Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616208506
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1616208506.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu
Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, deti
rodičov: matka B. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., zastúpená advokátkou doc. JUDr. Lilou

Bronislavou Pavelkovou, PhD., Jesenského 12, Bratislava a otec F. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. X, E., zastúpený splnomocnencom Advokátska kancelária VERIONS, s.r.o., so sídlom Radvanská
21, Bratislava, o návrhu navrhovateľov, starých rodičov: 1/ F. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C. XX,
E. a 2/ F. B. B., C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. C. XX, E., obaja zastúpení splnomocnencom
Advokátska kancelária VERIONS, s.r.o., so sídlom Radvanská 21, Bratislava, za účasti prokurátora
Krajskej prokuratúry Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava 1, o úpravu styku maloletých detí so starými

rodičmi, o odvolaní starých rodičov proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 31.07.2023, č.k.
B1-3P/57/2017-583, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ (výrok

I.) a rozhodol že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Z odôvodnenia
rozsudku vyplynulo, že navrhovatelia, starí rodičia maloletých detí A. a B. B. sa doručeným návrhom
súdu prvej inštancie domáhali úpravy styku s maloletými deťmi a to každú stredu od 14.30 hod. do
19.00 hod., každý párny piatok od 14.30 hod. do soboty nasledujúceho dňa do 9.00 hod., kedy deti
odovzdajú kontinuálne otcovi v rámci jeho stretávacieho času, v čase od 27.12. od 9.00 do 29.12 do
19.00hod.avčaseletnýchprázdnindruhýaugustovýtýždeňodpondelkaod9.00hod.donasledujúceho

pondelka do 9.00 hod.. Dôvodili tým, že od vydania uznesenia Okresného súdu Bratislava I, sp.zn.
3P/15/2015-122 zo dňa 04.05.2015 došlo k zmene úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, ktoré boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch.
Dotknutým uznesením bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým boli maloleté deti dočasne zverené
do osobnej starostlivosti matky, pričom došlo k úplnému odtrhnutiu otca od maloletej A., a k výraznému
obmedzeniu styku s maloletou B., čím došlo k prerušeniu aj ich kontaktu s maloletou A. a obmedzeniu

kontaktu s B.. Potrebu úpravy styku starých rodičov odôvodňovali záujmom maloletých detí na vytváraní
a rozvoji vzťahových väzieb so starými rodičmi ako blízkymi osobami, okolnosťou, že si to vyžadujú
pomery v rodine, ako aj nespravodlivým a nerovnoprávnym postavením starých rodičov, matky a otca.
Otec žiadal návrhu starých rodičov vyhovieť s tým, že sa s ním stotožňuje, za príčinu odmietania
kontaktu s ním ako otcom, ako aj so starými rodičmi z jeho strany označil vplyv matky na maloleté deti
zverené jej dočasne do osobnej starostlivosti. Matka podľa neho nepodporuje deti v láskavom vzťahu

k starým rodičom. Prostredie u matky má byť voči otcovi a rodine otca výrazne nepriateľsky ladené.
Matka maloletých označila návrh starých rodičov ako účelový, starí rodičia matku ani raz od 01.06.2009nijakým spôsobom nekontaktovali, so záujmom o stretnutie s maloletými sa na ňu nikdy neobrátili.
Kolízny opatrovník navrhol návrh navrhovateľov zamietnuť, styk so starými rodičmi považuje za dôležitý,
je však presvedčený, že autoritatívne rozhodnutie by bolo kontraproduktívne, poukázal na zistený názor

oboch detí. Za pozitívne označil nedávne nadviazanie kontaktu medzi maloletou A. a starým otcom.
Prokurátor navrhol návrh navrhovateľov zamietnuť, keď v danom prípade neboli splnené podmienky
pre autoritatívne rozhodnutie. Za daného dôkazného stavu by navrhovaná úprava styku bola neúčelná
a v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí. Súd vo veci vykonal dokazovanie, v rámci ktorého
osobitnú pozornosť venoval zisteniu názoru maloletých detí. Pohovor s maloletými deťmi súd vykonal

26.06.2023. Maloletá A. uviedla, že si už na presný dátum posledného stretnutia so starými rodičmi
nespomína, bolo to dávno. Vyjadrila sa, že čas so starými rodičmi trávila nerada. Podľa nej k nej veľmi
milí neboli, zakazovali jej viac vecí ako mladšej sestre B., nebolo jej tam dobre. Spomenula situáciu z jej
narodenín, keď dostala od starých rodičov drevený domček, v ktorom boli figúrky jednotlivých členov
rodiny otca, jeho partnerky, sestry B., aj starých rodičov. Pamätá si, že na otázku, kde je figúrka mamy,
dostala odpoveď, že mama nie je dôležitá. Pekné spomienky nemá najmä na starú mamu B.. Ona bola

vo vzťahu starých rodičov podľa A. tá dominantnejšia, ktorá mala posledné slovo. Na starého otca nemá
negatívne spomienky. So starými rodičmi sa stretávať a ani stretnúť nechce. Starého otca veľmi za ten
čas nespoznala, chcela by mu dať šancu, stretla by sa s ním, ak by rešpektoval, že sa stretnú len oni
dvaja na dobrovoľnej báze, nie nariadenej súdom. A. doslova uviedla, že jemu jedinému je schopná dať
šancu, starej mame nie. Celkovo nerozumie tomu, prečo ich chcú starí rodičia zrazu vidieť. Po celý čas,

čo sa nestretávajú ich totiž starí rodičia nekontaktovali. Maloletá B. rovnako uviedla, že si nepamätá,
kedy videla starých rodičov naposledy. B., ako starú matku nazýva mala vždy, keď dievčatá k nej prišli
vyjadrovať nesúhlas s tým, čo robila A., pamätá si ako z iniciatívy starej mamy išla k psychologičke,
ktorá ju presviedčala, že otec nie je zlý, ale že mama nie je dobrý človek. Pamätá si aj to, že stará matka
sa o mame vyjadrovala ako o bulharskej svini, kládla B. otázky prečo má rada svoju mamu. Starí rodičia

ju od času prerušenia kontaktu neoslovili, vníma to tak, že okrem súdneho konania záujem o ňu po celý
čas starí rodičia neprejavili, žiadnym spôsobom ju nekontaktovali ani pri príležitosti sviatkov, nechce sa
s nimi stretávať. Nechce sa stretávať s nikým, kto sa zle vyjadroval o jej mame a nejakým spôsobom
ubližoval jej sestre. Spomenula vyjadrenia starej matky na adresu A. v zmysle, že nie je múdra, že
to nikam nedotiahne. K vzťahu so starým otcom uviedla, že tento sa veľmi nezapájal. Zistený názor

obidvoch maloletých detí, keď A. mala 15,5 roka a B. 14,5 roka, teda boli bez akýchkoľvek pochybností
schopné vyjadriť svoj autonómny názor, ktorému je potrebné venovať pozornosť pri rozhodovaní, ale
je na mieste aj dostatočne rešpektovať. Súd tak vyhodnotil, že pre prevahu negatívnych spomienok
nad pozitívnymi a peknými zdôrazňovanými v konaní navrhovateľmi a otcom najmä vo vzťahu k starej
matke maloleté deti stretávanie so starými rodičmi odmietajú, nemajú oň záujem a už vôbec nie na báze

súdneho rozhodnutia. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté navrhovateľmi a to výsluchmi maloletých
detí ako účastníkov konania za prítomnosti ostatných účastníkov, ako aj dokazovanie zabezpečením
lekárskej správy o psychickom stave maloletých vo vzťahu k prístupu starých rodičov ako dôvodom
ich psychických problémov. Maloleté deti boli v konaní vypočuté zákonným spôsobom. Nebol preto
daný žiadny rozumný dôvod maloleté deti zaťažovať ďalším výsluchom, navyše v prítomnosti rodičov,

starých rodičov a ich právnych zástupcov. Právne vec posúdil podľa § 25, §36 ods.1 ZoR, podľa článku
5 Základných zásad Zákona o rodine. Poukazujúc na uvedené zákonné ustanovenia po vykonanom
dokazovaní súd návrh navrhovateľov ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Dieťa má právo nielen
na zachovanie pozitívnych vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj právo na vytváranie a rozvoj v rámci
rodinnýchacitovýchväziebajsostatnýmičlenmirodiny,tedaprávonazachovanietotožnostiarodinných

záväzkov v súlade so zákonom. Záujem dieťaťa v tomto zmysle však nie je pri úprave styku s blízkymi
osobami jediným kritériom. Druhým podstatným kritériom je to, že úpravu styku vyžadujú pomery
v rodine. Prichádza do úvahy vtedy, ak absentuje kontakt medzi rodičmi a blízkymi osobami dieťaťa. Ani
v zákonom predpokladaných prípadoch úpravy styku blízkych osôb s maloletým dieťaťom tieto blízke
osoby nemajú na rozdiel od rodiča právny nárok na súdnu úpravu styku s maloletým dieťaťom. Súd

môže upraviť styk blízkej osoby, ale výlučne len z dôvodu, že by taká úprava styku bola v záujme
maloletého dieťaťa a vyžadovali by to pomery v rodine, teda v prípade, že by záujem dieťaťa prevýšil
rodičovsképráva.Súdzároveňmusívzhľadomnavekarozumovúvyspelosťdieťaťauvážiťajjehonázor
v súlade s § 43 Zákona o rodine. Súd vo vzťahu k najlepšiemu záujmu maloletých detí a ich zistenému
názoru uviedol a zdôraznil stanovisko konštantnej judikatúry, podľa ktorého pre každé konanie, v ktorom

súd rozhoduje o maloletom dieťati je prioritným a rozhodujúcim hľadiskom jeho najlepší záujem. Súd
pri rozhodovaní vychádzal aj z aktuálnej rodinnej situácie maloletých detí, ktorá je taká, že rodičia
nežijú v spoločnej domácnosti, sú rozvedení, maloleté deti A. a B. sú dočasne zverené na základe
neodkladného opatrenia zo dňa 04.05.2015 do osobnej starostlivosti matky. Je pravdou, že styk otcas maloletými deťmi v súčasnosti upravený nie je. Ako vyplýva z obsahu spisu, sp. zn.: 3P/15/2015
vedenom v konaní o návrhu otca na zmenu zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, ktoré
konanie nie je právoplatne skončené, maloleté deti styk s otcom dlhodobo odmietajú, ich vzťah k otcovi

sa javí ako problematický, nedostatočne funkčná je ak komunikácia rodičov maloletých detí. Matka vo
výpovedi uviedla, že styku starých rodičov s deťmi nebráni, tiež, že zo strany starých rodičov oslovená
za účelom umožnenia styku s deťmi od času, kedy sa nachádzajú v jej starostlivosti, teda od mája 2015
oslovená nebola. Zo zisteného názoru maloletých jednoznačne vyplynulo, že pre prevahu negatívnych
spomienok nad pozitívnymi zdôrazňovanými v konaní navrhovateľmi a otcom, najmä vo vzťahu k starej

matke, maloleté deti stretávanie so starými rodičmi odmietajú a o stretávanie záujem nemajú a už vôbec
nie na báze súdneho rozhodnutia. Vzťah navrhovateľov s maloletými deťmi, ako aj ich matkou je toho
času vážne narušený. Súd považoval za opodstatnené prihliadnuť aj na vôľu maloletých detí. Za daných
okolností by preto súdna úprava styku s navrhovateľmi, ktorá by predstavovala vykonateľný exekučný
titul a podklad pre nútený výkon rozhodnutia nebola v záujme maloletých detí. Súd dospel k záveru, že
návrhu navrhovateľov nie je možné vyhovieť aj z dôvodu, že autoritatívna úprava styku v rozsahu v akom

sa jej navrhovatelia domáhajú a ktorá by išla proti vôli maloletých detí by predstavovala aj možné priame
ohrozenie vývinu detí zásahmi do ich duševnej, telesnej a citovej integrity, preto súd návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podali odvolanie navrhovatelia. Uviedli,

že bolo porušené ich právo na spravodlivý proces. Nesprístupnenie zvukového záznamu z pohovoru
s maloletými zo dňa 26.6.2023 je zásahom do základného práva na súdnu ochranu, respektíve práva
na spravodlivé súdne konanie. Zo zápisnice z pohovoru s maloletými nie je zrejmé s čím presne
súd maloleté deti oboznámil pokiaľ ide o účel pohovoru. Tiež z nej nemožno vyvodiť aké otázky
a či vôbec súd maloletým položil. Fakt, že zápisnica z pohovoru nie je vyhotovená riadne vedie

k narušeniu práva na rovnosť zbraní, lebo sa navrhovatelia a otec fakticky nemôžu k názoru maloletých
vyjadriť. Poukázali na uznesenie NS SR zo dňa 27.06.2018, sp.zn. 5Cdo/103/2018. Preskúmateľná
argumentácia konajúceho súdu, že toto rozhodnutie Najvyššieho súdu je neaplikovateľné, neobstojí,
nakoľko hoc v tomto prípade došlo k vyhotoveniu zvukového záznamu, tento účastníkom nebol
napriek žiadosti poskytnutý, a v zmysle názoru Najvyššieho súdu SR sa k takémuto dôkazu môže

účastník konania relevantným spôsobom vyjadriť, čo však konajúci súd podľa ich názoru účelovo
a úmyselne zmaril. Ďalej namietali, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Voči sudkyni Mgr. Kataríne
Škultétyovej uplatnili viacero námietok zaujatosti v dňoch 16.01.2023, 03.04.2023 a 20.04.2023.
Zistili, že na Najvyššom správnom súde je vedené disciplinárne konanie pod sp.zn. 31D/18/2022
voči sudkyni Mgr. Škultétyovej. V disciplinárnej veci sa uskutočnilo súdne pojednávanie, v priebehu

ktorého Mgr. Škultétyová upozornila disciplinárny senát na to, že v jednej z vecí, pre ktorú sa vedie
disciplinárne konanie (sp.zn.3P/15/2015) je navrhovateľ F. B. B., zastúpený advokátskou kanceláriou
G. & Partners s.r.o., kde je spoločníčkou samotná navrhovateľka disciplinárneho konania B. B. G. J.
B. D., čo vyvoláva minimálne pochybnosti a nasvedčuje možnému konfliktu záujmov. Ak teda sudkyňa
Mgr. Škultétyová vníma a verbalizuje súvislosť medzi právnym zástupcom starých rodičov a osobou

podávateľa disciplinárneho návrhu, ktorým je otec maloletých a syn starých rodičov, ktorá u nej vyvoláva
pochybnosti o dodržaní spravodlivého procesu v jej disciplinárnej veci, potom možno mať dôvodné
pochybnosti o jej nezaujatosti v konaní vedenom pod sp.zn.: 3P/57/2017. Excesívne konanie sudkyne
a expresívne vyjadrenia na široko a opakovane vybočovali zo zákonom stanovených medzí, zásad
správania sa sudcov, rezultovali nielen k Ústavným súdom SR konštatovaným prieťahom, ale aj

k porušeniu ostatných práv ako je právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života, právo na starostlivosť o deti a o ich výchovu, na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, nevyhodnotil prečo maloleté vo svojej
výpovedi referujú ku svojej minulosti bez toho, aby uviedli jedinú pozitívnu spomienku, hoci z dôkazu,
ktorého existenciu zachytáva i súd – 120 fotografií maloletých z obdobia aktívneho styku so starými

rodičmi vyplýva, že týchto pozitívnych zážitkov preukázateľne bolo dosť. Súd nemôže mať za riadne
zistený skutočný stav, keď starí rodičia explicitne popreli ako nepravdu to, k čomu maloleté referovali
pri svojom pohovore. Starí rodičia popreli tvrdenia detí, tieto tvrdenia nie je možné bohužiaľ vyvrátiť
bez ohľadu na ich nepravdivosť, ani z dôkazného hľadiska ich objektívne nemožno považovať za také,
aby starých rodičov diskvalifikovali z vykonávania starorodičovských práv vo vzťahu k maloletým. Zo

strany maloletých je prekvapivá informácia o tom, že ich starí rodičia nekontaktovali. Starí rodičia dodnes
nedisponujú telefonickým kontaktom na maloletú B., telefonický kontakt na A. získali až pár mesiacov
pred rozsudkom. Poukázali na písomné vyjadrenie matky z 18.10.2019, keď navrhla kontakt so starými
rodičmi neurčiť, nie je v záujme detí, psychicky by to nezvládli, obe sú psychiatrickí pacienti a ďalší stresje pre nich neprijateľný. V ďalšom vyjadrení uviedla, že je preukázané, že akýkoľvek styk so starými
rodičmi by deti poškodil. S týmto postojom matky nebolo možné očakávať ani vhodné vyžadovať, aby
sa starí rodičia pokúšali o akýkoľvek kontakt s matkou, pričom stará mama pravidelne chodila so svojím

synom počas rokov 2015 až 2017 za deťmi desiatky ráz a opakovane hovorila napríklad maloletej B., že
majú záujem tráviť s nimi čas. Je neakceptovateľné, aby si skutkové tvrdenia maloletých súd nekriticky
osvojoval a to napriek tomu, že navrhovatelia mnohé z týchto skutkových tvrdení spochybňujú, preto
nevykonanie dôkazu výsluchom maloletých považujú za prekážku toho, že súd riadne nezistil skutočný
stav. Na jednej strane sú maloleté údajne dostatočne rozumovo vyspelé, aby sa vyjadrili, uvedomovali

si dosah svojich rozhodnutí a želaní, ale nie sú schopné byť ako účastník konania vypočuté pred súdom
za účasti iného účastníka konania a nie sú schopné odpovedať na otázky vlastného rodiča a vlastných
starých rodičov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Súdnávrhstarýchrodičovposúdilpodľanesprávnejprávnejnormy§25ods.5Zákonaorodinenamiesto
ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, pričom pri aplikácii správnej právnej normy § 36 ods. 1 Zákona
o rodine by súd musel ako správne interpretačné kritérium zvoliť článok 5 Zákona o rodine. Súd na

základe aplikácie nesprávneho ustanovenia § 25 ods. 5 Zákona dospel k nesprávnemu výkladu pojmu,
ak to vyžadujú pomery v rodine, keď tento pojem vyložil tak, že pomery si to vyžadujú vtedy, ak sú
pozitívne vzťahové väzby medzi starými rodičmi a maloletými a súčasne je prítomná absencia kontaktu
medzi rodičmi a starými rodičmi. Súd však odignoroval, že tieto väzby existovali pred neprimeraným
ústavno-právne neudržateľným zásahom do práva na súkromie a rodinný život a postoj maloletých voči

otcovi a starým rodičom výrazne degradoval až po tomto zásahu súdu. Rozhodnutie trpí nedostatočným
odôvodnením, keď súd vôbec neuviedol akými úvahami sa spravoval pri hodnotení jedného z dvoch
údajných podkritérií na určenie styku maloletých so starými rodičmi. Nesprávne súd právne posúdil aj
záujem maloletých, kľúčovým kritériom pre rozhodnutie súdu bol prejavený názor maloletých, z ktorého
vyvodil, že v prípade maloletých vo veku blízkemu dospelosti nie je vhodné styk upraviť. Prejavený názor

maloletých predstavuje významný prvok, nemôže však ísť o prvok jediný. Osobitne nie, ak je názor
dlhoročneformovanýpodvýlučnýmavočiotcoviajehorodinevýraznenegatívnenaladenýmvýchovným
prostredím, čo ostatne dokazuje matka aj svojou procesnou aktivitou, keď žiadala písomne aj ústne
na pojednávaní zákaz styku, prípadne početné trestné oznámenia, ktoré na otca priebežne podávala,
z čoho je viac než zrejmé, že matka nie je tá osoba, ktorá by aktívne podporovala maloleté v zachovaní

resp. obnove rodinných väzieb, ktoré preukázateľne existovali pred negatívnym zásahom súdu v konaní
sp.zn. 3P/15/2015. Názoru maloletých je potrebné prikladať adekvátnu váhu zvyčajne tým vyššiu čím je
maloleté dieťa, ktoré názor artikuluje staršie, avšak súdne rozhodnutie nemožno prejavenému názoru
maloletého podriadiť, ako to urobil súd prvej inštancie. Súd sa viac ako po päťročnom prerušení súdneho
konania iba alibisticky oprel o to, že maloleté nemajú záujem stretávať sa so starými rodičmi. Je

evidentné, že v prípade maloletých detí o žiadnom zachovaní rodinných väzieb nemôže byť ani reč
a už vôbec nie o všestranne pozitívnom vzťahu rodiča a dieťaťa, keď maloleté svojho otca bez zistenej
príčiny odmietajú. V konaní sp.zn. 3P/15/2015 bolo preukázané, že správanie otca nie je v príčinnej
súvislosti s negatívnym správaním sa maloletých voči nemu. Nečinnosť súdu, počas ktorej vzťah
maloletýchastarýchrodičovzfungujúcehoazdravéhovzťahuvýraznedegradovalažkprahuexistencie,

je vhodnejšie styk starých rodičov upraviť, keďže maloleté nachádzajúce sa v osobnej starostlivosti
matky flagrantne porušujú ustanovenia Zákona o rodine, najmä § 43 ods. 2. Otec si pritom želá, aby sa
maloleté stretávali so svojimi starými rodičmi. Maloleté v čase podania návrhu mali sedem a osem rokov
sa svojvoľne rozhodnú, že k svojim starým rodičom nepôjdu ani na návštevu, ani napriek tomu, že sú
k tomu svojím otcom vedené, súd toto rozhodnutie konvaliduje, pričom súd na odôvodnenie zamietnutia

návrhu využil prosté plynutie času, ktoré sám navodil účelovým a nepravdivým prerušením konania.
Je úlohou súdu na deti pôsobiť tak, aby tieto dbali na svoje zákonné povinnosti, v osobitnom prípade,
keď to bol práve súd, ktorý svojou nečinnosťou nedokázal vzťah starých rodičov a maloletých detí včas
a efektívne ochrániť. Súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď sa pri rozhodovaní oprel
iba o vyslovený názor maloletých, pričom dôvody, ktorými podopiera toto rozhodnutie sú založené na

nesprávne interpretovanom rozhodnutí Ústavného súdu SR a rozhodnutie je pre absenciu odôvodnenia
aj nepreskúmateľné. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, upravil styk starých
rodičov s maloletými na každú tretiu sobotu každého kalendárneho mesiaca od 10.00 hod. do 15.00
hod., alternatívne, že maloleté sú povinné dohodnúť si čas stretnutia so starými rodičmi aspoň raz za
kalendárny mesiac v rozsahu minimálne aspoň troch hodín a tohto stretnutia sa v dohodnutom čase

zúčastniť s tým, že matka je povinná maloleté na styk riadne pripraviť; alternatívne navrhli, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.3. Okresná prokuratúra Bratislava I. v písomnom vyjadrení k odvolaniu starých rodičov uviedla, že pokiaľ
sa týka namietaného zneprístupnenia zvukovej nahrávky, dali do pozornosti článok III. ods. 1 Dohovoru
o právach dieťaťa, ktoré ustanovenie vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorá má podľa článku 7 ods. 5

Ústavy SR prednosť pred zákonmi. V danom prípade musel súd prihliadať na medzinárodný záväzok
prednostne pred vnútroštátnou úpravou, ktorá sa vo vzťahu k procesnému postupu súdu v konaniach
vzťahujúcich sa k maloletým deťom k danej téme vyjadruje iba rámcovo v článku 4 CMP, ktorý aj
s odkazom na článok 3. ods. 2 CMP umožňuje súdu judikovať spravodlivosť pre dieťa s prihliadnutím na
konkrétne okolnosti prípadu. V prípade zvukových záznamov z pohovorov s maloletými deťmi sledujúc

uvedenú zásadu implementovanú do základných princípov mimosporového konania ( článok 4 CMP)
nie je možné automaticky aplikovať ustanovenie § 98 ods. 2 CSP. Vzhľadom na absenciu osobitného
ustanovenia v tomto smere v rozhodujúcom procesnom predpise (CMP) rozhodujú súdy za použitia
článku 3 ods. 2 v súlade s ustanoveniami článku 1 a 2 a 4 CMP tak, že vyhotovené zvukové záznamy
z výsluchu maloletých nesprístupňujú. V posudzovanom prípade a s prihliadnutím na okolnosti prípadu,
najmä pretrvávajúci vzťahový konflikt je možné sa dôvodne domnievať, že v dôsledku sprístupnenia

zvukového záznamu starým rodičom a otcovi by mohlo dôjsť k neprípustnému vystaveniu maloletých
detí konfliktu lojality a následnému pocitu viny. Pokiaľ ide o uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/103/2018
zo dňa 27.6.2018, na ktoré sa starí rodičia v odvolaní odvolávajú, ide zjavne o prípad neaplikovateľný
na prejednávanú vec. Rovnako sa nie je možné stotožniť s názorom starých rodičov, že zápisnica
z pohovoru maloletých detí nie je vyhotovená v súlade s § 99 ods. 1 CSP. Nejednalo sa o výsluch

maloletých v procesnom postavení svedkov, ktorých je potrebné poučiť o povinnosť vypovedať pravdu,
nič nezamlčovať, ale jednalo sa len o pohovor s maloletými, ktorého účelom bolo zistiť ich názor.
Ustanovenie § 99 ods. 1 CSP explicitne neustanovuje povinnosť súdu vyhotoviť zápisnicu z procesného
úkonu, ale jej vyhotovenie ponecháva výlučne na úvahe súdu. Dieťa má právo, aby svoj názor v konaní
vyjadrilo a má právo aby sa v konaní pred súdom na jeho názor prihliadalo pri rozhodovaní. Rozhodnutie

z prvoinštančného súdu zohľadňuje nielen názor maloletých detí A. a B., ale demonštruje aj ich
najlepší záujem, ktorý zahrňuje tiež bezpečnosť maloletých s dôrazom na udržanie ich emocionálnej
integrity. Ide o prejavenie názoru v tom čase 14 a 15 ročných osôb blížiacich sa veku dospelosti,
teda s dostatočnou vôľou a rozumovou zrelosťou a v prípade úpravy styku so starými rodičmi by tak
nezáležalo na aktivite matky, ale na vôli maloletých stýkať sa so starými rodičmi. Maloleté svoju vôľu

jasne a zreteľne formulovali. Táto sa prejavila v tom, že styk, ktorý sa niekoľko rokov nerealizuje,
odmietajú. Starí rodičia v konaní pred súdom nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že by
matka aktívne bránila maloletým deťom v styku so starými rodičmi. Starí rodičia sa o kontakt s maloletými
deťmi nepokúsili s výnimkou vyeskalovaných návštev v prítomnosti otca, kde dochádzalo medzi rodičmi
k hádkam a vychádzajúc z pohovoru s maloletými deťmi ani počas trvania súdneho konania. Súd na

pojednávanídňa26.06.2023rozsiahlooboznámilúčastníkovkonaniasobsahompohovorusmaloletými,
bola im doručená zápisnica z tohto pohovoru. Starým rodičom bolo zachované právo vyjadriť sa k tomuto
vykonanému dôkazu, ktoré aj využili, poukazujúc na ich podanie zo dňa 29.07.2023. Súd v odôvodnení
rozhodnutia aplikoval ustanovenie § 36 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj ustanovenie § 25 ods. 5 Zákona
o rodine, pričom dostatočne skúmal, či sú naplnené podmienky týkajúce sa záujmu detí a pomerov

v rodine. Starí rodičia navyše svoj návrh, ktorým iniciovali súdne konanie opreli práve o ustanovenie §
25 ods. 5 Zákona o rodine. Okresná prokuratúra navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Matka maloletých v písomnom vyjadrení k odvolaniu starých rodičov uviedla k namietanému
rozhodovaniu vylúčeným sudcom, že pokiaľ by sudkyňa bola skutočne zaujatá tak by aspoň jedna

z početných námietok zaujatosti, ktoré podali odvolatelia a ich syn voči sudkyni uspela. Skutočnosť,
že sudkyňa je stále oprávnená rozhodovať dokazuje, že ani šikanózne námietky zaujatosti voči nej
nedokážu narušiť právo na spravodlivý proces matky a maloletých. Otec na každom pojednávaní
prekračuje akékoľvek hranice prijateľnosti, bez udania slova sa vyjadruje arogantne, poučuje a útočí
na sudkyňu, kolíznych opatrovníkov, právnych zástupcov, nahráva si pojednávanie bez oznámenia tejto

skutočnosti, dvíha hlas na všetkých účastníkov. Konajúca sudkyňa napriek jeho správaniu postupuje
veľmi ľudsky, slušne, profesionálne. Pokiaľ je potrebné toto bližšie preukazovať, navrhuje vypočuť si
nahrávky z ktoréhokoľvek pojednávania, kde bol otec prítomný. Pár z pojednávaní s otcom z dôvodov
jeho nevhodného správania sa konalo za účasti príslušníkov justičnej stráže. Odvolatelia sa na
jednej strane sťažujú na nedostatočnú rýchlosť rozhodovania, na strane druhej podávali niekoľko

neopodstatnených námietok zaujatosti, navrhovali dôkazy, ktoré boli pre zistenie skutočného stavu
irelevantné. To, že sa súd nestotožnil so subjektívnou interpretáciou práva predloženou navrhovateľmi
neznamená, že nesprávne právne súd posúdil vec. Názor maloletých je s ohľadom na ich vekovú
a mentálnou vyspelosť prioritou pre rozhodovanie o ich najlepšom záujme. Ak je cieľom súdnehorozhodovania aj v tomto konaní najlepší záujem maloletých, potom je zjavné, že výlučným dlhodobým
výchovným pôsobením matky a absenciou výchovného pôsobenia tohto druhu od starých rodičov a otca
maloletých sa tento cieľ dosiahol. Obidve dievčatá majú správny hodnotový systém, sú slušné, nadané

a bezproblémové. Navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

5. Otec maloletých v písomnom vyjadrení k vyjadreniu Okresnej prokuratúry Bratislava I. uviedol, že
s argumentáciou prokuratúry, že judikatúra NS SR, sp. zn. 5Cdo 103/2018 nie je aplikovateľná nemožno
súhlasiť, nakoľko táto nie je úplná. Poukázal na to, že ako rodina nemajú s maloletými prakticky žiaden

relevantný kontakt, odvtedy čo Okresný súd uznesením zo dňa 04.05.2015, č.k. 3P/15/2015-122 zveril
maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. V dôsledku tohto uznesenia maloleté ku dňu uskutočnenia
pohovoru s nimi strávili v osobnej starostlivosti matky takmer deväť rokov. Dievčatá sa v pohovore
vyjadrovali k obdobiu, v ktorom boli vo veku štyri až sedem rokov. Odvtedy uplynulo viac ako deväť
rokov,počasktorýchbolivovýlučnomvýchovnompôsobenímatky,ktorájevočinavrhovateľomdlhodobo
nepriateľsky naladená. Realita bola taká, že obe dievčatá veľmi radi so starými rodičmi aj s ním

trávili čas. Vo fotoknihe, ktorú navrhovatelia predložili na začiatku konania bolo súdu poskytnutých
viacero fotografií, z ktorých je zrejmé, že deti na nich sú veselé a spontánne. Po vyhodnotení všetkých
predložených dôkazov je vylúčené, aby si dievčatá nevedeli na absolútne žiadne pozitívne zážitky aj
spontánne aj pri pohovore spomenúť, ak by mohli hovoriť bez dlhoročného negatívneho ovplyvňovania
matkou.

6. Právny zástupca otca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu Okresnej prokuratúry a matky uviedol, že
prokuratúra z ustanovenia článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa vyvodzuje, že nesprístupnenie
zvukového záznamu je v najlepšom záujme maloletých. Uvedené tvrdenie ignoruje znenie Dohovoru
o právach dieťaťa v jeho úplnosti, posudzuje záujem maloletých voči právam rodičov len v kontexte

ustanovenia článku III. ods. 1 Dohovoru, pričom toto ustanovenie je vytrhnuté z jeho kontextu. Pokiaľ
ide o názor prokuratúry na neaplikabilitu uznesenia NS SR, sp. zn. 5Cdo 103/2018 poukazuje na to,
že podstatu tohto uznesenia rozhodne nemožno zredukovať iba na to, že výsluch maloletej nebol
vykonaný zákonom predpísaným spôsobom ako uvádza prokuratúra. Podstatu totiž netvorilo to, že
nebolo zákonným spôsobom zachytené vykonanie dôkazu výsluchu maloletého, ale to, že otec sa ako

účastník konania nemohol oboznámiť so zvukovou nahrávkou. Pokiaľ súd sprístupnil otcovi zápisnicu,
tak s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/103/2018, ako aj totožnosť znenia ustanovenia
§ 98 ods. 2 CSP s § 98 ods. 1 CSP nie je absolútne žiaden zákonný dôvod nesprístupniť záznam
zprocesnéhoúkonusúduotcoviakoúčastníkovikonania.Žiadenkonfliktlojality apocitvinyumaloletých
prítomné neboli a nie sú. Z informácií, ktoré im súd o pohovore poskytol vyplýva, že maloletým nikto

nevysvetlil ani nepoučil ich o tom, že je v ich v najlepšom záujme to, aby si usporiadali svoje rodinné
vzťahy, že tu je prítomná dokonca možnosť urobiť tak s odbornou pomocou práve s poukazom na ich
zdravotný stav, ktorý však podľa vyjadrenia ošetrujúcej pedopsychiatričky maloletých vôbec nebráni
nielenže v obnove vzťahov s otcom a teda logicky aj jeho rodinou, ale naopak je aj vhodné za účelom
nápravydlhoročnéhoodlúčeniadetíaotca.To,žestarírodičiazáujemokontaktmaliamajú,bolozrejmé,

veď ak by ho nemali, vôbec by neviedli súdne konanie. Prokuratúra ako orgán dohliadajúci na zákonnosť
nijakýmspôsobomneprotestovalaprotiprotizákonnémuprerušeniukonaniasp.zn.B1-3P/57/2017,ktoré
porušilo aj práva maloletých a aj následne hodí zodpovednosť za to, že maloleté sa so starými rodičmi
nechcú stýkať na starých rodičov. Pokiaľ o ide o námietku, že rozhodoval vylúčený sudca, zo všetkých
námietokzaujatosti,ktorévočisudkyniMgr.ŠkultétyovejuplatniliibavjednomprípadeKrajskýsúdvôbec

rozhodol o tom, že nie je vylúčená, v ostatných prípadoch neboli námietky zaujatosti nadriadenému súdu
vôbec predložené. Matka a ani jej právny zástupca nie sú oprávnení hodnotiť správanie ktoréhokoľvek
iného účastníka konania a už vôbec nie spôsobom zasahujúcim do výlučnej právomoci súdu zabezpečiť
si poriadok. V priebehu konania nebola preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi správaním
sa otca k maloletým a ich psychickým stavom , akékoľvek neprípustné správanie otca voči maloletým

a už vôbec nebola preukázaná žiadna príčinná súvislosť medzi správaním sa starých rodičov a tým
ako ich maloleté deti vnímajú. Z vyjadrenia matky nevyplýva, že k veci pristupuje vecne, bez emočného
zafarbenia, čo sa nejakých jej emócií a prežívania týka. Starí rodičia by pritom boli vhodnou cestou
maloletých aj k maloletým B. a K., keďže tento vzťah nie je možno zabezpečiť prostredníctvom otca.

7.Matkavpísomnomvyjadreníkpodaniuotcakodvolaniustarýchrodičovuviedla,žeproblémjevotcom
vnímaní správania matky, hoci realita je úplne iná. Ak by otec zmenil svoje nastavenie a prístup k matke
a deťom, pravdepodobne by sa zmenila aj rodinná situácia. Ako príklad otcovho prístupu uvádza, že
v konaní vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým, maloleté uviedli, že pokiaľ by saim otec ospravedlnil, tak by s ním radi obnovili kontakt a začali pracovať na ich poškodenom vzťahu,
lebo by konečne videli snahu z jeho strany, tým by zanikla potreba daného a aj tohto konania. Otec toto
rázne odmietol a miesto toho sa snaží súdnymi konaniami dotlačiť deti a matku do situácií, ktoré sa on

rozhodol, že sú správne. Matka so starými rodičmi komunikuje aj informuje ich o maloletých, s otcom sa
snaží komunikovať, pričom komunikuje milo, slušne a pekne.

8. Otec v ďalšom písomnom vyjadrení k veci uviedol, že okrem fotografií predkladajú aj videá v rozmedzí
rokov 2011 až 2014, zachytávajúce maloleté v celkom zjavnej psychickej pohode, v zdravej interakcii so

starými rodičmi, pričom z ničoho nemožno usúdiť, že už nasledujúci rok má dôjsť k tomu, že sa vzťah
maloletých so starými rodičmi ako aj otcom dramaticky zmení, že bude nutnosť do vzťahu detí a starých
rodičov zasiahnuť zvonka. V decembri 2014 neprišlo k ničomu inému, iba k tomu, že otec sa obrátil
na súd s návrhom na zmenu striedavej starostlivosti, pričom sudkyňa rozhodla neodkladným opatrením
a zverila maloleté do osobnej starostlivosti matky. Maloleté s odstupom desať rokov sa k danému
obdobiu vyjadrujú negatívne, doslova uvádzajú, že naň nemajú žiadne pozitívne spomienky, pričom

však z fotodokumentácie a videí je zrejmé, že ich vzťah so starými rodičmi bol pozitívny. Obdobie, ku
ktorému maloleté referujú je vzdialené viac ako desať rokov, preto tieto spomienky nemožno hodnotiť
z pohľadu súčasnej vyspelosti maloletých. Tieto spomienky je potrebné hodnotiť s odstupom a to
osobitne v prípade, keď maloleté ostatných deväť rokov strávili pod výlučným výchovným pôsobením
matky, ktoré bolo voči otcovi nepriateľsky naladené.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP)preskúmalnapadnutýrozsudokakoajkonaniemupredchádzajúcebezohľadunarozsahadôvody

podaného odvolania (§ 65 CMP), a dospel k záveru, že odvolanie starých rodičov je dôvodné, napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je dôvodné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod spisovou značkou B1-3P/57/2017 je
úprava styku maloletých detí A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX so starými rodičmi F. H.

B. a F. B. B., C.. Prieskumom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým návrh starých rodičov zamietol.

11. Navrhovatelia a otec maloletých vzniesli pred rozhodnutím odvolacieho súdu námietku zaujatosti
voči JUDr. Silvii Hýbelovej a Mgr. Fedorovi Benkovi, ktorá bola súdu doručená dňa 10.10.2024

a opakovanú námietku zaujatosti, doručenú dňa 15.10.2024. Odvolací súd mal za to, že uvedené
námietky sa týkajú len okolností spočívajúcich v procesnom postupe sudcov a rozhodovacej činnosti
a preto v súlade s § 53 ods.3 CSP na uvedené námietky zaujatosti neprihliadol a vec nepredložil
nadriadenému súdu.

12. Odvolatelia ako jednu z odvolacích námietok uviedli, že vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak neboli
splnené procesné podmienky.

14. Zákonné dôvody pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sú vymenované taxatívne. Odvolací
súd môže a zároveň musí zrušiť napadnuté rozhodnutie ak je preukázaný niektorý z dôvodov
samostatne, alebo ich kombinácia a na druhej strane nemôže zrušiť rozhodnutie zo žiadneho iného
dôvodu. Odvolací súd rozhodnutie zruší, ak neboli splnené procesné podmienky. V závislosti od povahy
jednotlivých procesných podmienok prichádza do úvahy zrušenie rozhodnutia a prípadný ďalší procesný

postup súdu prvej inštancie, ak vada spočíva v obsadení súdu, čo je nedostatkom procesnej podmienky
nastranesúdu.Môženastaťsituácia,žerozhodovalvylúčenýsudca,alebobolsúdnesprávneobsadený.
Nestrannosť súdu je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie. Podľa článku 6 Dohovoru rovnaké
právo je zakotvené aj v článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Nesprávne obsadenie súdu nespočíva len v situácii,
ak namiesto senátu rozhodol sudca, ale ide aj o otázku zákonného sudcu. Náprava nedostatku tejto

procesnejpodmienkyspočíva vzrušenírozhodnutiaavrátenívecinaďalšiekonanieanovérozhodnutie,
s predpokladom odstránenia zistenej procesnej vady.15. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že navrhovatelia podaním zo dňa 3. apríla 2023 uplatnili
voči procesnej sudkyni JUDr. Kataríne Škultétyovej námietku zaujatosti. Dôvodili, že na Najvyššom
správnom súde SR je vedené disciplinárne konanie pod sp.zn. 31D/18/2022 voči sudkyni Mgr. Katarína

Škultétyovej aj pre nasledovný skutok: „ako sudkyňa Okresného súdu Bratislava I vo veci starostlivosti
o maloleté z nedbanlivosti porušila povinnosť sudcu ustanovenú v § 30 ods. 4 zákona o sudcoch
a prísediacich, kedy v danej veci spôsobila zbytočné prieťahy v konaní tým, že vo veci nekonala
a to v období od 10.11.2020, po uplynutí predĺženej zákonnej lehoty na vyhotovenie a odoslanie
rozsudku zo dňa 05.08.2020 až do 07.12.2020, kedy bol rozsudok vyhotovený s výnimkou dní 30.11.

a 01.12.2020, kedy u nej existovali prekážky pre konanie. Na pojednávaní dňa 27.03.2023 vo veci
vedenej pod sp.zn. 3P/15/20215 bola otcom maloletých detí A. a B. dotazovaná, či uvedený skutok,
pre ktorý je voči nej vedené disciplinárne konanie, je i porušením povinností v konaní vedenom pod
sp.zn. 3P/15/2015, sudkyňa toto priznala. Ústavný súd SR dňa 28.01.2021 vydal nález II. ÚS 406/2020,
v ktorom konštatoval aj porušenie práv otca na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Následne
porušenie práv otca bolo konštatované i Európskym súdom pre ľudské práva, keď v konaní vedenom na

základe otcovej sťažnosti č. 31902/20 Slovenská republika otcovi za porušenie jeho práv vyplatila 2.950
eur. Nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je potrebné skúmať, či
sudca poskytuje záruku nestrannosti aj z objektívneho hľadiska. Objektívny prístup spočíva v otázke, či
nezávisle od osobného správania sudcu určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho
nestrannosti. V tomto smere i zdanie môže byť dôležité. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhovatelia

považujú za vylúčené, aby sudkyňa Mgr. Škultétyová nevnímala súvislosti, ktoré uviedli, osobitne
fakt, že jej disciplinárne stíhanie bolo začaté potom, čo Európsky súd pre ľudské práva konštatoval jej
pochybenia v konaní vedenom pod sp.zn. 3P/15/2015, v dôsledku čoho nie je možné zachovať zdanie jej
nestrannosti v očiach navrhovateľov ako rodičov otca maloletých, ktorého odôvodnenie môže sudkyňa
vnímať ako primárnu príčinu toho, prečo je voči nej vedené disciplinárne konanie.

16. Krajský súd v Bratislave, ktorý posudzoval uvedenú námietku zaujatosti, prípisom zo dňa 19.04.2023
vrátil spis súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o námietke zaujatosti, keď považoval za dôvodné na ňu
neprihliadať, nakoľko v námietke absentovala podstatná náležitosť a to dátum, kedy sa navrhovatelia
o dôvode vylúčenia sudkyne dozvedeli. Ďalej nadriadený súd uviedol, že z obsahu spisu vyplynulo, že

starí rodičia maloletých sa o tom, že predmetnú vec má pridelenú Mgr. Katarína Škultétyová, dozvedeli
už dňa 04.01.2023, námietku uplatnili na súde prvej inštancie až dňa 03.04.2023, t.j. oneskorene.

17. Navrhovatelia následne podaním zo dňa 20. apríla 2023 uplatnili opätovne námietku zaujatosti voči
sudkyni Mgr. Kataríne Škultétyovej. Dôvodili, že dňa 14.04.2023 sa v disciplinárnej veci vedenej proti

uvedenej sudkyni pod sp.zn. 31D/18/2022 uskutočnilo ústne pojednávanie, v priebehu ktorého Mgr.
ŠkultétyováupozornilasenátNajvyššiehosprávnehosúduSRnato,ževjednejzvecí,prektorúsavedie
disciplinárne konanie (3P/15/20215) je navrhovateľ F. B. B., zastúpený advokátskou kanceláriou (G. &
partners s.r.o.) kde je spoločníčkou samotná navrhovateľka B. B. G. ako B. D., ktorá podala návrh na
začatie disciplinárneho konania. Podľa sudkyne Škultétyovej to z hľadiska spravodlivosti prebiehajúceho

disciplinárneho konania vyvoláva minimálne pochybnosti a nasvedčuje možnému konfliktu záujmov.
Uvedené vyjadrenie sudkyne Mgr. Škultétyovej zasadili do nasledovného kontextu: - dňa 20.08.2019
otec podal na Ministerstve spravodlivosti SR podnet na začatie disciplinárneho stíhania sudkyne Mgr.
Škultétyovej pre úmyselné prieťahy v konaní pod sp.zn. 3P/15/2015, ministerstvo podnet odmietlo,
- dňa 28.01.2021 Ústavný súd SR vydal nález II. ÚS 406/2022, ktorým konštatoval porušenie práv otca

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní 3P/15/2015,
- následne v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva vedenom o sťažnosti č. 31920/20 vyplatila
SR za porušenie otcových práv 2.950 eur a
- na pojednávaní dňa 27.03.2023 vo veci 3P/15/2015 sudkyňa Škultétyová potvrdila, že jeden zo
skutkov, pre ktorý sa vedie disciplinárne konanie je aj porušenie povinnosti v súdnom konaní pod sp.zn.

3P/15/2015. Navrhovatelia, vzhľadom na tieto štyri okolnosti podali dňa 03.04.2023 námietku zaujatosti.
Otecvyjadrilvosvojejnámietkezaujatosti,tedavčasepredvyjadrenímsudkyneMgr.Škultétyovejpočas
disciplinárneho pojednávania dňa 14.04.2023 presvedčenie, že v jeho očiach ako účastníka konania
pod sp.zn. 3P/15/2015 nemôže byť zachované zdanie nestrannosti konajúcej sudkyne. V dôsledku
vyjadrenia sudkyne Mgr. Škultétyovej na disciplinárnom pojednávaní dňa 14.04.2023 je zrejmé, že

pochybnosti otca o jej nestrannosti sú relevantné a to pre ďalší dôvod, ktorým je to, že svoj status
účastníčky disciplinárneho konania sudkyňa vníma v spojení s personálnou súvislosťou medzi právnym
zástupcom otca v konaní 3P/15/2015 a bývalou B. D. B. B. G., ktorá podala návrh na začatie
disciplinárneho konania a ktorá je spoločníčkou advokátskej kancelárie, ktorá otca a starých rodičovzastupuje. Ak za tohto skutkového stavu sudkyňa Škultétyová vníma a proaktívne verbalizuje súvislosť
medzi právnym zástupcom otca v konaní pod sp.zn. 3P/15/2015 a osobou podávateľa návrhu na
začatie disciplinárneho konania ako takú, ktorá u nej vyvoláva pochybnosti o dodržaní spravodlivého

procesu v jej disciplinárnej veci pred Najvyšším správnym súdom SR, potom možno mať dôvodné
pochybnosti o jej nezaujatosti v konaní sp.zn. 3P/15/2015, v ktorom otca zastupuje ten istý právny
zástupca, s ktorým si spája ohrozenie garancie svojich práv vo vlastnej disciplinárnej veci. Z uvedeného
vyplýva, že skutočnosti, ktoré uviedli v námietke zaujatosti neboli neopodstatnené a ich tvrdenie, že
sudkyňa Mgr. Škultétyová nemôže nevnímať súvislosti, v dôsledku čoho nie je možné zachovať zdanie

jej nestrannosti v očiach otca ani starých rodičov ako účastníkov konania, samotná sudkyňa potvrdila
svojím vyjadrením na ústnom pojednávaní v disciplinárnej veci, v dôsledku čoho je vylúčené, aby sa
sudkyňa Mgr. Škultétyová javila v konaní ako nestranná a to s ohľadom na skutočnosť, že starí rodičia
sú zároveň rodičmi otca a pre tento príbuzenský vzťah sa všetky dôvody námietky zaujatosti súvisiace
s otcom týkajú aj starých rodičov. K včasnosti uplatnenej námietky uviedli, že o dôvode vylúčenia
sudkyne Mgr. Škultétyovej sa dozvedeli dňa 14.04.2023 počas osobnej účasti otca na disciplinárnom

pojednávaní, na ktorom Mgr. Škultétyová poskytla vyjadrenie zakladajúce dôvod vylúčenia. Preto bola
námietka zaujatosti uplatnená dňa 20.04.2023 včas.

18.Súdprvejinštancienáslednedňa18.mája2023vydaluznesenie,č.k.3P/57/2017-508opokračovaní
v konaní. Navrhovatelia prípisom zo dňa 23.05.2023 podali opakovanú námietku zaujatosti voči Mgr.

Škultétyovej, v ktorej opísali námietku zaujatosti z 03.04.2023, námietku zaujatosti z 20.04.2023
a dôvodili tým, že dňa 27.04.2023 Ústavný súd SR vydal nález III. ÚS 488/2022, ktorým konštatoval
porušenie práv navrhovateľov, ako aj práv otca maloletých a oboch maloletých a uložil súdu prvej
inštancie zaplatiť celkové finančné zadosťučinenie 6.500 eur. Súd prvej inštancie vo veci ďalej konal,
dňa 26.06.2023 vykonal pohovor s maloletými deťmi. Na pojednávaní konanom dňa 26.06.2023

navrhovatelia uviedli do zápisnice, že vznášajú námietku zaujatosti z dôvodu, že sudkyňa pristupuje
rozdielne k účastníkom konania. Následne súd dňa 31.07.2023 vo veci vyhlásil rozsudok.

19. Podľa § 49 ods. 1 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom, alebo osobám zúčastneným na konaní, možno mať

odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

20. Podľa § 53 ods. 2 CSP, na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd
neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený súd, v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu
nepredkladá. Podľa odseku 3, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom

postupe sudcu, alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada, v tomto
prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

21.Odvolacísúdmalzato,žesúdprvejinštanciesanámietkouzaujatostizodňa20.04.2023nezaoberal,
túto nepredložil na rozhodnutie nadriadenému súdu. V námietke zaujatosti zo dňa 20.04.2023 navyše

navrhovateliauviedliďalšiunovúskutočnosťatovyjadreniesudkyneMgr.Škultétyovejnadisciplinárnom
konaní, z ktorého odvodzujú ďalší dôvod jej zaujatosti. Ak by súd prvej inštancie aj námietku zo dňa
20.04.2023 považoval za opakovanú, spis mal predložiť nadriadenému súdu, nakoľko o námietke
z 03.04.2023 nadriadený súd nerozhodol, keď prípis o vrátení veci bez rozhodnutia nemožno považovať
za rozhodnutie nadriadeného súdu o námietke zaujatosti.

22. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie z dôvodu procesného pochybenia súdu podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil, vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď po vrátení veci sa súd prvej inštancie vysporiada
s uplatnenou námietkou zaujatosti a následne vec prejedná a opätovne rozhodne. Zároveň rozhodne aj

o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

23. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

(§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).