Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 5, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14Csp/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116222552
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4116222552.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. A. XXX, 2. C. B., nar.

X.X.XXXX, bytom D. XX, 3. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. A. XXX, korešpondenčná adresa: XXXX
F., G. XX/X, H. H., všetci zastúpení: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, proti
žalovanému: auctio, s.r.o., so sídlom Kmeťkova 30, Nitra, IČO: 36 765 121, právne zastúpený: AKMB,
s.r.o., so sídlom Štefánikova 9, Nitra, IČO: 52 360 458, o určenie neplatnosti zmluvných dojednaní a
právnych úkonov, určenie neexistencie záložného práva, určenie premlčania pohľadávky a zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinia, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu v časti určenia, že záložné právo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k

nehnuteľnosti č. Z 12125-07 zo dňa 19.06.2007, ktorým bola zabezpečená pohľadávka zo Zmluvy o
poskytnutí úveru "HypoPôžička" č. U 12125-07 zo dňa 19.06.2007, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa v katastrálnom území B. A., I. B. A., I. A., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, a to pozemky parcely
registra "C", parcelné číslo XXXX/XX o výmere 896 m2, druh pozemku: záhrady, parcelné číslo XXXX/
XXX o výmere 539 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/XXX o výmere
723 m2, druh pozemku: vinice a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX, J. K. L. XXXX/XXX, o
výmere 539 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, neexistuje, zamieta.

II.Súd žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvných podmienok Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti č. Z 12125-07 zo dňa 19.06.2007 a Zmluvy o poskytnutí úveru "HypoPôžička" č. U
12125-07 zo dňa 19.06.2007 zamieta.

III.Súd žalobu v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.
Z 12125-07 zo dňa 19.06.2007 a Zmluvy o poskytnutí úveru "HypoPôžička" č. U 12125-07 zo dňa
19.06.2007 zamieta.

IV.Súd žalobu v časti o určenie, že pohľadávka žalovaného vyplývajúca zo Zmluvy o poskytnutí úveru
"HypoPôžička" č. U 12125-07 zo dňa 19.06.2007, je premlčaná, zamieta.

V.Súd žalobu v časti nároku na primerané finančné zadosťučinenie zamieta.

VI. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť žalobcovia

v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobou podanou súdu dňa 23.8.2016 sa pôvodní žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvných
dojednaní, určenia neplatnosti záložnej zmluvy, určenia neexistencie záložného práva a zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia.

2. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 18.6.2007 ako dlžníci uzatvorili s právnym predchodcom žalobcu
(Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy, Bratislava), ako veriteľom
Zmluvu po poskytnutí úveru "HypoPôžička" č. U 12125-07 (ďalej len "úverová zmluva"). Žalobca v 2.rade
a žalobkyňa v3.rade ako záložcovia a záložní dlžníci na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy

uzatvorili s právnym predchodcom žalovaného ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti č. Z 12125-07 zo dňa 19.06.2007 (ďalej len "záložná zmluva"), predmetom ktorej
bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným na LV č. XXX pre katastrálne územie
B. A.. Listom zo dňa 08.09.2008 právny predchodca žalovaného informoval žalobkyňu v 1.rade o
zosplatnení úveru ako celku a listom zo dňa 19.10.2015 o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z úverovej
zmluvy na žalovaného. Žalobcovia poukázali na to, že pri uzatváraní zmlúv vystupovali ako spotrebitelia

a žalovaný (jeho právny predchodca) ako dodávateľ, preto by sa mali na všetky právne vzťahy medzi
stranami sporu aplikovať § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to aj na vzťahy založené pred
účinnosťou uvedeného ustanovenia, s ohľadom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.04.2015,
sp. zn. 3MCdo/14/2014.

3. Pôvodní žalobcovia žiadali o posúdenie platnosti ustanovení úverovej zmluvy a záložnej zmluvy.
Zmluvné podmienky sú spotrebiteľovi predložené ako koncept, do ktorého nie je možné zo strany
spotrebiteľa zasahovať, ovplyvniť ich obsah. Konkrétne napadli článok 6, bod 6.3 záložnej zmluvy. K
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby žalobcovia uviedli, že podľa ich názoru je takýto
postup v rozpore s únijnou normotvorbou, ako aj vnútroštátnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa.

Keďže právna úprava výkonu záložného práva je antispotrebiteľská, je daná dôvodná pochybnosť o
jej súlade so smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993. V tejto súvislosti poukázali na prejudiciálne
konanie Súdnom dvore EU, C-485/12 a na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 6Co/131/2011
a sp.zn. 6Co/106/2014. Taktiež poukázali na nález Ústavného súdu ČR, ktorým súd zrušil ustanovenie
§ 36 ods. 2 českého zákona o verejných dražbách (sp. zn. Pl. ÚS 47/04). Ďalej uviedli, že z pohľadu

rozhodovacejčinnostiSúdnehodvoraEUjevýkonzáložnéhoprávaformoudobrovoľnejdražbyvrozpore
s ochranou spotrebiteľa, čo priamo vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EU zo dňa 14.03.2013 vo veci
C 415/11. K možnosti výkonu záložného práva priamym predajom žalobcovia uviedli, že tzv. prepadný
záloh je zakázaný. Napádané ustanovenie však svojou konštrukciou v podobe konania žalovaného v
mene záložcu v podstate nahrádza prepadný záloh, teda je na ne v podstate splnomocnený. Neplatnosť

napádaného ustanovenia z dôvodu obchádzania zákona potvrdzuje aj judikatúra (rozsudok NS SR sp.
zn. 2MCdo/2/2006, rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo/2037/2003) a doktrinálny výklad. V tejto súvislosti
je zrejmé nečestné konanie právneho predchodcu žalobcu tiež v tom, že do zmluvy inkorporoval
ustanovenie - bod 6.7 posledná veta, podľa ktorého je možné predať záloh za takpovediac akúkoľvek
sumu, ktorú ponúkne kupujúci. Žalobcovia žiadali, aby súd posúdil všetky zmluvné podmienky v

napádaných zmluvách podľa ustanovení § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k záložnej
zmluve ako celku žiadali, aby súd vzhľadom na to, že nosná časť zmluvy - formy výkonu záložného
práva, nie sú zákonne súladné (vo vzťahu k dvom spôsobom podaním nenapadnutým, t.j. nútený výkon
záložného práva - ide o spôsob založený na vykonateľnom rozhodnutí, teda uvedenie takéhoto spôsobu
je obsolentné; tzv. iný spôsob podľa uváženia záložného veriteľa je prinajmenšom neurčité zmluvné

ustanovenie, čo samo o sebe spôsobuje jeho neplatnosť), pristúpil k zrušeniu zmluvy ako celku a
poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.11.2012, sp. zn. 18Co/109/2011. Ďalej
žiadali, aby v prípade posúdenia napádaných, resp. akýchkoľvek podmienok ako neprijateľných, im súd
priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 eur za každú zmluvnú podmienku posúdenú
ako neprijateľnú. Napokon žalobcovia vzniesli námietku premlčania pohľadávky z úverovej zmluvy ako

aj námietku premlčania záložného práva. Dôvodili tým že k zosplatneniu dlžnej sumy došlo v septembri
2008 a s poukazom na rozsudok NS ČR zo dňa 21.12.2010 sp. zn. 21Cdo/2185/2009 konštatovali, že
právna možnosť domáhať sa neexistencie záložného práva je aprobovaná rozhodovacou praxou.

4. Súd doručil žalobu žalovanému dňa 13.10.2016, žalovaný sa napriek výzve súdu nevyjadril.

5. V písomnom podaní doručenom v priebehu konania pôvodní žalobcovia poukázali na postup
žalovaného, keď dňa 24.2.2017 do obydlia žalobcov prišli tri osoby v súvislosti s pohľadávkami
žalovaného, že tieto sú ponúkané na odkup a oni ako Rómovia sa so žalobcami ako Rómami dohodnúlepšie. Osoby mali podrobné informácie o stave konania, právnom zástupcovi žalobcov, subjekte
veriteľa. S ohľadom na uvedené majú žalobcovia podozrenie, že boli poslané za nimi zo strany
žalovaného. Uvedené konanie je protizákonné, nekalé, a to podľa § 7 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa a § 9a ods. 3 zákona 372/1990 Z. o priestupkoch. Javí sa, že žalovaný prejavuje
snahu obchodovať s jeho domnelou pohľadávkou.

6. V priebehu konania na základe návrhu pôvodných žalobcov súd na pojednávaní dňa 2.3.2018
pripustil rozšírenie žaloby o nárok v znení "pohľadávka žalovaného, ak táto je daná, vyplývajúca z

úverovej zmluvy č. U1215-07 zo dňa 19.6.2007 je premlčaná". Súd uznesenie na pojednávaní za
prítomnosti právnych zástupcov strán sporu vyhlásil, odôvodnil a dal poučenie o opravnom prostriedku.
Na základe návrhu žalobcov súd na pojednávaní daň 4.5.2018 pripustil rozšírenie žaloby o nárok v
znení "Žalovaný je povinný zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- eur z titulu
postupu žalovaného (totožnosť dražobníka, navrhovateľa dražoby, záložného veriteľa; snaha o ďalší
predaj pohľadávky akejsi tretej osobe aj napriek prebiehaniu súdneho konania)." Súd uznesenie na

pojednávaní za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu vyhlásil, odôvodnil a dal poučenie o
opravnom prostriedku. V písomnom podaní žalobcovia doplnili žalobu k petitu, ktorým žiadali určiť
premlčanie pohľadávky. Uviedli, že ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP (o určenie, či tu
právo je alebo nie je) a nie podľa § 137 písm. d) CSP (o určenie právnej skutočnosti). Naliehavý právny
záujem podľa žalobcov spočíva v tom, aby vedeli, či majú povinnosť plniť dlh voči žalovanému, ktorá by

mohla byť uložená súdom, či sa majú obávať toho, že žalovaný v budúcnosti podá žalobu. Naliehavý
právny záujem vyplýva aj z toho, by bola daná právna istota, či existuje nárok z úverovej zmluvy,
ktorý by mohol znamenať hrozbu exekúcie. Určovacia žaloba plní aj preventívnu funkciu. Žalovaný sa
svojho práva stále domáha, opakovane poukázal na neexistenciu premlčania. V prípade vyhovenia
návrhu bude rozhodnutie v budúcnosti predstavovať prekážku res iudicata. Určenie premlčania / súdnej

nevymáhateľnosti má vplyv aj na posúdenie bonity žalobcov pri prípadných iných úveroch.

7. Okresný súd Nitra vo veci rozhodol dňa 20.7.2018 rozsudkom č.k. 14Csp/76/2016-252 tak, že vo
výroku I. určil, že záložné právo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z
12125-07 zo dňa 19.06.2007, ktorým bola zabezpečená pohľadávka zo Zmluvy o poskytnutí úveru

"HypoPôžička" č. U 12125-07 zo dňa 19.06.2007, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom
území B. A., I. B. A., Okres A., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, a to pozemky parcely registra "C",
parcelné číslo XXXX/XX o výmere 896 m2, druh pozemku: záhrady, parcelné číslo XXXX/XXX o výmere
539 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 723 m2, druh
pozemku: vinice a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX, J. K. L. XXXX/XXX, o výmere 539

m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, neexistuje. Vo výroku II. žalobu v časti o určenie
neplatnosti zmluvných podmienok Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 12125-07 zo
dňa 19.06.2007 a Zmluvy o poskytnutí úveru "HypoPôžička" č. U 12125-07 zo dňa 19.06.2007 zamietol.
Vo výroku III. žalobu v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
č. Z 12125-07 zo dňa 19.06.2007 a Zmluvy o poskytnutí úveru "HypoPôžička" č. U 12125-07 zo dňa

19.6.2007 zamietol. Vo výroku IV. žalobu v časti o určenie, že pohľadávka žalovaného vyplývajúca zo
Zmluvy o poskytnutí úveru "HypoPôžička" č. U 12125-07 zo dňa 19.06.2007, je premlčaná, zamietol.
Vo výroku V. žalobu v časti nároku na primerané finančné zadosťučinenie zamietol. Vo výroku VI.
žalovanému priznal voči žalobcom v 1., 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsah 50% .

8. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalobcovia v zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade
trov konania, aj žalovaný v celom rozsahu.

9. Následne v priebehu odvolacieho konania žalobkyňa A. B., nar. XX.X.XXXX (pôvodná žalobkyňa v 3.
rade) a C. B., nar. XX.X.XXXX, (pôvodný žalobca v 2. rade) zomreli. Pôvodný žalobca v 2. rade C. B.

nar. XX.X.XXXX zomrel dňa X.X.XXXX a pôvodná žalobkyňa v 3. rade A. B. nar. XX.X. XXXX zomrela
dňa X.X.XXXX. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 7Co/39/2019 - 435 zo dňa 16.3.2023 rozhodol o
pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami pôvodného žalobcu v 2. rade a pôvodnej žalobkyne v 3.
rade, a to dedičmi: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. A. XXX, 2. C. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
B. A. XXX, 2. E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. A. XXX, ako žalobcami v 1. až 3. rade.

10.KrajskýsúdvNitreuznesenímč.k.7Co/39/2019-443zodňa31.7.2023rozsudoksúduprvejinštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.11. Právny zástupca žalobkyne 1 na pojednávaní k nemajetkovej ujme uviedol, že je odôvodnená
aj postupom žalovaného, ktorý realizoval úkony už v čase vydania neodkladného opatrenia a
podanej žaloby, keď bol povinný zdržať sa konania. Ďalej argumentoval, že pri postúpení pohľadávky

prechádzajú práva a povinnosti s pohľadávkou spojené z postupcu na postupníka, ide o jasný príklad
singulárnej sugescie. Zároveň žiadal súd, aby pripustil rozšírenie žaloby a domáhame sa určenia, že
pohľadávka žalovaného, ak táto je daná, vyplývajúca z úverovej zmluvy č. U1215-07 zo dňa 19.6.2007,
je premlčaná, počiatok jednotlivej premlčacej doby nastal zosplatnením úveru, ku ktorému došlo v
septembri 2008 a k dnešnému dňu premlčacia doba v trvaní 3 rokoch ako je zrejmé aj z dnešného

dátumu uplynula. Pre doplnenie naliehavého právneho záujmu na určení, že záložné právo je nielen
premlčané,aleajzaniklo,uvádzame,žeaktivitazostranyžalovanéhobolaprejavenáajvpodobezačatia
výkonu záložného práva, pričom aj v otázke preukázania naliehavého právneho záujmu, tak na určení
zániku / premlčania záložného práva ako aj na určení premlčania pohľadávky žalovaného, poukázal
na princíp právnej istoty v právnych vzťahoch. V minulosti boli žalobcovia opakovane kontaktovaný zo
strany spol. Consumer Finance Holding, a.s., ktorá o sebe tvrdila, že na ňu bola postúpená pohľadávky

zo strany Všeobecnej úverovej banky a.s.. Otázka súčasného majiteľa pohľadávky je prinajmenšom
neistá. Vo vzťahu k uplatňovanému primerané finančnému zadosťučineniu žiada súd, aby vyhodnotil
personálne prepojenie dražobníka a navrhovateľa dražby v osobe E. H., ktorý zastáva určité postavenie
tak v subjekte žalovaného ako aj v subjekte, ktorý dražbu chcel uskutočniť. Poukázal na to, že ak osoba
dražobníka navrhovateľa dražby tak povediac " splýva", nejaká nezávislosť na dražbe zúčastnených

subjektov je iluzórna. Poukázal na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III ÚS 194/2016, rozhodnutia NS SR sp.
zn. 3CdO/87/2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8CO/68/2016 a Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 11Co/315/2014. V rámci uplatňovania primeraného finančného zadosťučinenia navrhol pripustenie
rozšírenia žaloby tak, že žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 eur aj s
ohľadom na postup žalovaného (totožnosť dražobníka, navrhovateľa dražoby, záložného veriteľa; snaha

oďalšípredajpohľadávkyakejsitretejosobeajnapriekprebiehaniusúdnehokonania),čímzdochádzalo
k nekalému konaniu zo strany žalovaného. Následne k veci uviedol, že k mimosúdnej dohode neprišlo.
Žalobcovia nechcú žalovanému nič platiť, trvajú na podanej žalobe, na petite žaloby tak ako boli podané.

12. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že domáhať sa primeraného zabezpečenia je

možné voči tomu, kto za porušenia práva zodpovedá, vzhľadom na skutočnosť že sa jedná o postúpenú
pohľadávku, že žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za zmluvné ustanovenia, keďže on túto zmluvu
neuzatváral. K tvrdeniam neplatnej záložnej zmluvy uviedol, že bod 6.3 zmluvy priamo vyplýva z § 151
písm. j) OZ. K bodu 6.7 zmluvy uviedol, že ak by došlo k aktualizácii ceny na podklade znaleckého
posudku, ktorý by zodpovedal hodnote zálohu v čase a mieste predaja, tak by sa použila takto určená

cena. Konanie prebiehajúce pred SD EU C482/12 sa skončilo späťvzatím návrhu, na predmetné konanie
nadväzovalo konanie C34/13, kde bolo skonštatované, že pokiaľ je dostatočná súdna kontrola, tak ako
je to upravené v zákone o dobrovoľných dražbách, tak je možné realizovať dobrovoľnú dražbu a nie je
to v rozpore so smernicou č. 93/13/EHS. K zosplatneniu pohľadávky uviedol, že predmetná pohľadávka
bola aj naďalej plnená zo strany žalobcov až do 17.9.2015. Aplikácia Občianskeho zákonníka na

predmetný vzťah je neprijateľná, zmluva o úvere považovaná za absolútny obchod, do § 52 ods. 2
OZ s účinnosťou od 1.4.2015 bez prechodných ust. bola implementovaná posledná veta, ktorá hovorí,
že na právne vzťahy medzi spotrebiteľom a dodávateľom sa prednostne aplikujú ust. Občianskeho
zákonníka. Predmetný právny vzťah vznikol v roku 2007, nárok na zaplatenie vznikol veriteľovi v roku
2008, ak by sa toto ust. malo aplikovať na tento záväzkový vzťah, jednalo by sa o pravú retroaktivitu.

Poukázalna§407ods.2Obchodnéhozákonníka,podľaktoréhoplatenieúrokovsapovažujezauznanie
dlhu ohľadne sumy. Keďže nie je premlčaná pohľadávka, tak nemôže byť premlčané záložné právo.
V písomnom vyjadrení žalovaný uviedol, že primerané finančné zadosťučinenie je možné žiadať od
toho, kto je za porušenie práva zodpovedný. Nie je možné od žalovaného toto žiadať, keď neuzatváral
úverovú ani záložnú zmluvu, žalobca nepreukázal, o ktoré konkrétne porušenie práva alebo povinnosti

sa malo jednať. Namietal voči nároku na primerané finančné zadosťučinenie aj z dôvodu, že zákon
č. 250/2007 Z.z. nadobudol účinnosť až 01.07.2007, teda až po uzatvorení zmluvy o úvere, čím by
priznaním nároku došlo k spätnému pôsobeniu právneho predpisu. Poukázal na to, že s výkonom
záložného práva začal už pôvodný veriteľ. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka,
nie celý záväzkový vzťah. K priamemu predaju uviedol, rozhodnutia uvádzané žalobcami (Rozsudok

NS SR sp.zn. 2MCdo/2/2006 a NS ČR sp.zn. 21Cdo/2037/2006) sa týkali zákazu priameho predaja
zálohu v mene vlastníka do vlastníctva záložného veriteľa, pričom v zmluve nebol upravený výkon
záložného práva formou prepadného zálohu, ale priamym predajom, ktorý nebol v čase uzatvárania
zmluvyzakázaný. Žalovanýnamietalspätnúaplikáciuust.§52ods.2tretejvetyObčianskehozákonníkapred nadobudnutím jeho účinnosti 01.05.2014. Žalovaný si nie je vedomý takého časového pôsobenia
právnym noriem, že ak prípade, ak právny predpis neobsahuje prechodné ustanovenia, tak automaticky
znamená, že pôsobí pravou retroaktivitou. Naopak, je preferovaný výklad, že právo nepôsobí spätne.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 nezakladá ustálenú rozhodovaciu prax,
najmú keď je v rozpore s ústavnými princípmi právneho štátu. Žalovaný poukázal na ústavný princíp
právnej istoty a požiadavku zachovania legálne nadobudnutých práv. Uviedol, že je neprípustné
odňať nadobudnuté právam reps. ich obmedziť ex tunc, do minulosti. Zhrnul, že akákoľvek absencia
prechodných ustanovení v zákone spôsobuje, že predmetné ustanovenie nie je spôsobilé pôsobiť

retroaktívne - ani pravou ani nepravou retroaktivitou. Z tohto dôvodu je vylúčená prednostná pôsobnosť
Občianskeho zákonníka. Ďalej k premlčaniu pohľadávky zo zmluvy o úvere poukázal žalovaný na §
407 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka a na splácanie pohľadávky žalobcom aj po zosplatnení úveru,
čím došlo k predĺženiu premlčacej doby. K uzneseniu ÚS SR uviedol, že sťažnosť bola zamietnutá,
nakoľko sa nedomáhali v nej ochranných ústavností s poukazom. K tvrdeniu, že sa jedná o rovnaké
osoby v prípade dražobníka a navrhovateľa dražby sa toto nezakladá na reálnej skutočnosti, nakoľko

sa jedná o dva rozličné subjekty nezávislé na sebe. Nie si vedomý, akú snahu o predaji pohľadávky
mal právny zástupca žalobkyne na mysli. Následne k veci uviedol, že sa snažili o dohodu so žalobcami,
k dohode však neprišlo. Zotrval na svojich doterajších písomných vyjadreniach k veci, poukazoval na
rozhodnutie R 27/2023, jedná sa o rozhodnutie NS sp. zn. 5Cdo/64/2020 a týka sa premlčania, kde
bolo rozhodnuté, že iným príslušným orgánom v zmysle § 112 OZ je tiež dražobník dobrovoľnej dražby.

V súvislosti s otázkou premlčania záložného práva, návrh na vykonanie dražby podal pôvodný veriteľ
11.1.2011, oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo katastru doručené 27.1.2011, pôvodný
veriteľ začal realizáciu záložného práva a premlčacia lehota prestala plynúť.

13.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcov, právneho zástupcu

žalovaného, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
Žalobkyňa A. B., nar. XX.X.XXXX - žalobkyňa v 1. rade so spoludlžníkmi C. B., nar. XX.X.XXXX, zomr.
X.X.XXXX (pôvodný žalobca v 2. rade) a M. B., nar. XX.X.XXXX uzatvorili dňa 19.6.2007 s právnym
predchodcom žalovaného Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, IČO: 31 320
155 zmluvu o poskytnutí úveru "HypoPôžička" č. U 12125-07. Na základe zmluvy poskytol veriteľ

žalobcom úver vo výške 13.682,53 eura (412.200 Sk), z ktorého čiastka 400.000 Sk poskytnutá na
účel rekonštrukcie nehnuteľnosti a bude prevedená na osobný účet klienta a čiastka 12.200 Sk bude
prevedená na účet Consumer Finance Holding, a.s. za účelom úhrady výdavkov vynaložených CFH.
Mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 3.840 Sk, dátum prvej splátky 20.07.2007, lehota splatnosti
240 kalendárnych mesiacov od poskytnutia úveru, výška úrokovej sadzby 9,5 % p.a.

Následne dňa 19.6.2007 pôvodný žalobca v 2. rade a A. B., nar. XX.X.XXXX pôvodná žalobkyňa v
3. rade uzatvorili so spoločnosťou VÚB, a.s. zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z
12125-07 a to k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území B. A., obec B. A., I. A.,
zapísané na liste vlastníctva č. XXX, a to pozemky parcely registra "C", parcelné číslo XXXX/XX o
výmere 896 m2, druh pozemku: záhrady, parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 539 m2, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 723 m2, druh pozemku: vinice a
stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX, J. K. L. XXXX/XXX, o výmere 539 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria. Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bolo zriadené
záložné právo v prospech záložného veriteľa na záloh špecifikovaný v čl. 3 zmluvy na zabezpečenie
pohľadávky zo Zmluvy o poskytnutí úveru "HypoPôžička" vo výške 412.200 Sk pod číslom 12125-07.

Záloh bol vymedzený v čl. 3 zmluvy.
Ku dňu 8.9.2008 spoločnosť VÚB, a.s. zosplatnila celý úver a dňa 1.10.2015 postúpila svoju pohľadávku
vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere žalovanému.
Právny predchodca žalovaného začal s výkonom záložného práva už v roku 2011, keď listom zo dňa
27.1.2011 odoslaným vo februári 2011 oznámil začatie výkonu záložného práva žalobcom a príslušnému

okresnému úradu, katastrálnemu odboru a návrhom zo dňa 11.1.2011 navrhol vykonanie dražby.
Žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva v roku 2016 dobrovoľnou dražbou, čoho dôkazom je
Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 1.2.2016.
V priebehu odvolacieho konania pôvodný žalobca v 2. rade C. B. nar. XX.X.XXXX zomrel dňa X.X.XXXX
a pôvodná žalobkyňa v 3. rade A. B. nar. XX.X. XXXX zomrela dňa X.X.XXXX. Súd rozhodol o

pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami pôvodného žalobcu v 2. rade a pôvodnej žalobkyne v 3.
rade, a to dedičmi: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, 2. C. B., nar. XX.X.XXXX, 3. E. B., nar. XX.X.XXXX.
Podľa čl. 6 Podmienky výkonu Záložného práva, bodu 6.2 záložnej zmluvy záložný veriteľ je oprávnený
predať záloh niektorým z nižšie uvedených spôsobov po uplynutí 30 dní odo dňa doručenia písomnéhooznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi. Podľa bodu 6.3 záložnej zmluvy záložný veriteľ
je oprávnený zvoliť si sám vhodný spôsob predaja nehnuteľnosti, najmä
6.3.1 na verejnej dražbe právne záväzným postupom podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných

dražbách (ďalej len ako "predaj na verejnej dražbe"),
6.3.2 v rámci núteného výkonu podľa § 251 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku alebo podľa § 62 a
nasl. Exekučného poriadku (ďalej len ako "predaj podľa osobitných zákonov")
6.3.3 priamo kupujúcemu
6.3.4 iným vhodným spôsobom, ktorý zvolí záložný veriteľ.

Podľa bodu 6.7 záložnej zmluvy v prípade výkonu Záložného práva podľa bodov 6.3.3 alebo 6.3.4 tejto
zmluvy záložca berie na vedomie, že minimálnou východiskovou cenou pri predaji nehnuteľnosti bude
suma uvedená v čl. 4 tejto zmluvy. Pokiaľ by došlo k aktualizácii hodnoty zálohu na základe znaleckého
posudku, bude sa pri predaji nehnuteľnosti vychádzať z tejto aktualizovanej hodnoty. Záložný veriteľ je
oprávnený východiskovú cenu nehnuteľnosti primerane zvýšiť alebo znížiť, avšak iba do tej výšky, za
ktorú sa nehnuteľnosť predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja nehnuteľnosti,

resp. do vyššej výšky, pokiaľ kupujúci s kúpnou cenou bude súhlasiť.
Z výpisu listu vlastníctva č. XXX vyplývalo, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností boli pôvodní
žalobcovia 2,3 v podiele 1/1. Na liste vlastníctva je zapísaná poznámka - poznamenáva sa Oznámenie
o začatí realizácie záložného práva v prospech záložného veriteľa auctio, s.r.o. A. XX, XXX XX J., IČO:
36 765 121, formou dobrovoľnej dražby na pozemok parc. registra 'C' č.4033/91, 4033/462, 4033/463

a na stavbu: rodinný dom so súp.č.509 na parcele registra 'C' č.4033/462, P1-593/2011- pol. 64/11,
P-1144/15. V časti C list : Ťarchy je zapísané záložné právo v prospech žalovaného na zabezpečenie
pohľadávky s príslušenstvom na parc.č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, na stavbu súp.č. XXX na
parc.č. XXXX/XXX.
Listom označeným ako Posledný pokus o zmier pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zo dňa

9.7.2009 veriteľ, Všeobecná úverová banka, a.s., vyzval žalobkyňu v 1.rade na zaplatenie omeškaných
splátok spolu vo výške 15.480 Sk (513,84 eura) do 20.7.2008, inak pristúpi k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru.
Výzvou zo dňa 8.9.2008 oznámil veriteľ, žalobkyni v 1.rade, že hrubo porušila podmienky úverovej
zmluvy, eviduje splátky v omeškaní 16.720 Sk (555 eur). Ďalej uviedol, že v súlade s obchodnými

podmienkami sa stal celý úver splatný, výška záväzku predstavuje 434.624,55 Sk (14.426,89 eura) a
vyzval ju na zaplatenie dlhu v lehote 10 dní s upozornením na uplatnenie práva na záloh uvedený v
záložnej zmluve.
Žalobcovia platili na úver nepravidelne od jeho poskytnutia, aj po zosplatnení úveru až do 17.10.2015,
kedy je podľa platobnej disciplíny evidovaná posledná úhrada žalobcov.

Žiadosťou doučenou spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. dňa 19.9.2008 žalobkyňa v 1. rade
žiadala v súvislosti s pokusom o zmier pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru o možnosť splácať
omeškanú splátku po 500 Sk a mesačne by splácala po 1.520 Sk od októbra, vybavuje sociálku, má
tri maloleté deti.
Žiadosťou zo dňa 21.2.2009 žiadala žalobkyňa 1 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. o

zastavenie Hypopôžičky na pol roka ohľadom toho, že je nezamestnaná a nemá žiadne financie.
Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.
ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zo dňa 1.10.2015 bola pohľadávka zo zmluvy HY/12125
postúpená na žalobcu.
Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. listom zo dňa 19.10.2015 oznámila žalobkyni v 1.rade, že

Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila ku dňu 01.10.2015 pohľadávku zo zmluvy č, HY/12125 na
žalobcu.
Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 1.2.2016 vyplýva, že žalobca pristúpil k výkonu záložného
práva formou dobrovoľnej dražby, dražobníkom bola 1. Konsolidačná, spol. s.r.o., Štefánikova 9, 949
01 Nitra.

Jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti 1. Konsolidačná, spol. s.r.o., Štefánikova 9, 949 01 Nitra
(dražobníka) je E. E. H., ktorý je jedným z dvoch konateľov spoločnosti žalobcu a jedným z dvoch
spoločníkov spoločnosti žalobcu (vklad oboch spoločníkov je rovnaký).
Žalobcom bol predložený návrh Dohody, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom,
žalobkyňou v 1.rade, 2.rade a M. B. ako dlžníkmi a A. B. ako vedľajším účastníkom, ktorej premetom je

vyhlásenie dlžníka, že uznáva dlh vo výške 24.916,80 eura vrátane príslušenstva čo do dôvodu a výšky
a splatnosti, uznáva, že tento je úročený úrokom a záväzok sa zaväzuje uhradiť, a to aj v prípade, ak
by bol premlčaný, a to v splátkach 349,45 eur mesačne v počte 108 splátok (doba splatnosti 9 rokov).
Prílohou návrhu dohody bol splátkový kalendár.14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa§23azákonač.634/1992Z.z.oochranespotrebiteľavzneníúčinnomvčaseuzatvoreniaúverovej
zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa ods. 4 cit. ust.
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2015 ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53ods. 10 Občianskeho zákonníka ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na

dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,

ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 151j ods. 2 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená
pohľadávka je premlčaná.
Podľa § 151j ods. 3 OZ, akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej

záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke
právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je
zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ods. 2 cit. ust. premlčujú sa
všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov proti

porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj
vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchýmsúhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom

aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

15. Vo výroku I. sa žalobcovia domáhali určenia, že záložné právo zriadené Zmluvou o zriadení
záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam zo dňa 19.6.2007 neexistuje a to z dôvodu jeho
premlčania. Vzhľadom na charakter podanej žaloby o určenie práva súd skúmal, či je v zmysle §
137 písm. c) daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Pri odôvodnení naliehavého
právneho záujmu žalobcovia poukázali na to, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva a na

princíp právnej istoty vo vzťahoch. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo
nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím
rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Neisté postavenie žalobcov vyplýva z toho,
že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva, čo žalobcovia v konaní preukázali výpisom z LV a
oznámením o dobrovoľnej dražbe, pričom žalobcovia namietajú premlčanie záložného práva a teda

nemožnosť pristúpiť k jeho výkonu. Vyhovením žaloby v časti určenia neexistencie záložného práva
by sa toto neisté postavenie žalobcov odstránilo. K otázke vecnej legitimácie súd uvádza, že vecnú
legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho
práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je
nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
idevtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(žalovaný),vskutočnosti
objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na

strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania
(napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Pred preskúmaním
uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú
skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva.
Predmetom prejednávanej veci sú práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere a Záložnej zmluvy,

ktoré uzatvorili žalobcovia s právnym predchodcom žalovaného - bankou, ktorá svoju pohľadávku
vyplývajúcu zo zmlúv postúpila na žalovaného. V danej veci došlo k postúpeniu pohľadávky z banky
na nebankový subjekt, súd preto skúmal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Žalovaný je pasívne
vecne legitimovaný vo vzťahu k prvému výroku o určenie neexistencie záložného práva, aj vo vzťahu k
ostatným žalovaným nárokom, pretože došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a k platnému zriadeniu

záložného práva v prospech žalovaného. K mimoriadnemu zosplatneniu súdu uvádza, že banka úver
vyhlásila za splatný listom zo dňa 8.9.2008 a to pre omeškanie so splátkami vo výške 16.720.-Sk = 550
eur. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia nesplácali úver
riadne a včas, tým porušili ustanovenia zmluvy o úvere ako aj vyššie citované zákonné ustanovenia
a dostali sa do omeškania so splácaním úveru, preto došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
pohľadávky, konkrétne právny predchodca žalobcu listom zo dňa 8.9.2008 vyhlásil predčasnú splatnosťúveru. Právny predchodca žalovaného posledným pokusom o zmier pred vyhlásením splatnosti úveru
zo dňa 9.7.2008 vyzýval žalobcov, resp. ich právnych predchodcov na zaplatenie dlžnej sumy a boli
upozornení na možnosť banky vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a požadovať vrátenie celej sumy

úveru s príslušenstvom. Dlžná suma bola 454,09 eura. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo
v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ, dlžníci boli v omeškaní so splácaním úveru po dobu viac ako
tri mesiace s poukazom na dlžnú sumu splátok 454,09 eura, pričom sa jednalo o splátku vo výške
127,46 eura, čo sú viac ako tri splátky, to potom znamená, že dlžné boli splátky za mesiace apríl,
máj, jún 2008, boli upozornení v lehote nie kratšej ako 15 dní na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

úveru. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je jednostranný úkon veriteľa, nemusí byť doručované do
vlastných rúk, okamih účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru je viazaný na deň, ktorý určil
veriteľ. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ modifikuje ustanovenie § 565 OZ vo vzťahu k spotrebiteľským
zmluvám, podľa tohto ustanovenia je strata výhody splátok podmienená splnením podmienok, že musí
ísť o spotrebiteľskú zmluvu, čo je splnené, strata výhody splátok nastáva, keď si toto právo veriteľ
uplatní a môže si ho uplatniť najskôr až po uplynutí 3 –mesačnej lehoty od omeškania dlžníka so

zaplatením splátky, čo bolo tiež splnené, pretože vo výzve zo dňa 9.7.2008 vyzýval dlžníka na zaplatenie
dlžnej sumy a bol upozornený na možnosť banky odstúpiť od zmluvy a požadovať vrátenie celej sumy
úveru s príslušenstvom a právny predchodca žalovaného si svoje právo zosplatniť úver uplatnil ku dňu
8.9.2008, rovnako bola splnená aj tretia podmienka, že žalovaný bol na uplatnenie práva na zaplatenie
celej pohľadávky upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní s poukazom na dátumy výzvy /9.7.2008/

a zosplatnenia /8.9.2008/. Až po uplynutí lehoty 3 mesiacov nastane strata výhody splátok upravená
v ustanovení § 565 OZ. Následne došlo k platnému postúpeniu pohľadávky ak platnému zriadeniu
záložného práva v prospech žalovaného.

16. Čo sa týka posudzovania otázky premlčania, vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský

spor a spotrebiteľskú zmluvu, na právne vzťahy je potrebné aplikovať úpravu podľa Občianskeho
zákonníka. Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 14.09.2017, sp. zn. 3Cdo/87/2017 dal odpoveď na
uvedený rozpor, či aplikovať Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník, keď konštatoval, že "V
preskúmavanom prípade nemá dovolací súd dôvod spochybňovať názor žalobcu, že úver je tzv.
absolútnym obchodom a že naň dopadá tretia časť Obchodného zákonníka. Zároveň je však potrebné

mať na zreteli, že úverová zmluva vykazuje aj znaky spotrebiteľskej zmluvy. Povaha tejto právnej
veci ako spotrebiteľskej sa nemohla zmeniť v dôsledku postúpenia pohľadávky. Súdna prax považuje
obdobné právne vzťahy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na
nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne (spotrebiteľské) vzťahy. Účastníkmi týchto
vzťahov sú obchodník (poskytujúci úver v rámci svojho predmetu činnosti) a spotrebiteľ (ktorý prijíma

úver na svoju osobnú spotrebu); ide tu teda o typické občianskoprávne vzťahy. Vzhľadom na to je v
plnom súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa požiadavka, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov súkromného práva, bola (aj z hľadiska premlčania, dĺžky premlčacej doby a jej
plynutia)aplikovanáprávnaúpravaobsiahnutávObčianskomzákonníku,anievObchodnomzákonníku.
Správnosť aplikácie občianskoprávnej premlčacej doby - dokonca aj v absolútnych obchodoch majúcich

zároveň spotrebiteľský charakter - z ústavnoprávneho hľadiska nespochybnil ani ústavný súd (viď
napríklad uznesenie ústavného súdu z 19. júna 2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013). To, že úverovú zmluvu
treba v danom prípade považovať za zmluvu spotrebiteľskú, vyplýva aj z obsahu smernice Rady
87/102/EHS z 22. decembra 1986, ktorá klienta úverového vzťahu, ktorému je úver poskytovaný,
sama definuje označením "spotrebiteľ". Problematika spotrebiteľského práva je natoľko obšírna, že

je predmetom úpravy nielen jedného právneho predpisu, ale celého komplexu vzájomne súvisiacich
právnych predpisov. V rozhodnom čase - v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (10. októbra 2005)
zmluva o úvere ako taká nebola síce v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaradená do katalógu
tam zadefinovaných spotrebiteľských zmlúv, už od 25. novembra 2004 bolo však účinné ustanovenie
§ 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú

zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Je preto nepochybné, že v rozhodnom
čase za spotrebiteľskú zmluvu bolo možné považovať aj so spotrebiteľom uzatvorenú zmluvu podľa
Obchodného zákonníka; na takúto zmluvu bolo potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského

práva chrániace spotrebiteľa. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu teda napadnutý rozsudok
spočíva na správnom právnom posúdení otázky aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka na
premlčanie žalobcom uplatneného práva. Trojčlenný dovolací senát najvyššieho súdu, ktorý posudzuje
opodstatnenosť žalobcovho dovolania, svojimi právnymi náhľadmi vyjadrenými v tomto rozsudku "nevolízmenu" (stotožňuje sa s podstatou, zmyslom a závermi judikátu R 36/2013), preto vec nepostupuje
veľkému senátu." Na základe vyššie uvedeného súd na premlčanie práva z úverovej zmluvy ako aj zo
záložnej zmluvy ako akcesorickej aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.

17. Ku dňu 8.9.2008 spoločnosť VÚB, a.s. zosplatnila celý úver a dňa 1.10.2015 postúpila svoju
pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere žalovanému. Právny predchodca žalovaného začal s
výkonom záložného práva už v roku 2011, keď listom zo dňa 27.1.2011 odoslaným vo februári 2011
oznámil začatie výkonu záložného práva žalobcom a príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu

odboru a návrhom zo dňa 11.1.2011 navrhol vykonanie dražby. Žalovaný pristúpil k výkonu záložného
práva v roku 2016 dobrovoľnou dražbou, čoho dôkazom je Oznámenie o dobrovoľnej dražbe z 1.2.2016.
Potreba aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka aj v prípade premlčania vychádza z § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka a odvolací súd uviedol vo svojom rozhodnutí, že premlčanie pohľadávky zo
Zmluvy o úvere je potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci došlo
k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, od čoho následne závisí počítanie premlčacej doby. S odkazom

na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/132/2021 zo dňa 15. decembra 2022, ktorý sa v
citovanomrozhodnutízaoberalpočiatkomplynutiapremlčacejdobyvprípadepredčasnéhozosplatnenia
spotrebiteľského úveru, a ktoré na zistený skutkový stav je potrebné aplikovať súd uvádza, že začiatok
plynutia premlčacej doby podľa § 101 OZ, kedy lehota začne plynúť odo dňa , kedy sa veriteľ mohol
najskôr domáhať svojho práva na súde. Týmto momentom bude vo všeobecnosti prvý deň nasledujúci

po uplynutí trojmesačnej doby, plynúcej od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa
stal splatným celý dlh. Konkrétne v prejednávanej veci sa poskytnutý úver mal splácať v splátkach
po 127,46 eura k 20. dňu v mesiaci. Ku dňu 9.7.2008 bola dlžná suma istiny 454,09 eura, čo sú viac
ako tri splátky úveru, to potom znamená, že dlžné boli splátky za mesiace apríl, máj, jún 2008, pre
nesplnenie splátky splatnej 20.4.2008 sa stal splatným celý dlh, trojmesačná doba uplynula 20.7.2008,

a od 21.7.2008 začala plynúť trojmesačná premlčacia lehota, ktorá by uplynula 21.7.2011, listom zo
dňa 27.1.2011 oznámil právny predchodca žalovaného začatie výkonu záložného práva žalobcovi a
príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru a návrhom zo dňa 11.1.2011 navrhol vykonanie
dražby, čím si uplatnil svoje právo v premlčacej dobe Počas dražobného konania neplynie doba, v ktorej
sa premlčuje záložné právo. /rozsudok NS SR sp.zn. 5 Cdo/64/2020 zo dňa 30.11.2022/. Záložné

právo je právom majetkovým, premlčaniu podlieha, pričom premlčacia doba je trojročná, ktorá začína
plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Premlčanie
záložného práva sa riadi Občianskym zákonníkom aj v prípade, ak ním bola zabezpečená pohľadávka
spravujúca sa Obchodným zákonníkom (zhodné závery plynú z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 250/2011 zo dňa 8.12.2011). Podľa § 151j Občianskeho zákonníka má záložný veriteľ právo na

uspokojenie zabezpečenej pohľadávky tromi spôsobmi, pričom tieto sú rovnocenné. Môže tak spraviť
(i) spôsobom určeným v zmluve, (ii) predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo (iii)
predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložné právo plní uhradzovaciu funkciu, ktorá nastupuje
potom, čo zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Výkon záložného práva si môže
záložný veriteľ uplatniť v rámci postupu upraveného v ustanovení § 151j Občianskeho zákonníka, tzn.,

že sa môže uspokojiť spôsobom určeným v záložnej zmluve alebo predajom zálohu na dobrovoľnej
dražbe alebo predajom zálohu v exekúcii. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že záložný veriteľ
má právo voľby, ktorý spôsob výkonu záložného práva využije a že všetky tri spôsoby sú rovnocenné.
Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď
vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu (z uznesenia Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 4Cdo/41/2021 zo dňa 27.02.2023). žalovaný nesprávne určil počiatok plynutia premlčacej
doby od 10.10.2008, pretože právo na uspokojenie zabezpečenie pohľadávky zo zálohu vzniká po
tom, čo zabezpečená pohľadávka nebola riadne a včas splnená. Týmto okamihom vzniká záložnému
veriteľovi právo vybrať si spôsob uspokojenia svojej pohľadávky a zároveň začína plynúť premlčacia
doba. Ustanovenie § 151m ods. 1 OZ ustanovuje 30dňovú ochrannú lehotu, ktorá začína plynúť až

po doručení oznámenia o začatí výkonu záložného práva a až po jej uplynutí môže záložný veriteľ
speňažiť záloh. Táto lehota však neposúva začiatok plynutia premlčacej doby, pretože jej uplynutím
nevzniká právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky, pretože toto právo vzniklo už okamihom, keď
zabezpečená pohľadávka nebola riadne a včas uspokojená.

18. Vo výroku II. sa domáhali určenia neplatnosti zmluvných podmienok Zmluvy o zriadení záložného
práva k predmetným nehnuteľnostiam zo dňa 19.6.2007 a Zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 19.6.2007
a vo výroku III. sa domáhali určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam zo dňa 19.6.2007 a Zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 19.6.2007. V tejto časti súdžalobu zamietol, pretože žaloba o určenie neplatnosti zmluvy, resp. zmluvného dojednania je žalobou
na určenie právnej skutočnosti. Podmienkou prípustnosti takejto žaloby je v zmysle§ 137 písm. d)
CSP, že takéto určenie vyplýva z osobitného predpisu. Právna norma obsiahnutá v ust. § 11 ods. 4

zákona č. 129/2010 Z.z. takéto určenie umožňuje (spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou), avšak iba vo vzťah k spotrebiteľským úverom, čo predmetný úver
nie je (podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zákon sa
nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných

nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu), preto
ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. nie je v danom prípade aplikovateľné. Predmetná úverová
zmluva je však spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 23a zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, rovnako tak titulom akcesorickej povahy k úverovej zmluve je spotrebiteľskou zmluvou
aj záložná zmluva. Žalobca sa domáha posúdenia zmluvných ustanovení skrz noriem zakotvujúcich
ochranu spotrebiteľa (žiada posúdenie neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 Občianskeho

zákonníka). Podľa názoru súdu takéto určenie vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 5 veta prvá zákona
o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. (proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s
cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva). K námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že nie je žalovaný aj pôvodný
veriteľ, má súd za to, že pri posudzovaní neprijateľných podmienok zmlúv nemusia byť stranami

konaniavšetciúčastnícizmluvy,tedaajpôvodnýveriteľ.Súdpretopristúpilkpreskúmaniuneprijateľnosti
napádaných zmluvných podmienok bodu 6.3.1 a 6.3.3 záložnej zmluvy. Žalobcovia tvrdili, že forma
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou (dojednaná v bode 6.3.1 záložnej zmluvy) je v rozpore s
únijnounormotvorbouakoajvnútroštátnymipredpismioochranespotrebiteľa,pričompoukázalinanález
Ústavného súdu ČR, sp. zn. Pl. ÚS 47/04, ktorým konštatoval nesúlad § 36 ods. 2 zákona o verejných

dražbách s princípmi právneho štátu. S týmto tvrdením sa súd nestotožňuje, inštitút dobrovoľnej dražby
je riadne normatívne zakotvený v právnom poriadku Slovenskej republiky a nebol spochybnený súdnymi
autoritami. V tejto súvislosti súd poukazuje napríklad na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. Pl.
ÚS 23/2014, kde súd posudzoval rozpor ustanovenia § 7ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách,
pričom nevyslovil nesúlad právnej normy s ústavou. V uvedenom uznesení sa zaoberal aj nálezom

Ústavného súdu ČR, ktorým argumentovali žalobcovia, keď poukázal na rozdielnosť posudzovaných
inštitútov nútenej a dobrovoľnej dražby, pričom konštatoval: "Predmetné ustanovenie § 36 ods. 2
zákona o verejných dražbách rozširovalo právnu úpravu nútených (exekučných) dražieb aj na prípady,
keď bolo záložné právo zapísané do katastra nehnuteľností pred účinnosťou novej právnej úpravy
a zároveň záložný veriteľ čestne vyhlásil vo forme notárskej zápisnice, že má voči dlžníkovi splatnú

pohľadávku, ktorá nebola splnená. Umožňovalo tak exekučnú (nútenú) dražbu bez exekučného titulu."
Preto argument žalobcov v tomto smere neobstojí. K posúdeniu inštitútu dobrovoľnej dražby vo vzťahu
k normám týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EU vo veci
C-34/13 (E. A. proti SMART Capital, a. s.), ktorý konštatoval, že "ustanovenia smernice 93/13 sa
majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo

veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne
nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako
zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne
nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu
súdu." K existencii záruky súdnej kontroly súd uviedol, že "v prejednávanej veci možnosť príslušného

vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie, ako je uvedené v bode 60 tohto rozsudku, môže
zjavne predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok,
čo musí overiť vnútroštátny súd." Na základe uvedeného dohoda o výkone záložného práva nemôže
napĺňať charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď je zákonom aprobovaná a je súladná aj
únijným právom. Ďalej žalobcovia namietali formu výkonu záložného práva priamym predajom, pričom

na preukázanie nedovolenosti tohto spôsobu poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp zn.
2MCdo/2/2006 a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/2037/2006. Obe rozhodnutia riešili protiprávnosť
prepadného zálohu, pričom žalobcovia tvrdili, že napádané ustanovenie ("predaj priamo kupujúcemu")
svojou konštrukciou v podobe konania žalovaného v mene záložcu v podstate nahrádza prepadný záloh.
Súd sa stotožňuje s tým, že prepadný záloh (uspokojenie záložného veriteľa tak, že mu záloh prepadne

alebo že si ho ponechá za určenú cenu) je zakázaný, čo vyjadruje ust. § 151j ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Avšak súd musí súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že v záložnej zmluve nie je upravený
spôsob výkonu záložného práva formou prepadného zálohu, ale priamym predajom (tretej osobe)
pri výkone záložného práva, ktorý v čase uzatvárania zmluvy pri spotrebiteľovi nebol zakázaný, zanedovolený ho nepovažovala ani súdna prax, ani doktrína. "Záložný veriteľ sa môže so záložcom v
záložnej zmluve dohodnúť na priamom uspokojení záložného veriteľa predajom zálohu. Na základe
takejto dohody by mohol sám veriteľ predať predmet záložného práva. Účastníkom takejto dohody

nemôže byť spotrebiteľ, ak sa výkon záložného práva týka záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy" (Fekete,
I., Občiansky zákonník. 2. zväzok, Veľký komentár, str. 468). Zákonné obmedzenie vo vzťahu k
spotrebiteľovi bolo zakotvené do právnej úpravy (§ 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka) s účinnosťou
od 01.06.2014, t.j. v čase uzatvorenia zmluvy išlo o dovolený spôsob výkonu záložného práva aj
voči spotrebiteľovi, preto dohodnutá zmluvná podmienka v čase uzatvárania zmluvy nemohla byť

neprijateľná. Vo vzťah k posúdeniu všetkých ostatných zmluvných podmienok oboch zmlúv má súd
za to, že v tomto smere si žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia vyplývajúcu z § 150 CSP. Povinnosť
tvrdenia pritom možno považovať za základný pilier sporového konania. Z okruhu tvrdených skutočností
žalobca totiž vyvodzuje svoj nárok, ktorý mu má byť súdom priznaný. Tvrdením skutočností žalobca
určuje predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd z dôkazov označených žalobcom zisťuje, resp.
voči ktorému môže žalovaný namietať a argumentovať. Žalobca tak vytvára predmet toho, čo sa má v

konaní preukazovať. Aj keď má súd ex offo povinnosť preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky,
neznamená to bez ďalších tvrdení jeho povinnosť preskúmať každé ustanovenie predloženej zmluvy
a formulovanie výroku rozhodnutia, naopak, táto činnosť súdu je limitovaný predmetom konania a
k ex offo prieskumu pristúpi, ak posudzuje zmluvné ustanovenie napr. v súvislosti s nárokom na
plnenie, na náhradu škody a podobne. Žalobca má v zásade povinnosť formulovať aj petit žaloby

tak, aby ho bolo možné preniesť do výrokovej časti rozhodnutia. Súd na základe uvedeného nemohol
pristúpiť k prieskumu napádaných zmlúv. Žalobcovia namietali aj znenie bodu 6.7 záložnej zmluvy, keď
poukazovali na to, že záložný veriteľ je oprávnený k predaju zálohu za akúkoľvek sumu. Zo znenia
dotknutého ustanovenia citovaného v bode 19 tohto rozhodnutia vyplýva, že východisková cena zálohu
sa vychádza z už vypracovaného znaleckého posudku, prípadne sa môže aktualizovať na základe

nového znaleckého posudku. Východiskovú cenu môže záložný veriteľ primerane znížiť alebo zvýšiť
s ohľadom na podmienky v čase a mieste predaja nehnuteľnosti, teda záložný veriteľ je limitovaný
aktuálnou cenovou situáciou na realitnom trhu, teda nemôže prejaviť svojvôľu pri určení ceny zálohu.
Ani toto ustanovenie súd nevyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že v zmysle § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k spotrebiteľovi iný predaj

ako formou dobrovoľnej dražby alebo dražby v exekučnom konaní už nie je možný (od 01.06.2014).
Napokon k požadovanému určeniu zmlúv za neplatné súd uvádza, že na základe záverov prijatých
vyššie nezistil neprijateľné zmluvné podmienky, ani iný dôvod neplatnosti zmlúv. Preto súd žalobu v časti
určenia neplatnosti zmluvných dojednaní ako aj neplatnosti záložnej a úverovej zmluvy zamietol. Tu
súd poukazuje na bod 33. rozhodnutia odvolacieho súdu v prejednávanom spore.

19. Vo výroku IV. sa domáhali určenia, že pohľadávka žalovaného vyplývajúca zo Zmluvy o poskytnutí
úveru zo dňa 19.6.2007 je premlčaná. V tejto časti súd žalobu zamietol, pretože sa jedná o určenie
právnej skutočnosti, a nie o určenie, či tu právo je alebo nie je (nejde o určenie absolútnych práv ako
vecné práva - vlastnícke a záložné právo, dedičské práva a podobne). Zmluvy a iné právne úkony,

ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Právnymi skutočnosťami sú také okolnosti a skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik, zmenu alebo zánik
právnych vzťahov. Pod túto skupinu možno subsumovať aj premlčanie. Preto petit žaloby na určenie, že
právo je premlčané, prestavuje určenie právnej skutočnosti. Takéto určenie však nevyplýva z osobitného
predpisu (§ 137 písm. d) CSP), teda takýto žalobný návrh je neprípustný a súd ho zamietol. Správnosť

záverov potvrdil aj odvolací súd v bode 34. svojho rozhodnutia.

20. Vo výroku V. sa domáhali zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia. Aj v tejto časti
súd žalobu zamietol, pretože žalobcovia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške
1.000 eur za každú zmluvnú podmienku posúdenú ako neprijateľnú, resp. vo výške 3.000 eur za

určenie neplatnosti zmlúv. Keďže k takémuto požadovanému určeniu nedošlo, súd nemohol posudzovať
nárok na primerané zadosťučinenie. Ďalej žiadali primerané zadosťučinenie za výkon premlčaného
záložného práva vo výške 2.000 eur. Žalobcovia nepreukázali, že by v čase, keď žalovaný pristúpil k
realizácii záložného práva, premlčanie namietali. Zároveň je primerané zadosťučinenie možné priznať
len v prípade, ak spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom

o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). Výkon
premlčaného práva, pokiaľ nebolo účinne namietnuté premlčanie, nemôže byť chápané ako porušenie
práva alebo povinnosti. Ďalším dôvodom pre priznanie zadosťučinenia mala byť totožnosť záložného
veriteľa (žalovaného) a dražobníka (1. Konsolidačná, spol. s.r.o.). Súd má za to, že ide o dva rozdielnesubjekty (právnické osoby), ktoré sú personálne prepojené v totožnej osobe konateľa a spoločníka,
avšak takýto stav právo nezakazuje, preto nie je možné konštatovať porušenie práva spotrebiteľa
v tom zmysle, aby mu vznikol nárok na primerané zadosťučinenia. Čo sa týka tvrdeného pokusu o

odpredaj, resp. obchodovanie s pohľadávkou, toto preukázané nebolo (z dohody na č.l.45 nevyplýva,
že malo dôjsť k zmene veriteľa, išlo len o tvrdenie žalobcov, títo k tomuto tvrdeniu nepredložili žiadne
dôkazy), rovnako nebolo preukázané, aké ustanovenie by bolo takýmto postupom porušené (žalobcovia
tvrdili, že žalovaný vykonával úkony, ktorých sa mal zdržať už v čase vydania neodkaleného opatrenia,
avšak žiadnym spôsobom nepreukázali, kedy a v akom znení bolo neodkladné opatrenie vydané).

Súd na základe uvedeného názoru nepotreboval za potrebné zaviazať žalovaného na oznámenie
sumy, za akú cenu pohľadávku predáva (č.l. 44 spisu), keď predaj nebol preukázaný a zároveň takýto
dôkaz by nepreukázal nárok žalobcov na primerané zadosťučinenie. Napokon žalobcovia argumentovali
návštevou troch im neznámych osôb v ich domácnosti za účelom uzatvorenia dohody ohľadom
pohľadávky z úverovej zmluvy. Takýmto postupom bolo porušené ustanovenie § 9a ods. 3 zákona veta
prvá č. 250/2007 Z.z. (Predávajúci ani osoba, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha

pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, nesmie spotrebiteľa v súvislosti s uplatňovaním alebo
vymáhaním pohľadávok osobne navštevovať v jeho domácnosti alebo na pracovisku.) Právny zástupca
žalovaného k tomuto na pojednávaní uviedol (zápisnica na č.l. 164), že po postúpení pohľadávky na
žalovaného došlo k mimosúdnym rokovaniam, nedospeli k žiadnej dohode, celá vec zostala nevyriešená
v tom čase. Až následne bol klient oslovený skrz tretiu osobu, ktorá chcela pôsobiť ako mediátor,

ktorej bola poskytnutá táto dohoda, ktorá už bola skôr vypracovaná počas úvodných rokovaní. Z
uvedeného vyplýva, že žalovaný výslovne nepotvrdil, že dané osoby konali v jeho mene, na jeho pokyn,
súd túto skutočnosť nemá ničím preukázanú (ani neboli v tejto súvislosti predložené žiadne návrhy na
dokazovanie), preto zodpovednosť za porušenie tejto povinnosti nemožno pričítať žalovanému (súd
poukazuje na to, že primerané finančné zadosťučinenie je koncipované na princípe zodpovednosti

osoby, voči ktorej sa uplatňuje, preto je potrebné preukázať, že osoba za porušenie práva alebo
povinnosti zodpovedá).

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd priznal žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktorú
súpovinní zaplatiťžalobcoviav1.až3.radespoločneanerozdielnestým,žeovýšketejtonáhradybude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko žalovaný bol v konaní úspešný,
keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,

ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.