Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 21C/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200158
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zsolt Suver

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7021200158.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Zsoltom Suverom v právnom spore žalobcu: A. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XXX, XXX XX C. D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so
sídlom: Ulica 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o náhradu nemajetkovej ujmy
v sume 5.000 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Skutková a právna argumentácia strán sporu

1. Žalobca sa žalobou doručenou 15.02.2019 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský
súd“) proti žalovanej domáhal, aby krajský súd 1.) zrušil právoplatné rozhodnutie predsedu Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) č. k. PV 301/00235/2018/R zo 14.12.2018
(ďalej len „rozhodnutie predsedu úradu“) ako aj platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou č. k PV 301/00235/20108 z 11.10.2018 (ďalej len „platobný výmer úradu“), ktorý
tomuto predchádzal, 2.) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 Eur titulom náhrady

nemajetkovej ujmy a to v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň
žalobca navrhol, aby mu krajský súd priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov tohto konania.

2.Žalobcasvojužalobuodôvodniltým,žeplatobnýmvýmeromúradumubolauloženápovinnosťzaplatiť
spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom: Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284
831 nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2017 v sume 741,72 Eur a nahradiť
trovy konania v sume 5 Eur. Žalobca proti platobnému výmeru úradu podal riadne a včas odvolanie –

riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím predsedu úradu tak, že odvolanie
žalobcu bolo zamietnuté a ním napadnutý platobný výmer úradu bol ako vecne správny potvrdený.
Žalobca s poukazom na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení uviedol, že základom pre
výpočet dávky sociálneho a nemocenského poistenia je akýkoľvek príjem dosahovaný povinnou osobou
počas príslušného zdaňovacieho obdobia po odpočítaní nevyhnutých nákladov spojených s pokrytím
základných životných potrieb a podnikaním. A teda základom výpočtu je čistý príjem samostatne
zárobkovo činnej osoby počas zdaňovacieho obdobia, inak nazývaný ako vymeriavací základ. Samotná

povinnosť povinnej osoby uhrádzať sociálne a nemocenské odvody vzniká v prípade, ak povinná osoba
dosiahla v priebehu zdaňovacieho obdobia ročný príjem vo výške minimálne 12 - násobku priemernej
mesačnej mzdy, ktorého výšku určuje Štatistický úrad Slovenskej republiky. V roku 1993 sa výška
minimálnej mzdy pohybovala v rozmedzí od 100 do 500 Eur mesačne. Takto vypočítaný vymeriavacízáklad sa odvíja od výšky rozdielu medzi dosiahnutým čistým príjmom (ziskom) a nevyhnutými nákladmi,
ktoré bolo bez pochybností nevyhnutné vynaložiť za účelom dosiahnutia zisku, teda tzv. čiastkového
základu dane. Je pre neho ako žalobcu absolútne nejasné z akých informácií vychádzala žalovaná, keď

mu určila povinnosť úhrady týchto odvodových dávok a následne aj možných penále za situácie, keď
preukázateľne od roku 2008 nie je osobou, ktorej príjem by vôbec dosahoval akúkoľvek započítateľnú
sumu, teda sumu, od výšky ktorej by sa odvíjala povinnosť úhrady príslušnej odvodovej dávky. Všetky
tieto skutočnosti boli žalovanej oznámené, ba táto svojim rozhodnutím niekedy z roku 2013 až 2016
uznala tieto námietky a prípisom žalobcovi oznámila, že od roku 2013 ho prestáva evidovať vo svojich

záznamoch ako poistenca, teda žalovaného ako poistenca vylúčila zo zoznamu platiteľov poistného.
V období roku 2008 až 2013 žalobca nevykonával žiadnu zárobkovú činnosť, lebo mal nezákonne
pozastavený výkon advokácie. Platobný výmer úradu a tým aj rozhodnutie predsedu úradu vychádzajú
podľa tvrdenia žalobcu z nesprávneho výpočtu nedoplatku na poistnom za tam uvedené obdobie a preto
sú tieto nezákonné. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby krajský súd rozhodol podľa v žalobe
uvedeného žalobného návrhu.

3. Krajský súd uznesením č. k. 10 Sa/3/2019 z 22.02.2021 (č. l. 1) podľa § 66 (per analogiam) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu v
časti nároku o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 5.000 Eur vylúčil na samostatné konanie,
pretožedospelkzáveru,žerozhodovanieonárokunanáhradunemajetkovejujmyspôsobenejžalobcovi

nezákonným rozhodnutím predsedu úradu a platobným rozkazom úradu, ktoré tomuto predchádzalo,
podľa § 7 písm. d) SSP nepatrí do právomoci správnych súdov a následne podľa § 25 SSP v spojení
s ustanoveniami § 43 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) dňa 21.06.2023 (č. l. 11) postúpil Mestskému súdu Košice (ďalej len „mestský súd“)
ako súdu miestne, vecne a kauzálne príslušnému na ďalšie konanie.

4. Mestský súd výzvou z 24.07.2023 (č. l. 14) vyzval podľa § 138 CSP žalobcu na späťvzatie žaloby,
keďže po jej predbežnom právnom posúdení mal za to, že táto je zrejme nedôvodná.

5. Žalobca písomným podaním z 03.08.2023 (č. l. 17 a 18) s odvolaním sa na svoju dovtedajšiu skutkovú

a právnu žalobnú argumentáciu mestskému súdu oznámil, že na svojej žalobe naďalej zotrváva.

6. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo 14.08.2023 (č. l. 42), v ktorom v podstatnom uviedla, že
žalobca vo svojom podaní z 03.08.2023 ako žalovanú už neoznačuje Sociálnu poisťovňu, ale Slovenskú
republiku zastúpenú úradom, dôsledkom čoho nie je zrejmé, ktorý subjekt vystupuje na strane žalobcu.

K meritu veci žalovaná uviedla, že náhradu škody je možné priznať vždy iba v prípade kumulatívneho
splnenia troch podmienok, t. j. pri existencii nezákonného rozhodnutia žalovanej, existencii škody a
pri preukázaní priamej príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a požadovanou škodou.
Žalovaná je toho názoru, že ju žalobca zrejme nesprávne za žalovanú označil, keď ním uplatnený
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odvíja od nezákonnosti rozhodnutia predsedu úradu a tomuto

predchádzajúceho platobného výmeru úradu o jeho povinnosti zaplatiť poistné na zdravotné poistenie,
pričom táto oblasť nepatrí do právomoci žalovanej, ale do právomoci úradu, ktorý tieto rozhodnutia
vydal. Navyše v tomto čase je na Správnom súde v Košiciach pod sp. zn. KE-25Sa/24/2018 voči
žalovanej(Sociálnejpoisťovni)vovzťahukžalobcovivedenéibajedinékonanieatovovecipreskúmania
zákonnosti jej rozhodnutia č. k. 26775-2/2018-BA z 28.03.2018 a rozhodnutia č. k. 26776-3/2018-BA

z 28.03.2018 o týmito rozhodnutiami predpísanom penále. Nakoľko zodpovednosť za vydanie v žalobe
označených nezákonných rozhodnutí nesie vždy orgán, ktorý tieto vydal, a táto podmienka splnená nie
je, žalobe nie je možné vyhovieť. Z uvedených dôvodov žalovaná navrhla, aby mestský súd žalobu
zamietol.

II.
Relevantná zákonná právna úprava k predmetu sporu

7. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.

z.“) tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za
škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.8. Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z. z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej
samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

9.Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonom

za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

11. Podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu, verejnoprávna inštitúcia, záujmová
samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla
v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym
úradným postupom.

12. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

13.Podľa§6ods.1zákonač.514/2003Z.z.,aktentozákonneustanovujeinak,právonanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

14. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

15. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej

moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia
pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa
nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

17. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

18. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. 25.19. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody
žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je

poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

20. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný

orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

21. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

22. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

23. Podľa § 17 od. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

24. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

26. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

27. Podľa § 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002
Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodujúcom období

(ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“) tento zákon upravuje zdravotné poistenie, právne vzťahy vznikajúce
na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej
len „poistné“).

28. Podľa § 17a ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce

z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi
poistného výkazom nedoplatkov.

29. Podľa § 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z., ak platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu
nedoplatkov námietky v lehote podľa odseku 4 a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu,

zdravotná poisťovňa do 30 dní od och doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu
s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním
návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia
platiteľa poistného.30. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“) úrad vydáva platobné výmery vo veciach
uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených
preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, úroky
z omeškania a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady na neodkladnú zdravotnú starostlivosť
podľa osobitného predpisu.

31. Podľa § 23 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 581/2004 Z. z. predseda úradu rozhoduje o rozkladoch
proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie a
rozhoduje a ďalších veciach, ak nie sú zverené týmto zákonom do pôsobnosti iného orgánu úradu.

32. Podľa § 77a ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného

zdravotnéhopoisteniasavzťahujúvšeobecnépredpisyosprávnomkonaní,aktentozákonneustanovuje
inak.

33. Podľa § 77a ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 môže
zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na úrade. Podanie je

možne vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania
určí úrad.

34. Podľa § 77a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. úrad rozhoduje o pohľadávke zdravotnej poisťovne
platobným výmerom. Platobný výmer sa vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu.

35. Podľa § 77a ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z. proti platobnému výmeru možno podať odvolanie na
úrade do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Úrad je povinný vo veci rozhodnúť do 15 dní odo dna doručenia
odvolania. V osobitne zložitých prípadoch je úrad povinný rozhodnúť do 30 dní.

III.
Skutkové zistenia a právne posúdenie veci mestským súdom

36. Predmetom tohto sporu bol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000 Eur, ktorá mala byť
žalobcovi spôsobená ním namietanou nezákonnosťou rozhodnutia predsedu úradu a nezákonnosťou

tomuto predchádzajúceho platobného výmeru úradu.

37. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná nepoprela, mestský súd za nesporné
považoval, že:

37.1. platobným výmerom úradu (pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. k. PV 301/00235/2018
z 11.10.2018) bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a. s.
nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2017 v sume 741,72 Eur a nahradiť
trovy konania v sume 5 Eur,

37.2. rozhodnutím predsedu úradu (pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. k. PV 301/00235/2018/
R zo 14.12.2018) bolo odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru úradu zamietnuté a platobný výmer
úradu bol ako vecne správny potvrdený,

37.3. rozhodnutie predsedu úradu ako aj tomuto predchádzajúci platobný výmer úradu nadobudli

právoplatnosť 20.12.2018.

38. Sporným medzi stranami sporu zostalo právne posúdenie veci v otázke (ne)existencie pasívnej
vecnej legitimácie žalovanej v tomto spore, t. j., či je žalovaná nositeľkou hmotno-právnej povinnosti,
o ktorú v tomto spore ide.

39. Mestský súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie a osvojac si žalovanou nepopreté
skutkové tvrdenia žalobcu ako zistený skutkový stav vec právne posúdil.40. Podľa právneho názoru mestského súdu v danej veci sa nepochybne jedná o nárok na náhradu
škody (nemajetkovej ujmy), ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nezákonnosťou rozhodnutia predsedu
úradu a nezákonnosťou tomuto predchádzajúceho platobného výmeru úradu podľa zákona č. 514/2003

Z. z. upravujúceho zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci. V prípade úradu (pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) totiž nepochybne ide podľa § 2
zákona č. 514/2003 Z. z. právnickú osobu, ktorej zákon zveril výkon verejnej moci, t. j. podľa § 17 ods.
1 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. dohľad na verejným zdravotným poistením. Avšak podľa § 3 ods. 1
písm. a) a d) zákona č. 514/2003 Z. z. za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, vrátane tomuto

predchádzajúcim nesprávnym úradným postupom, zodpovedá štát (Slovenská republika), a
nie úrad, ktorý v žalobe označené rozhodnutia vydal, či žalovaná (Sociálna poisťovňa), ktorú žalobca
v žalobe zo dňa 15.02.2019 celkom určite a nezameniteľne za žalovanú označil. A teda žalovaná nie je
nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v tomto konaní ide, t. j. nie je pasívne vecne legitimovaná.
Označenie Slovenskej republiky žalobcom za žalovanú zastúpenú úradom až v písomnom podaní
z 03.08.2023 bez akéhokoľvek procesného návrhu smerujúceho k tomu, aby sa stranou sporu stala

Slovenská republika (§ 79 CSP), Slovenskú republiku stranou sporu neurobilo. Navyše žalobca ani
len netvrdil, že by právoplatné rozhodnutia, od ktorých žalobou uplatňovaný nárok odvodzuje, boli pre
ich nezákonnosť podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. príslušným orgánom (správnym súdom)
zrušené a už vôbec nie, že by bol žalobou uplatňovaný nárok podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
predbežne prerokovaný. V tejto súvislosti mestský súd pre úplnosť veci dodáva, že mu v civilnom spore

posudzovať (ne)zákonnosť rozhodnutí úradu ako otázku predbežnú neprináleží, pretože preskúmavanie
zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, vrátane rozhodnutí právnických osôb, ktorým osobitný
predpis (zákon č. 581/2004 Z. z.) zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, je podľa § 6 ods. 1 SSP
vyhradené právomoci správnych súdov. Z uvedených dôvodov mestský súd žalobu zamietol, tak ako je

to uvedené pod bodom I. výrokovej časti tohto rozsudku.

IV.
K rozhodnutiu o náhrade trov konania

41. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

42. Keďže v danom spore bola plne úspešná žalovaná, keď mestský súd žalobu žalobcu zamietol,
mestský súd jej proti žalobcovi podľa § 251 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako je to uvedené pod bodom II. výrokovej časti
tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník uznesením po nadobudnutí

právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,

a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).

Žalobca sa vzdal práva podať proti tomuto rozsudku v celom rozsahu odvolanie bezprostredne po jeho
vyhlásení.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Mestskom
súde Košice v dvoch vyhotoveniach (§ 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.