Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/124/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522200360
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2522200360.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B.,
narodeného XX.XX.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Krajinská cesta 5053/13, Piešťany, dieťa matky C.
D., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, zastúpenej JUDr. PhDr. Luciou Cepka Zvolenskou,
advokátkou so sídlom Kollárova 17, Trnava, a otca F. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom G.
XXXX/X, H., za účasti Krajskej prokuratúry Trnava, so sídlom Dolné Bašty 1, Trnava, v konaní o návrhu
otca na zvýšenie výživného na maloleté dieťa a o návrhu matky na úpravu styku s maloletým dieťaťom

a na uloženie výchovného opatrenia, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.
PN-6P/24/2022-336 zo dňa 23.01.2024, v spojení s opravným uznesením č. k. PN-6P/24/2022-346 zo
dňa 07.02.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku IV. p o t v r d z u j e a vo zvyšnej odvolaním
napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 07.02.2024 z
r u š u j e a v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 23.01.2024 v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zmenil rozsudok
Okresného súdu Piešťany č. k. 5P/84/2015 - 110 zo dňa 03.06.2016 v časti o výživnom pre maloletého

A. B. tak, že vyživovaciu povinnosť matky zvýšil zo sumy 100,- Eur na sumu 130,- Eur mesačne s
účinnosťou od 23.02.2022, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
do rúk otca (I. výrok), nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 575,- Eur povolil matke zaplatiť
v mesačných splátkach po 40,- Eur spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia nedoplatku
s tým, že v prípade omeškania čo i len jednej splátky stáva sa splatným celé dlžné plnenie (II.
výrok), konanie o zmene úpravy styku matky s maloletým dieťaťom zastavil (III. výrok), maloletému
dieťaťu, otcovi a matke uložil výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa sociálnemu

a psychologickému poradenstvu, ambulantne, alebo terénnou formou poskytovanému im Centrom
pre rodiny a deti Piešťany, Sasinkova 11, Piešťany, a to v počte 40 hodín konzultácií s účinnosťou od
právoplatnosti tohto rozsudku (IV. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania (V. výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 1, § 35, § 36, § 37, §
121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ust. § 191 ods. 1, § 217

ods. 1, § 232 ods. 2, 3, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ust. § 26,
§ 37 ods. 2 písm. d), § 62 ods. 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 prvej vety, ods. 3
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).3. Konštatoval, že otec sa návrhom podaným na súde dňa 23.02.2022 domáhal zvýšenie výživného
na maloleté dieťa zo sumy 100,- Eur na sumu 250,- Eur mesačne počnúc dňom 23.02.2022. Matka
v písomnom podaní zo dňa 22.01.2023 podala protinávrh na úpravu styku s maloletým dieťaťom

a na uloženie výchovného opatrenia, zároveň uviedla, že so zvýšením výživného nesúhlasí a žiadala
návrh otca zamietnuť. V priebehu konania svoj názor zmenila a uviedla, že je schopná platiť výživné na
maloleté dieťa v sume 130,- Eur mesačne. Na pojednávaní dňa 23.01.2024 matka vzala svoj návrh na
zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom späť a žiadala, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Otec,
kolízny opatrovník i prokurátor so späťvzatím návrhu súhlasili, preto súd prvej inštancie konanie v tejto

časti zastavil podľa ust. § 29 ods. 1 CMP.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.
k. 5P/84/2015-11 zo dňa 03.06.2016 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené a bola
schválená rodičovská dohoda v znení, že maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti otca,
matka sa zaviazala platiť výživné na maloleté dieťa v sume 100,- Eur a súčasťou rozsudku bola aj

dohoda ohľadom styku matky s dieťaťom.
Zo správy o priebežnom hodnotení vykonávania opatrenia Centra pre deti a rodiny Piešťany zo
dňa 14.04.2023 bolo zistené, že s rodinou maloletého dieťaťa začali pracovať 01.03.2023, kedy sa
uskutočnila rodinná konferencia. Celkovo bolo plánovaných 15 hodín, vyčerpaných bolo 4,5 hodiny
priamej práce. Cieľom spolupráce bolo poskytovanie sociálneho a psychologického poradenstva

rodičom z dôvodu pomoci pri znovuobnovení vzťahu matky s maloletým A.. Individuálne stretnutia s
rodičmi a dieťaťom sa uskutočňovali v ambulancii. Z individuálnych stretnutí vyplynulo, že obaja rodičia
majú rozdielny pohľad na rozchodovú situáciu. V rámci stretnutí s dieťaťom viedli rozhovor o jeho
záujmoch, školských výsledkoch a trávenia voľného času. Maloleté dieťa sa vyjadrilo, že nemá záujem
o stretnutie s matkou, ako dôvod uvádzalo, že ich matka vyhodila z domu. Povedalo, že si to aj pamätá,

nevedelotovšakbližšiepopísať.Vspráveozáverečnomhodnotenívykonávaniaopatreniavypracovanej
dňa 12.05.2023 Centrom pre deti a rodiny Piešťany, v závere centrum uviedlo, že cieľ ich práce nebol
naplnený a na jeho naplnení ani nemožno pracovať, pretože maloletý A. odmieta návštevu v centre a
bez neho nemožno pracovať na obnovení vzťahu matky s dieťaťom.
Podľa potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trnava matka poberala v roku 2022 rodičovský

príspevok vo výške 280,- Eur a prídavok na dieťa vo výške 30,- Eur. V roku 2023 poberala rodičovský
príspevok vo výške 301,- Eur, a to do apríla 2023. Prídavok na dieťa poberá vo výške 60,- Eur mesačne.
Z potvrdenia gynekológa zo dňa 21.11.2023 vyplýva, že matka mala potvrdenú rizikovú graviditu od
20.11.2023, bola práceneschopná a mala doporučený kľudový režim. Z potvrdenia zamestnávateľa
manžela matky maloletého vyplýva jeho priemerný čistý mesačný zárobok v roku 2022 vo výške

1.949,85 Eur a v roku 2023 vo výške 2.321,79 Eur.
Otec mal v roku 2022 priemerný mesačný zárobok vo výške 912,20 Eur a v roku 2023 vo výške 1.059,23
Eur. Z predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platného k 01.12.2022 H. stavebného
bytového družstva vyplýva mesačná zálohová úhrada otca za užívanie bytu vo výške 174,- Eur. Otec
predložil výpisy z účtu za obdobie jún - december 2023, z ktorých vyplýva platba za byt vo výške 180,-

Eur mesačne. Za elektrinu platí otec preddavkovo 30,- Eur mesačne, za internet platí mesačne 47,65
Eur a za plyn platí 21,- Eur štvrťročne.

5. V časti o zvýšení výživného na maloleté dieťa súd prvej inštancie porovnajúc pomery účastníkov v
čase ostatnej úpravy výživného so súčasnými, dospel k záveru o podstatnej zmene pomerov tak na

strane maloletého A., ako aj na strane oboch rodičov. Od ostatnej úpravy výživného uplynulo sedem
rokov.Maloletédieťamalovčaseposlednejúpravy4roky,navštevovalomaterskúškolu,zvýšenénároky
na výživu nemalo. V súčasnosti má 12 rokov, navštevuje šiestu triedu základnej školy a je nepochybne
zrejmé, že vzrástli nielen jeho základné bežné potreby, ale aj ďalšie odôvodnené potreby súvisiace
s vekom, výchovou, vzdelávaním, záujmami, mimoškolskými aktivitami a podobne, preto je návrh otca

na zvýšenie výživného odôvodnený. Ku zmene pomerov došlo i na strane otca, ktorý v čase ostatnej
úpravy výživného dosahoval mesačný zárobok 705,- Eur a v súčasnosti je jeho priemerný mesačný
príjem 1.059,88 Eur, čo je rozdiel 354,88 Eur. U matky tiež nastala za obdobie 7 rokov zmena, keďže
dňa 15.02.2020 uzatvorila manželstvo a dňa 27.03.2020 porodila syna D., s ktorým bola na trojročnej
rodičovskej dovolenke. V čase ostatnej úpravy výživného mala príjem z podnikateľskej činnosti vo výške

500,- Eur. V súčasnosti je jej jediným príjmom 60,- Eur v podobe prídavku na maloletého D., keďže sa
aktuálne zotavuje po spontánnom potrate pár dní pred Vianocami. Súd prvej inštancie uzavrel, že zmena
pomerov od ostatnej úpravy výživného u nej nastala v tom, že jej pribudla vyživovacia povinnosť a klesol
jej príjem v období, kedy poberala rodičovský príspevok vo výške 280,- Eur o sumu 220,- Eur a v období,kedy poberala rodičovský príspevok v sume 301,- Eur o sumu 199,- Eur. U oboch rodičov skonštatoval
zmenu majetkových pomerov, keďže otec nadobudol vlastnícke právo k bytu a matka spoluvlastnícke
právo (BSM) k rodinnému domu.

6.Vsúvislostisvýdavkamimaloletéhodieťaťasúduviedol,žejehobežnévýdavkyspočívajúvnákladoch
na stravu, hygienu, oblečenie, obuv, školu a pod., ktoré nebolo potrebné preukazovať, avšak bolo
potrebné ustáliť ich primeranosť v súvislosti s vekom, zdravotným stavom a rastom životných nákladov.
Otec na pojednávaní dňa 23.11.2023 vo svojom výsluchu bežné mesačné výdavky maloletého dieťaťa

vyčíslil v sume 265,80 Eur (oblečenie, obuv 20,- Eur, hygienické potreby 12,50 Eur, škola - ZRPŠ, výlety,
pomôcky, a pod. 20,80 Eur, tréningy, zápasy 12,50 Eur, strava 200,- Eur). Matka považovala sumu
165,10 Eur mesačne (obuv 20,- Eur, oblečenie 16,70 Eur, hygienické potreby 8,30 Eur, školské výdavky
7,10 Eur a strava 113,- Eur) ako primeranú a zodpovedajúcu základným a nevyhnutným výdavkom
maloletého dieťaťa. Podľa potvrdenia vystaveného riaditeľom základnej školy, ktorú maloleté dieťa
navštevuje, mesačné výdavky spojené so školou predstavovali v školskom roku 2022/2023 sumu 14,80

Eur (poplatok ZRPŠ, poistenie proti úrazu, pracovné zošity, exkurzia, výlet, školský klub). Súd ustálil
výšku mesačných výdavkov spojených s bežnými potrebami maloletého A. v sume 247,- Eur (strava
200,- Eur, oblečenie, obuv 20,- Eur, hygiena 12,50 Eur, škola 14,80 Eur).
Okrem bežných a základných potrieb maloletého A. do jeho mesačných výdavkov zahrnul aj náklady
súvisiace s bývaním, vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Náklady

súvisiace s bývaním predstavujú čiastku 90,- Eur, keďže otec platí mesačné platby za byt vo výške 180,-
Eur (180,- Eur : 2). Mesačný výdavok v sume 5,- Eur za poplatok za komunálny odpad 118,26 Eur
ročne, t. j. 9,80 Eur mesačne : 2. Otec platí úhrady za TV + internet 48,- Eur mesačne, za elektrinu 30,-
Eur mesačne a za plyn 7,- Eur, celkom 85,- Eur. Náklady na maloleté dieťa tak predstavujú sumu 42,50
Eur (85,- Eur : 2). Do nákladov maloletého dieťaťa súd nezahrnul mesačnú splátku hypotéky, poistky za

poistenie domácnosti, PZP motorového vozidla, ani daň z nehnuteľnosti, pretože ide o výdavok otca,
ktorý nemožno zahrnúť do výdavkov dieťaťa, na úhrade ktorých sa má podieľať aj matka. Rovnako
tak súd neprihliadol na otcom platené úrazové poistenie maloletého dieťaťa a platby na sporiaci účet
dieťaťa, keďže otec má k týmto účtom dispozičné právo a možnosť kedykoľvek tieto účty zrušiť. Možno
teda uzavrieť, že výdavky maloletého A. súvisiace s užívaním bytu, v ktorom býva so svojím otcom

predstavujú čiastku 137,50 Eur.
Mimoriadne a zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom maloletý A. nemá. V období 31.07.
- 05.08.2022 absolvoval športový Letný kemp na Skalke pri Kremnici, čo otec preukázal faktúrou
vystavenou Športovým klubom 1. FBC Trenčín a výdavok s tým spojený predstavoval sumu 250,- Eur.
Maloletý navštevoval florbal, mesačné výdavky s tým spojené otec nepreukázal, preto súd akceptoval

len tento výdavok 250,- Eur, na ktorom sa by sa mala podieľať aj matka. Pokiaľ ide o športové aktivity
maloletého, otec uviedol, že maloletý hrá stolný tenis, mesačne platí členský príspevok 30,- Eur. Uviedol,
že má výdavky aj v súvislosti s tréningami a turnajmi, čo mesačne predstavuje čiastku 30 – 50,- Eur,
avšak tieto náklady nepreukázal. Vychádzajúc z preukázanej platby 15,- Eur dňa 27.10.2022 za stolný
tenis, súd prvej inštancie ustálil tento výdavok spojený so športovou aktivitou v sume 15,- Eur mesačne.

Súd prvej inštancie považoval za odôvodnené náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním,
starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým
vyžitím a záujmami maloletého dieťaťa sumu 400,- Eur mesačne.

7. Vecne súd prvej inštancie argumentoval, že na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa

bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, v prejednávanom
prípade matky. V konaní bolo preukázané, že v rozhodnom období, teda od podania návrhu otca na
zvýšenie výživného boli jej možnosti a schopnosti značne obmedzené tým, že jej pribudla vyživovacia
povinnosť k maloletému dieťaťu, s ktorým bola na rodičovskej dovolenke, čím sa jej príjem podstatne
znížil, pretože poberala rodičovský príspevok. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadol na tento

pokles príjmu a (majúc na zreteli rozhodujúci stav v čase rozhodovania) vychádzal z aktuálneho stavu,
kedy sa matka zdravotne zotavuje po spontánnom potrate, zabezpečuje starostlivosť maloletému D.
a objektívne nie je v jej reálnych možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si taký príjem, aby mohla
maloletému A. platiť výživné pokrývajúce nielen jeho základné potreby, ale aj ďalšie odôvodnené potreby
súvisiace s bývaním, športovými aktivitami, výchovou, záujmami, krúžkami, tábormi, výletmi a pod..

V súčasnosti objektívne nie je v možnostiach a schopnostiach matky zabezpečiť si taký príjem, aby
mohla platiť zvýšené výživné vo výške, ktorú požadoval otec (pozn. nemožno prihliadať na skutočnosti,
ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú v budúcnosti), je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť
len bežné a základné potreby maloletého A., nepresahujúce obvyklú základnú mieru jeho potrieb. Súdustálil tieto bežné, základné potreby maloletého dieťaťa v sume 247,- Eur mesačne. Vychádzajúc zo
zásady, že vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, na úhradách základných potrieb maloletého
dieťaťa sa má každý z rodičov podieľať v sume 123,50 Eur. Súd určil výšku výživného 130,- Eur, keďže

matka sama navrhla takúto výšku výživného s odôvodnením, že s pomocou svojho manžela a otca bude
schopná túto čiastku uhrádzať. Súd prvej inštancie apeloval na matku maloletého, aby v budúcnosti
vyvinula všetko úsilie, aby si zabezpečila príjem v takej výške, aby bola schopná platiť na maloletého A.
vyššie výživné, minimálne vo výške 200,- Eur, pretože nemožno od otca požadovať, aby sa podieľal na
všetkých odôvodnených výdavkoch maloletého dieťaťa sám.sám dsám

8. Vzhľadom na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky na maloleté dieťa zo sumy 100,- Eur na sumu
130,- Eur s účinnosťou od 23.02.2022 (od podania návrhu na súd), jej vznikol nedoplatok na zročnom
výživnom za obdobie od 23.02.2022 do 30.09.2023 vo výške 575,- Eur, t.j. nedoplatok za obdobie od
23.02.2022 do 28.02.2022 za 5 dní v sume 5,- Eur (1,- Euro/deň x 5) a za obdobie od 01.03.2022 do
30.09.2023 (matka od októbra 2023 platí výživné vo výške 130,- Eur mesačne), t. j. 19 mesiacov v sume

570,- Eur (19 x 30,- Eur). S prihliadnutím na súčasnú sociálnu a finančnú situáciu matky, súd jej povolil
nedoplatok na zročnom výživnom zaplatiť v mesačných splátkach po 40,- Eur, ktoré budú splatné spolu
s bežným výživným a matka bude otcovi maloletého uhrádzať sumu 170,- Eur mesačne až do úplného
zaplatenia zročného výživného s tým, že pokiaľ neuhradí čo i len jednu splátku, stane sa zročným celé
plnenie. Keďže súd zmenil výšku výživného naposledy upravenú rozsudkom Okresného súdu Piešťany

č. k. 5P/84/2015-110 zo dňa 03.06.2016, bolo potrebné rozsudok súdu v tejto časti zmeniť.

9. Matka sa domáhala uloženia výchovného opatrenia s ohľadom na najlepší záujem maloletého A.,
jej snahu o zlepšenie vzťahu a potrebu rozvíjania vzájomného citového vzťahu s maloletým. Po
oboznámení sa so skutočným stavom prejednávanej veci, vychádzajúc z vykonaného dokazovania,

berúc pritom zreteľ na najlepší záujem maloletého A., súd prvej inštancie dospel k záveru, že aktuálne
je v jeho najlepšom záujme, aby si udržiaval rodinné zväzky aj s matkou a jej rodinou, aby si rozvíjal svoj
vzťah k nej. V konaní sa preukázalo, že medzi rodičmi maloletého dieťaťa viazne vzájomná rodičovská
komunikácia, preto bude v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby sa prioritne odstránil rodičovský
konflikt, zlepšila sa ich vzájomná komunikácia, zlepšilo sa vzájomné rešpektovanie v roli rodiča, a

aby boli usmernení ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletého dieťaťa. Je
potrebné usmerniť rodičov ako prispôsobiť výchovu potrebám a požiadavkám maloletého dieťaťa, ako
zlepšiť komunikáciu s matkou a prispieť tak ku komfortnému citovému prežívaniu maloletého dieťaťa.
Preto súd prvej inštancie vzhliadol dôvodnosť návrhu matky na uloženie výchovného opatrenia a podľa
ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine uložil rodičom maloletého dieťaťa ako aj maloletému dieťaťu

výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu v rozsahu
40 hodín konzultácií v Centre pre deti a rodiny Piešťany s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
Účelom tohto výchovného opatrenia je zlepšiť komunikáciu medzi rodičmi, nadviazať kontakt medzi
maloletým A. a jeho matkou a vytvoriť pozitívny vzťah k nej.

10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52, 58 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a IV. podal v zákonnej lehote odvolanie
otec, ktorý namietal, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nezákonné, nakoľko súd prvej inštancie

nedostatočne zistil skutkový stav, resp. tento nesprávne vyhodnotil. Na pojednávaní dňa 26.09.2023
navrhol uzavretie rodičovskej dohody s tým, že matka bude povinná platiť výživné na maloleté dieťa
vo výške 170,- Eur mesačne, matka s takouto výškou výživného súhlasila, avšak nie spätne, t. j. od
podania jeho návrhu, takže k rodičovskej dohode nedošlo. S jeho návrhom sa stotožnil aj kolízny
opatrovník a prokurátor, ktorí zhodne odporúčali zvýšiť výživné na sumu 170-200,- Eur. Súd prvej

inštancie ich odporúčanie nevzal do úvahy, hoci takéto zvýšenie výživného sa vzhľadom na vykonané
dokazovanie javilo ako adekvátne potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam matky.
Nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že preukázané bežné výdavky maloletého dieťaťa sú
vo výške 247,- Eur mesačne, pričom už nezohľadnil výdavky maloletého dieťaťa súvisiace s bývaním
v sume 137,- Eur, ktoré sú síce preukázané, ale vzhľadom na príjem matky, bol súd toho názoru, že nie

je v jej možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si taký príjem, aby mohla platiť požadované zvýšené
výživné. Mal za to, že pokiaľ matka žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorého príjem je cca
2.000-2.500,- Eur mesačne, pričom spolu vyživujú spoločné dieťa, pri takomto príjme v domácnosti
matkazrejmenemázáujempracovaťadosahovaťadekvátnypríjematakátosituáciajejzjavnevyhovuje.Od narodenia maloletého A. si pritom musela byť vedomá, že jej povinnosťou je postarať sa o riadnu
výživu svojho syna a túto zabezpečiť, ako aj toho, že vekom a vzdelávaním sa budú potreby dieťaťa
zvyšovať. Dodal, že matka má stredoškolské vzdelanie s maturitou a prezentuje sa ako SZČO s príjmom

50,- Eur mesačne, čomu sa nedá uveriť. Ak ako SZČO nevie zarobiť viac, má vzdelanie, ktoré jej
poskytuje možnosť zamestnať sa a dosiahnuť väčší príjem. Zdravotné problémy, ktoré uvádzala v čase
rozhodovania súdu, boli prechodné, súd PN matky neskúmal a predpokladal, že PN ani nebola, čo je
pre súd ľahko zistiteľné.
Uviedol, že v čase podania jeho návrhu, mala matka vo výlučnom vlastníctve byt v I. a v podielovom

spoluvlastníctve so svojou sestrou rodinný dom v G., pričom v priebehu tohto konania prestala
na listoch vlastníctva figurovať, čo treba považovať za účelové konanie, pokiaľ sa predmetných
nehnuteľností vzdala bez finančnej protihodnoty. Pokiaľ nehnuteľnosti predala, musí disponovať
finančnými prostriedkami, ktoré v konaní nepriznala. Doposiaľ je spoluvlastníčkou ornej pôdy a lesných
pozemkov v k. ú. G., ktoré sú vedené na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX F. XXXX. Namietal, že súd
sa skúmaním týchto skutočností nezaoberal.

Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie aj v časti uloženia výchovného opatrenia, pretože takéto
rozhodnutie nekorešponduje so zisteniami vo veci, keď doterajšia činnosť Centra pre deti a rodiny bola
s rodinou ukončená ako neperspektívna, pretože maloleté dieťa odmietalo spolupracovať. Maloleté
dieťa nebolo vypočuté za účelom ozrejmenia si jeho citového prežívania a citových väzieb s matkou.
Domnieval sa, že pokiaľ matka o dieťa neprejavila 7 rokov záujem, nijako ho nekontaktovala, je nanajvýš

nepravdepodobné, že sa tretej osobe (inštitúcii) podarí opraviť nefunkčný vzťah medzi matkou a synom.
Tvrdil, že on maloleté dieťa nikdy nepopudzoval voči matke a nikdy mu v kontakte s matkou nebránil.
Dodal, že matka sa nikdy na zdravotný stav, či jeho prospech v škole neinformovala, preto bol toho
názoru, že záujem matky je iba formálne prezentovaný, nebol nikdy potvrdený žiadnym činom. Matka
ignoruje osobné sviatky syna (narodeniny, meniny), ale aj Vianoce, či Veľkú noc. Spolupráca s centrom

vroku2023nemalaúspech,keďz15hodínbolovyčerpanýchiba4,5hodiny.Maloletédieťaako11-ročné
psychologičke vyjadrilo svoj odmietavý postoj voči matke a k stretávaniu sa s ňou. Centrum uviedlo,
že cieľ ich práce nebol naplnený a na jeho naplnení nemožno ani pracovať. S odstupom necelého
roka od tohto stanoviska súd nariadil ďalších 40 hodín, pričom predchádzajúce stanovisko centra nijako
nekomentoval, ani nevyhodnotil. Bol toho názoru, že výchovné opatrenie vzhľadom na doterajšie postoje

nemá žiadny význam a maloletému dieťaťu nepomôže.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil tak, že určí
výživné na maloleté dieťa minimálne vo výške 170,- Eur mesačne počnúc od 23.02.2022, zameškané
výživné povolí matke splácať spolu s bežným výživným a zruší výrok o uložení výchovného opatrenia,
alternatívne zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

12. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho
vyjadrenia na súdnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Piešťany dňa 23.01.2024.

13. K odvolaniu otca sa vyjadrila Okresná prokuratúra Piešťany tak, že s výrokom súdu prvej inštancie

o uložení výchovného opatrenia, ako aj s jeho odôvodnením, sa stotožňuje, tento výrok považuje
za vecne správny, zákonný a dostatočne zdôvodnený. Odvolacie námietky k tomuto výroku preto
nepovažovala za opodstatnené. Mala za to, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bol udržiavaný,
resp. rozvíjaný kontakt medzi ním a jeho matkou, na čom nič nemení ani skutočnosť, že dieťa má toho
času k matke odmietavý postoj. Napriek správaniu a nezáujmu matky v minulosti, matka v súčasnej

dobe deklaruje záujem o kontakt a zblíženie s maloletým dieťaťom. Zo spisu nevyplýva, že by matka
bola nejaký kriminálnik, či psychicky narušená osoba, s ktorou kontakt sám o sebe by mohol byť
na ujmu dieťaťa. Matka nemá obmedzený výkon rodičovských práv, ani nie je pozbavená výkonu
rodičovských práv. Za tejto situácie je nielen potrebné, ale aj nanajvýš vhodné zo strany príslušných
orgánovnapomáhaťbudovaniuvzťahumedzibiologickoumatkouadieťaťom.Akovyplývazvykonaného

dokazovania, maloleté dieťa venuje svoj čas hraniu počítačových hier, avšak je vo veku, kedy by mohlo
do budovania, resp. udržiavania vzťahu so svojou biologickou matkou investovať určitý čas a úsilie.
Uviedla, že pokiaľ ide o napadnutý výrok o výške výživného, prikláňa sa k odvolacím námietkam otca,
pretože za primerané výživné považuje sumu 170-200,- Eur. Podľa výpisu zo živnostenského registra
je matka podnikateľkou – živnostníčkou od 01.01.2007, avšak na pojednávaní deklarovala len malé

zárobky z tejto činnosti. Pokiaľ je tomu tak, je otázne, prečo takúto nerentabilnú činnosť neukončila
a nezamestnala sa niekde v obchode za pokladňou, alebo ako operátor výroby, kde v dnešnej dobe
vtunajšomregióneniejeproblémsazamestnaťazískaťpríjem,zktoréhobysamohlapodieľaťnavýžive
dieťaťa aspoň vo výške 200,- Eur. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 173/2015 (naktorý poukázal aj sám súd), v ktorom je uvedené, že pre posúdenie možností a schopností povinného
rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti, bola
toho názoru, že je potrebné výživné zvýšiť vo vyššej miere ako len na 130,- Eur. Dodala, že síce

odvolanie nepodala, nakoľko nepovažuje za nutné hneď podávať odvolanie, keď jej súd na 100% vo
všetkom nevyhovie, a keď zároveň súd logicky a podrobne svoje rozhodnutie a úvahy zhodnotí, avšak za
situácie, keď odvolanie podal otec, tak sa k jeho odvolaniu prikláňa v časti týkajúcej sa výšky výživného.
Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. a zvýšil výživné na
sumu vyššiu ako je 130,- Eur.

14. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka tak, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom a uznesením
súdu prvej inštancie a s jeho odôvodnením. Otec v rámci svojho odvolania nijakým spôsobom
nepreukázal, že by súd v rámci svojho rozhodnutia pochybil, resp. rozhodol vecne nesprávne, či
nedostatočne zistil skutkový stav, resp. že by nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav. Uviedla, že
v roku 2020 uzatvorila manželstvo a v tomto roku jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému

D. D.. V období rokov 2020 – 2023 bola na rodičovskej dovolenke, pričom poberala cca 2 roky
rodičovský príspevok vo výške 280,- Eur a následne od 02/2023 – 04/2023 vo výške 301,- Eur. Otcovi
vyživovacia povinnosť nepribudla. V čase rozhodovania súdu bol jej jediným príjmom prídavok na
dieťa – maloletého D. D. vo výške 60,- Eur mesačne, nakoľko sa zotavovala po spontánnom potrate
z konca decembra 2023 a nebola schopná sa vrátiť k podnikaniu. V rámci konania niekoľkokrát, či už

písomne, alebo prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní uvádzala, že nie je v jej
aktuálnych schopnostiach dosahovať vyšší príjem ako ten, ktorý súdu zdokladovala a preukázala. Otec
podal návrh na zvýšenie výživného počas jej rodičovskej dovolenky, kedy sa starala o syna a jediný
príjem do rodiny pochádzal od jej manžela, ktorý uhrádzal (a aj uhrádza) komplexne všetky svoje
výdavky, výdavky svojej manželky, svojho maloletého syna, režijné výdavky na domácnosť a výdavky

na každodenný život. Dodala, že po tom, ako maloletý D. nastúpil do predškolského zariadenia, začala
postupne opätovne s podnikaním, zháňala si zákazníčky, no následne otehotnela, pričom bola na
striktnom rizikovom tehotenstve (keďže už raz potratila) a mala stanovený kľudový režim s vyhýbaním
sa akejkoľvek fyzickej, či psychickej námahe (teda sa nemohla plnohodnotne vrátiť k podnikaniu). Krátko
pred Vianocami 2023 z ničoho nič spontánne potratila, záchranná služba ju odviezla do nemocnice, kde

postúpila operačný zákraok. Poukázala na to, že počas celého súdneho konania (roky 2022 – 2024)
preukázateľne a odôvodnene nebola v situácii, aby sa mohla podieľať na iných ako najzákladnejších
odôvodnených výdavkoch maloletého A. (strava, oblečenie, obuv, hygienické potreby). Nebolo a ani
nie je v jej schopnostiach a možnostiach, aby sa podieľala na výdavkoch spojených s voľnočasovými
aktivitami maloletého A., spojenými s tréningami, športom, výletmi a dovolenkami, ktoré výdavky si

otec na rozdiel od nej vie aktuálne dovoliť. Tvrdila, že otec v rámci konania nepriznal, resp. poprel, že
v domácnosti býva s partnerkou a jej dvoma dcérami. Pripomenula, že odôvodnené potreby dieťaťa sú
bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne schopnosti a možnosti
rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú
mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Nakoľko výška výživného musí

prioritne zabezpečovať základné výdavky maloletého A., sama počas konania navrhla, že bude platiť
130,- Eur mesačne, teda napriek svojmu mesačnému príjmu 60,- Eur súhlasila so zvýšením výživného
na 130,- Eur mesačne, pričom finančnú pomoc jej poskytne manžel a jej otec (od 10/2023 začala
dobrovoľne platiť na maloletého A. sumu 130,- Eur mesačne). Poprela tvrdenia otca, že by nemala
záujem pracovať, keďže aj počas ich manželstva bola jediná, ktorá reálne pracovala a bola schopná

dosahovať príjem pre rodinu.
Ďalej uviedla, že v čase začatia konania žila v I. v byte jej aktuálneho manžela, ktorý mal tento
byt vo svojom výlučnom vlastníctve. Bol zakúpený pred ich manželstvom prostredníctvom hypotéky.
Ona nikdy nefigurovala ako spoluvlastníčka tejto nehnuteľnosti. Išlo o 2-izbový byt, takže po narodení
maloletého D. museli riešiť väčšiu nehnuteľnosť, kde by mohli mať maloletý D. a maloletý A. vlastný

priestor. Potvrdila, že mala v spoluvlastníctve so svojou sestrou dom po starých rodičoch v obci G.,
ktorú nehnuteľnosť predali a v júli 2022 (ešte predtým, ako jej bol doručený návrh) kúpili s manželom,
opäť na hypotéku ich aktuálny domov – rodinný dom vo E.. Kúpe rodinného domu predchádzal predaj
manželovho bytu, kde sa hypotéka musela vyplatiť, aby mohol jej manžel dostať novú hypotéku na
dom. Pri vtedy aktuálnych hypotekárnych podmienkach nedostali 100% z kúpnej ceny nehnuteľnosti,

časť museli platiť z vlastných zdrojov, t. j. z jej časti za predaj domu po starých rodičoch. Pri kúpe
rodinného domu vznikli nezrovnalosti v katastri s parcelou, na ktorej stála garáž, ktorá nebola súčasťou
parcely, a preto následne po zapísaní vlastníckeho práva k domu museli manželia garáž zakúpiť z
vlastných zdrojov (mimo hypotéky). Následne po kúpe domu a presťahovaní sa zistili, že dom potrebujerozsiahlejšie prerábky, ktoré prebiehajú doteraz, t. j. celý podiel za predanú nehnuteľnosť v G. išiel v plnej
výške do momentálneho domova, ktorý budujú pre maloletého D. i pre maloletého A.. Tvrdila, že návrh
otca jej bol doručený v septembri 2022, teda až po predaji spoluvlastníckeho podielu k domu v G. a po

následnom investovaní do kúpy rodinného domu vo E., z čoho je zrejmé, že z jej strany nešlo o žiadne
účelové vzdávanie sa majetku, ale o zabezpečenie riadneho domova pre ňu s manželom a jej dvoch
synov, pričom nešlo len o jej rozhodnutie, ale aj rozhodnutie jej manžela.
Poukázala na to, že v rámci konania preukázala, že nebolo v jej možnostiach a schopnostiach reálne
dosahovať vyšší príjem, pričom v rámci konania sa preukázal pokles jej príjmu od predošlej úpravy

vyživovacej povinnosti a vznik novej vyživovacej povinnosti. Nepoprela, že sa odôvodnené potreby
maloletého A. zmenili, že mu pribudli voľnočasové aktivity, že sa dieťa vyvíja a že sa má výživné zvýšiť.
Nemohla súhlasiť s vyšším výživným ako je 130,- Eur mesačne, nakoľko aj aktuálna suma 170,- Eur
(započítaná so zročným výživným) predstavuje výživné, ktoré aktuálne neuhrádza ona zo svojich 60,-
Eur mesačne, ale uhrádza ho jej manžel spolu s jej otcom. Mala za to, že suma 170,- Eur dokáže
maloletému A. pokryť jeho základné výdavky, prípadne aj nejakú voľnočasovú aktivitu. Je si vedomá

skutočnosti, že 170,- Eur bude maloletý A. dostávať cca rok, pričom verí, že počas tohto obdobia sa
jej podarí zotaviť po fyzickej stránke a bude môcť svoj príjem zvýšiť. Verí, že počas tohto obdobia
sa jej vzťah s maloletým A. uzdraví a bude môcť aj ona zabezpečovať výdavky na maloleté dieťa v
čase, kedy bude v jej starostlivosti počas realizácie styku, čím čiastočne od ich úhrady odbremení
otca. Prvoinštančný súd rozhodol v súlade s reálnym a aktuálnym skutkovým stavom, vzal do úvahy

reálny príjem rodiča, ako aj to, či je vôbec možné od nej očakávať, aby namiesto rodičovskej dovolenky
pracovala na úkor novonarodeného dieťaťa.
Dodala, že aktuálne je 4 mesiace po potrate, maloletý D. má zdravotné problémy, je s ním od januára
2024 stále doma, keďže má zlé výsledky krvi a vysoké hodnoty leukocytov, avšak na príčinu na
vyšetreniach zatiaľ neprišli. Na vyšetrenie sa dlho čaká a kvôli zlej imunite maloletého D. nemôže chodiť

podľa pokynov jeho pediatra do kolektívu (najmä nie k deťom). Od januára 2024 sa výsledky ešte viac
zhoršili, momentálne má zlé hodnoty aj pečene. Podľa matkou priloženého potvrdenia pediatra zo dňa
24.04.2024 maloletý D. od januára 2024 nemôže chodiť kvôli zdravotnému stavu do škôlky, resp. že
je zo škôlky z tohto dôvodu dočasne vylúčený. Poznamenala, že aktuálne chodí s maloletým dieťaťom
po vyšetreniach, nikto nevie určiť diagnózu, pričom do škôlky ho dať nemôže, preto nevie uviesť, či sa

v ďalších mesiacoch zamestná, nakoľko by nemal byť kto doma s maloletým D..
Vo vzťahu k otcom napádanému výroku o uložení výchovného opatrenia uviedla, že sám otec na
pojednávaní dňa 23.11.2023 uviedol, že nemá problém s výchovným opatrením, že podporí vzťah
maloletého A. s ňou a sám chce, aby sa ich vzťah zlepšil. Mala za to, že otec síce na súde vyjadrí
podporu pre ozdravenie jej vzťahu s maloletým dieťaťom, ale keď má reálne prísť k ozdraveniu, podá

odvolanie aj voči psychologickému poradenstvu, aby jej uškodil a oddialil jej stretávanie sa s maloletým
dieťaťom,nakoľkoakbymureálnezáležalonaobnoveichvzťahu,tentovýrokbyponechalnenapadnutý.
Otec v rámci realizácie výchovného opatrenia počas konania potvrdil, že svoje povinnosti prenechal
maloletému dieťaťu, ktoré očividne zrkadlí postoj otca k nej, pričom otec plne rešpektuje postoj 12-
ročného dieťaťa, nesnaží sa ho zmeniť a utvrdzuje maloleté dieťa v tom, že ak sa s ňou nechce stretnúť,

taknemusí.Otecsvojímsprávanímutvrdzujedieťa,žekeďnechcevidieťmatku,takjednoduchonemusí,
a to je ten dôvod, pre ktorý bolo vyčerpaných iba 4,5 hodiny z naplánovaných sedení, pričom došlo
k ukončeniu spolupráce počas súdneho konania s Centrom pre deti a rodiny Piešťany zo strany otca.
Uviedla, že s otcom majú spoločnú minulosť, rozišli sa v zlom, otec s ňou nekomunikuje, avšak ona mu
povedala,žechcezačaťodznovaachce,abyspolumaliaspoňzákladnúkomunikáciu,čobudepozitívne

vplývať na maloleté dieťa. Bola toho názoru, že práve rodičovský konflikt, ktorý maloleté dieťa vníma
a ktorý zároveň ovplyvňuje jeho názor na ňu, je možné odstrániť (minimalizovať) formou výchovného
opatrenia. Dieťa má právo na oboch svojich rodičov, aktuálne je jedno, ktorý rodič ublížil viac tomu
druhému, nakoľko je potrebné hľadieť práve na najlepší záujem maloletého dieťaťa a na jeho právo
vyrastať s oboma rodičmi.

Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

15. Otec v odvolacej replike uviedol, že vo vyjadrení matky k jeho odvolaniu bolo uvedených niekoľko
nepresností, resp. nepravdivých tvrdení. Poprel, že by v spoločnej domácnosti žil so svojou priateľkou

a jej deťmi. Priateľku má, navštevujú sa a trávia spolu voľné chvíle, ale nevedú spoločnú domácnosť.
Jeho požiadavka na zvýšené výživné nepokrýva ani polovicu vynakladaných výdavkov na maloleté
dieťa. Dieťa sa venuje stolnému tenisu, tréningy má tri krát týždenne a zúčastňuje sa turnajov nielen
v rámci SR, na ktoré ho musí voziť, s čím sú spojené poplatky ako „zápisné“ na turnaj a členské poplatky.Tvrdil, že počas manželstva s matkou bolo gro práce v jeho réžii, obchod so službami prevádzkoval on.
Po skončení podnikania sa zamestnal a stále pracuje, preto tvrdenie matky, že počas manželstva bola
jediná, ktorá pracovala vyznieva nepochopiteľne. Bol toho názoru, že tvrdenie matky, že nehnuteľnosť

v G. predala v júli 2022, údajne predtým, ako jej bol doručený jeho návrh na zvýšenie výživného, je
irelevantné, pretože o jeho požiadavke na zvýšenie výživného vedela skôr, ako podal návrh na súd,
pretože sa s ňou chcel dohodnúť aj za účasti kolízneho opatrovníka. Dodal, že dieťa voči matke nikdy
nepopudzoval. Matka deklaruje záujem o dieťa len pred súdom, posledný kontakt mala v januári 2024,
kedy dieťaťu poslala SMS.

16. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka a prokuratúry matka uviedla, že sa stotožňuje s ich postojom
k výroku rozsudku o výchovnom opatrení. Dodala, že v minulosti jej bolo dlhodobo bránené v stretávaní
sa s maloletým dieťaťom a stála si za tým, že pre vzťah s maloletým dieťaťom urobila maximum, teda
nešlo o jej nezáujem o dieťa. Nestotožnila sa s ich postojom v časti výroku rozsudku o zvýšení výživného
na maloleté dieťa. Uviedla, že súdne konanie trvalo od 03/2022 do 01/2024, t. j. prevažne v období,

kedy bola na rodičovskej dovolenke. Na rodičovskej dovolenke bola od roku 2020 do 04/2023, a teda
jej príjem predstavoval rodičovský príspevok a prídavok na maloletého D.. Po ukončení rodičovskej
dovolenky začala opätovne rozbiehať po trojročnej pauze podnikanie, zháňala materiál a hľadala si nové
zákazníčky, keďže o pôvodné prišla cez rodičovskú dovolenku. Následne cca 4 mesiace po ukončení
rodičovskej dovolenky otehotnela, tehotná bola v období od 09/2023 do 12/2023, kedy (opätovne)

potratila. Súd vo veci samej rozhodol v januári 2024. Prokuratúra poukázala na to, že pre posúdenie
možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho
reálne zárobkové možnosti. Mala za to, že toto je možné aplikovať v prípade, kedy je povinný rodič
zamestnaný pod svoje možnosti a schopnosti, pričom týmto účelovo dosahuje nižší príjem. V prípade,
že by sa vyššie uvedené aplikovalo na ňu, znamenalo by to, že súd aj prokuratúra považujú rodičovskú

dovolenku za nerentabilnú činnosť, počas ktorej sa mala riadne zamestnať, teda, že namiesto jej
skutočných zárobkových pomerov (rodičovský príspevok a prídavok na dieťa v čase jej celodennej
starostlivosti o novorodenca) sa majú zohľadňovať reálne zárobkové možnosti (podľa prokuratúry práca
niekde v obchode za pokladňou, alebo ako operátor výroby). Bola toho názoru, že aplikovať jej údajné
„reálne“ zárobkové možnosti, napr. ako predavačky v obchode za pokladňou počas jej rodičovskej

dovolenky, alebo počas tehotenstva, nie je iba v rozpore s logikou, ale aj v rozpore so záujmami
maloletého dieťaťa a v neposlednom rade v rozpore s ústavou chránenými právami dieťaťa a rodiča.
Nevie si predstaviť, akým spôsobom a za aké obdobie mal súd špecifikovať jej reálne zárobkové
možnosti, ktoré by v konaní následne aplikoval namiesto jej každodenných rodičovských povinností
počas rodičovskej dovolenky, poprípade namiesto obdobia, kedy bola na rizikovom tehotenstve.

Ďalej uviedla, že namiesto rekonvalescencie po potrate behá od januára 2024 po doktoroch a nikto nevie
určiť, prečo je maloletý D. stále chorý, prečo mu stúpajú leukocyty, prečo sa mu stále zhoršujú výsledky
krvi, a teda nikto nevie určiť, kedy bude môcť maloletý D. reálne opätovne nastúpiť do škôlky (do škôlky
nechodí od 01/2024). Jej manžel pracuje na 12 hodinové zmeny v striedaní denná/nočná a krátky/dlhý
týždeň, pričom pracuje cez víkendy, sviatky, cez prázdniny. Preto je nemožné, aby si našla prácu na

trvalý pracovný pomer v čase, kedy má manžel voľno, aby sa mohol starať on o maloletého D.. Nevedela
si predstaviť z čoho má uhrádzať výživné vo výške 200,- Eur mesačne a zročné výživné, keď má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť, nemôže sa zatiaľ z objektívnych dôvodov zamestnať na trvalý pracovný pomer
podľa predstavy prokuratúry, nemôže z objektívnych dôvodov podnikať a jej jediným príjmom je 60,-
Eur mesačne vo forme prídavku na maloletého D.. Dodala, že jediným reálnym a riadnym príjmom do

domácnosti je príjem jej manžela, ktorý bol súdom prvej inštancie plne zohľadnení pri zvýšení výživného,
pričom jej manžel si nemôže dovoliť zostať na OČR, nakoľko finančne ťahá kompletne všetky výdavky
rodiny.Onamácelodennedomadieťa,oktorésastará,ktorémázdravotnéproblémyaaktuálnenemôže
ísť do škôlky. Mala za to, že vyššie výživné ako 130,- Eur mesačne finančne nezvládne, vyššie výživné
ohrozí vývoj maloletého D., ako aj plnenie jej vyživovacej povinnosti k tomuto dieťaťu, pričom bude

existenčne ohrozená aj ona.

17.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§3ods.5písm.b)CMP)pozistení,žeodvolaniebolopodané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolaciedôvody(§365ods.1 CSP),preskúmalrozsudoksúduprvejinštanciebezviazanostirozsahom
(§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385ods.1CSP acontrario),keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v
spojení s § 378 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným
uznesením, je vo výroku IV. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie

(§ 387 ods. 1, 2 CSP) a vo výrokoch I., II. a závislom výroku V. vzhliadol odvolanie dôvodné.

18. Predmetom konania je zvýšenie výživného na maloleté dieťa, ako aj uloženie výchovného
opatreniarodičomamaloletémudieťaťu.Úlohouodvolaciehosúdubolopreskúmaniesprávnostipostupu
a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý napadnutým rozsudkom výživné na maloleté dieťa zvýšil zo

sumy 100,- Eur na sumu 130,- Eur mesačne s účinnosťou od 23.02.2022 (od podania návrhu), matke
uložil povinnosť vzniknutý nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 575,- Eur zaplatiť v mesačných
splátkach po 40,- Eur spolu s bežným výživným a zároveň uložil rodičom a maloletému dieťaťu výchovné
opatrenie spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu
poskytovanému Centrom pre deti a rodiny Piešťany v počte 40 hodín konzultácii s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku.

19. Výhrady odvolateľa smerovali k tomu, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav,
resp. tento nesprávne vyhodnotil, ktoré odvolací súd vo vzťahu k zvýšeniu výživného na maloleté dieťa
vyhodnotil ako dôvodné, vo vzťahu k uloženiu výchovného opatrenia rodičom a maloletému dieťaťu ako
nedôvodné.

20. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

V zmysle čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

21. Vo vzťahu k odvolaniu otca smerujúcemu proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o uložení
výchovného opatrenia rodičom a maloletému dieťaťu odvolací súd uvádza, že výchovné opatrenia sú
súčasťou systému, ktorý komplexne zabezpečuje riešenie vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Súd nimi
vykonáva dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností a nad dieťaťom. Uplatňujú sa ešte
pred zásahom do rodičovských práv a povinností za predpokladu, že budú dostatočným nástrojom pre

vyriešenie poruchy a pre zabezpečenie riadneho výchovného prostredia pre dieťa. Výchovné opatrenia
ukladané súdom majú rôznu intenzitu v závislosti od závažnosti poruchy vo vzťahu medzi deťmi a
rodičmi. Vždy však musia sledovať základný cieľ starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktorým je záujem
maloletého dieťaťa.

22. Sústava výchovných opatrení upravená v ust. § 37 Zákona o rodine je vybudovaná systematicky,
od miernejších zásahov k vážnejším zásahom. V prejednávanej veci uložené výchovné opatrenie
o povinnosti podrobiť sa rodičom i maloletému dieťaťu sociálnemu a psychologickému poradenstvu
sa všeobecne v obdobných prípadoch javí veľmi účinným. Hmotno-právnou podmienkou uloženia
výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa.

23. Objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletého
je ,,záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva maloletého
dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť oboch rodičov a tomuto právu zodpovedajúce základné
právo obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah týchto práv je homogenizovaný,

nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu
a všestranný vývoj dieťaťa v zmysle § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Súd musí vyhodnocovať
záujem maloletého dieťaťa, nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti, a toi vzhľadom na emocionálne väzby maloletého dieťaťa ku každému z rodičov (viď nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 216/2018 zo dňa 19.9.2018).

24. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti o uložení výchovného
opatreniaodvolacísúduvádza,žesúdprvejinštanciesprihliadnutímnanarušenéväzbymedzidieťaťom
a matkou, ako to vyplýva aj zo správy Centra pre deti a rodiny Piešťany, ktoré pracovalo s rodinou
maloletého dieťaťa od 01.03.2023, pričom sa nepodarilo naplniť plánovaných 15 hodín priamej práce
s rodinou pre odmietavý postoj dieťaťa na obnovení jeho vzťahu s matkou, dospel k dôvodnému záveru

o nevyhnutnosti uloženia výchovného opatrenia rodičom a maloletému dieťaťu, majúc na zreteli najlepší
záujem maloletého dieťaťa. Rozdielny pohľad rodičov na rozchodovú situáciu, ktorý komplikuje ich
vzájomnú komunikáciu o maloletom dieťati, sa pretavuje do určitej formy rodičovského konfliktu, čo
vyplýva aj z protichodných tvrdení rodičov o tom, či otec matke bráni v rozvíjaní jej vzťahu s maloletým
dieťaťom a ich stretávaní sa. Matka verbalizuje záujem o maloleté dieťa a o ozdravenie vzťahu s ním,
avšak vyčíta otcovi jeho správanie, kedy plne rešpektuje postoj 12-ročného dieťaťa, nesnaží sa ho

zmeniť a utvrdzuje dieťa v tom, že ak sa s matkou nechce stretnúť, tak nemusí. Matka sa domnieva, že
práve rodičovský konflikt, ktorý maloleté dieťa vníma a ktorý zároveň ovplyvňuje jeho názor na ňu, je
možnéodstrániť(minimalizovať)formouvýchovnéhoopatrenia.Otecvyčítamatke,žeodieťaneprejavila
počas niekoľkých rokov ozajstný záujem, neinformovala sa na jeho zdravotný stav, či prospech v škole
a ignoruje jeho osobné sviatky, či Vianoce. Jej záujem o dieťa vníma ako formálny a pre odmietavý postoj

dieťaťa voči matke má výhrady k uloženému výchovnému opatreniu, ktoré vníma ako neperspektívne.
Odvolací súd má za to, že nariadené výchovné opatrenie je spôsobilé zlepšiť kvalitu komunikácie medzi
rodičmidieťaťa,akoajvzájomnérešpektovaniesavrolirodiča,mápotenciálzmierniťrodičovskýkonflikt,
odstrániť odmietavý postoj dieťaťa k jeho matke, ako aj prispieť k obnoveniu stretávania sa dieťaťa
s matkou v kľudnej a nerušenej atmosfére. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky

sp.zn.I.ÚS1079/17zodňa26.07.2017odvolacísúdkonštatuje,žezáujmomdieťaťajevždyzachovanie
väzieb s oboma rodičmi. Aj viac, či menej ukrivdený človek si musí priznať, že dieťa má právo poznať
skutočne a poriadne oboch svojich rodičov, mať možnosť tráviť s každým z nich čas a vyrovnať sa aj
s tým, že jeho rodič nie je dokonalý. Pokiaľ vedie jeden rodič svoje dieťa k nenávisti, či zapretiu druhého
rodiča, učí ho vlastne nenávisti k sebe samému. Štát má pri tom zodpovednosť prostredníctvom svojich

orgánov viesť rodičov ku konštruktívnemu riešeniu krízy ich rodiny a rešpektu k rodičovstvu druhého
rodiča.

25. Je nesporné, že dieťa má právo poznať svojich rodičov a má právo na ich výchovu a starostlivosť
(čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). Uvedenému právu dieťaťa recipročne zodpovedá aj právo

oboch rodičov vychovávať a starať sa o svoje dieťa. Obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za
výchovu svojho dieťaťa a za jeho vývoj, pričom zmyslom starostlivosti musí byť záujem dieťaťa (čl. 18
Dohovoru o právach dieťaťa). V záujme maloletého dieťaťa je, aby rodičia rešpektovali vzájomné práva
ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinnosti rovnocenní. Obom rodičom musí byť
zrejmé, že maloleté dieťa potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi

svojimi rodičmi podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre spoločné dieťa.

26. Z článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva pre vnútroštátne
orgány pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného
puta, pričom by mali prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti

toho – ktorého prípadu rozumne očakávať s cieľom umožniť styk rodiča s dieťaťom. Z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že povinnosť štátnych orgánov prijať také opatrenia, ktoré
umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorí nežijú spoločne, nie je absolútna a porozumie a spolupráca
všetkých zúčastnených osôb predstavuje dôležitý faktor. Skutočnosť, že rodičia nespolupracujú, však
nezbavuje vnútroštátne orgány povinnosti prijať všetky nevyhnutné a vhodné opatrenia (napr. stretnutia

u psychológa) na to, aby boli udržiavané rodinné putá. Inak povedané, súd je povinný prijať také zákonné
opatrenia (napr. aj v podobe nariadenia výchovného opatrenia spočívajúceho vo forme psychologického
poradenstva), ktorých účelom je odstránenie problémov a negatívnych javov v rodičovských vzťahoch
a vzťahoch medzi rodičom a dieťaťom a napomôcť tak rodičom k riadnemu výkonu ich rodičovských
práv a povinností, pri ktorých výkone sú rodičia povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Práve

z vyššie uvedených dôvodov, bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť rodičom a maloletému dieťaťu
výchovné opatrenie spočívajúce vo forme sociálnej a psychologickej intervencie, ktorá nevyhnutnosť
bola indikovaná vykonaným dokazovaním. Neobstojí argumentácia otca o nadbytočnosti uloženého
výchovného opatrenia, poukazujúc pritom na nesplnenie cieľa stanoveného pre spoluprácu rodičova dieťaťa s Centrom pre deti a rodiny Piešťany v roku 2023 pre nezáujem dieťaťa o stretnutie so
svojou matkou a odmietanie spolupráce, keď je nanajvýš vhodné napomáhať budovaniu vzťahu medzi
matkou a maloletým dieťaťom, viesť rodičov ku konštruktívnej komunikácii v záujme maloletého dieťaťa,

ako aj stabilizácie jeho rodinného prostredia, na ktoré má byť rodičom nápomocné práve uložené
výchovné opatrenie, keďže ich nespracovaná porozvodová situácia bráni ich spolupráci pri výkone
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťa bez intervencie tretieho subjektu. V záujme
maloletého dieťaťa nepochybne je, aby jeho rodičia vedeli na primeranej úrovni spolu komunikovať
oveciachtýkajúcichsadieťaťa,pričomobajarodičiabysimaliuvedomiť,žeichnegatívne,čiužverbálne,

alebo neverbálne prejavy na druhého rodiča, maloleté dieťa veľmi citlivo vníma a majú nežiaduci dopad
na jeho intrapsychické prežívanie.

27. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci sú splnené zákonné
podmienkypreuloženievýchovnéhoopatrenia,atozdôvodudlhodobopretrvávajúcichproblémovnielen
rodičov pri výkone ich práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale i problému vo vzťahu maloletého

dieťaťa a matky. Je zrejmé, že rodičia nie sú spôsobilí sami túto situáciu riešiť, ich vzájomné nezhody
sú proti záujmom maloletého dieťaťa. Je potrebné, aby sa výchovnému opatreniu podrobili s cieľom
odstrániť vzájomné protichodné postoje a pokúsili sa vyriešiť situáciu v prospech maloletého dieťaťa,
ktoré má právo poznať svoju matku, stretávať sa ňou. Postup komplexnej nápravy tejto situácie je
nevyhnutné vyriešiť pomocou subjektu poskytujúceho odborné poradenstvo a pod dohľadom súdu.

Akceptovaniepotriebazohľadnenienajlepšiehozáujmumaloletéhodieťaťazostranyrodičov,vytvorenie
pokojného a stabilného rodinného prostredia by malo byť prvoradým cieľom oboch rodičov. Len takto sa
totiž môže vytvoriť, resp. v tom lepšom prípade pri existencii náležite kultivovaného vzťahu každého z
oboch rodičov na jednej a dieťaťa na druhej strane a navzájom, i prehĺbiť pocit spolupatričnosti takýchto
osôb. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že pri riešení aktuálnej situácie

je nevyhnutná odborná intervencia spočívajúca v pomoci pri budovaní kultivovanej a konštruktívnej
komunikácie a korektných vzťahov formou nariadeného výchovného opatrenia.

28. V odvolaní otca neboli uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil uloženie
výchovného opatrenia rodičom i maloletému dieťaťu. Záujem maloletého dieťaťa si vyžadoval uloženie

výchovného opatrenia.

29. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie

skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich
pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa§75ods.1,vetaprváZákonaorodine,priurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

30. Zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno definovať ako stav odlišný od stavu,

ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho
charakteru, teda o zmenu podstatnú a trvalú. Ak je pred súdom takáto zmena pomerov preukázaná či na
strane oprávneného dieťaťa alebo povinných rodičov, je opodstatnený záver súdu pre zvýšenie, resp.
zníženie výživného.

31. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, a preto je súd

povinný podrobne skúmať pomery na strane účastníkov konania v čase pôvodného rozhodnutia o
výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu je predovšetkým podrobne porovnať
zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej
úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v
súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a

inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb musí súd preukazovať ich aktuálne
schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase ostatného
rozhodovania. Taktiež zisťuje, či došlo k zmene pomerov v súvislosti s počtom vyživovacích povinností,
osobných pomerov, zdravotného stavu. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko
zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu, a jednak jeho životný štandard, ktorým

sa navonok prezentuje.

32. Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv
na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti, a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch
účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase ostatnej úpravy. Musia byť spoľahlivo zistené

okolnostirozhodujúceprepôvodnestanovenévýživnéaokolnostirozhodujúceprestanovenievýživného
v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave.

33.Súdprvejinštancieporovnalzmenupomerovvčaseostatnejúpravyvýživného(rozsudokOkresného
súdu Piešťany č. k. 5P/84/2015-11 zo dňa 03.06.2016, ktorým bolo určené výživné na maloleté dieťa

v sume 100,- Eur mesačne v rámci konania o rozvod manželstva rodičov a úpravy práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu) so súčasnými pomermi a dospel k záveru o podstatnej zmene pomerov
tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodičov. Na strane maloletého dieťaťa konštatoval, že dieťa
má 12 rokov, navštevuje šiestu triedu základnej školy (v čase ostatnej úpravy výživného malo 4 roky
a navštevovalo materskú školu) a zvýšili sa výdavky na jeho bežné potreby, ako aj potreby súvisiace

s vekom, výchovou, vzdelávaním, záujmami, mimoškolskými aktivitami a pod.. Na strane otca došlo
k nárastu jeho mesačného zárobku zo sumy 705,- Eur mesačne na sumu 1.059,88 Eur (rozdiel + 354,88
Eur). Na strane matky nastala zmena v tom, že dňa 15.02.2020 uzatvorila manželstvo a dňa 27.03.2020
jej pribudla vyživovacia povinnosť k synovi D. D., s ktorým bola na trojročnej rodičovskej dovolenke.
V čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom mala príjem z podnikateľskej činnosti v sume 500,-

Eur, v súčasnosti jej príjem tvoria rodinné prídavky v sume 60,- Eur mesačne na syna D.. Pokles jej
príjmu súd prvej inštancie vzhliadol aj v čase, keď poberala rodičovský príspevok v sume 280,- Eur
mesačne a tiež v čase, keď poberala rodičovský príspevok v sume 301,- Eur (rozdiel – 220, resp. –
199,- Eur). Zmena majetkových pomerov rodičov nastala aj v majetkovej rovine, keď otec nadobudol
vlastnícke právo k bytu a matka spoluvlastnícke právo (BSM) k rodinnému domu.

34. Je potrebné konštatovať, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.
materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom
dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,
najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z

najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),
súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,
uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces
dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastnícikonania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie
rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

35. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie vyššie uvedenými kritériami dôsledne neriadil. Vo
vzťahu k ustáleným zárobkovým a majetkovým pomerom matky odvolací súd vzhliadol za dôvodnú
odvolaciu námietku otca o nedostatočnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie, keď tento
nevzal do úvahy, resp. sa nevysporiadal s tým, či matka ako živnostníčka dosahovala zo živnosti
príjem v rozhodnom období, nezistil jeho výšku, pričom túto skutočnosť ponechal bez povšimnutia,

napriek tomu, že matka sama na pojednávaní dňa 23.01.2024 uvádzala, že príjem zo živnosti mala
v sume 50,- Eur mesačne pri 5 stálych zákazníčkach. Súd prvej inštancie si tvrdenia matky neoveril
vyžiadaním si daňových priznaní za roky 2021 až 2023, prípadne účtovných závierok, z ktorých mohol
zistiť príjem matky z podnikateľskej činnosti, pri výkone ktorej nemusela byť limitovaná zabezpečovaním
starostlivosti o maloletého syna D. v kontexte predmetov podnikania vyplývajúcich zo živnostenského
registra. Nevyhodnotil matkou deklarovaný príjem z podnikateľskej činnosti z hľadiska uveriteľnosti,

príkladmo porovnaním cien manikérskych služieb, či nechtového dizajnu v danom územnom obvode.
Nezaoberal sa tým, akým konkrétnym činnostiam sa matka venuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti
s ohľadom na jej tvrdenia o predaji materiálu na nechtový dizajn a absencie konkurencie v meste.
Napriek výzve súdu prvej inštancie, aby matka preukázala svoj príjem za posledných 12 mesiacov,
ktorá jej bola doručená dňa 09.09.2022 spolu s predvolaním na pojednávanie vo veci samej, matka

neuviedla svoj príjem z predaja nehnuteľnosti v G., ktorá okolnosť má nepochybne vplyv na správne
určenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa.

36. Súd prvej inštancie pomery na strane matky v čase aktuálneho rozhodovania dôsledne nezisťoval
a ani neposudzoval, a preto nemožno ustáliť, že časť ním v tomto smere prijatých skutkových záverov

zodpovedá vykonanému dokazovaniu. Z rozhodnutia nevyplýva, ako súd vyhodnotil na strane rodičov
náklady na ich osobné potreby, ich dôvodnosť, ktoré okolnosti majú tiež podstatný vplyv na posúdenie
výšky výživného a z ktorých je tiež možné odvodiť životnú úroveň rodičov (náklady na bývanie, splátky
hypotéky, iné dôvodné náklady a pod.). Z obsahu rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie
hodnotil majetkové pomery rodičov, prípadne ich zmenu a na základe akého dokazovania, ako aj výlučnú

osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zo strany otca. Nedostatočným bolo konštatovanie súdu prvej
inštancie o zmene majetkových pomerov rodičov, keď otec nadobudol vlastnícke právo k bytu a matka
spoluvlastnícke právo (BSM) k rodinnému domu, keďže súd komplexne neposúdil majetkové pomery
rodičov, čo sa prejavilo aj v odvolacej námietke otca o vlastníctve nehnuteľností matkou, resp. o ich
predaja. Hoci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že majetkové pomery rodiča

umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže
príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča, táto konštatácia
zostala iba v teoretickej rovine, keďže súd prvej inštancie rezignoval na svoju povinnosť zisťovať
skutočný stav veci (§ 35 CMP) a nevykonal potrebné dokazovanie.

37. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie pochybil, keď vo výroku II. svojho rozhodnutia
opomenul uviesť údaj o období (vymedzeného dátumami), za ktoré vznikol matke nedoplatok na
zročnom výživnom, pričom toto obdobie je spravidla vymedzené dátumom podania návrhu na súd
a končí dátumom zhodujúcim sa s dátumom, ktorým končí mesiac, v ktorom súd rozhoduje vo veci
samej po uplynutí dňa splatnosti výživného, alebo zhodujúcim sa s dátumom, ktorým končí mesiac

predchádzajúci rozhodnutiu súdu vo veci samej, pokiaľ súd rozhoduje pred dňom splatnosti výživného.
Súd prvej inštancie nesprávne postupoval pri výpočte výšky zročného výživného, keď alikvótnu časť za
mesiac február 2022 určil piatimi dňami, namiesto šiestich dní, pričom zvýšenie výživného na maloleté
dieťa určil dňom 23.02.2022.

38. V súhrne, vzhľadom na uvádzané, sa vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení
súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za
následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov, napriek preneseniu na
ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie, je stále prieskum správnosti rozhodnutí
súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania, nie vykonávanie základného dokazovania).

39. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku IV. ako vecne správny potvrdil a vo výrokoch I., II. a závislom výroku V. rozsudokv spojení s opravným uznesením zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vec mu v tomto rozsahu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

40. Po vrátení veci tak povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právny názorom odvolacieho
súdupodľaust.§391ods.2CSP,budevďalšomkonaní,spoukazomnavyššieuvedenédôvody,doplniť
dokazovanie, keďže v zmysle vyšetrovacej zásady vzťahujúcej sa na mimosporové konania je potrebné
objektivizovať príjmy a ustáliť zárobkové a majetkové pomery rodičov v relevantnom období jedného
roka pred začatím konania doposiaľ, preukázaním ich pravidelných a nepravidelných príjmov, a to nielen

ich výsluchom, ale aj zabezpečením si listinných dôkazov, v prípade matky aj zabezpečením daňových
priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby počnúc od roku 2021 doposiaľ, prípadne aj účtovných závierok
za vyššie uvedené obdobie, a údaje z predložených listinných dôkazov riadne vyhodnotiť v súlade
s ust. § 191 CSP. Na strane matky vyžiadaním si kúpno – predajných zmlúv o predaji nehnuteľností
v rozhodnom vyššie uvedenom období a jej príjem z predaja nehnuteľností premietnuť do svojich úvah
o primeranosti nového rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa s poukazom na

ust. § 62 ods. 5 prvej vety Zákona o rodine. Na strane matky skúmať jej príjmové a zárobkové možnosti
aj v kontexte starostlivosti poskytovanej maloletému D. vzhľadom na tvrdenia o jeho zhoršenom
zdravotnom stave, ktorý doposiaľ (až na jednu vágnu lekársku správu) nebol preukázaný. Na strane
oboch rodičov je nevyhnutné vyhodnotiť aj ich životnú úroveň, ktorá je limitovaná okrem majetkových
pomerov aj ich finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia ich potrieb. Je nevyhnutné zistiť

(dopytom na príslušné Okresné dopravné inšpektoráty i Kataster nehnuteľností Slovenskej republiky)
aké hnuteľné (vrátane účtov v peňažných ústavoch) a nehnuteľné veci boli/sú vo vlastníctve rodičov,
a to od r. 2021 doposiaľ. Pomery v domácnosti rodičov sú tiež ovplyvňované spolužitím s inými
osobami. Rovnako je potrebné ustáliť aj výdavky účastníkov konania a posúdiť ich opodstatnenosť, ich
skutočné vynakladanie overiť. Súd opätovne ustáli výšku odôvodnených výdavkov na maloleté dieťa so

špecifikáciou jednotlivých položiek a ich výšky s ohľadom na ich prípadnú zmenu zapríčinenú plynutím
času od ich vyhodnotenia v odvolaním napadnutom rozsudku, prípadne ich špecifikáciu preberie z toho
rozsudku.
Aj keď právne predpisy SR neobsahujú tabuľkovú úpravu výživného a jeho určenie je v zmysle
zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, určitou pomôckou môže

byť Metodika pre výpočet výživného zverejnená Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorej zámerom je
zjednocovať procesné postupy a rozhodovaciu prax súdov v rodinnoprávnej agende a ktorá môže súdu
prvej inštancie poslúžiť ako nezáväzná pomôcka.

41. Súd prvej inštancie vo veci doplní dokazovanie vo vyššie naznačenom smere v súlade s ust. § 188, §

195 a nasl. CSP a § 204 CSP a vo veci opätovne rozhodne po umožnení účastníkom konania vyjadriť sa
k dôkazom (§ 182 CSP). Pri vyhodnotení výsledkov dokazovania, so sústredením sa na sporné otázky,
ako aj odvolacie argumenty otca, tieto posúdi z hľadiska na ne sa vzťahujúcich zákonných ustanovení.
Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne
závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom

vedúce, boli logické a presvedčivé.
Zároveň pri rozhodovaní o nedoplatku na zročnom výživnom bude postupovať v smere uvedenom
v odseku 36. tohto rozhodnutia.

42. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného

konania a podľa ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).