Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. november 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5S/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100290
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100290.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov
senátu JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: Škubla & Partneri
s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36 861 154, právne zastúpený: JUDr.
Dušan Ďurík, advokát s.r.o., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36 866 571, proti žalovanému:
predseda Etickej komisie prokuratúry, adresa pre doručovanie: Okresná prokuratúra Košice II, Štúrova

5, Košice, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou zo dňa 23.04.2024 (ďalej aj „správna žaloba“) doručenou Správnemu súdu
v Košiciach v elektronickej podobe dňa 24.04.2024 sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho
rozhodnutia Etickej komisie prokuratúry (predsedu Etickej komisie prokuratúry) o odvolaní žalobcu voči
fiktívnemu rozhodnutiu Etickej komisie prokuratúry, ktorým nevyhovela žiadosti žalobcu o sprístupnenie

informácii zo dňa 18.01.2024 (ďalej aj „preskúmavané fiktívne rozhodnutie“ alebo „napadnuté fiktívne
rozhodnutie“).

2. Zároveň s preskúmavaným fiktívnym rozhodnutím sa žalobca domáhal zrušenia taktiež fiktívneho
rozhodnutia, ktorým Etická komisia prokuratúry nevyhovela žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácii
zo dňa 18.01.2024 (ďalej aj „fiktívne rozhodnutie o žiadosti zo dňa 18.01.2024“) a uloženia povinnosti

Etickej komisie prokuratúry sprístupniť žalobcovi všetky existujúce informácie požadované v žiadosti
o sprístupnenie informácií zo dňa 18.01.2024. Žalobca tiež žiadal priznať žalobcovi voči Etickej komisie
prokuratúry úplnú náhradu trov súdneho konania.

II.
Administratívne konanie a zhrnutie napadnutého rozhodnutia

3. Žalobca žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 18.01.2024 požiadal Etickú komisiu prokuratúry
o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „zákon č. 211/2000 Z. z.“), ktoré sa vzťahovali na posúdenie možného porušenia
zásad prokurátorskej etiky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republikyu vtedajšieho špeciálneho prokurátora JUDr. Daniela Lipšica, LL.M. pre skutočnosti opísané v článkoch
PLUS 7 dní (o karikatúre darovanej špeciálnemu prokurátorovi) zo dňa 19.10.2023 a zo dňa 26.10.2023
(ďalej aj „žiadosť zo dňa 18.01.2024“).

4. Žalobca žiadosť zo dňa 18.01.2024 doručil Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, a tá ju
postúpila Etickej komisii prokuratúry, ktorej bola táto doručená dňa 24.01.2024.

5. Etická komisia prokuratúry adresovala Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky písomné

stanovisko č. I/4 Spr 2/24/1000-11 označené ako: „Vec: A. B. C. a spoločnosť Škubla & Partneri s. r. o. –
vrátenie veci “ zo dňa 31.01.2024 (ďalej aj „stanovisko zo dňa 31.01.2024“). Etická komisia prokuratúry
v stanovisku zo dňa 31.01.2024 uviedla – doslovne citované: „uznesením č. 3/2024 z 29.01.2024
rozhodla nasledovne: Etická komisia prokuratúry nie je povinnou osobu v zmysle § 2 zákona č. 211 /2000
Z.z.oslobodeinformáciivzneníneskoršíchpredpisovnavybaveniepodaníA.B.C.aspoločnostiŠkubla
& Partneri s. r. o. zo 17.01.2024, 18.01.2024 a 19.01.2024 o sprístupnenie informácií, doručené etickej

komisii dňa 24.01.2024 listom Generálnej prokuratúry SR sp.zn. Ei 26/24/1000 z 23.01.2024 a preto
uvedené podania budú vrátené Generálnej prokuratúre SR.“

6. Žalobca podal vo veci odvolanie zo dňa 14.02.2024 označené ako: „Odvolanie proti fiktívnemu
rozhodnutiu Etickej komisie prokuratúry o odmietnutí poskytnutia požadovaných informácií“ (ďalej aj

„odvolanie zo dňa 14.02.2024“), ktoré vychádzajúc zo správnej žaloby doručil Etickej komisii prokuratúry
prostredníctvom elektronickej podateľne Krajskej prokuratúry v Košiciach dňa 14.02.2024. V odvolaní zo
dňa 14.02.2024 žalobca namietal, že Etická komisia prokuratúry nevybavila žiadosť zo dňa 18.01.2024
postupom podľa zákona č. 211/2000 Z. z., čím malo dôjsť podľa názoru žalobcu vo veci k vydaniu
fiktívneho rozhodnutia o žiadosti zo dňa 18.01.2024 podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., pričom

práve takéto fiktívne rozhodnutie napadol svojim odvolaním.

7. Žalovaný adresoval žalobcovi písomnú odpoveď označenú ako: „Vec: podanie zo 14.02.2024 s
prílohami“ pod sp.zn. I/4 Spr 2/24/1000-21 zo dňa 20.02.2024 (ďalej aj „odpoveď zo dňa 20.02.2024“).
V odpovedi zo dňa 20.02.2024 žalovaný uviedol, že „Vec týkajúcu sa karikatúry darovanej špeciálnemu

prokurátorovi považuje Etická komisia prokuratúry nateraz za uzavretú“.

8. Žalobca sa domnieva, že vo veci jeho odvolania zo dňa 14.02.2024 došlo podľa § 19 ods. 3 zákona
č. 211/2000 Z. z. k vydaniu napadnutého fiktívneho rozhodnutia, pri ktorom sa predpokladá, že ním bolo
odvolanie zo dňa 14.02.2024 zamietnuté.

III.
Súdne konanie

9. Žalobca napadol preskúmavané fiktívne rozhodnutie správnou žalobou, v ktorej označil orgán,

ktorému sa pripisuje vydanie preskúmavaného fiktívneho rozhodnutia alternatívne, pričom za tento
považuje buď Etickú komisiu prokuratúry alebo predsedu Etickej komisie prokuratúry (teda žalovaného).

10. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že pri žalobe smerujúcej proti fiktívnemu rozhodnutiu nemusí
byť žalobcovi zrejmé, ktorému orgánu verejnej správy prislúcha kompetencia na jeho vydanie podľa §

19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.. Správny súd prijal záver, že správna žaloba smeruje proti predsedovi
Etickej komisie prokuratúry (žalovanému) ako odvolaciemu orgánu vo veci odvolania voči fiktívnemu
rozhodnutiu.

11. Etická komisia prokuratúry a žalovaný sa k správnej žalobe vyjadrili písomným podaním zo dňa

25.06.2024 (ďalej aj „vyjadrenie zo dňa 25.06.2024“) prílohou ktorého bol i Rokovací poriadok Etickej
komisie prokuratúry účinný od 18.02.2022 (ďalej aj „rokovací poriadok etickej komisie prokuratúry“)
a uznesenie Etickej komisie prokuratúry č. 12/2024 zo dňa 25.06.2024, ktorým členovia Etickej komisie
prokuratúry schválili vyjadrenie zo dňa 25.06.2024. Súčasťou boli aj originály dokumentov zo spisu
I/4 Spr 11/23/1000 a zo spisu I/4 Spr 2/24/1000 (v zalepenej obálke). Správny súd z dôvodu podľa

§ 82 ods. 1 SSP (pri predložení administratívneho spisu orgán verejnej správy vždy označí tie jeho
časti, ktoré obsahujú utajované skutočnosti alebo iné skutočnosti chránené podľa osobitného predpisu.
Predsedasenátutietočastispisuvylúčiznahliadania.Toplatíprimeraneajosúdnychspisoch) príslušnédokumenty predložené v tejto zalepenej obálke vylúčil zo súdneho spisu, o čom bol vyhotovený úradný
záznam zo dňa 24.07.2024 a zo dňa 29.07.2024 a vyhotovený záznam Spr.:1SprV/130/2024.

IV.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „SSP“) Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

13. Podľa § 97 SSP Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

14. Podľa § 217b ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. Ak sa osoba oprávnená podať disciplinárny návrh

domnieva, že disciplinárne previnenie prokurátora spočíva v porušení pravidiel prokurátorskej etiky,
požiada o stanovisko Etickú komisiu prokuratúry (ďalej len „etická komisia“). Etická komisia vydá
stanovisko do 30 dní od doručenia žiadosti navrhovateľa.

15. Podľa § 217b ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. Stanovisko etickej komisie je pre osobu oprávnenú

podať disciplinárny návrh záväzné.

16. Podľa § 217b ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. Etická komisia môže posudzovať etické otázky a etickú
prijateľnosť správania sa prokurátorov aj bez návrhu.

17. Podľa § 217b ods. 4 zákona č. 154/2001 Z. z. Etická komisia vydáva svoje stanoviská a odporúčania
v písomnej forme; každé svoje stanovisko a odporúčanie je povinná odôvodniť.

18.Podľa§217bods.5zákonač.154/2001Z.z.Naprijatiestanoviskaaleboodporúčaniaetickejkomisie
je potrebná dvojtretinová väčšina všetkých členov etickej komisie. Člen etickej komisie, ktorý hlasoval

proti prijatému stanovisku alebo odporúčaniu, môže predložiť svoje separátne stanovisko. Separátne
stanovisko člena etickej komisie sa doručuje a zverejňuje rovnako ako stanovisko alebo odporúčanie
komisie.

19. Podľa § 217c ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. Etická komisia má deväť členov volených v

priamych voľbách s tajným hlasovaním jednotlivými zhromaždeniami prokurátorov. Členom etickej
komisie môže byť iba prokurátor. Členovia etickej komisie si zvolia spomedzi seba predsedu etickej
komisie a podpredsedu etickej komisie. Predseda etickej komisie zvoláva a vedie zasadnutia etickej
komisie a zastupuje etickú komisiu navonok. Podpredseda etickej komisie zastupuje predsedu tejto
komisie v čase jeho neprítomnosti alebo ak ho svojím zastupovaním poverí predseda etickej komisie.

20. Podľa § 217d ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. Podrobnosti o rokovaní etickej komisie upravuje
rokovací poriadok schválený etickou komisiou.

21. Podľa § 217d ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. Etická komisia pravidelne informuje o svojej činnosti

na webovom sídle generálnej prokuratúry, na ktorom zverejňuje aj svoje zovšeobecňujúce stanoviská
a odporúčania.

22. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

23. Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania
ustanoví zákon.

24. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.25. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytlainformáciečinevydalarozhodnutieaaniinformáciunesprístupnila,predpokladása,ževydala

rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade
považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

26. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo

márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,
ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

27. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní
od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú
informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú

informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán
zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o
sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá
sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia
tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

28. Podľa § 22 ods.1 zákona č. 211/2000 Z. z. Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

29. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“) Ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím
orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.

30. Podľa § 58 ods. 2 správneho poriadku O odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby

rozhoduje útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký
útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil.

31. Podľa § 58 ods. 3 správneho poriadku Ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1 a 2,
rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

V.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

32. V prejednávanej veci bolo úlohou súdu vyhodnotiť, či vo veci mohlo dôjsť k vydaniu preskúmavaného

fiktívneho rozhodnutia a teda, či sa na Etickú komisiu prokuratúry vzťahovali povinnosti podľa zákona
č. 211/2000 Z. z.

33. Správny súd považoval za potrebné určiť, či možno Etickú komisiu prokuratúry zaradiť do osobného
rozsahu zákona č. 211/2000 Z. z.. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z „Osobami povinnými

podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie
územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať
o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba
v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.“ V tejto súvislosti považoval správny súd za potrebné
vyložiť pojem „štátny orgán“ vo vzťahu k Etickej komisie prokuratúry (Etická komisia prokuratúry nie je

právnickou osobu, preto je v jej prípade vylúčená aplikácia § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.). Zákonom
č. 211/2000 Z.z. sa vykonáva čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého Orgány verejnej
moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku.
Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Z hľadiska spôsobu poskytovania informácii tento
ústavný článok stanovuje požiadavku na primerané poskytovanie informácií za podmienok ustanoveným

osobitým zákonom (týmto je zákon č. 211/2000 Z.z.). Na druhej strane, z hľadiska osobného rozsahu sa
povinnosť poskytovania informácií vzťahuje na všetky orgány verejnej moci bez rozdielu. Vychádzajúc
z uvedeného je daná požiadavka na extenzívny výklad osobného rozsahu povinných osôb v zákone č.
211/2000 Z.z.34. Etická komisia prokuratúry je orgánom, ktorý je zriadeným priamo zákonom a to § 217a a nasl.
zákona č. 154/2001 Z. z. Pravidlá obsadzovania Etickej komisie prokuratúry sú taktiež výslovne

upravené § 217c zákona č. 154/2001 Z. z.. Samotné kompetencie Etickej komisie prokuratúry sú
vymedzené v § 217b zákona č. 154/2001 Z. z.. Napriek tomu, že úprava určitých procesných otázok je
zverená rokovaciemu poriadku etickej komisie prokuratúry (§ 217d zákona č. 154/2001 Z. z.), zákonné
kvórum prijatia stanoviska alebo odporúčania Etickej komisie prokuratúry je upravené zákonom a to v §
217b ods. 5 zákona č. 154/2001 Z. z.. Rokovací poriadok etickej komisie prokuratúry sa má upravovať

podrobnostiojejrokovaní(§217dzákonač.154/2001Z.z)zčohovyplýva,žeEtickákomisiaprokuratúry
nie je oprávnená si sama meniť zákonom stanovené pravidlá svojho konania. Z uvedeného vyplýva,
že Etická komisia prokuratúry je orgánom zriadeným zákonom, ktorý nemá oprávnenie konať mimo
rozsahu ako je stanovený v zákone č. 154/2001 Z. z. V tomto smere vykazuje Etická komisia prokuratúry
charakteristické znaky štátneho orgánu (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

35. Vychádzajúc z § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. je v právomoci tam uvedených subjektov
autoritatívne vykonať zmenu v určitom právnom vzťahu alebo postavení (napríklad vo forme vydania
rozhodnutia ako individuálneho právneho aktu). Táto právomoc nie je explicitne uvádzaná v prípade
štátnych orgánov, obcí a vyšších územných celkov, avšak je možné usúdiť, že pri týchto povinných
osobách sa taktiež implicitne predpokladá (pričom takáto právomoc je výslovným kritériom pre zaradenie

iných fyzických a právnických osôb ako povinných osôb do osobného rozsahu § 2 ods. 1 zákona č.
211/2000 Z. z.). Uvedené má význam z hľadiska výkladu ratio legis ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č.
211/2000 Z. z. Pokiaľ má určitý orgán verejnej správy zverenú právomoc autoritatívne rozhodnúť v určitej
veci, potom by mala byť v demokratickej spoločnosti zabezpečená jeho verejná kontrola. Takáto verejná
kontrolanachádzasvojemateriálnevyjadrenieprávvoprávnenípožadovaťposkytnutieinformáciepodľa

zákona č. 211/2000 Z. z..

36. Etická komisia prokuratúry plní významnú úlohu v rámci konania o disciplinárnej zodpovednosti
prokurátorov. Tí, ktorí sú oprávnení podať disciplinárny návrh proti prokurátorovi [§ 16 zákona č.
432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok)] sú povinní požiadať o stanovisko Etickú
komisiu prokuratúry, ak sa domnievajú, že disciplinárne previnenie prokurátora spočíva v porušení
pravidiel prokurátorskej etiky. Zároveň je v súlade s § 217b ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z. Stanovisko
etickej komisie je pre osobu oprávnenú podať disciplinárny návrh záväzné. Výraz „záväzné“ je nutné
vykladať tak, že stanovisko Etickej komisie prokuratúry v prípadoch podľa § 217b ods. 1 zákona č.

432/2021 Z. z. zakladá zmenu v právnom postavení navrhovateľa spočívajúcu vo vzniku jeho povinnosti
konať alebo nekonať vo veci podania disciplinárneho návrhu týkajúceho sa porušenia prokurátorskej
etiky.Nazákladeuvedenéhojepodľanázorusprávnehosúduzrejmé,ževrámcizákonnýchkompetencií
zverených Etickej komisii prokuratúry prvok má táto právomoc autoritatívne vykonať zmenu v určitom
právnom vzťahu ako to pre povinné osoby predpokladá § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z..

37. Vychádzajúc z uvedeného má Etická komisia prokuratúry charakter štátneho orgánu a zároveň
zákonom zverenú právomoc vykonať zmenu v určitom právnom vzťahu, tak ako to predpokladá § 2
ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.. Z týchto dôvodov podľa názoru správneho súdu spadá Etická komisia
prokuratúry do osobného rozsahu zákona č. 211/2000 Z. z. a má byť ako štátny orgán považovaná za

povinnú osobou pre účely § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z..

38. Vyššie formulovaný záver možno podporiť aj teleologickým výkladom, z ktorého je možné vyvodiť,
že úplné vylúčenie Etickej komisie prokuratúry z rámca zákona č. 211/2000 Z. z. by viedlo k tomu, že
ani osoba, o ktorej sa pred Etickou komisiou prokuratúry koná, by nemala právo žiadať ju o poskytnutie

informácii podľa zákona č. 211/2000 Z. z. od Etickej komisie prokuratúry.

39. Žiadosť zo dňa 18.01.2024 sa vzťahovala na konanie Etickej komisie prokuratúry o podnetoch podľa
§ 217b ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. – a teda nie na konanie o poskytnutie stanoviska na žiadosť
navrhovateľa, ktorý je oprávnený podať disciplinárny návrh proti prokurátorovi podľa § 217b ods. 1

zákona č. 154/2001 Z. z. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor vyslovený Ústavným
súdom Slovenskej republiky:„Všetky povinné osoby vyplývajúce z ustanovenia ods. 1, § 2 2 a 3 zákona č. 211 /2000 Z. z. o slobodnom
prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v
znení neskorších predpisov majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu

svojej činnosti. Jedinou výnimkou sú právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc
rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy
podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, pretože rozsah informačnej povinnosti týchto subjektov je
ratione materiae vymedzený tak, že sa týka iba ich rozhodovacej činnosti, nie teda celej činnosti.“ (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06 zo 6. júna 2007)

40. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Etická komisia prokuratúry ako štátny orgán podľa § 2 ods.
1 zákona č. 211/2000 Z. z., je povinná žiadosť o poskytnutie informácií vybaviť postupom podľa zákona
č. 211/2000 Z. z. vždy, a to aj v prípade, ak sa nevzťahuje na jej záväznú rozhodovaciu činnosť.

41. Ďalej správny súd posudzoval, či boli vo veci splnené podmienky pre vydanie fiktívneho rozhodnutia

podľa tohto zákona č. 211/2000 Z. z. a teda, či došlo k vydaniu preskúmavaného fiktívneho rozhodnutia,
tak ako to tvrdí žalobca v správnej žalobe.

42. Žalobca podal na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky žiadosť zo dňa 18.01.2024 , ktorá
mala náležitosti podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z. z.. Následne bola žiadosť zo dňa 18.01.2024

postúpená Etickej komisii prokuratúry. Za týchto okolností bola Etická komisia prokuratúry povinná
vybaviť žiadosť zo dňa 18.01.2024 spôsobom predpokladaným zákonom č. 211/2000 Z.z. Správny
súd posudzoval, či za rozhodnutie o žiadosti zo dňa 18.01.2024 možno považovať stanovisko zo
dňa 31.01.2024. V stanovisku zo dňa 31.01.2024 je ako jeho adresát uvedená Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, čo vyplýva aj z jeho obsahu (stanovisko zo dňa 31.01.2024 uvádza dôvody

vrátenia žiadosti zo dňa 18.01.2024 Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky pričom vo vzťahu
k žalobcovi sa adresne nevyjadruje). Na základe týchto dôvodov mal správny súd za nepochybné,
že stanovisko zo dňa 31.01.2024 nemá povahu rozhodnutia o žiadosti zo dňa 18.01.2024. Z údajov
o administratívnom konaní, ktoré mal správny súd k dispozícii vyplýva, že Etická komisia prokuratúry
požadované informácie žalobcovi nesprístupnila, a ani nevydala rozhodnutie o nevyhovení žiadosti zo

dňa 18.01.2024. Preto vo veci žiadosti zo dňa 18.01.2024 boli splnené podmienky na aplikáciu § 18 ods.
3 zákona č. 211/2000 Z.z. a teda došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia o žiadosti zo dňa 18.01.2024.

43. Žalobca podal vo veci odvolanie zo dňa 14.02.2024, ktoré smerovalo proti existujúcemu fiktívnemu
rozhodnutiu o žiadosti zo dňa 18.01.2024. Preto sa na konanie o tomto odvolaní aplikovalo ustanovenie

§ 19 zákona č. 211/2000 Z.z. Žalobca v súvislosti s rozhodnutím o jeho odvolaní zo dňa 14.02.2024 tvrdí,
že vo veci došlo k vydaniu preskúmavaného fiktívneho rozhodnutia na základe zákonnej fikcie podľa §
19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Na to, aby takáto procesná situácia nastala sa vyžaduje, aby sa o
odvolaní nerozhodlo vôbec alebo nerozhodlo v 15 dňovej lehote od doručenia odvolania odvolaciemu
orgánu.

44. Vo vzťahu k posúdeniu splnenia podmienok podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. považoval
správny súd v prvom rade za potrebné ustáliť, kto má byť vo veci považovaný za odvolací orgán podľa
§ 19 ods. 2 prvá veta zákona č. 211/2000 Z.z.

45. Etická komisia prokuratúry je kolektívnym orgánom tvoreným volenými reprezentantmi prokurátorov
bez hierarchického začlenenia v systéme prokuratúry. Podľa 217d ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.
(zvýraznenie doplnené správnym súdom) Zasadnutia etickej komisie a jej činnosť administratívne,
organizačne a materiálne zabezpečuje generálna prokuratúra podľa pokynov predsedu etickej komisie.
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky síce v stanovenom rozsahu zabezpečuje činnosť Etickej

komisie prokuratúry, avšak robí tak na základe pokynov predsedu Etickej komisie prokuratúry. Z dikcie §
217d ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. nemožno podľa názoru správneho súdu predpokladať nadriadenosť
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky voči Etickej komisii prokuratúry. Použitý výraz „pokyn“
evokujepráveopačnývzťah,kedy GenerálnaprokuratúraSlovenskejrepublikyjepovinnáEtickejkomisii
prokuratúry poskytovať súčinnosť na základe požiadaviek vyjadrených predsedom Etickej komisie

prokuratúry. Na základe uvedeného nemožno podľa názoru správneho súdu považovať pre účely
aplikácie § 19 ods. 2 prvá veta zákona č. 211/2000 Z.z. Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky za
nadriadený orgán pre Etickú komisiu prokuratúry.46. Správny súd vo vyššie uvedenej súvislosti poukazuje na to, že výraz „nadriadený orgán“ je potrebné
vykladať autonómne pre účely zákona č. 211/2000 Z.z. Vo veci teda prichádza do úvahy výklad, podľa
ktorého o odvolaní zo dňa 14.02.2024 má opätovne rozhodovať samotná Etická komisia prokuratúry

alebo výklad, podľa ktorého odvolacím orgánom vo veci má byť žalovaný ako predseda Etickej komisie
prokuratúry.

47. Pri posúdení role akú zastáva predseda Etickej komisie prokuratúry vo vzťahu k Etickej komisii
prokuratúry správny súd vychádzal z toho, že funkcia predsedu Etickej komisie prokuratúry je zakotvená

priamo v § 217c ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z.. Toto zákonné ustanovenie zveruje predsedovi Etickej
komisie prokuratúry nasledovné úlohy a kompetencie: zvolávať a viesť zasadnutie etickej komisie a
zastupovať etickú komisiu navonok. Na predsedu Etickej komisie prokuratúry možno nazerať vo vzťahu
k ostatným členom Etickej komisie prokuratúry buď tak, že má postavenie primus inter pares (teda
ako prvý medzi rovnými), alebo že vystupuje ako vedúci Etickej komisie prokuratúry. Predseda Etickej
komisie koná za Etickú komisiu prokuratúry navonok, plní tým úlohy obdobné ako sú úlohy obvykle

zverené kompetenčnými normami vedúcim orgánom verejnej správy. Zároveň má predseda Etickej
komisie prokuratúry oprávnenie uplatňovať pokyny voči Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.
Na vydanie takýchto pokynov nevyžaduje § 217d ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. predchádzajúci súhlas
aleboinéspolupôsobenieEtickejkomisieprokuratúry.Uvedenétedapredstavujeoriginálnukompetenciu
predsedu Etickej komisie prokuratúry.

48. Vychádzajúc z uvedeného správny súd poukazuje na § 58 ods. 3 správneho poriadku, podľa
ktorého Ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1 a 2, rozhoduje vedúci správneho orgánu
na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Výraz „vedúci“ použitý v tomto spojení možno
vykladať dvoma spôsobmi. Prvým je s priradením akcentu na hierarchické postavenie nadriadenosti

– podriadenosti vedúceho a ostatných členov správneho orgánu (ktoré predseda Etickej komisie
prokuratúry voči iným členom Etickej komisie prokuratúry nemá). Na druhej strane možno toto
ustanovenie vykladať s akcentom na vedenie ako organizačnú a metodickú činnosť. Vzhľadom na to,
že predseda Etickej komisie prokuratúry zvoláva a vedie zasadnutia Etickej komisie prokuratúry, tak
uvedenú charakteristiku spĺňa. Preto je v prípade § 58 ods. 3 správneho poriadku prípustný extenzívny

výklad. Účelom § 58 ods. 3 správneho poriadku je predchádzať vzniku medzier v zákone. Preto je
v prípade § 58 ods. 3 správneho poriadku prípustný extenzívny výklad. Na základe uvedeného, keďže
predseda Etickej komisie prokuratúry vykonáva vedenie Etickej komisie prokuratúry možno podľa
názoru správneho súdu považovať predsedu Etickej komisie prokuratúry za vedúceho Etickej komisie
prokuratúry pri extenzívnom výklade § 58 ods. 3 správneho poriadku v spojitosti s § 19 ods. 2 prvá veta

zákona č. 211/2000 Z.z.

49. Vyššie uvedené výkladové závery viedli správny súd k tomu, aby považoval predsedu Etickej komisie
prokuratúry za odvolací orgán pre účely aplikácie § 19 ods. 2 prvá veta zákona č. 211/2000 Z.z.

50. Ďalej správny súd posudzoval, či vo veci boli splnené ďalšie podmienky pre vydanie fiktívneho
rozhodnutia podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.. Správny súd zistil, že žalobcovi bola doručená
odpoveď zo dňa 20.02.2024 dňa 26.02.2024. Jednalo sa o písomný úkon, ktorého adresátom bol
žalobca, čo vyplývalo jednak z označenia žalobcu v odpovedi zo dňa 20.02.2024, tak aj z jej obsahu.
Správny súd preto považoval za potrebné posúdiť, či táto odpoveď by mohla mať charakter rozhodnutia,

ktorým sa rozhodlo o odvolaní zo dňa 14.02.2024.

51. V odpovedi zo dňa 20.02.2024 sa vo vzťahu k odvolaniu zo dňa 14.02.2024 uvádza – doslovne
citované: „Etickej komisii prokuratúry bolo doručené Vaše podanie zo 14.02.2024 s prílohami označené
ako „Odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu Etickej komisie prokuratúry o odmietnutí poskytnutia

požadovaných informácii“, Ohľadom uvedeného podania bolo v zmysle čl. 3 ods. 5 Rokovacieho
poriadku Etickej komisie prokuratúry uskutočnené elektronické hlasovanie členov Etickej komisie
prokuratúry s výsledkom, že Etická komisia prokuratúry nie je príslušná na jeho vybavenie. Z uvedeného
dôvoduVámpredmetnépodaniesprílohamivraciam.VraciamVámtaktiežVašežiadostiosprístupnenie
informácií s prílohami, ktoré boli Etickej komisii prokuratúry zaslané prípisom riaditeľa netrestného

odboru GP SR z 08.02.2024“.

52.Zuvedenéhojepodľanázorusprávnehosúduzrejmé,žeodpoveďzodňa20.02.2024priamoreaguje
na podané odvolanie zo dňa 14.02.2024. Žalovaný v odpovedi zo dňa 20.02.2024 uvádza dôvody, prektoré vracia príslušné listiny žalobcovi. Zároveň žalovaný k odpovedi zo dňa 20.02.2024 pripojil svoj
podpis s uvedeným funkcie: „predseda Etickej komisie prokuratúry.“

53. Ďalej správny súd posudzoval vzťah odpovede zo dňa 14.02.2024 k prípadnému preskúmavanému
fiktívnemu rozhodnutiu vydanému podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.. V tejto súvislosti poukazuje
správny súd závery ustálenej rozhodovacej praxe, podľa ktorých (pozn. zvýraznenie doplnené správnym
súdom):

„25. Infozákon teda obsahuje špecifickú úpravu vydávania rozhodnutí a zavádza tzv. fiktívne rozhodnutie
ako účinný nástroj pre nečinnosť povinnej osoby. V zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho
súdu SR nastáva fikcia rozhodnutia až vtedy, keď je povinná osoba v zákonnej lehote absolútne
nečinná (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 16.11.2012, rozsudok Najvyššieho správneho
súdu 2Sži/5/2011 SR sp. zn. 10Sžik/1 /2020 z 24.02.2022). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Sži/21/2013 z 21.11.2013: „Fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia

a je nástrojom proti nečinnosti povinnej osoby.“ Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Sži/8/2012 z 15.08.2012: „Faktické vybavenie žiadosti, či už formou poskytnutia informácie, alebo
formou odmietnutia, má vždy prednosť pred konštatovaním existencie fiktívneho rozhodnutia. (...)“

„28. Pokiaľ ide o podmienku pre nástup fikcie vydania negatívneho rozhodnutia formulovanú §

18 ods. 3 Infozákona spočívajúcu v nevydaní rozhodnutia (t. j. „v lehote na vybavenie žiadosti
nevydala rozhodnutie“), nie je právna úprava jednoznačná v tom, žeby presne definovala, čo sa za
vydanie rozhodnutia považuje a čo už nie. V dôsledku tejto nejednoznačnosti sa mnohé konkrétne
spôsoby vybavenia infožiadosti nachádzajú v „šedej zóne“, na pomedzí medzi písomným negatívnym
rozhodnutím podľa § 18 ods. 2 Infozákona a fiktívnym negatívnym rozhodnutím podľa § 18 ods. 3

Infozákona. Hranica medzi týmito inštitútmi je tenká a v každom jednotlivom prípade treba citlivo
zvažovať,akýmspôsobombolainfožiadosťvybavená,atoprávevzhľadomnaobsahodpovedepovinnej
osoby. Súčasne platí, že ak právna úprava nie je jednoznačná a dovoľuje rôzne možnosti výkladu, na
účely posúdenia, či správny súd vôbec vezme vec do súdneho prieskumu, sa treba prikloniť k výkladu,
ktorý je v prospech realizácie základných práv, v tomto prípade práva na súdnu ochranu, resp. práva na

informácie zaručených Ústavou SR a medzinárodnými dokumentmi.“

„34. Kasačný súd teda konštatuje, že pri posudzovaní, či konkrétna žiadosť o sprístupnenie informácií
bola povinnou osobou vybavená sprístupnením informácií a vydaním rozhodnutia zápisom v spise (§

18 ods. 1 Infozákona), vydaním písomného negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácií (§
18 ods. 2 Infozákona) alebo vydaním fiktívneho negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácií
(§ 18 ods. 3 Infozákona), je rozhodujúci obsah aktu povinnej osoby adresovaného žiadateľovi, ktorý
treba preskúmať prísne individuálne. 35. V prvom kroku je potrebné rozlíšiť, či žiadosť bola vybavená
sprístupnením informácií (§ 18 ods. 1 Infozákona) alebo nesprístupnením informácií (§ 18 ods. 2 alebo

3 Infozákona), a to porovnaním informácií, ktoré žiadateľ požadoval, s informáciami, ktoré mu povinná
osoba poskytla. Rozhodujúci je teda obsah aktu povinnej osoby vo vzťahu k uspokojeniu subjektívneho
práva žiadateľa na prístup k informáciám. (...)

32. Kasačný súd teda rešpektuje doterajšiu judikatúru v tom, že fiktívne rozhodnutie je nástrojom

pre absolútnu nečinnosť povinnej osoby a že faktické vybavenie žiadosti má mať prednosť pred
konštatovaním existencie fiktívneho rozhodnutia. Súčasne však uvádza, že k stavu obdobnému
absolútnej nečinnosti môže dôjsť aj vtedy, keď je akt povinnej osoby adresovaný žiadateľovi vo vzťahu
k spôsobu a dôvodom vybavenia žiadosti irelevantný a bezobsažný. Inými slovami, nie „akákoľvek“
odpoveď povinnej osoby na infožiadosť vylučuje vydanie fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3

Infozákona. Rozhodujúci je v tomto smere obsah aktu, ktorý povinná osoba žiadateľovi adresuje. V
prejednávanej veci vo vzťahu k otázkam č. 2 - 7 infožiadosti možno prijať záver, že bezobsažnú odpoveď
povinnej osoby je možné postaviť na roveň nečinnosti.

36. Ak povinná osoba informácie čo i len sčasti nesprístupnila, je v druhom kroku potrebné posúdiť, či akt

povinnej osoby, ak nie je výslovne rozhodnutím, z materiálneho hľadiska možno považovať za negatívne
rozhodnutie(§18ods.2Infozákona)alebodošlokvydaniufiktívnehonegatívnehorozhodnutia(§18ods.
3 Infozákona). Ak v akte nie je uvedené ani tvrdenie o nesprístupnení alebo odmietnutí sprístupnenia
informácií a ani žiadne dôvody, pre ktoré sa informácie nesprístupňujú (napríklad žiadané informácie niesú informáciami sprístupňovanými podľa Infozákona, žiadaná osoba nie je povinnou osobou, povinná
osoba nemá žiadané informácie k dispozícií alebo sa aplikuje niektoré z obmedzení v prístupe k
informáciám podľa ustanovení § 9 - 12 Infozákona alebo osobitných zákonov), teda ak je obsah

aktu povinnej osoby vo vzťahu k spôsobu a dôvodom vybavenia žiadosti irelevantný, bezobsažný a
nepreskúmateľný, možno konštatovať, ide o stav obdobný absolútnej nečinnosti povinnej osoby, ktorého
dôsledkom je vydanie fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 Infozákona).

37. Ak vzniknú pochybnosti, či v správnej žalobe bol akt povinnej osoby označený správne, je potrebné

prikloniť sa k výkladu v prospech realizácie práva na súdnu ochranu a práva na informácie.“ (rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, 1Svk/14/2021).

54. Vo svetle vyššie uvedených východísk správny súd pri posudzovaní obsahu odpovede zo dňa
20.02.2024 skúmal, či táto odpoveď obsahuje dostatočné dôvody, ktoré viedli k neposkytnutiu informácii
požadovaných žalobcom.

55. V odpovedi zo dňa 20.02.2024 sa uvádza: „Etická komisia prokuratúry poukazuje na svoje uznesenie
č. 3/3034 z 29.01.2024 a dodáva, že ani z hľadiska subjektu – povinnej osoby a ani z vecného hľadiska –
predmetu činnosti, Etická komisia prokuratúry nespĺňa kritéria stanovené zák. č. 211/2000 Z.z. o slobode
informácií v znení neskorších predpisov Vec týkajúcu sa karikatúry darovanej špeciálnemu prokurátorovi

považuje Etická komisia prokuratúry nateraz za uzavretú. Ani zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch
a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisoch a ani Rokovací poriadok Etickej
komisie prokuratúry neukladajú Etickej komisii prokuratúry zverejniť v tejto súvislosti viac, ako bolo
zverejnené.“

56. Pri posúdení citovanej odpovede zo dňa 20.02.2024 vychádzal z dvoch hľadísk. Prvé hľadisko sa
týkalo otázky, či odpoveď zo dňa 20.02.2024 obsahuje výslovné dôvody, pre ktoré neboli požadované
informácie poskytnuté a zároveň či takéto dôvody majú racionálnu väzbu na zákon č. 211/2000 Z.z..

57. Podľa názoru správneho súdu odpoveď zo dňa 20.02.2024 obsahuje jeden jasne formulovaný

dôvod neposkytnutia požadovaných informácií a to, že v prípade Etickej komisie prokuratúry sa nejedná
o subjekt – povinnú osobu podľa zákona č. 211/2000 Z.z.. Takýto dôvod má racionálnu spojitosť vo
vzťahu k legálnemu pojmu povinná osoba uvedenému okrem iného v samotnom nadpise § 2 zákona
č. 211/2000 Z.z. Podľa názoru správneho súdu sa preto jedná o dostatočne jasne formulovaný dôvod
(i keď bližšie nerozvinutý), ktorého opodstatnenosť možno posúdiť v nadväznosti na zákon č. 211/2000

Z.z. Správny súd tiež uvádza, že zhodný dôvod je príkladmo uvádzaný v odseku 36. vyššie citovaného
rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Svk/14/2021 zo dňa 23.06.2021.

58. Druhý dôvod uvedený v odpovedi s odkazom na „vecné hľadisko – predmet činnosti“ je príliš
všeobecný a bližšie nešpecifikovaný. Takýto dôvod zároveň nemožno posúdiť v nadväznosti na

podmienky poskytovania informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z.

59. Tretím dôvodom je, že zákon č. 154/2001 Z.z. neukladá Etickej komisii prokuratúry zverejniť viac
ako bolo zverejnené. Tento dôvod je príliš všeobecný a bližšie nešpecifikovaný. Takýto dôvod zároveň
nemožno posúdiť v nadväznosti na podmienky poskytovania informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z.,

keďže jednoduchý odkaz na zákon č. 154/2001 Z.z. je v tomto smere sám o sebe irelevantný.

60. Štvrtým dôvodom je, že rokovací poriadok etickej komisie prokuratúry neukladá Etickej komisii
prokuratúryzverejniťviacakobolozverejnené.Tentodôvodjeprílišvšeobecnýabližšienešpecifikovaný.
Takýto dôvod zároveň nemožno posúdiť v nadväznosti na podmienky poskytovania informácií podľa

zákona č. 211/2000 Z.z., keďže jednoduchý odkaz rokovací poriadok etickej komisie prokuratúry je
v tomto smere sám o sebe irelevantný.

61. Na základe vyššie uvedeného správny súd uzavrel, že odpoveď zo dňa 20.02.2024 obsahovala
jeden jasne vyjadrený dôvod neposkytnutia požadovaných informácii Etickou komisiou prokuratúry, a to

ten, že sa v prípade Etickej komisie prokuratúry nejednalo o povinnú osobu podľa zákona č. 211/2000
Z.z.. Vyjadrenie tohto dôvodu bolo výslovné, a preto vo vzťahu k odpovedi zo dňa 20.02.2024 neboli
pochybnosti o dôvode, pre ktorý neboli poskytnuté žalobcovi požadované informácie. Preto sa na
vec neuplatňuje výklad favorizujúci preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia pred písomnouodpoveďou povinnej osoby (resp. v tomto prípade odvolacieho orgánu). Na základe uvedeného dospel
správny súd k záveru, že odpoveď zo dňa 20.02.2024 je v materiálnej rovine opatrením, ktorým sa
rozhodlo o odvolaní zo dňa 14.02.2024.

62.Druhouvýkladovourovinoujesprávnosťakvalitadôvodovuvedenýchvodpovedizodňa20.02.2024.
Uvedené právne posúdenie by mohol správny súd uplatniť vo veci iba vtedy, ak by odpoveď zo dňa
20.02.2024 bolo predmetom jeho meritórneho prieskumu, ku ktorému nemohol pristúpiť, keďže sa
žalobca podanou správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia a nie

odpovedezodňa20.02.2024akoopatreniaasprávnysúdjevoveciviazanýrozsahomadôvodmižaloby
(§ 134 ods. 1 SSP).

63. Správny súd skúmal, či z obsahového hľadiska správna žaloba nesmeruje taktiež proti odpovedi zo
dňa 20.02.2024. V tejto súvislosti žalobca v správnej žalobe uvádza – doslovne citované: „Skutočnosť,
prečo žalobca z dôvod právnej istoty uvedenú lehotu počíta od doručenia negatívneho stanoviska

Etickej komisie k podanému Opravnému prostriedku, tkvie v možnosti (i keď je len teoretická), že by
uvedený prípis Etickej komisie mohol byť posúdené ako – ipso facto – rozhodnutie Etickej komisie
o nevyhovení Opravného prostriedku (a deň 26.02.2024 ako deň jej doručenia)“. Žalovaný v správnej
žalobe ďalej toto svoje konštatovanie nerozvíja. V žalobnom návrhu žalobca výslovne požaduje zrušenie
iba preskúmavaného fiktívneho rozhodnutia. Za týchto okolností správny súd dospel k záveru, že

správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia výhradne preskúmavaného fiktívneho rozhodnutia.

64. Správny súd ustálil okruh žalovaných subjektov tak, že za žalovaného považoval výhradne
predsedu Etickej komisie prokuratúry. Na základe uvedeného o žalobe proti Etickej komisii prokuratúry
samostatným výrokom správny súd nerozhodol.

65. K zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nemožno pristúpiť bez súčasného zrušenia
rozhodnutia o odvolaní (a contrario § 191 ods. 3 SSP). Z tohto dôvodu o žalobnom návrhu v časti
týkajúcej sa fiktívneho rozhodnutia o žiadosti zo dňa 18.01.2024 nebolo možné rozhodnúť samostatným
výrokom.

VI.
Záver

66. Správny súd dospel k záveru, že vo veci nedošlo k vydaniu preskúmavaného fiktívneho rozhodnutia,

keďže o odvolaní zo dňa 14.02.2024 sa rozhodlo odpoveďou zo dňa 18.01.2024, správna žaloba tak
smeruje proti neexistujúcemu rozhodnutiu. Z tohto dôvodu správny súd správnu žalobu odmietol ako
neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

67.Otrováchkonaniarozhodolsprávnysúdacontrario§171ods.1SSP atopodľa §168SSP

v spojení s § 170 písm. a) SSP tak, že účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania, keďže
vo veci neboli prítomné výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania
žalovanému, aj keď žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby.

68. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia uznesenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov /ďalej aj „SSP“/). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach
(§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová

značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti.