Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 28, 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324201728
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8324201728.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová

banka, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. Advokátska kancelária Gallo,
s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti, proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., B. XX, práv. zast. Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, Štefánikova 17,
Humenné, o zaplatenie 7 427,98 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Priznáva žalovanej vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že

o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku
vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 26.06.2024 na tunajšom súde žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na
zaplatenie sumy 7 427,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 02.12.2021 do zaplatenia
a uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spol. Consumer Finance Holding, a.s.,
uzatvoril so žalovanou dňa 13.10.2016 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej

poskytol žalovanej pôžičku vo výške 10 000,- eur. Žalovaná mala splácať pôžičku v pravidelných 120
mesačných splátkach v sume 182,03 eur, a to až do zaplatenia celkovej sumy pôžičky 21 843,60 eur.
Žalovaná z poskytnutej sumy uhradila čiastku vo výške 10 739,77 eur.
.
Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním splátok, žalobca listom zo dňa 29.09.2021
- predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo jej poskytol dodatočnú
lehotu na plnenie viac než 30 dní. Zároveň žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej

omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Ku dňu 19.11.2021 žalobca úver zosplatnil, o čom
bola žalovaná informovaná listom zo dňa 26.11.2021. Celkový dlh je tak vo výške 7 427,98 eur. V konaní
si žalobca neuplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1 119,86 eur, iba zákonné úroky
z omeškania.

2. Súd dňa 15.07.2024 vydal platobný rozkaz, voči ktorému žalovaná podala odpor.

Žalovaná sa k prejednávanej veci vyjadrila v odpore podanom proti platobnému rozkazu. V ňom uviedla,
že peňažný nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu, pretože v zmluve neboli obsiahnuté podstatné
náležitosti a žalobca neskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, ktorý je z uvedených
dôvodov bezúročný a bezpoplatkový. Namietala aj neplatnosť právneho úkonu, ktorým malo dôjsťk vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pretože neobsahuje informáciu, pre nezaplatenie ktorej
splátky k nemu došlo; z uvedeného dôvodu nie je možné posúdiť premlčanie nároku. Takýto úkon je
neurčitý, nejasný, a preto neplatný. Na nariadené pojednávanie sa žalovaná nedostavila.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere, prežalobnou
upomienkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, výpisom z účtu žalovanej, písomným
vyjadrením žalobcu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako klient uzatvorili dňa 13.10.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
( Zmluvu o poskytnutí Najľahšej pôžičky ) s poskytnutým bezúčelovým úverom 10 000,00 eur. Žalovaná
sa zaviazala úver splatiť v 120 splátkach pri výške splátky 182,03 eur. Fixná ročná úroková sadzba
bola vo výške 19,90 %. Výška RPMN bola 19,90 %, priemerná hodnota RPMN 9,22 %, prvá splátka
bola splatná dňa 20.11.2016 a každá ďalšia k 20. dňu v mesiaci. Termín konečnej splatnosti mal nastať
20.10.2026. Celková suma k zaplateniu bola 21 843,60 eur.

5. Predžalobnou upomienkou zo dňa 29.09.2021 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie sumy 910,15
eur, a to do 05.11.2021; informoval ju súčasne o svojom práve úver zosplatniť v prípade, ak nedôjde k
úhrade. Zásielka sa žalobcovi vrátila, lebo žalovaná si predžalobnú upomienku nevyzdvihla.

6. Žalobca žalovanú oznámením zo dňa 26.11.2021 informoval o tom, že dlh z úverovej zmluvy sa stal
splatným v celom rozsahu naraz, a výška dlhu je 8 157,16 eur. Žalobca nepredložil dôkaz o tom, že
oznámenie bolo žalovanej doručené.

7. Z Prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná na splátkach pôžičky uhradila sumu 10 739,77 eur

( 182,03 eur x 59 ) .

8. Žalobca sa k odporu žalovanej vyjadril písomne dňa 03.09.2024. Uviedol, že uzatvorená zmluva
obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. V prejednávanom prípade bola skúmaná aj bonita
žalovanej, pričom vychádzalo sa z údajov o počte detí ( 1 ), akceptovanom príjme 564,00 eur, zo

životného minima žiadateľky 198,09 eur, zo životného minima nezaopatreného dieťaťa 90,42 eur,
neexistencie ďalších úverov a z finančnej rezervy 275,49 eur. Porovnaním finančnej rezervy a splátky
schválenéhoúveruvyšlahodnota93,46eur,ktorájevyššiaakojevýškaschválenejsplátky,pretožiadosť
o úver bola schválená. Žalobca sa nestotožňuje s prezentovaným názorom žalovanej, že „Oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 26.11.2021 musí obsahovať určenie splátky, ktorá mala za

následok vyvolanie mimoriadnej splatnosti úveru. Vo vzťahu k otázke vyhlásenia okamžitej splatnosti
dlhu žalobca uviedol, že v konaní dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na
existenciu dohody o zosplatnení dlhu v zmysle čl. 10 bod 10.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy
predzosplatnenímadodržaniezákonnej90-dňovejlehotyvsúvislostisomeškanímžalovaného.Žalobca
naďalej trval na podanej žalobe v celom rozsahu.

Žalovaná vo svojom vyjadrení z 30.09.2024 uviedla, že výška priemerných úrokových mier
poskytovaných pre nové spotrebiteľské úvery predstavovala v čase uzavretia predmetnej zmluvy len
8,83 %, teda prekročenie tejto úrokovej miery je úžerné, a navyše jej bola poskytnutá pôžička bez
náležitého posúdenia jej bonity. Pri overovaní bonity žalobca nemal takmer žiadne údaje preukazujúce

skutočnú výšku príjmu žalovanej, a najmä jej výdavkov. Postup žalobcu pri skúmaní bonity preukázaný
v konaní sa javí iba formálny a nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou
posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných
príjmov a výdavkov žiadateľa. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné,
nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1

zákona o spotrebiteľských úveroch. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať
ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii
spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a
jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie
zdaniaväčšejschopnostispotrebiteľasplácaťúver,akotomuvskutočnostije,čospôsobujebezúročnosť

a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade nebolo
preukázané, aby žalobca mal k dispozícií pri uzatváraní zmluvy doklady o výdavkoch žalovanej, najmä
nákladov na bývanie či dokladov SIP. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť
reálny obraz o majetkovej situácii žalovanej, potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy.Ani prípadné skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz bánk nie je postačujúce, pretože záväzky
klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy
nemôžu dať obraz ani o výdavkoch klienta. Pri overovaní bonity žalovanej nemal žalobca k dispozícii

údaje o jej výdavkoch, čo vedie k záveru, že pri uzatváraní zmluvy nemal k dispozícii všetky relevantné
údaje. Podľa samotného zmluvného formulára, políčka pri položkách „Iné mesačné výdavky" sú výdavky
na bývanie, SIPO , telefón 0 Eur. Z uvedeného vyplýva, že dodávateľ zrejme vychádzal iba z tvrdení
žalovanej. Opak nepreukázal. Nevykonal teda skutočné overenie bonity s odbornou starostlivosťou, ako
tovyžaduje§7ods.1zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Keďžežalovanásplatilažalobcoviistinuúveru,

nemá v danom prípade nárok na úroky a poplatky.

9. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií,

daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie

iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku

odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

Podľa § 7 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiťs odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods.15 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, afile_0.wmf

file_1.wmf

file_2.wmf

file_3.wmf

file_4.wmf

file_5.wmf

b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.
Podľa § 7 ods.16 Zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa

rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.

1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver.

10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

11. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, pre ktorú je charakteristické,

že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci,
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú

neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie

jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju
uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy,ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Nepochybne uzatvorená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa,
pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice

Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere
o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

14. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou

bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanej bol poskytnutý úver vo
výške 10 000,00 eur, ktorý sa zaviazala splatiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 182,03
eur pri počte splátok 120. Žalovaná titulom splatenia pôžičky uhradila finančné prostriedky vo výške 10
739,77 eur.

15. Uzatvorená zmluva o pôžičke je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti
citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Žalobca je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojho
podnikania poskytovala spotrebiteľské úvery a žalovaná je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou,
ktorejbolposkytnutýspotrebiteľskýúvernainýúčelakovýkonzamestnania,povolaniaalebopodnikania.

Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., musí obsahovať náležitosti ustanovené
zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.

16.Priskúmaníjednotlivýchobsahovýchnáležitostízmluvysúdzistil,žesúvnejuvedenévšetkypovinné

údaje v zmluve § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto nemožno poskytnutý úver z dôvodu
podľa § 11 ods.1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Zmluva je však v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby neplatná pre rozpor daného dojednania
s dobrými mravmi.

Dobrými mravmi (bonimores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na
ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé,
poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol
právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania,
ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy

spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto
pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.

Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie poskytnutie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to,
že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s

dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie
požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým)
spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na
najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých
mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané apredstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne

presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových
subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o

viac ako 100 %, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

Zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska bolo preukázané,
že priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a ostatné úvery) uzatvorených na dobu
nad 5 rokov v októbri 2016, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 9,72 % ročne. Výška
úrokovej sadzby pôžičky dohodnutá medzi veriteľom a žalovanou bola 19,90 % ročne. Úroková sadzba

predmetného spotrebiteľského úveru je tak o viac než 100 % vyššia ako priemerná sadzba úrokov pri
úveroch poskytovaných bankami v rovnakom období. Súd je toho názoru, že takto dohodnutá výška
úrokov v zmluve o pôžičke je neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, preto nemôže požívať súdnu ochranu.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M
Cdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie
požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom
limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy.“

17. Pretože v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd skúmal aj skutočnosť, či právny predchodca

žalobcu pred uzavretím zmluvy so žalovanou skúmal bonitu, t.j. schopnosť žalovanej splácať
úver. Povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa chráni nielen samotného spotrebiteľa pred negatívnymi
dôsledkami neschopnosti splácať úver, ale sprostredkovane aj spoločnosť ako celok, nakoľko
predchádza negatívnym sociálnym dôsledkom platobnej neschopnosti v podobe pádu spotrebiteľa a
osôb na ňom závislých do verejnej sociálnej siete, narušených rodinných a sociálnych vzťahov a pod.

V neposlednom rade chráni aj veriteľov, lebo odborné posúdenie bonity spotrebiteľa pri žiadosti o ďalší
úverznižujerizikoveriteľov,ktorírovnakémuspotrebiteľoviposkytliúveryaleboinéslužbyužskôr.Veriteľ
má teda zákonnú povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa, pričom vzhľadom na požiadavku odbornej
starostlivosti je povinný subjektívne údaje poskytnuté spotrebiteľom overiť minimálne u zamestnávateľa
a zistené údaje konfrontovať s údajmi z verejne dostupných databáz.

18. Súdny dvor (druhá komora) EÚ v rozsudku vo veci C-679/18, OPR-Finance s. r. o. proti GK
rozhodol, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti

stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú
bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom
práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23
smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa
ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu

spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť
veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že
daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.

19. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že k zmluve boli doložené kópia jej občianskeho

preukazu a výpis z účtu. Žalobca vo svojom vyjadrení z 03.09.2024 uviedol, že pri poskytnutí úveru
vychádzal z toho, že žalovaná má jedno dieťa a akceptovaný príjem 564,00 eur. Jej výdavky
neskúmal, iba zohľadnil zákonné životné minimum žiadateľky v sume 198,09 eur a životné minimum
na jedno nezaopatrené dieťa v sume 90,42 eur. Vychádzal z toho, že žalovaná nemá ďalšie úvery,teda žiadne splátky existujúcich úverov, a to dopytom do registra. Žalobca však súdu neuviedol,
aké registre dopytoval, a ani svoje tvrdenie nepodporil žiadnym listinným dôkazom, napriek tomu,
že ho k hodnovernému preukázaniu vynaloženej odbornej starostlivosti zaväzuje ust. § 15 písm. b)

zákona č. 129/2010 Z.z.. Ani samotný príjem žalovanej nebol preukázaný potvrdením o výplate, ale
len výpisom z jej účtu. Iné listiny, ktorými žalobca skúmal bonitu žalovanej, súdu predložené neboli.
Súd má za to, že príjmy, ale hlavne výdavky žalovanej neboli skúmané v dostatočnom rozsahu s
odbornou starostlivosťou, a preto si žalobca nesplnil povinnosť, ktorú mu ukladá ust. § 7 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z., teda s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. Pre naplnenie podmienok uvedených v predmetnom ustanovení nepostačuje len
formálne zistenie základných informácií o výške príjmu, na ktoré sa obmedzil pred uzatvorením zmluvy
predchodca žalobcu. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmu spotrebiteľa
bez náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je
predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Konanie právneho predchodcu žalobcu nemožno

preto vyhodnotiť inak ako hrubé porušenie povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalovanej poskytnutý úver splácať. Na strane veriteľa ide o nezodpovedný prístup bez
odbornej starostlivosti, a teda takémuto konaniu nemožno priznať súdnu ochranu.

20. K skúmaniu bonity dlžníka s odbornou starostlivosťou súd poukazuje aj na niektoré z rozhodnutí

Krajského súdu v Prešove týkajúce sa posúdenia toho, či veriteľ pred poskytnutím úveru skúmal bonitu
dlžníka s odbornou starostlivosťou.

Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 12Co/136/2019 z 28. 5. 2020 uviedol, že aby bolo
možné posúdiť skúmanie bonity veriteľom s odbornou starostlivosťou, je potrebné, aby tento skúmal

aj vyživovacie povinnosti dlžníka, jeho mesačné výdavky, výdavky na zabezpečenie ubytovania, stravy
a podobne tak, aby si veriteľ mohol utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii dlžníka, potrebnej pre
posúdenie jeho schopnosti splácať dlh zo zmluvy.

Obdobne Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 13CoCsp/26/2023 z 4. 7. 2024 konštatoval, že

bez toho, aby veriteľ skúmal aj iné aspekty, napr. celkové mesačné výdavky dlžníka, okrem úverových
záväzkov, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii potrebnej pre posúdenie schopnosti
dlžníka splácať svoj dlh. Ak veriteľ pristupoval k skúmaniu bonity dlžníka len formálne a nevytvoril
si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii dlžníka, jeho postup nenaplnil účel predpokladaný
ustanovením § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň konštatoval, že pre posúdenie

splnenia povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, nie je smerodajné, aká bola
reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval
k zisteniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa.

Rovnako tak Krajský súd v Prešove v rozsudku č. k. 3CoCsp/39/2022-187 z 1. 2. 2023 konštatoval,

že skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je dostatočné.
Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné
mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta,
nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.

Obdobne rozhodol aj Krajský súd v Prešove v konaní 2CoCsp/20/2020 alebo Krajský súd v Banskej
Bystrici v konaní sp. zn. 53CoCsp/30/2021.

21. Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy, ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý
hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že v tomto prípade žalobca hrubo porušil
svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, čoho následkom je, že sa poskytnutý spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (v zmysle cit. § 11 ods. 2, keďže úplne absentujú
údaje výdavkoch a rodinnom stave žalovanej ako spotrebiteľa a ani údaje z príslušnej databázy

alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver neboli súdu
zdokladované ). Okrem toho nekonanie veriteľa s odbornou starostlivosťou má za následok nemožnosť
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru ( § 11 ods. 2, prvá veta. ).
Zosplatnenie úveru v tomto prípade nebolo možné, preto ani súd na neho nemohol prihliadnuť ako naplatný jednostranný úkon predchodcu súčasného žalobcu. Súd sa stotožnil s názorom žalovanej, ktorá
v podanom odpore namietala neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pre chýbajúci údaj o
tom, pre nezaplatenie ktorej splátky k nemu došlo. Takýto úkon je neurčitý, nejasný, a preto neplatný.

Pre platné zosplatnenie úveru je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v zosplatnení presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. V opačnom prípade ide o
absolútne neplatné zosplatnenie. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove zo dňa 29.11.2021, sp. zn. 7CoCsp/14/2021., podľa ktorého: „ ... v prípade, ak zo strany veriteľa
dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre

platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. V prípade, že takto veriteľ
neurobí, ide o neurčitý právny úkon, a takýto právny úkon je absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ“.

Rovnakým spôsobom platnosť úkonu vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, pre neuvedenie
konkrétnej splátky, posúdil aj Krajský súd v Prešove v konaní 17CoCsp/38/2021 a v konaní 6Co/26/2017.

Súd tiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. 1.
2024, ktorý konštatoval, že: „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne
splatný, a to v súlade s ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo

a predčasne zosplatnil celý dlh.“.

Navyše v prejednávanej veci žalobca súdu dostatočne nepreukázal, že oznámenie o zosplatnení
žalovanej doručil.

23. V danej právnej veci mal súd za preukázané, že žalovanej boli spotrebiteľským úverom poskytnuté
finančnéprostriedkyvovýške10000,00eur,pričomztohtoúveruuž uhradila10739,77eur,čovyplynulo
zo žalobcom predloženého prehľadu splátok. Poskytnutý úver bol teda zo strany žalovanej v časti istiny
už preplatený. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalobu žalobcu je
potrebné zamietnuť, pretože zo strany žalovanej má nárok len na zaplatenie poskytnutej istiny ( a táto už

zaplatená bola ) a nie na úroky z úveru, ktorých dojednanie po vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil
ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Ďalšími dôvodmi zamietnutia žaloby pri súčasnom preplatení
úveru bola nemožnosť jeho zosplatnenia pre nekonanie s odbornou starostlivosťou pri veriteľovom
posudzovaní schopnosti žalovanej splácať poskytnutý úver, ako aj neuvedenie konkrétnej splátky, pre
ktorú sa veriteľ rozhodol úver zosplatniť. Žalobca má nárok iba na splatné splátky ku dňu rozhodnutia,

ale len do výšky poskytnutej istiny úveru 10 000,00 eur. Žalovaná túto sumu žalobcovi už uhradila.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej veci súd žalobu žalobcu zamietol, a teda v spore bola úspešná žalovaná, ktorej súd priznal právo
na náhradu trov konania v celom rozsahu. O ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.