Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123202728
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8123202728.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom XXX XX C., D. XXX a 2. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C., D. XXX, obaja zastúpení: JUDr.
Igor Šafranko, advokát, 089 01 Svidník, Sovietskych hrdinov 163/66, p r o t i žalovanému: Slovenská
sporiteľňa, a.s., 832 37 Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00151653, zastúpený: Advokátska kancelária
Mária Grochová a partneri s.r.o., 040 01, Košice – Mestská časť Staré mesto, Bočná 10, IČO: 36863017,
o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere, č. 0504959194, zo dňa
30.03.2009, v článku II. Záverečné ustanovenia, v bode 2., v znení: „Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil

so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené
Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi
a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely Úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné
podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné podmienky
Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom MIKRO podnikateľom
účinné od 1.7.2007. Dlžník ďalej vyhlasuje, že bol Bankou Informovaný o skutočnostiach podľa § 37
ods. 2 Zákona o bankách.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere, č. 0504959194, zo dňa
30.03.2009, v článku II. Záverečné ustanovenia, v bode 3., v znení: „Všetky právne vzťahy vyslovene
neupravené v Úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP,
Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere, č. 0504959194, zo dňa

30.03.2009, v článku II. Záverečné ustanovenia, v bode 4., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že ich
vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

V. Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcoviažalobouz21.3.2023sadomáhaliurčenianeprijateľnostizmluvnýchpodmienokuvedených
vo výroku tohto rozsudku, ako aj spracovateľského poplatku a poplatku za správu úveru dohodnutého
v článku I. v bode 1 predmetnej zmluvy o splátkovom úvere. V žalobe uviedli, že so žalovaným uzavreli
30.9.2009 zmluvu spotrebiteľskom úvere, ktorá podľa nich obsahuje žalované zmluvné podmienky, ktorésú neprijateľné podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ktoré súdy už vyhodnotili ako neprijateľné
zmluvné podmienky konkrétnymi rozsudkami a ako dôkaz pripojili príslušné rozsudky Krajského súdu
v Prešove. V žalobe stručne zdôvodnili len neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa poplatkov

s tým, že sú v rozpore s § 53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho zákonníka a navyše povinnosť spracovať
a spravovať úvery je integrálnou súčasťou povinnosti banky.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal predovšetkým jej procesnú neprípustnosť, keďže ide
o žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP, pri ktorej sa vyžaduje všeobecne záväzný predpis umožňujúci

jej podanie ako to je upravené napr. v zákone č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách, ktorý upravuje
možnosť podať žalobu o neplatnosť dražby v § 21 ods. 2 alebo v § 77 Zákonníka práce, ktorý umožňuje
podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru alebo pri § 711 ods. 6 Občianskeho
zákonníka o možnosti podať žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu a pod. V prípade určenia
neprijateľných zmluvných podmienok však takáto právna úprava dovoľujúca domáhať sa tohto určenia
absentuje. Nie je ňou § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z., ktorý je len všeobecnou deklaráciou

práva spotrebiteľa na súdnu ochranu, obdobne ako je to pri § 4 Občianskeho zákonníka, čo však
nepostačuje na podanie žaloby napr. o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, k čomu slúži legitimujúca
právna norma v § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Žalobné oprávnenie nevyplýva ani z § 53a
ods. 1 Občianskeho zákonníka a ani z procesných noriem § 298 ods. 1, 2 CSP, ktoré slúžia len na
ochranu konkrétneho ohrozeného alebo porušeného práva žalobcu. Ak však ide o podmienku, ktorá

nie je prepojená na konkrétne subjektívne právo spotrebiteľa, teda nezávislú od okolnosti konkrétneho
prípadu je možné iba konanie o abstraktnej kontrole (§ 301 a násl. CSP), pri ktorom však musia byť
splnené iné zákonné podmienky. Určovacia žaloba má riešiť skutočné a nie vyfabulované ohrozenie
alebo porušenie subjektívneho práva ako to vyplýva z § 131 CSP. Žalobcovia by mali uviesť aké ich
konkrétne subjektívne práva sú zmluvnými podmienkami dotknuté a ako sa ich vlastná právna pozícia

zlepší v prípade vyhovenia žalobe. Súd by mal zistiť skutočné pohnútky žalobcov vedúcich k podaniu
žaloby a tieto hodnotiť v kontexte kritérií dobrých mravov a zákazu šikany. Žalovaný poukázal aj na
nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcov, keďže aj v spotrebiteľských sporoch platí
dispozičná a prejednacia zásada. Žalobcovia totiž vôbec neobjasnili v čom majú príslušné ustanovenia
zakladať hrubú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami. Pri jej posudzovaní je potrebné vychádzať zo

záverov vyplývajúcich z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veciach C-455/11, C-226/12, C-421/14, pričom
žalobcovia v žalobe vôbec neuviedli v čom by ich zmluvné postavenie malo byť nevýhodnejšie než podľa
vnútroštátnej právnej úpravy pri žalovaných zmluvných podmienkach.

3. Žalobcovia v replike nesúhlasili s argumentáciou o procesnej neprípustnosti žaloby a tým popieraním

práva spotrebiteľa na súdnu ochranu ich ohrozených alebo porušených práv v dôsledku nedodržania
povinnosti žalovaného nepoužívať v zmluvách neprijateľné zmluvné podmienky. Uvedená žaloba
je tiež účinným prostriedkom pre dosiahnutie prevencie pred používaním nečestných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Oprávnenie na jej podanie vyplýva z § 298 CSP, § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a s účinnosťou od

1.1.2018 aj z § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. Iný výklad by bol v rozpore s článkami 6
ods. 1 a 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS. Poukázali tiež na rozhodnutia NS SR 6Cdo/27/2018
a 6Cdo/127/2017, podľa ktorých žaloba o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky je osobitným
druhom žaloby, ktorá má podklad v § 53 ods. 1, 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. Uviedli, že aj po zavedení abstraktnej kontroly v spotrebiteľských zmluvách

podľa § 301 a násl. CSP sa spotrebiteľ môže domáhať určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky
v individuálnom spotrebiteľskom spore, čo konštatoval aj NS SR v uznesení 6Ndc/20/2016 z 23.1.2017,
3Ndc/1/2017 zo dňa 6.3.2017, 2Co/1/2018 z 30.5.2019 a čo vyplýva aj z mnohých rozhodnutí Krajského
súdu v Prešove, ktoré konkretizovali. V ďalšej časti vyjadrenia žalobcovia doplnili zdôvodnenie žaloby
ohľadom neprijateľnosti konkrétnych žalovaných zmluvných podmienok. Pri poplatkoch poukázali na §

53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho zákonníka a vyslovili názor, že rozsudok Súdneho dvora EÚ C-621/2017
je neaplikovateľný pre tento spor, keďže sa týkal maďarského spotrebiteľského práva. Navyše príloha
k smernici Rady 93/13/EHS predstavuje indikatívny výpočet nekalých podmienok a to na účely
minimálnej harmonizácie (článok 3 ods. 3) a teda národná právna úprava môže poskytnúť spotrebiteľom
ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami vo väčšom rozsahu, čo je aj v prípade § 53 ods.

4 písm. t/ Občianskeho zákonníka. Žalobcovia nesúhlasili ani so záverom vyplývajúcim z rozsudku
Najvyššieho súdu SR 7Cdo/294/2019, ktorý vychádzal z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-621/2017
a uviedli aj to, že predmetné poplatky boli pre nich v zmluve uvedené nejasne a nezrozumiteľne.
Konkretizovali viaceré právoplatné rozsudky, ktorými spracovateľský poplatok a poplatok za správuúveru vo vzťahu k žalovanému boli určené ako neprijateľné zmluvné podmienky a preto vzhľadom
na princíp právnej istoty by súd mal rozhodnúť obdobne. Podľa názoru žalobcov je neoprávnená
požiadavka, aby spotrebiteľ platil za niečo čo je pre banku zákonná povinnosť. Ak poskytovateľ úveru má

riadne s odbornou starostlivosťou poskytovať úvery nemôže ho poskytnúť bez jeho spracovania a banka
je povinná z hľadiska predpisov upravujúcich účtovníctvo úver aj spravovať. Žalovaný neposkytol reálne
plnenie za tieto poplatky, ktoré neboli individuálne dojednané a zo zmluvy nie je možné zistiť o aké
plnenia a akého účelu ide. Žalobcovia navyše nechápu účel delenia platby za poskytnutie úveru na úrok
a poplatok, ide podľa nich o nekalú obchodnú praktiku ako opticky znížiť percentuálne ročné vyjadrenie

ceny úveru.

4. Žalobcovia k zmluvnej podmienke týkajúcej sa vyhlásenia dlžníka uviedli, že je v rozpore s § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý nepripúšťa dohodnúť si so spotrebiteľmi menej výhodné zmluvné
postavenie ako im garantuje Občiansky zákonníka a Zákon o ochrane spotrebiteľa. Na spotrebiteľa je
defacto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami,

spotrebiteľa môže navyše odradiť od možnosti dovolať sa súdnej ochrany. Poukázali aj na rozhodnutie
SOI SK/0207/99/2014 voči žalovanému a na viaceré právoplatné súdne rozhodnutia o vyhlásení
neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky voči VÚB a.s. a spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.

5. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa prednostnej aplikácie Obchodného zákonníka

odôvodnili vylúčením použitia noriem na ochranu práv spotrebiteľa.

6. Žalovaný právo na dupliku v stanovenej lehote nevyužil. Žalovaný bol vyzvaný súdom na podanie
dupliky v lehote 15 dní ešte dňa 26.5.2023. Túto však súdu doručil až 18.9.2023. Žalovaný vo
vyjadrení zotrval na názore o procesnej neprípustnosti tejto žaloby pre absenciu právnej normy,

ktorá by to umožňovala. Poukázal tiež na to, že zmluva bola uzavretá ešte v roku 2009, úver bol
splatený v roku 2013, teda zmluvný vzťah bol ukončený pred 10 rokmi. K žalobe ohľadom poplatkov
namietal vecnú neprípustnosť súdneho prieskumu tejto zmluvnej podmienky, keďže ide o cenové
dojednanie, čo vyplýva z článku 4 ods. 2 smernice 93/13/EHS a predovšetkým § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Prieskum tejto zmluvnej podmienky by bol možný len v prípade, ak by v zmluve bol

vyjadrený nie transparentne, čo však nie je tento prípad. Zmluva o spracovateľskom poplatku je
navyše v súlade s § 499 Obchodného zákonníka a pokiaľ ide o poplatky za správu úveru tie boli
s účinnosťou od 10.6.2013 zrušené novelou zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a keďže pre rozsudok
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, nie je možné úspešne sa domáhať neprijateľnosti niečoho,
čo už bolo zo zmluvy odstránené inak. V súvislosti s bankovými poplatkami žalovaný poukázal na

stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR Cpjn/203/2013, podľa
ktorého je nerozhodné či poplatok za správu úveru pokrýva aj náklady na vnútornú činnosť úverového
veriteľa, či ten poskytol dlžníkovi konkrétne protiplnenie alebo či správu úveru vykonáva prevažne vo
svojom záujme. Poplatok za správu úveru je cenou plnenia, preto sa na neho nevzťahuje požiadavka
primeranosti. Navyše aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-621/17 z 3.10.2019 vyplýva, že článok

4 ods. 2 a článok 5 smernice Rady 93/13/EHS neupravuje povinnosť podrobne špecifikovať všetky
služby poskytované ako protihodnotu a uviedol, že zmluvná podmienka týkajúca sa poplatkov, ktorá
neumožňuje určiť konkrétne služby ako protihodnotu v zásade nespôsobuje v rozpore s požiadavkou
dobrej viery na úkor spotrebiteľa značnú nerovnováhu. Žalovaný rezolútne odmietol dovolávanie sa
pravej retroaktivity zo strany žalobcov ohľadom aplikácie § 53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho zákonníka,

ktorý bol účinný až od 13.6.2014, teda po zaplatení namietaných poplatkov. Tú je potrebné považovať
za neprípustnú v právnom štáte, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/98/2010 z 29.6.2010.
Napokon citoval aj časti odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR 7Cdo/294/19 z 28.2.2022, ktorý
bol aj zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 12/2022.

7. K zmluvnej podmienke týkajúcej sa vyhlásenia o oboznámení sa dlžníka so súčasťami zmluvy
žalovaný uviedol, že tým sa neprenieslo dôkazné bremeno na žalobcov, nemá za následok, že by súd
bol povinný akceptovať akýkoľvek záver inkorporácie nepriamych zmluvných dojednaní ako nesporný
a nespochybniteľný, ale naopak má byť predmetom dokazovania. Dôsledkom vyhlásenia neprijateľnosti
tejto zmluvnej podmienky je to, že práve veriteľ bude zbavený možnosti, aby mohol uniesť vlastné

dôkazné bremeno preukázať inkorporáciu. K zmluvnej podmienke o voľbe Obchodného zákonníka
podľa žalovaného existuje prekážka vylučujúca podrobiť túto zmluvnú podmienku súdnemu podmienku
súdnemu prieskumu prijateľnosti s poukazom na článok 1 ods. 2 smernice 93/13/EHS, keďže je v súlade
s vnútroštátnymi právnymi predpismi, konkrétne § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka a § 262ods. 1 Obchodného zákonníka. V prípade konfliktu občianskoprávnej a obchodnoprávnej reglementácie
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka favorizuje občianskoprávnu úpravu, citované ustanovenie výslovne
uznáva, že existujú aj spotrebiteľské právne vzťahy, ktoré sú zároveň vzťahmi obchodnoprávnymi.

Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Cdo/294/2019, podľa ktorého
táto zmluvná podmienka nie je neprijateľná.

8. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa
30.3.2009, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

9. Dňa 30.3.2009 bola uzavretá písomná zmluva o splátkovom úvere č. 0504959194 medzi žalovaným
ako veriteľom a žalobcami ako dlžníkmi. Hneď v časti I. pod názvom „základné podmienky“ sú v bode 1
konkretizované základné podmienky úveru a to jeho výška – 56.429 Eur, úroková sadzba – 6,50% p.a.
fixná, spracovateľský poplatok – 531,07 Eur, poplatok za správu úveru 2,99 Eur mesačne a nasledujú
ďalšie zmluvné podmienky.

10. Časť II. zmluvy s názvom „záverečné ustanovenia“ obsahuje bod 2 v tomto znení: „Dlžník vyhlasuje,
že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a
podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje,
súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely Úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné
obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné

podmienky Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom MIKRO
podnikateľom účinné od 1.7.2007. Dlžník ďalej vyhlasuje, že bol Bankou Informovaný o skutočnostiach
podľa § 37 ods. 2 Zákona o bankách.“

11. Bod 3 záverečných ustanovení zmluvy je v tomto znení: „Všetky právne vzťahy vyslovene

neupravené v Úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP,
Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.“

12. Bod 4 záverečných ustanovení obsahuje tento text: „Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné
právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonník, spravovať podľa príslušných ustanovení

Obchodného zákonníka.“

13. Žalobcovia sa domáhajú určenia neprijateľných zmluvných podmienok, pričom ide o žalobu podľa
§ 137 písm. d/ CSP. Oprávnenie na jej podanie má spotrebiteľ s poukazom na § 3 ods. 3, 5 vetu prvú
zákona č. 250/2007 Z.z., § 53 a § 53a Občianskeho zákonníka a § 298 CSP.

14. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

15. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených

zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany
svojho práva.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a)
má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b)

dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c)
vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d)
vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti
za škodu,
e)

umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f)
umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g)
oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)
prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,

i)
umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j)
určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na
zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k)
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l)

obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m)
v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú
alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva

spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o)
oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p)
obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r)
umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane

vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t)
požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje
záujmy spotrebiteľa,

u)
požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo
zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v)
požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy

preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,
w)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré

v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky
tretej osobe.
24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

26. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

27. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

28. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnejpodmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v

spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

29. Súd prvej inštancie zastával pôvodne názor v mnohom súladný so zdôvodnením žalovanej
o neprípustnosti žaloby o určenie neprijateľných zmluvných podmienok v individuálnom spotrebiteľskom
spore, najmä po ukončení zmluvného vzťahu. Krajský súd v Prešove však s týmto názorom nesúhlasil

a v prípade zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil (napr.
uznesením 22Co/81/2019 zo dňa 29.10.2019, v ktorom odvolací súd uviedol, že aj podľa judikatúry
Súdneho dvora EÚ plynutie času nemôže byť skutočnosťou znemožňujúcou ochranu práv spotrebiteľa
pred nekalými obchodnými podmienkami).

30. Navyše aj Najvyšší súd SR v rozsudku 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019 uviedol, že zánik

záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie
možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj
smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade
žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh

žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými
podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho
zákonníka), § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa Najvyššieho
súdu nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je len to, aby
individuálny spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej

zmluve, ale obsahom je aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku.
Účelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať
nečestným zmluvným podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí
neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním
zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju

zákonnú povinnosť a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa §
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR
6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019.

31. Súd teda vzhľadom na princíp právnej istoty zakomponovaný v článku 2 ods. 2 CSP aplikoval vyššie

uvedené právne závery Najvyššieho súdu SR, ale aj Krajského súdu v Prešove (napr. 10Co/30/2018
z 9.4.2019, uznesenie 20Co/295/2014 z 21.4.2016) a vyvodil záver o procesnej prípustnosti žaloby
o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a to aj v prípade ukončenia zmluvy.

32. Následne teda súd podrobil prieskumu žalované zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho

zákonníka.

33. Nepochybne pritom ide o zmluvné podmienky podliehajúce tomuto súdnemu prieskumu, nie sú totiž
z neho vylúčené v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nepredstavujú hlavný predmet
plnenia a netýkajú sa ani primeranosti ceny. Súd má za preukázané aj to, že všetky tieto zmluvné

podmienky neboli individuálne dojednané, keďže boli súčasťou predtlačeného formulára zmluvy zo
strany žalovanej, ktorých obsah v tejto časti žalobcovia nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť. Dôkazné
bremeno o opaku bolo na žalovanej, ktorá však ani netvrdila, že by malo ísť o individuálne dojednané
zmluvné podmienky.

34. Následne sa preto súd zaoberal tým, či žalované zmluvné podmienky predstavujú vyvážený právny
vzťah medzi zmluvnými stranami a či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Je potrebné vyhodnotiť aké dopady má zmluvné dojednanie (alebo môže
mať) a ním spôsobená nerovnováha v právach a povinnostiach na spotrebiteľa. Musí ísť o negatívne
dopady značnej intenzity. Značnú nerovnováhu možno tiež posúdiť ako hrubú nerovnováhu a tá je

spájaná s posúdením zmluvného ustanovenia s dobrými mravmi ako určitými morálnymi pravidlami
alebo etickými hodnotami, ktoré právna teória a súdna prax všeobecne uznáva. Pri neprijateľnej
zmluvnej podmienke musí ísť o zmluvné dojednanie v neprospech spotrebiteľa, teda také, ktoré
zvýhodňuje dodávateľa a zároveň znevýhodňuje spotrebiteľa.35. Dôležité je však aj to, že právne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa sústreďuje
na objektívne posúdenie zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi a teda je bezvýznamné, či
dodávateľ ju použije alebo nie, nakoľko rozhodujúce je to, či je objektívne spôsobilá vyvolať stav hrubej

nerovnováhy bez ohľadu na pôsobenie tejto klauzuly v skutkových okolnostiach konkrétneho prípadu.
V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nie je o výhodnosti
právnych následkov neprijateľnej zmluvnej podmienky pre spotrebiteľa, ale o objektivizácii jeho ochrany,
ktorá je vyjadrená pozitívnym príkazom, podľa ktorého členské štáty a ich orgány zabezpečia, aby
spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

36. Ohľadom zmluvnej podmienky týkajúcej sa vyhlásenia spotrebiteľa sa súd stotožňuje so
zdôvodnením, ktoré je uvedené v rozhodnutí Ústredného inšpektorátu SOI č. SK/0207/99/2014 zo dňa
24.3.2014, ktorým za tú istú zmluvnú podmienku (ale aj ďalšie) bola žalovanému uložená sankcia
vo výške 10.000 Eur. Toto rozhodnutie síce bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
6S/91/2014 zo dňa 29.4.2016 a konanie bolo zastavené z dôvodu nedostatku právomoci SOI konať

v preskúmavanom konaní, keďže orgánom dohľadu vo veciach ochrany spotrebiteľa pri výkone
bankových činností je NBS. Táto skutočnosť však neznamená, že súd v tomto spore si nemôže osvojiť
argumentáciu SOI použitú pri zdôvodnení záveru o neprijateľnosti zmluvných podmienok, keďže SOI
je orgánom, ktorý má v právomoci posudzovanie neprijateľných zmluvných podmienok vo všetkých
spotrebiteľských zmluvách okrem zmlúv uzatvorených s bankami a teda má s touto agendou skúsenosti.

V spomínanom rozhodnutí Ústredný inšpektorát SOI aj žalovanú zmluvnú podmienku považoval za
neprijateľnúavtejtosúvislostiuviedol:„Ideoneprijateľnúzmluvnúpodmienkuvzmysle§53ods.4písm.
l/ Občianskeho zákonníka, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné
bremeno v otázke riadne oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej
zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu

k potencionálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len
v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo
návrhov štátnym orgánom. Uvedenými zmluvnými podmienkami sa na spotrebiteľa taktiež neprijateľne
prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s esenciálnymi informáciami podstatnými pre
posúdenievhodnostiaúnosnostiúverupodľazmluvyvkontextejehomajetkovýchpomerovafinančných

možností. V ustanoveniach § 4 a § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch sú priamo definované
informačné povinnosti veriteľa a taktiež z ustanovenia § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že
veriteľ je povinný pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver pri zohľadnení skutočností uvedených v zákone. Je
neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno

oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si povinností veriteľa zo zákona. Priemerný
spotrebiteľ nemusí byť znalý povinností, ktoré veriteľovi ukladá zákon“.

37.Súddodáva,žetotožnázmluvnápodmienkažalovanejbolaužprávoplatnýmisúdnymirozhodnutiami
vyhlásená za neprijateľnú. Konkrétne rozsudkom Okresného súdu Kežmarok 9C/2/2014 zo dňa

16.9.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 20Co/41/2016 zo dňa 27.4.2017
alebo rozsudkom Okresného súdu Prešov 19C/129/2016 zo dňa 14.10.2021, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove 10Co/21/2021 zo dňa 11.1.2022. Ako už bolo uvedené, túto
zmluvnú podmienku možno zahrnúť do tzv. čierneho zoznamu neprijateľných podmienok vymenovaných
v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a to pod podmienku uvedenú pod písm. l/. Toto ustanovenie

je transpozíciou smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 a to bodu 1 písm. q/ jej prílohy obsahujúcej
indikatívny zoznam nekalých podmienok. Pod písm. q/ ide aj o podmienku, ktorá spotrebiteľovi ukladá
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na
inej zmluvnej strane. Súd s poukazom na vyššie uvedené závery teda žalobe o určenie neprijateľných
zmluvných podmienok v celom rozsahu vyhovel.

38. K zmluvným podmienkam týkajúcim sa aplikácie Obchodného zákonníka súd uvádza, že ide
o zmluvné ustanovenie, ktoré je v rozpore s aktuálnou právnou úpravou - § 52 ods. 2 vetou treťou
Občianskeho zákonníka, ktorý bol doplnený o túto vetu zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od
1.4.2015. Ide o zmluvnú podmienku, ktorá nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa, keďže vylučuje použitie Občianskeho
zákonníka, ktorého úprava v zásade je pre spotrebiteľa výhodnejšia ako úprava v Obchodnom
zákonníku, napr. v ustanoveniach o odstúpení od zmluvy, premlčaní alebo úrokoch z omeškania.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR3MCdo/14/2014 z 21.4.2015, podľa ktorého vzhľadom na to, že zákon č. 102/2014 Z.z. neobsahuje
prechodné ustanovenie k § 52 ods. 2 vete tretej, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred dňom účinnosti danej právnej normy. Zároveň však súd poukazuje aj na už citovaný

§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto táto zmluvná podmienka je v rozpore s citovaným
ustanovením. Ňou bolo upravené, že všetky vzťahy bez výnimky medzi účastníkmi zmluvy sa budú
riadiť Obchodným zákonníkom, hoci nepochybne uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa posudzuje
v zmysle noriem občianskeho práva. Obchodný zákonník pritom neobsahoval úpravu neprijateľných
zmluvných podmienok a teda možno dospieť k záveru, že cieľom dojednania tejto zmluvnej podmienky

zo strany žalovanej, ktorá ju predformulovala, bolo znemožnenie aplikácie právnych predpisov
zameraných na ochranu spotrebiteľa. Nepochybne preto aj táto zmluvná podmienka, ktorá je navyše
v rozpore s aktuálnou právnou úpravou napĺňa všetky atribúty neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka a preto aj v tejto časti súd žalobe vyhovel. Opäť dodáva, že tú istú zmluvnú
podmienku voči žalovanej súdy už určili právoplatnými rozsudkami za neprijateľnú. Ide o rozsudok
Okresného súdu Prešov 32Csp/136/2019-85 z 31.3.2021, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského

súdu v Prešove 5CoCsp/22/2021 z 20.1.2022, rozsudok Okresného súdu Prešov 20Csp/171/2019-65
z 17.8.2020 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 7CoCsp/55/2020 z 24.6.2021, rozsudok
Okresného súdu Svidník 1Csp/38/2019 z 2.12.2019 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove
5CoCsp/14/2020 zo dňa 15.7.2021, rozsudok Okresného súdu Prešov 29Csp/135/2019 z 8.4.2020,
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 7CoCsp/5/2021 zo dňa 29.4.2021. Navyše aj túto

zmluvnú podmienku SOI taktiež vyhodnotila ako neprijateľnú. UI SOI v tejto súvislosti uviedol, že
neexistuje žiadny ekonomický dôvod, ktorý by nútil spotrebiteľa, ktorý nemá možnosť ovplyvniť zmluvné
podmienky, aby svoj vzťah s dodávateľom podriadil pod ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý
prioritne upravuje vzťahy medzi podnikateľmi. Taktiež dospel k záveru, že favorizovanie Obchodného
zákonníka neprimerane znevýhodňuje spotrebiteľa.

39. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Cdo/294/2019 z 28.2.2022 súd uvádza, že
v spomínanom spore, ktorým sa spotrebiteľ domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
a neprijateľnosti viacerých zmluvných podmienok vrátane aplikácie Obchodného zákonníka súd prvej
inštancie žalobu zamietol a vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam vyslovil názor o jej

procesnej neprípustnosti v individuálnom spotrebiteľskom spore. Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho
súdu SR však nevyplýva, že by odvolací súd, ale aj dovolací súd sa stotožnil s touto argumentáciou.
Odvolací súd sa vôbec nezaoberal posúdením neprijateľnej zmluvnej podmienky ohľadom aplikácie
Obchodného zákonníka, to urobil až dovolací súd, ktorý uviedol len to, že ak spotrebiteľská zmluva
odkazuje na aplikáciu Obchodného zákonníka, tento sa bude aplikovať v prípade, ak bude mať za

následok priaznivejšie podmienky pre spotrebiteľa, ako je napr. premlčacia doba pri uznaní záväzku,
ktorá podľa Obchodného zákonníka je len 4 roky a podľa Občianskeho zákonníka až 10 rokov. S týmto
názorom však nie je možné sa stotožniť, keďže daný výklad nezodpovedá obsahu spornej zmluvnej
podmienky. Tá totiž nedáva stranám, či iným subjektom možnosť výberu občianskoprávnej alebo
obchodnoprávnej úpravy posúdenia právneho vzťahu strán, ale upravuje výlučnú aplikáciu Obchodného

zákonníka, čím si spotrebiteľ zhoršuje svoje zmluvné postavenie, keďže touto zmluvnou podmienkou
stráca oprávnenie domáhať sa ochrany aj pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré sú
upravené len v Občianskom zákonníku a to je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež s už
citovaným § 52 ods. 2 vetou treťou Občianskeho zákonníka. Opäť súd zdôrazňuje, že nie je rozhodujúce,
či a v akom rozsahu dodávateľ túto zmluvnú podmienku použije, ale dôležité je to, či objektívne táto

zmluvná podmienka môže zásadne zhoršiť právne postavenie spotrebiteľa a to nepochybne naplnené
je, keďže právna úprava v Obchodnom zákonníku je v celku nevýhodnejšia pre spotrebiteľa ako
v Občianskom zákonníku.

40. Súd nezdieľa názor žalobcov o neprijateľnosti spracovateľského poplatku a poplatku za správu

úveru. Uvedené poplatky sú v zmluve jasne a zrozumiteľne uvedené hneď v bode 1 I. časti Zmluvy
medzi základnými podmienkami úveru. Aj keď možno dôvodiť, že tento poplatok nebol individuálne
dojednaný, keďže je súčasťou predtlačeného formulára, obsah ktorého nemohli žalobcovia ovplyvniť, nič
to nemení na skutočnosti, že je zrozumiteľný a určitý a jasne z jeho označenia vyplýva, že protiplnením
je spracovanie zmluvy a poskytnutie úveru. Nie je možné opomenúť, že právna úprava nevylučuje,

aby účastníci úverovej zmluvy si nemohli dohodnúť ako odplatu za poskytnutie úveru okrem úroku
aj jednorazový poplatok. Možnosť dojednania odplaty pri úverovej zmluve jasne vyplýva z § 499
Obchodného zákonníka, ale aj § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, prípadne § 1 ods. 1 nariadenia Vlády
SR č. 87/1995 Z.z., ale poukázať možno aj na § 2 písm. g/ a § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010Z.z., keďže vo všetkých týchto ustanoveniach sa uvádza, že veriteľ môže od spotrebiteľa požadovať
úrok a poplatky.

41. V danom prípade zmluvne dohodnutý poplatok 531,07 Eur pri úvere vo výške 56.429 Eur je
dostatočnetransparentnýapretožalobcoviabolizrozumiteľneuzrozumenístým,žeokremdohodnutého
úroku majú zaplatiť aj tento poplatok. Vylúčenie súdnej kontroly zmluvnej podmienky nastáva (okrem
iného) v prípade, ak sú zmluvné podmienky formulované jasne a zrozumiteľne ako sa to uvádza
v paragrafe 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tento záver vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora

EÚ vo veci C – 26/13 zo dňa 30.4.2014, v ktorom Európsky súd uviedol, že rozhodujúce je to, či
zmluva transparentným spôsobom uvádza príslušnú zmluvnú podmienku, či spotrebiteľ bol o nej riadne
informovanýpreduzavretímzmluvyačimoholnazákladejasnýchazrozumiteľnýchkritériípredpokladať
hospodárske dôsledky, ktoré z nej pre neho vyplývajú. Podobný záver prijala aj Európska komisia
v prejudiciálnom konaní vedenom na návrh Krajského súdu v Prešove v spore F. G. proti spoločnosti
Provident Financial s.r.o. Európska komisia vo svojich pripomienkach z 3.2.2014 posudzovala takzvaný

administratívny poplatok v zmluve o spotrebiteľskom úvere a uviedla, že smernica 93/13/EHS sa má
vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka určujúca výšku administratívneho poplatku sa môže
považovať za jasnú a zrozumiteľnú vtedy, ak je jasná a zrozumiteľná z formálneho a gramatického
hľadiska a umožňuje spotrebiteľovi posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré pre neho z danej zmluvnej
podmienky vyplývajú. K podobnému záveru napokon dospel aj Súdny dvor EÚ vo veci C – 621/17 v

rozsudku z 3.10.2019 vo veci Gyula Kiss proti CIB bánk Zrt a spol., v zmysle ktorého článok 4 ods. 2
a článok 5 smernice Rady 93/13/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že z požiadavky, podľa ktorej
musíbyťzmluvnápodmienkaformulovanájasneazrozumiteľne,nevyplývapovinnosť,abytakézmluvné
podmienky, o aké ide vo veci samej, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú obsiahnuté v zmluve o
úvere uzatvorenej so spotrebiteľmi, pričom presne určujú sumu poplatkov za správu a za poskytnutie

úveru, ktoré znáša spotrebiteľ, spôsob ich výpočtu a dátum ich splatnosti, tiež podrobne špecifikovali
všetky služby poskytované ako protihodnota dotknutých súm. Európsky súd uviedol aj to, že článok 3
ods. 1 citovanej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že taká zmluvná podmienka, ktorá sa týka
poplatkov za správu zmluvy o úvere, ktorá neumožňuje jednoznačne určiť konkrétne služby poskytované
ako protihodnota, v zásade nespôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery na úkor spotrebiteľa

značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami strán, ktoré vyplývajú zo zmluvy. Súd rozhodne
nesúhlasí s argumentáciou, že tento rozsudok sa týka výkladu maďarského práva. Súdny dvor EÚ
nemôževykladaťprávnenormyčlenskýchštátovEÚ,alelenprávnenormyEÚ(vtomtoprípadesmernice
Rady 93/13/EHS) a jeho výklad je záväzný pre všetky členské štáty EÚ, teda aj SR. Napokon v tejto
súvislosti súd poukazuje aj na stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu

ČR Cpjn 200/2014 zo dňa 23.4.2014, podľa ktorého sa nevyžaduje pre poplatok za správu úveru, aby
boli uvedené všetky činnosti, za ktoré je poplatok dohodnutý a napokon k tejto problematike zaujal názor
aj Ústavný súd ČR v náleze III. Ú 3725/13 zo dňa 10.4.2014. Aj Ústavný súd uviedol, že nie je potrebné
špecifikovať služby, ktoré sú poskytované bankou za paušálny poplatok, ale klient musí byť dostatočne
informovaný, tak aby po zrelej úvahe akceptoval alebo odmietol ponúknuté podmienky. Je potrebné si

uvedomiť, že banka pri uzatváraní úverovej zmluvy kalkulovala s tým, že jej výnos bude tvorený úrokom
a poplatkami, ak by počítala iba s príjmom z úrokov nepochybne by sa to premietlo do výšky úrokovej
sadzby.

42.SozáveromrozsudkuSúdnehodvoraEÚvoveciC-621/17sastotožnilajNajvyššísúdSRvrozsudku

7Cdo/294/2019 zo dňa 28.2.2020, v ktorom uviedol, že z označenia sporného poplatku vyplýva, že ide
o poplatok za poskytnutie úveru, teda za úkony na strane veriteľ, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie
zmluvy a ktoré sú jeho internou záležitosťou a súčasťou jeho nákladov, teda za úkony veriteľa súvisiace
s poskytnutím úveru a to vypracovanie zmluvy, jej uzatvorenie a pod. Poplatok za poskytnutie úveru teda
predstavujecenuzaposkytovanieslužbyveriteľom,pričommožnosťjehouplatňovaniapripúšťaajzákon

č. 129/2010 Z.z. a táto možnosť vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ. Nemožno teda v súvislosti
s dojednaním poplatku za poskytnutie úveru dospieť k záveru o existencii nekalej zmluvnej podmienky.
Najvyšší súd poukázal aj na to, že nemožno opomenúť tú skutočnosť, že bolo na spotrebiteľovi, ktorý
mohol posúdiť hospodárske dôsledky vyplývajúce zo zmluvy, či ju uzavrie a ak sa mu poplatok za
poskytnutie úveru, ktorý bol v zmluve vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne, javil vysoký, nič mu

nebránilo obrátiť sa na iný subjekt. Dovolací súd mal za to, že nemožno tolerovať, aby dovolateľ
(spotrebiteľ), ktorý vopred vedel, že bude musieť zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru a zároveň poznal
jeho výšku, zmluvu aj napriek tomu uzavrel, teda s poplatok a jeho výškou súhlasil a následne zaujal
stanovisko, že poplatok predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.43. Súd si osvojil aj závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Prešove 23CoCsp/6/2022
zo dňa 20.4.2023, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 29Csp/9/2022-40 zo dňa

1.6.2022, ktorým bola žaloba o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky ohľadom spracovateľského
poplatku a poplatku za správu úveru voči žalovanej Tatra banke a.s. zamietnutá. Odvolací súd
uviedol, že z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-621/17 vyplýva záver o tom, že smernicu
Rady 93/13/EHS je potrebné vykladať tom zmysle, že pripúšťa dojednanie poplatkov za správu
a poplatkov za správu a poplatku za poskytnutie úveru, ktoré znáša spotrebiteľ, pričom nemusia byť

špecifikované všetky služby poskytované ako protihodnota dotknutých súm. Aj keď sa jednalo o výklad
maďarského práva, podľa názoru odvolacieho súdu, tento výklad sa bude vzťahovať aj na slovenský
právny poriadok, pokiaľ ide o posúdenie prijateľnosti obdobných poplatkov, pretože slovenské právo
pripúšťa dojednanie uvedených poplatkov. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7Cdo/294/2019 zo
dňa 28.2.2020 tiež vyplýva, že toto rozhodnutie Súdneho dvora EÚ je relevantné aj pre slovenské
právo. Súd 2.inštancie ďalej konštatoval, že predmetné poplatky nepredstavujú poplatky za služby,

ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej časti nesleduje záujmy spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. t/
Občianskeho zákonníka). Dojednanie a správa úveru sú rovnako v záujme dodávateľa aj spotrebiteľa,
ktorý predsa mal záujem o poskytnutie úveru a má záujem na tom, aby jeho úverový vzťah naďalej
trval, aby mohol podľa svojich predstáv disponovať so sumou úveru. Nedostatok správy úveru by mohol
viesť k tomu, že by úverový vzťah predčasne skončil, čo nie je záujmom poctivého dlžníka. Napokon

odvolací súd uviedol aj to, že aj keď rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Cdo/294/2019 neuvádza, že
sa zaoberal aplikáciou § 53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho zákonníka, z obsahu rozhodnutia vecne
vyplýva, že dovolací súd sa v tejto veci zaoberal prijateľnosťou dojednania poplatku za poskytnutie
úveru t.j. za úkony na strane veriteľa, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie zmluvy a ktoré sú jeho
internou záležitosťou a súčasťou jeho nákladov. Z tohto rozhodnutia vyplýva záver o tom, že takýto

poplatok je prijateľný. Napokon odvolací súd uviedol, že aj keď by predmetné zmluvné podmienky vo
vzťahu k žalovanému, skoršími súdnymi rozhodnutiami boli určené za neprijateľné, právne posúdenie je
potrebné zmeniť s ohľadom na spomínaný rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Cdo/294/2019 z 28.2.2022.
K záveru o tom, že nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku pri spomínaných poplatkoch dospel
aj Krajský súdu v Nitre v rozsudku 9CoCsp/21/2021 z 28.7.2021, ale tiež Krajský súd v Prešove

v rozsudku 17CoCsp/46/2022 z 31.1.2023, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov č.k.
29Csp/19/2022-140 z 30.6.2022.

44. Súd teda argumentáciu žalobcov ohľadom zdôvodnenia neprijateľnosti spomínaných poplatkov
považuje za nesprávnu, nenáležitú a navyše nepochopiteľnú pokiaľ tvrdia, že spomínané poplatky boli

v zmluve uvedené nezrozumiteľne a nejasne, s čím rozhodne nie je možné súhlasiť. Súd preto ich žalobu
v tejto časti zamietol.

45. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP.
Predmetom sporu boli 4 zmluvné podmienky, súd žalobe vyhovel ohľadom troch zmluvných podmienok

a ohľadom jednej bol úspešný žalovaný a preto podľa zásady pomeru úspechov strán v spore súd priznal
úspešnejším žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.