Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-3Sa/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200246
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7021200246.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcu: Social.Trans, n.o.,
so sídlom: Jarná 23, 053 61 Spišské Vlachy, IČO: 35 581 654, právne zastúpený: Steiner & Associates
s.r.o., so sídlom: Plávková 2, 040 11 Košice, IČO: 36 864 081, proti žalovanému: Košický samosprávny
kraj, so sídlom: Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice, IČO: 35 541 016, právne zastúpený:
doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., advokátska kancelária, ul. Hlavná 25, Košice IČO:

52 651 258, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy – určovacej žalobe podľa §
252 ods.2 Správneho súdneho poriadku, takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a žalobu.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca je dlhoročný neverejný poskytovateľ sociálnych služieb, ktoré poskytuje vo verejnom záujme,
a to v zariadení v Spišských Vlachoch v rámci Zariadenia podporovaného bývania a Domova sociálnych
služieb.

2. Financovanie žalobcu je realizované zo strany žalovaného, a to podľa § 77 zákona č. 448/2008
Z.z. o sociálnych službách. Keďže zariadenia žalobcu predstavujú zároveň aj zariadenia podmienené
odkázanosťou, na financovaní sa podieľa aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré
poskytuje príspevok podľa § 78a zákona o sociálnych službách, a to na tie isté účely ako žalovaný,
a preto sa príspevok žalovaného ponižuje o príspevok zo strany Ministerstva práce, sociálnych vecí

a rodiny SR.

3. Žalobca má so žalovaným uzavretú Zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby podľa § 81 písmeno h) bod 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych
službách a podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka

4. Žalovaný na jeho webstránke zverejnil dňa 26.02.2021 výpočet priemerných bežných výdavkov pre
zariadenia v pôsobnosti žalovaného, podľa ktorých sa počíta príspevok na prevádzku pre žalobcu, a to
v dokumente: „Priemerné bežné výdavky a priemerné skutočné dosiahnuté príjmy z platenia úhrady
za sociálnu službu poskytovanú v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja v roku
2020 vypočítaná v zmysle zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Zverejnené boli tieto časti:Druh sociálnej služby – Domov sociálnych služieb
Forma sociálnej služby – celoročná
Kapacita zariadenia podľa registra – do 40

Priemerné bežné výdavky na prijímateľa sociálnej služby za rok 2020 – 12.370,34 €
Priemernéskutočnedosiahnutépríjmyzplateniaúhradzasociálnuslužbuzaprijímateľasociálnejslužby
za rok 2020 – 3.533,16 €

Druh sociálnej služby – Zariadenie podporovaného bývania

Forma sociálnej služby – celoročná
Kapacita zariadenia podľa registra – do 40
Priemerné bežné výdavky na prijímateľa sociálnej služby za rok 2020 – 6.306,01 €
Priemernéskutočnedosiahnutépríjmyzplateniaúhradzasociálnuslužbuzaprijímateľasociálnejslužby
za rok 2020 – 1.083,13 €

II.
Správna žaloba

5. Žalobca sa žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 ods.2 Správneho súdneho

poriadku, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 09.04.2021, domáha určenia, že žalovaným
vypočítané priemerné bežné výdavky pre Domov sociálnych služieb, forma celoročná, kapacita do
40, a Zariadenie podporovaného bývania, forma celoročná, kapacita do 40, uvedené v dokumente
„Priemerné bežné výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu
poskytovanú v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja v roku 2020 vypočítané v

zmysle zákona č.448/2008 Z.z. o sociálnych službách (ďalej len „Zákon o sociálnych službách“) a o
zmene a doplnení zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „Živnostenský zákon“)
zo dňa 26.02.2021, ako i spôsob ich výpočtu sú v rozpore s ustanovením § 75 a § 77 zákona o sociálnych
službách. Žalobca zároveň žiadal o priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu.

6. V odôvodnení správnej žaloby uvádza, že sa domáha určenia nezákonnosti už skôr skončeného
iného zásahu orgánu verejnej moci spočívajúcom v protiprávnom výpočte výšky priemerných bežných
výdavkov a následkom toho aj nesprávnej výšky poskytovaného príspevku na prevádzku poskytovateľa
sociálnych služieb zo strany žalovaného.

7. Žalobca poukazuje na to, že zákonodarca expressis verbis určil, akým spôsobom sa má výška
príspevku vypočítavať, pričom žalobca už roky nerešpektuje zákonom určený spôsob výpočtu
a vypočítava ho v nesprávnej – zníženej výške. Príspevok je tak každým rokom nižší, naopak minimálna
mzda ako i náklady na energie a služby každým rokom stúpajú. Za rok 2019 vypočítal žalovaný žalobcovi
celkový príspevok na sumu 133.695,49 eur (z toho DSS vo výške 70.896,07 eur a ZPS vo výške

62.799,42 eur), na rok 2020 na sumu 119.490,24 eur (z toho DSS vo výške 64.475,52 eur a ZPS vo
výške 55.014,72 eur) a za rok 2021 ponúkol žalovaný sumu 77.072,28 eur (z toho DSS vo výške 51.030,-
eur a ZPS vo výške 26.042,28 eur).

8. Zákonodarcom stanovený postup pre výpočet je upravený v ustanovení § 77 ods.2 písmeno b)

a písmeno d) zákona o sociálnych službách je nasledovný:

„Priemerné bežné výdavky – (príspevok podľa § 78a od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
+ priemerné skutočne dosiahnuté príjmy) = výška príspevku na prevádzku.“

9. Čím nižšie vyčísli žalovaný priemerné bežné výdavky na poskytovanie sociálnej služby v pôsobnosti
žalovaného (VÚC), tým je nižšia výška príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, ktorú
je v zmysle zákona o sociálnych službách povinný žalovaný prispievať neverejným poskytovateľom
sociálnych služieb.

10. Podstata protiprávneho konania žalovaného teda podstata nezákonnosti zásahu do práv žalobcov
spočíva v tom, že základné ukazovatele vo vlastných zariadeniach (najmä priemerné bežné výdavky)
vypočítava takým spôsobom, že do ich výšky nezapočítava všetky výdavky, ktoré doň patria, čím poníži
výšku priemerných bežných výdavkov, a tak aj celú finálnu výšku príspevku na prevádzku. Konkrétnežalovaný úmyselne do najvyššej výdavkovej položky (mzdy a odvody zamestnancov) nezapočítava
všetkých zamestnancov svojich zariadení, t.j. všetkých, ktorí sa reálne podieľajú na poskytovaní
sociálnych služieb (v tabuľkách označení aj ako prepočítaní zamestnanci), ale iba tzv. minimálny

personálny normatív podľa prílohy č. 1 zákona o sociálnych službách.

11. Takýto postup výpočtu má žalovaný upravený vo svojom Usmernení č. 8/2015, ktoré je účinné
od 01.01.2016, a ktoré určuje postup pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov, bežných príjmov
a bežných výdavkov. Podľa žalobcu je takýto postup výpočtu cez minimálny personálny normatív

v rozpore so zákonom o sociálnych službách, pretože príloha č. 1 zákona o sociálnych službách, ktorá
zavádza minimálny personálny normatív, iba určuje maximálny počet prijímateľov sociálnych služieb na
jedného zamestnanca s cieľom zabezpečiť kvalitné poskytovanie sociálnych služieb, avšak to nemá
vplyv na reálny počet zamestnancov vykonávajúcich sociálne služby.

12. Žalobca v žalobe poukázal aj na to, že vo veci výpočtu sa žalobca obrátil na Ministerstvo práce,

sociálnych vecí a rodiny SR ako tvorcu zákona o sociálnych službách za účelom zaujatia výkladu zákona
o správnom postupe výpočtu príspevku na prevádzku žalobcu, ktorý opakovane vo svojich stanoviskách
uviedol, že postup žalovaného je protiprávny a nemá oporu v zákone o sociálnych službách. Vo svojich
stanoviskách zo dňa 17.06.2020, zo dňa 02.02.2021 a zo dňa 23.03.2021 Ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny SR uviedlo: „Na účely určenia výšky finančného príspevku na prevádzku na príslušný

rozpočtový rok je potrebné vychádzať z reálne vyplatených miezd a odvodov všetkým zamestnancom
zariadenia sociálnych služieb (porovnateľného druhu, formy sociálnej služba a kapacity zariadenia)
v pôsobnosti vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok. „Podľa žalobcu je tak správny
a zákonný spôsob výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku taký, ako uvádza Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojom stanovisku.

13. K samotnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy záverom žalobca v žalobe poukázal
na to, že pokiaľ ide o zákonnosť výpočtu výšky ukazovateľov, tento je výsledkom administratívneho
konania žalovaného, avšak o postupe a výslednom výpočte sa podľa názoru žalobcu nevydáva
žiadne administratívne rozhodnutie, iba sa zverejní výška ukazovateľov na webstránke žalovaného,

a preto sa zákonnosť výpočtu ukazovateľov má posudzovať v správnom súdnictve. Preto samotný
výpočet príspevku (základných ukazovateľov) predstavuje iný zásah orgánu verejnej správy, ktorý má
bezprostredný vplyv na práva a povinnosti žalobcu, preto je záväzný pre určenie výšky príspevku na
prevádzku pre žalobcu, pričom samotný výpočet je výsledkom administratívneho konania. Ale pokiaľ
ide o dofinancovanie – navýšenie príspevku táto skutočnosť sa posudzuje medzi stranami v civilnom

sporovom konaní z dôvodu uzavretej občianskoprávnej zmluvy.

14. Zároveň žalobca poukázal na to, že tento zásah je skončeným zásahom, t.j. nastal momentom
zverejnenia dokumentu s nesprávne vypočítanými výškami priemerných mesačných výdavkov. Keďže
iný zásah už nastal a neopakuje sa, nemôže sa žalobca domáhať ochrany negatórnou žalobou podľa §

252 ods.1 SSP. Na základe rozhodnutia vydaného v tomto konaní sa následne žalobca môže domáhať
náhrady škody od žalovaného v ďalšom konaní a rozhodnutie vydané v tomto konaní môže žalovanému
zabráni,abytaktopostupovalvbudúcnostivočivšetkýmneverejnýmposkytovateľomsociálnychslužieb.

III.
Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.04.2022 namietal právomoc súdu na
prejednanieveci,nakoľkospôsobvýpočtupriemernýchbežnýchvýdavkov,anipriemernébežnévýdavky

vypočítané žalovaným nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Poukázal na rozhodnutie
kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR – sp.zn.: 1KO/8/2020 zo dňa 08.09.2020, v ktorom
tento posudzoval nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci Okresným súdom Galanta
konajúcim vo veci poskytovania finančného príspevku neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb
zo strany obce. Taktiež upriamil pozornosť súdu na konanie vedené na Okresnom súde Košice

I sp.zn.: 30Cb/33/2021 ako aj na nariadené neodkladné opatrenie pod sp.zn.: 4Cob/78/2021 zo dňa
18.06.2021, ktorým Krajský súd v Košiciach uložil žalovanému – Košickému samosprávnemu kraju
uhrádzať žalobcovi teda totožnému subjektu, ako je žalobca v tomto konaní každú mesačnú sumu
úhrady finančného príspevku na prevádzku poskytnutých sociálnych služieb vo výške 14.760,41 eur,a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a žalobcovi bola uložená povinnosť podať proti
žalovanému žalobu vo veci samej na zaplatenie príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby,
ktorú žalobu podal a konanie je vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.: 40C/25/2021. Je teda

celkom zjavné, že žalobca sa svojho údajného práva domáha v civilnom konaní žalobou na zaplatenie
a z toho je nesporné, že výpočet priemerných bežných výdavkov ani spôsob jeho výpočtu nemôžu byť
iným zásahom do práv žalobcu, keďže súkromnoprávny vzťah, ktorý vznikol v súvislosti s poskytovaním
finančného príspevku na rok 2021 je prejednávaný v konaní pred Okresným súdom Košice I pod sp
zn.: 40C/25/2021.

IV.
Replika žalobcu

16. V replike zo dňa 08.12.2023 žalobca potvrdil prebiehajúce konanie na Mestskom súde v Košiciach

(pôvodne na Okresnom súde Košice I). Má za to, že civilné konania o zaplatenie ako aj konanie
proti nezákonnému zásahu sú dve odlišné konania, ktoré môžu prebiehať popri sebe. Zároveň
poukázal na to, že mu je známe rozhodnutie kompetenčného senátu 1KO/8/2020 zo dňa 08.09.2020,
z obsahu ktorého je zrejmé, že pri posúdení toho, či vec patrí do civilného alebo správneho
konania je smerodajná formulácia žaloby a jej petitu. Žalobca sa v správnom súdnictve domáha

určenia nesprávnosti (nezákonnosti) zásahu žalovaného bez domáhania sa dofinancovania finančného
príspevku na prevádzku. Z obsahu rozhodnutia kompetenčného senátu jednoznačne vyplýva, že
domáhanie sa dofinancovania finančného príspevku sa realizuje v civilnom súdnictve, čo sa aj žalobca
domáha žalobou v civilnom konaní a nie v tomto spore pred správnym súdom. Ide tu o dve samostatné
žaloby so samostatným petitom, zmyslom a účelom, pričom určenie nesprávnosti výpočtu priemerných

bežných výdavkov je úplne iný inštitút ako dofinancovanie samotnej nesprávne poskytnutej výšky
finančného príspevku na prevádzku. Žalobca sa v tomto správnom konaní nedomáha dofinancovania
finančného príspevku, takýto nárok si uplatnil v civilnom konaní. Správne konanie a výrok súdu určujúce
nesprávnosť (nezákonnosť) výpočtu priemerných bežných výdavkov žalobcom je v zmysle ustanovenia
§ 252 ods.1 SSP dôležitý pre účely náhrady škody, čo je úplne iný inštitút ako dofinancovanie samotnej

nesprávne poskytnutej výšky finančného príspevku na prevádzku. Ide tu teda o samostatné žaloby
so samostatnými petitmi a so samostatným zmyslom a účelom. Poukázal na to, že konajúci Mestský
súd v Košiciach vo veci pod sp.zn.: 38C/19/2021, v ktorej sa žalobca domáha voči žalovanému
dofinancovania finančného príspevku, uznesením prerušil konanie do skončenia konania vedeného
na správnom súde a predmetné uznesenie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach

pod sp.zn.: 3Co/152/2022. Záverom uviedol, že má zato, že konajúci správny súd má kompetenciu
vec prejednať, nakoľko žalobca v tomto konaní pred správnym súdom nežiada doplatenie finančného
príspevku, ale žiada, aby súd preskúmal administratívny postup žalovaného.

V.
Duplika žalovaného

17. Žalovaný v duplike zo dňa 15.02.2024 zotrval na tom, že z rozhodnutia kompetenčného senátu
1KO/8/2020 nevyplýva záver o tom, že správny súd je príslušný na prejednanie veci. Tvrdenia žalobcu

obsiahnuté v jeho replike dezinterpretujú tak rozhodnutie kompetenčného senátu ako aj postup civilných
súdov v konaní vedenom na Mestskom súde v Košiciach pod sp.zn.: 38C/19/2021, keď o tej istej veci
– finančnom príspevku žalovaného žalobcovi na jednej strane tvrdí, že ide o výkon verejnej moci a na
strane druhej sa domáha toho, aby súd určil žalovanému povinnosť vyplatiť žalobcovi finančný príspevok
v ním uvedenej výške. Nakoľko žalobca nepredložil žiadne také argumenty, ktoré by viedli k záveru, že

správny súd má právomoc vo veci rozhodnúť a ide tu o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania
je správny súd povinný podľa § 99 písmeno b) SSP konanie zastaviť.

VI.
Konanie na správnom súde

18. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou
zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešovena Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych
súdov.

19. Žalobca žiadal nariadenie pojednávania, avšak správny súd po preskúmaní žaloby a jej príloh
v medziach jej žalobných dôvodov a po oboznámení sa s obsahom repliky a dupliky uzavrel, že
je namieste žalobu odmietnuť podľa § 98 ods.1 písmeno g) Správneho súdneho poriadku pre jej
neprípustnosť.

VII.
Relevantná právna úprava

20. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) každý, kto tvrdí,
že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu

verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže
za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa § 3 ods.1 písmeno b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej
správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne

označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá,
mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

22. Podľa § 3 ods.1 písmeno c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy

správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

23. Podľa § 3 ods.1 písmeno e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný
pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu
verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

24. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu

verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

25. Podľa § 252 ods.2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

26. Podľa § 256 SSP žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá
iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania
iného zásahu orgánom verejnej správy.

27. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení účinnom v čase zverejnenia
priemerných bežných výdavkov v roku 2020 na webovej stránke žalovaného dňa 26.02.2021 (ďalej len
zákon o sociálnych službách v znení účinnom v rozhodnom čase), poskytovateľom sociálnej služby je za
podmienok ustanovených týmto zákonom obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou,
právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len

„verejnýposkytovateľsociálnejslužby“)aináosoba(ďalejlen„neverejnýposkytovateľsociálnejslužby“).

28. Podľa § 75 ods.3 písmeno a) bod 5. a bod 7. zákona o sociálnych službách v znení účinnom
v rozhodnom čase vyšší územný celok je povinný poskytovať finančný príspevok na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu

službu s cieľom dosiahnuť zisk, ak o poskytovanie tejto sociálnej služby neverejného poskytovateľa
sociálnej služby požiadal vyšší územný celok a poskytuje sociálnu službu v zariadení, ktorým je
zariadenie podporovaného bývania a domov sociálnych služieb.29. Podľa § 78a ods.1 zákona o sociálnych službách v znení účinnom v rozhodnom čase Ministerstvo
poskytuje finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených
odkázanosťouneverejnémuposkytovateľovisociálnejslužby,ktorýneposkytujesociálnuslužbuscieľom

dosiahnuť zisk, a poskytuje sociálnu službu v zariadení, ktorým je podľa písmena a) zariadenie
podporovaného bývania a podľa písmena e) domov sociálnych služieb.

30. Podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách v znení účinnom v rozhodnom čase finančný
príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a

finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej
zmluvy, najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy o poskytovaní tohto finančného príspevku. Pri určovaní
výšky finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch
sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby pre účastníkov zmluvy
platia ustanovenia § 76 a 77.

31. Podľa § 77 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnych službách v znení účinnom v rozhodnom čase ak
odsek 8 neustanovuje inak, výška finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby
sa na príslušný rozpočtový rok určí vo výške rozdielu medzi priemernými bežnými výdavkami na
poskytovanie sociálnej služby v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci
rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa odseku 1 a priemerným príjmom neverejných

poskytovateľov sociálnej služby z poskytnutého finančného príspevku podľa § 78a na sociálnu službu za
predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa odseku 1, ak ide o sociálnu službu
v zariadeniach uvedených v § 34, § 37 až 39.

32. Podľa § 77 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnych službách v znení účinnom v rozhodnom čase ak

odsek 8 neustanovuje inak, výška finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby
sa na príslušný rozpočtový rok určí vo výške rozdielu medzi priemernými bežnými výdavkami na
poskytovanie sociálnej služby v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci
rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa odseku 1 a priemernými skutočne dosiahnutými
príjmami z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného

celku za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa odseku 1.

33. Podľa § 77 ods. 3 zákona o sociálnych službách v znení účinnom v rozhodnom čase obec a
vyšší územný celok zisťujú priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného
príspevku podľa § 71 ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu

službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový
rok, v členení podľa jednotlivých druhov poskytovaných sociálnych služieb, a ak ide o sociálne služby
poskytované v zariadení, aj podľa formy sociálnej služby a kapacity zariadenia podľa registra, v prepočte
na prijímateľa sociálnej služby, na hodinu sociálneho poradenstva, na hodinu sociálnej rehabilitácie, na
hodinu služby včasnej intervencie, na hodinu opatrovateľskej služby, na kilometer prepravnej služby,

na hodinu sprievodcovskej služby a predčitateľskej služby, na hodinu tlmočenia alebo na inú jednotku
výkonu. Na účely prvej vety sa priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného
príspevku podľa § 71 ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy zisťujú v závislosti od toho,
či kapacita zariadenia je do 40 miest, od 41 do 100 miest alebo od 101 miest. Priemerné bežné
výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a priemerné skutočne

dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu podľa prvej vety a druhej vety obec a vyšší
územný celok zverejnia na svojom webovom sídle a aj na úradnej tabuli alebo spôsobom v obci a vo
vyššom územnom celku obvyklým a musia byť prístupné k nahliadnutiu na obecnom úrade alebo úrade
samosprávnehokraja.Priemernébežnévýdavkypodľapredchádzajúcejvetyobecavyššíúzemnýcelok
zverejní najneskôr do konca februára príslušného rozpočtového roka a v štruktúre podľa § 72 ods. 5

najneskôr do konca apríla príslušného rozpočtového roka.

34. Podľa § 88 písm. l) zákona o sociálnych službách v znení účinnom v rozhodnom čase vyšší územný
celok poskytuje podľa § 75 ods. 3 a 4 finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby
neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby.

VIII.
Právny názor správneho súdu35. Skôr ako súd pristúpil k posúdeniu, či žalobe prizná úspech, bolo povinnosťou súdu posúdiť,
či žalobcom popísaný výpočet príspevku na poskytovanie sociálnych služieb tak, ako ho realizoval

žalovaný a ako ho zverejnil v dokumente „Priemerné bežné výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté
príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického
samosprávneho kraja v roku 2020 vypočítané v zmysle zákona č.448/2008 Z.z. o sociálnych službách
(ďalej len „Zákon o sociálnych službách“) a o zmene a doplnení zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (ďalej len „Živnostenský zákon“) zo dňa 26.02.2021 je možné považovať po právnej stránke

za iný zásah tak, ako to upravuje ustanovenie § 3 písm. e) Správneho súdneho poriadku a ak ide o iný
zásah, či tento bol alebo nebol zákonný.

36. Ako už súd uviedol vyššie (bod 23 odôvodnenia tohto uznesenia), iným zásahom orgánu verejnej
správy je podľa zákonného znenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP faktický postup vykonaný pri plnení úloh
v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti

fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Iný zásah je teda definovaný vo všeobecnosti
prostredníctvom svojho obsahu a právnych účinkov. Obsahom je faktický postup vykonaný pri plnení
úloh v oblasti verejnej správy. Tým že pri ňom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie
a je výsledkom okamžitého, bezprostredného uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy sa líši od
rozhodnutia alebo opatrenia. Aj pri inom zásahu orgánu verejnej správy sa vyžaduje, aby sa tento

navonok prejavil tak, ako aj pri rozhodnutí alebo opatrení priamym dotykom na právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej alebo právnickej osoby, pričom preukázanie tohto
dotknutia na subjektívnych právach je procesnou podmienkou spojenou s unesením aktívnej žalobnej
legitimácie a posudzovanie existencie tohto priameho dotyku u takejto osoby bude prísne individuálne
v závislosti od osobitosti konkrétneho prípadu.

37. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy okrem iného preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy. Ako je definované v Správnom súdnom
poriadku rozhodnutie, opatrenie a iný zásah uviedol súd vyššie v bodoch 21 až 23 odôvodnenia svojho
rozhodnutia.

38. Z citovaných ustanovení vyplýva, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je pomerne jednoducho
odlíšiteľné tým, že je buď ako rozhodnutie označené alebo existuje osobitný predpis, podľa ktorého sa
určitý akt má považovať za rozhodnutie.

39. Rozdiel medzi opatrením a iným zásahom však nespočíva v takomto formálnom označení. Z
porovnania ustanovení § 3 písm. c) a e) SSP vyplýva, že tieto rozdiely sú tak v procese vydávania, ako
aj vo vonkajšej forme.

40. Opatrenie orgánu verejnej správy je správny akt, ktorý sa vydáva v administratívnom konaní,

ktorým - zhodne s definíciou v § 3 písm. a) SSP - je právom upravený postup, ktorý je zavŕšený
verejnomocenským prejavom vôle orgánu verejnej správy vyjadreným slovami alebo znakmi. Tento
prejav sa dotýka len práv, povinností a právom chránených záujmov jeho adresáta, a to práve obsahom
toho, čo je v ňom slovami alebo znakmi vyjadrené. Takýto správny akt sám osebe nemení faktický stav,
ale mení len právny stav tým, že určitým spôsobom určuje, zrušuje, odníma alebo úplne alebo čiastočne

mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu určitého práva alebo určitej povinnosti, prípadne uznáva
alebo odníma určitý právom chránený záujem, resp. dovoľuje či nedovoľuje na jeho základe uplatňovať
určitý vplyv na práva a povinnosti iných osôb.

41.Naopak,inýzásahsatakistomusídotknúťpráv,povinnostíaprávomchránenýchzáujmov.Narozdiel

od opatrenia však nie je vyjadrený slovami alebo znakmi, ktorými by sa vyslovilo, ako sa takéto dotknutie
prejavuje. Iný zásah podľa vymedzenia v § 3 písm. e) časti vety pred bodkočiarkou SSP spočíva vo
faktickom postupe či úkone, teda úkone, ktorý priamo zasahuje primárne do faktického stavu a pri
ktorom dotknutie práv, povinností alebo právom chránených záujmov je len odrazom (reflexiou) faktickej
zmeny, ku ktorej iným zásahom došlo. Okrem toho inému zásahu nepredchádza žiadne formalizované

administratívne konanie, v ktorom by sa skúmalo a posudzovalo, aký má byť obsah iného zásahu.
Naopak, jeho obsah je spravidla výsledkom okamžitej úvahy orgánu verejnej správy pri jeho uplatnení
[k tomuto napr. uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn.: 10 Sžk 3/2019 a uznesenia Najvyššieho správneho
súdu SR sp.zn.: 2 Sžk 20/2019 (uverejnené ako judikát 19/2022 uverejnený v Zbierke stanovíska rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR) alebo uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn.: 4 Sžk 29/2019].

42. V tu prerokúvanej veci sa žalobca bráni proti výpočtu výšky priemerných bežných výdavkov
v zariadeniach vo svojej pôsobnosti, ktorý výpočet realizoval žalovaný - samosprávny kraj svojimi
orgánmi a ktorý aj následne podľa § 77 ods. 3 zákona o sociálnych službách v znení účinnom
v rozhodnom čase zverejnil na svojej webovej stránke. Žalovaný samosprávny kraj je nepochybne podľa
§ 4 písm. b) SSP orgánom verejnej správy, v dôsledku čoho môže byť tak pôvodcom opatrení podľa § 3

ods. 1 písm. c) SSP, ako aj iných zásahov podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Podľa § 81 písmeno l) zákona č.
448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení účinnom v rozhodnom čase patrí poskytovanie finančného
príspevku podľa § 75 ods. 3 a 4 tohto zákona na prevádzku poskytovanej služby neverejnému
poskytovateľovi sociálnej služby do pôsobnosti vyššieho územného celku pri poskytovaní sociálnych
služieb. Podrobnosti o výpočte tohto finančného príspevku upravuje zákon č. 448/2008 Z.z. účinný
v rozhodnom čase v ustanoveniach § 77 ods.2 písm. b) a d) s tým, že to, z čoho vychádza samosprávny

kraj pri tomto výpočte je zároveň upravené aj v ustanovení § 77 ods. 3 zákona o sociálnych službách
v znení účinnom v rozhodnom čase, kde v tomto ustanovení je zároveň upravený aj ďalší postup pri
oznámení výpočtom určených priemerných bežných výdavkov a priemerných skutočne dosiahnutých
príjmov z platenia úhrad za sociálnu službu.

43. Z listín, ktoré tvoria prílohu správnej žaloby – konkrétne z listiny zo dňa 26.02.2021 označenej ako
„Priemerné bežné výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu
v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja v roku 2020 vypočítané v zmysle zákona
č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov“ je zrejmé, že bola vypočítaná výška

priemerných bežných výdavkov a výška priemerných skutočne dosiahnutých príjmov z platenia úhrad
za sociálnu službu v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja v roku 2020 v zmysle
zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a súdiac podľa dátumu v závere tejto listiny bol
tento výpočet zverejnený v zmysle ustanovenia § 77 ods. 3 zákona č. 448/2008 v znení účinnom
v rozhodnom čase dňa 26.02.2021 na webovej stránke žalovaného. Zverejnenie pritom obsahovalo

informáciuodruhusociálnejslužby,jehoforme,kapacitezariadeniapodľaregistra,priemernýchbežných
výdavkoch na prijímateľa sociálnej služby za rok 2020 a priemerných skutočne dosiahnutých príjmoch
z platenia úhrad za sociálnu službu za prijímateľa sociálnej služby za rok 2020. Zároveň z ďalšej
listiny, ktorá tvorila prílohu správnej žaloby označenej ako „Usmernenie č.8/2015 – Postup pri výpočte
ekonomicky oprávnených nákladov, bežných výdavkov a bežných príjmov zo dňa 30.12.2015,“ ktorého

účinnosť nastala dňa 01.01.2016 vyplýva, že týmto bol odbornom sociálnych vecí a zdravotníctva Úradu
Košického samosprávneho kraja upravený postup pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov, pri
výpočte bežných výdavkov a bežných príjmov pre zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického
samosprávneho kraja za predchádzajúci rozpočtový a to v súlade so zákonom č. 448/2008 Z.z.
o sociálnych službách.

44. Z citovaného ustanovenia § 77 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom
čase ako aj z listiny zo dňa 26.02.2021 označenej ako „Priemerné bežné výdavky a priemerné
skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického
samosprávneho kraja v roku 2020 vypočítané v zmysle zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách

a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov,“ ktorá tvorí prílohu správnej žaloby vyplýva, že zverejnenie priemerných bežných
výdavkov a priemerných skutočne dosiahnutých príjmov podľa § 77 ods.3 zákona č. 448/2008 Z.z.
v znení účinnom v rozhodnom čase má podobu písomnosti (textu), v ktorom je konkrétne čo sa týka
žalobcu slovami vyjadrený druh sociálnej služby (domov sociálnych služieb, zariadenie podporovaného

bývania), forma sociálnej služby (celoročná, celoročná), číselne je vyjadrená kapacita zariadenia podľa
registra (do 40, do 40), číselne sú vyjadrené priemerné bežné výdavky na prijímateľa sociálnej služby za
rok 2020 (12.370,34 eur; 6.306,01 eur) a číselne sú vyjadrené aj priemerné skutočne dosiahnuté príjmy
z platenia úhrad za sociálnu službu za prijímateľa sociálnej služby za rok 2020 (3.553,16 eur; 1.083,13
eur). Tomuto zverejneniu predchádza určité, hoci len minimálne formalizované administratívne konanie,

ktoré spočíva v tom, že samosprávny kraj podľa určených pravidiel - citované ustanovenie § 77 ods. 2
písm.b)ad)a§77ods.3 zákonač.448/2008Z.z.vzneníúčinnomvrozhodnomčase,ktorépravidlámá
žalovaný upravené aj v internom akte – vyššie citovanom Usmernení číslo 8/2015 zo dňa 30.12.2015,
ktorého účinnosť nastala dňa 01.01.2016 vypočíta výšku priemerných bežných výdavkov a priemernýchskutočne dosiahnutých príjmov z platenia úhrad za sociálnu službu za prijímateľa sociálnej služby za
ten ktorý rok a následne ho podľa § 77 ods.3 zákona č. 448/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom
čase zverejní ho na svojom webovom sídle a na úradnej tabuli, čím budú oznámené a sprístupnené

verejnosti. Súd má za to, že z citovaných ustanovení je zrejmé, že tu nejde čisto o faktický postup či
úkon žalovaného, ktorý by zasiahol do faktického stavu a pri ktorom by zmena právnej situácie bola
len odrazom takejto faktickej zmeny, ale ide tu o určité formalizované administratívne konania, na čo
poukazuje aj sám žalobca v bode 18 vo svojej správnej žalobe .

45. Podľa názoru súdu tak výpočet výšky ukazovateľov - priemerných bežných výdavkov a priemerných
skutočne dosiahnutých príjmov z platenia úhrady za sociálnu službu podľa § 77 ods.2 písm. b) a d)
zákona č. 448/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase a podľa § 77 ods.3 Z. z. zákona č.
448/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase, spôsob tohto výpočtu a následné jeho zverejnenie
podľa § 77 ods.3 zákona č. 448/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase na webovej stránke
žalovaného a na jeho úradnej tabuli vzhľadom na to, že z vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, že

nejde o čisto faktický postup žalovaného, ale o formalizované administratívne konanie, ktoré sa riadi
určitými, zákonom stanovenými pravidlami, nie je iným zásahom v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP, ale je
opatrením orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Správne súdy ho tak nepreskúmavajú
v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, ale v konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP.
Žalobu podanú proti takémuto aktu tak nemožno považovať za žalobu podľa § 252 a nasl. SSP, ale za

správnu žalobu podľa § 177 a nasl. SSP.

46. Keďže správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy žalobca napadol opatrenie
žalovaného, ktorú správnu žalobu proti inému zásahu nebolo možné z tohto dôvodu v žalobcom zvolenej
forme prejednať, súd jeho žalobu podľa ustanovenia § 98 ods.1 písmeno g) Správneho súdneho

poriadku odmietol. Podľa tohto ustanovenia správny súd uznesením odmietne správnu žalobu ak je
neprípustná.Neprípustnosťsúdvidelvtom,žeopatrenieorgánuverejnejsprávyniejemožnépreskúmať
žalobou podľa § 252 ods.2 SSP, ktorou sa žalobca domáhal vyslovenia toho, že iný zásah žalovaného
– spočívajúci vo vypočítaných priemerných bežných výdavkoch pre Domov sociálnych služieb – forma
celoročná – kapacita do 40 a Zariadenie podporovaného bývania - forma celoročná – kapacita do 40

uvedené v dokumente „Priemerné bežné výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia
úhrad za sociálnu službu v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja v roku 2020
vypočítané v zmysle zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov“ zo dňa
26.02.2021 ako i spôsob ich výpočtu sú v rozpore s ustanoveniami § 75 a § 77 zákona o sociálnych

službách, nakoľko týmto typom žaloby – určovacou zásahovou žalobou podľa § 252 ods.2 SSP sa
možno domáhať len určenia nezákonnosti iného zásahu (nie opatrenia) za podmienok stanovených
citovaným ustanovením § 252 ods.2 SSP, ktoré rozhodnutie bude následne dôležité pre náhradu škody,
ktorá vznikla žalobcovi takýmto iným zásahom alebo pre inú ochranu jeho práv, čo však musí žalobca
v konaní o takomto type žaloby preukázať.

47. Pokiaľ ide o „ iný zásah orgánu verejnej správy,“ judikatúra tak Najvyššieho súdu SR ako aj
Najvyššieho správneho súdu je jednotná v závere o tom, čo sa považuje za „iný zásah orgánu verejnej
správy.“ Za iný zásah sa podľa § 3 ods.1 písm. e) SSP považujú napríklad: rôzne zápisy vo verejných
registroch – napr.: uznesenie NS SR sp.zn.: 6Sžk/6/2019, zaradenie určitých internetových stránok na

zoznam zakázaných webových sídel - uznesenie NSS SR sp. zn.: 6Sžk/28/2021; zaradenie daňového
dlžníka na zoznam daňových dlžníkov podľa § 52 ods.1 Daňového poriadku – uznesenie NS SR sp.zn.:
4Sžk/26/2020, zverejnenie platiteľa v zozname dlžníkov verejného zdravotného poistenia podľa § 25a
zákona o zdravotnom poistení – uznesenie NSS SR sp. zn.: 12Sžsk/4/2023.

48. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že námietka žalovaného ohľadom nedostatku právomoci
správneho súdu preskúmať spôsob výpočtu priemerných bežných výdavkov a vypočítané priemerné
bežné výdavky vypočítané nebola dôvodná. Ako už súd uviedol vyššie v bode 38 odôvodnenia tohto
uznesenia, výpočet výšky ukazovateľov - priemerných bežných výdavkov a priemerných skutočne
dosiahnutých príjmov z platenia úhrady za sociálnu službu podľa § 77 ods.2 písmeno b) a d) zákona č.

448/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase a podľa § 77 ods.3 Z. z. zákona č. 448/2008 Z.z.
v znení účinnom v rozhodnom čase, spôsob tohto výpočtu a následné jeho zverejnenie podľa § 77 ods.3
zákona č. 448/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase na webovej stránke žalovaného a na jeho
úradnej tabuli považuje za opatrenie a nie za iný zásah. Ak by bol žalobca podal všeobecnú správnužalobu, ktorou by sa domáhal preskúmania opatrenia žalovaného ako to súd uviedol vyššie v bode 38
odôvodnenia tohto rozhodnutia, súd by sa v rámci súdneho prieskumu spôsobu výpočtu priemerných
bežných výdavkov a vypočítaných priemerné bežné výdavky zaoberal dôvodmi týkajúcimi sa postupu

správneho orgánu, ktoré by mali vplyv na zákonnosť výpočtu priemerných bežných výdavkov a takto
vypočítanýchpriemernýchbežnýchvýdavkovzverejnenýchvdokumentežalovanéhozodňa26.02.2021
na jeho webovej stránke a teda tým, či bol postup správnych orgánov súladný so zákonom č. 448/2008
Z.z. a teda zákonný a či takým postupom došlo alebo nedošlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov
žalobcu. Žalobca sa podanou správnou žalobou nedomáhal dofinancovania – doplatenia finančného

príspevku podľa zákona č. 448/2008 Z.z. na prevádzku a teda spochybnenia výšky príspevku, správnou
žalobou podanou podľa § 252 ods.2 Správneho súdneho poriadku sa domáhal určenia toho, že
výpočet finančného príspevku, ktorý považoval za iný zásah bol v rozpore so zákonom pričom by to
preňho slúžilo ako podklad k náhrade jemu spôsobenej škody. Správne preto žalobca poukazuje na
rozhodnutie kompetenčného senátu 1KO/8/2020 zo dňa 08.09.2020, v ktorom bol vyslovený právny
záver o tom, že dofinancovanie respektíve doplatenie nesprávne poskytnutej finančnej náhrady je

predmetom civilného konania na základe samostatnej civilnej žaloby. Správny súd sa stotožňuje s týmto
právnym názorom a má za to, že žalobca sa správnou žalobou v ním zvolenej forme podľa § 252 ods.2
Správneho súdneho poriadku nedomáhal práva na plnenie teda na doplatenia finančných príspevkov
ale určenia nezákonnosti iného zásahu (výpočtu). Súd ešte navyše uvádza, že ak by aj bol žalobca
podal všeobecnú správnu žalobu, v konaní o takejto správnej žalobe pred správnym súdom by nemohla

obstáť žalobná námietka týkajúca sa spochybňovania výšky finančného príspevku a jeho doplatenia.
Vyriešenie tejto otázky prenechal zákonodarca civilnému sporovému konaniu, v ktorom je potrebné si
nárok na doplatenie finančného príspevku potrebné uplatniť si osobitnou civilnou žalobou.

49. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo

čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

50. Nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania
nevznikli, súd o práve účastníkov na náhradu trov konania rozhodol tak, že im toto právo nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, Správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred Správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).