Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121205348
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3121205348.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej

a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej
v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E. - F., 2/ A. G. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., 3/ H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. XXX/XX, J. J., 4/ H.
K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. XXX/XX, J. J., 5/ H. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. XXX/
XX, J. J., 6/ A. L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. XXX/XX, J. J., všetci žalobcovia právne zastúpení:
Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom Horný Šianec 3137, Trenčín, IČO: 47 251
913, proti žalovanému: B. M.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Martin
Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 15C/34/2021-359 zo dňa
14.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcom 1/ - 6/ sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že nehnuteľnosť, ktorá bola zameraná
geometrickým plánom č. 914729-10/2021 vyhotoveným dňa 13.07.2021
Ing. Annou Šobichovou, úradne overeným Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom dňa
20.07.2021 pod č. 1024/21 ako novovytvorená parc. č. XXX/X - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 12 m2 jej odčlenením z nehnuteľnosti zapísanej u Okresného úradu Trenčín,
katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres J., obec E., katastrálne územie E. N. na liste
vlastníctva č. XXX ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape - parc. č. XXX/X - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 121 m2, patrí
v celosti do dedičstva po poručiteľovi L. C., naposledy bytom E. N. XX, narodenom dňa XX.XX.XXXX,
zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Podľa výroku II. neoddeliteľnou súčasťou rozsudku je geometrický plán
č. 914729-10/2021 vyhotovený dňa 13.07.2021 Ing. Annou Šobichovou, úradne overený Okresným
úradom Trenčín, katastrálnym odborom dňa 20.07.2021 pod č. 1024/21. O trovách konania rozhodol
výrokom III. tak, že žalobcovia 1/ až 6/ majú proti žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie popísal skutkové zistenia z vykonaného dokazovania:
podľa rozhodnutia sp.zn. 4D/1193/84 právoplatného 10.10.1984, poručiteľ L. C., nar. XX.XX.XXXX,zomrelý XX.XX.XXXX mal troch dedičov, a to A/ t.č. nežijúcu manželku, po ktorej dedili t.č. žijúci
žalobcovia 1/ a 2/, B/ žijúcich žalobcov 1/ a 2/ a C/
t.č. už nežijúceho syna B. C.. Po nežijúcom B. C. sú v zmysle dedičského rozhodnutia č.k.

14D/274/2018-49 právoplatného dňa 26.06.2018 dedičmi žalobcovia 3/, 4/, 5/ a 6/. Okruh právnych
nástupcov po poručiteľovi napokon žalovaný nerozporoval, nepopieral a tento tak nebol sporný. Z
rozsudku Okresného súdu Trenčín
sp.zn. 170/80 zo dňa 21.04.1980 právoplatného dňa 31.05.1980 vyplýva, že súd určil výlučné vlastnícke
právo poručiteľa L. C. k parcele č. XXX v k.ú. E. N..

Z identifikácie parciel spracovaného Geodéziou Trenčín dňa 14.02.1979 vyplýva, že pozemok č. XXX je
totožný s parcelou č. XX zapísanou v pkn vl.č. 62 pre k.ú. E. N.. Novovytvorený pozemok v k.ú. E. N.
KNC parc.č. XXX/X, ktorý je predmetom sporu, bol odčlenený o výmere 12 m2 od parcely KNC parc.č.
XXX/X o výmere 121 m2 geometrickým plánom č. 914729-10/2021 Ing. Anny Šobichovej, ktorá parcela
č. XXX/X je evidovaná na LV č. XXX ako výlučné vlastníctvo žalovaného, a to na základe osvedčenia
o vydržaní N 98/2004, Nz 38139/2004 a doložky o oprave notárskej zápisnice N 98/2004,

Nz 38139/2004. V uvedenej zápisnici v znení doložky o oprave notárskej zápisnice žalovaný vyhlásil,
že parcelu č. XX o výmere 1102 m2, orná pôda v k.ú. E. N. (aj parcelu
č. XX) nadobudli jeho rodičia kúpnou zmluvou od pôvodných vlastníkov v roku 1960, zmluva ale nemala
všetky náležitosti, nebola predložená na zápis do pozemkovej knihy, a tak sú evidovaní v pozemkovej
knihe stále pôvodní vlastníci. Po smrti rodičov prešlo užívanie nehnuteľnosti na žalovaného. Počas celej

doby užívania, rodičov v držbe ani užívaní nik nerušil, neobmedzoval ani sa nedomáhal vlastníckych
práv. Zo zápisnice z pojednávania na tamojšom súde v spore sp.zn. 21C/18/2020 vyplýva, že žalovaný
uviedol, že v roku 2011 zistil, že jeho pozemok siaha až po plot žalobcov, v čase osvedčovania v roku
2004 nevedel, kde sú hranice dotknutých pozemkov. Z odborného vyjadrenia Ing. Anny Šobichovej zo
dňa 05.08.2021 bolo zistené, že novovytvorená parcela č. XXX/X pochádza z pôvodnej parcely

č. XX zapísanej v pkn vl. 62 pre k.ú. E. N., pričom k rovnakému záveru dospel aj súdom ustanovený
znalec Ing. Jozef Polka v znaleckom posudku č. 14/2023, ku ktorému na pojednávaní podal aj ústne
vysvetlenie.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 124, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, § 130 ods. 1,

§ 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, § 56 ods. 1 písm. g/ zákona č. 323/1992 Zb. Notárskeho
poriadku. Konštatoval, že v zmysle § 137 písm. c/ CSP žalobcovia 1/ až 6/ ako dedičia po zomrelom L.
C. majú naliehavý právny záujem na určení, že príslušná novovytvorená parcela patrí do dedičstva po
uvedenom poručiteľovi. Ich naliehavý právny záujem je daný tým, že budú pozitívne dotknutí na svojich
právachprípadnýmkladnýmrozhodnutímsúdu,nakoľkolennazákladenehomôžesazahájiťdodatočné

dedičské konanie po poručiteľovi, kde predmetom dedičstva bude dotknutá vec. Námietku dlhodobej
pasivity žalobcov zo strany žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože len samotná tvrdená pasivita
žalobcov v uplatnení práv nemôže im byť teraz na prekážku toho, aby žiadali určiť vlastnícke právo
k tomu, o čom tvrdia, že vždy patrilo ich právnemu predchodcovi a do čoho žalovaný neoprávnene
zasahuje, a to najmä preto, že vlastnícke právo sa nepremlčuje (§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a

nič im teda nebráni podať vlastnícku žalobu aj po niekoľkých desiatkach rokov. Ako dôvodnú nevzhliadol
ani námietku žalovaného
o šikanóznom uplatnení práva, keďže uplatnenie vlastníckeho nároku na súde, keď uplatnenie takejto
žaloby zákon aj výslovne predpokladá v prípade, že sa žalobca domnieva, že iný subjekt neoprávnene
zasahuje do jeho práva, nemôže byť hodnotené ako šikanózne a to bez ohľadu na to, že celý súbor

pozemkov v susedstve žalobcovia nezažalovali naraz jednou žalobou. V konaní bolo jednoznačne
preukázané, že výlučným vlastníkom pôvodnej parcely č. XXX v k.ú. E. N. na základe právoplatného
rozsudku tamojšieho súdu
sp.zn. 170/80 bol poručiteľ ako právny predchodca žalobcov, čomu potom zodpovedá aj jeho výlučné
vlastníctvo k pozemnoknižnej parcele č. XX zapísanej v pkn vl.č. 62 pre k.ú. E. N., keď tieto dve

parcely boli identické. V konaní nebolo sporné, že právnym predchodcom žalovaného patrila zase
pozemnoknižná parcela č. XX a XX. Prioritne bolo treba vyriešiť to, z akej pôvodnej parcely bola
vytvorená parcela, ktorá je predmetom sporu,
t.j. novovytvorená parcela č. XXX/X (odčlenená pre účely tohto sporu geometrickým plánom od parcely
KNC parc.č. XXX/X), či z pkn parcely č. XX (ako tvrdili žalobcovia), alebo z č. XX, XX (ako tvrdil

žalovaný). Túto otázku mal súd za zhodne zodpovedanú dvomi odbornými autoritami, a síce Ing. Annou
Šobichovou, ktorá konštatovala vo svojom odbornom vyjadrení zo dňa 05.08.2021 spracovanom pre
účely tohto sporu, že sporná novovytvorená parcelač. XXX/X pochádza z pôvodnej pkn parcely č. XX, ktorý odborný záver nezávisle na uvedenom potvrdil
aj na návrh žalovaného súdom ustanovený znalec Ing. Jozef Polka v znaleckom posudku č. 14/2023.
Súd prvej inštancie hodnotil znalecký posudok Ing. Jozefa Polku ako úplný, logicky usporiadaný,

vychádzajúci z úplných dostupných historických podkladov, ktoré sa zachovali, pričom tento znalecký
posudok následne znalec na pojednávaní riadne obhájil, bez zjavných vnútorných logických rozporov
doplnil a dovysvetlil metódu, ktorú použil. Znalec použil metodiku, pri ktorej vychádzal z najstaršieho
možného prameňa (ortofotomapa z roku 1949/1950), ktorým postupom sa tak čo najviac priblížil stavu
korešpondujúcemuspôvodnoupozemnoknižnoumapou,ktorýstavbolpodstatný.Naortofotomapu,ako

vysvetlil spôsob aplikovania tejto metodiky, so zohľadnením záchytných bodov, ktoré ostali do dnešného
dňa nemenné, premietol súčasný stav, pričom takto nepracoval len s drobným výrezom, ale s väčším
celkom, na ktorom viaceré nemenné záchytné body vzal do úvahy. Takýmto postupom („návratom k
starému prameňu“) zistil, že pôvodné pozemky č. XXX a XXX (identické s parcelami č. XX a XX)
neobsahovali miestnu komunikáciu (o časť ktorej tu ide) a hranica pozemku na ľavej strane postupne
naviazala na spodnú časť cesty, dnes označenej ako KNC XXX, resp. aj KNC parc. č. XXX/X. Súčasne

zohľadnil aj situáciu v teréne, zachytenú na ortofotomape, keď vymenoval objektívne kritériá, ktoré ho
priviedli k tomuto jeho záveru (zohľadnil priebeh cesty, tvary, ohyby, zalomenia pozemkov, umiestnenie
chodníka, napojenie na chodník, sfarbenie pozemkov na ortofotomape a pod). Záver o tom, že sporná
parcela má svoj základ v pkn parcele č. XX, je podporený aj zistením, že v náčrte č. 005 z technicko-
hospodárskeho mapovania je parcela KNC č. XXX (z ktorej historicky podľa jeho zistení pochádza

podlomená parcela KNC
č. XXX/X a potom jej odčlenením aj novovytvorená parc.č. XXX/X) mapovaná s parcelou KNC č. XXX a
hranica medzi náčrtmi oddeľuje tento blok od parciel č. XXX L. XXX. Mapovanie sa pritom vykonávalo
vo vlastníckych blokoch, kde sa pozemky jedného vlastníka zväčša nachádzali na jednom meračskom
náčrte, čo by teda tu svedčalo tomu, že parcela KNC

č. XXX vlastnícky patriaca právnemu predchodcovi žalobcov, mala rovnaký vlastnícky režim ako parc.č.
KNC XXX. To by potom spochybňovalo aj argumentáciu žalovaného
o tom, že parcela č. XXX mala v minulosti patriť Československému štátu. Napokon
v znaleckom posudku č. 22/2018 znalkyne Ing. Anny Šobichovej, vyhotoveného v spore
sp.zn. 14C/5/2017, sa okrem iného uvádza, že parcela č. XXX (z ktorej následne, ako vyplynulo aj z

dokazovania v prejednávanej veci sa vytvorila parcela č. XXX/X a od nej
č. XXX/X) bola vytvorená z pkn pôvodnej parcely č. XX, ktorý čiastkový záver vo svojom rozsudku
prejudiciálne konštatoval súd okresný aj krajský v právoplatných rozsudkoch
v spore sp.zn. 14C/5/2017 a zhodne k rovnakému záveru dospel aj iný znalec v tomto spore pre účely
tu riešenej časti. Treba uviesť, že znalkyňa Ing. Šobichová a znalec

Ing. Polka použili odlišné metódy, napriek tomu obaja nezávisle na sebe dospeli
k rovnakému záveru, a síce k tomu, že parcela, ktorá je predmetom sporu, má svoj historický pôvod
v pôvodnej pkn parcele č. XX, vlastníctvo ku ktorej svedčalo poručiteľovi. V konaní nebol produkovaný
taký dôkaz, ktorý by preukázal tvrdenia žalovaného o tom, že sporná parcela pôvodne pochádza z
pkn parcely č. XX, resp. XX, resp. inej pôvodnej parcely, ktorá by patrila jemu alebo jeho právnym

predchodcom. Napokon znalecké dokazovanie v tomto spore vykonané znalcom Ing. Polkom bolo
znaleckýmdokazovanímnariadenýmnanávrhžalovaného,tedašloodôkazžalovaného,ktorývšakjeho
skutkovétvrdenianepotvrdil,aleprávenaopak,preukázalapotvrdil(nadrámecžalobcamipredloženého
odborného vyjadrenia) tvrdenia žalobcov. Podľa súdu prvej inštancie námietky žalovaného
k znaleckému posudku Ing. Polku neboli spôsobilé relevantne spochybniť závery tohto znaleckého

posudku. Ak sa žalovaný bránil tým, že záver tohto znaleckého posudku je
v rozpore so skoršími geometrickými plánmi č. 241-10-2530-0264-80, č. 241-2-2530-268-79 a č.
31321704-323/2015, na ktoré znalec nemal prihliadnuť, znalec sa vysporiadal s touto námietkou
jednoznačne logicky, keď použil dostupnú metódu návratu k najstaršiemu dochovanému prameňu.
Znalec teda vychádzal z takých primárnych pôvodných podkladov, ktoré boli ešte z obdobia

spred spracovania týchto geometrických plánov, čím je podľa názoru súdu zachovaná najväčšia
pravdepodobnosť, že jeho závery budú korešpondovať s pôvodným stavom zodpovedajúcim času
vedeniapozemkovýchkníhačímsaeliminujenežiaduceovplyvneniezáveruznalcarozpornýmiskoršími
sekundárnymi výstupmi iných osôb, ktoré navyše ani zrejme neboli odbornými autoritami, akými je
znalec. Geometrický plán je napokon vždy až druhotný výstup konkrétneho geodeta, pričom znalec Ing.

Polka pracoval
s originálnymi pôvodnými prameňmi existujúcimi v čase výrazne časovo predstihujúce tieto tri
geometrické plány. Navyše plán č. 241-2-2530-268-79 bol vyhotovený za účelom rozčlenenia parcely
č. XXX, ani teda nebol zhotovený za účelom identifikácie spornej parcely, ktorá je predmetom konania.Vo vzťahu ku geometrickému plánu č. 31321704-323/2015 zase bolo už aj v konaní vedenom pod
sp.zn. 14C/5/2017 čiastkovo ustálené, že tento plán rieši stav po ROEP-e, a to v rozpore so zápisom
v pozemkovej mape, ako aj v rozpore so zápisom vo vyšetrovacom a meračskom náčrte, keď je

tento zákres posunutý, čím teda geometrický plán nemohol tiež dospieť k celkom správnym grafickým
zákresom a záverom. To, že
k predmetnej nesprávnosti došlo, napokon potvrdil aj znalec Ing. Polka pri výsluchu, keď sa snažil aj
súdu predostrieť najpravdepodobnejšiu logickú príčinu, ktorá zrejme viedla
k nesprávnemu spracovaniu tejto časti územia a vytýkal spracovateľovi, že nesprávne pracoval s cestou

(susediacou s potokom), keď ju povýšil na cestu, ktorá akoby v danom území bola pôvodná, čo malo
následne vplyv na správnosť zákresov. Znalec jednoznačne konštatoval, že stav, ktorý bol výsledkom po
ROEP, predstavuje evidentný rozpor so stavom, aký zdokumentoval z pôvodného prameňa najbližšieho
k stavu v čase pozemkovej knihy (ortofotomapy). Geometrický plán z roku 1980, ktorý súdu na dopyt
súdu predložila Obec E., slúžil na zameranie pozemkov pre účely budovania obecného vodovodu (v
zmysle informácie od obce) a z jeho obsahu nevyplýva, že by sa bol býval zameriaval na parcelu

č. XXX/X a jej identifikáciu, keď toto nebolo účelom spracovania tohto plánu. Súd teda nevidel dôvod,
pre ktorý by závery týchto geometrických plánov mali byť povýšené nad závery znalca ustanoveného
v tomto konaní. Žalovaný tiež namietal závery, podľa ktorých mali pôvodné pozemnoknižné parcely
(medzi nimi aj parc.č. XX) siahať až po potok, avšak aj s touto námietkou sa znalec vysporiadal ako
s nedôvodnou, keď pri spracovaní znaleckého posudku zohľadnil aj tento aspekt, ako aj to, že koryto

potoka nie je historicky nemenné
a jednoznačne aj z pôvodnej ortofotomapy ustálil, že celá cestička, alebo označovaná aj chodník (na
ortofotomape viditeľná ako najsvetlejší úzky pásik terénu) neprerušovane trvala od začiatku až po
koniec, ktorý koniec siahal až po kroviny pozdĺž vtedajšieho potoka, pričom aj predmet tohto sporu
leží ešte na tejto cestičke, tesne pred týmito krovinami. Z toho možno vyvodiť, že potom aj sporný

„kúsok“, teraz parc.č. XXX/X, pochádza ešte z pozemnoknižnej parcely č. XX. Znalec vychádzal tiež z
dostupných historických zákresov a máp a konštatoval, že hranica pôvodných pozemkov bola v prírode
tvorená korytom potoka a takto to bolo zakreslené aj v starej pozemnoknižnej mape. Rovnako poukázal
na historický úzus, kedy sa
v minulosti bežne chodilo príbrežiami pozemkov, teda po hranici popri korytách, tzv. hlavami pozemkov.

Uvedený záver znalca potom v celom rozsahu korešponduje so záverom znalkyne Ing. Anny Šobichovej
obsiahnutý v odbornom vyjadrení zo dňa 05.08.2021, ktorá tiež konštatovala, že pozemnoknižné parcely
ležali vedľa seba a siahali vrátane pkn parcely č. XX až po hranicu miestneho potoka. Napokon sa znalec
Ing. Polka vysporiadal aj s námietkou žalovaného, ktorý poukazoval na to, že vedľajšia susedná časť
pri spornej parcele označená ako č. XXX/X (ktorá má byť parcelou KNE č. XX/X), ktorá tiež ako sporná

parcela leží na súčasnej ceste vybudovanej pred potokom, má celkom iný vlastnícky režim, lebo nepatrí
vlastníkom parciel v rade pred nimi, čo by malo indikovať, že ani parcela č. XXX/X nemala by podľa
žalovaného svedčať vlastnícky právnemu predchodcovi žalobcov. Odhliadnuc od toho, že podľa názoru
súdu je poukaz na vlastnícke vzťahy iných aktuálnych parciel irelevantný, keďže vedľajšia parcela č.
XXX/X sa neviaže k parcele č. XXX/X, resp. novovytvorenej parcele

č. XXX/X a právny režim týchto parciel, ani historický kontext ich vzniku nemusí byť zákonite celkom
rovnaký, znalec Ing. Polka sa vysporiadal aj s touto námietkou. Ing. Polka potvrdil, že toto tvrdenie
nie je nijako spôsobilé zmeniť jeho odborný záver, túto skutočnosť pri jeho formulovaní zohľadnil.
Poukazoval na potrebu vrátiť sa k pôvodnému stavu, čo s využitím vyššie opísanej metódy urobil, najmä
s poukazom na to, že cesta bola vybudovaná až začiatkom 80-tych rokov 20. storočia v roku 1981, teda

tu pôvodne nebola a nie je možné preto na ňu nahliadať tak, ako by tu bola od nepamäti, teda aj v čase
vedenia pozemkových kníh. Táto cesta zabrala pôvodné pkn parcely, ako to vyplýva okrem iného aj z
geometrického plánu z roku 1980 na str. 8 znaleckého posudku, teda zabrala časti týchto pôvodných
pozemkov zo strany od potoka, vrátane zabratia parcely pkn č. XX, z čoho mal súd na podklade záveru
znalca jednoznačne za to, že aj sporná parcela č. XXX/X musí mať svoj pôvodný základ v pkn parcele č.

XX, a teda nie je dôvod na to, aby mala iný právny režim. Súd prvej inštancie teda prijal za preukázaný
záver, že sporná parcela KNC parc.č. XXX/X (vzniknutá pre účely tohto sporu odčlenením od parcely
KNC parc.č. XXX/X) pochádza z pkn parcely č. XX a táto parcela vlastnícky vždy patrila poručiteľovi
L. C.. Práva
k pôvodnej parcele č. XXX roľa o výmere 1.905m2 (pôvodne parc.č. XX roľa v záp.č. 62

v zmysle nerozporovanej identifikácie z 14.02.1979) v k.ú. E. N. boli predmetom súdneho konania a
vlastnícke právo v prospech poručiteľa L. C., nar. X.X.XXXX bolo určené rozsudkom tamojšieho súdu
č.k. 10C/170/80 zo dňa 21.4.1980 a tento vlastnícke právo k nemu v žalobou požadovanej časti počassvojho života na nikoho nepreviedol (opak preukázaný nebol) a sporná parcela nebola ani predmetom
dedičského konania po ňom.
Z tohto dôvodu sa žalobcovia ako právni nástupcovia a do úvahy prichádzajúci dedičia po tomto

poručiteľovi dôvodne domáhali určenia, že sporná parcela patrí do dedičstva po uvedenom poručiteľovi,
keďže bolo zistené, že mu vlastnícke právo k nej svedčalo ku dňu jeho smrti.

4. Ak žalovaný tvrdil, že údajne mal pôvodný chodník (ktorého časť je predmetom sporu) patriť
Československému štátu a teraz obci a že toto má okrem iného vyplývať

z dedičského rozhodnutia po L. C., súd prvej inštancie mal za to, že uvedené tvrdenie preukázané
nebolo. V predmetnom dedičskom rozhodnutí po L. C. právoplatnom dňa 10.10.1984 sa uvádza v čl. III,
že parc.č. XX v k.ú. E. N. je totožná s EKN parc.č. XXX/X a k parcelám EKN parc.č. XXX/X L. XXX/X
je evidovaný Československý štát. Z uvedeného sa ale nedá vyvodiť, že by malo byť dané vlastníctvo
bývalého Československého štátu k pôvodnej pkn parcele č. XX, resp. č. XXX, ktorá je pre tento spor
rozhodná, a z ktorej následne vznikla aj parcela, ktorá je predmetom sporu. Súd napokon na návrh

žalovaného vykonal dokazovanie dopytom o doručenie listín žiadaných žalovaným na Obec E.. Obec
dňa 07.07.2022 súdu doručila všetky súvisiace listiny, ktoré mala
k dispozícii, a síce geometrický plán z roku 1981 a zápis z komisionálneho jednania, pričom však tieto
listiny vôbec nepreukazujú, že by akákoľvek časť zo žalovaného pozemku mala vlastnícky svedčať
Československému štátu, resp. neskôr obci. Naopak, znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne

preukázané, že súčasná novovytvorená parcela č. XXX/X, historicky bola súčasťou parcely č. XXX a
táto bola vytvorená z pôvodnej pkn parcely č. XX, ktorá vlastnícky patrila poručiteľovi L. C.. Nebolo
preukázané, že by tento za života previedol vlastníctvo čo i len k časti dotknutého pozemku na
Československý štát, resp. že by sa Československý štát stal vlastníkom nejakým iným titulom, keď ani
žalovaný netvrdil konkrétne, aký právne relevantný titul, ktorý by bol spôsobilý založiť vznik vlastníckeho

práva Československého štátu. Napokon ak súčasťou spisu je výpis z evidencie nehnuteľností z
22.05.1981, v ňom je Československý štát evidovaný pri parcele O. XXX (chodník) len ako užívateľ bez
toho, aby sa v konkrétnostiach zisťovali vlastnícke vzťahy.
O tom, že táto listina deklarovala len užívateľský stav, hovorí aj fakt, že pri Československom štáte
je v rubrike „Číslo listu vlastníctva“ uvedené „-„ a pri mene vlastníka v prvej rubrike tejto tabuľky tiež

nie je vyplnený nikto. Táto listina potom nesvedčí vôbec vlastníckemu právu Československého štátu
k parcele č. XXX.

5. Pokiaľ žalovaný poukazoval na uplynutie 10 ročnej doby nerušeného užívania spornej časti parcely a
svoju dobromyseľnosť, podľa názoru súdu prvej inštancie nespĺňal podmienky na vydanie osvedčenia

o vydržaní pod č. N 98/2004 na parcelu č. XX v záp.č. 62
v k.ú. E. N., ktorá tvorí aj novovytvorenú parcelu č. XXX/X zameranú geometrickým plánom pre účely
tohto sporu, pretože nepreukázal právny titul, od ktorého odvodzuje právo nakladať s vecou ako s
vlastnou. Naopak, sú to žalobcovia, ktorí ako dedičia preukázali, že ich poručiteľovi L. C. svedčalo ku
dňu smrti vlastnícke právo

a že je tak dôvod po ich právnom predchodcovi dodatočne predediť tento majetok. Žalovaný v tomto
osvedčení ako titul pre vydržanie len všeobecne uvádzal bližšie neidentifikovanú kúpnu zmluvu svojich
rodičovvroku1960,ktorámalanedostatkyanebolapredloženánazápisdopozemkovejknihy.Žalovaný
v tomto spore vôbec ani nepredostrel bližšie skutkové tvrdenia a už vôbec nie dôkazy týkajúce sa tejto
zmluvy, aby súd mohol posúdiť, či tento titul podľa svojho obsahu existoval a či bol vôbec spôsobilý

založiť dobromyseľnosť kohokoľvek v tom, že mu vlastnícky patrí aj pkn parcela č. XX. Pre účely
posúdenia jeho relevantnosti ako titulu pre vydržanie však je možné vychádzať z obsahu právoplatného
rozsudku vydaného
v spore vedenom na tamojšom súde pod sp.zn. 14C/5/2017, z ktorého vyplýva, že predmetom kúpnej
zmluvy z roku 1960 bol prevod parciel č. XX v záp.č. 16, parc.č. XX v záp.č. 224, parc.č. XX v záp.č.258,

parc.č. XX v záp.č. 322 v k.ú. E. N., a preto žalovaný nemôže odvíjať dobromyseľnú držbu k parc.č.
XX roľa v záp. č. 62 od tejto zmluvy, lebo parc.č. XX jeho právnym predchodcom nepatrila a ani nebola
predmetom prevodu v tejto kúpnej zmluve. Ani žalovaný sa tak nikdy jej vydržateľom stať nemohol,
keďžejehoprávnympredchodcomvlastníctvoktejtoparcelenesvedčiloažalovanýnemoholtaktozískať
viac, než patrilo jeho predchodcom. Žalobcovia tiež tvrdili, že sporný pozemok KNC parc.č. XXX/X

netvoril a netvorí súčasť ostatného oploteného areálu žalovaného (opak preukázaný žalovaným nebol),
a tak potom nemožno uvažovať ani o takej možnosti, že by sa bol žalovaný dobromyseľne chopil držby
susedného pozemku, ktorý nenadobudol, a to v objektívne ospravedlniteľnom omyle a v odôvodnenom
domnení, že mu po práve patrí aj táto vedľajšia časť. Táto časť tvorí súčasť verejne využívanéhochodníčka/cesty. Preto vzhľadom na toto umiestnenie v teréne a účel, ktorému slúži, jeho historické
nepriplotenie k zvyšku pozemkov žalovaného, ktoré mu patria, ktorá sporná časť teda so zvyškom
parciel žalovaného netvorila jeden funkčný celok, nemožno založiť dobromyseľnosť žalovaného ani

ospravedlniteľnosť jeho prípadného omylu a nedá sa tak konštatovať, že si žalovaný prípadne skutočne
nemohol uvedomiť, že mu vlastnícke právo k tejto časti vlastnícky patriť nemôže. Napokon, týmto
smerom žalovaný svoju argumentáciu vôbec konkrétne ani nesmeroval. Ak žalovaný nesplnil podmienky
pre vydržanie, ktoré mu bolo osvedčené v roku 2004, potom je irelevantná aj jeho argumentácia o tom,
že od roku 2004 do podania žaloby uplynulo 10 rokov jeho dobromyseľnej držby, keď chýba prvotný

titul, ktorý jeho dobromyseľnosť mohol založiť. Napokon, ako vyplýva zo zápisnice predloženej zo spisu
sp.zn. 21C/18/2020 je zrejmé, že už v roku 2011 (ak by aj chcel žalovaný rátať 10 rokov od roku 2004)
mohol získať opodstatnené pochybnosti o tom, v akom rozsahu mu vlastne vlastnícke práva majú patriť,
keď mal v roku 2011 podľa svojich vyjadrení zistiť, kam siahajú hranice jeho pozemkov. Žalovaný teda
nepreukázal na základe akého zmluvného, alebo iného právneho titulu by mu mala patriť parc.č. XX
v záp.č. 62, ktorej časť tvorí vo výmere 12 m2 novovytvorenú parc.č. XXX/X

v k.ú. E. N. a od akej právnej skutočnosti odvodzuje svoje výlučné vlastníctvo
k nej. Napokon vo všeobecnosti platí, že dlhodobé užívanie bez námietok skutočného vlastníka
počas plynutia vydržacej doby nezakladá bez ďalšieho vznik vlastníckeho práva pre takéhoto
držiteľa, ba nemôže znamenať ani zmenu (posun) hraníc sporných parciel. Geometrický plán č.
31321704-323/2015, ktorým bol riešený právny stav po ROEP-e, kde je uvedené, že parcelám č. XXX,

XXX, XXX/X, XXX/X odpovedajú E -KN parcely č. XX L. XX, bol
v rozpore so zákresom v pozemkovej mape a fyzické užívanie parcely na podklade geometrického
plánu, bez rešpektovania právnych vzťahov iných vlastníkov k nej nie je sám o sebe titulom pre
nadobudnutie vlastníckeho práva, bez existencie nadobúdacieho titulu. Rovnako ním nie je ani len
samotné vykolíkovanie v teréne, ktoré vykonal geodet, ktorý spracúval tento plán. Tento záver nemôže

zmeniť ani to, že z listín predložených Obcou E. vyplynulo, že babka žalovaného P. M. bola účastná
komisionálneho jednania pre účely prehodnotenia intravilánu obce. Jednak účel, pre ktorý bolo toto
jednanie
v teréne zvolané, absolútne nesúvisí s predmetom sporu a záznam z neho nie je žiadnym titulom, od
ktorého by bolo možné odvodzovať dobromyseľnosť držiteľa. Napokon ale pri mene babky žalovaného

P. M. je uvedený jej vzťah k parcele č. XXX, ktorý
k spornej pozemnoknižnej parcele č. XX nie je v žiadnom vzťahu, keďže parcela č. XX bola identická
s parcelou č. XXX a nie s parcelou č. XXX.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli úspešní v celom

rozsahu, keďže súd ich žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto majú voči neúspešnému žalovanému
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku
v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Súd nevzhliadol žiaden dôvod pre aplikáciu § 257 CSP pre to, aby úspešným
žalobcom nepriznal náhradu trov konania. Žiadne významné individuálne okolnosti, na ktoré by súd

musel vziať zreteľ ako na výnimočné okolnosti, v spore najavo nevyšli. Tento spor svojím charakterom, či
priebehom nie je výnimočný, argumentácia žalovaného o šikanóznom uplatnení práva bola vyhodnotená
súdom ako neopodstatnená. To, že sa nepodarilo stranám napriek výmene vzájomnej korešpondencie
pred začatím sporu, resp. ani počas tohto sporu, dospieť k mimosúdnej dohode ohľadom predmetu
sporu, nie je tiež dôvodom pre nepriznanie náhrady. Ak sa žalovaný domáhal uplatnenia § 257 CSP z

dôvodu,žeúdajnemalijehodobromyseľnosťzakladaťskutočnosti,ktoréužsúduviedol,tietoskutočnosti
súd vyhodnotil pri hmotnoprávnom posúdení obrany žalovaného a úspech mu tieto námietky neboli
spôsobilé priniesť. Súd sa domnieva, že nie je dôvod, aby tieto skutočnosti súčasne boli dôvodom pre
úľavu od trov pre v spore neúspešného účastníka.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný/, v ktorom namietal odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že
je naďalej presvedčený o tom, že žaloba je právne nedôvodná, skutkovo neopodstatnená a je zároveň
šikanóznym výkonom práva. V prvom rade vytýkal rozsudku súdu prvej inštancie nesprávne právne

posúdenie veci a nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu. Súd prvej inštancie svojej rozhodujúce
úvahy zameral takmer výlučne na to, kto bol vlastníkom parcely č. XX, že týmto vlastníkom bol L.
C. a keďže parcela č. XXX/X a z nej novovytvorená parcela č. XXX/X pochádzajú podľa znaleckého
posudku Ing. Polku z parcely č. XX, tak aj nová parcela č. XXX/X patrí L. C.. Takáto úvaha je chybná askresľuje dokazovanie vo veci. Žalovaný nespochybňoval vlastnícke právo L. C. k parcele č. XX a ani
nespochybňoval, že parcela č. XX zodpovedá parcele č. XXX. Toto vyplýva aj z geometrického plánu
č. 2410 - 2 - 2530 - 79 zo dňa 04.07.1979. Tento geometrický plán nikde neuvádza, že parcela č. XX

pozostáva aj
z parcely č. XXX. Vo výkaze výmer tohto geometrického plánu sa úplne jasne uvádza, že parcela č.
XX vo vložke 62 pozostáva z parciel č. XXX/X, O. XXX/X, O. XXX/X. Uvedené tak nepotvrdzuje záver
súdu, že parcela č. XXX je nejakým spôsobom relevantná pre posúdenie parcely č. XXX/X, O. XXX/
X. Pokiaľ súd prvej inštancie z týchto podkladov dospel k záveru o totožnosti týchto parciel, jeho záver

je chybný a nepresvedčivý. Za rovnako chybný považuje aj záver súdu prvej inštancie o tom, že nebol
dobromyseľný vo vydržaní pozemkov. Súd prvej inštancie prehliadol, že jeho dobromyseľnosť nebola
daná vlastníctvom k pozemku č. XX, ale vlastníctvom k pozemku č. XX. Aj v konaní sp.zn. 14C/5/2017
bolo preukázané, že kúpnou zmluvou z roku 1960 nadobudli jeho právni predchodcovia parcelu č. XX.
Až do znaleckého posudku Ing. Šobichovej č. 22/2018 bolo objektívne dané, že pôvodná parcela č. XXX,
z ktorej časti pochádza sporná parcela, je súčasťou parcely č. XX. Až do oboznámenia sa so znaleckým

posudkom Ing. Šobichovej zo dňa 23.11.2018 teda nemal objektívnu pochybnosť, že celá parcela č.
XXX mu patrí, keďže bolo opakovane potvrdené, že táto bola odčlenená z parcely
č. XX. Dňa 21.12.2004 bol zástupcovi žalovaného doručený list Správy katastra Trenčín, kde ho správa
katastra informuje o tom, že do katastra nehnuteľností bol ako Z 3312/03 zapísaný ROEP, ktorým nastali
nové právne vzťahy. Tento priradil pôvodnú parcelu č. XXX/X ako súčasť parcely č. XX. Na základe toho

aj geometrický plán č. 31321704 - 323/2015 zo dňa 03.12.2015 priradil parcelu č. XXX/X k parcele č. XX
a rovnako tak robí aj pri parcele č. XXX/X. Grafická časť tohto geometrického plánu ako aj výkaz výmer
tohto plánu nespochybniteľne zaraďuje parcelu č. XXX/X L. O. XXX/X od parcely č. XX. Skutočnosť, že
tento plán vychádza
z projektu ROEP potvrdil aj znalec Ing. Polka. Všetky tieto dôkazy potvrdzujú, že žalovaný bol minimálne

od roku 2003, teda od spracovania projektu ROEP až do predloženia znaleckého posudku, čo nebolo
skôr ako po 23.11.2018, dobromyseľný v tom, že tak ako mu patrí parcela č. XX, tak mu aj patria parcely
č. XXX, XXX/X L. XXX/X, ktoré z tejto parcely č. XX preukázateľne pochádzajú. Túto dobromyseľnosť
súdprvejinštancieprehliadolazameralsanato,čiboldobromyseľnývtom,žemupatrípôvodnáparcela
č. XX. Takto ale otázka dobromyseľnosti nestála. Titulom vydržania si robil nároky na parcelu č. XX, ktorá

patrila jeho právnym predchodcom, ktorí ju v roku 1960 kúpili, a ktorá podľa dostupných technických
a právnych podkladov zodpovedala parcelám katastra č. XXX/X, O. XXX, O. XXX L. O. XXX/X.
Jeho dobromyseľnosť bola v tom, že sporná časť zemského povrchu mu patrí, keďže bol objektívne
presvedčený o tom, že aj tento kúsok pochádza z vlastníctva jeho predkov
z parcely č. XX. Skutočnosť, či parcela č. XX bola alebo nebola predmetom kúpy v roku 1960 nie je

rozhodujúca,pretožejehodobromyseľnosťjedanáidentifikáciamiparciel,ktorétvrdili,žeparcelač.XXX/
X L. XXX/X pochádza z parcely č. XX. Na základe uvedeného bol tak minimálne od roku 2003, najneskôr
od 04.05.2004 (spísanie notárskej zápisnice) dobromyseľný, že mu táto časť zemského povrchu patrí
ako súčasť parcely č. XX a jeho dobromyseľnosť určite trvala až do 04.05.2014, teda 10 rokov. Takto
jednoznačne vydržal vlastnícke právo k parcele č. XXX/X a k parcele XXX/X, ktorá je predmetom tohto

konania.
V neposlednom rade poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, ktorá
vyplynula z pripojených dokladov Okresného úradu Trenčín, katastrálneho odboru,
a síce, že v roku 2003 bol na dané pozemky vykonaný ROEP, pričom je úplne evidentné, že vlastnícke
vzťahy k pozemkom v ROEPe nemôžu byť menené na vzťahy po ROEP. Na základe toho sa žalobcovia

po ROEPe v roku 2003 nemôžu domáhať obnovenia vlastníckych vzťahov na základe nejakých údajov
z roku 1980 a nemôže žiadať určiť vlastnícke právo spätne, do roku pred ROEP, teda k 18.06.1984.
8.Žalobcoviasakodvolaniužalovanéhopísomnevyjadrilitak,žepresvedčeniežalovaného,žežalobaje
nedôvodná a neopodstatnené nestačí k tomu, aby bol úspešný. Nikto nemôže byť dobromyseľný držiteľ,
ak pozemok ako predmet vydržania neužíva a fakticky neovláda a ani nevie, kde sa pozemok v prírode

nachádza, pretože sám tvrdí, že nepozná, kade vedú jeho hranice a naviac, ak titulom nadobudnutia
pozemku mala byť kúpa iného pozemku, než sporného. Pokiaľ žalovaný vytýka nesprávne vyhodnotenie
skutkového stavu súdom prvej inštancie z dôvodu jeho chybného a nepresvedčivého záveru o totožnosti
parcely č. XXX/X
s parcelou č. XX, popiera odborné závery znalcov Ing. Polku a Ing. Šobichovej a nakoniec

i jeho vlastné konečné vyjadrenie sa k posudku Ing. Polku. Obsah námietky žalovaného, týkajúcej
sa dobromyseľnosti vo vydržaní pozemkov, im nie je celkom zrozumiteľný, pretože na jednej strane
žalovaný tvrdí, že v roku 2004 si titulom vydržania robil nároky na parceluč. XX, ktorú jeho právni predchodcovia kúpili v roku 1960, ale predmetom sporu nie je časť pozemku č.
XX, ale časť pozemku č. XX. Žalovaný si nechal osvedčiť vlastnícke právo vydržaním formou notárskej
zápisnice k pozemku, ktorý v tom čase ani nikdy predtým on ani jeho právni predchodcovia neužívali.

Celý pozemok, ktorého vlastníctvo žiadal osvedčiť
a ktorého súčasťou je aj predmetný pozemok, má tvar obdĺžnika, po dlhších stranách bol oddelený
oploteniami, z kratších strán bol voľne napojený na verejnú komunikáciu. Bol spevnený asfaltom, pod
jeho povrchom bol vedený vodovod. Každej miestne znalej osobe bolo jasné, že sa jedná o chodník, s
ktorým žalovaný ani jeho rodina nemala ani nemá nič spoločné. Od tohto chodníka si aj svoje vlastníctvo

reálne viditeľne oddelili oplotením. Vykonanie ROEP v roku 2003 nie je podstatné pre posúdenie
sporu, pretože žalovaný nadobudol vlastnícke právo k pozemku na základe osvedčenia o jeho vydržaní
vydaného notárom, nie je rozhodnutím v správnom konaní. Neuznávali jeho námietku o šikanóznom
výkone práva, pretože si uplatňujú oprávnený majetkový nárok na vrátenie majetku.

9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadril tak, že žalobcovia naňho neustále útočia, že klame,

preto nemôže byť dobromyseľný. Žalovaný tieto útoky plne odmieta. Jeho zámerom bolo vysporiadať
si pozemky po predkoch, najmä parcelu č. XX, na ktorej bol postavený dom s.č. XXX, ktorý vlastní a v
ktorom býva. V konaní bolo preukázané, že ROEP aj následné geometrické plány potvrdili, že parcela
č. XX pozostávala nielen z parcely č. XXX,
a aj z parcely XXX/X a tým aj XXX/X, ktorá je predmetom tohto sporu. Na základe toho nemal dôvod

neveriť ROEPu, že do tejto parcely patrí aj časť pozemku, označená č. XXX/X, XXX/X. Celý spor nebol
v tom, že by si úmyselne alebo klamstvom osvedčil pozemok právneho predchodcu žalobcov. Hranica
medzi pôvodným pozemkom jeho predchodcov č. XX
a pôvodným pozemkom právneho predchodcu žalobcov č. XX prebieha iným spôsobom, ako pôvodne
určil ROEP v roku 2003. Z týchto dôvodov žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie za

nesprávny, voči nemu nespravodlivý, pretože bez jeho zavinenia všetky štátne orgány až do 23.11.2018
považovali hranicu jeho pozemku zahŕňajúcu aj parcelu č. XXX/X nespornú a takto ju považoval aj
on žalovaný. V roku 2004 dokonca správa katastra priamo vyzvala jeho zástupcu na zosúladenie
osvedčeniaovydržanísostavomROEP.Skutočnosť,žepoštrnástichrokochznalectvrdí,žetátohranica
bola určená ROEP, a že z väčšej časti parcela č. XXX/X nepatrí do pozemku č. XX, ale patrí do pozemku

č. XX nemôže mať na jeho dobromyseľnosť žiadny vplyv.

10. Žalobcovia napokon v písomnom vyjadrení zo dňa 31.01.2024 poukázali na závery znalcov Ing.
Šobichovej a Ing. Polku. Žalovaný bol žalobcami upozornený, že prechod
č. XXX/X nie je jeho majetok, nemohol ho vydržať, pretože slúžil žalobcom i celej obci. Bývalý starosta

obce Bobot a člen komisie ROEP uviedol pri výpovedi, že nikdy nedali súhlas
k vydržaniu chodníka č. XXX/X žalovanému. Pozemok č. XXX/X bol vedený v registri C
s poznámkou list k danej nehnuteľnosti nezaložený. Náčrty pozemkov v ROEP, ktoré zodpovedajú
pozemkovej knihe, krokárske náčrty, nie sú robené na matematickom základe, sú nepresné a nie sú
záväzným údajom katastra. Podľa starších dokladov, ktoré vydal kataster v minulosti, dom žalovaného

stojínapozemkuč.XX,pričompozemkyč.XXaXXžalovanýnevydržal.Domnestojí,akotvrdížalovaný,
na pozemku č. XX. Poukázali na to, že zástupca žalovaného v konaní o vydaní osvedčenia pred
notárom uviedol, že žalovaný pozemok, ktorý má záujem udržať, dlhodobo užíva. Poukázali i na konanie
žalovaného, ktorý uzavrel prechod, chodník XXX/X z oboch strán a zabránil im vstup z parcely XXX/
X na cestu parcela

č. XXX/X. Správanie žalovaného považujú za neseriózne.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení
§ 379 a § 380 zákona č. 160/20158 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

12. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného
nariaďovať pojednávanie.

13. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia

o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Odvolací súd je v zásade viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).15. Odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 379 písm. c/ CSP).

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Žalovaný vo svojom odvolaní výslovne deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP spočívajúce v tom, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

voveci,súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou

práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia,napredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní, narelevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď

apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

21. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP ide o vadu skutkovú, keď strana
navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto
dôkaz nevykonal.

22. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

23. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom
vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy,
keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

24. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred

súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1písm. a/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za

účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

25. Odvolací súd nezistil dôvodnosť odvolacích námietok žalovaného ohľadom inej vady, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonania ním navrhnutých dôkazov súdom prvej
inštancie a nedostatku zisteného skutkového stavu, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, (§ 365 ods. 1 písm. d/,
e/ a g/ CSP). Z obsahu spisu ani zo samotného odvolania nevyplýva, o aký konkrétny dôkaz, ktorý
navrhol vykonať pred súdom prvej inštancie a ktorého vykonanie mu bolo zo strany súdu prvej inštancie
odopreté, resp. o aký nový prostriedok procesnej obrany alebo procesného útoku, ktorý nebol uplatnený
v konaní pred súdom prvej inštancie, ide. Taktiež v odvolaní nešpecifikoval žiadnu konkrétnu vadu
procesného postupu súdu prvej inštancie (nepodraditeľnú pod iný odvolací dôvod), ktorá by mohla viesť

k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci.

26. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), v dôsledku vec nesprávne právne posúdil
(§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho

spisového materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedli
v rámci odvolacieho konania strany, skonštatoval, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191
ods. 1 CSP a v napadnutom rozsudku sa riadne vysporiadal so skutkovou i právnou argumentáciou
strán vznesenou v prvoinštančnom konaní. Súd prvej inštancie uviedol, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Hodnotenie vykonaných dôkazov
obsahuje úvahy súdu prvej inštancie, ktoré majú logickú postupnosť a oporu v skutkových zisteniach.
Súd prvej inštancie presne a jasne uviedol, ktoré tvrdenia strany produkovali, čo považoval za
preukázané a ktoré tvrdenia vyhodnotil ako nepreukázané. Zistený skutkový stav podriadil pod príslušné

právne normy, ktoré vo veci aplikoval a túto aplikáciu vyjadril svojím myšlienkovým postupom. Odvolací
súd je toho názoru, že formulácie použité súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sú určité
a zrozumiteľné, odôvodnenie je ako celok presvedčivé a z hľadiska obsahu spĺňa aj kvalitatívnu
požiadavku.

27. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením. Prijaté právne závery súd prvej inštancie náležite vysvetlil
spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, vo vzťahu k čomu

odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP.

28. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolacím námietkam
žalovaného odvolací súd dodáva:

29. V konaní bolo jednoznačne a nepochybne znaleckým dokazovaním (odborné vyjadrenie Ing. Anny
Šobichovej zo dňa 05.08.2021, znalecký posudok č. 14/2023 znalca z odboru: Geodézia, kartografia
a kataster nehnuteľností, odvetví: Geodézia, kartografia, fotogrametria, a Kataster nehnuteľností, Ing.
Jozefa Polku) zistené, že novovytvorená parcela č. XXX/X, ktorá je predmetom tohto konania, pochádza
z pôvodnej parcely č. XX zapísanej

v pkn vl.62 pre k.ú. E. N.. Súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo vyhodnotil obsah a závery
znaleckého úkonu Ing. Polku, podaného v súdnom konaní v odseku 14, preskúmal i námietky
žalovaného k znaleckému posudku Ing. Polku a svoje úvahy a závery vyčerpávajúco a presvedčivo
uviedol v odseku 15 napadnutého rozsudku. V rámci týchto hodnotení sa zaoberal i námietkou
žalovaného, že znalecký posudok č. 14/2023 Ing. Polku je v rozpore so skoršími geometrickými

plánmi č. 241-10-2530-0264-80, č. 241-2-2530-268-79 a č. 31321704-323/2015 a uzavrel, že znalec
vychádzal z takých primárnych pôvodných podkladov, ktoré boli ešte z obdobia spred spracovania
týchto geometrických plánov, čím je zachovaná najväčšia pravdepodobnosť, že jeho závery budú
korešpondovaťspôvodnýmstavomzodpovedajúcimčasuvedeniapozemkovýchkníhačímsaeliminujenežiaduce ovplyvnenie záveru znalca rozpornými skoršími sekundárnymi výstupmi iných osôb, ktoré
navyše ani zrejme neboli odbornými autoritami, akými je znalec. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na
to, že geometrický plán je napokon vždy až druhotný výstup konkrétneho geodeta, pričom „znalec Ing.

Polka pracoval s originálnymi pôvodnými prameňmi existujúcimi v čase výrazne časovo predstihujúce
tieto tri geometrické plány; plán
č. 241-2-2530-268-79 bol vyhotovený za účelom rozčlenenia parcely č. XXX, teda nebol zhotovený za
účelom identifikácie spornej parcely, ktorá je predmetom konania. Súd prvej inštancie uviedol, že vo
vzťahu ku geometrickému plánu č. 31321704-323/2015 zase bolo už aj v konaní vedenom pod sp.zn.

14C/5/2017 čiastkovo ustálené, že tento plán rieši stav po ROEP-e v rozpore so zápisom v pozemkovej
mape, ako aj v rozpore so zápisom vo vyšetrovacom a meračskom náčrte, pričom znalec Ing. Polka pri
výsluchu súdom predostrel
i najpravdepodobnejšiu logickú príčinu, ktorá zrejme viedla k nesprávnemu spracovaniu. Geometrický
plán z roku 1980, ktorý súdu na dopyt súdu predložila Obec E., slúžil na zameranie pozemkov pre
účely budovania obecného vodovodu (v zmysle informácie od obce) a z jeho obsahu nevyplýva, že

by sa bol býval zameriaval na parcelu č. XXX/X a jej identifikáciu“. Podľa názoru odvolacieho súdu
týmto súd prvej inštancie poskytol žalovanému jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na túto jeho námietku,
s ktorým odôvodnením sa odvolací súd s poukazom na § 387 ods. 2 CSP plne stotožňuje. Žalovaný
v odvolacom konaní inú argumentáciu v tomto ohľade, než s ktorou sa podrobne a úplne vysporiadal už
súd prvej inštancie neponúkol, a preto odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného, týkajúcu sa toho,

že geometrický plán č. 2410 - 2 - 2530 - 79 zo dňa 04.07.1979 neuvádza, že parcela č. XX pozostáva aj
z parcely č. XXX; a že vo výkaze výmer tohto geometrického plánu sa úplne jasne uvádza, že parcela č.
XX vo vložke 62 pozostáva z parciel č. XXX/X, O. XXX/X, O. XXX/X, vyhodnotil ako nedôvodnú. Naviac,
súd prvej inštancie nedospel k záveru o totožnosti týchto parciel na základe geometrických plánov, ale
na základe žalobcami predloženého odborného vyjadrenia Ing. Anny Šobichovej zo dňa 05.08.2021

a v konaní riadne vykonaného znaleckého dokazovania (na návrh žalovaného) znaleckým posudkom
znalca Ing. Polku.

30. Ďalšia zásadná odvolacia námietka žalovaného sa týkala nesprávneho vyhodnotenia otázky
dobromyseľnosti žalovaného ako držiteľa sporného pozemku. Argumentoval, že bol minimálne od roku

2003, teda od spracovania projektu ROEP až do predloženia znaleckého posudku Ing. Šobichovej, čo
neboloskôrakopo23.11.2018,dobromyseľnývtom,žemupatriaparcelyč.XXX,XXX/XL.XXX/X,ktoré
podľa vtedajších podkladov preukázateľne pochádzali z parcely č. XX, ktorú jeho právni predchodcovia
kúpili v roku 1960. Jeho dobromyseľnosť bola v tom, že sporná časť zemského povrchu mu patrí, keďže
bol objektívne presvedčený o tom, že aj tento kúsok pochádza z vlastníctva jeho predkov

zparcelyč.XX.Taktojednoznačnevydržalvlastníckeprávokparcele,ktorájepredmetomtohtokonania.

31. Odvolací súd vo vzťahu k tejto námietke žalovaného v prvom rade uvádza, že je pravdou, že súčasná
súdna prax Ústavného súdu SR i Najvyššieho súdu SR ako vyšších súdnych autorít, sa v súvislosti s
interpretáciou § 134 ods. 1 v spojení s § 130 ods. 1 OZ,

t. j. s otázkou, či môžu byť splnené podmienky vydržania nehnuteľnosti (aj) bez existencie písomného
nadobúdaciehoúkonuviacerýmirozhodnutiamivrátilakprávnymzáveromstaršejjudikatúry.Vnálezezo
14.novembra2018sp.zn.II.ÚS484/2015(publikovanomvZbierkenálezovzuzneseníÚstavnéhosúdu
Slovenskej republiky pod č. 48/2018) ústavný súd považoval za podstatné uviesť, že pri poskytovaní
súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel

základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny, základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru považovať taký výklad § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý
podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným
držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve)

so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným
spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný ...... pri ústavne konformnom výklade
dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec
poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky.
Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými

mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne
poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie“. Na tento
názor ústavného súdu nadviazal nález Ústavného súdu SR z 24. novembra 2022 sp. zn. III. ÚS
468/2022, podľa ktorého vo vzťahu k ústavne konformnému výkladu dobromyseľnosti držby v tomtonáleze ďalej považoval ústavný súd za podstatné zdôrazniť, že pri ústavne konformnom výklade
dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec
poctivým spôsobom nadobudol. Uvedený judikatórny smer bol premietnutý i do rozhodovacej činnosti

Najvyššieho súdu SR, keď v rozhodnutí Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu
sp.zn. 1Vcdo/1/2024 zo dňa 13.05.2024 veľký senát pri interpretácii ustanovení § 129 ods. 1, § 130
ods. 1 a § 134 ods. 1 OZ dospel k záveru, že „Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich
dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe
nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či

za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne
išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“

32. V súdenej veci je však rozhodujúce, že žalovaný v tomto súdnom konaní ako titul pre vydržanie len
všeobecne uvádzal bližšie neidentifikovanú kúpnu zmluvu svojich rodičov
v roku 1960, ktorá mala nedostatky a nebola predložená na zápis do pozemkovej knihy.

V spore nepredostrel bližšie skutkové tvrdenia a už vôbec nie dôkazy týkajúce sa tejto zmluvy, aby súd
mohol posúdiť, či tento titul podľa svojho obsahu existoval, či bol spôsobilý založiť jeho dobromyseľnosť,
či a akým spôsobom bolo z tejto zmluvy plnené a podobne. Naopak, žalobcovia v konaní jednoznačne
ako dedičia preukázali, že ich predkovi, poručiteľovi L. C. svedčalo ku dňu smrti vlastnícke právo
k spornému pozemku. Naviac, podľa výsledkov dokazovania súdom prvej inštancie tento pozemok

nikdy nebol súčasťou oploteného komplexu pozemkov v užívaní žalovaného, resp. jeho právnych
predchodcov, pričom žalovaný nerozporoval tvrdenia žalobcov, že sa od nepamäti používa ako verejný
chodník obyvateľmi obce. Sám potvrdil, že sporný pozemok XXX/X, z ktorého je odčlenená parc. č.
XXX/X, zodpovedá asfaltovej ceste, ktorá je regulárnou cestou s riadnym podložím a hrubým asfaltom,
ktorá pokračuje mostom, bolo na ňu riadne vydané stavebné povolenie. Odvolací súd po preskúmaní

veci tak konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca v konaní neosvedčil oprávnenú
a dobromyseľnú držbu sporného pozemku, obstojí i vo svetle popísaného judikatórneho posunu.

33. Pokiaľ žalovaný namieta, že právne vzťahy k pozemku boli usporiadané ROEPom v roku 2003 a
žalobcovia po ROEPe z roku 2003 sa nemôžu domáhať obnovenia vlastníckych vzťahov na základe

údajov z roku 1980 a nemôžu žiadať určiť vlastnícke právo spätne, teda
k 18.06.1984, odvolací súd uvádza, že podľa záverov ustálenej súdnej praxe (napr. už rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/56/2003) zákonom č. 180/1995 Z.z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom nie je dotknuté právo domáhať sa
ochrany podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva, čo vychádza aj zo zásady nepremlčateľnosti

vlastníckeho práva. Naviac, je potrebné si uvedomiť, že žalovaný nebol ako vlastník pozemku zapísaný
na základe ROEPu, ale na základe osvedčenia o vydržaní vo forme notárskej zápisnice N98/2004 notára
JUDr. Michala Dzamku, teda na základe iného právneho titulu.

34. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci na základe odôvodnených skutkových a

právnych záverov, a jeho rozhodnutie je správne a zákonné. V priebehu odvolacieho konania žalovaný
nepredostrel relevantný argument, ktorý by mohol priniesť pre nich priaznivejšie rozhodnutie. Vzhľadom
na uvedené sú odvolacie námietky žalovaného čo do veci samej uplatnené neoprávnene.

35. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, keď podľa § 255 ods. 1

priznal žalobcom, ktorí mali v konaní plný úspech, náhradu trov konania
v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému.

36. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.

37. Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.41. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

42. Keďže žalobcovia 1/ až 6/ boli v odvolacom konaní plne úspešní, odvolací súd im podľa § 396 ods.
1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

43. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcov rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na § 251 CSP súd prvej inštancie.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).