Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: SI-2C/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2722201135
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2722201135.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd M. sudkyňou V.. Z. W. v právnej veci žalobkyne: B. W., I.. XX.XX.P., Z. O. P./X, P. XX M.,

právne zast.: V.. W. O., F., M. M. E. XX/B, W., proti žalovaným: 1/ L. Š., I.. XX.XX.P., Z. Z. P./XX, P. XX
M., 2/ M..N..F..Y.. R., F..M.., R.: XX P. P., M. M. B. XX/P., P. XX M., obaja žalovaní právne zast.: AX. N. W.
M..L..T.., M. M. Č. XA/P., P. XX M., R.: P., 3/ N. B.T., F..M.. O. R. Q., Š. X, P. XX Z., práv. zast.: V.. Z. W., F.,
M. M. O. XX, P. XX Z., o zaplatenie náhrady škody, náhrady straty na zárobku a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. M. konanie v časti o náhradu škody na zdraví z titulu bolestného z a s t a v u j e.

II. E. sú povinní zaplatiť žalobkyni titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu X.P.,-€ v lehote X dní

od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhého žalovaného.

R.. E. má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania o zaplatenie bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia v rozsahu XXX % s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť druhého žalovaného.

IV. E. sú povinní zaplatiť žalobkyni titulom náhrady straty na zárobku počas práceneschopnosti sumu
X.P.,XX,-€ v lehote X dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

V. M. konanie o žalobe žalobkyne v časti o zapletenie náhrady straty na zárobku počas
práceneschopnosti vo výške P.,XX,- z a s t a v u j e.

VI. E. má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania o zaplatenie náhrady straty na zárobku počas

práceneschopnosti v rozsahu XX,XX% s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť druhého žalovaného.

O.. E. sú povinní zaplatiť žalobkyni titulom náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti sumu X.P.,XX,- € v lehote X dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z
nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

O.. M. konanie o žalobe žalobkyne v časti o zaplatenie náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti vo výške X.P.,XX,-€. z a s t a v u j e .

IX. E. má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania o zaplatenie náhrady straty na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti v rozsahu XX,XX % s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

X. E. sú povinní zaplatiť žalobkyni titulom náhrady škody sumu P.,XX,- € v lehote X dní od právoplatnosti
rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.XI. E. má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania o náhradu škody v rozsahu XXX% s tým, že
plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

P.. E. sú povinní zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške X.P.,-€ v lehote X dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhého žalovaného.

P.. Vo zvyšnej časti súd žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

P.. E. má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania o náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu XXX
% s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu XX.XX.P. domáhala, aby súd zaviazal žalovaných X,X

a pôvodne žalovaného 3/ F.-M. B., F..M.., Z., na zaplatenie sumy XX.P. € a náhradu trov konania s tým, že
pokiaľ by nedošlo k dohode o jednorazovej výplate nároku podľa § 447 OZ aby súd zaviazal žalovaných
na zaplatenie sumy XX.P. €, náhradu stratu na zárobku po ukončení práceneschopnosti vo výške XX €
od XX.XX.P. do doby vzniku nároku žalobkyne na starobný dôchodok a k náhrade trov konania.

X. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa XX.XX.P. utrpela zranenia v dôsledku dopravnej nehody
spôsobenej žalovaným X/, ktorý viedol osobné motorové vozidlo W. Z. W. P., S. M. P. Z. na rovnom
úseku cesty pred bytovým domom Č..P./XX I. N. U.. v meste M. v smere od kruhového objazdu,
kde nedal žalobkyni prednosť. E. prechádzala cez priechod pre chodcov. E. tak spôsobil dopravnú
nehodu, pri ktorej žalobkyňa utrpela zranenia: pomliaždenie hrudníka s prítomnou tekutinou v plenárnej

dutine obojstranne, zlomeninu kľúčnej kosti vľavo s dislokáciou, zlomeninu XX. rebra vzadu vľavo s
miernou uhlovou dislokáciou, trieštivú zlomeniu horného a dolného ramena lonovej kosti s dislokáciou
fragmentov s výrazným zakrvácaním do okolitých štruktúr, trieštivú zlomeninu tela a krídla sedacej
kosti vpravo s instabilitou pravého krídla panvy, zlomeninu oboch členkov vpravo, zlomeninu členka
vľavo, pomliaždenie brucha s prítomnými krvavými podliatinami v oblasti driekového svalu vpravo.

B. doba liečenia bola uvedená XXX dní a obmedzenie v obvyklom spôsobe života XX dní. M.
doba liečenia bola X rok a obmedzenia sú trvalé, žalobkyňa je čiastočnou invalidnou dôchodkyňou
s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o XX%. B. vecná legitimácia žalovaného 1/ je
daná ako zodpovednosť vodiča za zavinené spôsobenie škody ( § 420 OZ), žalovaného 2/ je daná ako
zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku a má povahu objektívnej zodpovednosti ( § 427 a

nasl. OZ), žalovanej 3/ vyplýva z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla ( § 15 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z.). E. si uplatňuje nasledovné
nároky: náhradu za bolesť XX.P. €, sťaženie spoločenského uplatnenia v sume X.P. €, náhradu za
stratu na zárobku počas práceneschopnosti X.P. €, náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti odo dňa XX.XX.P. do predpokladaného odchodu do dôchodku t.j. do XX.X.P. spolu v sume

X.P.,XX €, náhradu škody - náklady súvisiace s liečením, spolu v sume P.,XX €.

X. Žalobkyňa svojim podaním zo dňa XX.XX.P. zobrala žalobu voči pôvodne žalovanému 3/ F.-M. B.,
F..M.. v celom rozsahu späť, pretože zodpovednou poisťovňou je poisťovňa N.. E. pripustenie zmeny
účastníkakonania.E.uviedla,žesivdanomkonaníuplatňujeajnáhradunemajetkovejujmyvsumeX.P.,

z dôvodu, že došlo k neoprávnenému zásahu do jej osobnej integrity zásadným poškodením zdravia s
trvalými následkami ktoré spôsobujú žalobkyni psychický stres a problémy v jej súkromnom živote.

X. Okresný súd M. U. sp. zn. XC/XX-P.-XX zo dňa XX.XX.P. zastavil konanie voči žalovanému 3/ a
priznal mu nárok na náhradu trov konania. U. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.P..

X. Okresný súd M. U. sp. zn. XC/XX/P. zo dňa XX.XX.P. pripustil, aby do konania na strane žalovaných
vstúpil ako ďalší subjekt: 3/ N. B. F..M.., O. R. Q., so sídlom Š. X, P. XX Z., R.: XX P. P. a zároveň pripusti
zmenu výroku žaloby: „E. X/, 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobkyni sumu XX.P.,XX,- € v lehote do XX
dní od právoplatnosti rozsudku“. R. o navýšenie pôvodne žalovanej sumy o X.P. €, ktorá predstavuje

nemajetkovú ujmu. U. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.P..X. Žalovaný 1/ považoval žalobu za nedôvodnú, namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu. E. 2/

považoval nároky žalobkyne za sčasti nedôvodné a v tejto časti navrhol žalobu zamietnuť, s tým, že
náhradu škody uhrádza poisťovateľ. E. 3/ navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

X. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe, a to: E. o dopravnej nehode T.
v M. zo dňa XX.XX.P., rozsudkom OS M. sp. zn. XT/XX/P.-P. zo dňa XX.X.P., ZP K. spoločenského

uplatnenia, potvrdením M.. poisťovne o dočasnej pracovnej neschopnosti, rozhodnutím M.. poisťovne
ústredie č. P. zo dňa XX.X.P., potvrdením spol. Q., a.s. o príjme žalobkyne, potvrdením M.. poisťovne o
vyplatených nemocenských dávkach, pokladničnými dokladmi, písomným vyjadrením žalovaného X/, B.
č.P., návrhom žalobkyne na zmenu žaloby, písomným vyjadrením žalovaného X/, písomným vyjadrením
žalovaného X/, Y. posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, písomným vyjadrením
žalobkyne z X.XX.P., X.XX.P., XX.X.P. písomným vyjadrením žalovaných X/aX/ z XX.X.P., výsluchom

žalobkyne, svedkov V. W. a Z. W., správou M.. poisťovne z XX.X.P., B. zmluvou žalobkyne, písomné
vyjadrenie 3/ z XX.X.P. a ďalšími listinnými dôkazmi spisu a zistil tento skutkový stav veci:

X. Rozsudkom T. súdu M. M..E.. XT/XX/P. zo dňa XX.X.P. súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú
medzi prokurátorom T. M. a obv. W.. L. Š. dňa XX.X.P. podľa ktorej obv. W.. L. Š. bol uznaný vinným z

prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. X písm. a) G. zákona, teda inému z nedbanlivosti
spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona, na skutkovom základe, že dňa XX.XX.P. v čase asi o XX.XX h
viedol osobné motorové vozidlo značky W. Z. W. P., S.: M. P. Z. na rovnom úseku cesty pred bytovým
domom č. P./XX I. N. U. v meste M. v smere od kruhového objazdu, kde nedal prednosť chodkyni B.

W., I.. XX.X.P., ktorá prechádzala cez priechod pre chodcov, následkom čoho došlo k tomu,, že vodič
W.. L. Š. narazil pravou prednou časťou vozidla do pravého boku tela chodkyne B. W.. Za to mu bol
uložený peňažný trest vo výške P. € a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v
cestnej premávke na dobu XX mesiacov. B. B. W., X. E. B., F..M.. F. M.. B. B.. M. boli so svojimi nárokmi
na náhradu škody odkázaní na civilný proces. L. nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.P..

X. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa X.X.P., opatreným
pečiatkou a podpisom ošetrujúceho lekára W.. V. Č. a primárom ortopedického oddelenia J. F. M. W..
X. O., mal súd preukázané, že v hodnotení bolestného získala žalobkyňa celkový počet P. bodov. V
časti B hodnotenie spoločenského uplatnenia má žalobkyňa uvedené nasledovné položky: P../. T. B..

Ľ.. L.. N. M.. M.. - P.., P./ T. L.H. B. - XX,XX Z.., P./ T.. B.. B.. Z.. N. Ľ.. M.. - P.., M. P.,XX Z..

XX. Z potvrdenia M.. poisťovne pob. M. súd zistil, že žalobkyni boli vyplatené nem. dávky v mesiacoch:
XX/P. O. M. P.,XX €., XX/P. O. M. P.,XX €., XX/P. O. M. P.,XX €., XX/P. O. M. P.,XX €., XX/P. O. M. P.€,

XX/P. O. M. P.,XX €., XX/P. O. M. P.,XX €., XX/P. O. M. P.,XX €., XX/P. O. M. P.,XX €., XX/P. O. M. P.,XX
€., XX/P. O. M. P.,XX€, XX/P. O. M. P.,XX€, XX/P. O. M. P.,XX €..

XX. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe, prostredníctvom právnej zástupkyne, uviedol, že
v konaní nie je daná jeho pasívna legitimácia, poukázal na ust. § 4X7 ods. 2 OZ, § 15 ods. X,X z. č.

XXX/XXXX Z.z. s tým, že poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi. V časti nároku náhrady za stratu na zárobku počas PN, tento nie je určený správne, v
rozpore s ust. Z. č. XXX/XXXX Z.z. o soc. poistení, okrem toho poškodený nemá nárok na celú stratu
na zárobku, je obmedzená limitom v § 57 zákona o soc. poistení. V časti nároku ako náhrady za stratu
na zárobku po skončení PN je nezrozumiteľný. V časti nároku na náhradu škody podľa § 420 ods. 1,

tento nie je dôvodný. W. náklady súvisiace s liečením a zabezp. zdr. starostlivosti sú tieto nárokovateľné
podľa ust. § 449 ods. X OZ, pričom nie je zrejmé, že tieto náklady boli týmto spôsobom vynaložené.

XX. Z B. č. X P. P. P. poisťovne N. O. R. Q. mal súd preukázané, že bola vydaná ako potvrdenie o
uzatvorení poistno-zmluvného vzťahu (poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla) s poistníkom M..N..F..Y..R., F..M.., B. P./XX, M., na motorové vozidlo S.: M. P. Z..

XX. V písomnom doplnení žaloby doručenom súdu dňa XX.X.P. žalobkyňa prostredníctvom právnej
zástupkyne uviedla, že si uplatňuje aj nemajetkovú ujmu, nakoľko došlo k neoprávnenému zásahu dojej osobnej integrity zásadným poškodením zdravia s trvalými následkami, ktoré žalobkyni spôsobujú
psychický stres a problémy, majú následky v jej súkromnom živote. I. ujma, okrem iných nárokov,
by bola primeraným zadosťučinením. G. chronickými bolesťami, má zníženú schopnosť pracovať. V

bežnom domácom živote je obmedzená a odkázaná na pomoc blízkych osôb, pri takých úkonoch ako
je varenie, upratovanie a pod. Je obmedzená aj v spoločenskom živote, pretože bolesti jej nedovoľujú
sústrediť sa na rôzne voľnočasové aktivity. Má poznačenú chôdzu, čo jej spôsobuje psychické problémy,
pocitom, že je okolím negatívne pozorovaná. V každom okamžiku života sa stráca bezprostrednosť a
spontánnosť. J. prostriedky síce nezabránia jej obmedzeniam, ale môžu zmierniť následky spôsobenej

bolesti a obmedzení aspoň čiastočne materiálne. Za primeranú náhradu považuje X.P. €..

XX. Žalovaný 3/ v písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.P. uviedol, že vzhľadom na dátum nehody XX.XX.P.
a najmä na výzvu na doloženie dokladov zo dňa XX.XX.P. tvrdenie žalobcu uvedené v E. doplnenia
žaloby sp. zn. XC/XX/P. zo dňa XX.X.P. o tom, že nemal vedomosť o skutočnom poisťovateľovi z
dôvodu, že žalovaný uviedol zlú informáciu v správe o nehode nemôže obstáť a považuje ich za účelové.

E. vedel o skutočnom poisťovateľovi minimálne od XX.XX.P. a dozvedieť sa o ňom mohol už v deň
nehody vďaka službe M., ktorá poskytuje vyhľadávanie poisťovateľov podľa evidenčného čísla vozidla.
E. teda objektívne mohol vedieť skutočný subjekt poisťovateľa, preto mu od tohto momentu začala
plynúť premlčacia lehota. E. sa o konaní dozvedel až z uznesenia zo dňa XX.X.P., ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa XX.X.P., teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty. E. 3/ preto vzniesol námietku

premlčania. I. na náhradu za stratu na zárobku- priemerný zárobok nie je definovaný v OZ ale len
v zákone č. XXX/XXXX Z.z. E. práce, v § 134, pričom za rozhodné obdobie sa považuje N. štvrťrok
predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Za rozhodujúce obdobie sa považujú
mesiace XX/P., XX/P., XX/P.. B.. mesačný zárobok žalobcu bol P.,XX €, čo predstavuje priem. denný
zárobok XX,XX € za kalendárny deň. E. dostával počas PN náhradu vyplatenú v dôsledku

choroby alebo úrazu formou nemocenskej dávky vo výške XX,XX € za kalendárny deň. O. jeho náhrady
teda za kalendárny deň predstavuje sumu X,P. €, čo je P.,XX € za XX dňový kalendárny mesiac. E. strata
na zárobku počas PN bola na základe predložených dokladov od XX.XX.P. X. XX.XX.P. vo výške X.P.,P.
€.E. si uplatňuje aj nárok na pravidelnú mesačnú dávku podľa § 447 XZ. Je potrebné zistiť výšku priem.
zárobku poškodeného pred vznikom škody, výšku zárobku, ktorú poškodený dosahuje po skončení PN,

výškupriznanéhoinvalidnéhodôchodku,vypočítaťrozdielmedzidanýmiplneniamičopredstavujevýšku
náhradystratynazárobku.I.stratynazárobkuvzmysle§447OZjenárokovateľnálenprepoškodeného,
ktorý po skončení PN vykonáva zárobkovú činnosť, alebo sa o jej vykonávanie nažil, alebo mu bol
priznaný invalidný dôchodok. E. nenapĺňa zákonné predpoklady na priznanie jeho nárokov podľa § 447
OZ, preto jeho nárok je nedôvodný a nepreukázaný.

XX. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa X.XX.P. uviedla, že v E. o dopravnej nehode zo dňa
XX.XX.P. sa uvádza údaj o povinnom zmluvnom poistení u spol. F.-M. B., čo bol pre žalobkyňu jediný
údaj. Ku škodovej udalosti došlo XX.XX.P., žaloba bola podaná XX.X.P., k zmene došlo XX.X.P., preto
súd nemá na námietku premlčania prihliadať. K náhrade straty na zárobku uviedla, že akceptuje výpočet

podľa § 134 E. práce, za pomernú časť mesiaca XX/P. - XX dní, XX/P. a XX mesiacov P., spolu nárok
X.P.,XX €. Vo zvyšku P.-P.,XX, v časti P.,XX berie späť. K náhrade straty na zárobku- priem. zárobok
P.,XX €, výška ID P.,XX €, výška priem. zárobku P.,XX €, rozdiel XX,XX €.

XX. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa X.XX.P. uviedla, že nárok „bolestné“ vo výške XX.P. € bol

po podaní žaloby žalovaným 3/ v celom rozsahu zaplatený a preto v tejto časti berie žalobu späť. V
časti nároku „náhrady za stratu na zárobku počas trvania PN“, u poškodeného musí byť daná reálna
vedomosť o už existujúcej škode a táto bola daná až ukončením PN, t.j. dňom XX.X.P., premlčacia
lehota uplynie teda dňom XX.X.P.. L. obdobím je mzda za obdobie kalendárny štvrťrok predchádzajúci
udalosti, teda X,X,X/P.. I. vyčíslila v sume X.P.,XX €. U. nároky prestavujú: náhradu straty na zárobku

počas PN X.P.,XX €, sťaženie spoločenského uplatnenia X.P. €., nemajetkovú ujmu X.P. €..

XX. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.P. uviedli, že nie je zrejmé, z akého dôvodu
žalobkyňa vyjadrovala hodnotu bodu za sťaženie spol. uplatnenia za rok P., keď škodová udalosť sa

stala XX.XX.P..I. strata na zárobku počas trvania PN je nedostatočne špecifikovaný a zrozumiteľný. E.
v pôvodnej žalobe doručenej súdu dňa XX.X.P. uplatnila tento nárok v sume X.P. € a až písomným
podaním z X.XX.P. tento uplatnila vo výške X.P.,XX €, čo je po uplynutí premlčacej doby, je tedapremlčaný. I. na náhradu straty na zárobku po skončení PN, tento je nedôvodný, keďže žalobkyňa
nepredložila žiadne potvrdenie zo M.. poisťovne o výške príjmov dosahovaných žalobkyňou.

XX. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa XX.XX.P. uviedla, že po úraze je obmedzená tak doma
ako aj v práci. I. robiť to, čo robila pred úrazom. V domácnosti nemôže pracovať v záhrade, pretože sa
nemôže zohnúť, ľahko sa unaví. X. nemohla vyjsť ani po schodoch. I. problém má s krížami, pretože má
roztrieštenú panvu. B. doma vykonávala všetky práce - umývala okná, okopávala vinohrad. G. práce už
nevykonáva. T. umýva jej dcéra, vo vinohrade vykonáva len také práce, pri ktorých sa nemusí zohnúť.

I. dvíhať ťažké veci. B. úrazom sa aktívne nevenovala športu, len príležitostne behala, čo teraz už
nerobí. B. úrazom nenavštevovala žiadneho odborného lekára, len W.. L. - psychiater. Aj v súčasnosti
ho navštevuje, 1x za tri mesiace, užíva lieky. B. navštevuje ortopéda W.. Č., podľa potreby. I. neurológa
W.. Q. O. M., ktorú začala navštevovať až po úraze, pretože má problémy s cievami, následkom úrazu.
U. lieky od bolesti, F. - na riedenie krvi, pretože keď bola hospitalizovaná po úraze, zistili jej, že má
embóliu. B. úrazom chodili s mužom sem-tam na ples. Po úraze už nechodia, pretože nemôže dlho

stáť, prípadne tancovať. H. pešo do vinohradu, po meste , teraz už nie. W. ju musí zaviesť autom.
I. robí väčšinou s mužom, alebo dcérami, pretože nemôže dvíhať ťažké veci. W. jej musí pomôcť pri
sprchovaní, inak sa o seba postará sama. B. úrazom nemala žiadne voľnočasové aktivity, len teraz býva
často unavená. N. príde z práce, musí si ľahnúť. Po skončení PN nastúpila hneď do práce, pretože jej
to odporučil psychiater. I. už robiť to čo robila pred úrazom. B. úrazom vykonávala robotnícke práce,

pracovalapripáse,dvíhalaťažkéveci.E.jejzmenilponehodepracovnúzmluvu,pracujelennačiastočný
pracovný úväzok, po sediačky. G. zmena sa prejavila na jej mzde, ktorú má nižšiu. E. 1/ sa jej po nehode
neospravedlnil, vôbec ju nekontaktoval.

XX. Svedok V. W., manžel žalobkyne, pred súdom uviedol, že pred úrazom bolo všetko v poriadku. W.

svoje plány, ale teraz je všetko inak. H. spolu pracovať vo vinohrade, ale manželka sa nemôže ohýbať.
B. vo vinohrade preto musí robiť len on. H. dokončiť prístavbu domu, prerobiť vinohradnícky dom, chodiť
na dovolenky. G. všetko padlo. W. vozí do práce, prípadne z práce (podľa toho ako im vychádzajú
smeny), pretože keď ide pešo býva veľmi unavená. I. len s problémami, väčšinou jej pomáhajú deti. I.
fungovať ako normálna žena. Má ju však stále rád ako predtým. W. v domácnosti poupratuje, vysáva,

okná však neumýva, to nezvláda. I. robí on, keď s ním ide manželka, len mu poradí čo má kúpiť, ťažké
veci nedvíha.

XX. Svedkyňa Z. W.Á., dcéra žalobkyne, pred súdom uviedla, že jej mama pred úrazom robila doma
všetko; varila, prala, vešala bielizeň, žehlila. V tom roku, keď mama utrpela úraz, bola študentkou 3.

ročníka SŠ. W. vypadla v domácnosti, ako najdôležitejší článok, všetko preto bola na nej a otcovi. M.
bola ešte útleho veku. T. je však chorý a nemôže robiť všetky práce. W. sa preto naučiť variť, prať,
žehliť. V X/P. nastúpila študovať VŠ v Z., kde bola počas týždňa. N. prišla domov musela všetko robiť. G.
počas týždňa mama varí, pomáha jej už sestra, aj babka, ktorá býva blízko. W. býva často unavená, pri
prácach v domácnosti ju bolí rameno, chrbtica, nohy. I. dlho stáť pri sporáku. N. príde domov vykonáva

domáca práce- perie, žehlí. I. vysáva aj mama, ale dlho nevydrží. L. nechodili pred úrazom často do
spoločnosti, boli raz, alebo dvakrát na zábave, pretože otec je chorý, musí si dávať inzulín. L. chodili
spolu pracovať do vinohradu, teraz už mama nechodí. Vo vinohrade pracuje otec s dedom.

XX. Z L. M. poisťovne ústredie zo XX.W. P. mal súd preukázané, že žalobkyni bolo od XX.T. P. priznaný
invalidný dôchodok v sume P.,XX€ mesačne, ktorý sa od X. V. P. zvyšuje na sumu P.,XX€ mesačne.

XX. Z potvrdenia M.. poisťovne ústredie Z. zo dňa XX.X.P. mal súd preukázané, že L. zo XX.W. P. o
priznaní invalidného dôchodku nadobudlo právoplatnosť dňa XX. F. P..

XX. Dňa XX.XX.P. bola uzatvorená pracovná zmluva medzi zamestnávateľom: Q. F..M.. M. a
zamestnancom: B. W.. X. práce: obsluha skladačkových strojov.

XX. Z lekárskeho posudku W.. F. E. X.X.P. vyplýva, že B. W., je spôsobilá na výkon posudzovanej práce

( obsluha skladačkových strojov) s dočasným obmedzením: bez nočnej, bez zdvíhania ťažkých bremien,
na X-X hod. denne.XX. Z X. o zmene pracovnej doby z X.X.P. medzi zamestnávateľom: Q., F..M.. M. a B. W. súd zistil, že
B. zmluvy zo dňa XX.XX.P. sa mení odo dňa X.X.P. nasledovne: čl. IV. - ostatné pracovné podmienky:
1. U. pracovný čas je X,X hod.

XX. Z X. o zmene pracovnej zmluvy z XX.XX.P. medzi zamestnávateľom: Q., F..M.. M. a B. W. súd
zistil, že B. zmluvy zo dňa XX.XX.P. sa mení odo dňa X.XX.P. nasledovne: čl. IV. - ostatné pracovné
podmienky: 1. U. pracovný čas je X,X hod.

XX. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa XX.X.P. uviedla, že pri výpočte náhrady straty na zárobku
počas PN vychádza z právnej úpravy podľa zákona z XX.XX.P. č. P./XXXX Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
OZ ( § 446). E. dosahovala priem. zárobok XXX,XX €. E. počas PN poberala nem. dávky vyplácané
M.. poisťovňou do XX/P., ktoré sú odpočítané od priem. zárobku. PN jej bola ukončená XX.X.P.. Za
obdobie od XX/P. do XX.X.P. bola bez príjmu a podľa oznámenia SP zo dňa XX.X.P. jej bola spätne
vyplatená suma ušlého dôchodku. Za rozhodujúce obdobie od XX/P. do XX/P. je rozdiel medzi priem.

mzdou a poskytovanou náhradou spolu X.P.,XX €. B. výpočet nároku vypracovaný účtovnou firmou V.
R. M.. M..L..T.., mzdové listy za obdobie X,X,X/P., potvrdenie SP o poberaní dávok. I. - náhrada straty
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, výpočet priem. zárobku je daný v zmysle § 447 OZ, t.j.
P.,XX €. B. rozhodnutia SP žalobkyňa je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku (v
rozsahu XX%), najprv vo výške P.,XX € a od X.X.P. vo výške P.,XX €. Za obdobie od XX/P. do X/P.

bola len poberateľkou J., vznikol jej tak nárok na náhradu vo výške rozdielu medzi priem. mzdou výškou
dôchodku. Od doby nástupu do zamestnania od X/P. do XX/P. dosahovala žalobkyňa znížený príjem. I.
straty na zárobku po skončení PN dosiahla spolu výšku X.P.,XX €. Od X.XX.P. bolo jej zmenený prac.
P. na dobu X,X hod., čím dosiahol rozsah ako pred úrazom. B. výpočet vypracovaný účtovnou firmou
V. R. M.. M..L..T.. za obdobie od XX/P. do X/P., mzdové listy za rok P., P..

XX. B. zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní konanom dňa XX.X.P. ustálila nároky, ktorá si uplatňuje
žalobkyňa v danom konaní, a to: náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia X.P. €, náhradu za
stratu na zárobku počas PN X.P.,XX €, náhradu straty na zárobku po skončení PN X.P.,XX €, náhrada
škody P.,XX € a náhradu nemajetkovej ujmy v sume X.P.. Vo zvyšnej časti nárokov, tak ako súd pripustil

zmenu žaloby, netrvala.

I. na náhradu škody na zdraví z titulu bolestného

XX. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

XX. Podľa § 145 ods. X C.s.p.ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

XX. Vzhľadom k späťvzatiu žaloby žalobkyňou, v časti nároku na náhradu škody na zdraví titulom

bolestného v sume XX.XXX €, ktoré bolo žalobkyni vyplatené po podaní žaloby žalovaným X/,súd
konanie podľa § 145 ods. X C.s.p. zastavil.

I. na náhradu škody na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia

XX. Podľa § 2 z.č. XXX/XXXX Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia
(X) Bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov.
(X) Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví,

ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").

XX. Podľa § 4 ods. X,X z.č. XXX/XXXX Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia

(1) I. za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti.(2) I. za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a X). M.
bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. X v II. a IV. časti.

XX. Podľa § 5 z.č. XXX/XXXX Z.z. . o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia
(X) Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a X).

(X) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve M. republiky zistenej O.
úradom M. republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa
odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
(X) Na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa nevzťahuje osobitný predpis. X)

(X) Ministerstvo zdravotníctva M. republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť
a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným
v E. zákonov M. republiky 3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do XX. mája príslušného
kalendárneho roka.

XX. B. § 100 T. zákonníka (ďalej len „OZ“),
(1) B. sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až
XXX). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
B. dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
(2) B. sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. G. nie je

dotknuté ustanovenie § 105. E. práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.
(3) I. sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

XX . B. § 106 OZ
(1) B. na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
(2) I. sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda

vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(3) B. na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa
osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie,
najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

XX. B. § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

XX. Žalovaný 3/ počas konania, v písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.P., uviedol, že mu bola ohlásená

poistná udalosť, ktorú zaevidoval pod č. p.u.: P. dňa XX.XX.P.. U., že žalobca mohol vedieť o skutočnom
poisťovateľoviododňaXX.XX.P.,vzniesolpretonámietkupremlčaniavočižalovanémuX/. T.premlčania
uplatneného nároku sa musí súd zaoberať vždy ako primárnou otázkou a až následne meritórne
posudzovať nárok uplatnený žalobou.

XX. B.§X00ods.1T.zákonníkaprávosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákoneustanovenej
(§ 101 až XXX). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Z ustanovenia § X00 ods. X T. zákonníka vyplýva, že sa
premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

XX. Podľa § 100 ods. 1 T. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až XXX). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Z ustanovenia § X00 ods. X T.
zákonníka vyplýva, že sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.XX. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia lehota a to
subjektívna v ods. 1 cit. § 106 a objektívna v ods. X cit. § 106 T. zákonníka. E. subjektívnej i objektívnej

premlčacej lehoty je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne
nezávislé. M. premlčacia lehota pritom môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej lehoty, ktorú
nemožno prekročiť. M. premlčacia lehota je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny
prvok pozostávajúci z dvoch zložiek a to X.) kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje
preukázaná vedomosť (nestačí možnosť takej vedomosti) poškodeného o vzniknutej škode určitého

druhu a rozsahu do takej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť - vyčísliť v žalobe na súde. T. vedomosti
poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym
konaním. X. zložkou subjektívnej premlčacej lehoty je kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú
škodu zodpovedá, touto osobou bude obvykle priamo škodca, ktorý ju spôsobil, v niektorých prípadoch
to môže byť iná osoba. U škôd spôsobených na zdraví neplatí žiadna objektívna premlčacia doba. B. ide
o škodu na zdraví, neustanovuje sa vôbec nijaká objektívna časová hranica, pretože škoda na zdraví

sa prejaví často až po niekoľkých rokoch. E. to, že u škôd na zdraví platí len subjektívna premlčacia
doba ustanovená v § X06 ods. 1 OZ.

XX. Podľa názoru súdu uplatnený nárok na náhradu škody (sťaženie spoločenského uplatnenia) je
nárokom na náhradu škody na zdraví a jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o

právo majetkovej povahy, ktoré podlieha premlčaniu. Ak obsahom nároku je požiadavka na zaplatenie
peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne
účinky.

XX. V prípade nároku na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia (§444OZ) poškodeného

sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti
a sťaženia spoločenského uplatnenia. Od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba. M.
spoločenského uplatnenia vzniká v dobe, v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného, po úraze,
alebo inom poškodení na zdraví, príp. po ich zhoršení považovať za ustálený.

XX. Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. P. P./P., kde uzavrel, že o škode spočívajúcej v sťažení
spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne urobiť bodové
ohodnoteniesťaženiajehospoločenskéhouplatnenia,keďžeažvtedymákdispozíciiskutkovéokolnosti,
z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť. B. otázky kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil
závisí od vyjadrenia lekára.

XX. V otázke posúdenia ustálenosti zdravotného stavu žalobkyne a začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej doby súd dospel k záveru, že týmto okamihom bol deň XX.XX.P., keď posudzujúci lekár W..
V. Č. vypracoval lekársky posudok podľa z. č. P./XXXX Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia, v ktorom vyčíslil celkový počet bodov sťaženia spoločenského uplatnenia
spolu XXX,XX bodov.

XX.Vzhľadomnavyššieuvedenézávery,subjektívnadvojročnápremlčaciadobanauplatnenieprávana
náhradu škody v zmysle cit. § 106 T. zákonníka, začala plynúť dňom XX.XX.P. a uplynie dňom XX.XX.P.

(§ 1X2 ods. 2 T. zákonníka). E. si svoj nárok uplatnila žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.P., avšak
voči pôvodne žalovanej F. - M. B., F..M... O. M. Ž.F. N. B. F..M.., si žalobkyňa svoj nárok uplatnila až v
podaní doručenom súdu dňa XX.XX.P., kedy žiadala, aby súd pripustil zmenu na stane žalovanej X/. U.
zo dňa XX.XX.P. súd pripustil zmenu na strane žalovanej X/. U. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.P..
Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa svoj nárok voči žalovanej N. B., F..M.. uplatnila v subjektívnej

premlčacej dobe, teda včas. I. premlčania vznesená žalovanou 3/ preto nie je dôvodná.

XX. Žalovaní 1/ a X/ v písomnom vyjadrení k žalobe namietali pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného
v 1. rade, a to z dôvodu, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov
je upravená v § 427 a nasl. OZ. B. motorového vozidla podľa § 427 ods. 2 OZ je osoba, ktorá má

právnu i faktickú možnosť nakladať s dopravným prostriedkom. B. je v zmysle ust. § 15 ods. X,X zákona
č. XXX/XXXX Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov oprávnený uplatniť si svoj nárok na
náhradu škody priamo proti poisťovateľovi - N. B., F..M..XX. V čase dopravnej nehody na motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, bola evidovaná
poistná zmluva na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u

poisťovateľa N. B., F..M.. O. R. Q. ( B. Č..: X P. P. P.).

XX. Podľa § 4X0 ods. X XZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

XX. Podľa § 427 ods. X , 2 OZ , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky. L. zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

XX. B. § 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej
len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie M. kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária").

XX. Podľa § 4 ods. X a), c), zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov, poistený má z

poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané
nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, c) účelne vynaložených nákladov
spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ
nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. X písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene
odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.

XX. B. § 15 zákona č. XXX/P. Z.z. v znení neskorších predpisov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému. B. je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je
povinný tento nárok preukázať.

XX. Za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pri dopravnej nehode zo dňa XX.XX.P.,
spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. X OZ , zodpovedá žalovaný 1/ ako vodič motorového
vozidla, čo bolo preukázané aj v trestnom konaní ( sp. zn. XT/XX/
XXXX). Za vzniknutú škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky podľa § 427 a nasl. OZ zodpovedá aj žalovaný 2/
ako prevádzateľ motorového vozidla. B. je najmä vlastník motorového vozidla, ktorý je takto zapísaný v
dokladoch vozidla. B. preto môže svoj nárok na náhradu škody uplatniť súčasne voči obom subjektom,
nakoľko ide o prípad spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti za tú istú škodu.

XX. Účelom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upraveného
zák. č. XXX/XXXX Z. z. je predovšetkým zabezpečiť reálne uspokojenie práv poškodených pri
vzniknutých škodových udalostiach v jednotlivých prípadoch, kde by tomu nestačili majetkové a platobné
možnosti škodcov, resp. zodpovedných subjektov, ale tiež ochrániť tieto zodpovedné subjekty pred
neúmerným rizikom spojeným s prevádzkou vozidla. B. si môže vybrať, či si nárok uplatní proti

poistenému, alebo voči poisťovateľovi, prípadne voči obom. poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody v zásade rovnaké
právne postavenie ako osoba, ktorá priamo škodu spôsobila. B. legitimácia žalovaného v 3/ , ktorý je
poisťovateľom žalovaného 2/ a jeho povinnosť zaplatiť náhradu škody, ktorá vznikla z poistnej udalosti,
vyplýva z ustanovení zákona č. XXX/XXXX Z. z., a to s poukazom na účel zákona a zmyslu povinného

zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

XX. S použitím eurokonformného výkladu pojmov „náhrada škody na zdraví“ v ustanovení § X ods. 1,
ods. X písm. a), ods. 4 a § 15 zák. č. XXX/XXXX Z. z. a s prihliadnutím k samostatnému účelu
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,

sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej
nehody (ako poškodeným), za ktorú je možné priznať náhradu peňažnou formou podľa § 1X ods. X a
ods. 3 OZ, ktorú v širšom chápaní je potrebné považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. X písm. a)
zák. č. XXX/P. Z. z. B. tu súd odkazuje na uznesenie ÚS SR sp. zn. R.. ÚS P./P.X z XX.XX.XXXX.XX. B. vecná legitimácia žalovaných v danom konaní je tým daná.

XX.Vkonaníbolonepochybnepreukázané,žežalobkyňa dňaXX.XX.XXXXutrpelazraneniavdôsledku
dopravnej nehody. G. bolo preukázané, že žalovaný 1/ ako vodič osobného motorového vozidla W. Z. W.
XXX, S.: M. XXX Z., spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej utrpela žalobkyňa zranenia. B. zodpovednosti
za škodu je samotná vzniknutá škoda. I. je pochýb o tom, že u žalobkyne prišlo dňa XX.XX.P. ku škode
na zdraví. I. na náhradu škody na zdraví vzniká dňom vyhotovenia lekárskeho posudku. W.. V. Č.

X.F. XX.XX.P. vyhotovil lekársky posudok o bolestnom, a sťažení spoločenského uplatnenia, kde bolo
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne ohodnotené na P.,XX bodov. O. bodového ohodnotenia
a ani jednotlivé položky zranení uvedené v lekárskom posudku neboli v konaní spochybnené. M. má
za to, že príčinná súvislosť medzi vznikom škody na zdraví žalobkyne a porušením právnej povinnosti
žalovaného 1/ bola preukázaná.

XX. Podľa T. W. zdravotníctva M. republiky z XX. mája P. č. M.-P.-T. o ustanovení výšky náhrady
za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok P., výška náhrady za bolesť
a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok P.X za jeden bod je XX,XX eura. Po
prepočte suma za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje X.P.,XX € (XXX,XX Z.. P. XX,XX €.).

XX. Na základe uvedeného súd vyvodil ten právny záver, že bola daná pasívna vecná legitimácia
žalovaných v tomto spore, boli naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu: porušenie právnej
povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou, výška náhrady za
sťaženiespoločenskéhouplatnenia vyplývazT.MZSRzXX.X.P..E.požadovalanižšiusumu,atoX.P.€.
F. sumu bolestného bude poškodený z maximálnej možnej sumy požadovať, je pri tom na poškodenom.

M. za sťaženie spoločenského uplatnenia požadovanú žalobkyňou protistrana nenamietala. M. preto
nepovažoval za potrebné vykonanie ďalšieho dokazovania, uvedený nárok považuje za preukázaný, a
preto v tejto časti žalobe vyhovel.

I. na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a po skončení práceneschopnosti

XX. Žalobkyňa v žalobe uplatnila nárok na náhradu za stratu na zárobku podľa § 446 OZ v sume X.P.
€. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.P. právna zástupkyňa uviedla, že si žalobkyňa uplatňuje sumu

X.P.,XX €. O. náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti žalobkyne podložila výpočtom
vypracovaným účtovnou firmou V. R. M.. M..L..T... a výplatnými páskami za mesiace X/P., X/P. F. X/P..
Vo zvyšnej časti na pôvodne uplatnenom nároku netrvala . E. svoj nárok odôvodňovala tým, že v čase
dopravnej nehody bola zamestnaná v Q. M..

XX. V prípade straty na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti poškodeného sa poškodený o
jej rozsahu spravidla dozvie v okamihu, keď mu bola vyplatená posledná dávka nemocenského
a kedy teda môže stratu na zárobku bližšie špecifikovať. Až v tejto dobe sa poškodený dozvie
o škode podľa ustanovenia § XXX OZ a až od tejto doby začína plynúť premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 OZ (Z IV, s. XXX ods. X). Z potvrdenia o
nemocenských dávkach vyplatených M.. poisťovňou mal súd preukázané, že posledná nemocenská
dávka za mesiac XX/P.X bola žalobkyni vyplatená XX.XX.P.X. M. premlčacia doba začala plynúť dňom
XX.XX.P. a uplynie dňa XX.XX.XXXX. E. v žalobe doručenej súdu dňa XX.XX.XXXX vyčíslila nárok na
náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume X.XXX €. E. výšku nároku náhrady stratu

na zárobku počas práceneschopnosti v priebehu konania ustálila na sumu X.XXX € ( podanie doručené
súdu dňa XX.XX.P.). Vo zvyšnej časti na nároku netrvala. O. súčasne žalovanej N. B. F..s., si žalobkyňa
svoj nárok uplatnila až v podaní doručenom súdu dňa XX.XX.P., kedy žiadala, aby súd pripustil zmenu
na stane žalovanej X/, teda v rámci plynutia dvojročnej premlčacej doby.

XX. Z potvrdenia lekára W.. F., všeobecný lekár, mal súd preukázané, že žalobkyňa bola
práceneschopná v čase od XX.XX.P. X. XX.XX.P..XX. Z potvrdenia M.. poisťovne pob. M. súd zistil, že žalobkyni boli vyplatené nem. dávky v mesiacoch:
XX/P. O. M. P.,XX €., XX/P. O. M. P.,XX €., XX/P. O. M. P.,XX €., XX/P. O. M. P.,XX €., XX/P. O. M. P.€,
XX/P. O. M. P.,XX €., XX/P. O. M. P.,XX €., XX/P. O. M. P.,XX €., XX/P. O. M. P.,XX €., XX/P. O. M. P.,XX

€., XX/P. O. M. P.,XX€, XX/P. O. M. P.,XX€, XX/P. O. M. P.,XX €..

XX.Súd vychádzalználezuP.súduM.republikysp.zn.B..Ú.XX/P.zodňaXX.XX.P.,ktorýbolvyhlásený
v E. zákonov SR dňa XX.XX.P. a pri určení výšky nároku na náhradu na stratu na zárobku vychádzal
zo znenia ust. § 446 OZ účinnom do XX.X.P..

XX. Podľa § 446 OZ účinnom do XX.X.XXXX náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti poškodeného je rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a
nemocenským.

XX. B. zárobok je potrebné vypočítavať v súlade s § 134 ZP , pričom základom pre tento výpočet je hrubá mzda,
ktorú žalobkyňa dosahovala pred škodovou udalosťou v rozhodnom období. „Priemerný zárobok
sa chápe ako priemerný hrubý zárobok. E. sa vždy k prvému dňu kalendárneho štvrťroka za rozhodujúce
obdobie, ktorým je predchádzajúci kalendárny štvrťrok, a to z hrubej mzdy, zúčtovanej zamestnancovi
na výplatu v rozhodujúcom období a z doby, ktorú zamestnanec v tomto období odpracoval.“ (Z., H. a

kol.: E. práce . N.. 3. vydanie.
Z.: C. H. Z., XXXX, k ust. § 13X).

XX. B. § 134 E. práce,
(1) B. zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo

mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období. X. práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu
nadčas zúčtovaná podľa § XXX ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná.
Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na

pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti
pracovnej pohotovosti na pracovisku.
(2) L. obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.
B. zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období
a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň XX dní alebo XXX hodín, používa sa
namiestopriemernéhozárobkupravdepodobnýzárobok.B.zároboksazistízomzdy,ktorúzamestnanec
dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
(4) B. zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. B. hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri
desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok,

postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín
pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. B. mesačný
zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
(5) Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol
nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný

zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie
zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný
minimálny mzdový nárok ( § 120 ods. X), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu
tomuto minimálnemu mzdovému nároku. Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas
podľa § 85 ods. 5, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne

skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ
uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času.
(6) Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa
poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa
určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. E. časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy

pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach). B. rozhodujúcich období
zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za sa mzda poskytuje. W. poskytnutá zamestnancovi pri
príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. X sa považuje za
mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov. B. určovaní pomerných častí mzdyzamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období
alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie.
(7) Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa,

posudzuje sa mzda v každom pracovnom vzťahu samostatne.
(8) Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov
z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného
mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové
dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov

fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom
sa tento zárobok zisťuje.
(9) U. odsekov X až X platia primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku.
(XX) B. zisťovania priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku možno dohodnúť so
zástupcami zamestnancov.

XX. E. svoj nárok na náhradu straty na zárobku počas trvania práceneschopnosti podložila výpočtom
vyhotoveným spol. V. R. M.. M..L..T.., W., ktorej predmetom podnikania je vedenie účtovníctva, čo
preukázala výpisom z T. registra MS Z. R.. Z predloženého výpočtu náhrady straty na zárobku mal
súd preukázané, že výpočet priemerného hodinového zárobku bol vypočítaný za kvartál predchádzajúci
kvartálu vzniku škody, t.j.. za obdobie X/P., X/P.,X/P., pričom pri výpočte vychádzali z výplatných pások

žalobkyne za uvedené obdobie. B. hodinový zárobok za 3. kvartál P. bol vyčíslený na sumu X,P.X € a
priemerný mesačný zárobok žalobkyne tak predstavoval sumu P.,XX €. Od priemerného mesačného
zárobku P.,XX € za jednotlivé mesiace od XX/P. do XX/P. boli odrátané poskytnuté nemocenské dávky,
ktoré boli žalobkyni vyplatené a v mesiaci XX/P. tiež invalidný dôchodok a výsledná suma náhrady straty
na zárobku počas trvania práceneschopnosti potom predstavuje sumu X.XXX,XX €. M. sa stotožnil so

spôsobom výpočtu náhrady straty na zárobku, pričom vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže
byť spochybnená, čo sa v konaní nestalo.

XX. Podľa § 445 OZ strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným
dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením

dosahoval.

XX. Podľa § 447OZ v znení účinnom od X.XX.XXXX náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným
zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený

dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného
poškodenému podľa osobitných predpisov.

XX. Žalobkyňa v žalobe uplatnila nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti podľa § 447 OZ v sume X.P.,XX €, a to za obdobie od XX.XX.P. X. XX.X.P.. Na pojednávaní

konanom dňa XX.XX.P. právna zástupkyňa uviedla, že si žalobkyňa uplatňuje sumu X.P.,XX €. O.
náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti žalobkyne podložila výpočtom
vypracovaným účtovnou firmou V. R. M.. M..L..T... Vo zvyšnej časti na pôvodne uplatnenom nároku
netrvala.E.svojnárokodôvodňovalatým,že podľarozhodnutiaM.poisťovneježalobkyňapoberateľkou
čiastočného invalidného dôchodku, najprv vo výške P.,XX€ a od X.X.P. vo výške P.,XX€. Za obdobie

od XX/P. X. XX/P. bola len poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku, od doby nástupu do
zamestnania do XX/P. bol jej pracovný pomer zmenený v časti rozsahu pracovného času na X,X hod.
Za obdobie od XX/P. do XX/P. dosahovala žalobkyňa znížený príjem. Za uvedené obdobie sa preto od
priemernej mzdy okrem dôchodku odpočítavala aj dosiahnutá mzda v čistom. O. náhrady straty na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite podľa ust. § 447 OZ: XX/

P. P.,XX €. - P.,XX €. ( R.) =. P.,XX €., XX/P. P.,XX€ - P.,XX€ (R.) =. P.,XX€, XX/P. P.,XX€ - P.,XX (R.)
=. P.,XX€, XX/P. P.,XX€ - P.,XX€ (R.) =. P.,XX€, XX/P. P.,XX€ - P.,XX€ (R.) =. P.,XX€, XX/P. P.,XX€ -
P.,XX€ (R.) =. P.,XX €., XX/P. P.,XX€ - P.,XX€ (R.) - P.,XX€ ( W.) =. XX,XX€, XX/P. P.,XX€ - P.,XX (R.) -
P.,XX€ (W. ) =. P.,XX€, XX/P. P.,XX€ - P.,XX (R.) - P.,XX€ (W.) =. P.,XX €., XX/P. P.,XX€ - P.,XX€(R.) -
P.,XX€ (W. XX/P.) =. P.,XX€, XX/P. P.,XX€ - P.,XX€ (R.) - P.,XX€ ( W. XX/P.) =. P.,XX €., XX/P. P.,XX€

- P.,XX€ (R.) - P.,XX€. ( W. XX/P.) =. P.,XX€, XX/P. P.,XX€ - P.,XX€ (R.) - P.,XX€ ( W. XX/P.) =. P.,XX€,
XX/P. P.,XX€ - P.,XX€ (R.) - P.,XX €. (W.) =. P.,XX€, XX/P. P.,XX€ (R.) - XX,XX €. ( W.) =. P.,XX€, XX/
P. P.,XX€ - P.,XX€ (R.) - P.,XX€ ( W.) =. P.,XX €., XX/P. P.,XX€ - P.,XX €. (R.) - P.,XX€ (W.) =. I. I., XX/
P. P.,XX€ - P.,XX€ ( R.) - P.,XX€ (W.X.) =. P.,XX€, XX/P. P.,XX€ - P.,XX€ (R.) - P.,XX€ (W.) =. P.,XX€, XX/P. P.,XX€ - P.,XX€ (R.) - P.,XX ( W.) =. I. I., XX/P. P.,XX €. - P.,XX€ (R.) - P.,XX €. (W.) =. P.,XX
€, XX/P. P.,XX€ - P.,XX€ (R.) - P.,XX €. (W.) =. P., XX €., XX/P. P.,XX€ - P.,XX€ (R.) - P.,XX€ (W.) =.
X,XX €., XX/P. P.,XX€ - P.,XX€ (R.) - P.,XX €. (W.) =. P.,XX€. M.: X.P.,XX€.

XX. Náhradou za stratu na zárobku (§ 447 OZ) sa nenahrádzajú samotná strata či zníženie pracovnej
spôsobilosti, ale majetková ujma, ktorá sa prejavuje tým, že trvalou stratou (znížením) pracovnej
spôsobilosti následkom ujmy na zdraví prichádza poškodený úplne alebo čiastočne o zárobok, ktorý
by dosiahol, nebyť poškodenia zdravia. I. na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti poškodenému vzniká (z hľadiska príčinnej súvislosti) len vtedy, ak nie je schopný pre
svoje zdravotné postihnutie, za ktoré škodca zodpovedá, vykonávať doterajšiu prácu (prácu rovnakého
druhu) a dosahovať tak zárobok, ktorý predtým mal, príp. keby bol uznaný invalidným alebo čiastočne
invalidným(LU.§447OZpredpokladá,žepoškodenýmalvdobevznikuškodynazdravípríjem,zktorého
sa náhrada podľa tohto ustanovenia vypočíta. B. judikatúry I. súdu M. republiky má poškodený na tento
druh náhrady nárok aj v tom prípade, ak v čase vzniku škody takýto príjem nemal(L T. nárok na náhradu

za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa premlčuje ako celok,
nie iba nároky na jednotlivé mesačne opakujúce sa plnenia z neho vyplývajúce, poskytované vo forme
peňažného dôchodku(L B. pri nej neprichádza do úvahy premlčanie jednotlivých mesačných plnení, ale
premlčanie celého nároku.

XX. Podľa § X06 ods. X T. zákonníka , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. O. z citovaného ustanovenia § 106 ods. 1 T. zákonníka subjektívna premlčacia
doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného

týkajúcu sa jeho a) vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o
určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť
v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde.

XX. Žalobkyňa sa prvýkrát o výške invalidného dôchodku dozvedel z rozhodnutia M. B. E. XX. W. P.,

ktoré nadobudlo právoplatnosť XX. F. P. (č.l. XXX), t. j. k uvedenému dátumu (od ktorého súčasne začala
žalobkyni plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde) žalobkyňa
nadobudla vedomosť o tom, že jej uchádza zárobok a túto skutočnosť bola schopná preukázať práve
uvedeným rozhodnutím M. B.. O. súčasne žalovanej N. B. F..M.., si žalobkyňa svoj nárok uplatnila v
podaní doručenom súdu dňa XX.XX.P., kedy žiadala, aby súd pripustil zmenu na stane žalovanej X/. B.,

ak si žalobkyňa tento nárok uplatnila na súde XX.XX.P. (subjektívna premlčacia doba na jeho uplatnenie
žalobkyni uplynula XX.apríla XXXX), uplatnila si ho v rámci plynutia dvojročnej premlčacej doby ( NS
SR XCdo/XX/XXXX).

XX. Podľa § X51 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné.

XX. Podľa § 151 ods. X C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia a predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

XX. Podľa § 191 C.s.p.
(1) X. súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
(2) O. každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

XX. Žalovaní počas konania nenamietali spôsob výpočtu a výšku náhrady straty na zárobku počas
trvania práceneschopnosti žalobkyne a po skončení pracovnej neschopnosti žalobkyne tak ako bol
vypočítaný účtovnou firmou V. R. M.. M..L..T.., a predložený žalobkyňou, pričom takýto dôkaz považovali
za postačujúci (nenavrhli vykonať znalecké dokazovanie, súhlasili s tým, že postačuje odborné
stanovisko účtovnej spoločnosti). E. si v konaní svoju povinnosť tvrdenia a aj dôkaznú povinnosť

(predloženými rozhodnutiami o invalidnom dôchodku a mzdovými listami) ohľadom straty na zárobku
počas trvania PN a po skončení PN riadne splnila. Ak chceli žalovaní toto tvrdenie žalobkyne ohľadom
straty na zárobku a jeho výšky účinne poprieť, bolo ich povinnosťou uviesť vlastné skutkové tvrdenie,
v čom konkrétnom sú tieto výpočty nesprávne, resp. aká by mala byť správna suma straty na zárobkužalobkyne počas PN a po skončení PN. E. si v tomto smere nesplnili procesné bremeno popretia
skutkových tvrdení žalobkyne vyplývajúce z ust. §151 H.. ( KS TT XXCo/XX/P.X).

XX. Nárok žalobkyne o náhradu straty na zárobku počas trvania práceneschopnosti čo do sumy X.P.,XX
€ súd považoval za dôvodný a vo zvyšnej časti pôvodne uplatneného nároku v sume P.,XX€ ( X.P.
- X.P.,XX) súd konanie podľa § X45 ods. X C.s.p. zastavil. L. aj nárok žalobkyne o náhradu straty na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vyčíslený sumou X.P.,XX€ súd považoval za dôvodný a
vo zvyšnej časti pôvodne uplatneného nároku v sume X.P.,XX € ( X.P.,XX - X.P.,XX) súd konanie podľa

§ 145 ods. X C.s.p. zastavil.

I. na náhradu škody

XX. E. si podanou žalobou uplatnila nárok na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 OZ spolu v sume P.,XX

€. U., že z dôvodu poškodenia zdravia vznikli žalobkyni ďalšie náklady súvisiace s liečením, a to: XX,XX
€ - X. M. Y. N. B. E. U. F. Ú.. M., P.€ - X. E. B. B., XX€ - X. E. R. O., XXX,XX€. - Y. F. K. W.. Žalobkyňa na
preukázanie svojho nároku doložila do spisu pokladničné doklady ( č.l.XXX). B. zástupkyňa žalovaných
1/a2/spochybnilaúčelnosťvynaloženýchnákladov.B.zástupcažalovaného3/uviedol,žesaoboznámil
s pokladničnými dokladmi o úhrade nákladov žalobkyne súvisiacich s liečením a nemal k nim výhrady.

XX. Žalobkyňa na preukázané účelnosti vynaloženia nákladov súvisiacich s liečbou doložila súdu
potvrdenie spol. X., M..L..T.. M. o tom, že žalobkyni v čase od XX.XX.P. X. X.X.P. zapožičali elektrickú
polohovateľnú posteľ s antidekubitným matracom a následne od XX.XX.P. X. XX.X.P. aj invalidný vozík .
G. doložila E. o nájme hnuteľnej veci z XX.XX.P., uzatvorenú medzi prenajímateľom: X. K.Á. M., M..L..T..

M. F. I. V. W. (W. Ž.), M. B. I. : B. B. Y. + F. W.. I. U. O. O. XX€/mesačI.. B. G. Ž. O. O. X.X.P.. B. Y. W..
F. E. XX.X.P., že žalobkyňa potrebovala spomínané lieky na doliečenie poúrazového stavu.

XX. Podľa § 420 ods. X OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

XX. Podľa § 449 ods. X OZ pri škode na zdraví sa uhrádzajú aj účelné náklady spojené s liečením.

XX. Z dikcie § 449 ods. X T. zákonníka vyplýva, že ide o právo poškodeného na náhradu účelných nákladov spojených
s liečením. Aj keď poškodený dostáva väčšinu liečebných úkonov a zdravotníckych pomôcok v prípade

potreby z prostriedkov príslušnej zdravotnej poisťovne bezplatne, môžu mu okrem toho vzniknúť náklady
spojené s liečením, ktoré zdravotná poisťovňa neuhrádza. Na ich náhradu má poškodený právo, ak
preukáže, že ide o účelné náklady spojené s liečením. W. účelné náklady patria náklady na zdravotné
pomôcky aj náklady spojené s rehabilitáciou a náklady spojené a pod. B. tieto náklady na uvedené
liečebné pomôcky, ktoré žalobkyňa vynaložila (súd mal ich úhradu preukázanú listinnými dôkazmi -

pokladničnými dokladmi) považoval súd za účelne vynaložené a žalobkyni priznal ich náhradu v celkovej
sume P.,XX€.

I. na náhradu nemajetkovej ujmy

XX.Podľa§11T.zákonníkafyzickáosobamáprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

XX. Podľa § X3 T. zákonníka
(1) J. osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na

ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie.
(X) B. by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku X najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(3) O. náhrady podľa odseku X určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.XX. B. čl. X ods. 1 X. o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov (oznámenie
č. XXX/XXXX Zb.), každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia
a korešpondencie.

XX. Podľa čl. XX ods. X Y. základných práv a slobôd (zák. č. XX/P. Zb.), každý má právo na ochranu
pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

XX. Podľa čl. XX ods. 2 P. M. republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života.

XX.Žalobkyňasvojnároknanáhradunemajetkovejujmy odôvodnilavžalobetým,žepretrvalénásledky
na zdravotnom stave, ktoré majú príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú
zavinil žalovaný X/, došlo k neoprávnenému zásahu do jej osobnej integrity s trvalými následkami. G.
chronickými bolesťami, je znížená jej schopnosť pracovať, v bežnom živote je obmedzená a odkázaná

na pomoc blízkych osôb pri takých bežných a nevyhnutných úkonoch ako je varenie, upratovanie. Má
poznačenú chôdzu, čo jej spôsobuje psychické problémy, nielen s tým spojenými obmedzeniami, ale aj
pocitom, že je okolím negatívne pozorovaná. I. pracovať vo vinohrade, nemôže sa zohnúť, dvíhať ťažké
veci. V domácnosti nemôže vykonávať práce ako pred nehodou, nemôže umývať okná, dlho neustojí.

XX. Právny zástupca žalovaného 3/ v písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.P. uviedol, že súdna
prax vylučuje duplicitné uplatnenie oboch nárokov (M. a náhradu nemajetkovej ujmy), preto je jej
nárok nedôvodný a neprimerane vysoký. E. poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré priznali náhradu
nemajetkovej ujmy v nižších sumách ako navrhla žalobkyňa.

XX. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného X/, že nie je možné uplatňovať popri sebe obidva
nároky- nárok na náhradu škody na zdraví a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. I. škody na zdraví
a ochrana osobnosti sú dva odlišné nároky, pričom každý z nich kompenzuje odlišné zložky v rámci
integrityjednotlivca,keďnáhradaškodymápokrývať„zdravotnúsféru“poškodeného,ochranaosobnosti
kryje dôstojnosť, súkromie, rodinný a emocionálny život poškodeného. B. rozhodnutia NS SR z XX. mája

XXXX sp. zn. X H. XX/XXXX, je možné pri poškodení zdravia uplatňovať popri sebe nárok na náhradu
nemajetkovejujmyspôsobenejzásahomdoosobnostnýchprávpodľa§11anasl.OZanároknanáhradu
škody podľa § 420 a nasl. OZ, resp. § 444 OZ, pretože uplatnením každého z týchto nárokov sa
odškodňuje (zmierňuje) obsahovo iná ujma na strane dotknutej osoby. B. na ochranu osobnosti primárne
poskytuje ochranu pred zásahmi do psychicko-morálnej integrity osoby, pričom právo na bolestné

a sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje prevažne ochranu pri zásahoch do fyzickej integrity
jednotlivca. G. nároky sledujúc ochranu rôznych záujmov je preto potrebné považovať za rovnocenné a
samostatné. Je nepochybné, že aj samotnému poškodenému môže vzniknúť popri nároku na bolestné a
náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy (rozsudok NS SR
sp. zn. XCdo XX/XXXX). I. nemajetkovej ujmy odškodňuje zásah do osobnostných práv poškodeného

subjektu, v podobe zmiernenia následkov zásahu do súkromného a rodinného života.

XX. Pokiaľ ide o psychické útrapy žalobkyne, súd má za to, že uvedený žalobkyňou tvrdený následok
dopravnejnehody, spadápodnáhradusťaženiaspoločenskéhouplatnenia,ktorévšakposudzujúcilekár
v lekárskom posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia neuviedol ( pol. XXX prílohy z. č.

XXX/XXXX Z.z.). I. sama žalobkyňa uviedla, že psychické problémy mala ešte pred dopravnou nehodou,
preto navštevovala psychiatra W.. L.. I. v podobe pocitov menejcennosti v spoločnosti, prípadne iné
prejavy posttraumatickej stresovej poruchy žalobkyne, ktoré majú dopad na jej každodenný život, majú
charakter sťaženia spoločenského uplatnenia a nie náhrady nemajetkovej ujmy ( obdobne rozsudok KS
TT XX Co/XX/P.).

XX. Súd sa však stotožnil s tvrdením žalobkyne, že následky dopravnej nehody, ktorú zavinil žalovaný
X/, majú dopad aj na jej súkromný a rodinný život. Z lekárskeho posudku posudzujúceho lekára W..
V. Č., ortopéd, zo dňa X.X.XXXX mal súd preukázané, že žalobkyňa má obmedzenú pohyblivosť ľav.
ramenného kĺbu str. stupňa, obmedzenie rotačných pohybov, obmedzenie pohybl. pr. bedr. kĺbu, čo je

stav, ktorý zanechal na nej trvalé následky. I. nehody, ktoré žalobkyňa utrpela, predstavovali taký zásah
dorodinnéhoasúkromnéhoživotažalobkyne,ktoréhointenzitaodôvodňujepriznanienemajetkovejujmy
v peniazoch. I. žalobkyňa utrpela vo veku XX rokov, teda vo svojom zrelom veku. E. má manžela, je
matkou dvoch detí. M. dcéra mala v čase nehody žalobkyne XX rokov, druhá dcéra bola ešte maloletá.B. nehodou všetky práce v domácnosti vykonávala ona, upratovala, varila, umývala okná, pracovala v
záhrade, okopávala vinohrad. Po nehode tieto práce už nerobí, okná umýva jej dcéra, tiež varí, upratuje
(tvrdenie žalobkyne na pojednávaní konanom dňa XX.X.P., nebolo rozporované protistranou). I. sa

zohnúť, preto nemôže pracovať v dome a na záhrade tak ako pred nehodou, nemôže dvíhať ťažké veci,
preto väčšie nákupy robí jej manžel. B. nehodou s manželom chodili pešo po meste, do vinohradu, teraz
už nemôže, musí ju zaviesť autom jej manžel.

XX. Skutkové tvrdenia žalobkyne boli svedeckou výpoveďou manžela žalobkyne, jej dcéry a listinnými

dôkazmi (Y. posudkom o bolestnom a M. z X.X.P., Y. posudkom W.. F.) preukázané a v konaní neboli zo
strany žalovaných spochybňované. U. obmedzenia doterajšieho rodinného a súkromného
života žalobkyne súd hodnotí ako zásah do osobnostných práv žalobkyne na súkromný a rodinný život
v takej intenzite, ktorá odôvodňuje odškodnenie formou náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

XX. Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže byť

svojvôľou .E. ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pri tom na dve hľadiská, a to tak na závažnosť
vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. M. musí zohľadniť aj doterajšiu
rozhodovaciu prax súdov pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy. B. určovaní sumy nemajetkovej
ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s
princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať

vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady ( nález ÚS SR sp.zn. R..
ÚS XXX/XXXX z 6. decembra XXXX). M. pri svojom rozhodovaní musí prihliadať taktiež na požiadavku
nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. M. pri svojom rozhodovaní je
povinný vychádzať z úplne zisteného skutkového stavu a opierať sa o úplné a preskúmateľné hľadiská,
ktorýmisúpredovšetkýmzistenázávažnosťnemajetkovejujmyaokolnosti,zaktorýchkneoprávnenému

zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. L. je preto zvažovanie individuálnych okolností prípadu.

XX. Zo záverov E. posudku B.. W.. W. O., B.., vypracovaného v trestnom konaní pod Č.:T.-P./O.-M.-P.
vyplynulo, že žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode pomliaždenie hrudníka, zlomeninu kľúčnej kosti
vľavo s dislokáciou a so skrátením do Xmm, zlomeninu XX. rebra vzadu vľavo s miernou uhlovou

dislokáciou, trieštivú zlomeninu horného a dolného ramena lonovej kosti s dislokáciou fragmentov, s
výrazným zakrvácaním do okolitých štruktúr, trieštivú zlomeninu tela a krídla sedacej kosti vpravo, s
instabilitou pravého krídla panvy, zlomeninu oboch členkov vpravo a zlomeninu členka vľavo, embólia
pľúc vľavo, trombózu stehnovej žily vpravo a podkolennej žily vpravo, pomliaždenie brucha s prítomnými
krvnými podliatinami v oblasti driekového svalu vpravo. B. bola hospitalizovaná vo fakultnej nemocnici

v M. T. XX.XX.P. do XX.XX.P., G..V.. XX X.. T. XX.XX.P. bola prijatá na fyziatricko-rehabilitačné odd.
nemocnice v W., kde bola XX dní. I. prepustená do domáceho liečenia. O. na mnohopočetnosť
zlomenín bola navrhnutá konzervatívna liečba. B. boli naložené dlahy a ortézy a poškodená bola
imobilná. Z. liečená antibiotikami. O. tieto zranenia sú veľmi bolestivé. V. sa o komplikované zranenia.
B. liečby nastali komplikácie v zmysle trombózy stehnovej a podkolennej žily vpravo. I. nastala život

ohrozujúca komplikácia - embólia krvnej zrazeniny do pľúc, ktorá sa včas zachytila a liečila. E. s
vysokou pravdepodobnosťou zanechá trvalé následky v zmysle trvalých bolestí v mieste zlomenia bloku
sedacej kosti a krídla panvy. T. na obvyklom spôsobe života bola minimálne XX dní. Y. zranení znalec
predpokladal v trvaní P. dní.

XX. V súdnej praxi najčastejšie dochádza k priznaniu náhrady nemajetkovej ujmy pozostalým, ktorí
následkom dopravenej nehody (alebo inej udalosti spôsobujúcej poškodenie zdravia) prišli o blízku
osobu. V prípade žalobkyne ide o osobu, ktorá priamo utrpela poškodenie zdravia. B. tejto veci je
prípad pri poškodení zdravia osoby, kde N. súd v G. v konaní pod sp.zn.P. P./P. dňa XX.X.P. priznal
titulom náhrady nemajetkovej ujmy finančné odškodnenie vo výške X.P. eur /zmena života, pred úrazom

veľa športoval, vyradená ľavá ruka, pretrvávajúce bolesti, pri niektorých činnostiach vyžaduje pomoc
manželky, dopad na finančnú stránku rodiny, fóbia z nákladných áut - bez vážneho narušenia intimity
cudzou osobou(opatrovateľkou) a bez takých závažných obmedzení ako je nemožnosť sa dostať z bytu
von, resp.za veľmi sťažených podmienok/. T. súd B. Z. v konaní sp. zn. XC/XX/P. X. XX.X.P. priznal
titulom náhrady nemajetkovej ujmy finančné odškodnenie vo výške X.XXX €. / žalobkyňa utrpela tržnú

ranu na čele, otvorenú zlomeninu ľavého členka s vykĺbením ľavej nohy do vonkajšej strany, čo si
vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť s obmedzením v obvyklom spôsobe
života v trvaní najmenej podobu X-X týždňov, spočívajúcom v hospitalizácii s operačným
spôsobom liečby, v bolestivosti zranení, v sťažení hygieny a v obmedzení pohyblivosti/.XXX. Je nepochybné, že žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode zranenie, ktoré má trvalé následky
a z dôvodu tohto zranenia je čiastočne obmedzená, nie však vylúčená, z vykonávania aktivít tak ako

ich uskutočňovala pred úrazom. M. pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy prihliadol na
skutočnosť, že žalobkyňa pred úrazom neviedla aktívne športovú činnosť, je však nepochybné, že jej
súkromný život je ovplyvnený následkami úrazu, keď je obmedzená v pohybe, pri vykonávaní prác v
domácnosti, v záhrade, vo vinohrade, jej zranenie je trvalého charakteru, čo bude mať dôsledky aj do
budúcnosti. S poukazom na uvedené sa súdu javila primeraná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške

X.P.,- S.. Vo zvyšnej časti, t. j. nad výšku súdom určenej náhrady nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako
neopodstatnenú zamietol.
XXX. Podľa § 76 H. sporového poriadku, samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom
ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. M. rozhoduje o každom nároku a
povinnosti samostatne.

XXX. Podľa § 77 ods. X H., nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný, procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

XXX. Ak je v občianskom súdnom (sporovom) konaní na jednej alebo na oboch procesných stranách

viacero strán, ide o procesné spoločenstvo (aktívne alebo pasívne). V závislosti od intenzity
prepojenia jednotlivých strán v takomto procesnom spoločenstve so zreteľom na obsah ich vzájomného
hmotnoprávneho vzťahu, prípadne spoločného vzťahu k tretím osobám, sa rozlišuje spoločenstvo
samostatné (pri ktorom každý spoločník vystupuje voči druhej strane samostatne) a nerozlučné (ktoré
je charakterizované tým, že rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých spoločníkov spoločne).

XXX. Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca povaha
predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. O nerozlučné spoločenstvo ide tam, kde hmotné
právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne
voči každému spoločníkovi. V danom prípade z právnej úpravy, ktorú treba aplikovať na vzájomný

vzťah žalovaných (t.j. zo zákona č. XXX/XXXX Z.z.) nevyplýva, že by predmet konania nemohol byť
prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému z nich. To znamená, že medzi
žalovanými ide o pasívne spoločenstvo samostatných spoločníkov. B. súd vo výrokoch o nárokoch
žalobkyne a náhrade trov konania žalobkyni rozhodol tak, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných
zaniká povinnosť plnenia druhého z nich.

XXX. Podľa § X55 ods. X C.s.p. súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XXX. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
XXX. Podľa § 256 ods. X C.s.p. ak strana procesne zavinila trovy konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

XXX. Podľa § 262 ods. X C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

XXX. O náhrade trov konania o zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne
rozhodol súd podľa ustanovenia § 256 ods. X a § 262 ods. X H. tak, že žalobkyňa má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania o zaplatenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu XXX % s tým, že plnením jedného z nich
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, nakoľko zastavenie konania v časti
XX.P.,- € titulom bolestného zavinil žalovaný 3, keď dlžnú sumu uhradil po podaní žaloby a vo zvyšnej
časti X.XXX,-€ titulom sťaženia spoločenského uplatnenia bola žalobkyňa úspešná.

XXX. O náhrade trov konania o zaplatenie náhrady straty na zárobku počas práceneschopnosti a po
skončení práceneschopnosti rozhodol súd podľa § 256 ods. X a § 262 ods. X C.s.p. tak, že tak, že
žalobkyňa má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania o zaplatenie náhrady straty na zárobkupočas práceneschopnosti v rozsahu XX,XX% nakoľko zastavenie konania v časti P.,XX,-€ zavinila
žalobkyňa, ktorá v tejto časti na žalobe netrvala a v časti o zaplatenie náhrady straty na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti v rozsahu XX,XX %, nakoľko zastavenie konania v časti X.XXX,XX,-

€ zavinila žalobkyňa, ktorá v tejto časti na žalobe netrvala.

XXX. E. dosiahla plný úspech čo do uplatneného nároku na náhrady škody na ako aj čo do uplatneného
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy (z prisúdenej sumy) kde bola žalobkyňa úspešná čo do základu,
nakoľko súd vyhodnotil žalobu aj v tejto časti ako dôvodnú, pričom výška priznanej náhrady závisela od

úvahy súdu. M. v tejto časti rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § X55 ods. 1 a § 262 ods.
1 C.s.p.. Žalobkyňa teda v tejto časti žaloby dosiahla celkový úspech vo výške XXX % a v
plnom rozsahu jej vznikol nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.