Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/153/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315201295
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:5315201295.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu C. C., narodeného XX. K. XXXX, Č., G. XXXX/XA,
pôvodne podnikajúceho pod obchodným menom C. C. - J. D., s miestom podnikania Č., D. XXXX, IČO:
XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária VARMUS s. r. o., Čadca,
Palárikova 83, IČO: 36 863 203, proti žalovanému Mestu Čadca, Čadca, Námestie slobody 30, IČO: 00
313 971, zastúpenému advokátkou JUDr. Michaelou Bojkovou, LL.M., Čadca, Palárikova 88, IČO: 42

071 828, za účasti Generálnej prokuratúry SR, Bratislava, Štúrova 2, vedenom na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. CA-11C/29/2015, o náhradu škody a iné, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 8Co/39/2021 z 30. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v doručenej žalobe súdu 1. 3. 2005 domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške
29.484.000,- Sk (978.689,50 Eur) s 9%-ným úrokom z omeškania od doručenia žaloby žalovanému a
náhrady trov konania. Žalobca poukázal na to, že uzatvoril spoločne s I. I. a žalovaným 15. 12. 2001
(zrejme preklep) Nájomnú zmluvu, predmetom ktorej boli parcely KN C č. 336, KN C č. 335, KN C č. 7 a
KN C č. 6 všetky parcely o celkovej výmere 2839 m2 na obdobie od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2030. V ČL. II

nájomnej zmluvy bolo dohodnuté, že časť parciel o výmere 1039 m2 majú právo užívať už v období od
1. 1. 2003 do 31. 12. 2003, pretože zvyšnú časť parciel o výmere 1800 m2 mala prenajatú fi P. - I. P. do
31. 12. 2003 na základe nájomnej zmluvy o dočasnom užívaní pozemku zo dňa 4. 5. 1994, vrátane jej
dodatku č. 1 zo dňa 25. 9. 1998. Účelom nájmu bolo prevádzkovanie trhových stolov, drobných stavieb
do výmery 25m2, záchytného parkoviska, WC a s tým súvisiacich služieb. Na pozemkoch malo byť
prenajatých 24 drobných stavieb o výmere do 25 m2 a 28 trhových stánkov. Nájomníčka v rade 2) I. I.

podaním zo dňa 5. 1. 2004 odstúpila od nájomnej zmluvy, v dôsledku čoho jediným nájomcom zostal
žalobca. Žalovaný dal fi P. 17. 4. 2002 výpoveď, ktorá bola rozhodnutím súdu z 9. 12. 2003 vyhlásená
za neplatnú. Žalovaný znemožnil žalobcovi užívať riadne predmet nájmu podľa nájomnej zmluvy zo dňa
05. 12. 2001. Žalovaný podal voči žalobcovi žalobu o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej
05. 12. 2001, ktorej žalobe vyhovel súd rozsudkom zo dňa 28. 9. 2004 v konaní 6C/177/2003 a určil,
že zmluva je neplatná. Dôvodom neplatnosti bola neplatná výpoveď daná fi P.. Nárok v tomto spore si

žalobca uplatnil s odôvodnením podľa § 420, § 442 OZ pri matematickom výpočte 28 stánkov x nájomné
12.000,- Sk ročne= 336.000,- Sk, za obdobie od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2030 v sume 301.135,23 Eur
(9.072.000,- Sk), za 24 drobných stavieb do 25 m2 je nájomné 30.000,- Sk ročne za obdobie od 1. 1.
2004 do 31. 12. 2030 v sume 645.289,78 Eur (19.440.000,- Sk).

2. Okresný súd Čadca rozhodol rozsudkom č. k. 11C/29/2015-1198 zo dňa 14. novembra 2019 (v

poradí štvrtým) v znení opravného uznesenia č. k. 11C/29/2015-1210 zo dňa 20. januára 2020 tak, že
výrokom I žalobu zamietol. Výrokom II priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konaniav rozsahu 100 %. Výrokom III priznal Ing. C. N., nar. X. X. XXXX, O. Č.. XXXX, Č., nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi. Výrokom IV súd konanie o vzájomnej žalobe žalovaného v časti
vyslovenia neplatnosti Dohody o urovnaní zo dňa 10. 7. 2008 a v nej obsiahnutej kúpnej, ktorej vklad

bol povolený Okresným úradom, odborom katastrálnym dňa 11. 8. 2008 pod č. V 2335/2008 zastavil.
Výrokom V uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 199.163,51 Eur, sumu 17.733,22 Eur,
sumu 200.619,83 Eur, v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VI rozhodol, že žiadna
strana sporu nemá nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného.
2.1 Medzi stranami sporu nebolo sporné uzatvorenie nájomnej zmluvy 5. 12. 2001 predmetom ktorej

boli parcely KN C č. 335, KN C č. 336, KN C č. 7 a KN C č. 6 všetky parcely o celkovej výmere 2839 m2
na obdobie 28 rokov od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2030. V ČL. II nájomnej zmluvy bolo dohodnuté, že časť
parciel o výmere 1039 m2 majú právo užívať už v období od 1. 1. 2003 do 31. 12. 2003, pretože zvyšnú
časť parciel o výmere 1800 m2 mala prenajatú fi P. - I. P. do 31. 12. 2003 na základe nájomnej zmluvy
o dočasnom užívaní pozemku zo dňa 4. 5. 1994, vrátane jej dodatku č. 1 zo dňa 25. 9. 1998. Účelom
nájmu bolo prevádzkovanie trhových stolov, drobných stavieb do výmery 25 m2, záchytného parkoviska,

WC a s tým súvisiacich služieb. Na pozemkoch malo byť prenajatých 24 drobných stavieb o výmere do
25 m2 a 28 trhových stánkov. Zo strany žalovaného preukázateľne došlo k podaniu žaloby, ktorou sa voči
v tomto spore označenému žalobcovi/žalovanému zo vzájomnej žaloby domáhal vyslovenia neplatnosti
právneho úkonu - nájomnej zmluvy zo dňa 5. 12. 2001 nakoľko táto odporuje zákonu č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (podľa odôvodnenia rozhodnutia). O podanej žalobe

rozhodol súd rozsudkom zo dňa 8. 9. 2004 v konaní sp. zn. 6C/177/2003 (rovnopis na č. l. 15 spisu), v
ktorombolaurčenáneplatnosťnájomnejzmluvyvčastipozemkovKNCč.336,337a7(parcelyCKNč.6
sa neplatnosť netýkala). Voči tomuto rozsudku, ktorým bola vyslovená neplatnosť časti nájomnej zmluvy
zo dňa 5. 12. 2001 (v časti preto lebo absentovala parcela KN C č. 6) sa žalobca ako nájomca sporných
parciel žiadnym spôsobom nebránil a rozhodnutie súdu akceptoval bez námietok (podania odvolania).

Po krátkom čase, zrejme s odstupom pár mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci
neplatnosti nájomnej zmluvy žalobca podal túto žalobu argumentujúc tým, že nemohol užívať predmet a
realizovať účel tejto zmluvy. Účelom prenájmu bolo prevádzkovanie trhových stolov dočasných stavieb
do výmery 25 m2, záchytného parkoviska mesta, WC a súvisiacich služieb. V tejto súvislosti mu vznikla
škodapozostávajúcazpríjmu,ktorýbyboldosiaholzadobuprenájmuoduzavretiazmluvy,resp.dátumu

uvedeného v zmluve do 31. 12. 2030 a to za prenájom 28 trhových stánkov v sume 9.072.000,- Sk a za
prenájom 24 drobných stavieb v sume 19.440.000,- Sk, za prevádzkovanie parkoviska 2.592.000,- Sk.
2.2 Medzi stranami nebolo tiež sporné, že uzatvorili po rozhodnutí súdu dohodu o urovnaní dňa 10. 7.
2008 (č. l. 189 a nasl. spisu). Dohoda bola uzatvorená v čase platnosti a právoplatnosti rozhodnutia
súdu - rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 10C/38/2005-98 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Žiline sp. zn. 9Co/25/2007 zo dňa 17. 9. 2007, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 3. 12. 2007.
Táto dohoda bola uzatváraná medzi stranami sporu z dôvodu existencie týchto dvoch rozhodnutí ako
exekučných titulov, aby nevznikli ďalšie trovy konania „v záujme toho, aby ďalšie trovy konania pri
uplatňovaní nároku C. C. voči mestu vo forme exekúcie,“... Keďže došlo k plneniu z tejto dohody vzal
žalobca žalobu späť a žalovaný si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu plnenia na

základe tejto dohody, nakoľko NS SR v rozhodnutí 4MCdo/23/2008 tieto rozhodnutia zrušil a spochybnil
nárok žalobcu v základe. Súd s prihliadnutím na predloženú dohodu a právnu argumentáciu právnych
zástupcov strán sporu po tom, čo nepripustil späťvzatie žaloby žalobcom prejudiciálne riešil platnosť
dohody o urovnaní, ktorá bola uzatvorená podľa ustanovenia § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka.
2.3 Dohodou o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka si účastníci záväzkového právneho

vzťahu odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich ruší a
nahradzuje ich novými, t. j. doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený záväzkom novým, ktorý vyplýva
z urovnania. Dohoda o urovnaní je samostatným zaväzovacím dôvodom - právnym dôvodom vzniku
záväzku. Po uzavretí dohody o urovnaní sa už veriteľ nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku,
ale len plnenia z nového záväzku z dohody o urovnaní. Účelom inštitútu urovnania tak ako uvádzal i

právny zástupca žalobcu v zmysle tohto ustanovenia je odstrániť spornosť alebo pochybnosť vznikajúcu
napr. o tom, či boli splnené predpoklady vzniku alebo zániku určitého práva, spornosť alebo pochybnosť
týkajúcu sa výšky pohľadávky, jej splatnosti a pod., pričom spornosť alebo pochybnosť môže byť
skutková i právna, objektívna i subjektívna.
2.4 V danom prípade dohoda nebola uzatváraná za účelom odstránenia spornosti daného sporu,

ale bola uzatváraná v čase, kedy existovalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu zaväzujúce
žalovaného na plnenie v prospech žalobcu a dohoda tak mala za cieľ predísť uplatneniu práva zo
strany žalobcu prostredníctvom exekúcie a nenavýšiť tak tento nárok o sumu ďalších prípadných trov
(napr. exekúcie), nebola spísaná za účelom odstránenia spornosti, pretože v tom čase spornosť bolavyriešená rozhodnutiami súdu. V nadväznosti na vyslovený záväzný právny názor NS SR v rozhodnutí
6Cdo/313/2012 - 6Cdo/315/2012 str. 11 rozhodnutia (č. l. 625 spisu), ktorým je súd viazaný, súd dospel
zhodne k presvedčeniu, že táto dohoda nie je platná (§ 585 OZ pre rozpor so zákonom), nakoľko takáto

dohoda má byť a je nástrojom mimosúdneho riešenia sporu a jej účelom je predísť nezrovnalostiam
medzi stranami a možno i následnému súdnemu sporu. Tento prípad dohody to však nebol.
2.5 Súd na základe uvedeného právneho posúdenia veci potom dospel k záveru, že dohoda o urovnaní
je neplatným právnym úkonom a pri posudzovaní takto uzavretej dohody a výsledkov predchádzajúceho
dokazovania vyhodnoteného súdom v predchádzajúcich rozhodnutiach ju považoval za výhodnú iba pre

žalobcu. Pokiaľ právny zástupca poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax v otázke posúdenia platnosti
dohodyvtomtosmereišloorozhodnutiaodlišné,nievtejtokonkrétnejvecireflektujúcestavvtomktorom
rozhodnutí, pričom súd musel prihliadať k špecifickým situáciám vyskytujúcim sa v rámci toho ktorého
konkrétneho sporu a ku každému pristupovať individuálne. Tento spor nie je „bežným“ opakujúcim sa
sporom, na ktorý existuje ustálená rozhodovacia prax a právny názor vyslovený NS SR v tejto konkrétnej
veci je pre súd záväzný a súd nemá dôvod po zohľadnení všetkých skutočností uvádzaných žalobcom

sa od neho odkloniť. Pokiaľ ide o poukazovanie na rozhodovaciu činnosť súdov ČR, tieto v právnom
poriadku SR môžu byť inšpiráciou, avšak nie ustálenou rozhodovacou praxou.
2.6 Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku tak, ako ju uviedol žalobca, ale len tzv. skutkom, ako
bol žalobcom opísaný v rámci rozhodujúcich skutkových okolností. Pokiaľ mal posúdiť nárok tak ako ho
uplatnil žalobca v danom prípade nie sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 420 a

nasl. OZ v nadväznosti na to, že pokiaľ dal žalovaný neplatnú výpoveď predchádzajúcemu nájomcovi
I. P. a preto i zmluva nájomná bola vyhlásená za neplatnú medzi týmto nie je daná príčinná súvislosť,
kedy by na základe tohto mala vzniknúť žalobcovi škoda. Tak ako vyplýva i z rozhodnutia NS SR sp.
zn. 4MCdo/23/2008 (str. 7 uznesenia) ako budúca udalosť nemohlo byť príčinou neplatnosti už v čase
minulom. Ak by neplatná výpoveď z nájmu daná po uzavretí nájomnej zmluvy skoršiemu nájomcovi mala

za následok dodatočnú nemožnosť plnenia z tejto zmluvy, mohla by táto skutočnosť pri nedostatku inej
právnej úpravy znamenať zánik záväzku, nie však spätnú neplatnosť zmluvy. V danom prípade súd mal
za to, že v konaní neboli preukázané predpoklady zodpovednosti za škodu zo strany žalovaného voči
žalobcovi podľa § 420 ods. 1 OZ tak, aby zodpovedal za škodu žalovaný. Otázka existencie príčinnej
súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody tak ako si ju uplatnil žalobca v tomto spore je

otázkou skutkovou a z vykonaného dokazovania tento predpoklad preukázaný nebol. Ak nie je splnený
predpoklad čo i len jeden žaloba žalobcu úspešná byť nemohla.
2.7 Vo vzťahu k výroku V odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že vychádzajúc z obsahu dohody
o urovnaní a z okolností, za ktorých bola uzavretá, ide o dohodu uzatvorenú jednak v zmysle ust.
§ 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka a jednak v zmysle ust. § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

avšak podmienkou platnosti oboch týchto dohôd je existencia pôvodného záväzku, teda záväzku
vyplývajúceho zo zodpovednosti žalovaného za škodu. Nakoľko bola žaloba žalobcu zamietnutá, takýto
záväzok vôbec nevznikol čo má za následok, že sú obe tieto dohody neplatné a plnenie prijaté
navrhovateľom (žalobcom) je bezdôvodným obohatením tak ako si uplatnil žalovaný vo vzájomnom
návrhu (žalobe). Súd mal nepochybne preukázané z výpisu z účtu ako i z kúpnej zmluvy, ktorý

vklad bol povolený pod V 2335/2008 Správou katastra Č. plnenie žalovaného v prospech žalobcu
na základe Dohody o urovnaní uzatvorenej podľa § 585 a nasl. OZ, ktorú súd vyhodnotil v rámci
tohto sporu ako neplatnú. Žalovaný plnil na podklade tejto dohody v prospech žalobcu finančne sumu
199.163,51Eurpriamonaúčetžalobcuasumu17.733,22Euržalobcovinaúčetjehoprávnehozástupcu.
Keďže nehnuteľnosti tvoriace predmet prevodu v rámci dohody o urovnaní už nie sú vo vlastníctve

žalobcu, nehnuteľnosti nie je možné vydať (§ 458 ods. 1 OZ) preto bol dôvodný nárok na vydanie
hodnoty nehnuteľností vyjadrenej finančnou sumou a suma 200.619,83 Eur tak predstavuje hodnotu
nehnuteľnostípodľaznaleckéhoposudku,akobolacenaustálenámedzistranamivrámcikúpnejzmluvy,
ktorá bola súčasťou dohody o urovnaní.
2.8 K námietke premlčania podanej žalobcom súd prvej inštancie uviedol, že vzájomná žaloba bola

podaná zo strany žalovaného na súde 14. 9. 2010 (č. l. 245 spisu). Preukázateľne došlo k finančnému
plneniu zo strany žalovaného v prospech žalobcu 10. 7. 2008 č. l. 255 spisu a vklad vlastníckeho práva
- na prevod nehnuteľností z majetku žalovaného v prospech žalobcu bol povolený 11. 8. 2008. Od 11.
7. 2008 začala plynúť 4 - ročná lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom vo finančnom
plnení a táto preukázateľne ku dňu podania žaloby neuplynula a preto nárok žalovaného premlčaný

nie je a námietka žalobcu čo do aplikácie ustanovení OZ v súdenom spore neobstojí. Na podklade
vyššieuvedenéhosúduložilžalobcovizaplatiťžalovanémubezdôvodnéobohateniepredstavujúcesumu
199.163,51 Eur, sumu 17.733,22 Eur (trovy právneho zastúpenia) a sumu 200.619,83 Eur (hodnotanehnuteľností v čase prevodu), pričom s prihliadnutím k sume povolil súd žalobcovi dlhšiu paričnú lehotu
a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozhodol o odvolaní žalobcu rozsudkom sp. zn. 8Co/39/2021 zo
dňa 30. septembra 2022. Výrokom I rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III., V. a VI. Výrokom
II deklaroval, že rozsudok okresného súdu vo výroku IV. zostal nedotknutý. Výrokom III rozhodol, že
žalovaný a zároveň žalobca zo vzájomnej žaloby má voči žalobcovi, zároveň žalovanému zo vzájomnej
žaloby, nárok na náhradu trov odvolacieho konania o žalobe a tiež o vzájomnej žalobe v rozsahu 100 %.

3.1 Odvolací súd v bode 52 svojho odôvodnenia konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, spôsobom zodpovedajúcim kontradiktórnej povahe konania a
z vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci, ktorý s výnimkou posúdenia vzťahu medzi
žalobcom/žalovanýmzovzájomnejžalobyažalovaným/žalobcomzovzájomnejžaloby,nárokyzktorého
si žalovaný/žalobca zo vzájomnej žaloby uplatnil vzájomnou žalobou ako vzťahu obchodnoprávneho, čo
má vplyv na posúdenie premlčania nároku uplatneného vzájomnou žalobou, aj správne právne posúdil.

3.2 K námietke žalobcu ohľadne nezastavenia konania na podnet žalobcu z dôvodu nesúhlasu
žalovaného odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie nesúhlas žalovaného/žalobcu zo vzájomnej
žaloby so zastavením konania vyhodnotil ako dôvodný, pričom svoje závery v tomto smere v uznesení
o nezastavení konania aj riadne odôvodnil, a to aj s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/313-315/2012 zo dňa 28. 01. 2015, v ktorom najvyšší súd konštatoval,

že rozhodnutie o otázke, či žalovanému vznikol záväzok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú
neplatnosťou nájomnej zmluvy je dôležité pre posúdenie vzájomného návrhu žalovaného, a tým je daný
vážny dôvod jeho nesúhlasu so späťvzatím žaloby. Vychádzajúc z uvedených skutočností a záverov
odvolací súd nezistil vadu právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie predchádzajúceho rozhodnutiu
vo veci samej, ktorá by mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej, preto napadnutý rozsudok vo výroku

I., ktorým súd žalobu žalobcu/žalovaného zo vzájomnej žaloby ako vecne správny potvrdil.
3.3 Ako vecne správny odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj v časti vzájomnej žaloby
žalovaného/žalobcu zo vzájomnej žaloby. Okresný súd vzájomnej žalobe vyhovel, keď na základe
vykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,ženastranežalobcu/žalovanéhozovzájomnejžalobyvzniklo
bezdôvodné obohatenie predstavujúce plnenie žalovaného/žalobcu zo vzájomnej žaloby na základe

dohody o urovnaní uzatvorenej dňa 10. 07. 2008, ktorej súčasťou bola kúpna zmluva, ktorej vklad bol
povolený do katastra nehnuteľností dňa 11. 08. 2008 pod č. V 2335/2008 (ďalej len „dohoda o urovnaní“),
ktorú dohodu súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon.
3.4 Žalobca/žalovaný zo vzájomnej žaloby v odvolaní vo vzťahu k rozsudku okresného súdu v
časti výroku V., ktorým súd žalobcovi ako žalovanému zo vzájomnej žaloby uložil povinnosť vydať

žalovanému/žalobcovi zo vzájomnej žaloby bezdôvodné obohatenie, namietal nesprávne právne
posúdenie dohody o urovnaní, od neplatnosti ktorej súd prvej inštancie odvodil dôvodnosť žalovaným/
žalobcom zo vzájomnej žaloby uplatneného nároku vzájomnou žalobou na vydanie bezdôvodného
obohatenia predstavujúceho plnenie žalovaného/žalobcu zo vzájomnej dohody na základe uvedenej
zmluvy. Odvolací súd uvedené námietky žalobcu/žalovaného zo vzájomnej žaloby vyhodnotil ako

nedôvodné, v celom rozsahu odkazujúc na bod 32. až 34. a 45. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
3.5 Žalobca/žalovaný zo vzájomnej žaloby v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie, vychádzajúc z
uzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Cdo/313/2012-6Cdo/315/2012saprisvojom
rozhodnutí odklonil od ustálenej súdnej praxe, odklon od ustálenej súdnej praxe vytýkal aj Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedenú odvolaciu námietku žalobcu/žalovaného zo

vzájomnej žaloby odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie bol pri svojom rozhodovaní v zmysle
§ 455 CSP viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. Právny názor dovolacieho súdu vyslovený
v zrušujúcom rozhodnutí je pre súdy záväzný, pokiaľ po zrušení veci nedošlo v súdnom konaní k
zmene skutkových zistení, ktoré sú odlišné od pôvodných výsledkov dokazovania. Nakoľko v konaní
nedošlo na základe vykonaného dokazovania k zmene skutkových zistení, z ktorých vychádzal aj

dovolací súd, súd prvej inštancie, vychádzajúc z intencií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/313/2012 - 6Cdo/315/2012 zo dňa 28. 01. 2015, ako aj Krajského súdu v Žiline
č. k. 5Co/81/2016-992 zo dňa 31. 01. 2017, žalobe žalovaného/žalobcu zo vzájomnej žaloby vyhovel,
nakoľko dospel k záveru o neplatnosti dohody o urovnaní, pričom svoje závery vo vzťahu k posúdeniu
platnosti tejto dohody náležite odôvodnil. Súd prvej inštancie sa zároveň v napadnutom rozhodnutí

vysporiadal aj so žalobcom namietaným odklonom od ustálenej súdnej praxe (bod 34. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia). Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prípade
„dohody o urovnaní“ uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 10. 08. 2008 nešlo o dohodu o
urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka, nakoľko jej účelom nebolo odstránenie spornostipráva (nároku žalobcu/žalovaného zo vzájomnej žaloby na náhradu škody), ale predídenie výkonu
rozhodnutia, ktorým bolo uvedené právo žalobcovi/žalovanému zo vzájomnej žaloby priznané (rozsudku
Okresného súdu Čadca č. k. 10C/38/2005 zo dňa 31. 10. 2006, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Žiline sp. zn. 9Co/25/2007 zo dňa 17. 09. 2007). Pokiaľ žalobca/žalovaný zo vzájomnej žaloby mal za to,
že uvedenou dohodou bola odstraňovaná spornosť práva, napriek existencii právoplatných rozsudkov
ohľadne tohto práva, a to s poukazom na využitie všetkých právnych prostriedkov žalovaným/žalobcom
zo vzájomnej žaloby, napr. dovolanie generálneho prokurátora, odvolací súd dáva do pozornosti, že
podnet na podanie mimoriadneho dovolania nepodal samotný žalovaný/žalobca zo vzájomnej žaloby

(podnet podali fyzické osoby ako poslanci mestského zastupiteľstva žalovaného a občania mesta -
žalovaného).
3.6 Odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu/žalovaného zo vzájomnej žaloby spočívajúcu v
nesprávnom právnom posúdení, a to v aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka na premlčanie
nároku uplatneného vzájomnou žalobou ako správnu, avšak nič nemeniacu na vecnej správnosti
napadnutého rozsudku vo výroku V., keď aj v prípade aplikácie Občianskeho zákonníka (§ 107

Občianskeho zákonníka) na premlčanie nie je nárok žalovaného/žalobcu zo vzájomnej žaloby
premlčaný, na ktorú skutočnosť poukázal aj súd prvej inštancie v bode 49. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, kde sa, vzhľadom na žalobcom/žalovaným zo vzájomnej žaloby namietanú aplikáciu
Obchodného zákonníka, zaoberal aj prípadným posúdením premlčania nároku uplatneného vzájomnou
žalobou podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Okresný súd v tejto súvislosti

konštatoval, že objektívna premlčacia doba 3 rokov od plnenia bola zachovaná, rovnako bola zachovaná
subjektívna premlčacia doba 2 rokov, ktorej začiatok plynutia súd prvej inštancie spojil s doručením
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/23/2008 žalovanému/žalobcovi zo
vzájomnej žaloby. Žalobca/žalovaný zo vzájomnej žaloby skutkové závery súdu prvej inštancie v tomto
smere nenamietal, preto si ich odvolací súd osvojil a pri aplikácii ust. § 107 Občianskeho zákonníka

sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nepremlčaní vzájomnou žalobou uplatneného nároku
žalovaného/žalobcu zo vzájomnej žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 8Co/39/2021 zo dňa 30. septembra 2022 podal žalobca/
žalovaný zo vzájomnej žaloby prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie, ktoré odôvodnil

dovolacím dôvodom v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP, teda že rozhodnutie odvolacieho
súdu závidelo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
4.1 Dovolateľ napadol nesprávnosť právneho záveru vyjadreného v zrušujúcom uznesení Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo/313, 314, 315/2012 zo dňa 28. januára 2015, ktorý posúdil uzavretú dohodu

o urovnaní ako neplatný právny úkon, nakoľko podľa odôvodnenia rozhodnutia podmienkou platnosti
dohody o urovnaní je existencia pôvodného záväzku, teda záväzku vyplývajúceho zo zodpovednosti
žalovaného za škodu. Pokiaľ by takýto záväzok vôbec nevznikol, bola by dohoda o urovnaní neplatná
a plnenie prijaté žalobcom by bolo bezdôvodným obohatením. Uvedený právny záver považuje za
rozporný s rozsudkom NS SR sp. zn. 1Obdo/86/2020, uznesením sp. zn. 2Obdo/15/2010 zo dňa 26. 10.

2011, uznesením NS SR 3MCdo/13/2009 zo dňa 30. 06. 2011, rozhodnutiami NS ČR 33Odo/1688/2005,
32Odo/643/2003, 29Odo/415/2001, 30Cdo/21/2011, 26Odo/979/2006, 32Odo/976/2003 a rozhodnutím
Ústavného súdu ČR IV. ÚS 13/2000. Posúdenie dohody o urovnaní ako neplatnej považuje dovolateľ za
nesprávne, najvyšší súd ako aj súd prvej inštancie a odvolací súd sa odklonili od ustálenej rozhodovacej
praxe a odklon nebol vysvetlený a odôvodnený.

4.2 Dovolateľ poukázal na fakt, že medzi stranami boli v čase podpísania dohody o urovnaní sporné
otázky, ktoré zmienenou dohodou riešili. Spornosť možno vyvodiť napríklad z toho, že žalovaný
využil právne prostriedky na zvrátenie pre žalovaného nepriaznivého rozhodnutia súdov (dovolanie
generálneho prokurátora).
4.3 Dovolateľ opätovne argumentoval nesúhlasom s nevyhovením jeho návrhu na zastavenie konania

z dôvodu späťvzatia žaloby, keďže nevie, aké vážne dôvody mal žalovaný na to, aby nesúhlasil so
späťvzatím žaloby.
4.4 Záverom dovolateľ žiadal zrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu
prvej inštancie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom si uplatnil trovy dovolacieho
konania. Alternatívne navrhol dovolaciemu súdu vydať rozsudok, ktorým by napadnutý rozsudok súdov

prvej a druhej inštancie zmenil tak, že výrok I by zmenil, že konanie o náhradu škody zastavuje. Žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Výrokom III by sa Ing. C. N. nárok na náhradu trov konania
nepriznal. Výrokom IV by vzájomný návrh žalovaného, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanémusumu 199.163,51 Eur, sumu 17.733,22 Eur , sumu 200.619,83 Eur zamietol a žalobcovi by priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100%.

5. K dovolaniu sa vyjadril právny zástupca žalovaného, ktorý navrhol dovolanie odmietnuť v zmysle ust.
§ 447 f) CSP a priznať žalovanému trovy dovolacieho konania v plnom rozsahu. Uviedol, že v dovolaní
absentuje vymedzenie právnej otázky. Citované rozhodnutia sa netýkajú prejednávanej veci, skutkový
stav v nich je odlišný. K argumentácii týkajúcej sa nezastaveniu konania pre späťvzatie žaloby zo strany
žalobcu uviedol, že Najvyšší súd ako dovolací súd uzavrel, že ekonomická ujma, ktorá žalovanému

vznikla plnením dohody o urovnaní a v nej obsiahnutej kúpnej zmluve, a ktoré plnenia žalovaný uplatnil
voči žalobcovi vzájomným návrhom, je s ohľadom na princíp spravodlivosti vážnym dôvodom pre
pokračovanie v konaní.

6. K dovolaniu sa vyjadrila Generálna prokuratúra SR, ktorá navrhla dovolanie odmietnuť podľa ust.
§ 447 písm. f) CSP. Konštatovala, že právne otázky, ktoré žalobca v dovolaní uviedol, nie sú takými

právnymi otázkami, od ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od riešenia inej právnej otázky, je založené na závere, že je neplatná dohoda, ktorej účelom je
zmena obsahu záväzku priznaného právoplatným rozsudkom, ak po uzavretí dohody dôjde k zrušeniu
právoplatnéhorozsudkucestoumimoriadnehoopravnéhoprostriedkuaaksúdpovrátenívecivyhodnotí,
že záväzok neexistoval. Skutočnosť, že takáto dohoda bola stranami označená ako dohoda o urovnaní

nie je podstatná pre posúdenie právneho úkonu podľa jeho obsahu, ak obsahom dohody nebolo
urovnanie záväzku, ale odklad splatnosti a zmena obsahu záväzku.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že
dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429

ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania
(§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v

konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým
spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ
vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

9. Dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. V zmysle § 421 CSP je dovolanie
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení
sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Dovolateľ videl odklon v

riešení otázky posúdenia platnosti dohody o urovnaní, kedy ustálená rozhodovacia prax mala viackrát
judikovať, že neplatnosť dohody o urovnaní nespôsobuje skutočnosť, ak záväzok, ktorý bol predmetom
urovnania neexistoval. A tiež neplatnosť dohody nespôsobuje ani fakt, ak už bol urovnávaný záväzok
priznaný právoplatným rozsudkom. Dovolateľ v nadväznosti na nesprávne právne posúdenie dohody o
urovnaní namietal aj rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené jeho späťvzatiu žaloby s tým, že nevie, aké

vážne dôvody mal žalovaný, aby súhlas na späťvzatie žaloby odoprel dať.

10. V kontexte na prvú časť námietky dovolateľa, a to námietky nesprávneho právneho posúdenia
dohody o urovnaní, ktoré malo byť v konaní spôsobené už rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v
predchádzajúcich fázach konania dovolací súd uvádza, že aby určitá otázka mohla byť relevantná z

hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku
právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto
ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna
(ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka
práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii

procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení
založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie
odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i
keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú zhľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou
nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).

11. K dovolateľom nastolenej otázke dovolací súd uvádza, že posúdenie neplatnosti dohody o urovnaní,
ktorá vyplynula v priebehu konania na základe zisteného skutkového stavu veci, a ktorá bola už raz
jednoznačne konštatovaná dovolacím súdom v zrušujúcom uznesení sp. zn. 6Cdo/313, 314, 315/2012
zo dňa 28. januára 2015 nie je otázka, od ktorej by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolací súd
už raz posudzoval dohodu o urovnaní z obsahového hľadiska kedy konštatoval, že nebola a ani nemohla

byť uzavretá za účelom úpravy práv medzi účastníkmi sporných alebo pochybných. Vychádzajúc z
jej obsahu a z okolností, za ktorých bola uzavretá v nej však možno rozpoznať jednak dohodu o
zmene v obsahu záväzku (§ 516 ods. 1 OZ), a to v zmene splatnosti uloženej povinnosti zaplatiť
sumu 6.000.000,- Sk a náhradu trov 534.231,- Sk a jednak dohodu o nahradení časti pôvodného
záväzku týkajúcej sa uloženej povinnosti zaplatiť sumu 23.160.000,- Sk záväzkom novým spočívajúcim
v prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (§ 570 OZ privatívna novácia). Podmienkou platnosti

obochtýchtodohôdjealeexistenciapôvodnéhozáväzku,tedazáväzkuvyplývajúcehozozodpovednosti
žalovaného za škodu. Pokiaľ by takýto záväzok nevznikol, boli by obe tieto dohody neplatné a plnenie
prijaté žalobcom by bolo bezdôvodné obohatenie. Oba súdy nižšieho stupňa tak postupovali v zmysle
inštruktáže dovolacieho súdu sledujúc právny záver vyplývajúci zo zrušujúceho uznesenia, nakoľko ním
boli viazané.

12.Rozhodnutieodvolaciehosúdujezaloženénaprávnomzávere,žejeneplatnádohoda,ktorúsistrany
označia ako dohodu o urovnaní, ktorej účelom je zmena obsahu záväzku priznaného právoplatným
rozsudkom, ak po uzavretí dohody dôjde k zrušeniu právoplatného rozsudku cestou mimoriadneho
opravného prostriedku a ak súd po vrátení veci vyhodnotí, že záväzok neexistoval.

13. Dovolateľom uvedená judikatúra nesleduje prejednávaný prípad a nie je naň ani aplikovateľná,
nemohlo teda dôjsť k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V konaní sp. zn.
1Obdo/86/2020 bol sporný úrok z omeškania, nakoľko súdom priznaný úrok vo výroku zostal neurčitý,
čo sa strany sporu rozhodli odstrániť dohodou o urovnaní podľa ust. § 585 a nasl OZ, v ktorej uviedli, že

ide o ročný úrok z omeškania, čím odstránili akúkoľvek pochybnosť, ktorá bola nedostatkom výroku súdu
spôsobená. Táto dohoda o urovnaní bola súdom posúdená ako platná. V konaní sp. zn. 3MCdo/13/2009
bolo konštatované, že súdy nižšieho stupňa nesprávne posúdili peňažné plnenie žalovanej 2/ ako
bezdôvodné obohatenie, hoci základom na získanie bola uzatvorená dohoda o urovnaní a posúdenie jej
platnosti. V konaní sp. zn. 2Obdo/15/2010 dovolací súd v zrušujúcom uznesení konštatoval nesprávnosť

právneho posúdenia dohody o urovnaní, ktoré ju posudzovali v zmysle ust. § 570 OZ, pričom nedôvodili,
prečo predmetnú dohodu nepodriadili pod ust. § 585 a nasl. OZ. Dovolací súd konštatoval, že v danom
prípade nebol dôvod posudzovať predmetnú dohodu podľa ust. § 570 OZ. Vo vzťahu k dovolateľom
uvedenej judikatúre Najvyššieho súdu ČR a Ústavného súdu ČR dovolací súd konštatuje, že táto nie je
pre najvyšší súd záväzná, dovolací súd SR ňou nie je viazaný.

14. Z obsahového hľadiska dovolanie dovolateľa nespĺňa predpoklady na to, aby dovolací súd realizoval
prieskum napadnutého rozhodnutia, nakoľko vo zvyšnej časti dovolania ide o polemiku dovolateľa
vo vzťahu k vyhodnoteniu existencie spornosti, ktorú mali strany sporu dohodou o urovnaní riešiť.
Predmetná problematika už bola dovolacím súdom riešená, k námietke dovolateľa preukazujúceho

existenciu spornosti medzi stranami a to konkrétne podanie podnetu na dovolanie generálneho
prokurátora dovolací súd uvádza, že daný krok nepreukazuje spornosť nároku, ale presne naopak
- snahu žalovaného dohodnúť sa na spôsobe zaplatenia vtedy súdom priznanej, neskôr judikatórne
zrušenej pohľadávky. Nedôvodnou je aj námietka dovolateľa ohľadne absencie vážnych dôvodov
žalovaného, ktorý nesúhlasil so späťvzatím žaloby. Dovolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom

uznesení jednoznačne konštatoval, že otázka (ne)platnosti uzavretej dohody o urovnaní (ktorú dovolací
súdprávnekvalifikovalinak)saodvíjaodexistenciepôvodnéhozáväzku,tedazáväzkuvyplývajúcehozo
zodpovednosti žalovaného za škodu. Pokiaľ by takýto záväzok nevznikol, boli by tieto dohody neplatné
a plnenie prijaté žalobcom by bolo bezdôvodným obohatením. Rozhodnutie o tejto otázke teda bolo
dôležité pre posúdenie vzájomného návrhu žalovaného, a tým bol daný vážny dôvod jeho nesúhlasu

so späťvzatím žaloby.

15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dovolateľom formulovaná otázka nespĺňa predpoklady na založenie
dovolacieho prieskumu a dovolateľom uvedené rozhodnutia nie sú pre prejednávanú vec aplikovateľné,dovolací súd tak konštatuje, že rozhodnutím odvolacieho súdu nedošlo k odklonu od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Z uvedeného dôvodu preto dovolanie dovolateľa v zmysle ust.
§ 447 písm. f) CSP odmietol.

16. Dovolací súd rozhodol o trovách dovolacieho konania podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP. Súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal plný úspech vo veci,
dovolací súd mu tak priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.