Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 1, 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624200899
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7624200899.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX.

XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F. B., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Hovan a
Hospůdka, s. r. o., IČO: 47 233 419, so sídlom M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovaným:
1./ C. G., nar. X. X. XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F. B., 2./ C. G., nar. X. X. XXXX, bytom
C. D. XX/X, XXX XX E. F. B., o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní vypratať byt č. X nachádzajúci sa na 8. poschodí
obytného domu – ul. C. D., súpisné číslo XXXX, vchod číslo XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX,
vydanom Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, pre obec Spišská Nová Ves,

katastrálneúzemieE.F.B.,obytnýdom–H.C.D.,súpisnéčísloXXXX,jepostavenýnapozemkuparcely
registra KN C, par. č. 6265/2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vydanom Okresným úradom
Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, pre obec E. F. B., katastrálne územie E. F. B. a odovzdať ho
žalobkyni do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %,
o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 23. 2. 2024 žalobu, ktorou sa domáhala vypratania nehnuteľnosti

– bytu nachádzajúceho sa na H. C. D. I. XXXX/XX B. E. F. B..

2. V odôvodnení žaloby uviedla, že dňa 22. 3. 2023 uzatvorila ako prenajímateľ so žalovanými v 1.
a 2. rade, ako s nájomcami, zmluvu o krátkodobom nájme bytu (ďalej v text len ako „zmluva o nájme“).
V zmysle čl. III bodu 1 zmluvy o nájme bol nájom dojednaný na dobu určitú a to od 1. 4. 2023 do 31. 1.
2024. Predmetom uzatvorenej zmluvy o nájme bol byt nachádzajúci sa na ulici C. D. B. E. F. B., ktorá
nehnuteľnosťjezapísanánaLVč.XXXX,postavenánapozemkuparc.KNCparc.č.6265/2zapísanýna

LV č. XXXX v kat. území E. F. B. s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu na príslušenstve o veľkosti 323/10000.

3. Žalobkyňa v odôvodnení žaloby ďalej citovala článok IX. bod 1 predmetnej zmluvy o nájme, podľa
ktorého nájomný pomer zanikne okrem iných dôvodov uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý.
V zmysle článku X. bod 1 zmluvy o nájme nájomcovia sú povinní na vlastné náklady vypratať predmet
nájmu a ten odovzdať prenajímateľovi. Po skončení nájmu bude spísaná zápisnica o odovzdaní

predmetu nájmu podpísaná oboma zmluvnými stranami. Podľa čl. X bod 2 zmluvné strany sa výslovne
dohodli, že za každý aj začatý deň omeškania s vyprataním a odovzdaním predmetu nájmu sú
nájomcovia aj bez písomnej výzvy povinní zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 50,- eur
za každý aj začatý deň až do dňa vypratania a odovzdania bytu prenajímateľovi. Nájomcovi s výškouzmluvnej pokuty súhlasia a považujú ju za primeranú. Podľa článku X. bodu 3 predmetnej zmluvy
nájomcoviajejpodpisomvyslovilisvojbezvýhradnýsúhlasstým,žeakposkončenínájmubytnevypracú
ani do 30 kalendárnych dní, je tak oprávnený urobiť prenajímateľ na náklady a nebezpečenstvo

nájomcov (uskladniť hnuteľné veci nájomcov na inom mieste). Pri výkone tohto práva je prenajímateľ
povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby nebola nájomcom spôsobená škoda na ich
hnuteľných veciach. Podľa článku X. bod 4 nájomcovia sú povinní hradiť nájomné až do dňa vypratania
a odovzdania predmetu nájmu prenajímateľovi, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.

4. Nájomný vzťah založený zmluvou o nájme sa skončil uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý
a to dňa 31. 1. 2024. Žalovaní k predmetnému bytu nemajú žiaden nájomný, ani užívací vzťah, takže
od 1. 2. 2024 byt užívajú bez právneho dôvodu. Ku dňu podania žaloby neodovzdali žalobkyni kľúče
od bytu a nevypratali ho.
Žalobkyňa listom zo dňa 20. 1. 2024 s názvom „Oznámenie o ukončení zmluvy o krátkodobom nájme
bytu, výzva na odovzdanie bytu“ žalovaných vyzvala, aby predmet nájmu odovzdali a to ku dňu

skončenia nájomného vzťahu. Žalovaný v 1. rade túto písomnú zásielku v odbernej lehote neprevzal,
žalovaná v 2. rade ju prevzala dňa 15. 1. 2024. Žalovaní v 1. a 2. rade ani i napriek uvedeným
oznámeniam, ktoré žalobkyňa im zaslala z opatrnosti ešte pred ukončením nájomného vzťahu, ani po
jeho ukončení od 1. 2. 2024 predmetný byt nevypratali, neodovzdali žalobkyni kľúče, preto sa žalobkyňa
domáha vypratania bytu predmetnou žalobou.

5. Žalobkyňa svoj nárok opiera o ustanovenie § 123, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §§ 2, 3 ods.
1, 10 ods. 1 až 3 zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu v znení neskorších predpisov.
Kvyššieuvedenýmcitovanýmzákonnýmustanoveniamuviedla,ževlastníckeprávojenajvýznamnejším
vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon, pričom vlastníckym právom treba rozumieť

právo vec ovládať, najmä ju držať, užívať, pokladať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je
závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Definovanie práva vlastníka platí pre každého
vlastníka, pretože ústavné právo, ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke
právo pôsobí voči všetkým, teda každý je všeobecne zaviazaný nerobiť nič, čo by oprávnený subjekt
rušilo pri výkone jeho vlastníckeho práva. V prípade neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva má

vlastník veci možnosť brániť sa voči osobe, ktorá do jeho práva zasahuje. Žalovaní užívajú byt bez
právneho dôvodu, bránia žalobkyni ako výlučnej vlastníčke bytu ho užívať a nakladať s ním podľa svojho
uváženia, čím dochádza k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne. U žalovaných
nie je predpoklad ich dobrovoľného plnenia, preto sa žalobkyňa domáha súdnej ochrany svojich práv
a právom chránených záujmov predmetnou žalobou. Zároveň požaduje v prípade úspechu v spore plnú

náhradu trov konania.

6. K žalobe žalobkyňa predložila dôkazné listiny, a to výpis z LV č. XXXX kat. územie E. F. B., výpis z LV
č. XXXX kat. územie E. F. B., zmluvu o krátkodobom nájme bytu uzavretá medzi stranami sporu dňa 22.
3. 2023, oznámenie o ukončení zmluvy o krátkodobom nájme bytu a výzva na odovzdanie bytu zo dňa

12. 1. 2024 s pripojenou doručenkou o prevzatí písomnosti zo dňa 15. 1. 2024 a poštovým dokladom
o nedoručení písomnosti žalovanému v 1. rade.

7. Vykonaným dokazovaním výsluchom strán sporu za použitia dôkazných listín predložených
žalobkyňou súd zistil tento skutkový stav:

8. Podľa výpisov z LV č. XXXX J. I. XXXX v kat. území E. F. B. je nesporné, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou bytu s príslušnými zastavanými plochami a podielmi na spoločných častiach a priestoroch
a zariadeniach domu, ktorý bol predmetom zmluvy o krátkodobom nájme bytu. V konaní ďalej nebolo
sporné,žepredmetnánájomnázmluvabolauzavretádňa22.3.2023,podpísanástranamisporu,pričom

jednotlivé podpisy boli osvedčené Mestským úradom v Spišskej Novej Vsi. Ďalej nebolo sporné tvrdenie
žalobkyne, že doba trvania nájmu bola uzavretá na obdobie od 1. 4. 2023 do 31. 1. 2024, teda na dobu
určitú. Žalobkyňa listinnými dôkazmi preukázala, že ešte pred ukončením nájomného vzťahu dňa 12. 1.
2024 oznámila z opatrnosti žalovaným skutočnosť vyplývajúcu z predmetnej nájomnej zmluvy, teda že
predmet nájmu trvá do 31. 1. 2024, a zároveň vyzvala žalovaných, aby najneskôr posledný deň nájmu

jej predmet nájmu odovzdali a nájomný vzťah ukončili.

9. Z výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 17. 5. 2024 súd vzal za preukázané, že žalovaní
k ukončeniu nájomného vzťahu a k vyprataniu bytu nepristúpili, naďalej byt užívajú aj napriek tomu, ženájomný vzťah zanikol k 31. 1. 2024 a žalobkyňa s nimi nebola ochotná uzavrieť novú nájomnú zmluvu
z dôvodu, že od septembra 2023 žalobcovia neuhrádzajú nájomné, ani inkasné platby. Žalobkyňa vo
svojej výpovedi ďalej uviedla, že naďalej je výlučnou vlastníčkou prenajatého bytu, tak z dôvodu, aby

nevznikli podlžnosti musí inkaso platiť ona. Jedná sa o družstevný byt, kde mesačne uhrádza Bytovému
družstvu spolu s inkasom asi 350,- eur. So žalovanými v 1. a 2. rade sa dohodli na platení nájomného
spolu s inkasom mesačne vo výške 470,- eur. Uviedla, že žalovaná v 2. rade je jej sestra, preto s ňou
uzavrela predmetnú nájomnú zmluvu. Chcela jej pomôcť, nakoľko obaja žalovaní sú nezamestnaní,
nemajúdostatokfinancií,avšaksúschopnípracovať,nakoľkoanijedenznichniejeinvalidný,anepozná

ani iné prekážky, pre ktoré by sa nemohli zamestnať. V byte bývajú s ďalšími plnoletými deťmi – s dcérou
a synom, ktorý je vysokoškolák a dcéra navštevuje strednú školu. Aj napriek príbuzenskému vzťahu
so žalovanou v 2. rade žalobkyňa nemieni naďalej uhrádzať bývanie žalovaných, a preto nepristúpila
kuzavretiuďalšejnájomnejzmluvysnimi.Nakoľkodobrovoľnesanechcúzbytuvysťahovať,bolanútená
podať žalobu na súd. Okrem platieb za prenajímaný byt uhrádza platby za byt, v ktorom býva ona, tiež
na H. D. B. E. F. B., takže nie je schopná, ani ochotná platiť za dva byty.

10. Na ďalšom pojednávaní dňa 31. 5. 2024 bola prítomná len žalovaná v 2. rade, ktorá vo svojej
výpovedi uviedla, že žalobkyňa nadobudla byt, ktorý je predmetom nájmu nezákonným spôsobom, a to
darom od ich mamy, ktorá v čase spisovania darovacej zmluvy nebola na takýto úkon spôsobilá, nakoľko
trpí demenciou, čo jej potvrdila aj psychologička. Ich mama sa stala výlučnou vlastníčkou v byte po

rozvode s ich otcom a v byte bývala do júna 2022, kedy bola vo veľmi zlom zdravotnom stave, a preto jej
zabezpečili pobyt v domove dôchodcov. Až následne v auguste 2022 bola spísaná darovacia zmluva,
ktorou ich mama darovala byt jej sestre, teda žalobkyni, tak sa stala jej výlučnou vlastníčkou. Žalovaná
v 2. rade má zato, že mama nevedela, čo podpisuje, overenie jej podpisu zabezpečila žalobkyňa.
Z uvedeného dôvodu mieni podať žalobu o neplatnosť darovacej zmluvy, a preto žiadala pojednávanie

odročiť,akoajzdôvodu,žejejmanželsanemoholzúčastniťpojednávaniazdôvoduodchodudocudziny.

11. Súd pojednávanie odročil z dôvodu, že u žalovaného v 1. rade nebolo vykázané doručenie
predvolania.

12. Žalovaný v 1. rade sa zúčastnil pojednávania dňa 1. 7. 2024, prítomná bola aj žalovaná v 2. rade
a právny zástupca žalobkyne. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že predmetný byt bol
v minulosti vo vlastníctve jeho manželky, ktorý ona nadobudla darom od svojich rodičov, ktorý však ale
následne po 10 rokoch spätne darovala svojej mame s tým, že po jej smrti sa byt rozdelí spravodlivo
medzi všetkých dedičov. Takýto postup jej poradil on, aby tak konala z ľudského hľadiska. Žalobkyňa

však sofistikovaným podvodom dospela k darovacej zmluve, na základe ktorej sa stala výlučnou
vlastníčkou predmetného bytu. Nakoľko 13 dní pred uzavretím darovacej zmluvy bola darkyni – matke
diagnostikovaná stredne ťažká demencia, žalovaná v 2. rade sa rozhodla podať žalobu o neplatnosť
darovacej zmluvy, k čomu žalovaný predložil potvrdenie tunajšieho súdu o podaní predmetnej žaloby.
Rozhodla sa tak z toho dôvodu, že samotná žalobkyňa v čase spisovania darovacej zmluvy uviedla, že

matka je dezorientovaná a napriek tomu z jej iniciatívy došlo k jej spísaniu na Notárskom úrade JUDr.
Ľ. Ondova, a to už v období, keď matka už ani len nevedela, aký je rok.

13. Žalovaný v 1. rade k výpovedi žalobkyne uviedol, že od júla 2022 do januára 2023 odmietala preberať
platby od žalovaných za užívanie bytu. Z pohľadu žalovaného išlo o cielený postup, ktorý mal viesť

k ich vyprataniu z bytu. Za takýmto účelom aj s nimi uzatvorila krátkodobú nájomnú zmluvu na dobu
určitú. Žalovaný v 1. rade v závere uviedol, že je si vedomý svojej povinnosti byt vypratať, avšak chce
sa dohodnúť so žalobkyňou o určitom dátume, kedy by k vyprataniu došlo, nakoľko lehota 10 dní od
právoplatnosti rozsudku nie je zo strany žalovaných reálna. Žalobný nárok uznal v celom rozsahu,
avšak žiadal súd, aby jemu a jeho manželke bola poskytnutá lehota na vypratanie do 1. 9. 2024,

nakoľko treba vypratať zaplnené priestory bytu, aj pivnice a blíži sa dovolenkové obdobie. Potvrdil, že
naďalej za užívanie bytu s manželkou neuhrádzajú žiadne platby, aj keď im je známe číslo účtu, na ktorý
majú peniaze žalobkyni uhrádzať a je si vedomý toho, že dlžné platby budú musieť žalobkyni zaplatiť.
Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi na uvedenom pojednávaní uviedla, že mala zato, že pokiaľ podá
žalobu o neplatnosť darovacej zmluvy, nebude povinná sa z bytu vysťahovať.

14. Strany sporu vo veci nenavrhli ďalšie dokazovanie, preto súd uznesením podľa § 180 C.s.p.
dokazovanie vyhlásil za ukončené.15. Právny zástupca žalobkyne v záverečnom prejave s poukazom na vykonané dokazovanie, ako
aj na stanovisko žalovaných poukázal na to, že nárok žalobkyne je dôvodný. Doplnil, že z výpovede
žalovaného v 1. rade nevyplýva, žeby bolo preukázané jeho tvrdenie, že chceli v predošlom období

platiť za služby spojené s nájom a užívaním bytu a takáto argumentácia neobstojí, nakoľko samotný text
nájomnej zmluvy obsahuje číslo účtu žalobkyne, takže žalovaným nič nebránilo poukazovať dohodnuté
sumy na uvedený účet.

16. Súd z obsahu nájomnej zmluvy zistil, že táto skutočnosť uvedená právnym zástupcom žalobkyne je

nesporná, nakoľko výška a splatnosť nájomného sú dohodnuté v článku IV. bod 1. až 4., kde v bode 3.
je uvedený IBAN účtu žalobkyne vedené v Slovenskej sporiteľni, a. s.

17. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

18. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

19. Podľa Čl. 21 ods. 1 Ústavy SR obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu

toho, kto v ňom býva.

20. Podľa § 2 zákona č. 98/2014 Z. z. krátkodobým nájmom bytu sa na účely tohto zákona rozumie
nájom založený nájomnou zmluvou, ktorá je uzavretá podľa tohto zákona, spĺňa náležitosti podľa § 3 a
na základe ktorej nájom vrátane jeho predĺžení trvá najviac šesť rokov.

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 98/2014 Z. z. krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy,
ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu
určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za
rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.

22. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 98/2014 Z. z. na nájomnú zmluvu uzavretú podľa tohto zákona sa
vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odsek 2 neustanovuje inak.

23. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 98/2014 Z. z. nájom podľa tohto zákona sa nespravuje ustanoveniami

§ 663, § 666 ods. 1, § 671, § 672 ods. 2 druhej vety, § 676, 677, 679, §680 ods. 1, § 685, 686, § 687
ods. 3, § 696, § 703 ods. 2, § 704 ods. 2, § 705 ods. 2, § 706, § 707 ods. 2, § 709, 710, § 711 ods.
1, 3 až 6, § 712, 712a, 712c až 714 a § 717 až 719 Občianskeho zákonníka ak tento zákon v § 3 ods.
5 neustanovuje inak.

24. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 98/2014 Z. z. Na doručovanie písomnej výpovede a písomného
odstúpenia od nájomnej zmluvy a iných písomností podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
osobitného predpisu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.

25. Vykonaným dokazovaním súd vzal za preukázané, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu dôvodný.

Ako vyplýva zo zmluvy o krátkodobom nájme bytu čl. III bod 1, nájomný pomer žalovaných bol ukončený
ku dňu 31. 1. 2024, teda tak, ako správne uvádza žalobkyňa od 1. 2. 2024 žalovaní v 1. a 2. rade
užívajú predmetný byt bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalovaní v tomto konaní neprodukovali
žiadne relevantné prostriedky procesnej obrany, ktorými by preukazovali, že ku dňu podania návrhu
a rozhodovania vo veci majú akýkoľvek nájomný, užívací alebo vlastnícky vzťah. Podanie žaloby

o neplatnosť darovacej zmluvy predmetného bytu žalovanou v 2. rade nie je dôvodom na zamietnutie
žaloby, nakoľko predmetný nájom bol uzavretý na dobu určitú a je výlučným právom vlastníka bytu
dispozícia s týmto bytom, a to do obdobia, kým bude preukázané, že žalobkyňa nie je vlastníčkou
predmetného bytu. Podanie predmetnej žaloby nemôže byť dôvodom ani na prerušenie tohto konania,
nakoľko v rámci tohto konania nie je možné dedukovať, resp. predvídať, či žalovaná v 2. rade bude

v konaní úspešná a v prípade neúspechu by u žalobkyne došlo neplatením nájomného a užívacieho
vzťahu k finančnému poškodeniu a žalovaní by sa na jej úkor naďalej bezdôvodne obohacovali.
Z dokazovania vyplynulo, že žalovaní neprodukovali žiadne dôkazy, ktorými by preukazovali, prečo
v byte bývajú bezplatne, byt naďalej užívali, nepristúpili k jeho vyprataniu a odovzdaniu kľúčov aninapriek písomným výzvam žalobkyne a ani po podaní žaloby. Na základe takto zisteného skutkového
stavu a právneho posúdenia veci v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel a rozhodol o povinnosti vypratať predmetný byt vo výlučnom vlastníctve žalobkyne

v znení, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

26. Žalobkyňa svojou žalobou žiadala, aby k odovzdaniu bytu žalovaní pristúpili do 10 dní od
právoplatnosti rozsudku o vyprataní. Súd vyhovel čiastočne návrhu žalovaných, ktorí žiadali, aby byt
mohli vypratať do 60 dní. Poskytol im lehotu na vypratanie 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá

lehota sa súdu javí v primeranej dobe na vypratanie bytu a je v súlade s čl. X bodu 3 nájomnej zmluvy.
V zmysle tohto dojednania nájomcovia vyslovili súhlas s tým, že ak po skončení nájmu bytu nevypracú
ho do 30 kalendárnych dní, je tak oprávnený urobiť prenajímateľ na ich náklady a nebezpečenstvo.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v § 255 ods. 1
CSP a v spore úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešným žalovaným náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Súd u žalovaných nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by o trovách konania
rozhodoval za použitia ustanovení § 257 C.s.p. Žalovaní pred súdom v tomto konaní neprodukovali

žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali použitiu predmetného zákonného ustanovenia pri rozhodovaní
o trovách konania.

31. O výške náhrady trov konania trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.