Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18C/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123205390
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123205390.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobcu: žalobkyne: A. B. C.,

nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX, zast. JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom Hlavná 89, 080
01 Prešov, proti žalovanému: C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX, zast. JUDr. Marcel Kandrik,
advokát so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného tak, že p r i k a z u j e
- rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parc. č. 307/74 zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. D., obec Podhradík,
okres Prešov: zostatková hodnota 205 020,57 eur,

- biela komoda, a to sčasti masív – drevená: zostatková hodnota 150 eur,
- biela šatníková skriňa drevená: zostatková hodnota 200 eur,
- bielu lavicu s úložným priestorom: zostatková hodnota 50 eur,
- biele zrkadlo, strieborné zrkadlo: zostatková hodnota 70 eur,
- manželská posteľ biela kovová: zostatková hodnota 150 eur,
- manželská posteľ drevená kovová s nočnými stolíkmi: zostatková hodnota 250 eur,
- automatická práčka značky Samsung biela: zostatková hodnota 150 eur,

- konferenčný stolík drevený bielej farby: zostatková hodnota 30 eur,
- jeden kus tv. prijímač značky Samsung: zostatková hodnota 100 eur,
- dvojumývadlo so skrinkou bielej farby: zostatková hodnota 250 eur,
- finančné prostriedky vo výške 12 300 eur, do výlučného spoluvlastníctva žalobkyne.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť Všeobecnej úverovej banke a.s. zostatok úveru č.
zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „VÚB hypotéka refinančná“ reg. č. 001/261539/20-001/000 zo
dňa 3.12.2020 vo výške 66 055,79 eur.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á uhradiť žalovanému finančnú náhradu na vyrovnanie podielov z BSM
vo výške 75 082,03 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva k manželov. Súčasťou BSM
je rodinný dom súp. č.XXX postavený na pozemku KN C č. 307/74, k.ú. D. zapísaný na LV č. XXX

(ďalej tiež „rodinný dom“). Mala za to, pozemok KN C parc. č. 307/42 v pôvodnej výmere 863 m2 /toho
času zapísané ako pozemok KN C parc. č. 307/42, trvalý trávnatý pozemok vo výmere 697 m2 a parc.
č. 307/74, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 166 m2/ (ďalej tiež „predmetný pozemok“) bol síce
nadobudnutý kúpnou zmluvou od jej matky zo dňa 09.12.2008, ktorý je do katastra zapísaný stranámsporu do BSM, súčasťou masy BSM však nie je, nakoľko išlo o simulovaný právny úkon pre potreby
Prvej stavebnej sporiteľne a. s. V ten istý deň dňa 09.12.2008 bola spísaná do notárskej zápisnice
č. N 263/2008, NCRnz 56270/2008 aj darovacia zmluva medzi ňou a jej matkou, ktorého predmetom

darovania bol ten istý pozemok. Strany sporu nikdy nezaplatili jej matke sumu 5000 Sk ako kúpnu
cenu, čo tiež svedčí o tom, že išlo o bezodplatný právny úkon - darovaciu zmluvu. Podľa stanoviska
realitnej kancelárie je všeobecná trhová hodnota rodinného domu bez pozemkov vo výške 200 000 eur.
Jedná sa o novostavbu rodinného domu, ktorého výstavba začala v roku 2012 a skolaudovaný v roku
2019. Úver od Prvej stavebnej sporiteľne a.s. z roku 2008 použili strany sporu na nákup stavebného

materiálu, ktorý stál a výstavbe rodinného domu pristúpili strany sporu v roku 2012. Následne počas
výstavbyrodinnéhodomustranysporuzobraliúverzVÚBa.s.vroku2016,ktorýmrefinancovalipôvodný
úver. Rodinný dom bol skolaudovaný v roku 2019, v tom čase však neboli vykonané terénne úpravy a
nebola realizovaná fasáda. Na dokončenie rodinného domu a úprav bolo refinancovaná aj tento úver
v roku 2020, a to na základe Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „VÚB Hypotéka refinančná“ reg.
č. 001/261539/20-001/000 zo dňa 3.12.2020 na sumu 70 000 eur, ktorým sa navýšil úver z VÚB a.s.

z roku 2016 o 10 000 eur. V ďalšom uviedla, že má záujem o prikázanie rodinného domu, nakoľko
má v starostlivosti maloleté deti, s ktorými býva spoločne v rodičovskom dome svojich rodičov spolu
s nimi. Voči žalovanému sa vedie viacero exekučných konaní, z ktorého dôvodu žalovaný, ak nie je
finančneschopnývyplatiťžalobkyňuvprípadeprikázaniarodinnéhodomudojehovýlučnéhovlastníctva.
Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré existovali ku dňu zániku manželstva, ide o zariadenie rodinného

domu v celkovej zostatkovej hodnote 5000 eur. Ku dňu zániku manželstva existovali aj pasíva, ako
zostatok úveru základe Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „VÚB Hypotéka refinančná“ reg. č.
001/261539/20-001/000 zo dňa 3.12.2020. Od rozvodu manželstva žalobkyňa uhrádza mesačné splátky
tohto hypotekárneho úveru výlučne sama zo svojich prostriedkov v sume 276 eur mesačne. Žalobkyňa
ako vnos do BSM vniesla peňažnú sumu vo výške 17 000 eur, ktorú dostala darom od svojich rodičov,

ktoré boli následne použité priebežne na výstavbu rodinného domu. Navrhla, aby súd rodinný dom
prikázal do jej výlučného vlastníctva, zaviazal prevziať ako výlučného dlžníka splácať úver základe
Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „VÚB Hypotéka refinančná“ reg. č. 001/261539/20-001/000 zo
dňa 3.12.2020, uložil je povinnosť na úplné finančné vyrovnanie podielov z BSM vyplatiť žalovanému
sumu vo výške 48 592,45 eur a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, že nesúhlasí s argumentáciou žalobkyne o tom, že pozemky pod
rodinným domom a okolo rodinného domu nepatria do masy BSM z dôvodu domnelej simulácie v
podobe kúpnej zmluvy a v skutočnosti malo ísť o darovaciu zmluvu. Uvedené tvrdenia žalobkyne
nemajú oporu v dikcii ust. § 41a ods. 2 OZ, ktorý predpokladá totožnosť účastníkov tak pri simulovanom

ako aj disimulovanom právnom úkone. Navyše domnelá darovacia zmluva nemôže obstáť, nakoľko
podľa žalobkyne predstavuje simulovaný právny úkon odplatnú zmluvu oproti zákonnej bezodplatnosti
darovacej zmluvy. Kúpna zmluva zo dňa 09.12.2008 predstavuje platný dvojstranný právny úkon, majúci
všetky zákonné náležitosti, kde zmluvné strany jasne deklarovali svoju vôľu a zmluva napokon prešla
aj vkladovým konaním a teda nadobudla vecno-právnu účinnosť. Akákoľvek simulácia v danom prípade

neprichádza do úvahy a okolnosť, že kupujúci mali nezaplatiť kúpnu cenu, má za následok len existenciu
premlčanej pohľadávky predávajúcej voči žalovaným. Argumentáciu žalobkyne vo vzťahu k pozemkom
mimo masy BSM hodnotil ako účelovú a nesprávnu. Vo vzťahu k vnosom žalobkyne do BSM, tieto
žalobkyňa zatiaľ nijak nepreukázala. Poukázal na to, že práve žalobkyňa po zániku BSM predala osobné
motorové vozidlo Suzuki Vitara EČV: D., ktoré bolo nadobudnuté počas existencie BSM a peniaze

si ponechala výlučne pre svoju potrebu. Podľa jeho informácii malo byť motorové vozidlo predané
spoločnosti Auto Adam s.r.o., pričom hodnota vozidla bola podľa žalovaného približne 12.000 eur. Nie
je pravdivé tvrdenie, že žalovaný po zániku BSM neplatil alebo sa nepodieľal na úhradách splátok
spoločného hypotekárneho úveru. Žalobkyňa vyjadrila záujem o rodinný dom s pozemkami, nakoľko
má v starostlivosti spoločné maloleté deti. Pravdou je, že aj žalovaný je v dennom kontakte so svojimi

synmi, najmä mladším E.. Rovnako aj on sa o nich stará a vychováva ich. Navzájom od seba bývajú
niekoľko sto metrov a veľmi často u otca prespávajú. Spoločný rodinný dom je dvojgeneračný a po
potrebnej stavebno-technickej úprave je možné vytvoriť dva rovnocenné rodinné domy s pozemkami a
samostatnými prístupmi. Uviedol, že postavil s pomocou aj rodiny žalobkyne a priateľov tento rodinný
dom z prostriedkov pochádzajúcich z jeho zárobkov za prácu v zahraničí a spoločnej hypotéky a je

pripravený v ňom bývať a vychovávať svojich synov, preto nesúhlasí s tým, aby rodinný dom bol
prikázanýdovýlučnéhovlastníctvažalobkyne,predovšetkýmzdôvodu,žejepresvedčený,žežalobkyňa
je odhodlaná tento veľký rodinný dom predať. Považoval za vylúčené, aby žalobkyňa z vlastných
prostriedkovbolapripravenáuhrádzaťspoločnúhypotékuažalovanémuzaplatiťnáhraduzatrhovúcenuspoločných nehnuteľností z vlastných prostriedkov alebo prefinancovania hypotéky. So sumou, ktorú
žalobkyňa v rámci žaloby navrhla, nesúhlasí, nakoľko táto nezohľadňuje všeobecnú hodnotu spoločných
nehnuteľností.

3. V replike žalobkyňa uviedla, že je tu jednoznačne preukázaný simulovaný právny úkon majúci
charakter bezodplatnosti v podobe riadne spísané a podpísané darovacej zmluvy, teda existuje reálny,
zastretý právny úkon. V konaní tiež predložila výpisy z bankového účtu, z ktorého je zrejmé, že jej
otec vo viacerých platba previedol bezhotovostným prevodom darované peňažné prostriedky postupne

konečnom súčte 17 000 eur, ktoré následne používala priebežne na výstavbu rodinného domu. Pokiaľ
žalovanýpoukazujenato,žesapozánikuBSMpodieľalnaúhradáchsplátokspoločnéhohypotekárneho
úveru, zamlčal súdu, že sú proti nemu vedené exekúcie, a preto aj keď sa snažil poslať čiastočne
peňažné prostriedky na splátky hypotekárneho úveru, tak jeho splátky neboli realizované v celom
rozsahu, nakoľko mu súdny exekútor stiahol priamo z jeho bankového účtu peňažné prostriedky. Reálne
od žalovaného na splátky hypotekárneho úveru boli zaplatené tieto platby: 25.05.2022 - 142,02 eur,

22.11.2022 - 276,35 eur, 23.05.2023 - 275 eur, 21.06.2023 - 275 eur, 18.09.2023 - 10 eur, 26.09.2023 -
280 eur. Uviedla, že nie je pravdou, žeby žalovaný ako otec vychovával deti, staral sa o nich a podieľal sa
na výchove rovnako ako žalobkyňa, a to je zrejmé už zo samotného vyjadrenia, že pracuje v zahraničí.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 28P 71/2021-185 z 12.5.2022 boli maloleté deti zverené do
jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný platiť výživné. Poukázala na to, že rodinný dom nie je

dvojgeneračný, ale ide o klasický dvojpodlažný rodinný dom s piatimi izbami. Proti žalovanému sú
vedené viaceré exekúcie. Ona riadne zamestnaná, má príjem, je pripravená prevziať hypotekárny úver,
ako aj vyplatiť žalovanému vyrovnací podiel. Tiež poukázala na to, že vzhľadom k tomu, že žalovaný
riadne a včas neplatil svoju polovicu hypotekárneho úveru, boli strany sporu niekoľkokrát omeškaní, čo
bolo dôvodom, že banka pri ukončení fixácie pristúpila k navýšeniu úrokovej sadzby až na 5,29% a suma

mesačnej splátky činí 409,97 eur. Žalovaný v roku 2022 zaplatil hypotéku len 2 krát a neplatil ani výživné
na deti. Z tohto dôvodu bola nútená predať spoločné motorové vozidlo Suzuki Vitara, aby z výťažku
predaja mohla zaplatiť tieto splátky hypotekárneho úveru a vyživované deti. Voči žalovanému podala
návrh na nútený výkon exekúcie na výživné a tento bol aj odsúdený v trestnom konaní pre trestný čin
zanedbania povinnej výživy trestným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k. 3T 2/2022-45 z 21.2.2022.

Z verejne dostupných zdrojov zistila, že žalovaný neplatí ani zdravotné odvody a je uvedený ako dlžník
v zdravotnej poisťovni Union. S poukazom na uvedené mala za to, že je nemožné, aby rodinný dom bol
prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného.

4. V duplike žalovaný vo vzťahu k opakovanej argumentácii žalobkyne týkajúcej sa tvrdenej platne

darovacej zmluvy, zotrváva na svojich námietkach, v zmysle ktorých nejde u platne uzavretej kúpnej
zmluvy o simulovaný právny úkon. Kúpna zmluva bola platne uzavretá, prejavy vôle zmluvných strán
boli dostatočne určité a zmluva bola intabulovaná do katastra nehnuteľností. Žalovaný nikdy nemal
vedomosť o akejkoľvek inej zmluve týkajúcej sa spoločného pozemku. Skutočnosť, že bývalí manželia
nikdy nemali zaplatiť kúpnu cenu nerobí z kúpnej zmluvy bezodplatný právny úkon. Kúpna zmluva

predstavuje odplatný konsenzuálny zmluvný typ na rozdiel od darovacej zmluvy, ktorá je pojmovo
bezodplatným právnym úkonom. Pokiaľ ide o deklarované vnosy žalobkyne, tieto preukázané neboli.
Žalobkyňa len tvrdí, že peniaze od otca dostala. Skutočnosť, že tieto investovala do rodinného domu
z jej bankového účtu nevyplýva. Preukázať skutočný vnos do rodinného domu procesne zaťažuje
žalobkyňu, ktorá podľa mienky žalovaného túto skutočnosť doposiaľ nepreukázala. Výstavba domu po

štádium hrubej stavby bola financovaná z úveru, zvyšok financovaný zo zárobku žalovaného, pričom
bývalí manželia nikdy nemali spoločný účet. Poukázal na to, že deti sú so žalovaným na dennej báze,
pokiaľ nie je pracovne odcestovaný. Minimálne jeden zo synov je vždy s otcom aj počas víkendu od
piatku do nedele, preto zotrval na svojom stanovisku, že dom je reálne rozdeliteľný na dve samostatné
nehnuteľnosti. Nesúhlasí s prikázaním spoločných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne,

ktorá ho mieni obratom predať, pričom on sám je pripravený v dome spoločne so synmi bývať, resp. ich
v dome vychovávať a je pripravený aj na vyrovnanie žalobkyne po vykonanom dokazovaní v sume, ktorú
ustáli súd. Mal za to, že sa podieľal na úhradách nákladov spojených s chodom domácnosti, prispieval
žalobkyni na jej účet. Do finančných problémov sa dostal po realizovaní zateplenia domu z nasporených
prostriedkov a po nástupe Corona krízy počas celoštátnych karanténnych opatrení poberal len dotáciu

od štátu v rozsahu od 560 eur do 800 eur mesačne, z čoho platil inkaso, odvody SZČO, nákupy do
domácnosti.5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov A. F., C. F.,
oboznámením znaleckými posudkami G. H. I. č. 39/2023 a G. D. A. č. 84/2024 a ďalšími predloženými
listinnými dôkazmi, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že dňa 05.07.2010 bolo vydané stavebné povolenie, v roku 2019
bol rodinný dom skolaudovaný. Stavali ho 9 rokov svojpomocne, boli tam aj firmy, ale väčšina to bola
svojpomoc. Keď mala 18 rokov, mama jej povedala, že jej pozemok daruje. Zmenil sa územný plán
v obci, keď sa z poľnohospodárskej pôdy predmetný pozemok zmenil na stavebný pozemok. Keďže sa

chceli budovať, išli do Prvej stavebnej sporiteľne, kde im povedali, že darovacia zmluva je napadnuteľná,
že to nemôže ísť darom, ale že to môže byť len kúpna zmluva. Uviedla, že preto, aby splnili podmienky,
previedla jej mama kúpnou zmluvou predmetný pozemok na ňu a žalovaného. Kúpnu cenu vo výške
5000,-Sk nikdy jej matke nevyplácali. Rodinný dom skolaudovaný, avšak sú tam nedokončené veci v
interiéri,niejepostavenýplot,aniniejedokončenáfasáda.Autobolavroku2022nútenápredať,nakoľko
jej žalovaný od mája 2022 neplatil výživné a dvakrát zaplatil hypotéku v tom roku. Stavba rodinného

domu bola realizovaná z peňažných prostriedkov z poskytnutého úveru, od rodičov a z ich zárobkov.
Peňažné prostriedky jej poskytnuté na účet v rokoch 2014 až 2019 zo strany rodičov použili na nákup
materiálu, na práce (vyplácanie robotníkov), nákupu benzínu a stravu pre robotníkov, v akom pomere
uviesť nevedela. Po rozvode žalovaný prestal uhrádzať splátky úveru.

7. Z výsluchu žalovaného vyplýva, že do pojednávania netušil, že by postavil čo i len jednu tehlu na
cudzom pozemku. Rovnako uviedol, že si nie vedomý, že by peňažné prostriedky vo výške 17 000
eur boli použité na výstavbu rodinného domu. Prvý úver vo výške 45 000 eur postačoval na hrubú
stavbu.Všetkynáslednéprácebolihradenézjehopríjmovzozahraničia.Rodinnýdomniejedokončený.
Terénne úpravy sú však spravené. Pokračoval v prerábke rodinného domu, má dokonca zakúpený aj

materiál, pokiaľ ide o WC. Izby maloletých detí boli upravené až po odchode manželky zo spoločnej
domácnosti a aj balkón z detských izieb. Pokiaľ ide o auto, mali dohodu, že sa budú striedať. Prípadnú
výplatu z BSM žalobkyni by uhradil z finančných prostriedkov z predaja svojho bytu a zvyšok by mu
pomohli určití ľudia. Výstavba rodinného domu mohla byť v sume medzi 120 000 eur až 140 000 eur.
Pracoval 8 rokov zahraničí, zarobil týždenne aj 800, 900 eur. Kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve

nebola nikdy vyplatená. V čase COVID-19 prišiel o zamestnanie, preto došlo k zablokovaniu jeho účtu.

8. Z výpovede svedkyne A. F. plynie, že bola výlučnou vlastníčkou predmetného pozemku pred rokom
2008, pričom sa 10 rokov vybavovalo, aby sa pozemok zmenil na stavebný. Uviedla, že tento pozemok
chcela darovať dcére, avšak pri stavbe rodinného domu bolo potrebné vziať úver. V D. B. B. im mali

povedať, že je lepšie, keď sa predmetný pozemok prevedie kúpnou zmluvou na obidvoch manželov,
pretože sa im za daných podmienok poskytne úver vo vyššej sume. V ten istý deň preto bola zmeniť
ráno uzatvorenú darovaciu zmluvu na kúpnu zmluvu za symbolickú cenu 5 000,-Sk uzatvorenú poobede.
Kúpnu cenu však nikdy nedostala. Ďalej uviedla, že žalovanému v ten istý deň povedali, že darovacou
zmluvou to byť nemôže.

9. Z výsluchu svedka C. F. plynie, že nevie o tom, že by sa robili nejaké čachre s pozemkami. Všetkým
deťom dával z lásky peniaze v priebehu roka na účet alebo im dal hotovosť. Na aký účel žalobkyňa
použila darované finančné prostriedky, nevedel uviesť. Nemal vedomosť o to, že by jeho svokra a
manželka mala investovať do výstavby rodinného domu.

10. Manželstvo strán sporu uzavreté dňa 27.9.2008 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov
č.k.28P71/2021-185z12.5.2022.Načasporozvodesúdzverilmal.C.amal.E.doosobnejstarostlivosti
matky, upravil styk otca s maloletými deťmi a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí
každému v sume 150 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.7.2022.

11. Z LV č. XXX kat. úz. D. plynie, že parcely KN C č. 307/42 o výmere 697 m2 – trvalé trávnaté
produkty, č. 307/74 o výmere 166 m2 – zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súp. č. XXX stojaci
na parc. č. 307/74 sú zapísané vo vlastníctve strán sporu v podiele 1/1.

12. Zo znenia kúpnej zmluvy zo dňa 9.12.2008 uzatvorenej medzi predávajúcou A. F., J. I.
a stranami sporu ako kupujúcimi plynie, že predávajúca odpredávala kupujúcim do ich bezpodielového
spoluvlastníctva nehnuteľný majetok - KN C parc. č. 307/42 vo výmere 863 m2, trvalé trávnaté porasty
zapísaný na LV č. XXX a parc. č. 307/45, trvalé trávnaté porasty v podiele 65/531 zapísané na LV č.XXX, kat. úz D. za dohodnutú kúpnu cenu 5.000. –Sk (slovom: päťtisíc slovenských korún), ktorá jej
mala byť v plnej výške vyplatená, k čomu však v skutočnosti nedošlo. Kúpna zmluva bol zavkladovaná
pod V-8808/08.

13. Dňa 9.12.2008 bola do notárskej zápisnice spísaná darovacia zmluva medzi darkyňou A. F., J. I.
a žalobkyňou ako obdarovanou, predmetom ktorej bol nehnuteľný majetok - KN C parc. č. 307/42 vo
výmere 863 m2, trvalé trávnaté porasty zapísaný na LV č. XXX a parc. č. 307/45, trvalé trávnaté porasty
v podiele 65/531 zapísané na LV č. XXX, kat. úz D.. K zavkladovaniu darovacej zmluvy nedošlo.

14. Zo stanovenia hodnoty nehnuteľnosti zo dňa 14.9.2022 realitnou kanceláriou KING REAL Slovensko
s.r.o. plynie hodnota rodinného domu a predmetného pozemku vo výške 275 000 eur.

15. Zo zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „VÚB hypotéka refinančná“ reg. č. 001/261539/20-001/000
zo dňa 3.12.2020 uzatvorenej medzi VÚB ako veriteľom a stranami sporu ako dlžníkmi, že dlžníkom

bola poskytnutý úver vo výške 70 000 eur, ktorý sa zaviazali splácať v 288 mesačných splátkach.
Týmto úverom bol refinancovaný úver poskytnutý na základe zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie
„Flexihypotéka refinančná“ reg. č. 001/261538/16-001/000 (ktorý bol rovnako poskytnutý na splatenie
skôr poskytnutého úveru). Za účelom zabezpečenia predmetnej pohľadávky uzavreli zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/261539/20-001/000 z 3.12.2020, predmetom ktorej bol

rodinný dom a predmetný pozemok.

16. Zostatok úveru k 25.9.2022 bol 65 503,09 eur.

17. Z nesporných tvrdení strán sporu plynie, že ku dňu 1.7.2022, t.j. ku dňu právoplatnosti rozsudku

o rozvode manželstva bol zostatok úveru vo výške 66 055,79 eur. Nesporným boli aj tvrdenia, že
žalobkyňa uhradila na splátky úvery vyššiu sumu a dlh žalovaného voči žalobkyni činí sumu 1250,36 eur.

18. Z nesporných tvrdení strán sporu plynie masa BSM, čo sa týka hnuteľných vecí:
- biela komoda, a to sčasti masív – drevená: zostatková hodnota 150 eur,

- biela šatníková skriňa drevená: zostatková hodnota 200 eur,
- bielu lavicu s úložným priestorom: zostatková hodnota 50 eur,
- biele zrkadlo, strieborné zrkadlo: zostatková hodnota 70 eur,
- manželská posteľ biela kovová: zostatková hodnota 150 eur,
- manželská posteľ drevená kovová s nočnými stolíkmi: zostatková hodnota 250 eur,

- automatická práčka značky Samsung biela: zostatková hodnota 150 eur,
- konferenčný stolík drevený bielej farby: zostatková hodnota 30 eur,
- jeden kus tv. prijímač značky Samsung: zostatková hodnota 100 eur,
- dvojumývadlo so skrinkou bielej farby: zostatková hodnota 250 eur.

19. Nesporným je aj zahrnutie do masy BSM aj rodinného domu, sporným je však jeho zostatková
hodnota.

20. Z potvrdení o zrealizovaní transakcie plynie, že na účet žalobkyne zaslal C. F., jej otec sumy vo
výške 5000 eur (21.11.2019), 5000 eur (13.5.2019), 2500 eur (1.2.2016), 3500 eur (24.4.2015) a A. F.,

jej matka sumu vo výške 1000 eur (4.11.2014).

21. Dňa 28.6.2022 bola vydané upovedomenie o začatí exekúcie na žalovaného v pozícii povinného
na základe rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28P 71/2021-185 z 12.5.2022 na účely vymoženie
dlžného výživného a bežného výživného.

22. Trestným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 3T 2/2022-45 z 21.2.2022 bol žalovaný uznaný vinným zo
spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

23. K 15.11.2023 bol žalovaný evidovaný ako dlžník na poistnom vo výške 661,78 eur.

24. Zo znaleckého posudku súdnej znalkyne G. H. I. č. 39/2023 vyplýva, rozhodujúcim dátumom na
zistenie stavebno-technického stavu nehnuteľnosti, ku ktorému je posudok vypracovaný, je 13.11.2023.
Dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosť alebo stavba posudzovaní, je rovnako 13.11.2023. Z jeho obsahuplynie, že po dátume rozvodu (12.5.2022) bola dokončená podlaha a zábradlí gánku, boli zakúpené a
namontované dvere 5ks na poschodí. Súdna znalkyňa uvádza, že uvedené konštrukcie sú vo výpočte
považované taktiež za nedokončené a sú uvedené v tabuľke v položke dokončenosť. Súdna znalkyňa

stanovila všeobecnú hodnotu rodinného domu (235 948,94 eur) a predmetného pozemku (43 935,33
eur) spolu vo výške 280 000 eur.

25. Z príjmového a pokladničného pokladu zo dňa 09.12.2008 a 9:23 hod. vystaveného Notárskym
úradom C. K. plynie, že bola realizovaná úhrada za „Zmluva (Dohoda) N 263/2008, NZ 5 6270/2008“

vo výške 4500,-Sk.

26. Z príjmového a pokladničného pokladu zo dňa 09.12.2008 a 16:55 hod. vystaveného Notárskym
úradom C. K. plynie, že bola realizovaná úhrada za „Legalizácia- Osvedčenie pravosti podpisu
a registrácia v Notárskom centrálnom registri osvedčených podpisov1080144/2008“ vo výške 500,-Sk.

27. Zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Pavla Maťufku č. 84/2024 vyplýva, rozhodujúcim
dátumom na zistenie stavebno-technického stavu nehnuteľnosti, ku ktorému je posudok vypracovaný,
je 16.9.2020. Dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosť alebo stavba posudzovaní, je rovnako 16.9.2020. Z
jeho obsahu plynie, že začiatok užívania stavby je rok 2010. Súdny znalec stanovila všeobecnú hodnotu
rodinného domu (235 948,94 eur) a predmetného pozemku (43 935,33 eur) spolu vo výške 280 000 eur.

28. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie z účtu žalobkyne plynie, že v prospech účtu D. L. boli
realizované platby dňa 19.06.2015 vo výške 1000 eur, 16.06.2015 vo 1000 tisíc eur a 17.06.2015 vo
výške 1000 eur.

29. Spoločnosť MIRAD s.r.o. ako dodávateľ vydala odberateľovi D. L. – PD COVER dodacie listy, a to
dňa 18.05.2015 na sumu 3468,36 eur, dňa 18.11.2016 na sumu 240,62 eur, dňa 22.11.2016 na sumu
298,05 eur, dňa 24. novembra 2016 na sumu 110,87 eur, dňa 22.11.2016 na sumu 307,66 eur, dňa
18.11.2016 na sumu 262,86 eur.

30. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie debetnou kartou plynie, že z účtu žalobkyne bol realizovaný
výber z bankomatu vo výške 1300 eur.

31. Dňa 09.09.2016 bola vystavená faktúra spoločnosťou RAKY stav s.r.o. na meno žalovaného vo
výške 572,98 eur.

32. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie z účtu žalobkyne zo dňa 05.10.2016 vyplýva to izolácia platby
vo výške 572,98 eur v prospech účtu príjemcu RAKYstav.

33. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie debetnou kartou z účtu žalobkyne plynie úhrada vo výške

349,07 eur s doplňujúcou informáciou „MOBELIX SK, PO, A PRESOV“.

34. Z pokladničného dokladu zo dňa 13.04.2023 vine úhrada za dolných fix. aparat vo výške 250 eur
a dňa 30.1.2024 za horný fix. aparat 25 vo výške 260 eur.

35. Z emailovej komunikácie medzi žalobkyňou a Súkromným centrom špeciálno-pedagogického
poradenstva BambiCentrum vyplýva prihlásenie dieťaťa na intervenčné špeciálne pedagogické
stretnutia so začiatkom dňa 22.09.2022, za, ktoré bolo za september vyúčtovaných 30 eur a za
október 90 eur. Z výpisu účtu žalobkyne plynu úhrady za uvedené počnúc dňom 22.09.2022 a končiac
19.10.2023.

36. Z emailovej komunikácie medzi žalobkyňou a Hokejovou akadémiou Slávia Prešov o.z. plynie, že
poplatok je splatný do 07.02.2024 s uvedením položiek platby: február 90 eur, preprava 13.01 KK 10
eur. Z výpisu účtu žalobkyne plynú úhrady prospech Slávia Prešov počnúc dňom 03.08.2022 končiac
18.03.2024.

37. Z výpisu z účtu žalobkyne ďalej plynu úhrady školské jedálne maloletých synov za obdobie od
31.08.2022 do 19.12.2023.38. Zo zmluvy o odkúpení vozidla č. 137/22 z 28.6.2022 medzi žalobkyňou ako predávajúcou a AUTO
ADAM s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej je motorové vozidlo Suzuki Vitara vyplýva kúpna cena 12
300 eur. Finančné prostriedky mal by podľa zmluvy poukázané na účet žalobkyne.

39. Zo žiadosti o vydanie stavebného povolenia na výstavbu rodinného domu vieš zo dňa 25.06.2010
vyplýva, že žalovaný s manželkou požiadali o vydanie stavebného povolenia na novostavbu rodinného
domu v obci Podhradík na pozemku parc. č. 307/42.

40. Dňa 15.07.2010 bolo vydané stavebné povolenie žiadateľom, ktorými boli žalovaný a žalobkyňa,
na základe, ktorého sa povolila stavba nepodpivničenáho, jednopodlažného rodinného domu s využitím
podkrovia na bývanie, vodovodnú prípojku a žumpu stojaceho na pozemku parc. č. 307/42.

41. Dňa 25.06.2019 žalobkyňa a žalovaný podali na obci Podhradík návrh na vydanie kolaudačného
rozhodnutia s uvedeným predpokladaným termín ukončenia stavby 06/2019.

42. Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 28.08.2019 vydaného obcou Podhradík ako príslušným
stavebným úradom vyplýva, že sa povoľuje užívaní stavby „Rodinný dom“ umiestnenej na pozemku
parc. č. KN-C 307/74, k.ú. D. pre stavebníkov žalovaného a žalobkyňu.

43. Z LV č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, všetky kat. úz. D. plynie vlastníctvo k tam uvedeným
nehnuteľnostiach a podieloch matky žalobkyne.

44. Z LV č. XXXX kat. úz. M. J. vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. 2, 1 . posch., vchod

č. 1 s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstvo 7766/46076.

45. Z potvrdenia o disponibilnom zostatku žalobkyne plynie, že ku dňu 16.4.2024 činí 70 000 eur.

46. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 41 ods. 2 OZ, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to

zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu
sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných

dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa§148ods.1Občianskehozákonníkazánikommanželstvazanikneibezpodielovéspoluvlastníctvo
manželov.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 .

Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh
niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov

sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželovstaral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

Podľa § 628 ods. 1 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje

obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.

47. V prvom rade súd musel ustáliť masu BSM, keďže táto otázka bola medzi stranami sporu sporná,
a to čo sa týka predmetného pozemku. Spornou otázkou bolo, či kúpna zmluva, predmetom ktorej bol
predmetný pozemok, je simulovaným právnym úkonom.

48. Simulácia je predstieranie určitej vôle; vedomá nezhoda skutočnej vôle a urobeného prejavu vedúca

k neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 OZ.

49. V tomto smere súd poukazuje na názor odborných autorít cit.: „Jako obiter dictum Nejvyšší soud
dodává následující poznatky z rozhodovací činnosti, které je třeba reflektovat také při posuzování, zda
tvrzený právní úkon představuje simulované, resp. disimulované právní jednání:

1. Při výkladu právních úkonů je nepsaným pravidlem právním též předpoklad, podle něhož žádný
normotvůrce nezamýšlí dát jím tvořenému aktu absurdní nebo nerozumné důsledky. Soudy by se proto
měly při výkladu smlouvy vyhnout zejména takovému výkladu, který je pochybný, zejména s ohledem
na absurdní či problematické důsledky, k nimž vede. Soudy musejí přihlížet ke vzájemným vztahům
jednotlivých, v úvahu připadajících argumentů a jejich roli v konkrétním případě vyvážit, s ohledem na

specifika dané kauzy, a nikoliv tato kritéria aplikovat mechanicky. Takovýto přístup je zároveň přístupem
moderní judikatury, která postupně nahrazuje formálně legalistický pohled na právo pohledem, kterým
soudce usiluje poskytnout nejlépe vyargumentovanou odpověď na právní a skutkové otázky, které před
něj strany sporu staví (nález ze dne 7. dubna 2011, sp. zn. I. ÚS 2061/08).
2. Základní výkladový mechanismus je obsažen v § 35 odst. 2 obč. zák., který stanoví, že právní

úkony vyjádřené slovy je třeba vykládat nejenom podle jejich jazykového vyjádření, ale zejména též
podle vůle toho, kdo právní úkon učinil, není-li tato vůle v rozporu s jazykovým projevem. Citované
ustanovení předpokládá, že o obsahu právního úkonu může vzniknout pochybnost, a pro ten případ
formuluje výkladová pravidla, která ukládají soudu, aby tyto pochybnosti odstranil výkladem, a to
zejména gramatickým, logickým, systematickým a historickým. Kromě toho soud posoudí na základě

provedeného dokazování, jaká byla skutečná vůle účastníků v okamžiku uzavírání smlouvy. Interpretace
obsahu právního úkonu soudem podle § 35 odst. 2 obč. zák. přitom nemůže nahrazovat či měnit
již učiněné projevy vůle; použití zákonných výkladových pravidel směřuje pouze k tomu, aby obsah
právníhoúkonuvyjádřenéhoslovy,kterýučiniliúčastníci,bylvyloženvsouladusestavem,kterýexistoval
v době učinění právního úkonu. Je-li obsah právního úkonu zaznamenán písemně (jako v daném

případě), určitost projevu vůle je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán. Citovaná výkladová
pravidla se uplatní zejména v situaci, kdy účastníci řízení interpretují obsah právního úkonu odlišným
způsobem. Soud při úsudku o skutečné vůli toho, kdo právní úkon učinil, přihlédne zejména k účelu
tohoto právního úkonu, k okolnostem, za jakých k němu došlo, a k následnému chování toho, kdo úkon
učinil.

3. V případě zjišťování vůle účastníků smlouvy je nezbytné kromě samotné smlouvy vyslechnout
účastníky smlouvy, resp. všechny osoby, které se zúčastnily uzavření tohoto právního úkonu a mohou
tak soudu zprostředkovat informace nejen o vlastním průběhu sepisu předmětné smlouvy, ale také
o důvodech, stimulu, proč k takovému jednání přistoupily. Pokud se účastníci ve svých výpovědích
podstatně liší ohledně okolností, vlastním průběhu či snad o tehdy jejich projevené vůli v době

uzavírání posuzované smlouvy, je nezbytné, aby si soud na základě provedeného dokazování (po
případné předchozí procesní signalizaci vůči tomu kterému účastníku o jeho důkazním břemenu k jím
učiněnému skutkovému tvrzení, které je z hlediska právního posouzení věci zásadně významné) zákonuodpovídajícím způsobem (§ 132 o. s. ř.) zajistil patřičný skutkový podklad, který je nezbytný pro meritorní
rozhodnutí coby důsledek realizovaného právně kvalifikačního závěru.
4. Při výkladu jednotlivých smluvních ujednání soudy musejí postupovat nanejvýš citlivě a obezřetně,

aby v co nejširší míře ctily autonomní vůli smluvních subjektů, na níž je třeba klást důraz. Podstatou
takového postupu je pak především zajištění důvěry a legitimního očekávání potencionálně dotčených
subjektů s tím, že výsledek by měl být slučitelný s obecnou představou spravedlnosti.
5. Výklad projevu vůle ve smlouvě se musí řídit logikou věci, neboť bylo by absurdní naopak vycházet při
posuzováníplatnostiprojevenévůleúčastníkůsmlouvyztoho,žesmluvnístranysepřiuzavřenísmlouvy

logicky nechovaly. Tedy pochopení smyslu a účelu chování účastníků jimi uzavřeného právního úkonu
je nezbytné primárně vztahovat časově k okamžiku jeho vzniku (existenci), při již vyslovené presumpci,
že účastníci se při uzavírání smlouvy chovají logicky, což v podmínkách písemného právního úkonu
presumuje, že to, co bylo účastníky vloženo do smlouvy, také odpovídá jejich projevené vůli takovou
smlouvou založit předmětný závazkový právní vztah.
6. Tvrdí-li jeden či oba účastníci smlouvy, že jimi učiněný právní úkon nevyjadřuje jejich pravou vůli,

resp. simuluje formálně navenek jejich ve smlouvě vyjádřenou vůli, neboť ve skutečnosti uzavřenou
smlouvou je disimulován jiný právní úkon, je nezbytné, aby si soud pro závěr, že projevený právní
úkon neodpovídá pravé vůli účastníků, zajistil nezbytný skutkový podklad, k němuž může dospět za tím
účelem realizovanou nezbytnou důkazní verifikací, tedy při důsledném zhodnocení důkazů jednotlivě
a všech důkazů v jejich vzájemné souvislosti, s pečlivým přihlížením ke všemu, co vyšlo za řízení

najevo, včetně toho, co uvedli účastníci. Klíčem k řešení takto vzniklé procesní situace bude zpravidla
pro soud poznání stimulu tvrzeného právního jednání účastníků, jimi tvrzeného důvodu, proč nakonec
navenek formálně projevili zcela jinou vůli, než kterou v daný okamžik skutečně měli, neboť (v zásadě)
platí, že důvod je počátkem i obsahem právního jednání (causa est origo et materia negotti), takže
poznání (pochopení) důvodu uzavření smlouvy předznamenává pochopení toho, co účastníci chtěli

smlouvou skutečně mezi sebou právně uspořádat, obzvláště pokud (s menším či větším časovým
odstupem od uzavřené smlouvy) následně tvrdí, či jeden z nich, že tato smlouva je toliko důsledkem
jejich simulovaného právního jednání.
7. Je-li (ohledně právně významných okolností) rozpor mezi písemným vyjádřením a výslechem
účastníka smlouvy (ať již v pozici účastníka řízení či svědka), je na soudu, aby v procesu zhodnocení

důkazů, přihlížeje ke všemu, co v řízení vyšlo najevo, zjistil právně významné okolnosti, tj. na podkladě
přiznané validity těm kterým informacím vyplývajícím z toho které důkazu učinil předmětná dílčí skutkové
zjištění, a současně v odůvodnění písemného vyhotovení svého rozsudku (logicky) vyložil, proč ohledně
jiných informací takto nepostupoval.
8. V případě posuzování, zda předmětný majetek náleží do SJM (případně do tzv. masy zaniklého,

avšak dosud nevypořádaného SJM), je nutno vycházet z toho, že pokud není prokázán opak, má
se za to, že majetek nabytý a závazky vzniklé za trvání manželství tvoří společné jmění manželů (§
144 obč. zák.). Důkazní břemeno ohledně určitých skutečností leží na tom účastníku řízení, který z
existence těchto skutečností vyvozuje pro sebe příznivé právní důsledky; jde o toho účastníka, který
existenci těchto skutečností také tvrdí. Na účastníkovi, který tvrdí, že určitá věc je ve SJM, leží důkazní

břemeno, že věc byla nabyta za trvání manželství; pokud se toto nabytí prokáže a druhý z manželů
tvrdí skutečnosti, které i v takovém případě věc ze společného jmění vylučují, bude na něm důkazní
břemeno ohledně těchto skutečností prokázat (srov. např. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 19. září
2005, sp. zn. 22 Cdo 2615/2004, nebo usnesení téhož soudu ze dne 25. března 2015, sp. zn. 22 Cdo
1506/2013).Vpřípadě,žebymanželneunesldůkazníbřemenovtomsměru,žejímuzavřenánapř.kupní

smlouva nepředstavuje simulovaný právní úkon, avšak bylo by prokázáno jeho tvrzení, že kupní cenu
prodávajícímu za předmět koupě nezaplatil, je povinností soudu zabývat se i tím, zda za takto zjištěné
skutkové situace přesto došlo k nabytí předmětu koupě (např. nemovité věci) do SJM či nikoliv (k tomu
srov. např. Spáčil, J.: Tři aktuální sporné otázky společného jmění manželů, Soudní rozhledy č. 3/2008.
str. 84).“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 2178/2016 z 9.11.2016).

50. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že predpokladom platnosti zastretej (disimulovanej) zmluvy o
prevode vlastníctva nehnuteľnosti (§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka) je okrem iného jej uzatvorenie
v písomnej forme a tými istými účastníkmi ako zastierajúca (simulovaná) zmluva (rozhodnutie č. 1
uverejnené v Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021, na posúdenie), na veci to nič nemení.

Súd totiž v súdenej veci neposudzuje predovšetkým platnosť zastretého právneho úkonu (darovacia
zmluva), ale platnosť simulovaného právneho úkonu (kúpna zmluva – od ktorého žalovaný odvodzuje,
že predmetný pozemok patrí do BSM).51. V konaní bolo preukázané, že v rovnaký deň, t.j. 9.12.2008 boli realizované dva právne úkony.
Išlo jednak o darovaciu zmluva medzi matkou žalobkyne ako darkyňou a žalobkyňou ako obdarovanou
spísanou vo forme notárskej zápisnice u notárky C. K., predmetom ktorej bol predmetný pozemok.

K spísaniu darovacej zmluvy došlo najneskôr o 9:23 hod., keďže v uvedený okamih bola realizovaná
úhrada za jej spísanie zo strany účastníkov zmluvy, čo plynie z pokladničného dokladu. Následne bola
medzi matkou žalobkyne ako predávajúcom a žalobkyňou a žalovaným ako kupujúcimi uzatvorená
kúpna zmluvy, predmetom ktorej bol predmetný pozemok. Kúpna cena mala byť v zmysle znenia kúpnej
zmluvy vyplatená pred podpisom zmluvy. K overeniu podpisom na kúpnej zmluvy došlo niekedy okolo

16:55 hod., keďže v tom čase bol overený podpis predávajúcej na kúpnej zmluve na Notárskom úrade
C. K., čo plynie z pokladničného dokladu.

52. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, a to výsluchom žalobkyne a svedkyne A. F., že
vôľou svedkyne nebolo uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobkyňou a jej manželom. Žalobkyňa i svedkyňa
A. F. v zhode logicky popísali dôvod (lepšie úverové podmienky), prečo pôvodne uzatvorená darovacia

zmluva nebola zavkladovaná a prečo naoko zvolili iné riešenie.

53. Rovnako je preukázané, že napriek zneniu kúpnej zmluvy, a to citujúc čl. II.: „Predávajúca A. F., J. I.
odpredávam vyššie menovaným kupujúcim manželom, A. B. C., J. F. a C. C., J. C. do ich bezpodielového
spoluvlastníctva nehnuteľný majetok popísaný v bode I. tejto zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu 5.000. –

Sk(slovom:päťtisícslovenskýchkorún),ktorámibolavplnejvýškevyplatená.“,kúpnacenanikdynebola
predávajúcej uhradená. Tento úmysel (uhradenie kúpnej ceny) účastníci zmluvy nikdy nemali. Nemali
ho teda ani v čase uzatvárania kúpnej zmluvy, keď všetkým účastníkom zmluvného vzťahu (žalobkyni,
žalovanému i svedkyni A. F.) muselo byť zrejmé, že ustanovenie zmluvy nekorešponduje s realitou a k
vyplatenie kúpnej ceny pred jej spísaní nedošlo a nebolo tomu tak ani do času rozhodovania súdu.

Odplatnosť je pritom imanentným znakom kúpnej zmluvy a uvedenie kúpnej ceny v kúpnej zmluve je
obligatórnou náležitosťou tohto zmluvného typu.

54. S poukazom na fiktívne stanovenú kúpnu cenu (ktorá v čase uzavretia zmluvy nebola uhradená –
čo je v rozpore so znením kúpnej zmluvy a čoho si účastníci zmluvného vzťahu boli vedomí) považoval

súd uzavretú kúpnu zmluvu za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie. Uzavretá
kúpna zmluva síce navonok obsahuje podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej
cene), avšak vôľa účastníkov zmluvného vzťahu nezahŕňala dohodu o cene, ale teda vôľová zložka
zahŕňala podstatnú náležitosť darovacej zmluvy, ktorou je bezodplatnosť, ktorá sa však nepremietla do
písomnej podoby. Kúpna zmluva je preto neplatným právnym úkonom. Strany sporu preto predmetné

pozemky do BSM na základe neplatnej kúpnej zmluvy nenadobudli.

55. V tomto smere súd poukazuje na odborný názor cit.: „Problematikou vztahu simulované kupní a
disimulované darovací smlouvy se dovolací soud již vícekrát zabýval. V rozsudku ze dne 4. září 2002,
sp. zn. 22 Cdo 101/2001, publikovaném pod č. C 1410 ve svazku 20 Souboru rozhodnutí Nejvyššího

soudu, vydávaného nakladatelstvím C. H. Beck, uvedl: „V případě, že účastníci uzavřeli simulovanou
písemnou kupní smlouvu ohledně nemovitosti, kterou chtěli zastřít darování této nemovitosti, není
darovací smlouva platná, pokud nebyla uzavřena písemně tak, že by z jejího znění plynulo, že šlo o
darování“. Viz též rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 10. 5. 2000, sp. zn. 22 Cdo 102/99, publikovaný v
Soudníchrozhledech,2000,č.8.Vdanémpřípadězesmlouvyopřevodunemovitostírozhodněneplyne,

že by úmyslem účastníků byl bezúplatný převod nemovitostí, tj. uzavření darovací smlouvy; rozhodnutí
odvolacího soudu je tak v souladu s citovanými rozhodnutími dovolacího soudu. K námitce týkající se
zásady,ženikdosenemůžedovolávatvlastnínepoctivosti(nemoturpitudinemsuamallegansauditur)se
poznamenává, že tato zásada chrání poctivou stranu proti nepoctivé; v daném případě věděly o simulaci
obě strany.“ (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1917/2004 z 2.3.2005).

56. Pokiaľ žalovaný poukazuje na návrhy na vydanie stavebného povolenia, stavebné povolenie,
návrh na vydanie kolaudačné rozhodnutia a kolaudačné rozhodnutie, v tomto smere treba uviesť,
že uvedené nemá vplyv na posúdenie vôle pri prevodných zmluvách, Uvedeným sa totiž preukazuje
jedine skutočnosť, ktorá je však v konaní nespornou, vôľa strán sporu bola zhotoviť rodinný dom do

BSM (originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva). Keďže v našom právnom poriadku neplatí
zásada superficies solo cedit („vrch ustupuje spodku“), skutočnosť, že rodinný dom mal byť postavený
na predmetnom pozemku nepreukazuje vlastníctvo predmetného pozemku zhotoviteľov stavby (strán
sporu). Taká skutočnosť z obsahu listín napokon ani neplynie.57. Žalovaný sa ďalej bráni, že aj v prípade, ak by aj kúpna zmluva bola neplatná, žalovaný by predmetný
pozemok vydržal.

58. V tomto smere súd rovnako poukazuje na odborný názor cit.: „Nabytí věci oběma manžely do
jejich bezpodílového spoluvlastnictví vydržením předpokládá dobrou víru obou, že jim oběma jako
bezpodílovým spoluvlastníkům věc patří, a to po celou zákonem stanovenou dobu nepřetržité držby.
Vzhledem k uplatnění principu solidarity je z hlediska zlé víry třeba pohlížet na manžele tak, že zlá víra i

jen jednoho z nich vylučuje oprávněnou držbu, která by podle právní skutečnosti, o kterou se tato držba
opírá, měla vyústit v nabytí věci do SJM (porov. rozsudok Najvyššieho súdu zo dň 31.10.1996, sp. zn.
3 Cdon 231/96, publikovanom v Soudních rozhledech č. 2/1997, tiež rozsudok Najvyšieho súdu Českej
republiky sp. zn. 22Cdo 4709/2009 z 23.8.2011).

59. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že u žalobkyne je vykonaným dokazovaním preukázaná

absencia dobrej viery vo vzťahu k možnej úvahe o nadobudnutia predmetného pozemku do BSM
vydržaním. Nadobudnutie predmetných pozemkov do BSM je za preukázaného skutkového stavu
nemožné.

60. Súd sa musel vyporiadať so spornou otázkou týkajúcou sa zostatkovej hodnoty rodinného domu. Do

konania predložili tak žalobkyňa, ako i žalovaný znalecké posudky.

61.Pravidláhodnoteniadôkazovsúupravenévčlánku15ZákladnýchprincípovCSP,akoajv§191CSP.
Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy (tzv. voľné hodnotenie dôkazov), a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žiaden dôkaz pritom nemá predpísanú zákonnú silu. Pri

hodnotení znaleckého posudku platí, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej
správnosti; súd však hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické
odôvodnenieznaleckéhonálezuajehosúladsostatnýmivykonanýmidôkazmi.Zjudikátupublikovaného
pod R 45/1984 vyplýva, že ak má súd pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi
závermi o tej istej otázke, musí zhodnotiť, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho

rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého posudku.

62. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať právny názor, podľa ktorého pri
oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM,
avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu (R 42/1972).

63. Žiada sa zopakovať, že rozsudok o rozvode manželstva strán sporu nadobudol právoplatnosť dňa
1.7.2022.

64. Žalovaný sa v tomto smere dôvodne bránil proti predloženému znaleckému posudku zo strany

žalobkyne súdnym znalcom Ing. Maťufkom č. 84/2024, že tento nie je vypracovaný zo stavu
nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM, t.j. k 1.7.2022. Z predmetného znaleckého posudku vyplýva, že
rozhodujúcim dátumom pre zistenie stavebnotechnického stavu je dátum 16.9.2020. Plynie z neho
ďalej, že dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosť alebo stavba ohodnocuje je 16.9.2020. S poukazom na
vyššie citovanú judikatúru súd nemôže prihliadať na závery tohto znaleckého posudku, nakoľko súd je

povinný vychádzať z ceny nehnuteľností v čase vyporiadania BSM (jún 2024) a stavu ku dňu zániku
BSM (1.7.2022). Treba prisvedčiť aj námietkam žalovaného v smere, že znalecký posudok vychádza
zo skutkového stavu, ktorý nekoreluje s realitou, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že stavba bola vo výstavbe od roku 2012 (samotný výsluch žalobkyne), teda z logiky veci plynie, že je
nemožné počiatok užívania stavby datovať v roku 2010.

65. Uvedenú argumentáciu však súd nevyhnutne musel rovnako aplikovať aj na samotný znalecký
posudok G. H. I. č. 39/2023 predloženým žalovaným. Z tohto znaleckého posudku plynie, že dátum,
ku ktorému je posudok vypracovaný (rozhodujúci na zistenie stavebno-technického stavu) je uvedený
13.11.2023 a dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosť alebo stavba posudzuje je rovnako uvedený

13.11.2023. Zo samotnej poznámky v tomto znaleckom posudku na str. 6 plynie cit.: „V zmysle rozsudku
OkresnéhosúduvPrešovč.28P71/2021-185bolomanželstvorozvedené12.05.2022.Potomtodátume
bola dokončené podlaha a zábradlie gánku, boli zakúpené a namontované dvere v počte 5 na poschodí.
Uvedené konštrukcie sú vo výpočte považované taktiež za nedokončené a sú v tabuľke v položkeDokončenosť.“ Rovnako z výsluchu žalovaného plynie, že pokračoval v prerábke rodinného domu.
Súdnyznalectedaneurčilhodnoturodinnéhodomukstavukudňuzánikumanželstva,aleprihliadolajna
ďalšie úpravy vykonávané po tomto dátume, čo plynie z jeho záverov. S poukazom na vyššie citovanú

judikatúru súd nemôže prihliadať ani na závery tohto znaleckého posudku, nakoľko súd je povinný
vychádzať síce z ceny nehnuteľností v čase vyporiadania BSM (čo by 11/2023 súd akceptoval), avšak
musí zároveň vychádzať zo stavu ku dňu rozvodu manželstva (k 1.7.2022), na čo nebolo prihliadané.

66. V súdenej veci boli zo strany strán sporu predložené znalecké posudky, ktoré nereflektujú judikatúru

najvyšších súdnych autorít, preto z nich súd nemohol vychádzať.

67. Vzhľadom k tomu, že strany sporu nemali návrhy na doplnenie dokazovania v tomto smere a súd
v kontradiktórnom procese v zásade nemôže vykonávať dôkazy bez návrhu (aplikácia výnimky z tohto
pravidla nebola dôvodná), musel vychádzať z nespornosti zostatkovej hodnoty rodinného domu.

68. Súd vychádzal zo záveru, že predloženými znaleckými posudkami nebola preukázané hodnota
rodinného domu vychádzajúc zo stavu vecí ku dňu zániku BSM a z ceny v čase, kedy dochádza
k vyporiadaniu. Žalobkyňa ako cenu rodinného domu určila (tvrdila) vo výške 205 020,57 eur a žalovaný
vo výške 261 294,51 eur. Vychádzajúc z nespornej hodnoty súd musel konštatovať, že vychádzal
z hodnoty rodinného domu vo výške 205 020,57 eur ako jedinej nespornej hodnoty v zmysle, že takúto

hodnotu rodinný dom podľa zhodných tvrdení strán sporu určite dosahoval. Ako už bolo vyššie uvedené
vykonaným dokazovaním nebola preukázaná vyššie hodnota vzhľadom na nemožnosť prihliadania súdu
na závery znaleckých posudkov.

69. Masa BSM čo sa týka hnuteľných vecí a ich zostatkovej hodnoty nebola medzi stranami sporná,

preto súd pri rozhodovaní zo zhodných tvrdení strán sporu vychádzal.

70. Do masy BSM preto patrí:
· nehnuteľné veci
- rodinný dom – 205 020,57 eur

· hnuteľné veci:
- biela komoda a to sčasti masív – drevená: zostatková hodnota 150 eur,
- biela šatníková skriňa drevená: zostatková hodnota 200 eur,
- bielu lavicu s úložným priestorom: zostatková hodnota 50 eur,
- biele zrkadlo, strieborné zrkadlo: zostatková hodnota 70 eur,

- manželská posteľ biela kovová: zostatková hodnota 150 eur,
- manželská posteľ drevená kovová s nočnými stolíkmi: zostatková hodnota 250 eur,
- automatická práčka značky Samsung biela: zostatková hodnota 150 eur,
- konferenčný stolík drevený bielej farby: zostatková hodnota 30 eur,
- jeden kus tv. prijímač značky Samsung: zostatková hodnota 100 eur,

- dvojumývadlo so skrinkou bielej farby: zostatková hodnota 250 eur.

71. Následne sa súd musel vysporiadať s transformáciou majetkovej hodnoty auta Suzuki Vitara na
finančné prostriedky vo výške 12 300 eur, ktoré žalovaný žiadal vyporiadať. Žalobkyňa sa v konaní
bránila tým že finančné prostriedky z predaja použila na potreby rodiny. Je nepochybné, že finančné

prostriedky vo výške 12 300 eur patrili do BSM.

72. Súd v tomto smere poukazuje na to, že ku predaju predmetného motorového vozidla došlo dňa
28.6.2022, čo plynie zo zmluvy o odkúpení vozidla č. 137/22. Opätovne však musí zopakovať, že
k zániku manželstva došlo dňa 1.7.2022, t.j. 3 dni po transformácii majetku nesporne patriaceho do BSM.

73. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa musí týkať všetkého majetku
existujúceho ku dňu jeho zániku. Vzhľadom na uvedené zistenia súd konštatuje, že ku dňu zániku
manželstva (1.7.2022) existovali finančné prostriedky vo výške 12 300 eur, ktoré súd musí vyporiadať.

74. Žalobkyňa nedôvodne namietala, že finančné prostriedky, ktoré boli získané predajom, boli použité
na potreby rodiny, nakoľko do konania predložila listinné dôkazy, ktoré preukazujú platby na potreby
rodiny po zániku manželstva, na ktoré súd nemôže prihliadať. Išlo o pokladničné doklady týkajúce sa
zubného strojčeka z 13.4.2023 a 30.1.2024, úhrady za plánované intervenčné špeciálno-pedagogickéstretnutia za obdobie od 09/2022 do 12/2022, výpisy z účtu s detailmi transakcií počínajú 22.9.2022,
resp. 3.8.2022, platobný predpis na úhradu splatný 7.2.2024.

75. Z odborného názoru totiž plynie cit.: „Jestliže jeden z manželů nakládá s úsporami, které jsou v
zákonném majetkovém společenství způsobem, který je v rozporu s § 145 odst. 2 obč. zák., pak k tomuto
úkonu za předpokladu, že s tím druhý účastník vyslovil právně relevantním způsobem nesouhlas, nelze
přihlížet a úspory je třeba zařadit do masy společného jmění a vypořádat. Jestliže účastník peníze z účtu
bez souhlasu druhého účastníka za trvání manželství vybral a spotřeboval pro sebe, je třeba vybranou

částku zařadit do společného jmění účastníků a vypořádat ji (k tomu srovnej rozsudek Nejvyššího
soudu České republiky ze dne 17. ledna 2001, sp. zn. 22 Cdo 2433/99, uveřejněný v Souboru civilních
rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu, C. H. Beck, pod pořadovým č. C 45). Důsledky nakládání se
společným majetkem, které je v rozporu s § 145 odst. 2 obč. zák., musí jít k tíži toho z manželů, který s
majetkem takto nakládal. Jestliže tedy jeden z manželů bez souhlasu druhého a v rozporu s § 145 odst.
2 vybere z účtu u peněžního ústavu peníze, pak při vypořádání společného jmění nelze přihlížet k tomu,

že ten, kdo peníze vybral, je ztratil nebo mu byly odcizeny (resp. je pozbyl za nezjištěných okolností).
I v tomto případě je třeba k těmto peněžním prostředkům přihlédnout při vypořádání, a to k tíži toho,
kdo s nimi protiprávně nakládal (k tomu srovnej rozsudek Nejvyššího soudu České republiky ze dne 14.
března 2011, sp. zn. 22 Cdo 2465/2010, uveřejněný v časopise Právní rozhledy č. 12, ročník 2011, str.
452). Prostředky tvořící společné jmění manželů může každý z manželů vybírat z účtu a používat pro

běžnou spotřebu. Proto při vypořádání společného jmění manželů soudem nelze přihlížet k částkám,
které byly vybrány z účtu, na němž byly uloženy úspory manželů, a spotřebovány za trvání manželství,
pokud ovšem nešlo o prostředky vynaložené na výlučný majetek jednoho z manželů nebo o prostředky,
s nimiž bylo nakládáno v rozporu s § 145 odst. 2 obč. zák. Jde tedy o posouzení toho, zda nakládání
s majetkem v konkrétním případě tvoří obvyklou správu majetku ve společném jmění manželů. Na to,

zda právní úkon manžela je ve smyslu § 145 odst. 2 obč. zák. obvyklou správou majetku ve společném
jmění manželů, či ji přesahuje, je třeba usuzovat z konkrétních majetkových poměrů manželů, je však
třeba přihlížet i k obecným zvyklostem. To, zda v konkrétní věci jde vzhledem k majetkovým poměrům
manželů o obvyklou správu, ponechává zákon na úvaze soudů rozhodujících o vypořádání společného
jmění manželů; jejich úvahu by mohl dovolací soud přezkoumat, jen pokud by byla zjevně nepřiměřená.

Výběr prostředků z účtu nemůže být neplatným právním úkonem, a to ani v případě, že se vymyká
obvyklé správě společného majetku. Samotný výběr z účtu takto kvalifikován být nemůže; přesahuje-
li však následné nakládání s vybranými prostředky rámec obvyklé správy, pak k němu nelze přihlížet,
a tyto prostředky je třeba zařadit do společného jmění manželů a vypořádat (k tomu srovnej usnesení
Nejvyššího soudu ze dne 25. září 2012, sp. zn. 22 Cdo 4021/2010, uveřejněné v časopise Soudní

rozhledy č. 2, ročník 2013, str. 62). K těmto závěrům se Nejvyšší soud následně souhrnně přihlásil v
usnesení ze dne 25. března 2013, sp. zn. 22 Cdo 2150/2011, uveřejněném na internetových stránkách
Nejvyššíhosoudu–N.).VtomtorozhodnutíNejvyššísouddálezdůraznil,žetohomanžela,kterýfinanční
prostředky z účtu u peněžního ústavu vybere, tíží povinnost tvrzení a důkazní břemeno ohledně toho,
jakým způsobem s takovými prostředky naložil. V případě, že takto získané částky spotřeboval pro sebe

či způsobem, který nepředstavuje uspokojování potřeb rodiny a je v souladu s institutem společného
jmění manželů, případně tuto částku žalovaný nespotřeboval a ke dni zániku společného jmění manželů
jí disponoval, je třeba ji vypořádat jako součást společného jmění manželů. Druhý z manželů, který se
vypořádání těchto prostředků domáhá, nenese důkazní břemeno ohledně tvrzení, že předmětná částka
nebyla ke dni zániku společného jmění manželů spotřebována. Jeho povinnost tvrzení a povinnost

důkazní se v daném směru omezuje na prokázání, že taková částka byla nabyta za trvání manželství a
druhým manželem z účtu u peněžního ústavu vybrána, případně na vyjádření souhlasu či nesouhlasu
při zjištění, jakým způsobem bylo s takto vybranými finančními prostředky naloženo.

76. Predmetom vyporiadania BSM sú aj pasíva – zostatok úveru vedeného vo VÚB a.s.. V tejto časti

sú tvrdenia strán sporu nesporné, preto z nich súd vychádzal. Z nesporných tvrdení strán sporu plynie
zostatok úveru ku dňu zániku manželstva (k 1.7.2022) vo výške 66 055,79 eur.

77. Rovnako z nesporných tvrdení strán sporu plynie, že ku dňu 20.5.2024 činí dlh žalovaného na
úhrade splátkach úveru výšku 1250,36 eur, ktoré je nevyhnutné v zmysle judikatúry zohľadniť (porov.

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 243/2021 zo dňa 28.2.2023 cit: „V
podobných súvislostiach je potrebné posúdiť aj v čase súdneho rozhodovania už uhradený spoločný dlh
sporových strán, ktorý reálne existoval ku dňu zániku BSM. Najvyšší súd v tomto ohľade vychádzal (aj)
z nosných dôvodov rozhodnutia českého najvyššieho súdu sp. zn. 22Cdo/14/2006. Ak bol spoločný dlhsporových strán uhradený až po zániku BSM, potom v prípade jeho uhradenia pred rozhodnutím súdu
o vyporiadaní sa žiadnemu z účastníkov k úhrade už neprikazuje, pretože prikázať možno iba existujúci
majetok; nie je totiž možné rozhodnutím súdu (výrokom jeho rozhodnutia) prikazovať už uhradený dlh, či

zaniknutú pohľadávku resp. zničenú vec. Pokiaľ sa niektorý z manželov po rozvode manželstva podieľal
na zaplatení spoločného dlhu zo svojich výlučných prostriedkov, zohľadní sa táto skutočnosť v rámci
celkového vyporiadania podľa § 150 OZ (zo svojho na spoločné, pozn.). Zároveň platí, že „cenu v čase
rozhodovania" predstavuje v takomto prípade - od zániku BSM uhradenú výšku tak istiny úveru, ako aj
jeho príslušenstva (úroku).

78. Poslednou otázkou, s ktorou sa súd musel vysporiadať, je žalobkyňou navrhované vyporiadanie
vnosov.

79. Dôkazné bremeno zaťažuje stranu sporu, ktorá tvrdí, že sa na spoločný majetok niečo vynaložilo
z jej oddeleného majetku, v súdenej veci išlo o žalobkyňu.

80. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže

splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP, alebo preto, že takáto skutočnosť
nemohla byť preukázaná vôbec).

81. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého

rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho je, že tvrdenie strany nie je
preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe navrhnutých dôkazov, je pre
stranu nepriaznivé rozhodnutie.

82. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli

v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou
povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy

potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola
inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej
povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a
dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané

ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre
stranu nepriaznivé rozhodnutie. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem
na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP) a povinnosť dôkazná (§ 132 CSP) pre obe strany
sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.

83. Z vykonaného dokazovania nebola preukázaná existencia vnosu z výlučného majetku žalobkyne
do spoločného majetku v BSM. Preukázanie skutočnosti, že žalobkyni boli darované v priebehu rokov
finančné prostriedky v celkovom úhrne vo výške 17 000 eur nepreukazuje ich následné vynaloženie ako
jej výlučného majetku na majetok patriaci do BSM.84. Naviac žalobkyňa pri svojej výpovedi uviedla, že stavba rodinného domu bola financovaná aj z úveru
a zo zárobkov strán sporu. Rovnako z jej výpovede plynie, že s ňou tvrdených finančných prostriedkov

vo výške 17 000 eur mali byť okrem nákupu materiálu aj financované platby robotníkom a použili ich
aj na nákup benzínu, stravu pre robotníkov. V akom pomere však uviesť nevedela. Za vnos nemožno
považovať úhradu nákladov na zakúpenie stravy pre robotníkov ani platby za benzín. Naviac z výpovede
otca neplynie, že by mal znalosť v tom smere, na aký účel budú darované finančné prostriedky použité.

85. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa súdu preukázala tok finančných prostriedkov v smere, že
vzhľadom na jej výpoveď, že stavba bola financovaná aj z úveru, či príjmov oboch manželov, aký bol
na jej účte zostatok finančných prostriedkov, resp. v akej výške bol následne v čase poskytnutia daru
a v čase vyplácania – pána L., firmy Rakystav.

86. Pokiaľ ide o platbu spoločnosti MOBELIX súd poukazuje na to, že keďže nie je zrejmé, čo sa touto

transakciou uhrádzalo, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že ide o vnos do rodinného domu, preto aj
z tohto dôvodu súd nemohol prihliadať na uvedený výdavok ako vnos v dôsledku neunesenia dôkazného
bremena.

87. Zhŕňajúc vyššie uvedené masu BSM tvoria aktíva v zostatkovej hodnote vo výške 218 720,57 eur :

- rodinný dom – 205 020,57 eur
- biela komoda a to z časti masív – drevená: zostatková hodnota 150 eur,
- biela šatníková skriňa drevená: zostatková hodnota 200 eur,
- bielu lavicu s úložným priestorom: zostatková hodnota 50 eur,
- biele zrkadlo, strieborné zrkadlo: zostatková hodnota 70 eur,

- manželská posteľ biela kovová: zostatková hodnota 150 eur,
- manželská posteľ drevená kovová s nočnými stolíkmi: zostatková hodnota 250 eur,
- automatická práčka značky Samsung biela: zostatková hodnota 150 eur,
- konferenčný stolík drevený bielej farby: zostatková hodnota 30 eur,
- jeden kus tv. prijímač značky Samsung: zostatková hodnota 100 eur,

- dvojumývadlo so skrinkou bielej farby: zostatková hodnota 250 eur,
- finančné prostriedky vo výške 12 300 eur.

88. Pasíva BSM tvoril zostatok úveru vo výške 66 055,79 eur.

89. Súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne rodinný dom a hnuteľné veci, ktoré strany sporu
zaradili do masy BSM. Napriek počiatočným nesúhlasom žalovaný napokon súhlasil, aby rodinný dom
(on navrhoval spolu s pozemkami – u ktorých však súd ustáli, že nie sú súčasťou BSM) vrátane
hnuteľných vecí pripadli do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá uvedený spôsob vyporiadania BSM
od počiatku navrhovala. Súd jej návrh vzhliadol ako dôvodný poukazujúc na to, že žalobkyňa má vo

výlučnej osobnej starostlivosti maloleté deti, ktoré majú v rodinnom dome svoje detské izby, no toho
času žijú so žalobkyňou u starých rodičov. Nebolo možné prehliadnuť ani tú skutočnosť, že pozemok, na
ktorom je rodinný dom postavený, vzhľadom na konštatovanú simuláciu právne úkonu, je vo vlastníctve
matky žalobkyne. Žalobkyňa tiež preukázala svoju kredibilitu zostatkom na účte.

90. Zároveň žalobkyňa prevzala zostatok úveru vo výške 66 055,79 eur.

91. Žalobkyni pripadli titulom vyporiadania BSM do výlučného vlastníctva aktíva vo výške 218 720,57
eur a prebrala záväzok vo výške 66 055,79 eur. Vyporiadací podiel, ktorý by bola žalobkyňa povinná
uhradiť žalovanému činí 76 332,39 eur / výpočet: (218 720,57 eur – 66 055,79 eur)/2.

92. Vzhľadom k tomu, že po právoplatnosti rozvodu manželstva žalobkyňa uhradila na splátkach úveru
vyššiu časť, dlh žalovaného na splátkach úveru v nespornej výške činil 1250,36 eur voči žalobkyni,
preto súd túto sumu odpočítal od vyrovnacieho podielu, ktorý má žalobkyňa žalovanému uhradiť
titulom vyporiadania BSM, nakoľko v zmysle judikatúry sa musí zohľadniť stav (zostatok) úveru ku dňu

vyporiadania (a to bez ohľadu na to, že výrok rozsudku nezaväzuje veriteľa v súlade s ust. § 228 CSP).
Žalobkyňa je preto povinná uhradiť žalovanému za vyporiadanie BSM sumu vo výške 75 082,03 eur
(76 332,39 eur – 1250,36 eur).93. Uvedenú sumu súd uložil žalobkyni uhradiť žalovanému v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku,
čo považuje za primeranú vzhľadom na preukázanie kredibility do výšky 70 000 eur výpisom z účtu.

94. Majúc na zreteli uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

95. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

96. Žiadna zo strán nemala vo veci úspech a navyše bolo vychádzané aj z charakteru tohto konania,
ktorým sa rieši vyporiadanie spoluvlastníctva oboch strán, preto stranám sporu súd náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.