Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 1, 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 51P/151/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724201986
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1724201986.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Krátka 1,
Senec, dieťa rodičov - matka: W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXC, S. W., právne zastúpená JUDr.
Miroslavom Kučerom, advokátom, so sídlom Krajinská 30, Bratislava a otca: I. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XXXX, Y. T. Y., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.06.2024 sa matka maloletej domáhala nariadenia
neodkladnéhoopatrenia,ktorýmbybolupravenýstykotcasmaloletou tak,žeotecmáprávostretávaťsa

s maloletou od piatka od 18:00 hod do nedele do 18:00 hod.. Miestom prevzatia a odovzdania maloletej
budebydliskomatky.Neodkladnéopatreniebudetrvaťdoprávoplatnéhoskončeniakonanianatunajšom
súde vedené pod sp.zn. 51P/272/2023.

2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že dňa 20.9. 2023 podala na tunajší súd návrh na zvýšenie
výživného a zmeny úpravy styku týkajúceho sa miesta odovzdávania a prevzatia dieťaťa medzi rodičmi

pri realizácii styku. Matka maloletého v návrhu žiadala, aby bol zmenený rozsudok Okresného súdu
Bratislava III, 38P 120/2022 zo dňa 24.11. 2022 v časti bežného styku otca s maloletou počas
kalendárnych mesiacov, kedy otec má právo stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň
od piatka od 18.00. hod. do nedele do 18.00.hod. Počas tohto styku otec maloletú prevezme od matky
a odovzdá ho matke v mieste bydliska matky. Z pohľadu matky absurdným a nelogickým spôsobom
súd určil miesto odovzdávania dieťaťa tak, že vo výrokovej časti tohto rozsudku je uvedené, že počas

bežného styku otec dieťa prevezme v mieste svojho bydliska a otec dieťa odovzdá v mieste bydliska
matky po ukončení styku. Teda matka maloletého dieťaťa musí takto dvakrát do mesiaca cestovať vyše
400 km s maloletou na trase H. - Y.G. T. Y. a späť, pričom pre svoje zdravotné problémy nemôže viesť
motorové vozidlo, nemôže ďalej žiadať svojho druha, aby ju na tejto trase vozil, nemá ani finančné
prostriedky na to, aby niekomu platila pohonné hmoty na odvoz dieťaťa na tejto trase. Cestovať za otcom
za maloletou vlakom alebo autobusom je komplikované neefektívne a pre matku i dieťa stresujúce.

Pritom otec maloletého dieťaťa každý víkend v piatok cestuje z M. z práce cez H. do Y. T. Y. a každú
nedeľu cestuje späť z Y.G. T. Y. do M.G. za prácou motorovým vozidlom a nemá najmenší problém v
tom, aby si maloletú vyzdvihoval a odovzdával ho matke v mieste jej bydliska. Otec to taktiež potvrdil i
na poslednom pojednávaní vo veci dňa 20.5.2024. Matka založila do spisu lekárske potvrdenie, ktoré
preukazuje, že nemôže viesť motorové vozidlá, potvrdenie o svojich príjmoch, ktoré preukazuje, že
matka nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohla niekomu platiť drahé pohonné hmoty

na presun jej a maloletej na trase H. - Y. T. Y. a späť. Taktiež, aby mohla platiť drahé cestovné na vlak
resp. autobus a komplikovaným spôsobom dopravovať dieťa takto otcovi. Matka maloletej nemôže ďalejvyužívať na túto činnosť ani svojho druha, ktorý má také zamestnanie, že musí byť dosažiteľný svojmu
zamestnávateľovi v ktorúkoľvek dobu, ak by nastala nepredvídateľná udalosť. Žiada preto súd, aby jej
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

3.Súdsaoboznámilsnávrhommatkynanariadenieneodkladnéhoopatreniazodňa30.05.2024,spisom
tunajšieho súdu č.k. 51P/272/2023, a vyzval kolízneho opatrovníka na prešetrenie pomerov na strane
oboch rodičov a zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 27.06.2024 kolízny opatrovník doručil správu zo šetrenia k návrhu podávaného matkou
maloletého dieťaťa, vo veci neodkladného opatrenia na úpravu styku otca s maloletou v ktorej sa vyjadril,
že aktuálne sa otec stretáva s maloletou tak ako je súdom určené, a to každý druhý týždeň od piatku
od 18:00 hod. do nedele do 19:00 hod., snaží sa ju brávať autom. Otec uviedol, že by sa chcel s
maloletou stretávať častejšie. Rodičia sa podrobujú psychologickému poradenstvu v akreditovanom
subjekte Tenenet, kde doposiaľ absolvovali dve stretnutia, z toho jedno osobitne a jedno spoločne.

Matka maloletej nám potvrdila, že otec si chodieva pre maloletú podľa rozhodnutia súdu. Niekedy ju
odvezie aj privezie. Kolízny opatrovník má za to, že podaný návrh nesleduje primárne najlepší záujem
maloletej, ale snaží sa o riešenie nezhody rodičov prostredníctvom rozhodnutia súdu a nevykazuje
známky neodkladnej potreby.

5. Lustráciou poručenských spisov tunajšieho súdu bolo zistené, že na tunajšom súde prebieha v
súčasnosti konanie pod sp. zn. 51P/272/2023 o zmenu úpravy styku otca s maloletou a zvýšenia
výživného na maloletú, ktoré iniciovala matka a v ktorom je vytýčený termín pojednávania na 21.10.2024
o 12,00 hod..

6. Podľa článku 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), súd
aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom
konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých
podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so
zdravotnýmpostihnutím,zabezpečísúdúčinnýprístupkspravodlivostinarovnakomzákladesostatnými

účastníkmi konania.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak.

9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.14. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

16. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

17. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 CSP, tento však nie je
taxatívne daný.

18. Podľa § 28 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), (1) Súčasťou rodičovských
práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2)
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého

dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je
neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden
z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a
povinností obmedzený alebo pozastavený.

19. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje
opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu,
preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo
zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že
nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné

rozhodnutie ( rozhodnutie NSSR č. 3Cdo 203/2011, nález ÚS SR III. ÚS 298/2008).

20. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i
keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež
je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy

sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na
jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov
je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu
úpravu predbežným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladných opatrenia je jeho predbežný
- dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery, alebo

zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom
neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov
konania.Neodkladnéopatrenieneprejudikujeprávaazáujmyúčastníkovkonania.Najehovydaniestačí,
ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Neodkladné

opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.

21. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením
neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo

veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného
opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia
byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe

tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť
konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodomna nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i
osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

22. Súd mal dokazovaním (okrem iného aj lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky)
preukázané, že rodičia maloletej T. nie sú manželmi, v súčasnosti spolu nežijú, naposledy rozhodoval
Okresný súd Bratislava III zo dňa 24.11.2022, sp.zn. 38P/120/2022-35 rozsudkom o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorým bola schválená rodičovská dohoda.

Ohľadne zmeny úpravy tohto styku koná tunajší súd na návrh matky v konaní vedenom pod sp. zn.
51P/272/2023, kde je vytýčený termín pojednávania.

23. Z obsahu spisu vedeným ohľadne maloletej ako aj z aktuálnej správy kolízneho opatrovníka vyplýva,
že styk otca s maloletou sa realizuje tak ako je súdom určené.

24. Súd zdôrazňuje, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti k maloletému a nie je možné
práva niektorého z rodičov bezdôvodne obmedziť. Na druhej strane, rodičia, ktorí žijú oddelene, sa
fakticky nemôžu neobmedzene podieľať na starostlivosti o dieťa a stýkať sa s ním, pretože rozsah ich
práv (právo stretávať sa s dieťaťom) je obmedzené rozsahom práv druhého rodiča. V danom prípade
súd autoritatívne rozhodol o úprave styku otca s maloletou, pričom prihliadol predovšetkým na záujem

maloletej, najmä na jej citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia.

25. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie v zmysle návrhu
navrhovateľa/matky. Za daných okolností nevznikla potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého

dieťaťa v zmysle návrhu matky. Súd nezistil ohrozenie záujmu, života alebo zdravia dieťaťa, pre ktoré
by bolo potrebné „formou neodkladného opatrenia“ upravovať rodičom práva a povinnosti k maloletému
dieťaťu, hlavne ak styk otca s maloletou prebieha v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu. Súd
mal taktiež preukázané zo správy kolízneho opatrovníka, že rodičia sa podrobujú psychologickému
poradenstvu v Tenenet. Taktiež v správe kolízneho opatrovníka matka potvrdila, že otec si chodieva pre

maloletú v zmysle rozhodnutia súdu, ktorú niekedy odvezie aj privezie matke. Maloleté dieťa nie je podľa
názorusúduvtakejsituácii,abysitátovyžadovalariešenievpodobevydanéhoneodkladnéhoopatrenia.
Súd vyhodnotil návrh navrhovateľa/matky na vydanie neodkladného opatrenia za daných okolností za
nedôvodný.

26.Súdapelujenaobidvochrodičov,abyprivýkonesvojichrodičovskýchprávapovinnostímalinazreteli
záujem ich maloletej dcéry, aby vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie v
rodine. Rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojho dieťaťa. Základným zmyslom
ich starostlivosti musí pritom byť záujem maloletej. Každý z rodičov je povinný vychovávať svoje dieťa
v úcte k druhému rodičovi, pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu.

27. Záverom dáva súd do pozornosti prebiehajúce konanie vo veci samej, v ktorom sa bude realizovať
patričné objektívne dokazovanie, stranám bude umožnené vyjadriť sa na pojednávaní a až na základe
výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, súd rozhodne vo veci samej.
Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je konečným rozhodnutím, ktoré by nemohlo byť zmenené,

resp. potvrdené rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností,
ktoré existujú v čase rozhodovania. Rozsah úpravy styku otca s maloletou do budúcna, rozhodnutím vo
veci samej tak bude závisieť od výsledkov dokazovania vo veci samej.

28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

29. Súd o trovách v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v súlade s §52 Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho
doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného

mimosporového poriadku).