Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoCsp/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5422200139
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5422200139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného
obchodnou spoločnosťou Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská
časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX,
XXX XX D. E., o zaplatenie 6.375,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č. k. 17Csp/22/2023-246 zo dňa 18. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 17Csp/22/2023-246 zo dňa 18. januára 2024 potvrdzuje.

II. Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok
I.) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 6.375,78 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 5.985,06 eur od 10.11.2021 do zaplatenia. Žalobu skutkovo odôvodnil tým,
že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 09.11.2021 medzi postupcom F. G., a.

s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, ktorý bol napriek písomnej
výzve postupcu v nepretržitom omeškaní
so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 21.06.2018
zmluvu č. 3017544531, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“). postupcu
v znení ich dodatkov. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním
úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote, nie kratšej ako 15
dní, na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, v súlade s príslušnými

ustanoveniami zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)
vyhlásil podaním zo dňa 14.02.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu
dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo
výške 6.375,78 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5.985,06 eur, z riadneho úroku vo výške 343,77
eur, z úroku z omeškania vo výške 11,95 eur, z poplatkov vo výške 35,- eur
a z poistenia splátok vo výške 0,- eur v súlade s prílohou k zmluve. Ohľadom uplatnených zmluvných
úrokovkvyhláseniumimoriadnejsplatnostivsporochsochranouslabšejstranypoukázalnarozhodnutie

Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/113/2018 zo dňa 30.07.2019 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej vo veci C-96/16 a C-94-17.3. Žalovaný sa k žalobe aj napriek výzve súdu prvej inštancie písomne nevyjadril. Vyjadril sa až na
pojednávaní dňa 30.06.2022, kedy uviedol, že podpisoval všetky zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru s F. G., H. I. elektronicky v roku 2017.

4. Na pojednávaní dňa 23.08.2022 súd prvej inštancie vo veci prvý raz rozhodol tak, že žalobu zamietol
a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Dôvodom zamietnutia bola skutočnosť, že súd
prvej inštancie žalobou uplatnený nárok vyhodnotil ako premlčaný.
5. Proti v poradí prvému rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, na základe ktorého
Krajský súd v Žiline napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, a to rozsudkom spis. zn.

6CoCsp/34/2022 zo dňa 16.12.2022. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie, o ktorom
rozhodol Najvyšší súd SR uznesením spis. zn. 6Cdo/87/2023
zo dňa 31.05.2023 tak, že rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací
súd následne uznesením spis. zn. 6CoCsp/23/2023 zo dňa 24.08.2023 zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie č. k. 6Csp/6/2022-103 zo dňa 23.08.2022 a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí dospel k záveru,

že žalovaný nárok premlčaný nie je.
6. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní zopakoval dokazovanie, pričom mal preukázané,
že žalovaný prostredníctvom mobilnej aplikácie F. G., a. s. dňa 15.11.2017 uzavrel zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3017544531, identifikačný údaj LD1723300319.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 6.647,29 eur. Vrátenie úveru bolo

dohodnuté v 84 splátkach vo výške 123,80 eur, splatných 20. dňa príslušného mesiaca. V zmluve bolo
dojednané aj doplnkové poistenie úveru s výškou mesačného poistného 2,35 eur a tiež bol dohodnutý
poplatok za úver v sume 99,- eur. Celková čiastka úveru bola stanovená na 10.498,20 eur. V čl. VI
ods. 1 písm. a) zmluvy bolo uvedené, že veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. má
právo požadovať splatenie pohľadávky veriteľa a dlžník je povinný pohľadávku veriteľa zaplatiť aj pred

dňom konečnej splatnosti úveru, ak je dlžník v omeškaní so splatením pohľadávky veriteľa alebo jej
akejkoľvek časti po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. K podpísaniu zmluvy došlo dňa 21.08.2017 o 14:17:11
hod. a k čerpaniu dňa 21.08.2017 o 14:17:19 hod. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný
zaplatil celkovo sumu 1.770,19 eur. Keďže splatnosť prvej splátky pripadla na deň 20.09.2017, pri výške
mesačnej splátky 123,80 eur a poplatku za poskytnutie úveru v sume 99,- eur, žalovaný takto zaplatil

13 splátok a časť 14. splátky, t. j. zaplatil splátky splatné v dňoch 20.09.2017, 20.10.2017, 20.11.2017,
20.12.2017, 20.01.2018, 20.02.2018, 20.03.2018, 20.04.2018, 20.05.2018, 20.06.2018, 20.07.2018,
20.08.2018, 20.09.2018 a nezaplatil celú splátku splatnú dňa 20.10.2018.
7. Žalobca k žalobe pripojil list vyhotovený F. G., H. dňa 14.01.2019 označený ako „Výzva pred
mimoriadnou splatnosťou“, ktorý podľa poštového podacieho hárku Slovenskej pošty, a. s. spisu odoslal

ešte v ten deň doporučenou zásielkou žalovanému na adresu uvedenú v úverovej zmluve. V uvedenom
liste F. G., H. žalovanému oznámila, že voči nemu ku dňu 12.01.2019 eviduje pohľadávky po splatnosti,
medzi nimi i spotrebiteľský úver LD1723300319 vo výške 412,61 eur s tým, že v dlžnej pohľadávke je
započítaná aj omeškaná suma na poistnom. V uvedenom liste F. G., H. súčasne žalovaného vyzvala
na bezodkladné zaplatenie dlžnej sumy, najneskôr do 5 kalendárnych dní s tým, že ak pohľadávku v

omeškaníneuhradívstanovenomtermíne,pristúpikvyhláseniumimoriadnejsplatnostivlisteuvedených
úverových produktov a v takomto prípade mu vznikne povinnosť uhradiť celú pohľadávku naraz.
Tiež môže byť pohľadávka postúpená na vymáhanie externej inkasnej spoločnosti alebo advokátskej
kancelárii.
8. Listom zo dňa 14.02.2019 s identifikačným údajom LD1723300319, označeným ako „Oznámenie

o vyhlásení splatnosti a výzva na zaplatenie“, ktorý bol podľa poštového podacieho hárku Slovenskej
pošty, a. s. odoslaný ešte v ten deň doporučenou zásielkou žalovanému na adresu uvedenú v úverovej
zmluve, F. G., H. žalovanému oznámila, že z dôvodu, že napriek jej predchádzajúcim písomným výzvam
odnehoneevidujeúhradusvojejsplatnejpohľadávkyzozmluvyospotrebiteľskomúvereč.3017544531,
ktorý stav pretrváva viac ako 3 mesiace od vzniku omeškania, vyhlasuje splatnosť úveru dňom doručenia

tohto oznámenia.
9. Listom zo dňa 12.11.2021 F. G., H. žalovanému oznámila, že s účinnosťou ku dňu 10.11.2021
svoju pohľadávku zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 3017544531 vo výške 6.375,78 eur
spolu so všetkými právami s ňou spojenými postúpila na žalobcu, a to na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 09.11.2021.

10. Súd prvej inštancie sa tak zaoberal primárne otázkou, či žalobca je v spore aktívne vecne
legitimovaný. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu od zmluvy o postúpení pohľadávok,
ktorú uzavrel s F. G., H. dňa 09.11.2021 a ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky voči
žalovanému zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveruč. 3017544531 vo výške 6.375,78 eur spolu so všetkými právami s ňou spojenými. V konaní nebolo
sporné (a vyplýva to aj z označenia zmluvy a druhu úveru, ktorý je predmetom konania), že žalovaný
úver, resp. jeho zostatok spolu s príslušenstvom je úverom spotrebiteľským, na ktorý dopadá právna

úprava zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Pre platné postúpenie pohľadávky vyplývajú dve v ust. §
17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. uvedené kumulatívne podmienky. Prvou je to špecifická povaha
osoby, ktorej má byť postúpená pohľadávka. Takouto osobou môže byť len banka, zahraničná banka,

pobočka zahraničnej banky alebo veriteľ, ktorý je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. Žalobca zmluve o postúpení pohľadávky
vyhlásil, že je iným veriteľom v zmysle ust. § 2 písm. c) zákona
č. 129/2010 Z. z., teda vyhlásil, že nie je finančnou inštitúciou, ktorá by mala povolenie
na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska (NBS). Z Registra veriteľov, ktorým NBS udelila
povolenie na poskytovanie úverov súd prvej inštancie zistil, že žalobca v tomto registri uvedený nie

je. Uzavrel tak, že nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok pre platné postúpenie žalovanej
pohľadávky.
11. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že nebola splnená ani druhá z podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky, vyplývajúca z ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorou je,
že postupovaná pohľadávka musí byť po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo

ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa úverovej zmluvy sa mal stať úver splatný až dňom 20.09.2024 a k postúpeniu malo dôjsť ku
dňu 09.11.2021. K otázke predčasného zosplatnenia súd prvej inštancie uviedol, že podľa aktuálnej
rozhodovacej praxe súdu vyššieho stupňa – rozsudok Krajského súdu v Žiline spis. zn. 6CoCsp/2/2023
zo dňa 31.07.2023, veriteľ môže požiadať spotrebiteľa o zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie

určitej konkrétnej splátky v období, kedy od omeškania spotrebiteľa so zaplatením tejto splátky uplynula
doba troch mesiacov, avšak zároveň len do splatnosti splátky najbližšie nasledujúcej po uplynutí doby
troch mesiacov omeškania spotrebiteľa so zaplatením tejto splátky. Teda aj z právneho úkonu veriteľa
by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia. Poukázal aj
na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline spis. zn. 8CoCsp/61/2022 zo dňa 31.05.2023 podľa ktorého

je nutné, aby v upozornení spotrebiteľa ako dlžníka bolo konkretizované, ku ktorej omeškanej splátke
využívasvojeprávopredčasnéhozosplatneniaúveru.Právnyúkonjeurčitýlenvtedy,keďniejevnútorne
rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom, pričom výklad nemôže
doplniť právny úkon. Určitosť, čo
do identifikácie omeškanej splátky, je podstatná aj pre vyhodnotenie dodržania lehôt vyplývajúcich z ust.

§ 53 ods. 9 OZ a aj s ohľadom na určenie, kedy sa stáva zročným celý dlh naraz. Súd prvej inštancie
konštatoval, že nedošlo k predčasnej splatnosti úveru. Zosplatňovací úkon, ako aj výzvu, ktorá mu
predchádzala, vyhodnotil ako neplatné právne úkony podľa ust. § 37 ods. 1 OZ. K argumentácií, že
takátopovinnosťveriteľovizozákonanevyplývaažeztýchtoúkonovjezrejmé,akúčiastkumalžalovaný
uhradiť a v akej lehote, uviedol, že vo výzve bol žalovaný upozornený na omeškanie sa s celkovo štyrmi

produktmi. Jednotlivé spotrebiteľské úvery neboli označené číslami úverových zmlúv,
ale identifikačnými údajmi, ktoré neboli uvedené v úverovej zmluve. Samotný súd prvej inštancie tento
identifikačný údaj zistil z interného dokladu F. G., H., a to
z osvedčenia o elektronickej akceptácii úverovej zmluvy, vystaveného až počas konania.
Z výzvy bola zrejmá omeškaná suma 412,61 eur, ktorá zodpovedá viac ako trom mesačným splátkam

a jednoznačne tak nemožno ustáliť, o ktoré konkrétne omeškané splátky ide. K samotnému zosplatneniu
potom súd prvej inštancie uviedol, že sa oproti výzve vyžaduje špecifikácia, s ktorou konkrétnou splátkou
sa žalovaný dostal do omeškania a v akom rozsahu, čo absentovalo úplne. Výzvu ako aj oznámenie o
vyhlásení splatnosti nepovažoval tak súd prvej inštancie za určité a z tohto dôvodu za platné právne
úkony. Neboli splnené podmienky stanovené v ust. § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ. V dôsledku

toho pohľadávka, ktorú postupovala F. G., a. s. na žalobcu splatná nebola. F. G., H. mohla postúpiť len
splatnú pohľadávku a táto podmienka splnená nebola, postúpenie tak je pre rozpor s ust. § 17 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. neplatné.
12. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline spis. zn.
10CoCsp/61/2022, v zmysle ktorého len podací hárok nepreukazuje doručenie zásielky a ani to, že

sa zásielka dostala do dispozičnej sféry adresáta. Argumentácia, že odosielateľ by mal disponovať
buď doručenkou alebo potvrdením o faktickom nedoručení, vrátane jeho dôvodu zodpovedá úvahám
a záverom Najvyššieho súdu SR publikovaných i v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR pod R 4/2021. Súd prvej inštancie preto uzavrel,že v danej veci žalobca ohľadom doručovania predložil len podacie hárky a nemohol preto prijať záver
o doručení výzvy a predčasnom zosplatnení úveru. Pre chýbajúcu účinnosť týchto úkonov nemohlo dôjsť
k platnému postúpeniu pohľadávky.

13. Súd prvej inštancie tak žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol
a nezaoberal sa z dôvodu nadbytočnosti otázkou prípadného premlčania žalovaného nároku, či jeho
dôvodnosťou.
14. Vzhľadom na skutočnosť, že v spore bol plne úspešný žalovaný, vzniklo mu podľa ust. § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) voči žalobcovi právo na náhradu trov

konania. V konaní však právne zastúpený nebol, neplatil súdne poplatky, nezasielal písomné podania
prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. a zúčastnil sa len jedného pojednávania v meste svojho bydliska.
Vzhľadom na uvedené mu súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal (§ 262 ods. 1 CSP).
15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe v
celom rozsahu vyhovie a súčasne by mu voči žalovanému priznal nárok

na náhradu trov konania na súde prvej inštancie i odvolacieho konania.
16. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a zároveň, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby
uskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniujehoprávanaspravodlivý

proces. K obsahovým náležitostiam výzvy podľa ust.
§ 53 ods. 9 OZ, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (§ 565 OZ) a k aktívnej vecnej legitimácii
žalobca uviedol, že zo zákonných ustanovení vyplýva, že na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je
potrebné, aby: 1. bola táto možnosť dohodnutá, 2. aby bol dlžník v omeškaní aspoň tri mesačné splátky
a 3. aby bol dlžník na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti veriteľom upozornený v lehote nie

kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva – pričom veriteľ v tomto upozornení – a ani v samotnom
oznámení o zosplatnení nie je povinný špecifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou sa dlžník omeškal.
Zo strany veriteľa nedošlo
pri uplatnení práva podľa ust. § 565 OZ k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti. V konaní bolo
riadne preukázané, že možnosť zosplatnenia úveru bola medzi postupcom a žalovaným dohodnutá, čo

napokon nemal za sporné ani samotný súd. Žalovaný bol v omeškaní
so zaplatením splátok aspoň tri mesiace, pričom bolo zároveň preukázané, že postupca upozornil
žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva v zmysle ust. § 565 OZ (podaním zo dňa
14.01.2019). V zmysle uvedeného mal žalobca za to, že je zrejmé,
že v prípade, ak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 14.02.2019, toto svoje

právo uplatnil v súlade s ust. § 565 OZ a v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 5Cdo/224/2021
zo dňa 30.11.2022, spis. zn. 4Cdo/132/2021 zo dňa 15.12.2022, spis. zn. 7Cdo/26/2023 zo dňa
29.11.2023,spis.zn.6Cdo/87/2023zodňa31.05.2023,spis.zn.1Cdo/148/2022zodňa12.07.2023atď.)
pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.10.2018 (t. j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti

úveru predchádzala po dobu troch mesiacov a pre ktorej nezaplatenie mohol ako jedinej vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru) a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ po
omeškaní spotrebiteľa (žalovaného) s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace (čo vyplýva z
výpisu, ktorý žalobca v konaní predložil), pričom spotrebiteľ (žalovaný) bol nesporne na toto oprávnenie
veriteľa upozornený (podaním zo dňa 14.01.2019). Žalobca odmietol názor súdu prvej inštancie, podľa

ktorého vo výzve podľa ust. § 53 ods. 9 OZ
a v oznámení o uplatnení práva podľa ust. § 565 OZ je potrebné špecifikovať, s ktorou splátkou bol
žalovaný v omeškaní, pretože to nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Tvrdil, že ust. § 53 ods. 9 OZ
neukladalopostupcovipovinnosťšpecifikovať,sktoroukonkrétnousplátkousažalovanýomeškal.Vtejto
súvislosti žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov. Súčasne poukázal na rozhodnutie

Ústavného súdu SR spis. zn. II.ÚS/796/2016-65 zo dňa 22.06.2017. Postup súdu prvej , ktorým si upravil
zákonné znenie ust. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ je v priamom rozpore s ústavným princípom trojdelenia
moci, pretože meniť zákony prináleží moci zákonodarnej. Z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho
súdu SR podľa jeho názoru jasne vyplýva, že vždy môže ísť len o splnenie jednej konkrétnej vymedzenej
splátky, a teda veriteľ si nemôže vybrať, pre nesplnenie ktorej splátky toto svoje právo uplatňuje, ako to

nesprávne uzatvoril súd prvej inštancie. Konkretizácia
pre ktorú splátku k vyhláseniu splatnosti došlo, nemá podľa jeho právneho názoru žiadny vplyv na
posudzovanie platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, pretože platí zásada iura novit curia - súd
pozná právo.17.Ďalejžalobcanamietalzáversúduprvejinštancie,ževkonanínepreukázaldoručenievýzvyvzmysle
ust. § 53 ods. 9 OZ, ani oznámenia o zosplatnení (keďže ich doručenie
do dispozičnej sféry žalovaného preukazoval podacími hárkami), čím sa pohľadávka nestala splatnou

a žalobca tak podľa názoru súdu nesplnil zákonnú podmienku v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. Bolo preukázané, že uvedené listiny boli odoslané a doručované žalovanému, a to bez
ohľadu na to, že žalobca nepredložil listinu preukazujúcu ich skutočné doručenie. Podľa názoru žalobcu
neexistujú žiadne logické a ani žiadne iné dôvody, prečo by postupca vyhotovil predmetné písomnosti (o
ktorýchžalobcatvrdí,žebolidoručovanéauvedenépreukazovalvkonanípodacímihárkami)anásledne

ich neodoslal na poštovú prepravu (a len pre seba si vyhotovil podacie hárky osvedčujúce odoslanie
písomností
na adresu žalovaného). Takýto postup by rozhodne nebol v záujme právneho predchodcu žalobcu, ktorý
sa týmito písomnosťami domáhal uhradenia dlžnej sumy žalovaným, a preto bolo aj v jeho záujme,
aby boli žalovanému riadne doručené a aby sa s ich obsahom žalovaný oboznámil. Ak teda súd prvej
inštancie dospel ohľadom doručenia výzvy podľa ust. § 53 ods. 9 OZ a oznámenia o zosplatnení

žalovanému k záveru o opaku, tak potom nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces. V tomto kontexte žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spis.
zn. 4Cdo/90/2023 zo dňa 29.11.2023, 2Sžf/8/2009 zo dňa 06.07.2010, spis. zn. 5Obdo/2/2017 zo dňa
30.01.2018, uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS/174/2009-19 zo dňa 24.06.2009 uznesenie

Krajského súdu v Trnave spis. zn. 9CoCsp/81/2020 zo dňa 16.03.2021 a uznesenie Krajského súdu
v Prešove spis. zn. 13CoCsp/43/2020 zo dňa 18.05.2021.
18. V posudzovanom prípade tak podľa názoru žalobcu postupca zosplatnil úver v súlade
so zákonom a platne postúpil splatnú pohľadávku na žalobcu. V konaní je aktívne vecne legitimovaný
a ak súd prvej inštancie svojim výkladom dospel k záveru o opaku, tak vec nesprávne právne posúdil a

nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.
19. Napokon žalobca namietal záver súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok platného postúpenia
žalovanej pohľadávky podľa ust. § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. Mal za to, že v danom

prípade išlo o prechod na veriteľa podľa ust. § 20 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z., pretože je poskytovateľom spotrebiteľských úverov na základe povolenia vydaného
NBS, a teda je nebankovým veriteľom. Toto vyplýva zo zoznamu veriteľov vedeného NBS a z výpisu z
Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III, odd.: Sro, vložka číslo 15294/B.
20. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že si úver bral ako mladý a nepozeral na následky do

budúcnosti. Popísal svoju situáciu v čase uzavretia posudzovaného zmluvného vzťahu. Uviedol, že
rozhodnutie súdu vo veci veľmi ovplyvní situáciu v jeho rodine po finančnej stránke, avšak bude ho
akceptovať v plnom rozsahu.
21. V replike žalobca uviedol, že žalovaný v podanom vyjadrení neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by
relevantným spôsobom spochybňovali uplatnený nárok alebo reagovali na podané odvolanie.

22.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolanieprotirozsudkubolopodané
oprávneným subjektom (§ 359 CSP), žalobcom v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej
inštancie jeho žalobu zamietol a nepriznal mu proti žalovanému nárok na náhradu trov konania, včas (§
362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 1
a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom

z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP tak vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o náhrade trov
konania na súde prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
23. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené

a stotožnil sa s nižšie uvedenými podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v
súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom
v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom

konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
24. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania,naktoréjepovinnýprihliadať,ajkeďnebolivodvolacíchdôvodochuplatnené(ods.2).Ztohtovyplýva,že
na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by
inak mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať

nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok
naplnenia podmienok konania.
25. Ďalej považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobcu formulované
v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými
prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie.

26. V kontexte so žalobcom namietaným odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 písm. b) CSP odvolací
súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR
spis. zn. IV.ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn.
I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004).

Do obsahu základného práva podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa
ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. II. ÚS 3/1997 zo
dňa 19.03.1997 a spis. zn. II. ÚS 251/2003 zo dňa 17.12.2003). Skutočnosť, že sa žalobca s vysloveným

právnym názorom súdu prvej inštancie, ako aj jeho skutkovými závermi nestotožnil, nemôže teda založiť
záver o inej vade konania
[§ 365 ods. 1 písm. d) CSP], či porušení práva žalobcu na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm.
b) CSP]. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, o akom žalobcom
uplatnenom nároku súd prvej inštancie konal, ako tento nárok právne kvalifikoval, na podklade akých

dôvodov žalovaný nárok žalobcovi nepriznal a žalobu zamietol.
27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si proti žalovanému uplatňoval nárok – pohľadávku, ktorá mala
byť na žalobcu ako postupníka postúpená pôvodným veriteľom ako postupcom zmluvou o postúpení
pohľadávok uzavretou dňa 09.11.2021. Žalovanú (postúpenú) pohľadávku skutkovo žalobca vymedzil
tak, že postupca uzavrel dňa 21.06.2018 so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný,

napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca upozorňoval v súlade s ust. § 53 ods. 9
OZ v lehote nie kratšej ako 15 dní
na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených
termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania

so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej
ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade
s príslušnými ustanoveniami zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ust. § 53 ods. 9 OZ vyhlásil podaním
zo dňa 14.02.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Žalobca v ďalšom žalovanú pohľadávku vyčíslil ku dňu jej postúpenia v celkovej sume 6.375,78 eur

ako pozostávajúcu z istiny vo výške 5.985,06 eur, z riadneho úroku vo výške 343,77 eur, z úrokov
z omeškania vo výške 11,95 eur a poplatkov v sume 35,- eur.
28. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie založil svoje zamietavé
rozhodnutie okrem iného aj na závere, že zo strany právneho predchodcu žalobcu (pôvodného veriteľa)
nedošlo k platnému uplatneniu práva podľa ust. § 565 OZ, teda k platnému vyhláseniu predčasnej

(mimoriadnej) splatnosti predmetného spotrebiteľského úveru.
29. Žalobca v odvolaní primárne namietal, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právny záver
súdu prvej inštancie, že podmienkou platného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru podľa ust. § 565
OZ, je uvedenie konkrétnej splátky, pre nezaplatenie ktorej bude veriteľ oprávnený uplatniť právo podľa
ust. § 565 OZ, v predchádzajúcej výzve podľa ust. § 53 ods. 9 OZ. Odvolací súd sa však s touto časťou

odvolacej argumentácie žalobcu nestotožnil, a naopak považoval za správny vyslovený právny názor
súdu prvej inštancie.
30. Na doplnenie správnosti vysloveného právneho názoru súdu prvej inštancie odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné
vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia

viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov
vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Tak tomu bolo aj v súdenom prípade.31. Účelom právnej úpravy podľa ust. § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31.10.2024 je zamedziť
„zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané
v splátkach, z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa

so zaplatením splátky (len pár dní) a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu
dlžnej splátky pred tým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Na naplnenie
tohto účelu však musí byť nepochybne spotrebiteľ informovaný,
pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ust. § 565 OZ.
32. Výzvu veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 OZ je tak nesporne bez najmenších pochybností potrebné

považovať za právny úkon, t. j. za prejav vôle konajúcej osoby smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku
práv alebo povinností, ktoré s takýmto prejavom spájajú ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 OZ. Tento
právny úkon tak pre vyvolanie účinkov vyžaduje v zmysle ust. § 37 OZ určitosť a zrozumiteľnosť. Inak
povedané, z prejavu vôle veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 OZ musí byť jednoznačne, určito a zrozumiteľne
zrejmé naplnenie hypotézy tejto právnej normy. Z výzvy veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 OZ by tak malo
byť zrejmé,

že spotrebiteľ je v omeškaní so zaplatením tej-ktorej individualizovanej splátky / splátok,
pre ktoré omeškanie v prípade jeho trvania viac ako tri mesiace, bude môcť veriteľ uplatniť právo podľa
ust. § 565 OZ, pričom táto výzva sa musí dostať spotrebiteľovi najneskôr 15 dní predtým, ako veriteľ
toto právo uplatní. Individualizácia omeškanej splátky má význam aj s ohľadom na to, že podľa ust. §
565 OZ môže pre nesplnenie niektorej splátky veriteľ požiadať o zaplatenie celej pohľadávky len do

splatnosti nasledujúcej splátky. Pri zohľadnení podmienok uplatnenia práva veriteľa „zosplatniť“ celú
svoju pohľadávku stanovených v ust.
§ 53 ods. 9 OZ uvedené znamená, že veriteľ môže požiadať spotrebiteľa o zaplatenie celej pohľadávky
pre nezaplatenie určitej konkrétnej splátky v období, kedy od omeškania spotrebiteľa so zaplatením tejto
splátky uplynula doba troch mesiacov, avšak len do splatnosti splátky najbližšie nasledujúcej po uplynutí

doby troch mesiacov omeškania spotrebiteľa
so zaplatením tejto splátky, inak jeho právo pre omeškanie spotrebiteľa so zaplatením tejto splátky
zanikne. Možno teda zhrnúť, že z výzvy podľa ust. § 53 ods. 9 OZ musí byť zrejmé označenie konkrétnej
splátky zakladajúcej právo veriteľa na (hroziace) vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, keďže
v opačnom prípade objektívne nemôže zakladať vedomosť spotrebiteľa o dôvodnosti zosplatnenia

a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba formálnym „upozornením“
nenapĺňajúcim účel predmetného zákonného ustanovenia. Len takýto právny výklad je spôsobilý
korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom a účelom ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 OZ. Podľa
názoru odvolacieho súdu nie je procesný súd (ako argumentoval žalobca) ex offo vykonať „audit“ stavu
právneho vzťahu medzi stranami (veriteľom a spotrebiteľom) a vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov

veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ, keďže by mohol dôjsť aj k dôvodom, na ktoré účastníci
právneho vzťahu ani nepomysleli. V kontexte s takto formulovaným právnym názorom odvolací súd
poukazuje aj na relevantnú odbornú literatúru, a to Občiansky zákonník I. § 1-450, Komentár od Števček,
M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M. Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. z vydavateľstva C. H. Beck,
Praha, 2015 (str. 576 a nasl.), ktorá dospela k rovnakému právnemu názoru.

33. Na uvedenom nemení nič ani to, že v rozhodovacej činnosti niektorých odvolacích súdov,
na ktorú poukazoval žalobca v odvolaní, bol vyslovený opačný právny názor, ako zaujal súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku. Žalobcom označené rozhodnutia odvolacích súdov nemožno
považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP, ktorého
„deficitu“ si je vedomý aj žalobca, ak v odvolaní hovorí o „rozhodovacej činnosti vyšších súdnych autorít“.

Tieto rozhodnutia nemožno zároveň v posudzovanej veci považovať za záväzné v zmysle ust. § 193
eventuálne ust. § 455 CSP). Súd prvej inštancie svoj právny názor riadne odôvodnil a skutočnosť,
že v otázke platnosti právneho úkonu pôvodného veriteľa (právneho predchodcu žalobcu), ktorým
si tento voči žalovanému uplatnil právo podľa ust. § 565 OZ (vyhlásil predčasnú splatnosť úveru),
nedospel k rovnakým právnym záverom, ako dospeli iné odvolacie súdy v rozhodnutiach, na ktoré

poukázal žalobca, nezakladá porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na to, že v uvedenej ťažiskovej právnej otázke posudzovanej veci nie je rozhodovacia
činnosť odvolacích súdov ustálená, keďže existuje množstvo rozhodnutí, v ktorých odvolacie súdy
vyjadrili opačný právny názor, ako bol prezentovaný v rozhodnutiach, na ktoré poukazoval žalobca
(napr. rozhodnutia Krajského súdu v Žiline spis. zn. 6CoCsp/14/2023 zo dňa 29.06.2023, spis.

zn. 7CoCsp/1/2022 zo dňa 23.02.2022, spis. zn. 8CoCsp/12/2024 zo dňa 30.05.2024, spis. zn.
9CoCsp/12/2024 zo dňa 30.04.2024, spis. zn. 11CoCsp/9/2024 zo dňa 30.04.2024). Za ustálenú
rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP) nemožno považovať žalobcom
akcentované a zatiaľ ojedinelé rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa30.01.2024. Odvolací súd primárne poukazuje na to, že v predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd SR
posudzoval ťažiskovo otázku začiatku plynutia premlčacej doby v zmysle ust. § 103 OZ. Iba okrajovo
sa vyjadril k otázke náležitostí vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v tom zmysle, či predmetný úkon

má obsahovať vymedzenie/určenie splátky zakladajúcej právo
na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ako (esenciálnej) náležitosti tohto právneho úkonu, pričom
dospel k negatívnemu záveru, ktorý založil len na prostom konštatovaní, že povinnosť označiť vo
vyhlásení predčasnej splatnosti (zosplatnení) konkrétnu splátku zákon veriteľovi neukladá a že pokiaľ
sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania

účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade
so zákonom, a teda vzhľadom na ust. § 565 druhej vety OZ je potrebné predpokladať,
že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace
po splatnosti. Najvyšší súd SR však v uvedenom rozhodnutí nijako neposudzoval otázku náležitosti
právneho úkonu veriteľa obligatórne predchádzajúceho zosplatneniu, a to výzvy podľa ust. § 53 ods. 9
OZ. Iné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, na ktoré žalobca odkazoval, sa

bezprostredne nastolenej právnej problematiky netýkajú.
34. V nadväznosti na uvedené sa potom odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom
vysloveným súdom prvej inštancie, že dotknutý právny úkon veriteľa podľa ust.
§ 565 OZ označený ako „Oznámenie o vyhlásení splatnosti a výzva na zaplatenie zo dňa 14.02.2019“
nemožno považovať za platný právny úkon vedúci k účinkom zosplatnenia dotknutého spotrebiteľského

úveru, a to v zmysle ust. § 39 OZ, keďže tomuto úkonu nepredchádzala kvalifikovaná výzva veriteľa
podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, za ktorú nemožno považovať list označený ako „Výzva pred mimoriadnou
splatnosťou“ zo dňa 14.01.2019, ktorú je potrebné z dôvodu neurčitosti považovať za neplatný právny
úkon (§ 37 ods. 1 OZ). V kontexte s uvedeným odvolací súd poukazuje na to, že v predmetnej výzve
zo dňa 14.01.2019 pôvodný veriteľ (banka) špecifikovala peňažný záväzok žalovaného spolu s inými

peňažnými záväzkami len tým, že banka eviduje voči žalovanému ku dňu 12.01.2019 pohľadávku
v omeškaní: spotrebiteľský úver č. LD1723300319 v sume 412,61 eur. Z uvedenej výzvy teda vôbec nie
je zrejmé, o aký konkrétny peňažný záväzok žalovaného malo ísť (suma 412,61 eur ani nezodpovedá
určitému násobku dojednanej splátky úveru
vo výške 123,80 eur), teda či išlo len o neuhradené konkrétne splátky spotrebiteľského úveru, ich časť,

alebo aj dodatočný úrok, prípadne určité poplatky či zákonné alebo zmluvné sankcie. Zároveň označený
identifikačný údaj „LD1723300319“ (žalobca tento špecifikoval až počas konania a ako konštatoval aj
súd prvej inštancie, že z dokazovania nevyplynulo, že bol známy žalovanému v čase zosplatnenia úveru)
ani nezodpovedá číslu dotknutej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (3017544531). Aj s poukazom na tieto
skutočnosti nemohol ani odvolací súd dospieť k určitosti právneho úkonu pôvodného veriteľa - výzvy

podľa ust. § 53 ods. 9 OZ.
35. Zo strany súdu prvej inštancie tak v žiadnom prípade nedošlo k neprípustnému „dotváraniu“ práva,
ako to namietal žalobca. Keďže k splatnosti celej úverovej pohľadávky nedošlo
pred termínom konečnej splatnosti a pohľadávka bola žalobcovi postúpená pred termínom konečnej
splatnosti, nebola naplnená podmienka pre platnosť postúpenia žalovanej pohľadávky podľa ust. § 17

ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. Nebolo potom podstatné, či žalobca je / nie je veriteľom podľa
ust. § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. a zaoberať sa odvolacími námietkami žalobcu v tomto
smere, keďže (ako to už uviedol súd prvej inštancie v odseku č. 35 odôvodnenia napadnutého rozsudku)
obe podmienky postúpenia pohľadávky uvedené v ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. pod písm.
a) a b) musia byť naplnené kumulatívne (zároveň). Keďže, ako bolo už uvedené, nedošlo k naplneniu

podmienky podľa ust. § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., nebolo potrebné skúmať, či došlo /
nedošlo k naplneniu aj podmienky podľa písm. a) uvedeného ustanovenia zákona
č. 129/2010 Z. z. Rovnako sa odvolací súd z dôvodu nadbytočnosti už nezaoberal odvolacími
námietkami žalobcu, či bolo / nebolo preukázané, že právny predchodca žalobcu žalovanému doručil do
dispozičnej sféry listy: výzva pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 14.01.2019 a oznámenie o vyhlásení

splatnosti zo dňa 14.02.2019. Aj v prípade riadneho doručenia týchto listín do dispozície žalovaného,
by takáto skutočnosť nemala žiaden vplyv na neplatnosť zosplatňovacieho právneho úkonu právneho
predchodcu žalobcu.
36. Odvolací súd sa tak stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v spore, čo zákonite viedol k vecne správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie

o zamietnutí žaloby v celom rozsahu. Poukazujúc na dôvody vyššie vysloveného právneho názoru
odvolací súd potom nemohol reflektovať právny názor vyslovený v rozhodnutiach krajských súdov, na
ktoré poukazoval žalobca v podanom odvolaní.37. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania,
žalobca odvolanie v tejto časti zjavne založil svoje odvolanie len na tom,
že považoval napadnutý rozsudok v merite veci za vecne nesprávny, a preto napadol odvolaním aj

na ňom závislý výrok o nároku na náhradu trov konania. Inak žalobca neprodukoval žiadne odvolacie
námietky, ktoré by mohli byť predmetom prieskumu v odvolacom konaní.
38. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc neopodstatnenosť odvolania žalobcu, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP tak vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie žalobu
zamietol, ako aj v závislom výroku II. o náhrade trov konania na súde prvej inštancie, ako vecne správny

potvrdil.
39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný (rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním žalobcu bol potvrdený v celom rozsahu)
a vznikol mu tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s účelným
bránením práva v odvolacom konaní (poštovné spojené s doručením vyjadrenia k odvolaniu). Odvolací

súd tak žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

40. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].