Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2023

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714206026
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2023:1714206026.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobcu: MURAT,

s.r.o., IČO: 31 431 852, so sídlom Bratislavská 87, Pezinok, zastúpený: JUDr. Tomáš Dopita | ADVOKÁT,
s.r.o., IČO: 53 998 791, Vazovova 6838/9B, Bratislava proti žalovanému: N.. H. Č., B.. XX.XX.XXXX, X.
Č. XB, S. R., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Schmidl, Borský Svätý Jur 774 o zaplatenie 50.479,87
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania za 16. jún 2014 z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 50.479,87 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,15 % ročne zo sumy 50.479,87 eur od 17.06.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou osobne na súd dňa 24.06.2014 sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu,
ktorýmsúdzaviažežalovanéhozaplatiťmusumu50.479,87eurspríslušenstvom.Žalobuodôvodniltým,
že žalobca a obchodná spoločnosť MC-ELEKTRO, s.r.o. dňa 24.10.2007 uzavreli Rámcovú zmluvu č.
XXXX/XX, podľa ktorej žalobca spoločnosti MC-ELEKTRO, s.r.o. dodával tovar objednávaný kupujúcim.
Kupujúci kúpnu cenu vo výške 50.479,87 eur žalobcovi nezaplatil. Dňa 11.03.2013 uznal konateľ
kupujúcej spoločnosti MC- ELEKTRO, s.r.o. aktuálny dlh dlžníka voči žalobcovi z dodávateľských faktúr

vo výške 50.479,87 eur a to ku dňu 11.03.2013. Dňa 11.03.2013 sa žalovaný ako ručiteľ zaviazal dlh
kupujúceho vrátane príslušenstva uspokojiť, ak ho neuspokojí sám dlžník na prvú výzvu žalobcu. Dlžník
ani žalovaný ručiteľ dlžnú sumu 50.479,87 eur žalobcovi nezaplatili.

2.Súdvydalplatobnýrozkaz,protiktorémupodalžalovanýodpor,vktoromuviedol,žežalobcaneuniesol
dôkazné bremeno a najmä nepreukázal naplnenie základného predpokladu existencie dlhu a to jeho
plnenie a najmä výšku reálneho plnenia. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca sa domáha plnenia aj

od spoločnosti MC-ELEKTRO, s.r.o. Žalovaný navrhol konanie prerušiť do právoplatného skončenia
konania žalobkyne H. Č. o určenie neplatnosti právneho úkonu, keďže v tomto konaní sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.

3. Súd uznesením č.k. 6C/86/2016 - 77 zo dňa 03.10.2016 konanie prerušil do právoplatného skončenia
veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou 16C/527/2015.

4. Súd uznesením č.k. 6C/86/2016 - 169 zo dňa 30.03.2023 rozhodol o pokračovaní v konaní vzhľadom
na právoplatné skončenie konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou
16C/527/2015.5. V podaní doručenom súdu dňa 30.08.2023 žalobca okrem iného upravil/opravil petit v dátume, od
ktorého požaduje úrok z omeškania (v žalobe: od 16.06.2014, v „oprave petitu“: od 17.06.2014), čo
súd podľa obsahu vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie, keď žalobca žiadal úrok z omeškania za kratšie

obdobie o jeden deň.

6. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. S poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby a § 145 ods. 2 CSP súd konanie v časti o zaplatenie
úrokov z omeškania za 16. jún 2014 zastavil (súd poskytol žalovanému možnosť vyjadriť sa k
čiastočnému späťvzatiu, na čo žalovaný nevzniesol žiaden vážny dôvod, pre ktorý by nesúhlasil s
čiastočným späťvzatím).

Skutkový stav:

8. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že spoločníkom a zároveň konateľom v spoločnosti
MC-ELEKTRO, s.r.o. bol od 01.04.1999 N.. H. Č.. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
2K/30/2013 - 221, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.07.2013, súd vyhlásil konkurz
na majetok dlžníka MC-ELEKTRO, s.r.o. (Konkurzné konanie bolo začaté uznesením Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. 2K/30/2013 zo dňa 13.05.2013.) Spoločnosť bola zrušená od 06.10.2020 a dňa
15.06.2021 bola ex offo vymazaná z obchodného registra.

9. Žalobca ako dodávateľ a spoločnosť MC-ELEKTRO, s.r.o. ako odberateľ uzavreli dňa 24.10.2007
Rámcovú zmluvu č. XXXX/XX, ktorej predmetom (zároveň predmetom plnenia) bol káblový materiál,

elektroinštalačný materiál, prístroje, svietidlá a svetelné zdroje, prípadne iný tovar špecifikovaný
jednotlivými objednávkami alebo požiadavkami odberateľa, potvrdenými dodávateľom, v minimálnom
ročnom finančnom objeme 3.000.000,- Sk a viac bez DPH a ceny obalov.

10. Výzvou zo dňa 23.01.2013 vyzval žalobca spoločnosť MC-ELEKTRO, s.r.o. na zaplatenie faktúr

spolu vo výške 50.479,87 eur, resp. k vráteniu prevzatého a doposiaľ nezaplateného tovaru v
nepoškodenom stave a to v lehote 5 dní. Výzva bola prevzatá dňa 29.01.2013. Prílohou výzvy bol
zoznam neuhradených faktúr.

11. Dňa 11.03.2013 N.. H. Č. ako konateľ MC-ELEKTRO, s.r.o. podpísal „Uznanie dlhu“ podľa § 558

Občianskeho zákonníka. Obchodná spoločnosť MC-ELEKTRO, s.r.o. v ňom neodvolateľne potvrdila
a uznala, že z titulu nezaplatenej kúpnej ceny za tovar v hodnote 50.479,87 eur (súpis faktúr ku dňu
11.03.2013 je v prílohe) je obchodnej spoločnosti MURAT, s.r.o. povinná zaplatiť za tento tovar jeho
kúpnu cenu alebo peňažnú náhradu za tovar vo výške kúpnej ceny 50.479,87 eur. Súčasne potvrdil, že
predmetný tovar bol od predávajúcej spoločnosti MURAT, s.r.o. prevzatý kupujúcou spoločnosťou MC-

ELEKTRO, s.r.o. v súlade s Rámcovou zmluvou č. XXXX/XX zo dňa 24.10.2007, ktorá v čl. V. obsahuje
dohodu o výhrade vlastníckeho práva. Vyhlásil, že uvedený dlh k 11.03.2013 vo výške 50.479,87 eur
slobodne a vážne uznáva čo do základu, dôvodu i výšky. Uvedený dlh sa dlžník zaviazal zaplatiť spolu
s príslušenstvom.

12. Dňa 11.03.2013 N.. H. Č. podpísal „Vyhlásenie ručiteľa“ podľa § 546 Občianskeho zákonníka. Vo
vyhlásení konštatoval, že ku dňu 11.03.2013 je obchodná spoločnosť MC-ELEKTRO, s.r.o., v ktorej je
konateľom, dlžná obchodnej spoločnosti MURAT, s.r.o. z titulu nezaplatenej kúpnej ceny za odobratý
tovar (súpis faktúr ku dňu 11.03.2013 je v prílohe) sumu vo výške 50.479,87 eur. Podpísaný H. Č. ako
ručiteľ vyhlásil, že pohľadávku veriteľa MURAT, s.r.o. k 11.03.2013 vo výške 50.479,87 eur voči dlžníkovi

MC-ELEKTRO, s.r.o. titulom nezaplatených dodávateľských faktúr uspokojí v plnej aktuálnej výške spolu
s príslušenstvom, ak ju neuspokojí sám dlžník. Pohľadávku veriteľa sa zaviazal uspokojiť na prvú výzvu.
Zároveň potvrdil, že vyhlásenie ručiteľa urobil na základe vlastného rozhodnutia, bez tiesne a nátlaku a
pri plnom vedomí si právnych následkov s tým spojených, t.j. § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka.

13. Výzvou zo dňa 05.06.2014 vyzval žalobca žalovaného ako ručiteľa k úhrade dlhu 50.479,87 eur s
príslušenstvom (úrokom z omeškania vyčísleným ku dňu 5.6.2014 vo výške 6.560,16 eur). Žalobca vo
výzve uviedol, že trvá na zaplatení istiny a úroku z omeškania v lehote 7 dní odo dňa obdržania výzvy.
Žalovaný výzvu prevzal dňa 09.06.2014. Prílohou výzvy bol zoznam neuhradených faktúr.14. Vo vyhlásení zo dňa 10.10.2019 pre účely súdneho konania 16C/527/2015 správca konkurznej
podstaty Y.. Y. W., L.. uviedol, že dňa 23.08.2013 si veriteľ MURAT, s.r.o. prihlásil do konkurzu 16

pohľadávok v celkovej výške 53.046,74 eur, ktoré boli zapísané do zoznamu pohľadávok a zistené v
celom rozsahu prihlásenej sumy. Správca ďalej uviedol, že všetky prihlásené pohľadávky akéhokoľvek
veriteľa do konkurzného konania sa považujú v súlade s § 17 a nasl. Zákona o dani z príjmu za
daňový výdavok, ktorý je možné uplatniť (odpísať) zo základu dane. Vzhľadom k dobe od vyhlásenia
konkurzu (C. XXX/XXXX zo dňa 30.07.2013) je možné predpokladať, že celá prihlásená suma už bola

veriteľom daňovo uplatnená. Správca ďalej uviedol, že v súlade s § 102 ods. 1 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii po speňažení celého majetku predložil dňa 03.06.2019 konkurznému súdu návrh na
zrušenie konkurzu. Po vydaní uznesenia konkurz skončí a spoločnosť MC-ELEKTRO, s.r.o. v konkurze
bude vymazaná z obchodného registra.

15. Y. T., konateľ Meeps, s.r.o. prehlásil, že bol oslovený konateľom firmy MC-Elektro s.r.o. N.. H. Č., za

účelom vysporiadania záväzkov. Ako protihodnotu mu bola ponúknutá kompenzácia formou skladových
zásob firmy MC-Elektro s.r.o. Táto sa v tom čase nachádzala v platobnej neschopnosti a bola nútená
vstúpiť do konkurzu. Ponuku prijal. Vyhol sa tak uplatnenie svojich pohľadávok v konkurze. Týmto
konaním konateľ firmy MC-elektro s.r.o. N.. H. Č., sa zachoval čestne a ústretovo ako počas celej ich
dlhoročnej spolupráce.

16. N.. L. W., konateľ spoločnosti Elron elektro s.r.o. v čestnom vyhlásení zo dňa 6.9.2023 uviedol,
že bol oslovený konateľom firmy MC-Elektro s.r.o. N.. H. Č., za účelom vysporiadania záväzkov. Ako
protihodnotu mu bola ponúknutá kompenzácia formou skladových zásob firmy MC-Elektro s.r.o. Táto
sa v tom čase nachádzala v platobnej neschopnosti a bola nútená vstúpiť do konkurzu. Ponuku prijal.

Vyhol sa tak uplatneniu svojich pohľadávok v konkurze. Týmto konaním konateľ firmy MC-elektro s.r.o.
N.. H. Č., sa zachoval čestne a ústretovo ako počas celej ich dlhoročnej spolupráce.

17. Rozsudkom č. k. 16C/527/2015 - 209 zo dňa 27.05.2021 Okresný súd Bratislava III žalobu žalobkyne
H. Č. proti žalovanému 1/ H. Č. a žalovanému 2/ MURAT, s.r.o. o určenie neplatnosti právneho úkonu

zamietol. Právnym úkonom, ktorého neplatnosti sa žalobkyňa domáhala, bolo Vyhlásenie ručiteľa H. Č.
zo dňa 11.03.2013. Súd považoval ručiteľský záväzok žalovaného H. Č., na základe jeho písomného
vyhlásenia zo dňa 11.03.2013, za platný právny úkon, ktorým na seba dobrovoľne prevzal záväzok
uspokojiťpohľadávkužalobcuMURAT,s.r.o.vočidlžníkoviMC-ELEKTRO,s.r.o.,akjuneuspokojídlžník,
keď nebol v konaní preukázaný žiadny iný dôvod neplatnosti toho právneho úkonu, či už relatívnej v

zmysle § 40a v spojení s § 145 ods.1 OZ alebo absolútnej v zmysle § 37 až § 40 a § 49a OZ.

18. Pokiaľ sa jedná o relatívnu neplatnosť právneho úkonu Okresný súd Bratislava III v odôvodnení
rozsudku uviedol: „Potom vychádzajúc z uvedených záverov a výkladu § 145 OZ, že ručiteľský záväzok
jedného z manželov nie je právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí, keďže sa bezprostredne

nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd posúdením zisteného skutkového
stavu dospel k právnemu záveru, že predmetným ručiteľským vyhlásením žalovaného 1/ zo dňa
11.03.2013 nevznikol spoločný záväzok manželov, nakoľko nejde o právny úkon týkajúci sa spoločných
vecí a z tohto dôvodu k nemu nebol ani potrebný súhlas žalobkyne a aplikácia ustanovenia § 145 OZ
je vylúčená.“

19. Pokiaľ sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu Okresný súd Bratislava III v odôvodnení
rozsudku uviedol: „Zároveň súd preskúmal napadnutý právny úkon žalovaného 1/ - vyhlásenie ručiteľa z
11.03.2013, aj podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonov (ustanovenia
§ 34 až § 51 OZ), na ktoré odkazoval advokát žalobkyne v rámci záverečnej reči, i keď z rovnakého

skutkového dôvodu, tzn. z dôvodu absencie súhlasu žalobkyne a jej neinformovanosti o tomto úkone,
keď iný skutkový dôvod z konania nevyplýval. Nie je úlohou súdu svojvoľne dopĺňať skutkové tvrdenia,
resp. vymedzené dôvody žaloby žalobkyňou (dominus litis), ktorá sa domáhala určenia neplatnosti
vyhlásenia ručiteľa z dôvodu, skutkovo vymedzeného nedostatkom svojho súhlasu k nemu v zmysle
§ 145 ods. 1 OZ. Súd potom, posúdil predmetné ručiteľské vyhlásenie na základe vymedzeného

skutkového opisu, z hľadiska toho, či bolo urobené slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1
OZ), či jeho predmetom je možné plnenie (§ 37 ods. 2 OZ), či žalovaný 1/ disponoval spôsobilosťou na
právne úkony (§ 38 ods. 1 OZ) alebo či nekonal v duševnej poruche (§ 38 ods. 2 OZ), či jej obsah a účel
neodporoval zákonu, neobchádzal alebo sa nepriečil dobrým mravom (§ 39, § 3 OZ) alebo či bol urobenývo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, alebo či konajúca osoba nekonala v omyle
(§ 49a OZ), tzn. dôvodov absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu, pričom dospel k záveru, že nie
je skutkovo naplnený žiaden z citovaných zákonných ustanovení. .. 44. Podľa zistení súdu na základe

vykonanéhodokazovania(odseky15.až23.rozsudku),najmäzvýsluchužalovaného1/,ktorýneuviedol
žiadnu takú skutočnosť, pre ktorú by mal súd čo i len pochybnosť o tom, že svoje písomné ručiteľské
vyhlásenie, ktoré podpísal dňa 11.03.2013 a zaviazal sa ním uhradiť pohľadávku žalovaného 2/ v sume
50.479,87 eur s prísl. za dlžníka (svoju obchodnú spoločnosť) v prípade, že ju dlžník neuhradí, dospel k
záveru, že tento úkon urobil žalovaný 1/ ako fyzická osoba dobrovoľne, slobodne a vážne, v predpísanej

forme so všetkými predpísanými náležitosťami tohto právneho úkonu v zmysle § 546 Občianskeho
zákonníka (dostatočne zrozumiteľný a určitý prejav vôle, identifikované osoby veriteľa, dlžníka a ručiteľa,
dostatočne špecifikovaná výška a dôvod splatnej pohľadávky veriteľa, listina je datovaná a vlastnoručne
podpísaná ručiteľom). Uvedené vyhlásenie jednoznačne predstavujúce ručiteľský záväzok žalovaného
v 1/, ktorý svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu ani zákon neobchádza, keď ide o zákonom
aprobovaný právny inštitút zabezpečenia záväzku podľa piateho oddielu, ôsmej časti Občianskeho

zákonníka, upravujúcej záväzkové občianskoprávne vzťahy. 45. Súd nemal preukázané ani žiadne také
okolnosti daného prípadu, pre ktoré by mohol konštatovať, že tento právny úkon sa prieči dobrým
mravom v zmysle § 3 OZ. Tvrdenia o šikane a zneužití tiesne žalovaného 1/ mali vyplývať len z
toho, že žalovaný 2/ žiadal v marci 2013, žalovaného 1/ ako konateľa spoločnosti MC-ELEKTRO,
s.r.o., o úhradu faktúr za odobratý tovar splatných v roku 2012 a nakoľko uvedená spoločnosť dlh

neuhradila, pričom podala návrh na konkurz, žalovaný 2/ ako veriteľ predložil za účelom zabezpečenia
si svojej splatnej pohľadávky žalovanému 1/ ako konateľovi dlžníka, písomné uznanie dlhu podľa §
558 OZ, ktorý žalovaný uznal a podpísal a tiež sa so žalovaným 1/ dohodol v zmysle § 546 OZ, že
žalovaný prevezme na seba povinnosť dlžníka uspokojiť uvedenú pohľadávku, ak ju dlžník neuspokojí
(ručenie), o čom podpísal dňa 11.03.2013 písomné vyhlásenie. Uvedené konanie žalovaného 1/ a

žalovaného 2/ je však rovnako zákonom predpokladaný postup zabezpečenia záväzkov podľa citovanej
právnej úpravy, pričom nebolo opísané žiadne iné konanie na strane žalovaného 2/ a ani ohľadom
pomerov žalovaného 1/, ktoré by malo charakterizovať tieseň alebo šikanu, resp. iné vážne okolnosti
spochybňujúce slobodnú vôľu žalovaného 1/ k uvedenému písomného prejavu (právnemu úkonu). Z
uvedených dôvodov súd nemohol konštatovať porušenie dobrých mravov pri spornom právnom úkone

žalovaného 1/. ... Ručiteľské vyhlásenie je zabezpečovací inštitút k hlavnému záväzku, ktorý vznikol z
podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti žalovaného 1/ so žalovaným 2/ (nejde o spotrebiteľský
vzťah), pričom v konaní neboli žalobkyňou uvedené žiadne ďalšie skutkové tvrdenia a súvislosti,
ohľadom možnej aplikácie ustanovenia § 39a OZ o civilnej úžere na sporné ručiteľské vyhlásenie.
Ako už bolo uvedené, pokiaľ toto vyhlásenie dobrovoľne, zrozumiteľne a predpísaným spôsobom

vykonala fyzická osoba, pričom nie je pre jeho platnosť potrebný súhlas jej/jeho manžela/-ky a nevzniká
ním solidárny záväzok manželov, ani v tejto súvislosti prípadná možnosť exekučného postihu celého
majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov na vymoženie pohľadávky len jedného z manželov,
rovnako nezakladá rozpor tohto právneho úkonu s dobrými mravmi (§ 3 OZ), keďže tiež ide o výslovne
zákonom predpokladanú možnosť podľa § 147 ods. 1 OZ. Prípadné nepriaznivé dopady, vyplývajúce z

tohto ustanovenia pre toho manžela, voči ktorému nemá veriteľ pohľadávku, sú dôsledkom existencie
bezpodielového spoluvlastníctva, s ktorým je spätá nutnosť vzájomného zdieľania majetkového osudu
manželov do doby, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá. Zároveň právna úprava poskytuje za
účelom eliminovania týchto nepriaznivých dopadov zákonné riešenie zmenou rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva alebo jeho zánikom (§ 143a, § 148a ods. 2 OZ), ktoré však v tomto prípade žalobkyňa

nevyužila.

20.KrajskýsúdvBratislaverozsudkomč.k.5Co/124/2022-267zodňa31.01.2023rozsudokOkresného
súdu Bratislava III č. k. 16C/527/2015 - 209 zo dňa 27.05.2021 potvrdil. V odôvodnení okrem iného
uviedol: „Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne, že súd prvej inštancie neplatnosť žalovaného právneho

úkonu posúdil len z hľadiska naplnenia znakov civilnoprávnej úžery podľa § 39 a OZ, pričom opomenul
vecposúdiťsohľadomnaustanovenie§39vspojenís§3OZ,tedazhľadiskarozporusdobrýmimravmi.
Naopak, súd prvej inštancie posudzoval napadnutý právny úkon aj podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch (bod 43 a nasl. odôvodnenia napadnutého rozsudku),
osobitne vo vzťahu rozporu s dobrými mravmi (bod 45 odôvodnenia napadnutého rozsudku). 20/

Prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je právnym úkonom, ktorý by bolo možno
charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí oboch
manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne. Týmto
úkonom sa totiž nezakladajú druhému manželovi žiadne práva ani povinnosti. Na tomto nemení nič aniustanovenie § 147 OZ. Aj v tomto ustanovení sa totiž naďalej považuje za zaviazaného z pohľadávky
voči jednému z manželov iba tento manžel, upravuje sa iba spôsob uspokojenia tejto pohľadávky pri
výkone rozhodnutia, a to tak, že sa pripúšťa jej uspokojenie aj z majetku patriaceho do bezpodielového

spoluvlastníctva oboch manželov, nie však z výlučného osobitného majetku druhého manžela. Právnym
úkonom, ktorým jeden z manželov preberá ručiteľský záväzok, nevzniká teda v žiadnom prípade
spoločný ručiteľský záväzok oboch manželov, ale dotyčný manžel sa stáva samostatným individuálnym
ručiteľom práve tak, ako je samostatným dlžníkom, ak si napr. vypožičal peniaze na akýkoľvek účel alebo
ak spôsobil niekomu škodu a pod. Druhý manžel sa nestáva ani tu osobným dlžníkom; iba spoločný

majetok manželov sa stáva so zreteľom na ich bezpodielový vzťah k tomuto majetku možným zdrojom
uspokojenia veriteľa jedného z manželov.

Právne posúdenie:

21.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli
prizabezpečeníplneniazáväzkovvzáväzkovýchvzťahoch,ktorésaspravujútoutočasťouzákonapodľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

25. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

26. Podľa § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka
alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok

spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

27. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na
to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je

nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

28. Podľa § 310 Obchodného zákonníka právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním
práva voči dlžníkovi.

29. Podľa § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie
zabezpečuje.

30. Podľa § 311 ods. 2 Obchodného zákonníka ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre
nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá

je dlžníkom.

31. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

32. Podľa § 323 ods. 3 Obchodného zákonníka uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.33. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.

34. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

35. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie 50.479,87 eur titulom nároku žalobcu ako veriteľa z
rámcovej zmluvy o dodávkach tovaru a služieb uzatvorenej s dlžníkom (spoločnosťou MC-ELEKTRO,
s.r.o.) dňa 24.10.2007 voči žalovanému (ktorý veriteľovi písomne vyhlásil, že jeho pohľadávku vo výške
50.479,87 eur titulom nezaplatených dodávateľských faktúr uspokojí v plnej aktuálnej výške spolu s
príslušenstvom, ak ju neuspokojí sám dlžník).

36. Z vyjadrení strán sporu vyplynulo, že za nespornú skutočnosť môže súd považovať platné uzavretie
Rámcovej zmluvy č. XXXX/XX o dodávkach tovaru a služieb medzi žalobcom ako dodávateľom a
spoločnosťou MC-ELEKTRO, s.r.o. ako odberateľom, titulom ktorej vznikli spoločnosti MC-ELEKTRO,
s.r.o. ako dlžníkovi záväzky voči žalobcovi vo výške 50.479,87 eur (vyúčtované jednotlivými faktúrami
ako sú uvedené v zozname vypracovanom žalobcom - č.l. 15, 19). Existenciu samotnej pohľadávky

žalobcu voči spoločnosti MC-ELEKTRO, s.r.o. vo výške 50.479,87 eur žalovaný žiadnym spôsobom
nerozporoval ani nespochybnil. Žalovaný však tvrdil neplatnosť „Uznania dlhu“ zo dňa 11.03.2013 a tiež
neplatnosť „Vyhlásenia ručiteľa“ zo dňa 11.03.2013.

37. Právny úkon, ktorým dlžník MC-ELEKTRO, s.r.o. svojím konateľom (žalovaným) konajúcim menom

spoločnostiuznalzáväzokspoločnostivočižalobcovivovýške50.479,87eurtitulomnezaplatenejkúpnej
ceny za odobratý tovar, považoval súd za platný. Právny úkon spĺňal všetky náležitosti vyžadované
zákonom pre platné uznanie záväzku, keď z obsahu právneho úkonu bolo jednoznačne zrejmé, že
sa jednalo o uznanie záväzku, bola zachovaná písomná forma právneho úkonu, dlžník aj veriteľ bol
jednoznačne identifikovaný, uznávaný záväzok bol dostatočne identifikovaný tak, aby nebol zameniteľný

s iným záväzkom, právny úkon obsahuje prejav vôle dlžníka uznať svoj záväzok v konkrétnej výške.
Žalovaný považoval právny úkon, ktorým dlžník uznal svoj záväzok, za neplatný z dôvodu, že ku dňu
11.03.2013, kedy spoločnosť MC-ELEKTRO, s.r.o. uznala svoj záväzok, dlh v tejto výške neexistoval,
nakoľko k tomuto dňu boli splatné faktúry len vo výške 20.894,95 eur. Súd sa s názorom žalovaného
nestotožnil, keďže ku dňu uznania záväzok vo výške 50.479,87 eur existoval, napriek tomu, že v časti

ešte nebol splatný. Aj napriek uvedeniu ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka v „Uznaní dlhu“
súd aplikoval na tento právny úkon ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka, keďže sa jednalo o
obchodnézáväzkovévzťahy(medzidvomiobchodnýmispoločnosťami).Inštitútuznaniadlhuupravenýv
§558Občianskehozákonníkaajehoaplikáciajeviazanánaobčianskoprávne(nepodnikateľské)vzťahy.
Vzťah veriteľa a dlžníka bol však obchodnoprávnym vzťahom, preto aj uznanie záväzku sa spravuje

príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 323). Z dôvodu úplnosti právnej úpravy uznania
záväzku v Obchodnom zákonníku sa uznanie záväzku v obchodnoprávnych vzťahoch riadi výlučne
touto právnou úpravou. Záväzok v danom prípade vznikol momentom uzavretia zmluvy a odovzdaním
tovaru, preto ak dlžník uznal záväzok, hoci v časti ešte nebol splatným, nemožno namietať neplatnosť
uvedeného právneho úkonu. Na platnosť uznania záväzku sa nevyžaduje jeho splatnosť. Súd poukazuje

na znenie ustanovenia § 323 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak niekto
písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase
uznania. Z uvedeného ustanovenia žiadnym spôsobom nevyplýva, že na platnosť uznania záväzku sa
vyžaduje jeho splatnosť. Jedným z dôsledkov uznania záväzku je začatie plynutia novej štvorročnej
premlčacej lehoty na uplatnenie si nároku na úhradu uznaného záväzku na súde. Premlčacia doba teda

začala plynúť dňa 11.03.2013. Žalobca si dňa 24.06.2014 uplatnil nárok na súde žalobou (v súlade s §
402 ObZ premlčacia doba prestala plynúť), preto jeho nárok nemožno považovať za premlčaný.

38. Pokiaľ sa jedná o žalovaným namietanú neplatnosť „Vyhlásenia ručiteľa“ zo dňa 11.03.2013, súd
odkazuje na právoplatne skončené konanie o určenie neplatnosti práve tohto právneho úkonu, v ktorom

po posúdení relatívnej ako aj absolútnej ne/platnosti právneho úkonu súd žalobu zamietol. Súd sa v
plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie aj rozsudkom odvolacieho súdu, ktorými
bolo vo veci rozhodnuté a odkazuje na ich odôvodnenie.39. Vzťah strán sporu ako veriteľa na jednej strane a ručiteľa na strane druhej, sa vzhľadom
na skutočnosť, že hlavný záväzkový vzťah medzi dlžníkom a žalobcom bol obchodnoprávnym
vzťahom, spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 261 ods.7). Poukaz na § 546

Občianskeho zákonníka na Vyhlásení ručiteľa je irelevantný, keď ručenie v obchodných záväzkových
vzťahoch je v Obchodnom zákonníku upravené komplexne a preto sa na ne nepoužijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka o ručení (ani ustanovenie § 549).

40. Čo sa týka žalovaným vytýkanej absencie písomnej výzvy veriteľa adresovanej dlžníkovi na

zaplatenie splatných pohľadávok, táto nie je pre vznik povinnosti žalovaného ako ručiteľa splniť dlh
za dlžníka potrebná s poukazom na § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď za daných okolností
(platobná neschopnosť dlžníka s následným začatím konkurzného konania a vyhlásením konkurzu) bolo
nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní. Z totožných dôvodov nebol žalobca povinný uplatniť svoj
nárok žalobou aj voči dlžníkovi.

41. K údajnému zmareniu uspokojenia svojej vlastnej pohľadávky žalobcom (neprevzatím tovaru dlžníka
z jeho skladových zásob) súd uvádza, že z Rámcovej zmluvy nevyplývala žalobcovi povinnosť prijať
tovar dlžníka ako náhradu kúpnej ceny (navyše ak pôvodným tovarom dodaným žalobcom dlžník už
nedisponoval, ale ponúkal mu podobný tovar, ako to uviedol žalovaný v konaní pred OS BA III). V tejto
súvislosti súd poznamenáva, že nezistil žiadne také konanie žalobcu, ktoré by bolo v rozpore s dobrými

mravmi alebo zásadami poctivého obchodného styku, bol to žalovaný, ktorý dobrovoľne vstúpil do
ručiteľského vzťahu a teraz musí znášať s tým spojené následky, žalobca len využil zákonom dovolený
spôsob zabezpečenia svojej pohľadávky.

42. Žalovaný svoj názor o absolútnej neplatnosti právneho úkonu v prípade prevzatia ručiteľského

záväzku za záväzky obchodnej spoločnosti bez súhlasu manžela opiera najmä o Nález Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 zo dňa 08.12.2010, na ktorý odkazuje Krajský súd v Trnave v rozsudku sp.zn.
24Co/206/2018zodňa20.03.2019.VtejtosúvislostisúdvšakpoukazujenauznesenieNajvyššiehosúdu
SR sp. zn. 5Cdo/148/2017 zo dňa 23.04.2020 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/197/2021
zo dňa 20.07.2022, v ktorých súdy posudzovali platnosť právnych úkonov a vysporadali sa aj s názormi

vyslovenými v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 zo dňa 08.12.2010 a obe konania boli
právoplatne skončené tak, že súdy žaloby zamietli.

43. Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/197/2021 zo dňa 20.07.2022:
„36. Vychádzajúc z obsahu ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka a z ustálenej judikatúry

a rozhodovacej praxe všeobecných súdov; ktorej zásadnú zmenu v danej otázke neprinieslo ani
rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. I. ÚS 26/2010, dovolací súd za udržateľný považuje
iba taký výklad ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluva o pristúpení k dlhu
uzavretá len jedným z manželov sa bezprostredne nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, nie je preto právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí, a aplikácia citovaného

ustanovenia je v tomto prípade vylúčená. V tomto smere odkazuje na konštantnú judikatúru, od ktorej
nemal dôvod sa odkloniť, keďže pri nezmenenej právnej úprave je stále použiteľná; a zo záverov
ktorej vyplýva, že za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých
dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto
predmetom podľa § 143 Občianskeho zákonníka môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva,

teda iba veci v právnom zmysle, t. j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré
slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva; a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov;
sa nepovažujú pohľadávky a záväzky, ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových
vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj
vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto

spoluvlastníctva - ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle. Citovaný nález
Ústavného súdu SR nevylúčil správnosť, resp. nesprávnosť doterajšej rozhodovacej praxe, teda ani
súdnych rozhodnutí na ktoré poukázala žalobkyňa, ale uložil povinnosť skúmať konkrétny právny úkon
cez prizmu dobrých mravov, t.j. s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. V záujme
úplnosti sa zaoberal aj otázkou neplatnosti navrhovateľkou napádaných právnych úkonov z hľadiska ich

absolútnej neplatnosti pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom však
žiadne skutočnosti, ktoré by mohli viesť k neplatnosti sporných právnych úkonov nezistil. ... 37. Názor
zaujatý v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. I. ÚS 26/2010 v rozhodovacej
činnosti dovolacieho súdu až na jednu výnimku (rozhodnutie sp. zn. 6Cdo/88/2011) sa výraznejšienepresadil (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 23. apríla 2020 sp. zn. 5Cdo/148/2017).
Súčasná platná právna úprava pripúšťa, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený v sfére mimo
spoločných vecí prevziať na seba samostatné záväzky, t. j. zaväzovať sa v rámci občianskoprávnych

alebo obchodnoprávnych vzťahov, a to bez toho, aby takéto právne úkony bolo možné považovať
za relatívne neplatné a tiež pre prípad nedobrovoľného splnenia samostatného záväzku jedného z
manželov možnosť uspokojenia i z majetku patriaceho do BSM, ku ktorému má druhý manžel ideálny
podiel, a to v závislosti od skutočnosti, či výlučný majetok dlžníka bude postačujúci pre uspokojenie
veriteľa.Akprávnaúpravavosvojejpodstatejeneznesiteľná,nemožnosaodnejodkláňaťlenpreto,žev

istej oblasti vyvoláva nespravodlivosť. Úprava bezpodielového spoluvlastníctva manželov obsiahnutá v
§ 143 a nasl. Občianskeho zákonníka z hľadiska účelu zákona nesmeruje k ochrane spoločného majetku
pred sekundárnymi dopadmi úkonov jedného z manželov. Inak by zákonodarca nemohol v § 147 ods. 1
Občianskeho zákonníka zakotviť možnosť, aby sa pohľadávka veriteľa len jedného z manželov mohla
pri výkone rozhodnutia uspokojiť z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov; ak
by snaha o ochranu spoločného majetku napr. aj z dôvodu extrémnej nespravodlivosti existovala § 147

ods. 1 by ju znegoval. Inak povedané ustanovenie § 147 Občianskeho zákonníka priamo pamätá aj na
pohľadávky len proti jednému z manželov a pre tento prípad pripúšťa ich uspokojenie aj zo spoločného
majetku.“

45. Po zvážení individuálnych okolností v prejednávanej veci súd takisto ako Okresný súd Bratislava

III nezistil žiadne skutočnosti spôsobujúce neplatnosť ručiteľského vyhlásenia pre rozpor s dobrými
mravmi, a to ani vzhľadom na dopad právneho úkonu na majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalovaného a jeho manželky.

46. Podľa prvej a druhej vety § 106 Obchodného zákonníka spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich

záväzkov celým svojím majetkom. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného
vkladu zapísaného v obchodnom registri. Žalovaný sa na uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka
upravujúce rozsah ručenia spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným odvoláva v súvislosti s jeho
námietkou neplatnosti Vyhlásenia ručiteľa z 11.03.2013 pre rozpor právneho úkonu v ňom obsiahnutého
so zákonom, resp. obchádzanie zákona. Konanie „in fraudem legis“ (konanie, ktoré obchádza zákon)

predstavuje postup, keď sa niekto síce správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok
právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. O obchádzanie zákona alebo konanie v rozpore so zákonom
či dobrými mravmi sa však nejedná, žalovaný zastával funkciu konateľa spoločnosti, mal si byť
vedomý rozdielu medzi zabezpečením záväzku spoločnosti ručením spoločníka obchodnej spoločnosti
a zabezpečením záväzku spoločnosti ručením fyzickej osoby. Je zrejmý obsahovo rozličný záväzok

ručiteľa ako fyzickej osoby za dlhy a ručenie spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným. Možno si
žalovaný v čase podpisu Vyhlásenia ručiteľa neuvedomil rozsah svojho ručiteľského záväzku, ktorý by
bol iný ako jeho ručiteľský záväzok ako spoločníka spoločnosti, kde by ručil len do výšky nesplateného
vkladu spoločníka zapísaného v Obchodnom registri. Nič to nemení na konečnom dôsledku podpisu
takéhoto vyhlásenia, že existovala vôľa žalovaného ako fyzickej osoby ručiť za záväzky spoločnosti.

Tejto skutočnosti si mal byť žalovaný vedomý ako štatutár spoločnosti s ručením obmedzeným a nemôže
sa teraz domáhať ochrany s poukazom na to, že ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným má
ručiteľské záväzky len do výšky nesplateného vkladu zapísaného v Obchodnom registri, na rozdiel od
ručenia fyzickej osoby, ktorej ručenie zaniká až zánikom dlhu.
47. Ústavný súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že ustanovenie § 106 Obchodného

zákonníka, ktoré okrem iného limituje aj rozsah ručenia spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným,
spoločníkanechránipredvlastnýmnerozumnýmalebonerozvážnymkonaním,ktorýmakofyzickáosoba
vlastným právnym úkonom prevezme na seba ďalší záväzok a stret jeho zodpovednosti ako spoločníka
za záväzky obchodnej spoločnosti a jeho zodpovednosti ako fyzickej osoby, ktorá prevzala na seba
zabezpečenie záväzkov obchodnej spoločnosti ručením, spôsobí, že on sám v konečnom dôsledku

nesie väčšiu mieru podnikateľského rizika, než by bol povinný znášať ako spoločník tejto obchodnej
spoločnosti. Ináč povedané, o obchádzanie zákona alebo konanie v rozpore so zákonom či dobrými
mravmi nemôže ísť, pokiaľ sťažovateľ dobrovoľne využije zákonom poskytnuté možnosti zabezpečenia
záväzku, ktorými svojmu obchodnému partnerovi - veriteľovi poskytne širšiu zábezpeku jeho záväzkov,
než mu môže poskytnúť ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným a sám seba takýmto

konaním, resp. rozhodnutím vystaví hrozbe, že následkom tohto právneho úkonu existuje možnosť
siahnuť pri uspokojení záväzku/ov veriteľa aj na jeho súkromný majetok v širšom rozsahu, ako je výška
ním nesplateného vkladu spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným. (uznesenie ÚS SR I. ÚS
215/2013-13 zo dňa 17.04.2013)48. Súd nevykonal žalovaným navrhovaný listinný dôkaz preukazujúci uplatnenie žalobcom prihlásenej
pohľadávky ako daňový výdavok, ktorý je možné odpísať zo základu dane, čím by boli ponížené jeho

daňové odvody. Okolnosti súvisiace s daňovým právom totiž nemajú žiaden dopad na prejednávanú vec,
keď predmetom konania je posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu voči žalovanému. Normy verejného
práva nemajú žiaden vplyv na záväzkoprávny vzťah strán sporu.

49. Súd vec právne posúdil ako nárok veriteľa domáhať sa splnenia záväzku dlžníka od ručiteľa podľa §

306 ods. 1, § 303, § 304 ods. 1, § 307 ods. 1 OBZ (zákon č. 514/2003 Z.z. Obchodný zákonník v znení
neskorších predpisov, ďalej len „OBZ“), § 39 OZ (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších prepisov, ďalej len „OZ“) a dospel k záveru, že nároky žalobcu za uplatnené v tomto konaní
sú plne dôvodné, a preto je potrebné žalobe vyhovieť, považujúc ručiteľský záväzok žalovaného voči
žalobcovi za platný a v žalobcom uplatnenom rozsahu za doposiaľ neuspokojený. Tým, že žalovaný
riadne a včas nesplnil svoj záväzok (vyzvaný žalobcom na plnenie výzvou zo dňa 05.06.2014 prevzatou

dňa 09.06.2014), dostal sa do omeškania s jeho úhradou, ktoré omeškanie naďalej trvá. Súd preto
priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške, ktorá je v súlade s ustanovením
§ 369 ods. 1 ObZ platného v čase vzniku omeškania žalovaného so splnením peňažného dlhu (a s
nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z.)

50 . Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

51. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu v rozsahu 100%, nakoľko mal v konaní plný úspech, keď
súd žalobe vyhovel v celom rozsahu (zastavenie konania v časti o zaplatenie úrokov z omeškania za

jeden deň omeškania, ktorý svojím späťvzatím procesne zavinil žalobca považoval súd za zanedbateľný
neúspech v porovnaní s výškou istiny a ostatnú dĺžku omeškania žalovaného).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.