiatrickým pacientom

od roku 2014, kedy chodil na psychiatrické vyšetrenia, pretože mal v živote viacero problémov, rozišiel
sa s dlhoročnou partnerkou, nedoštudoval kvôli tomu vysokú školu. Mal diagnostikovanú poruchu
schizoidnú úzkostnú poruchu osobnosti, nikdy nemal problémy s drogami. Nie je pravda, aby o otca
neprejavoval opravdivý záujem. Vodičský preukaz mu otec nezabezpečil, o čom doložil aj doklady a ajz toho je zrejmé, že žalovaní uvádzali, že im to povedal otec o vodičskom preukaze a o skúškach, že
otec im nehovoril vždy čistú pravdu. Keď mal 18 rokov, otec mu nedal peniaze na vodičský kurz. Keď
mal 16-17 rokov, tak sa venoval kulturistike a po kontakte s otcom sa stretli raz v Bratislave, keď mal otec

pracovnú cestu cez Bratislavu a dal mu 5 000 korún na kulturistiku. On v tom čase absolvoval viacero
profesionálnych súťaži vo veku 18-19 rokov. Volal otca aj na súťaže, otec však na tieto jeho súťaže
neprišiel. V roku 2012 sám inicioval návštevu otca, kde bol cca 3 týždne, ktoré si predlžil ešte o týždeň,
pričom s otcom mu bolo dobre a otec mu v tom období povedal, že sa nemusíš báť, tento byt bude
raz tvoj. V roku 2013 nastúpil na Poľnohospodársku vysokú školu v Nitre, ktorú však nedokončil kvôli

psychiatrickejdiagnóze.Jeholiečbaprebiehalatak,žepozisteníchorobyokolopolrokachodilccakaždý
týždeň k lekárovi na vyšetrenia, bral lieky a chodil aj na iné psychiatrické vyšetrenia a psychologické
sedenia v Ružinove a inde. V tomto období ostal bez vysokej školy, bez práce, bez športu a zhoršoval
sa jeho zdravotný stav. Z tohto dôvodu je možné, že keď sa ho otec snažil kontaktovať, ako napríklad
na 50tku, tak on kvôli svojmu zlému zdravotnému stavu tomu neprikladal veľkú váhu, lebo jeho sa
zase dotklo, že predtým, keď mal majstrovstvá v kulturistke, čo oznámil otcovi, on sa však nedostavil

a nezaujímal. Taktiež, keď mal 18 rokov, 20 rokov, 25 rokov, zo strany otca sa mu nedostalo žiadnej
reakcie. V čase choroby on sa hanbil ostatných ľudí, a to aj z dôvodu, že neskončil vysokú školu
a bol nezamestnaný. Nezamestnaný bol od roku 2014 do mája 2021, kde sa zamestnal na 3 týždne
v spoločnosti Dedoles a od 1. októbra 2021 sa zamestnal v spoločnosti Siemens. V období od roku 2014
až 2021, kedy neštudoval ani nepracoval a bojoval so svojim zdravotným stavom s poruchou osobnosti

a kvôli chorobe sa nedokázal pravidelne hlásiť ani na úrad práce. Z tohto dôvodu jeho mama za neho
začala sama platiť odvody štátu. Ak by nebolo jeho mamy a jeho nevlastného otca, mohol kvôli tejto
chorobe skončiť na ulici. Pokiaľ mal s otcom komunikáciu, stále sa pýtal otca ako sa má a ako sa mu
darí. Je pravda, že raz mu otec pri jednom z telefonátov ako prvé povedal, že synu ja som ti volal a
ty si mi nedvíhal. Ich kontakty boli sporadické, väčšinou na Vianoce, narodeniny a sviatky. On doložil

do súdneho spisu napríklad facebookovu komunikáciu, keď písal otcovi k Vianociam, avšak nedostal
od neho žiadnu odpoveď. Jeho zdravotný stav sa postupne začal zlepšovať v roku 2021, kedy si začal
hľadať aj prácu, čo sa mu podarilo a je mu ľúto, že sa to s otcom takto skončilo. Uviedol, že ako vidno
z komunikácie z 29.03.2021 kontaktoval otca k meninám, volal mu aj k jeho narodeninám, lebo takto
v podstate každý rok medzi nimi vyzeralo. Od roku 2012, kedy bol osobne u otca 1 mesiac až do roku

2020 mal s otcom len telefonickú komunikáciu alebo cez facebook, pričom si zavolali raz, dva, trikrát do
roka. Podľa žalobcu od spísania závetu sa už otec vyhýbal kontaktu s ním. Uviedol, že niekedy v júli
2021 volal otcovi, avšak nemá o tom dôkaz a bolo to okolo piatej ráno, keď sa otca pýtal, prečo majú taký
sporadický vzťah, avšak otec mu telefón nedvíhal. Následne otcovi písal na Vianoce cez facebook, otec
mu však už neodpísal. Uviedol, že s otcom nemali zlé vzťahy a mobil otca mal a má uložený vo svojom

mobile. Uviedol, že on nevedel, aký zdravotný stav má jeho otec, avšak rovnako jeho otec sa ho nikdy
nepýtal, aký je jeho zdravotný stav a či je v poriadku, či mu netreba peniaze alebo niečo iné. Zdravotné
problémy si všimol prvýkrát, keď začal študovať na vysokej škole niekedy v roku 2014. Intenzívna liečba
začala v roku 2016 a trvala zhruba do roku 2018, avšak on mal aj naďalej problémy a mal problém
zaradiť sa medzi ľudí, nedokázal vtedy vôbec komunikovať, nedokázal si prečítať maily, ostali mu vtedy

len cca 2-3 známi, s nikým sa nestretával, ale aj napriek tomu sa snažil otca na sviatky kontaktovať. Je
mu ľúto, že sa s otcom nekontaktovali a netelefonovali viacej. Bratranca žalovaného H. I. kontaktoval
po súde a ten mu povedal, že otec to vydedenie ľutoval a že to bola len jeho slabá chvíľka.

5. Svedkyňa K. C. B. uviedla, že je mamou žalobcu a chce doplniť svoju výpoveď. Keď jej syn – žalobca

chodil na gymnázium, mal 18 rokov a zhruba až do 21 rokov v tomto období veľa cvičil, bol úspešný
v kulturistike, o čom informoval svojho otca a to, kde má súťaže a kedy má súťaže, avšak otec ani
nikdy neprišiel. V roku 2021 syn ukončil gymnázium a mal dlhoročnú priateľku, s ktorou sa v tomto
období rozišiel. Vtedy skončila aj jeho spolupráca s trénerom z kulturistiky a prestal sa kulturistike
venovať. V roku 2012 syn kontaktoval svojho otca v Snine, za ktorým pošiel, bol tam cca 4 týždne.

Nie je pravda, aby mu otec zaplatil a vybavil skúšky na vodičský preukaz, pretože všetko platila ona
a robil ich v Bratislave. Uviedla, že jej nebohý manžel – otec žalobcu popíjal, čo potvrdil aj syn, keď tam
bol, avšak napriek tomu bol veľmi ľudský a so synom si rozumel. Následne jej syn nastúpil na Vysokú
poľnohospodársku univerzitu, odbor výživa ľudí v Nitre, kde však len cca 2 roky. Následne už do školy
nechcel chodiť, vrátil sa domov. Niečo sa s ním dialo, dlho nebol doma, nespal ani doma, v to čase už

teraz vie, že sa mu prejavila diagnóza. Začal mať stres z ľudí. Nakoniec sa domov vrátil, úplne prestal
chodiť von, hoci predtým chodil, nemal frajerku, prestal sa stretávať s kamarátmi, prestal chodiť do
spoločnosti, čo trvá vlastne až doteraz. V tomto období nevyniesol ani kôš. Ona ako mama si nechcela
priznať, že jej syn môže mať psychické problémy. V uvedenom období nedokázal zdvihnúť ani telefón,sedel len v izbe a hral hry, čo predtým nerobil. Teraz už vie, že to nebolo z lenivosti mladých ľudí ale
z choroby. Ona s ním ako jeho mama bola v podstate každý deň, žili spolu v spoločnej domácnosti. Toto
najhoršie obdobie trvalo zhruba od roku 2014 do roku 2016. V roku 2016 naňho tlačila s manželom,

aby niečo so sebou urobil, pretože nikde nechodil, bol doma, nemal žiadny príjem, prestal chodiť aj na
úrad práce a preto zaňho začala platiť zdravotné poistenie od roku 2014 do roku 2021. Až po tom, ako
naňho s manželom pritlačili, tak jej syn 07.03.2016 cca po dvoch rokoch, kedy už bol vkuse doma, išiel
na vyšetrenie k psychiatrovi, ktorý mu stanovil diagnózu ako porucha osobnosti schizoidná úzkostná.
Pre túto chorobu je charakteristická dlhodobá uzavretosť pred okolím, žiadne vzťahy, žiadni priatelia.

Následne začal brať aj lieky a mal odporučené, že má chodiť za psychológom. 07.03.2016 teda prvýkrát
navštívil psychiatra, začal sa liečiť, pričom to čo tu bolo udávané na súde, že 30.03.2016 mal jeho
nebohý otec 50 rokov je normálne, že jej syn vtedy vzhľadom na zdravotný stav a liečbu svojho otca
nekontaktoval. Jej syn si to už vlastne ani nepamätá ale tvrdia to žalovaní. Svedkyňa uviedla, že vie,
že predtým sa kontaktovali s otcom aspoň cez sviatky, a to pravidelne, lebo 29. marca má meniny jej
syn – žalobca a 30. marca mal narodeniny nebohý otec žalobcu a 08. apríla má narodeniny jej syn –

žalobca. Poukázal aj na to, že pokiaľ žalovaní sa vyjadrili, že nebohý otec mal 50tku 30.marca, tak do
týždňa 08. apríla mal narodeniny zas jeho syn, a to 23 rokov, avšak nebohý otec svojho syna – žalobcu
tiež nekontaktoval k jeho narodeninám. V rokoch 2018-2019 bol jej syn v kontakte so svojim otcom
a komunikovali spolu telefonicky a cez facebook na sviatky a výročia. 03. mája 2016 sa jej syn snažil
zamestnať, avšak v práci kvôli zdravotnému stavu vydržal len jeden deň. Svedkyňa uviedla, že nemajú

výpisy z telefónu svojho syna, pretože tento stratil svoj telefón, preto má výpisy za rok 2020. Uviedla, že
synovi zaplatili aj súkromnú psychiatričku, psychické problémy sa liečia dlhodobo a zhoršený zdravotný
stav u jej syna kvôli psychickej poruche trval až do roku 2021, kedy sa prvýkrát riadne zamestnal, avšak
pracuje z domu. Na predchádzajúcich pojednávaniach o týchto chorobách sa pred súdom nevyjadrovali,
lebo na Slovensku je názor na psychiatrických pacientov stále zlý a je to tabu. Počas choroby bol

syn v izbe niekoľko rokov sám, zatiahnuté závesy, nikde nechodil, čo ju ako matku a jej partnera –
nevlastného otca žalobcu mrzelo. Od 30. júla 2021 nastúpil do roboty Dedoles, s.r.o., Pezinok, kde
pracoval do 20. augusta 2021, teda cca 3 týždne a od 01. októbra 2021 sa zamestnal vo firme Siemens
s.r.o., Bratislava. Svedkyňa uviedla, že od skončenia gymnázia vlastne jeho prvá riadna práca je vo firme
Siemens s.r.o. od 01.10.2021 po zlepšení zdravotného stavu a dovtedy jej syn nemal žiadny pravidelný

príjem, živila ho len ona s mužom a platili mu aj zdravotné poistenie. Uviedla, že jej nebohý manžel ju
nikdy nekontaktoval ohľadom jej syna za celé tie roky. Uviedla, že nebohý otec žalobcu nikdy osobitne,
samostatne nevycestoval za synom do Bratislavy a len pokiaľ išiel jeho brat ako šofér autobusu cez
Bratislavu, čo bolo za celé tie roky možno trikrát a keď prechádzali cez Bratislavu, tak sa nebohý manžel
stretol s jej synom. Jej syn odišiel s ňou do Bratislavy, keď mal 14 rokov nie 13, kedy nastupoval do 8.

ročníka. Nebohý manžel pokiaľ viem syna nikdy nekontaktoval. Tento vzťah so synom však považuje
svedkyňa za normálny vzhľadom na všetky skutočnosti a za celé tie roky, kedy žili na diaľku. Uviedla, že
nebohý manžel mal diagnózu ako alkoholik, z toho mu neskôr vznikli ďalšie choroby ako cirhóza pečene.
Nemal však také choroby, ktoré by si vyžadovali, aby bolo potrebné, aby sa oňho staral. Zdôraznila, že
aj v roku 2012 bol syn u otca, tak to bolo na podnet syna, nie na podnet otca. Svedkyňa uviedla, že nie je

pravda, aby mu syn nebohému otcovi nezdvihol telefón, pokiaľ by si všimol, že tento mu aj volal. Znova
poukázala na zlý zdravotný stav a duševnú poruchu svojho syna. Otec bol v Bratislave za synom cca
trikrát, a to v období, keď mal syn 16 až 20 rokov. Uviedla, že nebohý manžel platil výživné, na ktoré bol
povinný. Mimo výživného dal len raz synovi 5 000 Sk na kulturistiku, inak mu neprispel ani na sviatky ani
na Vianoce. Pokiaľ vie, jej nenohý manžel sa nikdy nepýtal syna, ako sa má, ako žije, či ukončil školu,

či pracuje a či má nejaký príjem. Ona bývalého manžela neinformovala o zdravotnom stave ich syna.

6. Svedok H. C. uviedol, že žalobca – jeho nevlastný syn žijú v spoločnej domácnosti spolu s jeho
mamou. Uviedol, že žalobca mal dobrý vzťah so svojim otcom vzhľadom na okolnosti, lebo raz, keď
bol žalobca v kontakte so svojim otcom, následne jemu vytkol, prečo on nie je taký ľudský. Uviedol,

že s mamou žalobcu sme platili školu, žalobcu živili, lebo bol dlhodobo bez príjmu a mal zdravotné
problémy duševného rázu. V uvedenom období ho nechala frajerka, prestal športovať, prestal študovať
a trvalo to minimálne 6 rokov, pričom sa o žalobcu starala len jeho mama spolu s ním ako nevlastným
otcom. Následne oni s mamou žalobcu naňho tlačili, aby išiel na vyšetrenie, lebo si nechcel priznať svoj
stav, pričom bol stále doma, nič nerobil, nikde nechodil, nepomáhal a nevyniesol ani smetný kôš a bol

izolovaný od ľudí. Ostali mu možno dvaja kamaráti, aj to len po telefóne. Odmietal kontakt s inými ľuďmi,
vyháňal z izby aj jeho, aj mamu. Poukázal na to, že ani vzťah zo strany nebohého otca žalobcu nebol
normálny, pretože tento oňho neprejavoval riadny záujem a ako rodič sa k nemu nehlásil. Nechápe,
ako môže niekto teraz tvrdiť, že žalobca mal viac kontaktovať a starať sa o svojho nebohého otca.Žalobca bol u otca raz cca mesiac, kedy tam išiel robiť vodičský preukaz ale dopadlo to tak, že tento si
preukaz neurobil, lebo sa viac pilo ako jazdilo. Nakoniec mu vodičský preukaz urobili v Bratislave a platil
to on s manželkou. Žalobca vlastne začal prvýkrát riadne pracovať v roku 2021. Doteraz nie je úplne

zdravotne v poriadku, avšak robí z domu ale sociálny kontakt normálny stále odmieta. Pokiaľ žalovaní
rozoberajú to, že na 50tku žalobca nezdvihol otcovi telefón, prečo nepovedia, že syn mal zdravotné
problémy v tomto období, prečo nepovedia, že následne mu zase otec nezavolal na narodeniny synovi.
Svedok uviedol, že pokiaľ on vie, zdravotný stav nebohého otca nebol až taký vážny, aby si vyžadoval
opateru a pomoc, pričom zomrel náhle a párkrát bol aj v Bratislave, kde sa so synom stretol.

7. Svedkyňa C. C. uviedla, že žalobca je syn jej sestry, teda synovec. Žalovaných by teraz nespoznala,
v minulosti sa stretávali ako malé deti. Uviedla, že vie, že synovec – žalobca bol vydedený svojim
biologickým otcom. Ona nebohého otca žalobcu – švagra poznala a nikdy by nepredpokladala, že
také niečo urobí a že vydedí svojho syna. Stretávala sa s nebohým otcom žalobcu sporadicky, avšak
pravidelne v rámci sídliska Komenského v Snine, kde bývali, a to často v nákupnom stredisku, kde

nakupovali a často sa stretli aj v rekreačnej oblasti Sninské rybníky, kde chodila na prechádzky a kde
má chatu a kde chodil aj nebohý otec žalobcu. Vtedy sa často stretli s otcom žalobcu, pozdravili
a porozprávali o bežných veciach a spolu sa aj poprechádzali. Nebohý otec žalobcu – jej švagor jej
rozprával aj o svojom osobnom živote, uviedol, že má priateľku z Nitry, s ktorou sa stretával. Rozprávali
sa aj o zdravotných problémoch, pričom nebohý otec žalobcu pôsobil pokojne a zdravo, nikdy sa

nevyjadroval, že má nejaké zdravotné problémy. Rozprávali sa aj o deťoch, teda aj o žalobcovi, kde
jej nebohý švagor – otec žalobcu povedal, že je so synom v kontakte a to, že si telefonujú, respektíve
sú na sociálnych sieťach. Minimálne dvakrát alebo päťkrát do roka si telefonujú. Viacej sme vzťah
nerozoberali. Nebohý švagor sa o synovi – žalobcovi vyjadroval stále pekne, že komunikujú, že ho má
rád. Na nebohého švagra mala ťažké srdce, pretože v minulosti tento pravidelne popíjal a zaujímal

sa o manželku a svojho syna – žalobcu len sporadicky, preto víkendy žalobca trávil často u nás, teda
u jej rodičov a u svojej babky v Stakčíne, pričom ona sa s ním pripravovala aj na vyučovanie, lebo
je povolaním učiteľka. Svedkyňa uviedla, že vie, že od roku 2014 mal žalobca zdravotné problémy,
o ktorých veľmi nechcela rozprávať ani jeho mama. Zdôraznila, že nebohý švagor sa nikdy na syna
nevyjadroval negatívne a nič nevyčítal a v rámci celkovej situácie je tento vzťah v poriadku. Nikdy

nepočula od nebohého švagra alebo od synovca, aby na seba navzájom nadávali. Uviedla, že smrť
švagra ju prekvapila, pretože pôsobil zdravo, nepotreboval pomoc, pričom ako už uviedla, stretávali sa
na Sninských rybníkoch na prechádzkach a z ich sídliska z Komenského to bolo viac ako 5 km, ktoré
nebohý však zvládal, chorý človek by to nedokázal. Uviedla, že po smrti švagra sa stretla aj s O. B.
a s jeho sestrou, boli v Košiciach v divadle, pričom sa rozprávali o nebohom švagrovi a títo jej uviedli,

že taktiež boli prekvapení, keď tak švagor náhle zomrel, lebo zhruba predtým 2-3 týždne absolvoval
preventívnu prehliadku u lekárov a všetko bolo v poriadku. Nebohý švagor sa u nej nikdy nesťažoval
na kontakt so synom a ani ju nežiadal, aby mu tento kontakt sprostredkovala. S nebohým švagrom sa
stretávala minimálne od roku 2015, kedy už získala chatu na Sninských rybníkoch a vtedy sa často
stretávali, lebo on sa tam aj zastavil, a to až do jeho smrti, ako aj počas korony. Nevie o tom, aby mal

synovec problém s drogami.

8. Svedkyňa K. B. uviedla, že žalobcu pozná a je v priateľskom vzťahu a dlhoročnou kamarátkou s jeho
mamou, ktorú pozná cca 17 rokov a sú súčasťou svojich rodín a žalobcu vlastne berie ako svojho brata.
Uviedla,žežalobcabolpravidelnevkontaktesosvojimotcom,atovtelefonickom.Vie,žerazbolžalobca

za otcom aj v Snine, aj že naopak otec bol za ním v Bratislave. Nemá vedomosť o žiadnych konfliktoch
medzi nimi, nikdy nepočula nejaké negatívne reakcie zo strany žalobcu na svojho nebohého otca. Nemá
vedomosť o tom, aby matka žalobcu a jeho nevlastný otec mu bránili v styku s otcom, práve jej pripadalo
pekné, že aký taký vzťah a dobrý vzťah medzi nimi je. Uviedla ohľadom zdravotného stavu žalobcu, že
ona pravidelne chodila na návštevy ku matke žalobcu, teda do ich spoločnej domácnosti, kde býval aj

žalobca a evidovala, že u žalobcu nie je niečo v poriadku, že je tam zdravotný problém, pretože prestal
robiť športovo kulturistiku na vrcholovej úrovni, rozišiel sa s trénerom, s dlhoročnou priateľkou a prestal
študovať na vysokej škole. Bol uzavretý, bol zavretý v izbe, s nikým sa nestretával, pričom vlastne tento
stav trvá až doteraz. Žalobca čo sa týka vzťahu s jeho nebohým otcom bol stále pozitívne naladený.
Komunikácia medzi žalobcom a jeho nebohým otcom bola z oboch strán, nevie sa vyjadriť ku intenzite.

9. Svedok O. B. uviedol, že strany konania pozná, F. B. je jeho dcéra, H. I. je synovec, L. I. je synovec.
Svojho nebohého brata poznal celý život a boli stále spolu, pretože svedok bol rozvedený, ako aj jeho
brat bol rozvedený a takto žili spolu cca 6 rokov, buď u nebohého brata alebo u svedka. Jeho nebohémubratovi bolo ťažko za jeho synom, lebo sa mu tento neozýval. Svedok uviedol, že zhruba pred 10 rokmi,
keď prišiel domov z práce, brat bol uňho a plakal a ukázal mu telefón, Bolo to pred narodeninami, že
štyrikrát volal synovi, lebo mu chcel poblahoželať k meninám a tento nezdvihol. Nebohý brat mi uviedol,

že je z toho nešťastný, že syn sa oňho nezaujíma, nevie, či je chorý, či mu dačo netreba. Následne
nebohý brat volal synovi na narodeniny a tento mu zase nedvihol. Nebohý brat mu uviedol, že so synom
by chcel byť, že je mu smutno, že sa oňho bojí. V minulosti sa pýtal svedka, ktorý bol vodičom autobusu,
či nemá cestu cez Bratislavu. Zhruba pred 5 rokmi nebohý brat uviedol svedkovi, že on im všetkým
nasra, že pôjde a syna vydedí. Nebohý brat mu uviedol, že to spôsobila jeho bývala manželka, ktorá

robila v Amerike a nikdy mu neposlala ani dolár a ho oblbovala a keď prišla z Ameriky, zobrala syna,
rozviedla sa, odišla preč do Bratislavy. Svedok uviedol, že syn sa nezaujímal o jeho nebohého brata,
svojho otca, ktorý mu platil výživné a jeho nebohý brat bol z toho zúfalý. Zhruba pred 12-13 rokmi, keď
išiel svedok do Talianska, išiel s ním aj jeho brat a stretol sa so synom niekde na benzínke, lebo syn
potreboval peniaze. Celé to trvalo cca 15 minút, nebohý brat so synom porozprávali a to bolo všetko.
Vie, že syn bol u jeho nebohého brata len raz a že sa mu nebohý brat sťažoval, že našiel nejaký sáčok

u syna a sa bál, že sú to drogy. Svedok uviedol, že hoci nie je lekár podľa neho bol žalobca duševne
chorý, lebo mal rôzne reči vtedy alebo bol zdrogovaný alebo čo. Svedok uviedol, že pokiaľ vie, syn sa
s nebohým otcom nekontaktoval, pokiaľ mu jeho nebohý otec nezavolal, syn mu nevolal. V uvedenej
dobe, keď nebohý otec našiel u syna nejaký sáčok, keď bol na návšteve tak vie, že syn – žalobca vtedy
posilňoval. Podľa svedka sa syn s nebohým otcom stretol raz na súde dávno, potom na pohrebe svojho

otca a potom možno predtým 15 rokov dozadu. Svedok uviedol, že ten sáčok, čo jeho nebohý brat našiel
pri návšteve syna uňho, bolo to cca pred 15. rokmi.

10. Svedkyňa J. I. uviedla, že je sestra nebohého brata. Pozná žalobcu a žalovaní H. I. a L. I. sú jej
synovia F. B. je jej neter. S nebohým bratom mala dobrý vzťah, poznali sa, často sa stretávali, hlavne cez

sviatky. Brat prišiel o manželku, ktorá keď sa vrátila z Ameriky, zobrala syna a sa s ním rozviedla a odišla
preč, čo bola katastrofa. Keď bola manželka nebohého brata v Amerike, syn bol u starých rodičov a jej
nebohý brat si ho bral, keď mal voľno a rovnako cez prázdniny. Učil syna bicyklovať, robil opekačky.
Pokiaľ ona vie, syn sa s nebohým otcom – jej bratom nekontaktoval, a to odkedy s ním mama po rozvode
odišla do Bratislavy. Vie, že keď mal žalobca 18 rokov a bolo mu treba zaplatiť vodičský preukaz, tak

vtedy prišiel ale nebýval u otca ale u starých rodičov a pokiaľ vie, jej nebohý brat mu vybavil vodičský
preukaz aj zaplatil. Jej nebohý brat bol z toho hotový, lebo jeho syn mu nedvíhal telefón, pričom mu volal
aj z jej telefónu, avšak nemohol sa kontaktovať a syn sa zatajoval. Keď jej brat zomrel, volali žalobcovi
z mobilu nebohého, avšak nedvihol, potom mu volal druhý brat zo svojho mobilu, vtedy žalobca dvihol
a mu oznámili, že je pohreb. Keď jej druhý brat, ktorý robil vodiča autobusu mal cestu do Bratislavy,

tak išiel aj nebohý brat za synom ale bolo to len raz, kde sa stretli. Vie ešte, že keď syn začal študovať
vysokú školu, tak jeho mama dala žalobu v Bratislave na zvýšenie výživného, bol súd v Bratislave, lebo
vtedy nebohého brata viezol na súd do Bratislavy jej syn. Uviedla, že jej nebohý brat jej nikdy nepovedal,
že syn má zlý duševný stav. Jej nebohý brat mal problémy s tlakom, mal polámanú ruku a v čase, keď
bol ešte ženatý, bol operovaný na pankreas a mal z toho problémy a bol na čiastočnom invalidnom

dôchodku. Syn nebol jej nebohému bratovi ani na 50-tku. Jej nebohý brat bol operovaný na pankreas
cca pred 27.-28. rokmi.

11.SvedokH.P.uviedol,žestranysporupoznáabolbývalákamarátnebohéhootcažalobcu.Snebohým
otcom žalobcu mali dobrý vzťah, boli kolegami v práci, chodili spolu aj na ryby a veľa spolu rozprávali.

Nebohého otca trápilo, že žalobca ako syn sa mu neozýva. Aj raz, keď boli na rybách, tak dvakrát-trikrát
nebohý otec volal synovi z mobilu, tento mu nedvíhal. Po čase si nebohý otec žalobcu obľúbil žalovaných
a na syna zanevrel. Mohlo by to tak 4-5 rokov dozadu pred jeho smrťou. S nebohým otcom žalobcu
sa navštevovali. Nebohý otec žalobcu mu uviedol, že odkedy sa rozviedol s manželkou, táto zobrala
ich syna a odišla do Bratislavy, tak nemal so synom žiadny kontakt a syn mu nedvíhal telefón. Uviedol,

že on nevedel o tom, aby mal nebohý otec žalobcu nejaké zdravotné problémy akurát vedel, že bol na
čiastočnom invalidnom dôchodku. Nebohý otec žalobcu mu povedal cca 3-4 roky pred smrťou, že asi je
jeho syn namotaný s drogami a marihuanou alebo niečo také. Matku žalobcu on nikdy nestretol.

12. Zo žalobcom doloženej zdravotnej dokumentácie vyplýva:

Dňa XX.XX.XXXX absolvoval žalobca psychiatrické vyšetrenie u A. Q. D..
Z lekárskej správy R. P. B. vyplýva, že XX.XX.XXXX absolvoval žalobca psychodiagnostické interview
s terapiami XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX.Z lekárskej správy z psychiatrického vyšetrenia u A. S. T., R. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva diagnóza
žalobcu : úzkostná porucha, porucha osobnosti schizoidná. Doporučené psychologické vyšetrenie,
klinický psychológ, žalobcu stresuje styk s inými ľuďmi.

Z potvrdenia Grow Me s.r.o. so sídlom v Bratislave vyplýva, že v roku 2016 S. U. – psychológ a sociálny
kouč spolupracovala so žalobcom za účelom zmiernenia sociálnej úzkosti, ktorá mu znemožňovala
využívať efektívne komunikačné schopnosti a zručnosti a bránila mu v nadväzovaní medziľudských
vzťahov a kontaktov s ľuďmi vo všeobecnosti. Sedení sa žalobca zúčastňoval dobrovoľne a hradil si ich
samostatne, išlo o 10 sedení na obdobie cca 15 mesiacov, posledné bolo v roku 2018. S. U. uviedla, že

nebolaaniejeposkytovateľomzdravotnejstarostlivostiajejslužbynenahrádzajúzdravotnústarostlivosť
v zdravotníckom zariadení.
Z výpisu účtu poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovni – žalobcu rovnako vyplývajú tieto skutočnosti
za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2022.
Z doložených pracovných zmlúv a dohôd o ukončení pracovného pomeru vyplýva, že sa žalobca
snažil zamestnať a rovnako z neho vyplývajú nimi tvrdené skutočnosti o pracovných pomeroch až do

súčasnosti, tak ako sú uvedené vyššie.

13. Na uvedený spor sa použijú ustanovenia týchto právnych predpisov:

Podľa § 469a OZ, ods. 1 poručiteľ môže vydediť potomka, ak:

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytuje poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej 1 roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Podľa ods. 2, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa
dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v §473 ods. 2.

Podľa ods. 3 OZ, o náležitostiach v listine o vydedení a o jej zrušení platia obdobné
ustanovenia § 476 a § 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Súd konštatuje, že žaloba je dôvodná a preto jej v celom rozsahu vyhovel, pretože žalobca preukázal
svoje tvrdenia a naopak žalovaní nepreukázali svoju procesnú obranu. Súd konštatuje, že po zrušení

rozsudku odvolacím súdom je prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V tomto
spore však došlo po zrušení rozsudku krajským súdom a po vykonaní dokazovania navrhovaný oboma
stranami k zmene skutkového stavu oproti stavu, ktorý bol v čase rozhodovania krajským súdom.

14. Konkrétne žalobca poukázal na to, že v období od roku 2014 mu bola diagnostikovaná vyššie

uvedená duševná porucha, ktorej následkom bolo, že sa stránil kontaktu s ľuďmi, mal problém
nadväzovať kontakty. Z tohto dôvodu sa nestýkal ani s kamarátmi, nedoštudoval vysokú školu, rozišiel
sa s priateľkou, nevedel sa zamestnať. Nebohý otec o tom nevedel. Tieto skutočnosti doteraz žalobca
v spore neuviedol a neuvádzal z dôvodu, že na Slovensku ľudia psychiatrických pacientov doteraz
znevažujú a hanbil sa. Začal ich uvádzať až po zrušení prvého rozsudku krajským súdom.

15. Súd konštatuje, že v tomto prípade nebohý otec žalobcu zomrel vo veku cca 55 rokov a to náhle,
čo potvrdili vyššie uvedení svedkovia, vrátane žalovaných a jeho smrť prekvapila mnohých. Nešlo teda
o dlhodobo starú osobu, ktorá dlhodobo trpí vážnymi zdravotnými problémami a o ktorú by mali po čase
začať prejavovať jej deti, v tomto prípade žalobca, väčší záujem. V konaní bolo preukázané, že nebohý

otec bol na čiastočnom invalidnom dôchodku, avšak riadne vykonával prácu, a to následkom operácie
pankreasu, ktorá však bola ešte cca pred 27 rokmi. Jeho zdravotný stav, ako aj osobný stav nebol taký,
že vyžadoval dlhodobejšiu a neustálu pomoc tretej osoby.
V konaní bolo preukázané, že žalobcovi bola objektívne psychiatrom a psychológom diagnostikovaná
vyššia uvedená duševná porucha, o ktorej taktiež nevedel jeho nebohý otec.

16. Súd opätovne konštatuje, že žalobca ako maloletý syn nezaumienil rozvod svojich rodičov, žiadnym
spôsobom sa nepričinil o to, že po rozvode bol zverený do výchovy mame, ktorá s ním odišla do
Bratislavy a tento stav trval niekoľko rokov, pričom otec ostal bývať na opačnom konci republiky. V rámcitohto skutkového stavu, ktorý vyšiel najavo z dokazovania je zrejmé, že obe strany, t. j. nebohý otec, ako
aj syn – žalobca nespôsobili úmyselne tento minimálny kontakt medzi sebou a ich vzťahy boli v rámci
takéhoto skutkového stavu viac-menej normálne. Je zrejmé, že nebohý otec žalobcu po čase pociťovať

ako každý otec nedostatok kontaktu so svojim synom, avšak je zrejmé, že syn mal vážne zdravotné
problémy, riešil svoje vzdelávanie, neskôr zamestnanie, ako aj ďalšie vážne problémy, o ktorých otec
nevedel a tento stav nevyvolal ani žalobca ani nebohý otec. Z tohto dôvodu neboli splnené vyššie
uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka o vydedení, žalobca nebol odsúdený za žiadny trestný
čin alebo prečin. Taktiež je zrejmé z vykonaného dokazovania, že nebohý otec nehovoril žalovaným,

respektíve svojim súrodencom vždy celú pravdu ale išlo o domnienky, ktoré sa následne rozšírili,
napríklad, že našiel sáčok možno s drogami u syna, keď tento bol raz u neho na návšteve, čo sa potom
v rodine na strane žalovaných rozchýrilo, s čím operovali počas súdneho konania. Tieto skutočnosti
preukázané neboli.

17. Po vykonaní dokazovania a po vyhlásení dokazovania za skončené, pretože strany nemali ďalšie

návrhy na dokazovanie súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti,
pretože žalobca preukázal svoje tvrdenia a uniesol dôkaznú povinnosť. V prvom rade bolo namietané,
že nie sú dané dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení, tak ako je to uvedené vyššie a ako to
vyžaduje Občiansky zákonník vo vyššie uvedených ustanoveniach. Súd zistil, že v tomto prípade bolo
potrebné žalobe vyhovieť a určiť neplatnosť závetu a neplatnosť listiny o vydedení z dôvodu, že bolo

preukázané, že tu objektívne neexistovali dôvody vydedenia podľa § 469a OZ a uvedenie v listine o
vydedení. V konaní sa nepreukázalo, aby zo strany syna došlo vo vzťahu k otcovi k správaniu v rozpore
s dobrými mravmi, k nejakému excesu, útoku, či nezáujmu. Vzťahy medzi synom – žalobcom a nebohým
otcom boli takéto v podstate po celú dobu od rozvodu jeho rodičov a od odsťahovania sa mami, ktorej bol
zverený do výchovy do Bratislavy. Ako zo strany otca, tak aj zo strany syna, pričom mali len sporadický

kontakt cez mobil a sociálne siete. S výnimkou jednej návštevy syna u otca a jednej návštevy otca
v Bratislave, tak ako je to popísané vo výpovediach. Navzájom o sebe nevedeli ani o svojom zdravotnom
stave. U syna bola okrem toho v rozhodnom období pred spísaním vydedenia a závetu diagnostikovaná
vyššie uvedená psychiatrická duševná porucha, ktorej objektívnym následkom bolo, že sa izoloval aj
od najbližších ľudí, vrátane otca (nedvíhanie telefónu) a podobne. Za takýchto podmienok nie je možné

v tomto konkrétnom prípade žiadať od syna, aby v konaní preukázal, že ako dospel a otec bol starší, že
mal začať prejavovať väčší záujem o nebohého otca. Hlavne keď ten v rozhodnom období nebol starý
(náhla smrť cca v 55 rokoch ) a nebol dlhodobo chorý, ani odkázaný na pomoc 3. osoby.

V konaní nebolo preukázané žiadne konanie v rozpore s dobrými mravmi zo strany

žalobcuvovzťahuknebohémuotcoviatotakejintenzity,ktorébymalozanásledoknaplnenieniektorého
z dôvodu vydedenia, či už konanie v rozpore s dobrými mravmi, neposkytnutie potrebnej pomoci v
chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, respektíve že žalobca ako jeho syn neprejavoval
o nebohého poručiteľa opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

V konaní bolo preukázané, že rodičia žalobcu, to znamená nebohý otec - poručiteľ a jeho manželka -
matka žalobcu sa rozviedli, keď mal žalobca cca 5 rokov. Následne rozsudkom o rozvode bol zverený vo
výchovy svojej mami a otec bol povinný prispievať stanovené výživné. Po rozvode sa jeho mama spolu
so zvereným maloletým synom - žalobcom odsťahovala za prácou do Bratislavy, kde žijú dodnes. Táto
skutočnosť - rozvod a rozpory medzi manželmi - rodičmi žalobcu nemôžu byť kladené za vinu žalobcovi

ako maloletému dieťaťu. Tento nemôže za to, že po rozvode sa jeho mama spolu s ním odsťahovala na
druhý koniec republiky do Bratislavy a teda na slovenské pomery medzi otcom - nebohým poručiteľom
a synom žijúcim v Bratislave bola veľká vzdialenosť, čím došlo k pretrhnutiu predovšetkým osobných
kontaktov a možností stretávania sa. V konaní bolo preukázané, že túto situáciu žiadnym spôsobom
nezapríčinil žalobca. Súd dáva za pravdu tvrdeniam žalobcu, že bolo predovšetkým na jeho rodičoch, v

tomto prípade jeho nebohom otcovi, aby prejavoval o maloletého syna opravdivý záujem po rozvode, to
znamená nie len osobné stretnutia ale aj iné, respektíve sa informoval u jeho mami ako sa syn má, či je
zdraví, kde študuje a či študuje, respektíve neskôr či pracuje a kde pracuje. V konaní bolo preukázané,
že nebohý otec takýto opravdivý záujem o syna nejako intenzívne žiadnym spôsobom neprejavoval.
Rovnako z tohto dôvodu súd má za to, že situácia, ktorá po rozvode vznikla a kontakty medzi žalobcom a

jeho nebohým otcom, ktoré boli sporadické spravidla len telefonicky, cez Facebook alebo tri maximálne
štyri stretnutia od rozvodu, boli za daných okolností normálne a nešlo o konanie v rozpore s dobrými
mravmi alebo konanie, ktoré by malo charakterizovať ako nedostatočne opravdivý záujem zo strany
syna pre nebohého otca. Takúto situáciu syn nezapríčinil a objektívne za ňu nemôže.18. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd má, že situáciu, ktorú popisovali svedkovia ako aj strany konaní,
ktorá nastala po rozvode manželstva nebohého poručiteľa s matkou žalobcu bola na dané pomery

normálna a nezakladá dôvod vydedenia. V konaní nebolo preukázané, aby nebohý poručiteľ - otec
žalobcu ho žiadal o pomoc v chorobe, starobe alebo z iných dôvodov. Súd poukazuje, že na oboch
stranách, teda na strane žalobcu ale aj na strane otca, nebola vyvíjaná nejaká mimoriadna iniciatíva
na bližší kontakt. Súd teda uzatvára, že nebolo zistené žiadne konanie, ktoré by intenzitou napĺňalo
rozpor s dobrými mravmi vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, neboli preukázané žiadne dôvody

vydedenia.

Z tohto dôvodu je listina o vydedení ako aj závet spísaný formou notárskej zápisnice, tak ako je uvedené
vyššie, neplatné pre rozpor so zákonom a pre neexistenciu objektívneho dôvodu. V takomto prípade
nemôžu dediť závetní dedičia, ale nastáva dedenia zo zákona, kde neopomenuteľným dedičom je práve
žalobca ako syn nebohého poručiteľa.

Vzhľadom na tieto skutočnosti, že nie sú dané dôvody pre vydedenie je listina o vydedení neplatná a
v nadväznosti na ňu aj závet, ktorý bol spísaný vo forme notárskej zápisnice v jednej listine, preto súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

19. Obrana žalovaných, že súd nemôže vzhľadom na koncentračnú zásadu a zásadu hospodárnosti po
zrušení prvého rozsudku odvolacím súdom prihliadať na nové skutočnosti a tvrdenia zo strany žalobcu,
konkrétne o jeho duševnej poruche, ktorá mu bola diagnostikovaná a o jeho liečení, pretože to neuviedol
už pred rozhodnutím odvolacieho súdu je nedôvodná. Súd poukazuje na právny názor Krajského súdu
v Prešove v zrušujúcom uznesení, ktorý práve nariadil súdu prvého stupňa skúmať dôvody ohľadom

vydedenia a tvrdenia žalobcu a v takomto prípade je možné, aby žalobca uviedol aj nové skutočnosti,
ako to bolo v tomto prípade. Rovnako obrana žalovaných, že z doložených listinných dôkazov žalobca
nepreukázal, aby sa liečil z tejto diagnostikovanej poruchy je nedôvodná. Podstatné pre posúdenie
týchto tvrdení žalobcu je, že žalobcovi bola objektívne diagnostikovaná vyššie uvedená duševná
porucha, a to psychiatrom a psychológom. Súd nemôže hodnotiť spôsob liečby ako to navrhovali

žalovaní u pacienta, pretože každý pacient má právo si zvoliť, či sa bude liečiť napríklad prírodnými
prostriedkami alebo chemickými liekmi alebo akú liečbu zvolí. Dôležité je objektívne diagnostikovaná
psychická porucha psychiatrom a psychológom, čo v tomto prípade splnené bolo. Rovnako z výpovedi
svedkov,predovšetkýmmatkyžalobcu,jehonebohéhootca,akoajďalšíuvedenísvedkoviajezrejmé,že
v uvedenom období, čo vlastne trvá až doteraz, žalobca vlastne nevychádzal z ich spoločného bývania,

bol zavretý v izbe, prestal komunikovať s ľuďmi, stratil kamarátov, čomu predchádzalo, že sa mu skončil
dlhoročný partnerský vzťah s priateľkou, v dôsledku toho nedokončil vysokú školu, prestal športovať,
hoci predtým sa profesionálne venoval kulturistike, nevedel sa poriadne zamestnať, pričom následky
tejto jeho choroby trvajú vlastne doteraz. O týchto skutočnostiach nebohý otec žalobcu nevedel, ako to
už bolo konštatované.

20. Z týchto dôvodov, keďže po zrušení rozhodnutia krajským súdom vyšli najavo nové skutočnosti,
predovšetkým ohľadom zdravotného stavu žalobcu, a to v rámci rozhodného obdobia pred vydedením
je zrejmé, že zo strany žalobcu nešlo o úmyselné a vedomé konanie v rozpore s dobrými mravmi
v neprospech jeho nebohého otca a tento stav nespôsobil ani žalobca ani nebohý otec žalobcu.

21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovaným v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd vo veci nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, či
už v stranách sporu, alebo v predmete sporu, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o trovách konania,

než podľa zásady úspešnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.