Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/125/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116217496
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1116217496.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov

senátuMgr.ŠtefanaZelenákaaJUDr.LeyGubovej,vprávnejvecižalobcuLAKTOKft.,Békeu.18,2370,
Dabas, Maďarsko, identifikačné číslo 13 09 061959, práv. zast. JUDr. Katalin Némethovou, advokátkou,
Nám. Sv. Imricha 21, 943 01 Štúrovo, proti žalovanému Food & Dairy Slovakia, s.r.o., Ovocná 16, 851
10 Bratislava - mestská časť Jarovce, IČO: 35 891 131, práv. zast. JUDr. Ľubomírom Schweighoferom,
advokátom, Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 8.953,35 EUR s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/124/2016-764 zo dňa
18.4.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/124/2016-764 zo dňa
18.4.2023 p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
8.953,35 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 99.546,34 EUR od
21.10.2015 do 12.11.2015, zo sumy 20.212,03 EUR od 13.11.2015 do 8.12.2015, zo sumy 119.812,23
EUR od 21.11.2015 do 8.12.2015, zo sumy 40.024,26 EUR od 9.12.2015 do 11.3.2016, zo sumy

8.953,35 EUR od 12.3.2016 do zaplatenia, a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- EUR, a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo
výške 100 %.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 16.8.2016 domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 8.953,35 EUR s príslušenstvom. Svoju nárok odôvodnil
tým,žežalovanémudodalnazákladeobjednávoktovar-surovémlieko,ktorýbolbeznámietokprevzatý.

Žalovaný kúpnu cenu neuhradil ani po predžalobnej výzve zo dňa 31.5.2016. Žalovaný sa k žalobe
písomne nevyjadril, k uplatnenému nároku sa vyjadril prvýkrát až na pojednávaní s tým, že dodané
surové mlieko nemalo dostatočný obsah tuku, keď malo byť s obsahom tuku 3,7 g/l, pričom odberatelia
žalovaného sa sťažovali, že mlieko má obsah tuku 3,5-3,6 g/l. Súd prvej inštancie si svoju právomoc
odvodil od čl. 26 ods. 1 Nariadenia Brusel I bis a ako rozhodné právo určil maďarské právo podľa čl.
4 ods. 1 Nariadenia Rím I.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená kúpna zmluva,
predmetom ktorej bol záväzok žalobcu dodávať žalovanému surové mlieko s obsahom tuku 3,7 %,
pričom bolo jeho povinnosťou uvádzať obsah tukov v mlieku v CMR za kúpnu cenu platnú pre obdobie
od dňa 1.8.2015 do dňa 31.8.2015 vo výške 0,250 eur/kg. Za mlieko dodané žalovanému v období od1.8.2015 do 10.9.2015 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. NQ9LA 1755849 na sumu 119.522,07
EUR s DPH a za mlieko dodané v období od dňa 16.9.2015 do 30.9.2015 faktúru č. NQ9LA 1755850 na
sumu 121.707,43 EUR s DPH. S poukazom na procesnú obranu žalovaného v spore súd konštatoval,

že v konaní nebolo sporné uzatvorenie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bolo dodanie surového mlieka,
dodanie surového mlieka žalovanému, vrátane dodaného množstva surového mlieka, jednotková cena
za kg surového mlieka, oneskorené platby žalovaného, nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania
v dôsledku oneskorených platieb žalovaného (s výnimkou žalobou uplatnenej sumy). Predmetnými
skutočnosťami sa súd nemusel pre ich účinné nepopretie zo strany žalovaného osobitne vo svojom

rozhodnutízaoberaťspoukazomnaznenie§151ods.1C.s.p.Jedinouspornouotázkouvkonaníbolo,či
žalovaný bol oprávnený nezaplatiť žalobcovi celú kúpnu cenu za dodané surové mlieko s argumentáciou
o tom, že dodané surové mlieko v mesiaci august 2015 nemalo dohodnutú kvalitu (že neobsahovalo
množstvo tuku najmenej v obsahu 3,7 g/l), alebo či je žalovaný povinný zaplatiť aj zostávajúcu časť
kúpnej ceny vo výške 8.953,35 EUR.

4. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že pre rozhodnutie v spore vychádzal z tvrdenia strán
sporu (predovšetkým žalovaného), že zmluvné strany sa v roku 2015 spravovali obsahom zmluvy o
predaji poľnohospodárskych produktov v znení dodatkov č.1 až 4, hoci samotný písomný text zmluvy
stranysporunepodpísali.Ztohtodôvodusúdposudzoval,čikonaniezmluvnýchstránvrámcizmluvného
vzťahu zodpovedalo ich dojednaniam. Žalobca dodal žalovanému surové mlieko, preto bol žalovaný

povinnýzaplatiťžalobcovidohodnutúkúpnucenuvcelomrozsahu.Podľasúduprvejinštancieneexistuje
totiž zákonná možnosť, aby žalobca dodal žalovanému tovar, a žalovaný zaň kúpnu cenu nezaplatil.
Pokiaľ sa žalovaný bránil tým (resp. odôvodňoval svoje konanie v podobe nezaplatenia kúpnej ceny v
celom rozsahu), že dodané surové mlieko v mesiaci august 2015 nemalo dohodnuté množstvo tuku,
nezbavilo dodanie takéhoto surového mlieka žalovaného povinnosti zaplatiť žalobcovi dohodnutú kúpnu

cenu. Žalovanému mohli podľa názoru súdu vzniknúť nanajvýš voči žalobcovi nároky z vadného dodania
tovaru, keďže dodanie tovaru - surového mlieka - s množstvom tuku menším ako 3,7 g/l predstavuje
mimoakýchkoľvekpochybnostívadnéplnenie,keďžetakétosurovémliekonezodpovedalokvalitatívnym
požiadavkám dohodnutým medzi žalobcom a žalovaným. Ak skutočne žalobca v auguste 2015 dodal
žalovanému surové mlieko s množstvom tuku menším ako 3,7 g/l, hoci žalobca v súlade so zmluvou (k

tomu viď bod 3.2. zmluvy) deklaroval na jednotlivých prepravných dokladoch množstvo tuku 3,73 - 3,75
g/l (t. j. v rámci dohodnutého množstva), dodal surové mlieko v menšej kvalite, než bolo dohodnuté. Z
tohto dôvodu bolo povinnosťou žalovaného postupovať podľa bodu 5.6. zmluvy a výhrady voči kvalite (t.
j. vady dodaného surového mlieka) oznámiť žalobcovi v lehote do 72 hodín od jeho dodania. Žalovaný
však v prípade ani jednej z dodávok surového mlieka uskutočnenej v období od 1.8.2015 do 31.8.2015 v

lehote do 72 hodín neoznámil žalobcovi výhrady voči kvalite dodaného surového mlieka (voči množstvu
tuku, ktoré by bolo menšie ako 3,7 g/l). Tým, že žalovaný v dohodnutej lehote neoznámil žalobcovi vady
dodaného surového mlieka v prípade žiadnej z dodávok, zaniklo jeho právo uplatňovať voči žalobcovi
nároky z vadného dodania surového mlieka, aj keby následne v súdnom konaní preukázal, že žalobcom
dodané surové mlieko v skutočnosti nemalo dohodnuté a žalobcom deklarované kvalitatívne vlastnosti.

5. Podľa súdu prvej inštancie, ak žalovaný počas sporu chcel navodiť dojem, že si neuplatnil nároky
z vadného dodania tovaru, ale že je otázny spôsob určenia ceny diela s odkazom na bod 4.3. zmluvy,
tak takúto snahu považoval súd za nesprávnu. Mechanizmus cenovej korekcie obsiahnutý v bode 4.3.
zmluvy nie je dojednaním o cene tovaru, ktoré je obsiahnuté v bode 4.1. zmluvy. Cenová korekcia v

zmysle bodu 4.3. zmluvy nepredstavuje nič iné, ako dojednanie o zľave z dohodnutej kúpnej ceny, pre
ktorejaplikáciumusiabyťpodľanázorusúdusplnenédvekumulatívnepodmienky,atojednakuplatnenie
vád v lehote 72 hodín od dodania surového mlieka s nedostatočnou kvalitou (s množstvom tuku menším
ako 3,7 g/l) podľa bodu 5.6. zmluvy, a zároveň v lehote 7 dní od uskutočnenia poslednej dodávky v
mesiaci informovanie predávajúceho o obsahu tukov v mlieku dodanom v predmetnom mesiaci. Vyššie

uvedené kumulatívne podmienky však zo strany žalovaného za mesiac august 2015 splnené neboli,
keďže jednak žalobcovi neoznámil v súlade s bodom 5.6. zmluvy vady dodaného surového mlieka a
zároveň si v lehote do 7.9.2015 nesplnil ani druhú zmluvnú povinnosť v podobe informovania žalobcu
o obsahu tukov v mlieku dodanom v mesiaci august 2015. Žalovaný dňa 7.9.2015 informoval žalobcu o
skutočnom množstve tuku v surovom mlieku dodanom v dňoch 1.9.2015 až 6.9.2015, čo však nespadá

s poukazom na argumentáciu strán sporu do rámca rozhodovaného sporu. O skutočnom množstve tuku
v surovom mlieku dodanom v období od dňa 1.8.2015 až 31.8.2015 žalovaný informoval žalobcu až po
uplynutí dohodnutej doby (t. j. v rozpore s ustanovením bodu 4.3. zmluvy) e-mailom zo dňa 10.9.2015,
preto takéto oneskorené oznámenie žalovaného nevyvoláva zmluvne predpokladané následky v podobemožnosti uplatnenia cenovej korekcie. Tejto skutočnosti si pritom bol vedomý aj žalovaný, čo dokladuje
aj vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní, že žalovaný oznámenie podľa bodu 4.3.
zmluvy neuskutočnil včas. Keďže žalovaný si v prípade dodávok surového mlieka žalobcom v mesiaci

august 2015 nesplnil svoje zmluvné povinnosti, neboli splnené podmienky pre uplatnenie cenovej
korekcie podľa bodu 4.3. zmluvy, v dôsledku čoho bol povinný zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu v súlade
s bodom 4.1. zmluvy v celom rozsahu fakturovanom faktúrou č. NQ9LA 1755849. O trovách konania
rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 255 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal
plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d),
f) a h) C.s.p. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že predložil všetky medzinárodné nákladné listy /
CMR/ týkajúce sa dodávok surového mlieka uskutočnených v mesiaci august 2015. Prílohou každého
jednotlivo určeného CMR dokladu bola vždy príjemka konečného odberateľa s vyznačenou nameranou
hodnotou tuku v mlieku. Pre lepšiu prehľadnosť predložil v konaní pred súdom prvej inštancie tabuľku

za celý mesiac august 2015, kde sú uvedené všetky hodnoty surového mlieka, namerané u konečných
odberateľov, pričom hodnotu 3,7% tuku v surovom mlieku dosiahol tovar len jediný raz, a to dňa
7.8.2015. Vo všetkých ostatných prípadoch boli hodnoty tuku v surovom mlieku výrazne nižšie ako 3,7%.
Tabuľka predložená žalovaným ako dôkaz č.2 k podaniu žalovaného zo dňa 8.11.2018 predstavuje
jediný možný podklad pre oprávnenú fakturáciu na strane žalobcu. Tabuľka bola zaslaná žalobcovi

mailom dňa 10.9.2015. Súd si podľa žalovaného zamieňa pojmy „kvalita surového mlieka“ a „cena“.
Žalovaný opakovane tvrdí, že sa nejedná o kvalitu mlieka, ale o dohodu o kúpnej cene mlieka. Uvedené
tvrdenie o povinnosti zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu je správne, ale ďalej súd tvrdí, že sa jednalo o
vadné plnenie v zmysle § 6:157 ods. 1 maďarského občianskeho zákonníka. Žalovaný predložil dôkazy
preukazujúce neoprávnenú fakturáciu na strane žalobcu, keďže žalobca (i) jednak na CMR dokladoch

uvádzal nereálne a konštantné hodnoty tuku v augustových dodávkach surového mlieka a zároveň
žalobca (ii) nedodržal jednoznačnú dohodu o kúpnej cene tovaru.

7. Žalovaný po celý čas súdneho konania poukazoval na skutočnosť, že sa nejedná o nároky z vadného
plnenia, ale o dohodu zmluvných strán o kúpnej cene tovaru, ktorú žalobca nedodržal a fakturoval

čiastky nekorešpondujúce s dohodou zmluvných strán. Ako absolútne neprijateľné vníma posúdenie
súdu prvej inštancie uvedené v bode 11.3 a v bode 11.4 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd
tvrdí, že žalovaný mal v lehote do 72 hodín oznámiť žalobcovi výhrady voči kvalite dodaného mlieka, s
poukazom na bod 5.6 kúpnej zmluvy. V bode 5.6 kúpnej zmluvy je vo vzťahu k výhradám konštatované
množstvo tovaru a kvalita dodávky potvrdená laboratórne, čím sa má na mysli napríklad hodnota

somatických buniek v surovom mlieku a iné parametre, netýkajúce sa hodnoty tuku v mlieku. Pokiaľ by
sa mala reklamovať hodnota tuku v mlieku, na strane žalovaného by to znamenalo v letných mesiacoch
každodenné zasielanie reklamácií. Už len z praktického hľadiska je argumentácia žalobcu vo vzťahu k
tvrdenej „vade“ spočívajúcej v tučnote mlieka neprijateľná a nereálna; bežnou a všeobecne zaužívanou
praxou je určovanie kúpnej ceny mlieka v závislosti od tučnoty, v letných mesiacoch obzvlášť. Podľa

žalovaného v žiadnom ustanovení kúpnej zmluvy sa nekonštatuje preklúzia vo vzťahu k povinnosti
žalovaného platiť dohodnutú kúpnu cenu. Ďalej uviedol, že nejde o nároky z vád tovaru, tuk v mlieku je
určujúci pre kúpnu cenu surového mlieka a každej osobe obchodujúcej so surovým mliekom je uvedená
skutočnosťznáma. Skutočnosť,žeuvedenévedelajžalobcapotvrdzujefakturáciažalobcuuskutočnená
ku dňu 10.9.2015 (bod 7.3 odôvodnenia napadnutého rozsudku), t. j. ku dňu, kedy žalobca obdržal

prehľad hodnôt tuku v surovom mlieku za mesiac august 2015, avšak reálne hodnoty tuku v mlieku
žalobcaignoroval.RovnakoakonepovažovalzadôležitévCMRdokladochdeklarovaťskutočnúhodnotu
tuku v mlieku, čo žalovaný preukázal dokladmi od konečných odberateľov. Podľa žalovaného súd bod
4.3 kúpnej zmluvy nesprávne vykladá ako nároky z vád tovaru. Práva a povinnosti žalobcu a žalovaného
sú odlišné pre prípad nárokov z vád tovaru a pre prípad neoprávnenej fakturácie z dôvodu nedodržania

dohody o cene tovaru, ktorej sa žalobca dopustil. Súčasne zo zmluvy, ani zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva, že by zaslanie podkladov pre oprávnenú fakturáciu dňa 10.9.2015 spôsobovalo
zánik dohodnutej cenovej korekcie tovaru a k aplikácii bežnej ceny tovaru.

8. V odvolaní záverom žalovaný uviedol, že až na pojednávaní dňa 24.1.2023 vyslovil súd svoj

právny názor, že v danej veci je nevyhnutné postupovať podľa ustanovení maďarských právnych
predpisov. Do dňa konania tu uvedeného pojednávania sa súd v rámci predbežného posúdenia zmluvou
nezaoberal, hoci ju mal k dispozícii už ako dôkaz k vyjadreniu zo dňa 22.10.2018, do 24.1.2023
sa súd nezaoberal aplikáciou právnych predpisov iného členského štátu Európskej únie a súčasnežalobca opakovane platnosť a účinnosť zmluvy namietal. Uvedené konanie znemožnilo žalovanému
využívať všetky jeho procesné práva v plnom rozsahu, najmä navrhovať a predkladať ďalšie dôkazy. V
období rokov 2018 až 2023 preukazoval žalovaný v konaní pred súdom sporné skutočnosti (uzatvorenie

kúpnej zmluvy a jej dodatkov, dohodu o kúpnej cene v súvzťažnosti na hodnotu tuku). Pôvodne sporné
skutočnosti súd prvej inštancie po pojednávaní 24.1.2023 už považoval za nesporné v zmysle bodu 9.
odôvodnenia napadnutého rozsudku a za spornú súd považoval už len kvalitu mlieka, ktorú však podľa
názoru žalovaného v žiadnom prípade nemožno zamieňať s dohodnutou cenovou korekciou, a teda s
dohodnutou kúpnou cenou. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky má žalovaný za to, že rozsudok

súdu prvej inštancie trpí takými vadami, ktoré nie je možné odstrániť v konaní pred odvolacím súdom,
najmä s poukazom na skutočnosť, že súd sa maďarskými právnymi predpismi v období rokov 2016 až
2023 nezaoberal a v roku 2023 uložil sporovým stranám povinnosť predložiť obsah maďarského práva.
Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne, príp. napadnutý
rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý má za to, že súd prvej inštancie rozhodol
správne. Uviedol, že žalovaný nenamietal faktúry vystavené žalobcom, dokonca svojim písomným
konaním potvrdil správnosť, keď emailom zo dňa 7.12.2015 napísal žalobcovi ako odpoveď na výzvu
na zaplatenie, že uhradí 100.000,- EUR, z čoho analogicky vyplýva, že uznal svoj dlh, iba nechcel
zaplatiť splatnú faktúru. Skutočnosti uvádzané v odvolaní sú zmätočné, nakoľko ide o jednoduchý spor

o nezaplatenie splatných faktúr, ktoré neboli reklamované. Email žalovaného zo dňa 10.9.2015 nie
je možné považovať za reklamáciu alebo namietanie, a už vôbec nie je možné akceptovať tabuľku
vytvorenú žalovaným bez akýchkoľvek hodnoverných laboratórnych vyšetrení. Keď súd vyzval na
pojednávaní dňa 24.1.2023 strany sporu na predloženie relevantných právnych predpisov Maďarska s
prekladom, žalovaný nič nenamietal, nakoniec iba odignoroval súd. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalovaného na zaplatenie trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

10. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu poukázal na to, že je to práve žalobca, ktorý s absolútnou
samozrejmosťou deklaroval na všetkých CMR dokladoch rovnaké hodnoty mlieka. Uvedené nie je v

reálnomsvetevôbecmožné,keďžehodnotymliekamimoriadnekolíšu,najmävletnomobdobí.Žalovaný
sa vonkoncom nebráni účelovo, keďže nad všetky pochybnosti žalovaný potvrdil dokladmi od konečných
odberateľov, že žalobca vedome deklaroval v CMR dokladoch nepravdivé údaje. Vo vzťahu k aplikácii
maďarského práva má žalovaný za to, že podstatnou skutočnosťou v prejednávanej veci je neoprávnená
fakturácia na strane žalobcu, odporujúca dohode zmluvných strán. Súčasne sa žalovaný domnieva,

že oboznámiť sporové strany po šiestich rokoch sporu o skutočnosti, že súd vo veci bude aplikovať
maďarské právo, je okolnosťou spôsobenou práve žalobcom a súdom. Žalobca po dlhú dobu platnosť a
účinnosť uzatvorenej zmluvy spochybňoval a súd po zmene zákonného sudcu o uvedenom informoval
sporové strany dňa 24.1.2023 (konanie začalo podaním žalobcu dňa 16.8.2016).

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa21.5.2024.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací

súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Podľa bodu 4.3. Zmluvy o predaji poľnohospodárskych produktov zo dňa 29.3.2015 (ďalej ako
„zmluva“), zmluvné strany súhlasia s mierou cenovej korekcie ohľadne obsahu tukov v mlieku podľa
bodu 3. Kupujúci mesačne, do 7 dní po uskutočnení poslednej dodávky v danom mesiaci informuje
Predávajúceho o obsahu tukov v mlieku dodaného v predmetnom mesiaci. Uznávajú sa hodnotymnožstva tukov meraných u konečného odberateľa. Fakturácia sa uskutoční na základe hodnôt tukov
nameraných finálnym Kupujúcim.

15. Podľa bodu 5.6. zmluvy, prípadné výhrady Kupujúceho voči kvalite je povinný oznámiť
Predávajúcemu v dobe použiteľnosti (72 hodín) pri dodržiavaní potrebných skladovacích podmienok.
V prípade výhrad ohľadne dohodnutého množstva dodaného tovaru nad +/- 100 kg je potrebné
reklamáciu oznámiť do 72 hodín od prevzatia tovaru. Každú reklamáciu voči kvalite dodávky je potrebné
dokumentovať potvrdením nezávislého laboratória, ktoré kontrolu vzoriek tovaru vykonalo. Zmluvné

strany sa zaväzujú, že výsledky rozboru nezávislého laboratória budú rešpektovať.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú

správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na
ne poukazuje.

17. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:

18. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal
zaplatenia sumy 8.953,35 EUR s prísl. titulom nezaplatených faktúr v zmysle objednávok tovaru -
surové mlieko. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade dodávok
surového mlieka v auguste 2015 si žalovaný nesplnil svoje zmluvné povinnosti, a to zaplatenie kúpnej

ceny v súlade s bodom 4.1. zmluvy, plne stotožňuje. Žalovaný v podanom odvolaní neargumentuje
skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu
alebo jeho právneho posúdenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom
vyslovený právny záver nevyplýva.

19. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého
žalovaný nereklamoval riadne vady dodaného tovaru - surového mlieka, s množstvom tuku menším ako
3,7 g/l. Ak žalovaný v odvolaní tvrdí, že hodnotu 3,7 % tuku v surovom mlieku dosiahol tovar len raz,
a to dňa 7.8.2015 a vo všetkých ostatných prípadoch boli hodnoty tuku v surovom mliekom nižšie ako
3,7%, mal si podľa odvolacieho súdu riadne uplatniť a bez zbytočného odkladu vady dodaného tovaru

po tom, čo ich zistil a hlavne podľa zmluvy v zmysle bodu 4.3.a do 7 dní po uskutočnení poslednej
dodávky v danom mesiaci informovať predávajúceho, v tomto prípade žalobcu, o obsahu tukov v mlieku.
Uvedené vyplýva zo samotného znenia zmluvy, najmä bodu 4.3. a hlavne bodu 5.6., kde sa uvádza,
že „prípadné výhrady Kupujúceho voči kvalite je povinný oznámiť Predávajúcemu v dobe použiteľnosti
(72 hodín) pri dodržiavaní potrebných skladovacích podmienok“ a v nadväznosti na tretiu vetu, kde je

uvedené, že každú reklamáciu voči kvalite dodávky je potrebné dokumentovať potvrdením nezávislého
laboratória, ktoré kontrolu vzoriek tovaru vykonalo. Tak, ako uviedol aj súd prvej inštancie, žalovaný
v prípade ani jednej z dodávok uskutočnenej v období od 1.8.2015 do 31.8.2015 v dohodnutej lehote
72 hodín neoznámil žalobcovi svoje výhrady voči kvalite dodaného surového mlieka /množstvo tuku/,
čím mu zaniklo jeho právo uplatňovať voči žalobcovi nároky z vadného plnenia. Žalovaný si v lehote,

teda do dňa 7.9.2015 riadne nesplnil povinnosť reklamácie za august 2015, žalobcu informoval až e-
mailom zo dňa 10.9.2015, čím zaniklo jeho právo uplatňovať si voči žalobcovi nároky z vadného plnenia /
dodania surového mlieka/, pričom odvolací súd má za to, že uvedený e-mail nespĺňa náležitosti riadnej
reklamácie. Uplatnenie riadnej reklamácie bez zbytočného odkladu nebolo v konaní preukázané.

20. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne vykladá ustanovenie bodu 4.3
kúpnej zmluvy ako nároky z vád tovaru, pričom podľa žalovaného sa jedná o dohodu o kúpnej cene,
odvolací súd uvádza, že sa s uvedeným tvrdením žalovaného nestotožňuje. Súd prvej inštancie správne
uviedol, že mechanizmus cenovej korekcie uvedený v bode 4.3 kúpnej zmluvy nie je dohodou zmluvných
strán o cene tovaru. Dohoda o cene je upravená v bode 4.1 kúpnej zmluvy, podľa ktorého cena produktu

uvedeného v bodoch 1-3 zmluvy /surové mlieko od výrobcu s obsahom tukov 3,7 %/ je 0,235 EUR/
kg pre obdobie od 1.4.2015 do 30.4.2015. Z ustanovenia bodu 4.1 ďalej vyplýva, že zmluvné strany
počas platnosti zmluvy každý štvrťrok do 25. dňa posledného mesiaca daného štvrťroka znova prerokujú
otázku základnej ceny mlieka pre nasledujúci štvrťrok. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie,že bod 4.3 zmluvy je dojednanie o zľave z dohodnutej kúpnej ceny /upravenej v bode 4.1/, pre ktorej
použitie musia byť splnené dve kumulatívne podmienky, a to jednak uplatnenie vád v lehote 72 hodín
od dodania surového mlieka s nedostatočnou kvalitou (s množstvom tuku menším ako 3,7 g/l) podľa

bodu 5.6. zmluvy, a zároveň v lehote 7 dní od uskutočnenia poslednej dodávky v mesiaci informovanie
predávajúceho o obsahu tukov v mlieku dodanom v predmetnom mesiaci. Vyššie uvedené kumulatívne
podmienky však zo strany žalovaného za mesiac august 2015 splnené neboli.

21. V odvolaní žalovaný poukazoval na tabuľku predloženú žalovaným ako dôkaz č. 2, čo predstavuje

jediný možný podklad pre oprávnenú fakturáciu na strane žalobcu. Odvolací súd v tejto súvislosti
uvádza, že nie je možné akceptovať reklamácie, ktoré neboli urobené včas a riadnym spôsobom, pričom
žalovaný predložil tabuľku, ktorá nie je oficiálny skúšobný protokol na podloženie jeho tvrdení, ako
naopak žalobcove v konaní predložené skúšobné protokoly Maďarského mliekarenského výskumného
inštitútu za obdobie 1.8.2015-31.10.2015 (č.l. 564), z ktorých vyplýva, že mlieko malo požadovanú
kvalitu.

22. K odvolacej námietke žalovaného o porušení jeho procesných práv a vyslovenie predbežného
právneho názoru súdom prvej inštancie až na pojednávaní dňa 24.1.2023, odvolací súd zdôrazňuje,
že súd prvej inštancie sa nedopustil procesného postupu, ktorý by odôvodňoval zrušenie odvolaním
napadnutého rozsudku z procesných dôvodov, nakoľko procesný postup súdu prvej inštancie

nedosiahol takú intenzitu procesného pochybenia, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako nesprávny
procesný postup súdu, ktorým by znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom alebo, že by neboli splnené procesné podmienky pre rozhodnutie súdu. Predbežným
právnym posúdením súd uvádza, ako sa mu javí doterajší priebeh sporu, najmä uvedie, či vidí dôvod

na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe. Predbežným právnym posúdením súd nie je viazaný.
Dôvody meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie sú stranám sporu dané a poskytnuté pri vyhlásení
rozsudku vo veci samej a následne v písomnom vyhotovení rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku
je zrejmé, že k odklonu nedošlo. Strany sporu mali možnosť výslovne žiadať o predbežné právne
posúdenie (nevyužili), ak to považovali za dôležité pre ich ďalší procesný postup v konaní. Vzhľadom na

uvedené neboli naplnené dôvody podľa § 389 ods.1 C.s.p. na zrušenie rozsudku. Súd prvej inštancie v
súlade s čl. 2 C.s.p. poskytol stranám sporu spravodlivú a účinnú ochranu tak, aby bol naplnený princíp
právnejistoty. Vsúladesčl.8C.s.p. umožnilstranámoznačiťskutkovétvrdeniadôležitéprerozhodnutie
vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov
súdu. Na záver je nutné poznamenať, že nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces,

nakoľko právo žalovaného vyjadriť sa a reagovať na právne posúdenie veci súdom prvej inštancie zostali
v konaní zachované, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie je výsledkom rozsiahleho dokazovania a
uplatňovania procesných práv stranami sporu.

23. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá

požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd

stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).

24. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody
neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť
skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., tak, že v odvolacom konaní bol úspešný
žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške
priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2, C.s.p. súd prvej inštanciev lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý
vydá súdny úradník.

26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).