Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-76S/67/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200517
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200517.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej

a členov senátu JUDr. Ing. Lindy Kovandovej, LL.M. (sudkyne spravodajkyne) a JUDr. Petra Kvietka,
v právnej veci žalobcu: UOS – Uni Outsource Services s.r.o., so sídlom A. Sládkoviča 7202/6A, 960
01 Zvolen, IČO: 36 631 761, právne zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101772537/2022 zo dňa 16.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101772537/2022 zo dňa

16. júna 2022, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Daňového úradu Banská
Bystrica, pobočka Lučenec, č. 100323441/2022 zo dňa 17. februára 2022, z r u š u j e a vec vracia
orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude

vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú
kontrolunadanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobiejún2020.Vpredmetnomzdaňovacomobdobí
si žalobca uplatnil odpočítanie dane z nakúpených tovarov (dezinfekčného tovaru, tričiek a papierových
utierok) a služieb (kosenie) dodaných spoločnosťou AM-Mont s.r.o., IČO: 47616989, so sídlom Ružový
háj 937, Dunajská Streda, spolu v sume 90 793,85 EUR, z toho DPH v sume 15 132,31 EUR.

Správca dane počas výkonu daňovej kontroly preveroval uvedeného dodávateľa žalobcu, pričom zistil,
že služby – kosenie boli pre žalobcu vykonané subdodávateľsky spoločnosťou CAPITAL INVESTMENT
GROUP, s.r.o., nakoľko dodávateľ AM-Mont s.r.o. nemal zamestnancov a tovar deklarovaný na faktúrach
bol nakúpený od spoločnosti Blato s.r.o. a IDEAL IDEA s.r.o.. pričom aj tento mal byť nadobudnutý
v rámci obchodného reťazca viacerých spoločností, ktoré správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly
preveroval.

2. Správca dane žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa AM-
Mont s.r.o. zamietol, v dôsledku čoho dňa 17.02.2022 vydal rozhodnutie č. 100323441/2022, ktorým
vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 15 132,31 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
jún 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že nezistil porušenia zákona o dani
z pridanej hodnoty zo strany žalobcu, žalobca formálne aj vecné podmienky pre odpočítanie dane splnil,

správca dane nespochybnil ani existenciu materiálneho plnenia, avšak vyhodnotením všetkých dôkazov
azistenýchskutočnostívichvzájomnejsúvislostisprávcadanepovažovalzapreukázané,žežalobcabol
svojimi transakciami spojený s nedovoleným únikom – podvodom s daňou z pridanej hodnoty. Správca
dane v rozhodnutí zobrazil schému jednotlivých dodávateľských reťazcov a poukázal na tzv. Axel Kittel
test obsiahnutý v rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj len „SD EÚ“) vo veci Axel

Kittel, Recolta Recycling SPRL sp. zn. C-439/04 a C-440/04 zo dňa 06.07.2006 a následne sa vyjadril
k jednotlivým otázkam uvedeného testu.

4. Na prvú otázku, či v posudzovaných zdaniteľných obchodoch vznikol daňový únik, správca dane
odpovedal kladne, t.j. že v preverovanom obchodnom reťazci došlo k nedovolenému daňovému úniku –
podvodu s daňou z pridanej hodnoty a to na základe nepriznaných transakcií u subdodávateľov žalobcu

resp. na predchádzajúcich stupňoch dodávateľského reťazca u spoločnosti CAPITAL INVESTMENT
GROUP s.r.o., Velamen, s.r.o., avšak aj u subjektov prepojených s dodávateľom IDEAL IDEA s.r.o. a to
CARETA, s.r.o., pričom žalobca je s daňovým únikom spojený dodávateľskou reťazou.

5. Na druhú otázku Axel Kittel testu, či je tento daňový únik výsledkom podvodného konania, správca

dane odpovedal, že v zmysle bodu 43. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžf/31/2016 k podvodnému konaniu dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie
štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia.
Správcadaneskonštatoval,žežalobcasivkontrolovanomzdaňovacomobdobízdodaníuskutočnených
v rámci zisteného obchodného reťazca, v ktorom došlo k daňovému úniku, odpočítal daň spolu v sume

15 132,31 EUR, pričom daňový únik je výsledkom podvodného konania, nešlo o náhodné zlyhanie,
dodávateľský reťazec je cielene nastavený tak, aby zakrýval daňový podvod, využíva na zakrytie
podvodu zmiznutých obchodníkov, osoby konateľov, ktorých účasť na transakciách je nepreukázaná ako
i nárazníkové spoločnosti. Subjekty v zistenom obchodnom reťazci, u ktorých došlo k daňovému úniku,
majú v obchodnom registri zapísaného totožného konateľa – Luka Bjelič (predtým to bol Ján Petráš),

sú teda personálne prepojené.

6. Na tretiu otázku, či pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované
zdaniteľnéobchodykontrolovanéhoplatiteľastýmtokonanímspojené,správcadaneuviedol,žežalobca
jesnedovolenýmúnikomspojenýdodávateľskoureťazoutakakotouvádzalajvodpovedinaotázkuč.1.

7. V odpovedi na poslednú štvrtú otázku Axel Kittel testu, či o spojení posudzovaných zdaniteľných
obchodov s podvodným konaním žalobca vedel alebo mohol a mal vedieť, správca dane poukázal
na body 53. a 54. rozsudku SD EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 a v nich citovanú
judikatúru. Následne správca dane uviedol, že žalobca neprijal také rozumné opatrenia, ktoré je možné

v takomto prípade od neho rozumne požadovať na zabránenie jeho účasti na daňovom podvode. Podľa
správcu dane žalobca konal vedome, keď pristúpil na dodanie tovaru a služieb od spoločnosti AM-
Mont s.r.o.. Jeho tvrdenia sa nezhodujú s tvrdeniami pána Arnolda Tótha, konateľa dodávateľa. Nikto
neidentifikoval osoby, ktoré mali vykonať služby – kosenie vodojemov, nikto neuviedol počet osôb,
žalobca nevedel uviesť, aký vzťah mali osoby, ktoré mali vykonať práce, k dodávateľskej spoločnosti

AM-Mont s.r.o.. Správca dane zacitoval z rozhodnutí SD EÚ vo veci C-18/13 Maks Pen a poukázal
aj na vyjadrenie žalobcu k protokolu z daňovej kontroly, v ktorom to vyjadrení žalobca uviedol, aké
opatrenia urobil na preverenie svojho obchodného partnera a citoval z rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 6S/193/2016 z 15.12.2017, v ktorom bolo poukazované aj na rozsudok SD EÚ
vo veci C-80/11 Mahagében a Dávid. K tomuto správca dane uviedol, že dodávateľ AM-Mont s.r.o.

nedisponoval predmetným tovarom a nebol schopný dodať služby, ako to cituje žalobca vo svojom
vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly. Ani jedna spoločnosť nemala vytvorené personálne podmienky
pre výkon služieb, nemala zamestnancov, nepreukázala žiadne zmluvné vzťahy s osobami, ktoré mali
služby vykonať.

8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 101772537/2022 zo dňa
16.06.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení
neskorších predpisov prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.9. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že dokazovaním nebolo zistené
porušenie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale

skutočnosti, ktoré zakladali pochybnosti správcu dane ohľadom okolností, za ktorých mali byť transakcie
vykonané. Z uvedeného dôvodu sa dôkazná povinnosť preniesla na správcu dane a tento preveroval
celý obchodný reťazec a všetkých dodávateľov v rámci tohto reťazca.

10. Uvedeným preverovaním bolo zistené, že dodávateľ AM-Mont s.r.o. nedisponoval potrebným

materiálnymaanipersonálnymvybavením.Fakturovanéslužby(kosenie)simalobjednaťodspoločnosti
CAPITAL INVESTMENT GROUP s.r.o., ktorá si uplatnila odpočítanie dane na základe vstupov od
spoločností birdies s.r.o., WAN Li s.r.o., KAIKAI s.r.o.. Spoločnosť birdies s.r.o. za zdaňovacie obdobie
jún 2020 nebola platiteľom DPH, spoločnosť WAN Li s.r.o. nepodala daňové priznanie a transakcie
voči spoločnosti CAPITAL INVESTMENT GROUP s.r.o. nepriznala a spoločnosť KAIKAI s.r.o. daňové
priznanie za jún 2020 podala, avšak pri výkone daňovej kontroly nespolupracovala, pričom si uplatnila

odpočítanie dane od spoločnosti birdies s.r.o..

11. Ohľadom dodania tovaru (tričká), ktoré mali byť predmetom dodania medzi subjektami IDEAL
IDEA s.r.o., AM-Mont s.r.o. a žalobcom, žalovaný uviedol, že dodanie deklarovaného tovaru nebolo
preukázané, že spoločnosť IDEAL IDEA s.r.o tovarom disponovala, keďže neboli o tom predložené

žiadne dôkazy. Podľa vyjadrení tovar mal byť zakúpený na poľských trhoch. Žalovaný tiež uviedol, že
taktiež zistené skutočnosti ohľadom dodania tovaru (papierové utierky, dezinfekčné prostriedky, rukavice
a pod.), ktoré mali byť predmetom dodania medzi subjektami Blato s.r.o., AM-Mont s.r.o. a žalobcom,
vyvolávajú značné pochybnosti ohľadne ekonomickej činnosti jednotlivých daňových subjektov.

12. Žalovaný poukázal aj na to, že dodávate3 AM-Mont s.r.o. nemal žiadnych zamestnancov, má len
virtuálne sídlo, jedno vozidlo má prenajaté od špeditérskej spoloenosti, druhé vozidlo im zapožieiava
p. A. B., sklady spoloenos? nemá. Fakturované transakcie boli predmetom re?azových dodaní, prieom
do dodávate3ského re?azca boli zapojení zmiznutí obchodníci a medzi zapojenými subjektami boli
personálne prepojenia.

13. Dokazovaním boli zistené najmä personálne prepojenia. S osobou konateľa Ján Petráš sú prepojené
spoločnosti CAPITAL INVESTMENT GROUP s.r.o. (konateľ od 01.02.2020 do 02.09.2020) a Velamen
s.r.o. (konateľ od 25.05.2019 do 11.09.2019), s osobou Luka Bjelić sú prepojené spoločnosti CAPITAL
INVESTMENT GROUP s.r.o. (konateľ od 02.09.2020), Velamen s.r.o. (konateľ od 11.09.2019), Blato

s.r.o.(konateľod12.03.2021)aCARETAs.r.o.(konateľod08.11.2019).Obchodnýreťazecbolprepojený
aj cez adresy Trieda Hradca Králové 1287/27, 974 04 Banská Bystrica, čo je adresa p. Jána Petráša,
sídlo spoločnosti Velamen s.r.o.. Adresa spoločnosti Blato s.r.o. je C. XXX, D. XXXXX, t. j. adresa totožná
ako v prípade spoločnosti TOPKONTROL s.r.o. do 23.02.2021. Na predmetnej adrese sa nachádza
nehnuteľnosť p. B., pričom p. Ján Proksa je konateľ spoločnosti IDEAL IDEA, s.r.o..

14. Osoby, ktoré sa nachádzali v obchodnom reťazci, a to Luka Bjelić a Leonid Zec sú nestotožnené a
inak neznáme osoby s nepotvrdeným pobytom a nepravdivými údajmi o pobyte. Osoba - Leonid Zec,
ktorá mala za dodávateľa byť v kontakte so žalobcom a riadiť obchody, nebola zistená v záznamoch
Chorvátskej republiky. S p. Zecom sa nevedel nikto skontaktovať. O osobe Luka Bjelić, bolo zistené,

že v systéme požiadanej chorvátskej strany taká osoba neexistuje a ani adresa E. XX/XX, D., ktorú má
uvedenú v obchodnom registri, neexistuje.

15. V preverovanom obchodnom reťazci boli zapojení aj zmiznutí obchodníci a nárazníkové spoločnosti
(následne tiež zmiznutí obchodníci) ako: birdies s.r.o., KAIKAI s.r.o., WAN Li s.r.o., CAPITAL

INVESTMENT GROUP s.r.o., Velamen, s.r.o., Blato s.r.o. CARETA, s.r.o. Preverovaním bola zistená
prepojená dodávateľsko – odberateľská schéma daňových subjektov, v ktorej došlo k podvodu –
nedovolenému daňovému úniku.

16. K osobe p. Arnolda Tótha (konateľ spoločnosti AM-Mont s.r.o.) žalovaný uviedol, že je zapísaný v 27

spoločnostiach, ktoré sú prevažne zrušené, problematicky si plnili svoje povinnosti voči správcovi dane,
spoločnosť AM-Mont s.r.o. má voči Finančnej správe SR nedoplatky, deklaruje nízke daňové povinnosti.
Vo svojich vyjadreniach uviedol, že spoločnosť Blato s.r.o. dodávala tovar a CAPITAL INVESTMENTGROUP s.r.o. služby, odberateľom bol odvolávajúci sa (tu žalobca). Uviedol, že celú činnosť riadil p.
Zec, on sa nevedel bližšie k zdaniteľným obchodom vyjadriť.

17. Ialej žalovaný uviedol, že žalobca, dodávatelia a ani subdodávatelia služieb a tovarov nepredložili
žiadne dôkazy o osobách, ktoré sa fyzicky podie3ali na deklarovaných službách, neexistujú doklady o
platbách za vykonanú prácu pre deklarovaných subdodávate3ov.

18. Žalovaný na základe uvedeného uzavrel, že zo strany správcu dane bolo preukázané, že žalobca

neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadova?, aby sa uistil, že plnenie, ktoré
uskutoení, nebude vies? k jeho úeasti na daoovom podvode a to tým, že si nepreveril dostatoene
obchodného partnera – AM-Mont s.r.o. Žalobca v rámci zachovania obozretnosti neprijal dostatoené
preventívne a kontrolné opatrenia, aby zabránil svojej úeasti na daoovom podvode, ani nepredložil
žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že postupoval a konal v dobrej viere a s náležitou opatrnos?ou a
starostlivos?ou pri výbere svojich obchodných partnerov.

19. Pod3a názoru žalovaného daoový subjekt je povinný vies? svoju evidenciu, uskutoeoova? svoju
einnos? a preverova? si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomko3vek prípade, v každej situácii
mal dostatoené podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v
zmysle daoových zákonov.

20. Z vyjadrení žalobcu však podľa žalovaného vyplýva, že neprijal dostatočné kontrolné opatrenia,
ktoré v rámci zachovania obozretnosti mal prijať, aby zabránil svojej vedomej alebo nevedomej účasti
na daňovom podvode, že skutočnosti zistené vykonaným preverovaním v daňovej kontrole, svedčia
podľa žalovaného o tom, že žalobca ignoroval zrejmé odchýlky od dodržiavania bežného štandardu

podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika a nedodržal v prípade preverovaných transakcií
nevyhnutnú a vyžadovanú náležitú starostlivosť, preto sú namieste pochybnosti o jeho obozretnom
konaní alebo konaní v dobrej viere.

21. Následne žalovaný citoval z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a z judikatúry SD EÚ.

V závere uviedol, že sa stotožnil s rozhodnutím správcu dane a preto ho potvrdil.

Správna žaloba, žalobné body

22. Veas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého

rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupoového rozhodnutia správcu dane a navrhoval, aby správny
súd obe tieto rozhodnutia zrušil a vrátil vec správcovi dane na ialšie konanie a aby priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozhodnutiam vytýkal, že vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci, sú nepreskúmate3né pre nezrozumite3nos? a nedostatok dôvodov, zistenie
skutkového stavu správcom dane a následne žalovaným je nedostaeujúce na riadne posúdenie veci,

skutkový stav, ktorý vzali daoové orgány za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s obsahom
spisu a zároveo, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej.

23.Vodôvodnenísprávnejžalobyžalobcauviedol,žesprávcadanespolusožalovanýmdospelikzáveru

o úeasti žalobcu na daoovom podvode na základe subjektívnych domnienok a fabulácií, ktoré nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní a v reálnom skutkovom stave. Tiež namietal, že daoové orgány
nesprávne vyhodnocujú obchodnoprávne súvislosti uskutoenených obchodov medzi žalobcom a jeho
dodávate3mi, eoho dôsledkom je nesprávne posúdenie skutkového a právneho stavu danej veci.

24. Žalobca argumentoval tým, že si svojho obchodného partnera preveroval prostredníctvom výpisu
z obchodného registra, pod3a pridelenia IE DPH, ako aj, že si preveroval jeho podlžnosti voei
daoovému úradu, dodávate3a si preveril nielen v dostupných informaených systémoch Finanenej
správy Slovenskej republiky, ale aj v ialších verejných databázach ako je register úetovných závierok a
databáza Finstat, ktorá spracováva a zhromažiuje dáta z obchodného vestníka, obchodného registra,

živnostenského registra, registra úetovných závierok, registra úpadcov, zoznamov dlžníkov pois?
ovní, zoznamov finanenej správy a súdnych rozhodnutí. Spoloenos? AM-Mont s.r.o. bola registrovaná
ako platite3 DPH, nebola vedená v zoznamoch Finanenej správy Slovenskej republiky ako platite3,
u ktorého by nastali dôvody na zrušenie registrácie, ani ako daoový dlžník, mala uložené všetkyúetovné závierky z predchádzajúcich úetovných rokov, podnikala už od roku 2014 a teda žalobca nemal
dôvod na pochybnosti o serióznosti obchodného partnera a nemal a ani nemohol disponova? žiadnymi
zisteniami, ktoré by nasvedeovali, že dodávate3 nepodniká poctivo alebo, že si neplní svoje daoové

povinnosti. Žalobca teda zastáva názor, že si svojho dodávate3a preveril dostatoeným spôsobom,
ktorý zodpovedá obchodným zvyklostiam a primeranej obozretnosti v obdobnom styku, na eo musia
daoové orgány prihliada?. Správca dane a žalovaný nekonkretizovali, z akých dôvodov považujú postup
vykonávaný žalobcom za nedostatoený. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 6S/193/2016 zo doa 15.02.2017 a v oom citovanú judikatúru SD EÚ (Mahagében a Dávid C-80/11),

ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 8Sžfk/7/2018, 8Sžfk/16/2018,
8Sžfk/42/2018 a 3Sžf/1/2010).

25. Ialej žalobca namietal, že nie je pravdivé tvrdenie daoových orgánov o tom, že konate3 dodávate3a
p. Arnold Tóth je zapísaný v 27 spoloenostiach, ktoré sú navyše problematické alebo zrušené, pretože
menoArnoldaTóthasapod3ažalobcuvyskytujevobchodnomregistri(vrátaneneaktuálnychzáznamov)

v 18 spoloenostiach a pod3a zapísaných údajov o trvalom pobyte sa ani nejedná vo všetkých prípadoch
o tú istú osobu. Žalobca poukázal na to, že daoové subjekty nemajú prístup k informáciám finanenej
správy o tom, ako si jednotlivé daoové subjekty plnia daoové povinnosti a tiež údaje z registrov sú
aktuálne len k ureitému dátumu.

26. K personálnym prepojeniam v rámci obchodného re?azca žalobca uviedol, že tieto nie sú dostatoene
špecifikované a konkretizované, vo vz?ahu k žalobcovi nemajú personálne ei iné prepojenie a navyše
nestaeí len poukáza? na personálne prepojenie dodávate3a a subdodávate3ov ei osôb konajúcich v ich
mene, správca dane musí náležite skúma? a relevantne zisti? aj prepojenie samotného kontrolovaného
daoového subjektu t.j. žalobcu so subjektami na iných stupooch obchodu. Takéto väzby však absentujú,

mnohé spoloenosti uvádzané daoovými orgánmi v ich rozhodnutiach žalobca nepozná (on obchodoval
len s AM-Mont s.r.o. a IDEAL IDEA s.r.o., ktoré si v rozsahu svojich možností riadne preveril), preto nebol
zákonný dôvod na odmietnutie práva žalobcu na odpoeítanie dane. Skutoenosti uvádzané daoovými
orgánmi neposkytujú dostatoený resp. žiadny podklad pre záver o tom, že by žalobca mal alebo mohol
vedie? o daoovom podvode, prípadne o umelom re?azci. Dôkazné bremeno v tomto smere za?ažuje

správcu dane.

27. K osobám Leonid Zec a Luka Bjelia sa žalobca vyjadril tak, že aj tvrdenia daoových orgánov
o týchto osobách sú nepravdivé a nesprávne. Ako totiž vyplýva z obchodného registra, tieto osoby
sú stotožnite3né, stotožnenie sa vykonáva pri zápise osoby do obchodného registra na základe

identifikaených údajov fyzickej osoby v návrhu na zápis a pri týchto osobách došlo k doplneniu
identifikaených údajov do obchodného registra v súlade so zákonom e. 198/2020 Z.z..

28. Pod3a žalobcu daoové orgány porušujú zásadu neutrality DPH a neoprávnene prenášajú
zodpovednos? za plnenie povinností na DPH dodávate3a resp. jeho subdodávate3ov na žalobcu.

Tiež namietal, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného si v niektorých eastiach logicky odporuje.
Žalobca opakovane zdôrazooval, že preukázal reálne dodanie tovaru od dodávate3a deklarovaného
na faktúrach, predložil rozsiahle listinné dôkazy na preukázanie uskutoenenia zdanite3ných obchodov
(faktúry, dodacie listy, objednávky, preberacie protokoly pri prevzatí prác, zmluvy, skladovú evidenciu
a podobne), zdôrazooval aj to, že sa žiadneho podvodu nezúeastnil, že konštatovania daoových

orgánov o tom, že bol úeastný na podvode v snahe získa? neoprávnený majetkový prospech sú
len všeobecnými tvrdeniami a tieto nemožno považova? za preukázanie úmyslu a pri preukazovaní
podvodu a úeasti žalobcu na oom musia dôkazy správcu dane ma? minimálne rovnakú výpovednú
schopnos? a vierohodnos? ako dôkazy predložené žalobcom. Pomerne obsiahlo žalobca citoval
z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 1Sžfk/16/2018, 10Sžfk/44/2019, 3Sžf 1/2011),

Najvyššieho správneho súdu Eeskej republiky (napr. 9 Afs 94/2009) a z judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie (napr. bod 46. rozsudku v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta
Recycling SPRL, rozsudok C-610/19 Vikingo), kritizoval postup daoových orgánov ako zmätoený
a úeelový, najmä namietal, že daoové orgány nekonkretizovali, ktorý kontrolný mechanizmus mal
žalobcapripreverovanídodávate3azanedba?,anisanevyrovnalisotázkou,ktorýzosubjektovvre?azci

porušil neutralitu DPH a že daoové orgány nepreukázali vedomos? žalobcu o zapojení do podvodnej
schémy alebo o porušení pravidiel primeranej obozretnosti, neprihliadli na výpovei svedka Arnolda
Tótha,nesprávnevyhodnotilisvedeckúvýpoveiA.B.,nedostatoenezis?ovaliskutkovýstavveci,náležitesa nevysporiadali so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi a porušili aj § 3 ods. 6 a § 24 ods. 1
daoového poriadku.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

29. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho rozhodnutia,
ktorého odôvodnenie vo vyjadrení k správnej žalobe aj rozsiahlo odcitoval. Nad rámec toho k správnej
žalobe doplnil len to, že oh3adom preverenia si dodávate3a žalobca neprijal opatrenia, ktoré by

zabránili jeho úeasti na daoovom podvode, eím sa do tohto podvodu zapojil. Prokurista žalobcu sám
vo svojej výpovedi uviedol, že nevedel, že spoloenos? AM-Mont s.r.o. nemá zamestnancov, že to
nepreveroval. Namietal, že žalobca si dodávate3a preverili len minimálne, len formálne si preveril výpis
z obchodného registra, pridelenie IE DPH a podlžnosti voei správcovi dane. Obchody s dodávate3om si
dohadoval len ústne alebo telefonicky. Pokia3 ide o dodanie služieb – kosenie, toto malo by? realizované
prostredníctvom subdodávate3a – CAPITAL INVESTMENT GROUP, s.r.o., prokurista žalobcu pri svojej

výpovedi uviedol, že o tejto subdodávke nevedel, že túto skutoenos? si nepreveroval, nevedel, že
dodávate3ská spoloenos? nemá zamestnancov a že si práce objednala subdodávate3sky u CAPITAL
INVESTMENT GROUP, s.r.o..

30. Žalovaný opätovne poukázal na personálne prepojenia spoloeností zapojených do obchodného

re?azca (schémy), na to, že osoby Leonid Zec a Luka Bjelie neboli stotožnené, resp. údaje o pobyte
sú nepravdivé. Poukázal na to, že Arnold Tóth a p. F. sa poznajú dlhú dobu. Poukázal na judikatúru
citovanú v napadnutom rozhodnutí a skonštatoval, že zo strany žalobcu neboli predložené dôkazy, ktoré
by preukazovali, že postupoval v dobrej viere a s náležitou opatrnos?ou a starostlivos?ou pri výbere
svojich obchodných partnerov.

31. Žalovaný zotrval na svojom rozhodnutí napadnutom správnou žalobou, ako aj na zákonnosti
rozhodnutia správcu dane. Skutoenosti uvádzané v správnej žalobe pod3a jeho názoru nezakladajú
dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného ani rozhodnutia správcu dane. Navrhoval preto žalobu
zamietnu? a žalobcu zaviaza? znášaním trov konania, ako aj trov právneho zastúpenia.

Ialšie vyjadrenia úeastníkov konania

32. V replike žalobca uviedol, že s vyjadrením žalovaného nesúhlasí, tvrdenia žalovaného považuje
za nesprávne a úeelové a zotrváva na podanej správnej žalobe. Nesúhlasil v prvom rade s tým, že

by si svojho dodávate3a AM-Mont s.r.o. preveril len minimálne. Preveril si ho vo všetkých dostupných
informaených systémoch a verejných databázach, dodávate3 bol registrovaný ako platite3 DPH, nebol
v zozname osôb, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH, nebol evidovaný ako daoový
dlžník, teda žalobca nemal dôvod pochybova? o tom, že by si dodávate3ská spoloenos? neplnila riadne
svoje daoové povinnosti voei štátu. Spoloenos? podnikala od roku 2014, mala v registri uložené všetky

úetovné závierky za predchádzajúce obdobia, nie teda nenasvedeovalo tomu, že by nemala podnika?
poctivo. Nie je pravdivé, že by obchody boli dohadované len ústne alebo telefonicky, žalobca k daoovej
kontrole predložil o obchodoch aj listinné doklady – objednávky, preberacie protokoly a podobne. Je
tak nepreskúmate3né, na základe eoho dospeli daoové orgány k záveru, že by postup žalobcu pri
preverovaní obchodného partnera nemal by? postaeujúci a ich rozhodnutia nie sú náležite odôvodnené.

Poukázal pritom aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, pod3a ktorej v prípadoch, kei objednaný tovar
je riadne dodaný a v komunikácii medzi daoovým subjektom a dodávate3om nedochádza k podstatným
rozdielom oproti bežnému obchodnému styku, daoový subjekt nemá dôvod spochyboova? dodanie
tovaru dodávate3om a jeho oprávnenie s tovarom naklada?.

33. K personálnemu prepojeniu zopakoval, že daoové orgány nepreukázali žiadne priame ani nepriame
ekonomické ei personálne prepojenie so žalobcom a ostatnými uvádzanými spoloenos?ami a takéto
prepojenie neexistuje ani cez adresu sídla. K osobám Luka Bjelia a Leonid Zec uviedol, že títo
boli pri zápise od obchodného registra riadne stotožnení, s touto námietkou sa žalovaný dostatoene
nevysporiadal.

34. Žalobca naialej zotrvával na tom, že daoové orgány nepreukázali, ale len tvrdili, vedomos? žalobcu
o úeasti na daoovom podvode. Ich tvrdenia v tomto smere sú len všeobecného charakteru. Namietal za?ažovanie žalobcu dokazovaním skutoeností, na ktoré tento nemohol ma? žiadny dosah, ako napríklad
požadova? menný zoznam pracovníkov dodávate3a, ktorí práce vykonali.

35. Poukazoval na svedeckú výpovei A. B., ktorý potvrdil vykonanie prác – kosenie pre žalobcu a to
pre jeho klienta - Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoloenos?, a.s.. Žalobca namietal spôsob
hodnotenia dôkazov, resp. nevysporiadanie sa s niektorými dôkazmi zo strany daoových orgánov, najmä
opakovane a dôrazne odmietal akéko3vek tvrdenia o jeho vedomosti o úeasti na podvodnom konaní
s tým, že takáto vedomos? žalobcu nebola zo strany daoových orgánov ani preukázaná.

36. Poukázal na to, že niektoré závery daoových orgánov si protireeia pokia3 ide o tvrdenia o existencii
materiálneho plnenia a zdôraznil, že daoové orgány žiadne porušenie zákona o DPH u žalobcu
nezistili, eo výslovne konštatovali vo svojich rozhodnutiach. Opakovane poukazoval na judikatúru
Najvyššieho súdu SR a judikatúru SD EÚ, na ktorú poukazoval už aj v správnej žalobe. Opakoval
svoje dôvody uvádzané v správnej žalobe a rozhodnutia daoových orgánov oznaeoval za arbitrárne,

nepreskúmate3né a nesprávne. V závere zotrval na petite a dôvodnosti svojej žaloby.

37. Žalovaný k replike, ktorá mu bola zo strany súdu dorueená doa 06.02.2023, dupliku nepodal.

Posúdenie podstatných skutkových okolností a právnych argumentov správnym súdom

38. Pod3a § 3 ods. 3 písm. a) zákona e. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Treneíne a Krajského súdu

v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

39. Správny súd v Banskej Bystrici (ialej len ,,správny súd”) teda ako vecne a miestne príslušný správny
súd pod3a § 10 a § 13 ods. 1 zákona e. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ialej len „SSP“) a pod3a
§ 3 ods. 1, 2, 3 zákona e. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, na základe podanej správnej žaloby v režime § 177 a nasl. SSP preskúmal zákonnos?
rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, prieom pod3a § 107
ods. 1 písm. a) SSP vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutoenilo doa 24.10.2024 a po prejednaní
veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy
nižšieho stupoa je potrebné pre nezákonnos? zruši? a vec vráti? orgánu verejnej správy nižšieho stupoa

na ialšie konanie.

40. Pod3a § 19 ods. 1 zákona e. 222/2004 Z. z. o dani z priadnej hodnoty v znení úeinnom v ease
relevantnom pre prejednávanú vec (ialej len „zákon o DPH“), daoová povinnos? vzniká doom dodania
tovaru. Doom dodania tovaru je deo, kei kupujúci nadobudne právo naklada? s tovarom ako vlastník. Pri

prevode alebo prechode nehnute3nosti je doom dodania deo odovzdania nehnute3nosti do užívania, ak
je tento deo skorší ako deo zápisu vlastníckeho práva k nehnute3nosti do katastra nehnute3ností. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je doom dodania deo odovzdania
stavby. Pri dodaní tovaru pod3a § 8 ods. 1 písm. c) je doom dodania tovaru deo odovzdania tovaru
nájomcovi.

41. Pod3a § 19 ods. 2 zákona o DPH, daoová povinnos? vzniká doom dodania služby.

42. Pod3a § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpoeíta? dao z tovaru alebo zo služby vzniká platite3ovi
v deo, kei pri tomto tovare alebo službe vznikla daoová povinnos?.

43. Pod3a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platite3 môže odpoeíta? od dane, ktorú je povinný plati?,
dao z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platite3 s výnimkou pod3a
odsekov 3 a 7. Platite3 môže odpoeíta? dao, ak je dao voei nemu uplatnená iným platite3om v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú by? platite3ovi dodané.

44. Pod3a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpoeítanie dane pod3a § 49 môže platite3
uplatni?, ak pri odpoeítaní dane pod3a § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platite3a vyhotovenú pod3a
§ 71.45. Pod3a § 3 ods. 1 zákona e. 563/2009 Z. z. o správe daní (daoový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení úeinnom v ease relevantnom pre prejednávanú vec (ialej len „daoový

poriadok“), pri správe daní sa postupuje pod3a všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daoových
subjektov a iných osôb.

46. Pod3a § 3 ods. 2 daoového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súeinnosti s

daoovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoueenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaobera? sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybavi? ju bezodkladne a bez zbytoených prie?ahov a použi? najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu ureeniu a vyrubeniu dane.

47. Pod3a § 3 ods. 3 daoového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy pod3a svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, eo pri správe
daní vyšlo najavo.

48. Pod3a § 24 ods. 1 daoového poriadku, daoový subjekt preukazuje
a) skutoenosti, ktoré majú vplyv na správne ureenie dane a skutoenosti, ktoré je povinný uvádza? v

daoovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podáva? pod3a osobitných predpisov,
b) skutoenosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnos?, správnos? a úplnos? evidencií a záznamov, ktoré je povinný vies?.

49.Pod3a§24ods.2daoovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,prieomdbá,abyskutoenosti

nevyhnutné na úeely správy daní boli zistené eo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daoových subjektov.

50. Pod3a § 24 ods. 3 daoového poriadku, správca dane preukazuje skutoenosti o úkonoch vykonaných
voei daoovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne ureenie dane. Nie je potrebné dokazova?

skutoenosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho einnosti.

51.Pod3a§536ods.2zákonae.513/1991Zb.Obchodnýzákonníkvzneníúeinnomveaserelevantnom
pre prejednávanú vec (ialej len „Obchodný zákonník“), dielom sa rozumie zhotovenie ureitej veci, pokia3
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž ureitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy

ureitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej einnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej easti.

52. Pod3a § 538 Obchodného zákonníka, zhotovite3 diela môže poveri? jeho vykonaním inú osobu,
ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nie iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotovite3

zodpovednos?, akoby dielo vykonával sám.

53. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým tento potvrdil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 15 132,31
EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaoovacie obdobie jún 2020. Daoové orgány neuznali žalobcovi

odpoeítanie dane tak ako si ho uplatnil z dodávate3ských faktúr od spoloenosti AM-Mont s.r.o..
Daoové orgány vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že nezistili žiadne porušenie zákona o dani
z pridanej hodnoty zo strany žalobcu, žalobca formálne aj vecné podmienky pre odpoeítanie dane splnil,
nespochybnili ani existenciu materiálneho plnenia, avšak vyhodnotením všetkých dôkazov a zistených
skutoeností v ich vzájomnej súvislosti mali za preukázané, že žalobca bol svojimi transakciami spojený

s nedovoleným únikom – podvodom s daoou z pridanej hodnoty.

54. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že boj proti podvodom, daoovým
unikom a pred prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty je cie3om uznaným
a podporovaným Smernicou Rady 2006/112/ES o spoloenom systéme dane z pridanej hodnoty, prieom

prináleží vnútroštátnym orgánom zamietnu? priznanie práva na odpoeítanie dane z pridanej hodnoty,
ak sa s oh3adom na objektívne skutoenosti preukáže, že toto právo sa uplatouje podvodne alebo
zneužívajúcim spôsobom (napr. rozsudky vo veci C-285/11 Bonik, body 35. a 37. a vo veci C-18/13
Maks Pen, bod 26.).55. Pokia3 však v zmysle napadnutého rozhodnutia žalovaného (ako aj rozhodnutia správcu dane)
v prejednávanej veci malo by? dôvodom pre nepriznanie práva na odpoeítanie dane z pridanej hodnoty

podvodné konanie, správny súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno v tomto smere za?ažuje správcu
dane a je jeho úlohou aj náležite zdôvodni? tak existenciu podvodu ako aj vedomos? žalobcu o oom
aplikáciou tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie úeasti na daoovom
podvode. Súdna judikatúra, vrátane európskej, ako aj odborná literatúra (napr. RAKOVSKÝ, P.: Daoový
podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 102) tieto

kritériá konštruuje do štyroch otázok, konkrétne:
1. Vznikol z posudzovaných zdanite3ných obchodov daoový únik?
2. Ak áno, je tento daoový únik dôsledkom podvodného konania?
3. Pokia3 je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdanite3né obchody
daoového subjektu s týmto konaním spojené?
4. Ak boli posudzované zdanite3né obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol

a mal vedie? daoový subjekt?

56. Vyššie uvedené otázky musia by? na základe správcom dane vykonaného dokazovania kumulatívne
zodpovedané kladne, prieom každú z vyššie položených otázok Axel Kittel testu je potrebné náležitým
spôsobom aj odôvodni? a zrozumite3ne a presne popísa? všetky skutoenosti, ktoré majú svedei? o tom,

že došlo k podvodnému konaniu daoového subjektu a že o tomto podvodnom konaní daoový subjekt
vedel alebo mohol a mal vedie?.

57. V prejednávanej veci správca dane Axel Kittel test na vec aplikoval, prieom odôvodnenie prvých
troch otázok uvedeného testu sa javí správnemu súdu ako logické, dostatoene odôvodnené a majúce

oporu v právnych predpisoch resp. súdnej judikatúre.

58. Pokia3 však ide o posúdenie štvrtej otázky Axel Kittel testu, ktorá bola hlavným sporným
bodom medzi úeastníkmi konania, toto správny súd vyhodnotil eiastoene ako nedostatoené, ale
predovšetkým ako nesprávne právne posúdené. K štvrtej otázke, ei v prípade, ak boli posudzované

zdanite3né obchody spojené s podvodným konaním, daoový subjekt o tom vedel alebo mohol a mal
vedie?, správca dane a žalovaný uvádzali seasti len všeobecné konštatácie a citácie, z ktorých nemožno
jednoznaene vyvodi? záver o vedomosti žalobcu o jeho úeasti na daoovom podvode v konkrétnej
prejednávanej veci a seasti skutoenosti, ktoré vedomos? žalobcu o prípadnom podvodnom konaní
nepreukazujú.

59. Správca dane v odpovedi na poslednú štvrtú otázku Axel Kittel testu viac-menej iba citoval
z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie bez konkrétneho prepojenia na danú vec a následne
konštatoval, že žalobca údajne neprijal také rozumné opatrenia, ktoré je možné v takomto prípade od
neho rozumne požadova? na zabránenie jeho úeasti na daoovom podvode. Ako konkrétnu skutoenos?,

ktorá by mala svedei? v prospech záveru správcu dane, tento uviedol len to, že neboli identifikované
konkrétne osoby (pracovníci), ktorí vykonali fakturované práce (kosenie) a aký vz?ah mali tieto osoby
k dodávate3skej spoloenosti AM-Mont s.r.o., keiže táto nemala zamestnancov a pokia3 išlo o tovar, že
dodávate3 AM-Mont s.r.o. nepreukázal, že by disponoval predmetným tovarom a poukazoval na to, že
aj tento mal by? zabezpeeený subdodávate3sky.

60. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí spomenul zo záverov správcu dane, že dodávate3 žalobcu
nemal personálne resp. materiálne vybavenie, že medzi subdodávate3skými spoloenos?ami boli
zistené personálne prepojenia a vznikli pochybnosti o niektorých osobách konajúcich v mene daných
spoloeností, prípadne, že niektoré z týchto spoloeností si neplnili riadne svoje daoové povinnosti,

pochybenie žalobcu videl v tom, že si tento nepreveroval, ei má jeho dodávate3 zamestnancov.
V súvislosti so štvrtou otázkou Axel Kittel testu následne uviedol len to3ko, že zo strany správcu dane
bolo preukázané, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadova?,
aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoení, nebude vies? k jeho úeasti na daoovom podvode a to
tým, že si nepreveril dostatoene obchodného partnera – AM-Mont s.r.o.. Uviedol, že daoový subjekt

je povinný vies? svoju evidenciu, uskutoeoova? svoju einnos? a preverova? si svojich obchodných
partnerov tak, aby v akomko3vek prípade, v každej situácii mal dostatoené podklady preto, aby riadne
preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daoových zákonov, prieom žalobca
v tejto veci neprijal dostatoené kontrolné opatrenia, ktoré v rámci zachovania obozretnosti mal prija?,aby zabránil svojej vedomej alebo nevedomej úeasti na daoovom podvode, že skutoenosti zistené
vykonaným preverovaním v daoovej kontrole, svedeia pod3a žalovaného o tom, že žalobca ignoroval
zrejmé odchýlky od dodržiavania bežného štandardu podnikate3skej opatrnosti a minimalizácie rizika

a nedodržal v prípade preverovaných transakcií nevyhnutnú a vyžadovanú náležitú starostlivos? pri
výbere svojich obchodných partnerov, preto sú namieste pochybnosti o jeho obozretnom konaní alebo
konaní v dobrej viere.

61. Z vyššie zhrnutého je zrejmé, že daoové orgány v súvislosti so štvrtou otázkou Axel Kittel

testu v znaenej miere neuvádzali konkrétne skutoenosti, ktorými by svoj záver o vedomosti žalobcu
o podvodnom konaní preukazovali, išlo predovšetkým o súhrn všeobecných konštatácií a tvrdení.

62.Pokia3daoovéorgányakokonkrétneskutoenostieiastoeneuvádzali,žeslužbyatovarbolidodávané
subdodávate3sky, že konkrétne osoby vykonávajúce práce neboli identifikované, že si subdodávatelia
riadne neplnili daoové povinnosti a seasti boli personálne prepojení, správny súd k tomuto uvádza

nasledovné:

63. Ku skutočnosti, že neboli identifikované konkrétne osoby vykonávajúce fakturované služby -
kosenie pozemkov, správny súd uvádza, že nemožno klásť žalobcovi na ťarchu, že nepreukázal
resp. neidentifikoval, ktoré konkrétne osoby subdodávateľsky vykonali pre dodávateľa žalobcu (AM-

Mont s.r.o.) jednotlivé fakturované práce. Tu ide totiž o obchodný vzťah medzi subdodávateľskou
a dodávateľskou spoločnosťou, ktorý je mimo kontrolu a dosah žalobcu.

64. V zmysle § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka sa dielom rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy

určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľom v časti
fakturovaných služieb teda možno označiť ako zmluvu o dielo, na základe ktorej sa zhotoviteľ (AM-Mont
s.r.o.) zaviazal vykonať pre objednávateľa (žalobcu) presne definované služby a žalobca sa zaviazal
za ne zaplatiť dohodnutú cenu. Podľa § 538 Obchodného zákonníka zhotoviteľ diela môže poveriť jeho

vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou
osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.

65. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalobca bol v zmluvnom obchodno-právnom vzťahu len so svojím
priamym odberateľom – spoločnosťou AM-Mont s.r.o.. Žalobca nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu

so subdodávateľmi svojho dodávateľa, preto nemožno od neho rozumne požadovať, aby evidoval
osobnéúdajekonkrétnychsubdodávateľovaleboichpracovníkov.DodávateľAM-Monts.r.o.zodpovedal
žalobcovi za vykonanie diela tak, ako by ho vykonával sám osobne.

66. Správny súd konštatuje, že rozsah dôkazného bremena daoového subjektu je daný v ust. § 24 ods. 1

daoovéhoporiadku.Skutoenostivymedzenév§49ods.2písm.a)av§51ods.1písm.a)zákonaoDPH
tvoria dôkazné bremeno daoového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodi? dôkazné
bremeno žalobcu na právne vz?ahy týkajúce sa jeho dodávate3a a dodávate3ových subdodávate3ov.
Tietoskutoenostinemôžutvori?dôkaznébremenodaoovéhosubjektuaaninemôžeztýchtoskutoeností
daoový subjekt znáša? dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukáza? na rozsudok Súdneho dvora

Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03
(Bond House), kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpoeet nemôže by? dotknutý skutoenos?ou, že
v re?azci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia za?ažená daoovým podvodom,
o ktorom platca nevie alebo nemôže vedie?. Každá transakcia musí by? posudzovaná sama osebe a
charakterjednotlivýchtransakciínemôžeby?zmenenýpredchádzajúcimialebonáslednýmiudalos?ami.

67.Správnysúdpretodospelkzáveru,žeakdaňovýsubjektdisponujeexistencioumateriálnehoplnenia,
faktúrou a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré napokon ani daňové orgány nespochybnili, vyčerpal vlastné
dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho
subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Je nevyhnutné rozlišovať

okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od
následného forenzného dokazovania. V danom prípade správca dane pričítal žalobcovi ako daňovému
subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno.68. Obdobne to platí aj pre pochybnosti daňových orgánov ohľadom nadobudnutia tovaru dodávateľom
resp. subdodávateľom dodávateľa žalobcu.

69. Ako vyplýva napríklad aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf 1/2010, v
otázke obstarania tovaru (analogicky aj služby) dodávateľom daňového subjektu, resp. subdodávateľmi
jeho dodávateľa, ide o skutočnosti, ktoré sa v zásade týkajú iného daňového subjektu a za ktoré
zodpovedá iný daňový subjekt. V zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali
a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov (analogicky aj služieb) u iných subjektov

pred dodaním tovaru (poskytnutím služby). Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na
sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov.

70. Správny súd poukazuje aj na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej nie je možné
odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ
zabezpečil dodanie prostredníctvom subdodávateľských subjektov, respektíve tieto subjekty stotožniť,

k čomu však vedú závery správcu dane aj žalovaného v tu posudzovanej veci.

71. Správny súd poukazuje najmä na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, pod3a
ktorého: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoloenom systéme dane z pridanej
hodnoty v spojení so zásadami daoovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vyklada? v tom

zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daoový orgán zamietne zdanite3nej osobe právo
na odpoeítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z
dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považova? za hodnoverné, pretože po prvé
osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a
3udských zdrojov vyrobi? ani doda?, eiže tento tovar bol v skutoenosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej

totožnos? nebola ureená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti úetovníctva,
po tretie dodávate3ský re?azec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a
po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súeas?ou tohto dodávate3ského
re?azca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatoeným
spôsobom preukázané, že sa zdanite3ná osoba aktívne podie3ala na daoovom podvode alebo vedela,

alebo mala vedie?, že sú uvedené transakcie súeas?ou daoového podvodu, ktorého sa dopustila osoba,
ktorá vyhotovila faktúru alebo akýko3vek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného
dodávate3ského re?azca, eo prináleží overi? vnútroštátnemu súdu.“

72. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

IV. ÚS 569/2022, pod3a ktorého: „Nedostatoené personálne a pracovné kapacity subdodávate3a
dodávate3a daoového subjektu môžu za ureitých okolností predstavova? indíciu, resp. operatívnu
informáciu k ialšiemu vyšetrovaniu a preverovaniu reálnosti zdanite3ného plnenia pod3a vystavených
faktúr, avšak táto skutoenos? nie je sama osebe spôsobilým dôkazom o fiktívnosti zdanite3ných
transakcií pod3a vystavených faktúr. U dodávate3a, resp. subdodávate3a môžu nasta? rôzne situácie,

ako napríklad nelegálne zamestnávanie, zabezpeeenie externých spolupracovníkov bez zmluvného
základu, zapojenie rodinných príslušníkov, faktické využitie inej spoloenosti, eo sú skutoenosti mimo
kontrolovaného daoového subjektu, pretože sú v plne réžii jeho dodávate3a, resp. subdodávate3a alebo
následných subdodávate3ov. Je neprípustné, aby si daoové orgány týmto spôsobom kompenzovali
dôkaznú núdzu (nedostatok dôkazných prostriedkov) vo vz?ahu k vlastnej verzii skutkového deja.

Smerodajný a rozhodujúci musí by? za každých okolností vždy dôkazný materiál, ktorý je obsahom
administratívneho a súdneho spisu, a nie domnienky daoového orgánu. Závery najvyššieho správneho
súdu odobrujúce postup správcu dane bez odpovede na konkrétne námietky s?ažovate3a sú v konflikte
s judikatúrnymi východiskami rozhodovacej einnosti Súdneho dvora, pod3a ktorých daoový orgán vo
všeobecnosti nemôže od zdanite3nej osoby vyžadova?, aby jednak overila, že vystavite3 faktúry vz?

ahujúcej sa na tovar a služby, na základe ktorých sa požaduje výkon práva na odpoeítanie DPH,
disponuje predmetným tovarom, je schopný ho doda? a splnil si povinnos? poda? daoové priznanie
a uhradi? DPH, aby sa tým ubezpeeila, že na strane subjektov na vstupe nie sú nezrovnalosti alebo
podvod, a jednak, aby v tejto súvislosti disponovala príslušnými dokumentmi (rozsudok z 22. októbra
2015 vo veci PPUH Stehcemp, C-277/14, bod 52). Keiže predloženie takýchto dodatoených dokladov

nie je upravené v el. 178 písm. a) smernice o DPH a môže sa neprimeraným spôsobom dotknú?
výkonu práva na odpoeítanie, ako aj zásady neutrality, príslušný vnútroštátny daoový orgán nemôže vo
všeobecnostivyžadova?takétopredloženie.ZásadyupravujúceuplatoovaniespoloenéhosystémuDPH
elenskými štátmi, najmä zásady daoovej neutrality a právnej istoty, sa majú vyklada? v tom zmysle, žebránia tomu, aby v prípade existencie jednoduchých nepodložených podozrení zo strany vnútroštátnej
daoovej správy, pokia3 ide o skutoené uskutoenenie hospodárskych transakcií, ktoré viedli k vystaveniu
daoovej faktúry, bolo zdanite3nej osobe, ktorej bola vystavená daoová faktúra, odopreté právo na

odpoeítanie DPH, ak nie je schopná okrem uvedenej faktúry poskytnú? iné dôkazy o tom, že vykonané
hospodárske transakcie sú skutoené (rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2020 vo veci SC C.F. SRL,
C-430/19).“

73. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v kontexte prejednávanej veci je možné neprizna? odpoeítanie dane

len v prípade, kedy by bola preukázaná úeas? alebo aspoo vedomos? daoového subjektu (žalobcu) o
podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného re?azca. Obdobné závery prijal
aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 zo doa 30. júna 2022,
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako
ZNSS 23/2022.

74. Správny súd síce akceptuje, že pokiaľ správca dane šetrením zistí, že dodávateľ či
subdodávateľ sú spoločnosťami bez personálneho a majetkového substrátu, že sú nekontaktnými
alebo nedôveryhodnými subjektmi, je namieste od žalobcu žiadať, aby deklarované zdaniteľné plnenie
preukázal, okrem formálne vystavených faktúr, i inými relevantnými dôkazmi, avšak v predmetnej
veci nebolo sporné, že žalobca fakturované plnenia listinnými dôkazmi preukázal a daňové orgány

konštatovali, že všetky formálne aj vecné podmienky pre odpočítanie dane žalobca splnil a žiadne
porušenia zákona o dani z pridanej hodnoty uňho neboli zistené, dokonca výslovne uviedli, že
nespochybnili ani existenciu fakturovaných plnení.

75. Hoci viaceré skutočnosti uvádzané daňovými orgánmi možno vnímať ako indície smerujúce

k preverovaniu obchodného reťazca, prípadne aj ku konštatovaniu podvodného konania, avšak v danej
veci išlo o skutočnosti na strane iných subjektov než samotného žalobcu a teda daňové orgány nemôžu
zamietnuť žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty bez náležitého preukázania, že by
žalobca o prípadnom podvodom konaní vedel alebo vedieť mal a mohol.

76. Ku skutočnosti, že si subdodávateľské spoločnosti zapojené do obchodného reťazca neplnili riadne
svoje povinnosti voči správcovi dane, správny súd poukazuje na to, že daňový subjekt spravidla nemá
možnosť kontrolovať plnenie povinností iných daňových subjektov voči správcovi dane, nakoľko ide
o obsah daňového tajomstva. Aj Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.
zn. 1Vs 1/2020 judikoval, že: „Skutočnosť, že dodávateľ si v rozhodnom čase neplnil svoje zákonné

povinnosti vo vzťahu k štátu, t. j. napríklad nepodal daňové priznania a neodviedol do štátneho rozpočtu
DPH,jelendôkazomoprotiprávnostikonaniatohtododávateľa,alenemožnotopovažovaťzaobjektívny
dôkaz protiprávnosti konania odberateľa. Rozsah dôkaznej povinnosti daňového subjektu je obmedzený
naokolnostinajehostrane,pričomtentonezodpovedázaporušeniapovinnostísvojhododávateľa,ibaže
sa vedome zúčastňuje podvodného konania v snahe získať pre seba (alebo pre iného) daňovú výhodu.“

77. Tiež je potrebné vziať do úvahy, že daňové subjekty nemajú prístup k interným daňovým
dokumentom svojich dodávateľov a už vôbec nie ich subdodávateľov a preto ich možnosti preveriť si
plnenie povinností týchto tretích subjektov voči daňovým orgánom sú značne obmedzené.

78. To, že fakturované práce boli v tu posudzovanom prípade vykonávané subdodávateľsky, resp. tovar
bol nadobudnutý subdodávateľsky, je tiež bežnou podnikateľskou praxou a automaticky to nevedie
k záveru o vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na podvodnom konaní.

79. Pokiaľ ide o preverovanie obchodného partnera, žalobca uvádzal, že svojho dodávateľa si preveril

vo všetkých dostupných informačných systémoch a verejných databázach, preveril si ho aj podľa
výpisu z obchodného registra a v ďalších verejných databázach ako je register účtovných závierok a
databáza Finstat, ktorá spracováva a zhromažďuje dáta z obchodného vestníka, obchodného registra,
živnostenského registra, registra účtovných závierok, registra úpadcov, zoznamov dlžníkov poisťovní,
zoznamov finančnej správy a súdnych rozhodnutí. Spoločnosť AM-Mont s.r.o. bola registrovaná ako

platiteľ DPH, nebola vedená v zoznamoch Finančnej správy Slovenskej republiky ako platiteľ, u ktorého
by nastali dôvody na zrušenie registrácie, ani ako daňový dlžník, mala uložené všetky účtovné závierky
z predchádzajúcich účtovných rokov, podnikala už od roku 2014 a teda podľa žalobcu tento nemal
dôvod na pochybnosti o serióznosti obchodného partnera a nemal a ani nemohol disponovať žiadnymizisteniami, ktoré by nasvedčovali, že dodávateľ nepodniká poctivo alebo, že si neplní svoje daňové
povinnosti. Ak daňové orgány videli nedostatok obozretnosti či kontrolných mechanizmov v tom, že si
žalobcanepreveril,čimájehododávateľzamestnancov,stýmtoargumentomsasprávnysúdnestotožnil.

Už na základe vyššie uvedeného nemožno od daňového subjektu požadovať sledovanie výrobných
a obstarávacích procesov jeho dodávateľa, či zisťovať a evidovať zoznam jeho zamestnancov. O to
menej, ak sú plnenia dodávané subdodávateľsky.

80. Pokia3 ide o personálne prepojenie subdodávate3ských spoloeností, toto síce môže by? indíciou

prípadne jedným z dôvodov, o ktoré daoové orgány opierajú svoje závery o podvodnom konaní týchto
subdodávate3ov, avšak zo zistení správcu dane nevyplynulo žiadne ich prepojenie vo vz?ahu so
žalobcom.

81. Pod3a záverov daoových orgánov v súvislosti s prvou otázkou Axel Kittel testu je zjavné, že
daoový únik daoové orgány identifikovali výluene na stupni subdodávate3ov dodávate3a žalobcu.

Týchto subdodávate3ov žalobca pod3a jeho tvrdení nepoznal (a daoové orgány nepreukázali opak)
a vzh3adom na vyššie uvedené ani pozna? nemusel, keiže s nimi v žiadnom obchodnom vz?ahu nebol.
Personálne prepojenie, na ktoré poukazovali daoové orgány tak teda môže svedei? v prospech ich
záverov o tom, že v rámci obchodného re?azca na ureitom jeho stupni mohlo dôjs? k podvodnému
konaniu, avšak nako3ko sa prepojenie eo do osôb ani eo do adries netýkalo priamo žalobcu, zistenie

prepojenia medzi subdodávate3skými spoloenos?ami nepostaeuje na automatické vyvodenie záveru
o vedomosti žalobcu o podvodnom konaní.

82. V posudzovanom prípade tak možno zhrnú?, že vzh3adom na ureité nezrovnalosti ei indície,
prípadneporušeniazákonanastupnisubdodávate3ovžalobcu,bolodôvodnépreverovanieobchodného

re?azcazaúeelomzis?ovaniamožnéhodaoovéhoúniku.Avšakajvprípadezisteniatakéhotodaoového
úniku, na zamietnutie práva na odpoeítanie dane z pridanej hodnoty žalobcovi je nevyhnutné aj
preukázanie vedomosti žalobcu o jeho úeasti na daoovom podvode (t. j. že vedel, že sa podvodu
zúeastouje) alebo zanedbanie náležitej starostlivosti a opatrnosti, ktorá viedla k takejto úeasti žalobcu
na podvodnom konaní (t. j. že žalobca o podvode vedie? mal alebo mohol).

83. V prejednávanom prípade však daoové orgány pri odôvodoovaní svojich záverov o vedomosti
žalobcu na podvodnom konaní nepoukázali na žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by túto vedomos?
žalobcupreukazovali.Svojezáveryopieralilenoteoretickéavšeobecnékonštatácieresp.oskutoenosti,
ktorými možno odôvodni? samotnú existenciu podvodu, nie však automaticky konštatova? vedomos?

žalobcu o podvode, prípadne sa opierajú o skutoenosti, ktoré nesvedeia ani len o existencii podvodného
konania. Rozhodnutia daoových orgánov, tak napadnuté ako aj prvostupoové, preto vychádzajú
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

84. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd pod3a § 191 ods. 1 písm. c) SSP rozhodnutie

žalovaného ako jemu predchádzajúce prvostupoové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil pod3a
§ 191 ods. 4 SSP na ialšie konanie.

85. Správny súd považuje za potrebné doda?, že jeho závery neznamenajú automaticky, že žalobcovi
má by? (nevyhnutne) priznané právo na odpoeet dane z deklarovaných zdanite3ných obchodov,

je však na správcovi dane, resp. žalovanom, aby pri svojom rozhodovaní, pokia3 zakladajú svoje
rozhodnutia na daoovom podvodnom konaní, aplikovali tzv. Axel Kittel test a jeho jednotlivé eiastkové
otázky zrozumite3ným a preskúmate3ným spôsobom aj dostatoene odôvodnili. Uvedené bude úlohou
správnych orgánov po vrátení veci.

86. O trovách konania správny súd rozhodol pod3a § 167 ods. 1 SSP. Žalobca bol v konaní pred
správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku pod3a § 175 ods. 2 SSP.

87. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).