Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: DK-7C/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5423200616
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Plutinský

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5423200616.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Istebné C. 134, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým
pobytom F. C. XXX, adresa na doručovanie: G. XXX/XX, H., ČR, právne zastúpený: Advokátska
kancelária SLAMKA a Partners s.r.o., so sídlom, Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO:
50120000, o vylúčenie z užívania nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y l u č u j e žalovaného D. E. z užívania nehnuteľností – rodinného domu súp. č. XXX
v obci Istebné, postaveného na pozemku C-KN parc. č. 327/6 a pozemkov parc. reg. „C“ evidované
na katastrálnej mape ako parc. č. 326 záhrada o výmere 470 m2, parc. č. 327/5 zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 257 m2, parc. č. 327/6 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 220 m2, parc. č.
327/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 m2, parc. č. 327/8 zastavaná plocha a nádvorie o výmere
3 m2, parc. č. 327/9 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2, parc. č. 327/10 zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 39 m2, parc. č. 327/11 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6 m2, parc. č. 327/12
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 88 m2 a parc. č. 327/13 zastavaná plocha a nádvorie o výmere
5 m2, nachádzajúce sa v k.ú. F., všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k.ú. a obec F., okres
Dolný Kubín.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.05.2023 sa žalobkyňa domáha vylúčenia žalobcu
z užívania nehnuteľnosti. Žalobu odôvodnila tým, že Okresný súd Dolný Kubín rozhodnutím zo dňa
16.05.2023 uložil žalovanému, aby - dočasne nevstupoval do rodinného domu súpisné číslo XXX v obci
F., a aby sa na vzdialenosť menšiu ako 50 m nepribližoval k žalobkyni s výnimkou procesných úkonov
vedených pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi Slovenskej republiky - úplne nekontaktoval
žalobkyňu a zároveň žalobkyni súd uložil, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia podala na

súd žalobu smerujúcu voči žalovanému o vylúčenie z jeho užívacieho práva k nehnuteľnostiam, ktorého
právo vyplýva žalovanému z vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania
predmetných nehnuteľností zriadeného v prospech žalovaného, ktorého vklad bol príslušnou správou
katastra povolený pod č. V612/18 a priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

2. Žalobkyňa žalobu ďalej odôvodňuje tým, že vzhľadom na konanie žalovaného má dôvodnú obavu o

svoj život a zdravie, nakoľko žalovaný, ktorý bol jej partnerom, ju fyzicky napadol, pričom už v minulosti
sa ku nej správal veľakrát násilne. Často jej vulgárne nadáva. Vyhráža sa jej, že jej podpáli dom a
poškodzuje aj jej majetok - rodinný dom, v ktorom mu zriadila vecné bremeno doživotného práva bývania
a užívania z dobrej vôle, že v budúcnosti, keby sa jej niečo stalo, aby mal kde bývať. Pred jej deťmijej tiež vulgárne nadáva. Tiež sa vyhrážal samovraždou. Často jej a jej deťom pod vplyvom alkoholu
hovorí, aby skapali. Raz jej úmyselne spravil defekt na kolese, keď išla do práce. Tak isto ubližuje
domácim zvieratám, zbil aj psa tak, že suseda bola druhý deň kontrolovať, či to zviera žije. Nakoľko ju

dňa08.05.2023fyzickynapadol,privolalahliadkupolície,ktoráhovykázalazobydliana14dníazakázali
mu sa ku nej približovať na vzdialenosť menšiu ako 50 m. Dňa 12.05.2023 a následne dňa 24.05.2023
žalobkyňa navštívila Intervenčné centrum Žena v tiesni v Martine. Má strach o svoj život a zdravie, ako
aj o život a zdravie jej detí, najmä maloletého syna I., pretože správanie sa žalovaného zle vplýva na
jeho zdravý vývoj. Žalovaný neustále požíva alkoholické nápoje, pričom v stave opitosti je agresívny a

vulgárny a jeho správanie je nepredvídateľné. Na základe skutočnosti, že psychické, fyzické útoky a
vyhrážky žalovaného prebiehali v dlhom časovom rámci, pričom žalovaný neprejavil snahu o akékoľvek
zlepšenie svojho správania a nepomohlo ani niekoľkokrát privolať policajnú hliadku navrhuje, aby
Okresný súd Dolný Kubín vylúčil žalovaného z jeho užívacieho práva k predmetným nehnuteľnostiam,
ktorého právo vyplýva žalovanému z vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a
užívania predmetných nehnuteľností zriadeného v prospech žalovaného, ktorého vklad bol príslušnou

správou katastra povolený pod č. V612/18. Toto vecné bremeno bolo zriadené na základe zmluvy o
zriadení vecného bremena zo dňa 28.03.2018. V prípade, že by sa žalovaný vrátil späť do predmetného
rodinného domu, žalobkyňa má obavu, že jeho agresívne správanie sa môže stupňovať, čo ohrozuje aj
zdravý vývoj maloletého syna žalobkyne, nakoľko býval svedkom násilného správania sa žalovaného
voči žalobkyni.

3. K návrhu žalobkyňa pripojila Zmluvu o zriadení vecného bremena, Intervenciu Intervenčného centra
Žena v tiesni, Úradný záznam o vykázaní zo spoločného obydlia, výsluch účastníkov.

4. Tunajší súd dňa 27.06.2023 vyzval žalovaného, aby sa k žalobe žalobkyne v lehote 10 dní vyjadril.

5. Dňa 07.09.2023 došlo na tunajší súd vyjadrenie ku konaniu a žiadosť o odročenie pojednávania,
ktorom sa uvádza, že žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými v žalobe, no napriek tomu má záujem
vysporiadať so žalobkyňou vzťahy tak, aby neboli predmetom súdneho konania. Žalovaný sa podieľal na
investíciách ako aj samotných stavebných prácach na nehnuteľnosti, v ktorej má vecné bremeno právo

doživotného bývania. Žalovaný mal dobré vzťahy so žalobkyňou, a preto investoval svoje financie ako
aj práce do domu, ktorý bol zapísaný vlastnícky na žalobkyňu, ako do vlastného. Taktiež sa podieľal na
splácaní úveru, ktorý slúžil na zakúpenie domu, v ktorom spolu so žalobkyňou býval a mal tam nahlásený
trvalý pobyt. Žalovaný si je vedomý toho, že vzťahy so žalobkyňou sú narušené a má záujem na tom,
aby boli vzťahy urovnané mimosúdnou dohodou. V zmysle komunikácie so žalobkyňou má záujem

vyčísliť náklady ktoré predstavovali investície vložené z jeho strany do rodinného domu, ako aj financie,
ktoré boli použité na splácanie úveru poskytnutého žalobkyni. Po vzájomnom odsúhlasení si týchto
nákladov, ako aj výdavkov žalobkyne spojených s ubytovaním a stravou žalovaného v rodinnom dome
žalobkyne, je predpoklad k tomu, že bude uzavretá mimosúdna dohoda, ktorá sa bude týkať aj vecného
práva, spočívajúceho v práve doživotného bývania žalovaného v dome žalobkyne. Za týmto účelom

žalovaný žiada o odročenie pojednávania stanoveného na termín 14.09.2023 a o poskytnutie lehoty 30
dní na realizovanie mimosúdnej dohody. Odročenie pojednávania žalovaný odôvodňuje aj tým, že v čase
nariadeného termínu pojednávania má neodkladné povinnosti v zahraničí. Žalovaný je presvedčený, že
poskytnutá lehota vzhľadom na záujem obidvoch sporových strán poslúži k mimosúdnemu ukončeniu
tohto sporu.

6. Dňa 08.09.2023 tunajší súd poskytol stranám lehotu 30 dní na pokus o mimosúdne vyriešenie sporu,
avšak stany sporu k žiadnej dohode nedospeli.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, a to na deň 30.01.2024, na ktoré predvolal obe strany.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, jeho právny zástupca uvádza, že stanovisko žalovaného je
také, že preto, že si zvolil právneho zástupcu, nepovažuje za potrebné sa zúčastniť pojednávania.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných
dôkazov, obsahom spisu (č.l. 1 po č.l. 56) a pripojenými spismi OO PZ Dolný Kubín ORP-P-173/DK-2023

a tunajšieho súdu DK-10C/15/2023.

9.Žalobkyňauviedla,žezotrvávananávrhu.Chceuviesť,žežalovanýsícepilužajpredtým,aleproblém
nastal, keď odišiel na starobný dôchodok, to už pil každý deň. Hocikde opitý zaspal, to je jedno či v izbealebo aj na dvore. Problém bol, že už bol agresívny aj voči jej synovi. Snažila sa to riešiť aj s jeho synom
a nevestou, aj s jeho bratom, ten ho presviedčal, aby išiel na liečenie, nevesta jej povedala, aby sa
pozerala predovšetkým na seba a svoje deti a vylúčila ho z užívania. Keď bol opitý, tak napr. o 20:00

hod. večer vymetal teplú pec s tým, že nech to tam ľahne popolom. Vyvrcholilo to tým, keď ju chytil pod
krk a nevie ako by to dopadlo, keby nebol prítomný jej syn. Ďalej uvádza, že násilie žalovaného bolo
dlhodobé, napr. prepichol jej gumy na aute, k čomu sa sám priznal, keď bol za ňou v nemocnici. Polícia
u nich bola viacej krát. Navrhuje, aby sa z toho konania žalovaného vyžiadali policajné záznamy. Taktiež
navrhuje výsluch jej detí. Žalobkyňa chce, aby žalovaný s nimi nežil, aby tam už nebýval, ani aby sa

k ním už nepriblížil. Tvrdí, že problém začal vtedy, keď odišiel na starobný dôchodok a začal veľmi piť.
On mal v podstate fľašky po celom dome. Napr. nariadil, aby deti už o desiatej večer nevychádzali zo
svojich izieb, lebo že mu rušia spánok a že potom sa musí ísť opiť, takže ak náhodou vyšli zo svojej
izby, skutočne sa opil a robil bodrel, napr. rozbil dvere. Mladší syn kvôli tomu, že sa bál vyjsť z izby,
tak sa v izbe dokonca pocikal. Dcéra jej povedala, že ak to nebude riešiť, že odíde a tak aj odišla do
podnájmu v Kubíne. Alebo napr. schválne jedol z hrnca tak, aby to už nechceli deti, alebo sa počúral do

postele. A ona mala rôzne náklady pre jeho správanie. Žalobkyňa s ním už od mája nekomunikuje a ani
už nechce. V podstate už dvakrát bolo vybavené jeho liečenie, prišiel za ním jeho brat, že ho zavezie
do Ružomberka, že je všetko vybavené, ale on odmietol. Deti sa ho báli, nemohli si zobrať ani jesť čo
chceli. Ak si napr. večer išli robiť tousty, tak im rozbil toustovač. Hovorí, že jej syn mal napr. rád mačky,
choval ich. To dodnes nevie, že žalovaný ich pozbieral do vreca a ona nevie kde ich odniesol. Keď bol

opitý, napr. fotil deťom izby a prehrabával im veci, tvrdil napr. že hľadá svoju voňavku. Keď bol triezvy
a hovorila mu čo urobil, tak sa len pozeral, nič nepovedal alebo sa otočil a odišiel. Taktiež robil škodu
napr. na humne, zrezal dva piliere s tým, že sa ohrejú. Tvrdí, že žalovaný, ktorý je veľmi silný, ju chytil
pod krk a pritisol, ona sa až počúrala a kričala zo všetkých síl o pomoc. Ešte si spomína napr., že si
urobil slučku zo žinky, že sa ide obesiť a že sa musia na to všetci dívať.

10. Právny zástupca žalovaného uvádza, že žiada žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania
z toho dôvodu, že žalobkyňa podstatnú časť svojich dôvodov vidí v skutku, ktorý sa mal stať
08.05.2023 a ktorý bol predmetom rozhodnutia OU DK, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-DK-
OVVS-2023/005282-010, kde toto priestupkové konanie bolo zastavené, nakoľko skutok 1/ sa nestal

a skutok 2/ nie je priestupkom. V zásade rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobkyňa mala rozporné
tvrdenia a aj vykázanie z obydlia bolo potom v rozpore so zákonom.

11. Súd pojednávanie odročil na deň 27.02.2024, za účelom predvolania svedkov J. B. a B. B., výsluchu
žalovaného, ktorého účasť mal zabezpečiť jeho právny zástupca. Ďalej boli z OO PZ žiadané správy

ohľadne zásahov, resp. návštev polície u žalobkyne a žalovaného na adrese F. XXX.

12. Na pojednávanie konané dňa 27.02.2024 sa dostavili žalobkyňa, právny zástupca žalovaného a aj
svedkovia – deti žalobkyne.

13. Vypočutá svedkyňa J. B. (dcéra žalobkyne) uviedla, že spolužitie jej mamy so žalovaným bolo
neustále zlé, on bol stále opitý, vysmieval sa im. Robil im zle. Keď išla do špajze, našla tam napr. tri
kartóny Fernetu. Keď sa napr. korčuľovala a išla sa len napiť do domu, tak on jej vyhodil korčule, že
si ich má dávať na poriadok. Keď napr. kúrili, tak on práve vtedy išiel vymetať pec a tak vydymil dom,
že museli maľovať. Musela kvôli jeho správaniu odísť z domu do podnájmu, pretože chcela študovať

a tam sa vôbec nedalo. Robila kantorku v kostole, ale nemohla napr. cvičiť na klavíri, pretože on vtedy
jej kázal, že napr. má ísť nosiť drevo alebo sa má ísť prechádzať so psom, aby jej znemožnil to cvičenie
na klavíri. Brat jej volal do práce, oni sa báli. On keď bol opitý, tak sa napr. vyzliekol a vymočil sa hocikde
v dome alebo si napr. urobil slučku a vyhrážal sa, že sa zabije. Uvádza, že bol agresívny aj fyzicky voči
ich matke. To jej tiež bratia volali, že aby som im prišla pomôcť, že je opitý a napáda matku. On ju chytil

pod krk a nejako ju udrel o stenu. Brat ho z nej dal dolu a potom volali aj políciu. To mohlo byť tak rok
dozadu ako odišiel. Pokiaľ si pamätá, tak políciu volali minimálne trikrát alebo štyrikrát.

14. Vypočutý svedok B. B. (syn žalobkyne) uviedol, že to spolužitie bolo zlé. Ak má povedať konkrétne
prípady konfliktov, tak napr. ak matka odišla z domu ku kamarátke, tak on pootváral v dome všetky okná

a dvere s tým, že ak odišla mama, odišla láska. Keď ho konfrontoval, tak to odmietol pozatvárať, keď
to urobil on, otváral to opäť, musela prísť až matka a až potom čo mu povedala, že zavolá políciu,
s takýmto konaním prestal. On napr. keď mali jesť, tak nejedol z taniera, ale naschvál jedol z hrncov
tak, aby to jedlo znehodnotil. Prípadne kúril tak, že v dome bolo 35 – 40 °C a schválne spálil množstvopaliva s argumentom, že jemu je zima. Navyše bol agresívny, urážal a nadával aj jemu. Napr. aj keď
bol po nočnej, tak ráno behal po dome a vrieskal. Keď mu povedal, že sa potrebuje vyspať, on povedal,
že to ho nezaujíma a taktiež hulákal a vrieskal napr. aj v noci tak, že sa nedalo spať. Hovorí, že

prakticky nebol deň, keď on nebol pod vplyvom alkoholu. Od pondelka do piatka to bolo zvyčajne pivo
a cez víkend to bol tvrdý alkohol. Polícia bola u nich viackrát, oni mu aj dali fúkať, vie že raz nafúkal
najmenej 1,8 promile. Robil aj ďalšie zlé veci, napr. schválne zbieral vajcia a hádzal ich na zem, aby ich
znehodnotil alebo napr. z humna vymontoval jeden pilier, čím došlo k poškodeniu tejto stavby a mohlo
dôjsťkohrozeniuživotaazdraviainýchosôb.Ďalejnapr.keďbolinanávšteveupríbuzných,onprehľadal

celý dom, poprehadzoval veci. Napr. mali takého obľúbeného medvedíka, ktorého rôzne prenášal do
izieb a štylizoval ho do rôznych polôh, napr. bol na stole s nožom. Nechával im rôzne nepekné odkazy.
Znepríjemňoval život jemu aj súrodencom, nemohli sa venovať napr. štúdiu. Ďalej chce uviesť, že pri
rekonštrukcii schodov on tieto tak poškodil, že keď zisťovali u stolára, koľko by to stálo, tak im uviedol,
že tá oprava by stála 2.000,- eur, taktiež bol problém, že si nedal povedať a položil plávajúcu podlahu
na nevyschnutý poter, kde došlo k zdutiu a znehodnoteniu tejto podlahy.

15. Právny zástupca žalovaného na záver uviedol, že žalobu navrhuje v celom rozsahu zamietnuť,
pretože neboli splnené zákonné predpoklady podľa § 146 Občianskeho zákonníka. Tak isto nesúhlasil
s tým, že na predmetný prípad je možné analogicky použiť toto ustanovenie. V tej súvislosti poukázal
na rozsudok Krajského súdu Trenčín 17Co/525/2014 v spojení s rozsudkom OS Trenčín 15C/131/2013

a zdôraznil aj to, že žalobkyňa má k dispozícii iné prostriedky ochrany upravené zákonom, preto nie je
dôvodné používať v tomto prípade analógiu. Uviedol, že žalovaný sa už približne rok nezdržiava v tejto
domácnosti a tiež poukazujú na rozhodnutie Okresného úradu Dolný Kubín zo dňa 10.11.2023, ktoré
bolo súdu predložené.

16. Na základe žiadosti Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Dolnom Kubíne, odbor poriadkovej
polície bolo zistené, že žalovaný ma tri záznamy v evidencii priestupkov, a to zo dňa 14.11.2021, zo dňa
01.11.2022, zo dňa 10.02.2023 – priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, podľa § 49 ods. 1 písm.
d) a odsek 2 z. č. 372/1990 o priestupkoch, ktorých sa mal dopustiť vulgárnym správaním voči žalobkyni.

17. Súd veci nariadil pojednávanie, a to na deň 26.03.2024. Na pojednávaní sa súd oboznámil
s obsahom spisu č. l. 70 po č.l. 74. Na záver žalobkyňa uviedla, že chce aby súd rozhodol v zmysle
žaloby. Tvrdí, že zo žalovaného ochorela, a je na invalidnom dôchodku.

18. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo skutkových tvrdení oboch strán uvedených

v žalobe, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

19. Z výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. F. vyplýva, že v prospech žalovaného bolo zriadené vecné bremeno
–spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností zriadeného v
prospech žalovaného, ktorého vklad bol príslušnou správou katastra povolený pod č. V612/18 –

rodinného domu súp. č. XXX v obci F., postaveného na pozemku C-KN parc. č. 327/6 a pozemkov parc.
reg. „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 326 záhrada o výmere 470 m2, parc. č. 327/5
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 257 m2, parc. č. 327/6 zastavaná plocha a nádvorie o výmere
220 m2, parc. č. 327/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 m2, parc. č. 327/8 zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 3 m2, parc. č. 327/9 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2, parc. č. 327/10

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2, parc. č. 327/11 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6
m2, parc. č. 327/12 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 88 m2 a parc. č. 327/13 zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 5 m2, nachádzajúce sa v k.ú. F., všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX
pre k.ú. a obec F., okres Dolný Kubín. Okresný súd Dolný Kubín rozhodnutím zo dňa 16.05.2023 uložil
žalovanému aby - dočasne nevstupoval do vyššie uvedených nehnuteľností a aby sa na vzdialenosť

menšiu ako 50 m nepribližoval k žalobkyni s výnimkou procesných úkonov vedených pred orgánmi
činnými v trestnom konaní a súdmi Slovenskej republiky - úplne nekontaktoval žalobkyňu, a to písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami a zároveň žalobkyni súd uložil, aby
v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia podala na súd žalobu smerujúcu voči žalovanému o
vylúčenie z jeho užívacieho práva k nehnuteľnostiam, ktorého právo vyplýva žalovanému z vecného

bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností zriadeného
v prospech žalovaného, ktorého vklad bol príslušnou správou katastra povolený pod č. V612/18 a
priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zo správ Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne, odbor poriadkovej polície bolo zistené, že žalovanýma tri záznamy v evidencii priestupkov, a to zo dňa 14.11.2021, zo dňa 01.11.2022, zo dňa 10.02.2023
– priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, podľa § 49 ods. 1 písm. d) a odsek 2 z. č. 372/1990
o priestupkoch ktorých sa dopustil vulgárnym správaním voči žalobkyni, jeho konanie zo dňa 08.05.2023

nebolo posúdené ako priestupok a konanie bolo zastavené, pretože verbálny útok žalovaného sa nestal
a fyzický kontakt nebol priestupkom. Dňa 12.05.2023 žalobkyňa navštívila Intervenčné centrum Žena
v tiesni v Martine, z ktorého vyplýva, že žalobkyni bola poskytnutá krízová intervencia, špecializované
poradenstvo a právna pomoc v zmysle zákona 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Kde bolo potvrdené, že klientka je osoba zažívajúca násilie zo strany

svojho partnera. V rodine pani A. B. diagnostikovali najmenej päť rokov trvajúce psychické násilie zo
strany jej partnera D. E.. Prítomní násilia boli aj jej synovia - 20-ročný B. a 15-ročný I.. Podľa vyjadrenia
paniB.,saobajajejsynoviajejpartneraboja,zamykajúsaprednímdoizieb,nekomunikujúsním,abyho
nevyprovokovali, vyhýbajú sa mu. Najstaršia dcéra sa zo strachu pred matkiným partnerom odsťahovala
zo spoločnej domácnosti. Aj pani B. má zo svojho partnera strach a na noc sa sama zamyká v spálni.
Keďže ju žalovaný dňa 08.05.2023 fyzicky napadol, keď ho žiadala, aby odišiel, pretože jej pod vplyvom

alkoholu vulgárne nadával, žalovaný bol privolanou hliadkou polície vykázaný z obydlia na dobu 14 dní
a zároveň mu bolo zakázané približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.

20. Podľa § 123 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

21. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

22. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia
alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome
alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť
užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva,

prípadného z jeho užívania úplne vylúčiť.

23. Podľa §151p ods.3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú
náhraduobmedzujealebozrušuje.Akprezmenupomerovnemožnospravodlivotrvaťnavecnomplnení,

môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

24. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

25. Súd aj vzhľadom na povinnosť uloženú žalovanej v konaní 10C/15/2023 skúmal možnosť aplikácie
ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka na daný prípad cestou tzv. analogie legis, analógie
zákona. To upravuje ustanovenie § 853 Občianskeho zákonníka. Podstatou analógie zákona je, že
ak sa vyskytne faktická situácia zákonom neriešená, tzv. medzera v zákone, posúdi sa podľa

ustanovení zákona, ktoré upravujú faktickú situáciu podobnú. V danom prípade to znamená, že ak
vylúčenie oprávneného z vecného bremena – spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania z
dôvodu psychického alebo fyzického násilia voči povinnej z vecného bremena Občiansky zákon nerieši,
posúdi sa takýto skutkový stav v zmysle § 853 Občianskeho zákonníka podľa ustanovenia
§ 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje vylúčenie bezpodielového spoluvlastníka

(manžela) z užívania spoločného bytu, domu z dôvodu psychického alebo fyzického násilia voči
spolužijúcemu druhému bezpodielovému spoluvlastníkovi (manželovi). Týmto spôsobom je možné
postupovať len v prípade, že sa jedná o tzv. medzeru v zákone. Teda, že otázka vylúčenia z vecného
bremena – spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania je zákonom neriešená, pretože takúto
situáciu zákonodarca nepredpokladal, nepomyslel na ňu, a preto ju ani v zákone nemohol

upraviť. Súd má za to, že tento spor má svoj hmotnoprávny základ analogicky v ust. 146 ods. 2 OZ, hoci
žalobkyňa a žalovaný nie sú manželmi. Súd viazaný žalobou ako ju vymedzila žalobkyňa na základe
pokynu súdu prihliadal na judikatúru v prípadoch, pokiaľ išlo o bezpodielové vlastníctvo a podielové
vlastníctvo (k tomuto sa vzťahovala aj judikatúra na ktorú poukazoval právny zástupca žalovaného, tedanie na prejednávaný prípad), avšak vzhľadom aj k tomu, že pri vecnom bremene nie je možnosť takých
účinných prostriedkov ako je tomu v ostatných menovaných prípadoch, rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

26. Vylúčenie oprávneného z užívania nehnuteľností by však malo byť krajným a ozaj výnimočným
riešením, keďže ide o pomerne veľký zásah do jeho práva v danom prípade z vecného bremena. Súd
v danom prípade ku tomuto riešeniu pristúpil, pretože vykonaním dokazovaním mal preukázané, že
žalovaný je bývalým partnerom (o čom svedčí fakt, že obaja majú evidované trvalé pobyty na adrese F.

XXX), ktorých vzťah je dlhodobo vážne narušený a vyhrotil sa útokmi žalovaného na žalobkyňu. Tých
bolo preukázané viacero a nie je teda podstatné posúdenie skutku z 08.05.2023. U žalovaného teda
nedochádza len k hrozbám ale aj k uskutočneniu fyzického, ale najmä psychického násilia na žalobkyňu
a na jej deti. Vylúčenie žalovaného z vecného bremena – spočívajúce v práve doživotného bývania
a užívania je občianskoprávnou sankciou v danom prípade nevyhnutnou. Právo musí chrániť slabšiu
stranu, ktorá je v danom prípade žalobkyňa, a to aj za cenu zásahu do práv žalovaného. Pomery v dome

žalovanej jej aj jej deťom, nedovoľujú dom pokojne užívať bez strachu o svoju osobu alebo o život
a zdravie, ďalšie spolužitie so žalovaným sa stalo neznesiteľným. Žalovaný sa v súčasnosti v dome
nezdržuje z toho dôvodu, že bol vykázaný políciou a následne nemôže do domu vstupovať vzhľadom
na zákaz uložený súdom neodkladným opatrením. Súd v tomto konaní jednoznačne zistil, že žalovaný
zasahuje do práv žalobkyne na pokojný a zdravý súkromný a rodinný život a vyplýva to či z priestupkov,

ktorých sa dopustil, tak aj z výpovedí svedkov. Súd má za to, že ten, kto sa správa nevhodným, morálke
a zákonu odporujúcim spôsobom, nemôže byť na tom lepšie ako ten, kto je takým správaním postihnutý.
Osoba zasiahnutá takýmto správaním musí mať reálnu možnosť ochrany v primeranom čase bez ohľadu
na to, či má finančné prostriedky (pokiaľ by sa ako možnosť bral možný postup podľa §151p OZ),
inak nie je zabezpečené ústavné právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života (čl.19 ods. 2 Ústavy SR) a je tu medzera v zákone. Súd zároveň poznamenáva,
že týmto rozhodnutím nie je žalovanému odobratá možnosť, aby sa on domáhal svojich práv podľa §
151p OZ.

27.Vzhľadomnauvedenéskutočnostisúduzatvára,žežalobajedôvodná,apretosúdvýrokomI.žalobe

vyhovel.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. O trovách súd rozhodol podľa pomeru úspechu žalovanej vo veci tak, že jej priznal nárok na náhradu
trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%, keďže súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Námestovo (§ 355 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.