Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. október 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 61P/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123203287
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2123203287.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v právnej veci navrhovateľky: W. N., rodená M., narodená

XX.XX.XXXX, bytom Z. D. S. XX a manžela, ktorý návrh nepodal: V. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom
W.Z.,vkonaníorozvodmanželstvaaúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletýmdeťom:
1. R. N., narodená XX.XX.XXXX a 2. Z. N., narodená XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené procesným
opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky W. N., rodenej M., narodenej XX.XX.XXXX a manžela, ktorý návrh
vo veci nepodal V. N., narodeného XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX vo S., ktoré je zapísané
v knihe manželstiev matričného úradu S., vo zväzku S., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým

číslom XX, rozvádza.

II. Maloleté deti R. N., narodená XX.XX.XXXX a Z. N., narodená XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode
manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté zastupovať a spravovať ich majetok.

IV. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.

V. Otec sa zaväzuje prispievať na výchovu a výživu maloletej R. sumou 200,- Eur mesačne a maloletej
Z. sumou 200,- Eur mesačne, vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, s tým, že nedoplatok
na výživnom v sume 8.032,97 Eur je povinný uhradiť k rukám matky do 31.12.2024.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom,doručenýmsúdudňa31.05.2023,sanavrhovateľkadomáhalarozvodumanželstvaaúpravy

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.

2. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka a odporca sa zoznámili v zahraničí kde
aj spoločne bývali. Po trojročnej známosti uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v rímskokatolíckom
kostole vo S.. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Účastníci uzavreli manželstvo po 3 rokoch
trvajúcej známosti. Manželstvo uzatvárali zo vzájomnej náklonnosti a lásky. Manželstvo spočiatku
prebiehalonormálne,bolousporiadanéaharmonické.Postupnepourčitomčase(teda3rokyposvadbe)

sa začali prejavovať medzi manželmi prvé nezhody. Podľa názoru navrhovateľky tieto nedorozumenia
a nezhody pramenili zo skutočnosti, že dlhší spoločný život s každodennými starosťami a povinnosťami
odhalil rozdielnosť ich názorov na život a výchovu detí. Vzťahy medzi manželmi sa postupne zmenili a
citovo vzájomne ochladli. Odrazom tejto skutočnosti je fakt, že prestali spolu viesť normálny manželskýživot. Ich názorové a povahové rozdiely v poslednom roku ich spoločnej domácnosti vyúsťovali do
konfliktov a hádok, pričom nechceli, aby toho svedkom bol ich maloleté dcéry. Účastníci sa snažili riešiť
svoje vzájomné problémy, avšak bez akýchkoľvek výsledkov. Výsledkom tohto dlhotrvajúceho stavu bola

skutočnosť, že odporca chcel manželstvo ukončiť s čím navrhovateľka súhlasila a odsťahovala sa zo
spoločnej domácnosti v mesiaci december 2020 a odišla spolu s deťmi na Slovensko. Jej rozhodnutie
v tomto smere bolo definitívne a sledovala tým hlavne to, aby sa v záujme ich spoločných detí, vyhli
zbytočným konfliktom. Navrhovateľka sa domnievala, že takto sa medzi ňou a manželom nebudú
nezhody vyhrocovať a môžu si navzájom zachovať seriózne vzťahy a komunikáciu, ktoré ako rodičia

maloletých dcér chcú udržať. Po niekoľkých pokusoch o obnovenie normálneho manželského života
obaja manželia usúdili, že ich názory na spoločný manželský život, na spoločné hospodárenie a na
výchovu dieťaťa, sú veľmi odlišné a nie je reálna nádej, že sa v týchto veciach vzájomne pochopia a
budú rešpektovať jeden druhého. Účastníci prestali spolu intímne žiť v roku 2020, kedy sa navrhovateľka
odsťahovala zo spoločnej domácnosti, nevedú spoločnú domácnosť ani normálny manželský život.
Navrhovateľka sa z týchto dôvodov rozhodla podať návrh na rozvod, pretože si uvedomila, že ich

manželstvo je nefunkčné. Vzhľadom na skutočnosti že manželstvo s odporcom už dlhodobo neplní
ani svoju spoločenskú funkciu, možno jednoznačne konštatovať, že rozvrat v našom manželstve je
dlhodobý a s poukazom na vyššie uvedené, aj trvalý. Manželstvo neplní svoj spoločenský účel a ani
v budúcnosti plniť nebude. Vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a nie je nádej na obnovu
manželstva. Navyše má odporca nový vzťah, preto žiadam súd o rozvod manželstva. Zároveň žiadala

aby sa maloleté deti na čas po rozvode zverili do osobnej starostlivosti matky, a aby otec bol zaviazaný
prispievať na výživu maloletých dcér a to vo výške 200,-Eur na každú.

3. Matka k návrhu pripojila prehľad výdavkov maloletých detí, sobášny list, rodné listy maloletých detí,
potvrdenie o príjme 2023, peňažný príspevok na opatrovanie FO-2023, potvrdenie o poberaní prídavkov

na maloleté dieťa, sms-komunikácia s manželom.

4. Manžel, ktorý vo veci návrh nepodal sa k podanému návrhu nevyjadril.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky ako i

predloženými listinami nachádzajúcimi sa v spise a na základe ktorého zisti nasledovný skutkový a
právny stav.

6. Z návrhu na rozvod manželstva vyplynulo, že toto neplní svoju účel od roku 2020, kedy
sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Manželia spolu intímne nežijú, spoločne

nehospodária a z návrhu tiež vyplynulo, že manžel ktorý návrh vo veci nepodal má nový vzťah.

7. Zo sobášneho listu vyplynulo, že účastníci manželstvo uzavreli XX.XX.XXXX a toto je zapísané v
knihe manželstiev matričného úradu S. zväzok S.. Ročník XXXX strana XX por. č. XX.

8. Z rodných listov maloletých detí vyplynulo, že maloletá Z. sa narodila XX.XX.XXXX, maloletá R. sa
narodila XX.XX.XXXX. Obe maloleté sa narodili v Z., Nemeckej spolkovej republike.

9. Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Trnave vyplynulo, že matka poberala peňažný
príspevok na opatrovanie za rok 2022 v sume 5.508,22 Eur.

10. Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Trnave vyplynulo, že matka poberala peňažný
príspevok na opatrovanie za rok 2023 v sume 2.799,-Eur.

11. Z potvrdenia Familienkasse Bayern Süd vyplynulo, že navrhovateľka poberala detské prídavky

počnúc januárom 2021.

12. Z výpisu katastra nehnuteľností vyplynulo, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou rodinného domu
so záhradou a samostatnou garážou v katastrálnom území Slovenská Nová Ves, obci Slovenská Nová
Ves, okrese Trnava.

13. Lustrácie v Sociálnej poisťovni, REGOBE, dožiadania prostredníctvom justičných orgánov v Českej
republike, ako aj oznámenie Daňového úradu Trenčín boli negatívne.14. Z sms komunikácie medzi navrhovateľkou a manželom ktorý návrh vo veci nepodal bol preukázaný
čistý príjem manžela vo výške 40.000,- CZK.

15. Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že manžel na výživnom od podania návrhu dlží sumu 8.032,97-
Eur nakoľko vykonal za uvedené obdobie úhradu na výživnom v celkovej výške 767,03 Eur. S maloletými
bol v kontakte za rok 2024 celkom 2 dni počas Veľkonočných sviatkov.

16. Podľa čl. I základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Zákon o rodine“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok
všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach.
Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

17. Podľa ustanovenia § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

18. O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná

starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa
nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd (§ 19 ods. 1, 2 zákona o
rodine).

19. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

20. Podľa §23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti.

21. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

22. Podľa § 24 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak

sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa
obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa,
súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je
nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní

dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

23. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov smaloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

24. Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

25. Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri
určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

26. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia ako i vzhľadom na vykonané dokazovanie, súd mal

za to, že návrh navrhovateľky v časti rozvodu manželstva je dôvodný, keďže v predmetnej veci sú
splnenépodmienkyprerozvodmanželstvaúčastníkovkonania.Manželsaknávrhunarozvodnevyjadril.
Súd mal z vykonaného dokazovania za to, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a vzhľadom na jednoznačný postoj manželky, od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd poukazuje na to, že manželstvo je

dobrovoľným zväzkom muža a ženy a nikoho nemožno nútiť, aby zotrvával vo vzťahu, ktorý je dlhodobo
nefunkčný.Manželstvoúčastníkovneplnížiadnuzosvojichfunkcií,ktorévyplývajúzdikcie§18Zákonao
rodine (t. j. že manželia sú povinní spolu žiť, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné
prostredie) a preto súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Ako príčinu rozvratu
manželstva, súd zistil povahové a názorové rozdielnosti oboch manželov, ktoré viedli k postupnému

vzájomnému citovému odcudzeniu.

27. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie

zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

28. Podľa § 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť

venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

29. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.32. Podľa § 77 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé

opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

33. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

34. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „C.m.p.“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy
žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a

konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

35. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

36. Podľa § 92 veta prvá C.m.p., na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého
obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden
z nich.

37. Podľa § 93 C.m.p., konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.

38. Podľa § 94 C.m.p., účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

39. Podľa § 100 C.m.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

40. Vzhľadom na návrh matky súd styk maloletých detí s otcom neupravil a otec sa k návrhu nevyjadril.

41. Pokiaľ ide o návrh matky na určenie výživného, súd skúmal pomery navrhovateľky a pomery otca.
Súd mal preukázané, že jednak došlo k všeobecne známemu zvýšeniu životných nákladov. Maloleté deti

bývajú s matkou v rodinnom dome, zabezpečenom matkou do jej vlastníctva. Matka vyčíslila náklady
maloletých detí (č.l. 4). Súd ustálil odôvodnené potreby maloletých detí vo výške 200,-Eur mesačne
na každé maloleté dieťa na základné vzdelávanie, stravu, oblečenie, obuv, hygienu, drogériu, knižky a
hračky, voľnočasové aktivity, zdravotnú starostlivosť a pomerné náklady na bývanie v sume 200,-Eur
na každé maloleté dieťa. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, okrem domu, kde bývajú, nevlastní

ďalšie nehnuteľnosti, má príjem zo zamestnania, poberá prídavok na maloleté deti a uplatňuje si daňový
bonus na maloleté deti. Celá osobná starostlivosť o maloleté je na matke, matka riadne zabezpečuje
starostlivosť o maloleté, uhrádza ich výdavky. Otec matke so starostlivosťou o maloleté deti nepomáha,
s maloletými sa stretáva sporadicky, za rok 2024 to boli 2 dni. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súdprihliadaajnato,ktorýzrodičovavakejmieresaodetiosobnestará.Vdanomprípadesaomaloleté

staráibamatka,otecmatkesostarostlivosťouomaloleténijakonepomáha,celástarostlivosť,ovýchovu,
zabezpečovanie, prípravu stravy, opateru o maloletých, vodenie do a z predškolského zariadenia resp.
školského zariadenia, či k lekárovi ako aj starostlivosť o maloleté počas choroby je na matke. Otec
nie je vedený ako zamestnanec ani samostatne zárobkovo činná osoba v Sociálnej poisťovni. Súd
vychádzal z možnosti otca ako aj zo samotného vyjadrenia otca o jeho čistom príjme. Otec sa vyhýba

plneniu zákonnej vyživovacej povinnosti. Každý rodič je však povinný plniť si svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosti k dieťaťu, pokiaľ nie je schopné samé sa živiť. Súd mal lustráciou otca v Sociálnej poisťovni
preukázané, že otec nie je poberateľom invalidného dôchodku, a teda je schopný pracovať a dosahovať
primeraný príjem. Súd návrhu matky s prihliadnutím k názoru opatrovníka vyhovel a určil výživné pre
každé maloleté dieťa 200,-Eur mesačne. Otcovi vzniklo zročné výživné za obdobie od podania návrhu,

to je odo dňa 31.05.2023 do 14.10.2024 vo výške 8.032,97 Eur (pomerná časť 06/2023 ako 200 Eur/31
dní x 2).42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak ako je vo výrokovej časti
uznesenia uvedené, keďže Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak.

43.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostíazákonnýchustanovení,súdrozhodoltak,akojeuvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p. a § 355 ods. 2 C.s.p. v spojení s
§ 357 písm. m) C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.) v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Bez právnych účinkov podá odvolanie ten
účastník konania, ktorý sa vzdal odvolania po vyhlásení rozsudku (§ 368 C.s.p.). Rozsudky o výživnom

sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na exekúciu podľa Exekučného poriadku.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.