Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20P/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123201837
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2123201837.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci starostlivosti súdu o starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: J. U., B. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený procesným
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matky -
N.. T. G., B. XX.XX.XXXX, O. X. D. H. W. XXXX/XX, O., právne zastúpená: JUDr. Marián Geleneky,
advokát, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, otca - L. U., B. XX.XX.XXXX, X. I. XX, U. B. P., právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman Škerlík, advokát, so sídlom Letná 61, 052 01 Spišská
Nová Ves, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na zvýšenie výživného zastavuje.

II. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého sa návrhom na zníženie výživného doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.03.2023
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zmenil predchádzajúce rozhodnutie o výživnom tak, že
otec maloletého by bol povinný platiť výživné na maloletého vo výške 70,00 eur mesačne s účinnosťou
od podania návrhu.

2. Vo svojom návrhu uviedol, že Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 24CoP/175/2021-1171 zo
dňa 30.08.2022, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4P/126/2020-894
zo dňa 02.06.2021 v spojení s opravnými uzneseniami č. k. 4P/126/2020-916 zo dňa 29.06.2021 a č. k.
4P/126/2020-943 zo dňa 19.07.2021 bola upravená vyživovacia povinnosť navrhovateľa k maloletému
tak, že súd zaviazal otca maloletého prispievať na výživu maloletého sumou 120,00 eur mesačne
počnúc vykonateľnosťou rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/140/2017-445 zo dňa

15.04.2019 vo výroku o rozvode manželstva, a to vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám
matky. Navrhovateľ má za to, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, a to že
uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 30.01.2023, sp. zn. 30P/41/2020 o nariadení neodkladného
opatrenia, súd nariadil asistovaný styk navrhovateľa s maloletým, ktorý sa bude realizovať v Centre
pre deti a rodiny Trnava, Botanická 6269, Trnava každý párny piatok v mesiaci od 14.00 hod. do 15.30
hod. za prítomnosti pracovníkov predmetnej organizácie, a to do právoplatného skončenia konania vo
veci samej. Na strane navrhovateľa tým došlo k zvýšeniu jeho výdavkov o cestovné výdavky vynaložené

na cestu z miesta bydliska navrhovateľa do Trnavy a späť za účelom realizácie asistovaného styku v
zmysle nariadeného neodkladného opatrenia. Taktiež došlo k zmene pomerov na strane oprávneného
v dôsledku zmeny výšky vyplácaného prídavku na dieťa na aktuálnu sumu 60,00 eur, ako aj k zvýšeniu
daňového bonusu až na sumu 140,00 eur. Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štátprispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť
prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje
plnenietejtopovinnosti,predsalen(ajúradmialeboinštitúciamiinýchštátov)vyplácanérodinnéprídavky

(rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na
to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 19. marca 2018, sp. zn. 3 Cdo 88/2017). S poukazom na citované uznesenie Najvyššieho súdu
SR a s prihliadnutím na výrazný nárast výšky prídavku na dieťa, ako aj nárast daňového bonusu, je

dôvodné zníženie výšky výživného zo strany otca. Platenie výživného na maloletého v sume 120,00 eur
mesačne nie je v možnostiach navrhovateľa ako osoby povinnej na platenie výživného. Navrhovateľ
túto skutočnosť namietal už v konaní 4P/126/2020 v ktorom sa súd s argumentáciou navrhovateľa
nestotožnil. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 24CoP/175/2021-1171 podal navrhovateľ
prostredníctvom právneho zástupcu dovolanie, ktorým sa domáha zrušenia napádaného rozsudku a
vrátenia veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľ s výškou výživného v sume 120,00 eur

mesačne nesúhlasí, nakoľko úhrada takejto výšky výživného je pre navrhovateľa nemožná a doslova
likvidačná. Navrhovateľ má zníženú pracovnú schopnosť o 20%, kvôli čomu nemôže vykonávať práce,
ktoré by zodpovedali jeho vzdelaniu a praxi. V súčasnosti navrhovateľ vykonáva činnosť asistenta ZŤP,
ktorou dosahuje príjem vo výške cca 336,00 eur mesačne. Iný príjem navrhovateľ nemá. Navrhovateľ
momentálne býva v prenajatom domčeku a za bývanie mesačne uhrádza sumu 200,00 eur. Navrhovateľ

nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, ako ani vlastníkom žiadneho hodnotného hnuteľného majetku,
motorové vozidlo nevlastní. Nakoľko navrhovateľ bol povinný na doplatenie výživného na maloletého,
uhradila dlžné výživné v sume 1 300,00 eur sesternica navrhovateľa zo svojho účtu, čím sa navrhovateľ
u menovanej zadĺžil vo výške poskytnutej pôžičky. V dôsledku tejto skutočnosti došlo k nárastu
výdavkov navrhovateľa o záväzok z uvedenej pôžičky. Voči navrhovateľovi je vedené exekučné konanie

Exekútorským úradom Košice, Mgr. Alexander Šemperger, súdny exekútor sp. zn. 245EX/525/19 na
vymoženie dlžného výživného.

3. Spolu s návrhom navrhovateľ predložil Žiadosť o prešetrenie vlastníctva, potvrdenie o doplatení
výživného zo dňa 10.10.2022, Rozhodnutie o určení advokáta, Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa

09.09.2019, Uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 30P/41/2020-765 zo dňa 30.01.2023, Zmluvu o
pôžičke zo dňa 10.10.2022.

4. Matka sa k návrhu otca na zníženie výživného vyjadrila v tom zmysle, že

s podaným návrhom nesúhlasí, stanovené výživné vo výške 120,00 eur mesačne je vzhľadom na vek
maloletého, jeho vývin, potreby, záujmy a aktivity v súčasnej dobe na spodnej hranici aspoň čiastočného
pokrytia nákladov na maloleté dieťa, pričom tieto s pribúdajúcim vekom narastajú. Je preto nepochybné,
že výživné určené vo výške 120,00 eur v prepočte 4,00 eurá na deň (120/30 dní) je pri aktuálnych
cenáchnevyhnutnýchvýdavkovnabývanie,potraviny,drogériu,oblečenieaobuv,lieky,školnéaškolské

potreby, viac ako dôvodné. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na to, došlo k zvýšeniu prídavku na dieťa na
sumu 60,00 eur a daňového bonusu na 140,00 eur, v danom prípade ide o sociálne prídavky zo strany
štátu, ktoré v danom prípade môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého, no v žiadnom prípade
nenahrádzajú vyživovaciu povinnosť rodiča voči maloletému. V tomto prípade je však potrebné zobrať
do úvahy infláciu cien a s tým súvisiacich tovarov a služieb, ktoré sú pre plnenie odôvodnených potrieb

maloletého nevyhnutné. Zvýšením sociálnych dávok však dochádza iba k čiastočnému pokrytiu týchto
zvýšených cien. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp.
iných ekonomických ukazovateľov. Je všeobecne známe, že v súčasnej dobe dochádza k neustálemu
nárastu cien spotrebných košov a túto skutočnosť je pri určovaní výšky výživného potrebné jednoznačne
zohľadniť. Ohľadom bytovej otázky otca maloletého uviedla, že z dokazovania v konaní vedenom na

Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4P/126/2020, vyplynulo, že otec maloletého je vlastníkom
bytu v nadstavbe bytového domu, X. XX, U. B. P., ktorý bol skolaudovaný dňa 08.03.2017. Bez ohľadu
na aktuálny stav bytu, teda to či je zapísaný na LV, kolaudačné rozhodnutie je vystavené na meno
otca, a preto bytovú otázku má týmto vyriešenú. Tým, že si prenajíma nehnuteľnosť, za ktorú platí
mesačne nájom vo výške 200,00 eur, neprimerane a nedôvodne zaťažuje svoj rozpočet o uvedený

výdavok, napriek tomu, že je vlastníkom bytu, ktorý nevyužíva na bývanie a ktorý maže byť zdrojom jeho
príjmu. Z tohto dôvodu považuje uvedené tvrdenia otca za účelové z cieľom neprimerane navýšiť svoje
výdavky a tak navodiť dojem nedostatku finančných prostriedkov na určené výživné. K deklarovanému
príjmu otca maloletého vo výške 336,00 eur uviedla, že tvrdenie navrhovateľa, že vzhľadom na poklesjeho pracovnej schopnosti nemôže vykonávať prácu v jeho odbore a praxi neobstojí, nakoľko netrpí
takými obmedzeniami, pre ktoré by nemohol vykonávať riadnu prácu zodpovedajúcu jeho vzdelaniu
a praxi, v ktorej by dosahoval vyšší príjem zabezpečujúci pokrytie nielen jeho potrieb, ale hlavne

potrieb maloletého. Z predchádzajúceho konania vedeného na Okresnom súde Stará Ľubovňa, že
otec maloletého sa bezdôvodne vzdal vyššieho príjmu tým, že ukončil živnostenské podnikanie, údajne
zo zdravotných dôvodov a táto skutočnosť nie je v najlepšom záujem maloletého. V danom prípade
je potrebné prihliadnuť na princíp potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej
osobe. Podľa uvedeného princípu súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré

dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov,
ktoré povinný (potenciálne) mohol mat' vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň
dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp
sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká,
zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu
a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v

prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia
povinného. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného.
Zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie,
ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a v
potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza

vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Potencionalita príjmov
znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, kedy povinný nevyvíja dostatočnú
aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné
potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia
s uspokojovaním možnosti, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda

znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje
v rozhodnom období. Matka výrazným spôsobom pokrýva výdavky na maloletého, a to nielen tie
nevyhnutné, ale aj tie neočakávané, ako napríklad výdavky súvisiace s pobytom maloletého v škole
v prírode v mesiaci máj 2023. Napriek tomu, že otca niekoľkokrát vyzvala na to, či je ochotný sa
podieľať na uvedených nákladoch, otec na jej výzvy nereagoval, a preto matke nezostalo nič iné iba

uhradiť, tieto náklady vo vlastnej réžii. K výdavkom na maloletého matka uviedla, že tieto mesačne v
priemere predstavujú sumu 486,00 eur. Čo sa týka príjmu matky maloletého, táto poberá na maloletého
prídavky vo výške 60,00 eur mesačne. Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke s maloletou
dcéroupochádzajúcouzterajšiehomanželstva.Zamesiacseptember2023jejbolposkytnutýrodičovský
príspevok vo výške 473,00 eur, pričom v mesiacoch 10/2022 až 12/2022 poberala materské vo výške

okolo 1 200,00 eur. Vzhľadom na to, že plnenie vyživovacej povinnosti je bazálnou povinnosťou
otca maloletého, ktorá predchádza všetky jeho iné výdavky, ako aj vzhľadom na vek maloletého a
nevyhnutnosť pokrytia jeho potrieb je toho názoru, že zníženie výživného na sumu 70,00 eur by nebolo
v jeho najlepšom záujme a ustanovené výživné vo výške 120,00 eur ako tak postačuje na pokrytie
jeho najzákladnejších potrieb a výdavkov. Preto žiada, aby súd návrh otca maloletého zamietol ako

nedôvodný. Spolu s vyjadrením predložila mailovú komunikáciu ohľadom kolaudačného rozhodnutia,
emailové správy odoslané otcovi maloletého, mesačné výdaje na maloletého, Potvrdenie Sociálnej
poisťovne o poberaní dávok, Potvrdenie ÚPSVaR o poberaní rodičovského príspevku.

5. K návrhu otca maloletého sa vyjadril procesný opatrovník maloletého, ktorý uviedol, že výživné na

dieťa bolo upravené rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 24CoP/175/2021-1171, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 20.09.2022. Procesný opatrovník odporučil súdu návrh otca zamietnuť, nakoľko
zníženie výživného nie je v najlepšom záujme maloletého.

6. Otec na výzvu súdu doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že svoje osobné a majetkové pomery popísal

v návrhu na zníženie výživného. Má príjem zo zmluvy o asistencii vo výške od 112,00 eur do 122,94 eura
mesačne. Výdavky otca predstavujú pravidelné mesačné výdavky na bývanie, stravu, ošatenie, hygienu,
ku ktorým sa podrobne vyjadrí na pojednávaní. Ďalšími výdavkami otca sú lieky na tlak, za ktoré uhrádza
mesačne cca 6,00 eur a lieky proti kŕčom za ktoré mesačne uhrádza 7,00 eur. Otec pravidelne dochádza
za maloletým do Trnavy, cestovné náklady na jednu cestu predstavujú 10,60 eur. Otec má vyživovaciu

povinnosť k maloletému vo výške 120,00 eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť otec nemá. Najvyššie
dosiahnuté vzdelanie otca je stredné odborné s maturitou.7. Na pojednávaní dňa 30.10.2023 otec maloletého v rámci výsluchu uviedol, že nerozumie
spochybňovaniu posudkového lekára - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, kde mu bola odporúčaná
rekvalifikácia,nakoľkoakopracovníknastavbesozníženoupracovnouschopnosťou20%taktonemôže

pracovať, nakoľko každý zamestnávateľ si vyžaduje 100 % zdravotný stav. V súčasnosti robí prácu
asistenta ťažko zdravotne postihnutej osoby (dieťaťa). Táto práca je akceptovaná v celej Európe.
Obstaráva bežné záležitosti dieťaťa, po prebudení zhodnotí zdravotný stav, pomáha pri obliekaní,
hygiene, doprevádza ho do školy, do zdravotníckeho zariadenia, k príbuzným, a všade, kde si tento
stav vyžaduje. Príjem dosahujem taký, ako som uvádzal vo vyjadrení. K tomuto uvádza aj benefity -

stravovanie, hygiena v domácnosti tohto dieťaťa, požičiavanie auta, býva v tejto domácnosti. Obýva na
dvore tejto osoby chatku, ktorá je asi 10 krokov od rodinného domu. Ohľadom pracovnej rehabilitácie
uviedol, že v rodine tohto dieťaťa je bazén, ktorý využíva na rehabilitáciu. Chodí aj s dieťaťom plávať
do krytej plavárne, čo bolo takisto odporúčaním lekára. Otec uviedol, že absolvuje terapiu u L.. I. R.,
nakoľko je vyčerpaný smútkom za maloletým, nakoľko sa mu nedostáva jeho prítomnosti, nie je mu s
ním umožnené tráviť čas bežného rodinného života. Často sa v noci budí, sedí na posteli, premýšľa,

je nepokojný. Potvrdenie od lekárky nemá. Otec uviedol, že podal dovolanie, nakoľko rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove je nesprávne, sú tam uvedené veci, ktoré sa nezakladajú na pravde, tak
vysoké výživné nie je schopný uhrádzať. Asi osemkrát výživné uhradila otcova sesternica, pričom
matka potvrdila toto tvrdenie. Za maloletým synom cestuje každý druhý týždeň na základe rozhodnutia
súdu. Nehnuteľnosť, ktorú má skolaudovanú, patrí jeho bratovi. Nehnuteľnosť je skolaudovaná na

otca maloletého pre to, lebo sa s bratom dohodli, že keďže má otec maloletého školu v tomto
odbore, tak konanie povedie on ako stavebník. Brat nie je zapísaný na liste vlastníctva. Momentálne
sa jedná o nevysporiadaný majetok. K otázkam právneho zástupcu otca otec maloletého uviedol, že
na styk s maloletým dochádza do Trnavy, od kedy sa matka rozhodla presťahovať bez jeho vedomia a
súhlasu, minimálne 2 roky. Asistovaný styk je nariadený od januára. Od sesternice si požičiaval finančné

prostriedky, aj si požičiava za účelom platenia výživného. Býva v obci Valaliky, je to obec vzdialená asi
15 km od mesta Košice. Ak by býval v Spišskej Novej Vsi, nedokázal by sa plnohodnotne starať o dieťa,
nakoľko dieťa má taktiež ZŤP rodičov, preto uvítajú takúto pomoc a sú za to vďační. Brat financoval
výstavbu nehnuteľnosti, ktorá bola skolaudovaná. Svoje mesačné výdavky minimalizuje - lieky cca 7,00
eur, strava, auto, bývanie, plávanie je zahrnuté v sume 200,00 eur, náklady na cestu do Trnavy sú 10,60

eura (vlastní kartu železníc, ktorá stála pri vybavení asi 30,00 eur na rok s tým, že cesta do Trnavy stojí
10,60 eura), ošatenie dostáva z darov od ľudí, príbuzných, ktorí ho majú radi a poznajú jeho situáciu,
telefóndalotcovimaloletéhobrat,zaktorýajplatí,tentopotrebuje,nakoľkomásúdomurčenételefonické
a skype rozhovory so synom. K otázkam matky uviedol, že nevie uviesť výšku mesačného poštovného
na mesiac, pretože to platí rodina dieťaťa, pre ktorú pracuje. Pani W. neplatí nič. K bytu v Spišskej Novej

Vsi uviedol, že je to bratov byt. Ak matka maloletého uvádza, že to tak nie je, tak zavádza súd. Ak aj
niečo manželka platila, tak peniaze sa mu vracali od jeho brata.

8. Matka na pojednávaní v rámci výsluchu uviedla, že od poslednej úpravy pomerov došlo k zmene
pomerov u maloletého - maloletý rastie, došlo k zmene ceny energií, potrebuje nové oblečenie, venuje

sa krúžkom (florbal, ktorý navštevuje, mesačne stojí 40,00 eur, hráva ho aj súťažne). Poberá rodinné
prídavky na maloletého vo výške 60,00 eur, daňový bonus nepoberá. Na otázky právneho zástupcu otca
odpovedala tak, že býva v Trnave s manželom, jeden a pol ročným dieťaťom a s maloletým. Bývajú v
trojizbovom byte. Bytové pomery matky sa od posledného rozhodnutia nezmenili. Od januára 2023 do
septembra poberá rodičovský príspevok, v mesiacoch 10/2022 - 12/2022 so poberala materské vo výške

1200,00 eur mesačne. K otázkam otca uviedla, že jej manžel je výlučným majiteľom bytu, v ktorom
bývajú.

9. Procesný opatrovník navrhol návrh otca na zníženie výživného zamietnuť. Zníženie výživného
vyhodnotil ako v rozpore s najlepším záujmom maloletého.

10. Podľa § 29 ods. 1, 2 a 3 Civilného mimosporového poriadku navrhovateľ môže počas konania zobrať
návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie
zastaví.Akjenávrhvzatýspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví(odsek.1).Súdkonanienezastaví,
ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať (odsek 2). Súd konanie nezastaví,

ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí (odsek 3).11. Matka, ktorá pri úvodnej reči navrhla zvýšenie výživného, má právo s týmto návrhom disponovať, t.
j. môže ho kedykoľvek za konania vziať späť. Späťvzatím návrhu tak navrhovateľ prejavuje vôľu, aby
súd vo veci nekonal, konanie zastavil a vo veci nerozhodol. Späťvzatie návrhu nemožno odvolať.

12. Vzhľadom na to, že navrhovateľka vzala svoj návrh späť, pričom ostatní účastníci konania súhlasili
sospäťvzatímnávrhuazastavenímkonania,súdvsúladesvyššiecitovanýmizákonnýmiustanoveniami
konanie vo výroku I. tohto rozhodnutia zastavil veci zastavil.

13. Predmetom konania bol návrh otca na zníženie výživného. Súd vo veci vykonal dokazovanie
výsluchom otca a matky maloletého, správou procesného opatrovníka, ako aj oboznámením sa s
ostatnými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a zistil nasledovný skutkový stav:

14.RozsudkomKrajskéhosúduvPrešoveč.k.24CoP/175/2021-1171zodňa30.08.2022,právoplatným
dňa 20.09.2022 súd určil výživné na maloletého vo výške 120,00 eur.

15. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 30P/41/2020-765 zo dňa 31.01.2023, súd nariadil
asistovaný styk otca s maloletým, ktorý sa bude konať v Centre pre deti a rodiny Trnava každý párny
piatok v mesiaci od 14:00 hod do 15:30 hod.

16. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 20P/17/2023-46 zo dňa 24.04.2023, právoplatným,
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 26CoP/33/2023-70 zo dňa 27.06.2023,
dňa 13.07.2023. Súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V rámci konania o
nariadenie neodkladného opatrenia súd zistil, že otec maloletého nepoberá nemocenské dávky, dávky
v nezamestnanosti a ani žiaden druh dôchodku.

17. Z Kolaudačného rozhodnutia č. XX-XX-X/XXXX-Ľ. vyplýva, že bolo užívanie stavby s názvom
Nadstavba bytového domu, X. XX, U. B. P.. Návrh bol podaný otcom maloletého.

18. Z príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že otec maloletého podľa zmluvy o asistencii poberá

príjem vo výške od 112,00 eur do 122,94 eura.

19. Z potvrdenia o podaní daňového priznania za rok 2022 vyplýva, že daň na úhradu bola vo výške
0,00 eur.

20. Z mailových správ predložených matkou má súd za preukázané, že matka informuje otca maloletého
o výdavkoch na maloletého, či už mimoriadnych (škola v prírode), alebo bežných súvisiacich s
dospievaním.

21. Z prehľadu mesačných výdavkov maloletého súdu vyplýva, že mesačné výdavky na maloletého súd

v celkovej sume 486,00 eur.

22. Z potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou súdu vyplýva, že matka
poberala v mesiacoch 10/2022 - 01/2023 materské v priemere1 141,95 eura.

23. Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku vyplýva, že matka poberá od 01/2023 do 09/2023
rodičovský príspevok priemerne vo výške 416,14 eura.

24. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (v texte aj len „ZoR“), záujem maloletého
dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní

a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)
bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity

osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami as inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

25.Podľa§24ods.1ZoR,vrozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičovmaloletéhodieťaťa,súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

26. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

27. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) , c) ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa (a),

zastupovanie maloletého dieťaťa (b), správa majetku maloletého dieťaťa (c).

28. Podľa § 28 ods. 2 ZoR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

29.Podľa§62ods.1,2,4ZoR,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.(1) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. (2) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť.(4)

30. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

32. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

33. Podľa § 217 ods. 1 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pre rozsudok

je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú
dotknuté.

34. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného prihliada prednostne na najlepší záujem
maloletého dieťaťa. Ide o primárne požiadavku pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa maloletého

týkajú. Najlepší záujem dieťaťa je potrebné vnímať ako pojem komplexný a jeho obsah by mal byť
adaptabilný, s reflexiou na konkrétne a individuálne okolnosti a osobnosť dieťaťa, ako aj ďalšie faktory,
ktoré ho bezprostredne ovplyvňujú. V intenciách najlepšieho záujmu dieťaťa súd dôsledne vyhodnocuje,
či pristúpi k rozhodnutiu, ktoré by sa mohlo negatívne odzrkadliť na fyzickom alebo psychickom zdraví
maloletého dieťaťa. Princíp najlepšieho záujmu dieťaťa je kľúčový a musí sa naň brať vždy ohľad, tento

princíp musí byť vo všetkých ohľadoch priorizovaný. V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie
má byť vedené a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme práve dieťaťa (cit. článok
3 Dohovoru o právach dieťaťa). Používanie prístupu založeného na hodnotení najlepšieho záujmu
dieťaťa v rozhodovaní znamená, že bezpečnosť a integrita dieťaťa sa musia posudzovať v danom čase;
uplatňovanie zásady prevencie si však žiada aj posúdenie možnosti rizika a ublíženia v budúcnosti a

ďalších následkov rozhodnutia pre bezpečnosť dieťaťa. Významným v rámci prvkov posudzovania a
určovania záujmu dieťaťa je zraniteľnosť dieťaťa. Orgány a rozhodujúci činitelia musia zohľadniť rôzne
druhy a stupne zraniteľnosti každého dieťaťa, pretože každé dieťa je jedinečné a každú situáciu trebaposúdiť z pohľadu tejto jedinečnosti (Výbor OSN pre práva dieťaťa (2013). Všeobecný komentár č. 14
o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu, čl. 74).

35. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva
následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto
pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška
výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť
určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia

vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska
plneniavyživovacejpovinnostipovažovaťnákladyspojenésvýživou,ošatením,bývaním,starostlivosťou
o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.
Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho
konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a
telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú

odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj
vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených
potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.

36. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s

princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa
bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako
v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti predstavujú
subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané
telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,

nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti
je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa
schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného
alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské honoráre,
odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií,

za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú účasť v
podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z tichého spoločenstva,
dávky sociálneho zabezpečenia. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane
výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu,
domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími

povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami,
výdavkami na výkon povolania. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľnosti (pozemky,
domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania
výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov,
vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky,

cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah
do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o
posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Okolnosťou
tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek,
náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska

potencionality. Zadlženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním
predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových
pomerov nebude prihliadať, navyše, v prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil,
povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o kúpenú vec.

37. Súd sa v konaní a pri rozhodovaní zameral najmä, nie však výlučne, na otcom uvádzanú zmenu
pomerov na jeho strane. Ďalšie otcom uvádzané argumenty, čo by podporné, vyhodnocoval už Krajský
súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 24CoP/175/2021. Tunajší súd pri rozhodovaní o znížení
výživného prihliadal aj na závery vyslovené v citovanom konaní, nakoľko v konaní o zníženie (alebo
zvýšenie) výživného súd porovnáva stav predchádzajúci so stavom súčasným v čase rozhodovania

súdu, pričom zisťuje, či došlo k zásadnej zmene pomerov na strane povinného alebo oprávneného. Z
vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že od posledného rozhodnutia vo veci
určenia výživného na maloletého rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 24CoP/175/2021-1171 zo
dňa 30.08.2022, ktorým bola stanovená povinnosť otca platiť výživné na maloletého vo výške 120,00eur, nedošlo k zásadnej zmene pomerov na strane povinného z výživného a nie je daný dôvod na
zmenu rozhodnutia o výživnom.

38. K uvádzaným zmenám v pomeroch na strane otca od poslednej úpravy výživného súd uvádza,
že tieto zmeny nepovažoval za vážne a zásadné v tom zmysle, že by boli schopné privodiť zmenu
rozhodnutia o poslednej úprave výživného. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného platiť výživné na
zníženie výživného k maloletému vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov otca, keď
otec síce preukázal svoj príjem, avšak súd pri určovaní výživného musel vychádzať z potencionality.

Súd na základe potencionality príjmu otca ustálil príjem otca na úrovni minimálnej mzdy, ktorá za
rok 2022 predstavovala sumu 646,00 eur. Otec v konaní nepreukázal, že nie je schopný dosahovať
príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy. Otec sa v konaní odvolával na Odborný posudok o invalidite
a Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 09.09.2019. Z uvedených dokumentov však vyplýva, že
pracovná schopnosť otca maloletého nie je tak znížená, aby nedosahoval adekvátny pracovný výkon,
resp. tento posudok nevylučuje, aby otec maloletého vykonával inú, fyzicky menej náročnú, prácu,

za ktorú by mohol dosahovať aspoň minimálnu mzdu. Otec ani nepreukázal, že absolvuje terapiu
u PhDr. I.Č., ako uvádzal. Ďalej bola otcovi maloletého v posudku odporúčaná, o. i. rekvalifikácia,
pričom otec rekvalifikáciu nevyužil. Otec sa bránil, že úrad práce mu žiadnu možnosť rekvalifikácie
neponúkol. Súd však uvádza, že je najmä na otcovi maloletého, aby využil všetky dostupné možnosti,
aby si zabezpečil taký príjem, z ktorého môže platiť výživné maloletého, a zároveň uspokojovať aj

svoje potreby. Otec maloletého sa uspokojil sa s príjmom, ktorý dosahuje. Súd ďalej konštatuje, že
otec nepreukázal a súdu nepredložil žiadne aktuálne potvrdenie o zdravotnom stave, z ktorého by
bolo zrejmé, aké práce nemôže vykonávať, a to vzhľadom na vážnosť zdravotného stavu, na ktorý
v rámci svojho výsluchu na pojednávaní poukazoval. Súd v závere považuje za potrebné uviesť, že
povinnosťou oboch rodičov bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky

svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich
detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť, a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na
svojich rodičov. Iná vyživovacia povinnosť povinnému z výživného platiť výživné nepribudla. Na strane
povinného platiť výživné preto neboli rozhodujúce jeho preukazované príjmy, ale jeho potencionálne
možnosti a schopnosti, t. j. možnosti muža veku 49 rokov, teda v produktívnom veku s dobrou fyzickou

výkonnosťou.

39. K nariadenému asistovanému styku, ako k zmene pomerov na strane povinného z výživného, súd
uvádza, že tento styk je nariadený v každý párny piatok. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia
rešpektoval už stanovený a upravený styk otca s maloletým rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.

21CoP/171/2019-515 zo dňa 25.06.2020. Krajský súd ustanovil stretávanie otca s maloletým v párnom
týždni. Z činnosti súdu je známe, že otec sa tohto styku domáha (zo strany otca boli podávané návrhy
na výkon rozhodnutia, v súčasnosti je vedené konanie 14Em/2/2022), a teda za maloletým synom v
párne týždne dochádza. Súd tak aj asistovaný styk stanovil na párny týždeň (napriek návrhu matky o
uskutočňovaní asistovaného styku v nepárne týždne), aby minimalizoval výdavky otca na cestovné za

maloletým do Trnavy. Iné výdavky spojené s asistovaným stykom a teda aj so zmenou pomerov na
strane otca maloletého otec neuvádzal. Súd preto túto zmenu nepovažoval za podstatnú, keďže otec
v párnom týždni beztak do Trnavy za maloletým dochádzal a dochádza. Cestovanie z maloletým už v
piatok na asistovaný styk tak neprinieslo zvýšené výdavky otca maloletého na cestovné.

40. K ďalšej otcom uvádzanej zmene v pomeroch na jeho strane, a síce zvýšenie prídavku na dieťa
na 60,00 eur súd uvádza a súhlasne s matkou konštatuje, že sa jedná o štátnu dávku, ktorá patrí
dieťaťu, a má z časti pokryť výdavky na maloletého. Nenahrádza však vyživovaciu povinnosť rodiča.
Ohľadom daňového bonusu súd uvádza, že matka v súčasnosti daňový bonus nepoberá, matka poberá
len rodičovský príspevok, nakoľko je na materskej dovolenke s maloletou dcérou. Ak by aj daňový

bonus poberala, ani táto skutočnosť by nebola dôvodom pre zníženie výživného. Matka má maloletého
v osobnej starostlivosti, uhrádza výdavky maloletého, ktoré nie sú zahrnuté vo výživnom, stará sa o
domácnosť,ktorejsúčasťoujeajmaloletý.Matkaurčilamesačnénákladynamaloletéhovovýške486,00
eur. Dávky od štátu vo výške 200,00 eur a 120,00 eur ako výživné od otca však nepokryje ani tie
nevyhnuté výdavky spojené s výživou, ošatením, hygienou a vzdelávaním. Nesmie sa opomenúť ani

fakt, že maloletý sa aktívne venuje športu - florbalu, rastie a dospieva, má svoje záľuby, čo každým
ďalším rokom zvyšuje náklady na maloletého. Matka navyše otcovi ponúkla možnosť spolupodieľať sa
na výdavku na maloletého - školu v prírode. Otec však matke neodpovedal, a to ani v zmysle, že nemá
nadbytočné finančné prostriedky. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí v bode 27. rozhodnutiavyslovil konštatovanie, o ktoré sa pri rozhodovaní pridržiaval aj v predmetnej veci konajúci súd, a síce,
že matka poskytuje maloletému aj osobnú starostlivosť, stará sa s spolu so svojím partnerom o chod
domácnosti, pričom na chode domácnosti sa podieľa aj jej , v súčasnosti, manžel. Je preto zrejmé, že

matka za týmto účelom spotrebuje aj štátnu dávku poskytovanú maloletému.

41. K Zmluve o pôžičke zo dňa 10.10.2022 súd uvádza, že táto tiež nemohla byť dôvodom pre zníženie
výživného. Splatnosť tejto pôžičky je v zmysle zmluvy až dňa 10.10.2032. Preto nie je dôvod znižovať
výživné, ak otec má pôžičku vrátiť až o 9 rokov. Ohľadom súčasného platenia výživného jeho sesternicou

súd uvádza, že na takéto konanie súd nevidí dôvod. Vychádza z tvrdení otca, že jeho mesačný príjem
je vo výške 336,00 eur. Primárne je otec povinný uhradiť výživné vo výške 120,00 eur. Výdavky na
bývanie, stravu, hygienu, poštovné, požičiavanie auta, bazén, predstavujú u otca 200,00 eur mesačne.
Pri odpočítaní výživného od sumy 336,00 eur je zvyšok 216,00 eur. Teda otec si môže uhradiť bývanie
so všetkými benefitmi. Ak otec uvádza vo výsluchu účastníka, že svoje výdavky minimalizuje, je však na
ňom, aby si zabezpečil adekvátny príjem. Lieky ho mesačne stoja spolu 13,00 eur. Oblečenie dostáva

darom od známych a príbuzných; mobilný telefón zabezpečil a platí otcovi maloletého jeho brat. Súd k
výdavkom na cestovné uvádza, že tieto sa mu nezvýšili, ako je uvedené v bode 38 rozhodnutia. Súdu
je z jeho činnosti známe, že otec cestuje do Trnavy aj z dôvodu niekoľkých súdnych konaní, ktorých
iniciátorom je on sám.

42. K bývaniu otca maloletého súd uvádza, že tvrdenia otca ohľadom nehnuteľnosti, ktorá bola
Kolaudačným rozhodnutím číslo 20-16-2/2017-Ľo zo dňa 08.03.2017 povolená na bývanie (nadstavba
bytového domu, X. XX, U. B. P.), vyhodnotil ako účelové s cieľom minimalizovať svoj majetok.
Kolaudačné rozhodnutie je vystavené na meno otca. Otec v konaní počas výsluchu tvrdil, že
nehnuteľnosť patrí jeho bratovi, avšak tento nie je zapísaný na liste vlastníctva, pretože sa jedná o

nevysporiadaný majetok. Matka na druhej strane však tvrdila, že sa jedná o nehnuteľnosť, v ktorej mali
bývať oni ako rodina. Okresný súd Stará Ľubovňa uzavrel, že treba prihliadať aj na to, že otec má
byt, ktorý doposiaľ nie je uvedený na liste vlastníctva. Odvolací súd takéto konštatovanie považoval za
správne.Tvrdenieotca,ženemôževykonávaťprácuvobciValalikyabývaťvSpišskejNovejVsi,nakoľko
by rástli výdavky na cestovné a nemohol by akútne pomáhať aj dieťaťu, o ktoré sa stará, súd vyhodnotil

ako nie podstatné. Ako je uvedené vyššie, nič nebráni otcovi, aby si našiel menej fyzicky náročnú prácu
(pozn.akomurárnastavbe)ajvmesteSpišskáNováVes,kdebymoholužívaťpredmetnúnehnuteľnosť.
V tejto súvislosti súd musí uviesť, že je potrebné dávať do popredia najlepší záujem maloletého, a
potom ostatné skutočnosti, na základe ktorých sa povinný z výživného rozhoduje, ako usporiada svoje
zárobkové a bytové pomery, pričom je potrebné hľadať možnosti, ktoré by boli v prvom rade prínosné

pre maloletého.

43. Súd posudzoval aj zmenu pomerov na strane maloletého. Súd primárne uvádza, že zníženie
výživného, ak na to nie je relevantný dôvod, nie je v záujme maloletého. Ďalej skúmal matkou uvádzané
mesačné náklady na maloletého, ktoré otec nijako nespochybňoval. Tieto súd považuje za primerané

veku a potrebám maloletého dieťaťa. U maloletého od poslednej úpravy výživného nenastali také
skutočnosti, ktoré by umožňovali znížiť výživné. Naopak, maloletý rastie a športuje, čo má za následok
ďalšie narastanie výdavkov.

44. Súd nevyhovel navrhovateľovi a nepripojil spis Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/126/2020,

nakoľko už k rozhodovaniu o neodkladnom opatrení si nechal pripojiť rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove č. k. 24CoP/175/2021-1171 zo dňa 30.08.2022, ktoré bolo odvolacím rozhodnutím v odvolacom
konaní voči konaniu sp. zn. 4P/126/2020.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol

súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti II. tohto rozsudku a návrh osoby povinnej platiť výživné na
zníženie výživného zamietol ako nedôvodný.

46. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný
argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (G. O. S.. Š.L. Z. X. J.

XXXX, U. H., Č.. XXX-H., U..XX, §. XX; V. X. S.. Š. Z. X. J. XXXX, U. H., Č.. XXX-X.; R. S.. R. Z. XX. T.
XXXX;V.S..K.Z.XX.K.XXXX).Zároveňsúduvádza,žedoobsahuzákladnéhoprávapodľačl.46ods.1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonanýchdôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

47. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

48. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m)
CMP).

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa

jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis,
spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

Exekučného poriadku.