Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. marec 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/128/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123389162
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6123389162.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: 365.bank, a. s.,

so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom
Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 50 680 552 o zaplatenie 10.519,51 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.133,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7%
ročne od 16.5.2023 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.11.2023 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť sumu 10.519,51 eur s prísl.. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným
bola dňa 17.12.2020 uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca

žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 12.000 eur. Keďže žalovaný strana úver
nesplácala, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 15.11.2022. Žalovaný doposiaľ uhradil do
zosplatnenia sumu 2.866,52 eur (istina 1.252,49 eur, úroky 1.493,43 eur, poplatky a poistné 120,60 eur).

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal pod sp. zn. 33 Up 1410/2023 dňa 7.9.2023 platobný rozkaz,
ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu.

3. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalobca neuniesol
bremeno tvrdenia, že bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, pričom zároveň poprel
doručenie takéhoto úkonu žalovanému. Navrhol preto žalobu zamietnuť, pričom zároveň konštatoval
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z dôvodu neuvedenia RPMN a nesprávne uvedenie celkovej
čiastky.

4. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že zaslal žalovanému pred podaním žaloby

predžalobnú výzvu zo dňa 3.8.2023, ktorú priložil k žalobe spolu s podacím hárkom, ktorá sa dostal
do dispozičnej sféry žalovaného, pričom k výzve priložil aj list označený ako „Výzva na úhradu dlžnej
sumy“ z 15.11.2022 ako aj list „Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ z 19.10.2022, ktoré oba si žalovaný
neprevzal. Dôvodil, že aj RPMN aj celková čiastka sú v zmluve zrozumiteľne uvedené.5. Písomným podaním (č. l. 89 a nasl spisu) sa na výzvu súdu vyjadril k bonite žalobca, ktorý konštatoval,
že po refinancovaní prvého úveru vo výške 11.793 eur a 102 eur nezostali žalovanému žiadne iné

úverové záväzky, pričom pôvodne splácal úver vo výške 244 eur mesačne a po refinancovaní to bolo
už len 179,09 eur mesačne, pričom mesačne mu zostala suma 704,91 eur, teda bol dostatočne bonitný,
všetko v kontexte sumy životného minima na dospelú osobu vo výške 214,83 eur. Navrhol žalobe
vyhovieť.

6. Vo vyjadrení z 22.12.2023 žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že zosplatnil úver a teda
vyhlásenie predčasnej splatnosti je neplatné aj kvôli neuvedeniu konkrétnej splátky, pre ktorú úver
zosplatnil. Zotrval na bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a navrhol žalobu zamietnuť.

7. Napokon písomným podaním z 20.2.2024 sa k veci vyjadril žalobca, ktorý konštatoval, že z § 53
ods. 9 OZ nevyplýva povinnosť žalobcu informovať žalovaného o konkrétnej splátke, ktorú on sám

neuhradil. Ďalej dôvodil, že došlo k zachovaniu 15-dňovej lehoty na upozornenie pred vyhlásením
predčasnej splatnosti úveru. Právne účinky upozornenia nastali 24.10.2022 (uloženie na pošte) a od
tohto dňa začala plynúť 15-dňová lehote, pričom úver bol zosplatnený až 15.11.2022. Navrhol preto
žalobe vyhovieť.

8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu
konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 6 a nasl. je úverová zmluva
o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka, na č. l. 17 je predžalobná výzva na plnenie spolu s doručenkami,
na č. l. 20 a nasl. je upozornenie Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 19.10.2022, na č. l. 21
je výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 15.11.2022, na č. l. 22 a nasl. sú obchodné podmienky pre

spotrebiteľskéúveryvovzťahukžalobcovi,nač.l.36jeplatobnýrozkazuOSBBsp.zn.33Up/1410/2023
zo dňa 7.9.2023, na č. l. 40 a nasl. je odpor voči tomuto platobnému rozkazu, na č. l. 62 je vyjadrenie
žalobcu k odporu žalovaného, na č. l. 89 je vyjadrenie žalobcu na výzvu súdu vo vzťahu k skúmaniu
bonity žalovaného spolu s prílohami, na č. l. 110 je vyjadrenie žalovaného, resp. stanovisko žalovaného
vo veci samej, pričom zistil tento skutkový stav:

9. Dňa 17.12.2020 žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom predmetom
zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 12.000 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver
s úrokovou sadzbou vo výške 9,50 % p. a., RPMN bola vo výške 12,40 %, priemerná hodnota RPMN
9,05 %. V zmluve bola celková čiastka spojená s úverom v sume 18.574,47 eur. Žalovaný sa zaviazal

splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných 96 mesačných splátok vo
výške 193,49 eur (z toho istina + úroky 179,09 eur, poistenie 14,40 eur) vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc
dňom 20.1.2021 s konečnou splatnosťou dňa 20.12.2028.

10. Podľa tvrdenia žalobcu, ktoré nebolo žalovanými rozporované žalovaný z tejto pôžičky uhradil sumu

2.866,52 eur.

11. Výzvou zo dňa 19.10.2022 žalobca upozornil žalovaného na splatenie dlžnej čiastky úveru vo výške
1.032,97 eur.

12. Výzvou zo dňa 15.11.2022 žalobca vyhlásil k tomuto dátumu úver za predčasne splatný, pričom
žiadal uhradiť sumu 11.372,01 eur do 10 dní od doručenia tejto výzvy.

13. Na pojednávaní konanom 7.3.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že považuje žalobu
v celom rozsahu za dôvodnú. Konštatoval, že obrana žalovaného bola podľa jeho právneho názoru

vyvrátená, pričom túto obranu považoval za účelovú a naznačil, že ide v danom prípade o využívanie
spotrebiteľských vzťahov v zmysle, že spotrebiteľa vyhráva spory. Vzhľadom na uvedené odkázal na
svoje doterajšie písomné vyjadrenia. Konštatoval, že skúmanie bonity bolo podľa jeho právneho názoru
dostatočné, pričom žalovaný v čase kontraktácie zmluvy nemal iné záväzky a banka nemohla zistiť
iné záväzky žalovaného iným spôsobom ako z verejných registrov, teda ak by boli uvedené nejaké

zavádzajúce údaje, tak išlo by len o klamlivé údaje zo strany žalovaného ako spotrebiteľa. Poukázal
na to, že úverová splátka pôvodného úveru sa znížila pri refinancovaní takmer o viac ako 60 eur
a preto sa mu spotrebiteľovi v danom prípade žalovanému finančne ,,uľavilo“. Vzhľadom na tieto dôvodynavrhol žalobe vyhovieť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, nemal návrhy na doplnenie
dokazovania.

14. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že nebola dostatočne skúmaná
bonita spotrebiteľa v danom prípade žalovaného a to v zmysle §7 a §11 zákona o spotrebiteľských
úveroch, pričom išlo o konanie jednak v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa aj
o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že žalobca ako veriteľ vyplatil plnú výšku
úveru žalovanému ako spotrebiteľovi, pričom spotrebiteľ mal zmluvnú povinnosť vyplatiť predchádzajúci

úver. Toto považoval za v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň vzniesol aj námietku premlčania a to
v kontexte, že zmluva bola uzatvorená 17.12.2020, pričom návrh na vydanie platobného rozkazu je zo
dňa 24.8.2023. Konštatoval, že 24.10.2022 táto zásielka bola zaslaná žalovanému, avšak vrátila sa ako
nedoručená žalobcovi až 18.11.2022 s tým, že právny úkon zosplatnenia je z 15.11.2022. Vzhľadom
na to, považoval takéto zosplatnenie za neplatné. Poukázal na to, že pôvodná splátka bola vo výške
179,09 eur, pričom veriteľ, teda žalobca, podmieňoval zosplatnenie úhradou viac ako 5tich splátok a to

sumou vo výške 1.032,97 eur. Vzhľadom na to považoval zosplatnenie za neplatné a vzhľadom na
uvedené navrhol žalobu zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania a nemal návrhy
na doplnenie dokazovania.

15. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

19. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom

fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

22.Podľa§9ods.1citovanéhozákonazmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu.Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.23. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s

odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa

§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj

porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

25. Poskytovanie bankových služieb je predmetom podnikateľskej činnosti právneho predchodcu
žalobcu, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaný pri uzatváraní zmluvy jednal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zamestnania alebo povolania.

26. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou,
konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný
v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Právny vzťah
strán súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona

o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy a všeobecného právneho predpisu
Občianskeho zákonníka.

27. Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As XX/XXXX - E. kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského
soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti

spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností
a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno
dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím
nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr,
neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a

mohlamítpochybnostiopravdivostitvrzenýchskutečností.Smyslemzakotvenípovinnostiposkytovatelů
spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském
úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího
zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele
posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že

věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností
splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím
úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě
ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).

28. Súd prvej inštancie podrobil preskúmanie prejednávanej veci nielen z pohľadu pozitívnoprávneho,
aleajzpohľadujusnaturalistického,najmäcezprizmudobrýchmravov.Len namargosúdprvejinštancie
poukazuje na fakt, že k inštitútu dobrých mravov treba pristupovať ako k stáročia sa vyvíjajúcemu
inštitútu, ktorý vo svojej bazálnej podstate však ostáva až na drobné výnimky plynúce z celkového

spoločenského vývoja nemenný.

29. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania
a dobra. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré

v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú uznávané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.30. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne
považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny
hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v

právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu
povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je
smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008.

31. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

32. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Čo sa týka zamietavého výroku (III. výrok tohto rozsudku), súd prvej inštancie konštatuje, že konanie
žalobcu spočívajúce v nenáležitom skúmaní bonity klienta je možné posúdiť ako konanie v rozpore
s dobrými mravmi. Z podkladov predložených samotným žalobcom vo vzťahu k bonite žalovaného
skúmanej žalobcom, okrem popisu úveru vyplýva, že žalovaný uviedol určité údaje žalobcovi, ktoré

tento bez ďalšieho akceptoval.

34. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou
procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a

každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten
skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie
na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za
základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení
dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom

procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná
dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je
pravdivá.

35.Žalobcasiuplatňujeprávonaplneniezozmluvyospotrebiteľskomúvere,apretojenutnévyhodnotiť,
či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie
právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t. j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie. Bolo na žalobcovi,
aby preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7

ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z..

36. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom,
či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ

vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom, tak aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.

37. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný

získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho
osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov
a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať
spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo

vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti,
konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo
strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. U žalovaného ide o úver na
refinancovanie pôvodného úveru, pričom žalobca ako dodávateľ neskúmal reálne výdavky žalovanéhoako spotrebiteľa. Obmedzil sa len na konštatovanie o životnom minime (214,83 eur) a výšku splátky (v
skutočnosti 193,49 eur) s ohľadom na čistý mesačný príjem žalovaného (884 eur)

38. Súd prvej inštancie preto takéto formulárové, ba priam ľahkovážne, skúmanie bonity dodávateľom
u spotrebiteľa vyhodnotil za v rozpore s dobrými mravmi a preto žalobu kvôli nedostatočnému skúmaniu
bonity v prevyšujúcej časti zamietol.

39. Posudzovaný právny vzťah strán je teda od svojho vzniku právnym vzťahom založeným

spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v
postavení spotrebiteľa.

40. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca poskytol na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.10.2020 žalovaným úver vo výške 12.000 eur, pričom žalovaný z
poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške 2.866,52 eur podľa vyjadrenia samotného žalobcu,

preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi rozdiel, t. j. 9.133,48 eur s prísl a v prevyšujúcej
časti, ako už bolo uvedené, žalobu zamietol.

41. Čo sa týka zosplatnenia úveru, je nutné uviesť nasledovné. Žalobca zasielal žalovanému výzvu
na splatenie dlžnej časti úveru z 19.10.2022 ako aj výzvu na úhradu dlžnej sumy z 15.11.2022. Obe

výzvy boli žalovanému doručované na jeho korešpondenčnú adresu, teda sa dostali do dispozičnej
sféry žalovaného, hoci si ich neprevzal. Súd preto zosplatnenie úveru považoval za platné a obranu
žalovaného za účelovú v snahe vyhnúť sa plneniu svojich záväzkov.

42. Vo vzťahu k premlčaniu namietanému žalovaným súd uvádza, že nárok žalobcu nevyhodnotil ako

premlčaný, nakoľko plynutie premlčacej doby neplynie od momentu uzavretia zmluva, ako uvádzal
žalovaný, pričom treba poukázať na to, že k zosplatneniu úveru došlo k 15.11.2022, avšak žaloba
bola podaná (na Okresnom súde Banská Bystrica) na súde 24.8.2023 (č. l. 34 spisu), teda v zákonnej
premlčacej dobe, ktorá neuplynula.

43. Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods.1, 2 OZ.

44. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

46. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný požadoval úrok z omeškania až od 16.5.2023,
preto súd prvej inštancie tomuto návrhu v zmysle dispozičnej zásady vyhovel.

47. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný (62 %), preto žalobca má
voči žalovanému (úspešný v rozsahu 38 %) právo na náhradu trov konania v rozsahu 24 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí
jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.