Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. október 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 29Pc/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824203895
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3824203895.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

29Pc/21/2024

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci navrhovateľky – oprávnenej A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. C., E. F. G. XX/X proti povinnému H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., J. X,
o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20.04.2021 č.k. 3P/99/2020-47
v časti o vyživovacej povinnosti otca - povinného k navrhovateľke tak, že s účinnosťou od 19.07.2024
zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca H. I., nar. XX.XX.XXXX na navrhovateľku z pôvodných 300 €
mesačne na 400 € mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred.

II. V ostatných častiach nedotknutých týmto rozsudkom ostáva rozsudok Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou zo dňa 20.04.2021 č.k. 3P/99/2020-47 nezmenený.

III. Zvýšené výživné, ktorého zročnosť nastala od 19.07.2024 do 01.10.2024 vo výške 287,10 € je
povinný H. I., nar. XX.XX.XXXX povinný zaplatiť navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach

najmenej vo výške po 25 € mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti tohto
výroku s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky zročného zvýšeného výživného riadne
a včas nastane splatnosť celého nezaplateného zročného zvýšeného výživného.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Navrhovateľka – oprávnená – dcéra povinného sa podaným návrhom domáha proti povinnému
zvýšenia jeho vyživovacej povinnosti na sumu 400 € mesačne s účinnosťou odo dňa podania návrhu.
Návrh odôvodnila v podstate tým, že jej matka prišla o prácu a odsťahovala sa do K. J.. Byt, ktorého

je vlastníkom, jej ponechala v užívaní. V čase ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti bola študentkou
strednej školy, v súčasnosti ukončila druhý ročník vysokoškolského štúdia. Popri štúdiu a aktívnom
športe jej neostáva veľa času na vykonávanie brigádnickej práce.
(2) K návrhu pripojila rodný list, potvrdenie o štúdiu, prvú stranu rozsudku Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou vo veci sp. zn. 3P/99/2020, prehľad svojich mesačných príjmov a výdavkov, potvrdenie
o pobyte, potvrdenie o evidencii svojej matky v evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdenie
o vyplatených dávkach v nezamestnanosti, potvrdenie o výplate dôchodkových dávok, potvrdenie

o nemocenských dávkach, potvrdenie o nároku na dôchodkové dávky.
(3) Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 01.10.2024. Predvolal naň navrhovateľku
a povinného. Povinnému doručil návrh na začatie konania s prílohami a umožnil mu vyjadriť sa k nemu.(4)Povinnýve-mailovompodanídoručenomsúdudňa05.09.2024uviedol,žesozvýšenímvýživnéhozo
sumy300€mesačnenasumu400€mesačnesúhlasí,atoodtermínu01.07.2024. Zároveňospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o rozhodnutie vo svojej neprítomnosti.

(5) Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 01.10.2024 bez prítomnosti povinného, keďže boli splnené
podmienky pre taký postup ustanovené v § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Povinný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný,
pričom nežiadal z dôležitých dôvodov o jeho odročenie.
(6) Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktorými sú rodný list na čísle listu (ďalej

len „č.l.“) 2 spisu, potvrdenie o štúdiu na č.l. 3, rozsudok na č.l. 4, potvrdenie o pobyte na č.l. 7, potvrdenie
o evidencii v evidencii uchádzačov o zamestnanie na č.l. 8, potvrdenie o dávkach v nezamestnanosti
na č.l. 9, potvrdenie o výplate dôchodkových dávok na č.l. 10, potvrdenie o nemocenských dávkach na
č.l. 11, potvrdenie o nároku na dôchodkové dávky na č.l. 12, lustrácie na č.l. 16, výpis z obchodného
registra na č.l. 18, oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 29 a 46, daňové
priznanie na č.l. 34, potvrdenie o príjme navrhovateľky na č.l. 50, e-mailová správa povinného na č.l.

52, oboznámil podstatný obsah pripojeného spisu BN-3P/99/2020, z toho najmä zápisnicu na č.l. 44 a
rozsudok na č.l. 47 a vypočul navrhovateľku.
(7) Z vykonaného dokazovania súd pre potreby rozhodnutia vo veci zistil nasledujúci skutkový stav:
(8) Navrhovateľka je dcérou povinného. (č.l. 2) Od 01.09.2023 do 31.08.2024 bola študentkou 2. ročníka
denného štúdia na vysokej škole so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky. (č.l. 3) O vyživovacej povinnosti

otca k navrhovateľke bolo rozhodnuté rozsudkom bývalého Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
vo veci spisová značka 3P/99/2020 tak, že bola zvýšená na sumu 300 € mesačne s účinnosťou od
01.03.2021, pričom výživné bolo splatné do 15. dňa v mesiaci vopred. (č.l. 4) Matka navrhovateľky
má prechodný pobyt od 26.02.2024 v K. J.. (č.l. 7) Od 18.09.2023 je vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie. (č.l. 8) Od 18.09.2023 do 17.03.2024 poberala dávky v nezamestnanosti, spolu jej bola

vyplatená za celé obdobie suma 5 340,80 €. (č.l. 9) Je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške
397,80 € mesačne. (č.l. 10) V roku 2023 poberala od februára do augusta nemocenské dávky zo
Sociálnej poisťovne. (č.l. 11). Nárok na invalidný dôchodok mala od 05.05.2023. (č.l. 12) Navrhovateľka
je slobodná, trvalý pobyt má v C. D. C.. Povinný je rozvedený, trvalý pobyt má v D.. Je otcom štyroch detí,
z nich jedno je maloleté. Nie je evidovaný v registroch Sociálnej poisťovne. Matka navrhovateľky bola

v Sociálnej poisťovni naposledy evidovaná do 15.07.2024 u zamestnávateľa L. M., N.. (č.l. 16) Povinný
je spoločníkom a konateľom spoločnosti EVLAS s.r.o. so sídlom v Nitre. (č.l. 18) Navrhovateľka nie je
a ani nebola evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie. (č.l. 29) Spoločnosť povinného dosiahla
v zdaňovacom roku 2023 stratu. (č.l. 34) Navrhovateľka nie je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi ani
žiadnych iných dávok a príspevkov vyplácaných Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske.

(č.l. 46) V období od 09.06.2023 do 24.10.2023 bola zamestnaná na základe dohody o brigádnickej
práci študentov, zamestnávateľom je hodnotená kladne. Jej priemerný čistý príjem bol vo výške 478,30
€ mesačne. (č.l. 49 až 50) Povinný momentálne žije v zahraničí, súhlasí so zvýšením výživného podľa
návrhu. (č.l. 52) V čase ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti v konaní bývalého Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3P/99/2020 mala matka navrhovateľky príjem 800 až 900 € v čistom

a náklady na byt okolo 200 €, ostatné výdavky mala okolo 300 € mesačne. Otec navrhovateľky v tom
čase mal dve vyživovacie povinnosti, žiť mal s priateľkou a spoločným synom. Nad rámec výživného
neprispieval. Navrhovateľka študovala v 3. ročníku gymnázia v mieste bydliska. V lete si brigádne
privyrobila sumou 650 €, príjem počas školského roka žiadny nemala. Pravidelné vreckové nedostávala,
finančné prostriedky jej poskytovala matka. Venovala sa športovej činnosti, chodila do posilňovne a na

doučovanie angličtiny a matematiky. Otec ju nekontaktoval.
(9) Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že otec sa o ňu nezaujímal. Jej sa zmenila situácia v tom, že
matka sa odsťahovala. Ona navštevuje tretí ročník vysokoškolského štúdia, v štúdiu chce pokračovať.
Iný príjem v súčasnosti nemá, žiadny majetok nevlastní. Jej matka poberá čiastočný invalidný dôchodok,
v auguste si otvorila živnosť ako športový odborník, nevie, aký dosahuje príjem. Matka vlastní byt

a záhradu v C. D. C., O. K. J. býva v nájme. Prispieva jej podľa potreby. Otec platí stále 300 € mesačne,
navyše nič nedal. S otcom navrhovateľka v kontakte nie je, s matkou je v pravidelnom kontakte. O otcovi
vôbec nič nevie.
(10) Pri rozhodovaní súd aplikoval nasledujúce právne predpisy:
(11) Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“)

plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.
(12) Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.(13) Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

(14) Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.
(15) Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(16) Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

(17) Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.
(18) Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(19) Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(20) Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov súd dospel k záveru, že podaný návrh na
zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný.
(21) Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá, až kým deti nie sú

schopné samostatne sa živiť. V posudzovanej veci je nepochybné, že navrhovateľka, ktorá je študentkou
dennej formy vysokoškolského štúdia, študuje v štandardnom čase pre svoj študijný program, nie je
v súčasnosti schopná samostatne sa živiť a preto vyživovacia povinnosť rodičov k nej trvá. Rodičovská
vyživovacia povinnosť má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov a vždy je potrebné vychádzať
okrem odôvodnených potrieb dieťaťa aj z možností, schopností a majetkových pomeroch oboch rodičov.

V prípade, ak sa pomery u dieťaťa alebo u niektorého z rodičov podstatným spôsobom zmenia, je možné
súdne rozhodnutie o výživnom zmeniť.
(22) Pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti (prípadne o jej zrušení) súd vždy prihliada
len na to, či oproti ostatnej úprave vyživovacej povinnosti, ktorá sa má zmeniť, došlo alebo nedošlo
k (podstatnej) zmene pomerov. Súd nemá právomoc posudzovať, či skoršie rozhodnutie o vyživovacej

povinnosti bolo správne alebo nie. Len v prípade, ak sa zistí na niektorej zo strán podstatná zmena
pomerov, len vtedy môže rozhodnutie o výživnom zmeniť.
(23) V posudzovanej veci súd takú podstatnú zmenu, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, zistil.
V čase ostatného rozhodovania o vyživovacej povinnosti bola navrhovateľka študentkou 3. ročníka
stredoškolského štúdia v mieste svojho bydliska. Bývala v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá

jej hradila všetky jej potreby. V súčasnosti sa matka odsťahovala do K. J. a svoj byt prenechala do
užívania navrhovateľke. Tá zároveň študuje v dennej forme vysokoškolského štúdia mimo miesta svojho
bydliska. V súvislosti so štúdiom na vysokej škole a samostatným bývaním sa jej nepochybne zvýšili
náklady na živobytie. Sama v návrhu na začatie konania v prehľade, proti ktorému neboli vznesené
v konaní žiadne námietky uvádza, že má mesačné výdavky vo výške 820 €. Príjem pritom má len

z výživného, a to od matky 400 € a od otca 300 €. Zároveň došlo k zmene aj na strane matky
navrhovateľky, ktorá bola do septembra evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, príjem mala
len z podpory v nezamestnanosti a z invalidného dôchodku. Od augusta 2024 je podľa navrhovateľky
samostatnezárobkovočinnouosobou(povinnosťpodaťdaňovépriznaniepredaňzpríjmovvsúvislostis
podnikanímdorozhodnutiasúdunemala).Povinný–otecnavrhovateľkysúhlasilsozvýšenímvýživného,

preto súd vychádzal z toho, že je v jeho možnostiach zvýšené výživné platiť. Z uvedených dôvodov súd
návrhu vyhovel a výživné zvýšil zo sumy 300 € mesačne na sumu 400 € mesačne. Účinnosť zvýšenia
vyživovacej povinnosti súd stanovil na 19.07.2024, keďže už v tom čase boli zmenene pomery na
strane účastníkov. Zároveň zvýšiť vyživovaciu povinnosť na plnoleté dieťa nie je možné za obdobie pred
podaním návrhu na začatie konania (§ 78 ods. 1 ZR). Na dni splatnosti vyživovacej povinnosti ani na

platobnom mieste nebolo dôvod nič meniť, preto ostali nezmenené.
(24) Vo výroku II. súd pre úplnosť ustanovil, že týmto rozsudkom dochádza k zmene pôvodného
rozhodnutia len čo do vyživovacej povinnosti povinného k navrhovateľke a ostatné časti pôvodného
rozhodnutia ostali nezmenené.(25) Keďže k zvýšeniu výživného došlo s účinnosťou od 19.07.2024, kedy bol súdu doručený návrh na
začatie konania, ku dňu vyhlásenia rozsudku je už časť zvýšeného výživného splatná. Súd túto časť
vyčíslil na 287,10 €, pričom vychádzal z toho, že výživné bolo zvýšené o 100 € mesačne, za obdobie od

19.07.2024 do 14.08.2024 došlo k splatnosti výživného za 27 dní v súhrnnej výške 87,10 € (100 €/31dní
x 27dní) a do rozhodnutia súdu došlo ešte k zosplatneniu zvýšeného výživného k 15.08. a 15.09.2024,
t.j. 200 €, čo je spolu 287,10 €. Vzhľadom k výške tejto sumy a k výške bežného výživného súd považoval
za spravodlivé umožniť povinnému zaplatenie tejto sumy v pravidelných mesačných splátkach, ktorých
výšku určil tak, aby zvýšené zročné výživné bolo splatené do jedného roka od vyhlásenia tohto rozsudku.

Na ochranu navrhovateľky súd zároveň stanovil pre prípad nezaplatenia zročného zvýšeného výživného
riadne a včas stratu výhody splátok pre povinného. Pri určení splatnosti súd vychádzal z ustanovenia
§ 232 ods. 3 veta druhá CSP, podľa ktorého je možné v odôvodnených prípadoch určiť aj dlhšiu lehotu
splatnosti.
(26) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.
(27) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.
(28) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

(29) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP. Keďže nebol podaný návrh na rozhodnutie
o trovách ani zistený žiadny spravodlivý dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich náhradu,
súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

29Pc/21/2024

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno

uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.