Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 28, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/66/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215198
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:2116215198.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Ľ. R., narodenej X. Y. XXXX, M., A. XXXX/XXX,
2/ V. R., narodenej XX. I. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 3/ C. R., narodenej XX. L. XXXX, M., A. XXXX/XXX,
4/ Š. R., narodeného XX. W. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 5/ R. F., narodeného X. L. XXXX, M., T. XXXX/
XX, 6/ H. Č., narodenej XX. I. XXXX, M., T. XXXX/XX, 7/ T. Q., narodeného XX. H. XXXX, L., R. XXXX/
XX, 8/ J. Q., narodenej XX. S. XXXX, L., R. XXXX/XX, 9/ R. V., narodeného X. R. XXXX, M., A. XXXX/

XXX, 10/ Ľ. V., narodenej XX. H. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 11/ J. N., narodeného XX. Y. XXXX, M., A.
XXXX/XXX, 12/ X. N., narodenej X. I. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 13/ K. F., narodeného X. W. XXXX, M.,
U.. Z. XX, 14/ Y. Y., narodenej X. R. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 15/ C. S., narodeného XX. Y. XXXX, V.
XX, 16/ L. N., narodeného XX. L. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 17/ H. N., narodenej XX. S. XXXX, M., A.
XXXX/XXX, 18/ Y. T., narodenej X. L. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 19/ Y. T., narodeného XX. R. XXXX, M.,
A. XXXX/XXX, 20/ X. T., narodenej XX. R. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 21/ H. F., narodeného XX. Y. XXXX,

M., A. XXXX/XXX, 22/ I. F., narodenej XX. H. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 23/ Y. G., narodeného XX. I.
XXXX, M., A. XXXX/XXX, 24/ Y. G., narodenej XX. S. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 25/ C. V., narodeného
XX. E. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 26/ A. E., narodenej XX. S. XXXX, M., J.. J. XXXX/XX, 27/ Y. S.,
narodeného XX. E. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 28/ U. S., narodenej XX. I. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 29/
U. Š., narodeného XX. Y. XXXX, T., R. V. XXXX/XX, 30/ Y. L., narodenej XX. E. XXXX, M., A. XXXX/XXX,
31/ Š. Q., narodeného XX. S. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 32/ C. Q., narodenej XX. H. XXXX, M., A. XXXX/

XXX, 33/ V. Q., narodenej XX. Y. XXXX, F. XXX, 34/ Y. Y., narodeného XX. E. XXXX, M., A. XXXX/XXX,
35/ F. Y., nar. 10. februára 1965, M., A. XXXX/XXX, 36/ Bytového družstva so sídlom v Trnave, IČO: 00
175 480, Trnava, L. van Beethovena 26, 37/ R. H., narodeného X. L. XXXX, T. - T. N., W. U. XX/XX, 38/
R. J., narodeného XX. R. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 39/ E. J., narodenej X. Y. XXXX, M., A. XXXX/XXX,
41/ Y. A., narodeného X. I. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 42/ S. T., narodeného XX. Y. XXXX, M., A. XXXX/
XXX, 43/ H. T., narodenej XX. Y. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 44/ L. Y., narodeného XX. Y. XXXX, T., L.

XXXX/XX, 45/ X. Y., narodenej X. R. XXXX, L. XXX, 46/ N. W., narodenej XX. R. XXXX, M., J.. J. XXXX/
XX, 47/ F. K., narodenej XX. S. XXXX, M., R. XXXX/XX, 48/ R. V., narodeného XX. E. XXXX, M., J.. J.
XXXX/XX, 49/ K. H., narodeného XX. I. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 50/ U. Q., narodeného XX. Y. XXXX,
M., A. XXXX/XXX, 51/ E. Q., narodenej X. R. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 52/ C. V., narodeného X. S.
XXXX, M., A. XXXX/XXX, 53/ Y. V., narodenej XX. Y. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 54/ E. M., narodenej X.
Y. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 55/ Y. Y., narodeného XX. L. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 56/ H. Y., narodenej

XX. R. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 57/ Š. M., narodeného XX. W. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 58/ F. M.,
narodenej X. R. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 59/ H. Č., narodeného XX. H. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 60/
V. Q., narodeného XX. W. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 61/ A. W., narodenej XX. W. XXXX, M., A. XXXX/
XXX, 62/ C. Y., narodeného XX. R. XXXX, V. XX, 63/ A. V., narodenej XX. L. XXXX, Y. XX, 64/ C. U.,
narodeného XX. W. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 65/ Y. Y., narodeného X. Y. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 66/
V. Y., narodenej XX. W. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 67/ R. F., narodeného XX. R. XXXX, M., A. XXXX/

XXX, 68/ Y. F., narodenej XX. E. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 69/ T. F., narodeného X. R. XXXX, M., M. J.
XXXX/XX, 70/ C. F., narodeného X. L. XXXX, M., A. XX, 71/ V. Y., narodeného X. R. XXXX, M., A. XXXX/
XXX, 72/ Q. Y., narodenej XX. R. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 73/ Y. F., narodeného XX. Y. XXXX, M., Q.
XXXX/XX, 74/ Ľ. C., narodeného X. S. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 75/ R. C., narodenej XX. E. XXXX, M.,
A. XXXX/XXX, 76/ Ľ. G., narodeného XX. E. XXXX, Y., V. XXXX/XX, 78/ R. L., narodeného XX. S. XXXX,
M., A. XXXX/XXX, 79/ N. Š., narodenej XX. I. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 80. E. H., narodeného X. S.

XXXX, M., A. XXXX/XXX, 81/ A. H., narodenej 1X. Y. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 82/ R. Ď., narodenej X. R.
XXXX, M., A. XXXX/XX, 83/ R. Š., narodeného XX. R. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 84/ Y. Š., narodenej X. Y.
XXXX, M., A. XXXX/XXX, 85/ H. I., narodeného XX. L. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 86/ Y. I., narodenej XX.
E. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 87/ Y. F., narodeného XX. R. XXXX, Š., G. XXX/XX, 88/ A. U., narodenej XX.R. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 89/ T. U., narodenej X. H. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 90/ C. Ď., narodeného
7. augusta 1977, M., A. XXXX/XXX, 91/ Ľ. X., narodeného XX. R. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 92/ R. X.,
narodenej X. E. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 93/ T. V., narodeného XX. E. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 94/ Y.

V., narodenej X. H. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 95/ A. Q., narodenej XX. R. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 96/
E. Q., narodenej XX. L. XXXX, M., A. XXXX/XXX, 97/ T. Q., narodeného X. E. XXXX, M., A. XXXX/XXX,
všetci zastúpení zákonným zástupcom Bytovým družstvom so sídlom v Trnave, Trnava, Beethovenova
26, IČO: 00 175 480, právne zastúpení UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r. o, Bratislava,
Mliekárenská 2, IČO: 36 662 291, proti žalovanej Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11,

IČO: 31 575 951, zastúpenej advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Bratislava,
Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenom na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 11C/25/2017, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 24.
novembra 2021 sp. zn. 25Co/8/2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 24. novembra 2021 sp. zn. 25Co/8/2021 z r u š u j e a vec mu

v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 20. októbra 2020 č. k.
11C/25/2017-598 výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 88,13 eura zastavil, výrokom II. žalobu
vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. žalovanej priznal voči žalobcom 1/ až 97/ nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.
1.1. Vo veci medzi stranami nebolo sporné, že vlastníci bytov v bytovom dome na A. ulici č. XXX-
XXX v M., zastúpení Bytovým družstvom so sídlom v Trnave ako správcom, a žalovaná ako banka
(pôvodne ešte ako H. F. L., E..L..) uzavreli 16. decembra 2008 zmluvu o termínovanom úvere č.
06/100/08, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala poskytnúť klientovi úver vo výške 1.810.000,- Sk

na zateplenie bytového domu. Žalobcovia sa v konaní domáhali vydania bezdôvodného obohatenia,
ktoré malo vzniknúť tým, že žalovaná zvýšila od 15. decembra 2011 úrokové rozpätie z 1,75% p.a. na
2,50% p.a. na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Žalovaná sa mala podľa žalobcov bezdôvodne
obohatiť o 2.251,08 eura.
1.2. Úročenie úveru bolo dojednané v bode 2.2.4. zmluvy, podľa ktorého celková revizibilná úroková

sadzba je hodnota 6 mesačného BRIBOR plus úrokové rozpätie 1,75 % p.a.. V bode 5.5. zmluvy
bolo dojednanie, že banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu v prípade, ak
dôjde k zmene miery rizika klienta. Zmena miery rizika klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou
ratingu klienta stanoveného bankou alebo so zmenou rizikovej váhy klienta podľa pravidiel stanovených
Národnou bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny miery rizika klienta sú rozhodujúce skutočnosti

platné v čase ich ostatného posúdenia v porovnaní s aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú
zmenu úrokovej sadzby je banka oprávnená uskutočniť automaticky bez dodatkov k úverovej zmluve.
Banka predmetnú zmenu v primeranej lehote oznámi klientovi. Z listu H. F. L., E..L.., z 1. decembra 2011
(č. l. 12 spisu) adresovaného správcovi vyplynulo, že banka s poukazom na bod 5.5. úverovej zmluvy
zmenila úrokové rozpätie úveru na 2,5% p.a. od 15. decembra 2011 tak, že celková úroková sadzba

bude predstavovať hodnotu 6 mesačného EURIBORU + 2,50 % p.a.
1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 488, § 489 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), §
497, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ObZ“), § 1 ods. 2 písm. a), § 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, § 24a zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1 až ods. 4 OZ, § 53 ods. 1 až ods. 3 OZ v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy, § 53 ods. 4 písm. i), ods. 5 a ods. 12 OZ, § 53a ods. 1 OZ v znení účinnom od

1. marca 2010, § 451 ods. 1 a ods. 2 OZ, § 8b ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31. októbra 2018, § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z.o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od 1. novembra 2018, § 8b ods. 3 zákon č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, §
290 a § 298 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“). Dospel k záveru, že právny vzťah založený zmluvou o úvere je spotrebiteľský a je
nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení ObZ (§ 497 a nasl.), ale aj právnych
predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ). Znenie bodu
5.5. zmluvy o úvere považoval za určité a zrozumiteľné, teda v tomto smere za platne dojednané (§ 37
ods. 1 OZ a contrario). Zo znenia bodu 5.5. zmluvy za použitia interpretačných pravidiel v ustanovení §

35 ods. 2 OZ mu vyplynulo, že žalovaná je oprávnená jednostranne zmeniť úrokovú sadzbu, ak dôjde k
zmene miery rizika klienta, pričom zmena miery rizika klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou
ratingu klienta alebo so zmenou rizikovej váhy klienta. Z výsluchu svedkov mal súd prvej inštancie za
preukázané, že pri uzatváraní zmluvy o úvere prebehol riadny kontraktačný proces, pripomienkovanie
zmluvy sa zo strany správcu uskutočnilo za účasti právnika, po čom nezostalo žiadne ustanovenie
zmluvy neurčité. Spotrebitelia mali prostredníctvom správcu možnosť zmluvné podmienky si dohodnúť,

zmluvné podmienky tak boli individuálne dojednané, a preto žiadnu z nich (a teda ani bod 5.5. zmluvy)
nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Svoje závery doplnil konštatovaním, že o
neprijateľnú zmluvnú podmienku nejde aj preto, že v prípade úroku ide o cenu plnenia.
1.4. Bod 5.5. zmluvy súd prvej inštancie nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, preto ak
bolo poskytnuté plnenie na základe tohto platného ustanovenia žalovaná sa bezdôvodne neobohatila

na úkor vlastníkov bytov. Z uvedeného dôvodu súd žalobu vo výroku II. rozsudku zamietol. K aktívnej
vecnej legitimácie uviedol, že bolo potrebné, aby v spore ako žalobcovia vystupovali všetci aktuálni
vlastníci bytov, keďže na týchto (v prípade prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k bytu) prešlo
právo pôvodného vlastníka na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia, ktoré patrí do fondu
prevádzky,údržbyaoprávdomu.Žalobcaminebolivšetcivlastnícibytovvbytovomdome(tvoriacinútené

spoločenstvo), hoci suma bezdôvodného obohatenia by v prípade úspechu v konaní patrila do fondu
prevádzky, údržby a opráv domu (na tvorbe ktorého sa podieľajú všetci vlastníci bytov), a preto aj z tohto
dôvodu žalobu zamietol (§ 78 ods. 2 CSP). Nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná
sa bezdôvodne neobohatila, bolo nadbytočné podrobne sa zaoberať vznesenou námietkou premlčania.
Keďže dospel k záveru, že bod 5.5. zmluvy nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nevyslovil jej

neplatnosť. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v
spojení s ustanoveniami § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobcovia procesne zavinili
zastavenie konania v časti istiny 88,13 eura (zobrali v tejto časti žalobu bez zavinenia žalovanej späť)
a vo zvyšnej časti bola žalovaná úspešná.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov rozsudkom
z 24. novembra 2021 sp. zn. 25Co/8/2021 rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. potvrdil a
žalovanej priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
2.1. Odvolací súd sa najprv zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcov v spore. Konštatoval, že predmetom
sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa podľa ustanovenia § 456 OZ musí vydať tomu,

na úkor koho sa získalo, čo sú v danom prípade vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom
bytovom dome. Podľa ustanovení § 8a ods. 7, § 19 ods. 2 a § 10 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej aj “zákon č. 182/1993
Zb.“) platí, že prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k bytu v bytovom dome dochádza k
právnemu nástupníctvu všetkých práv a povinností, teda aj práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Bezdôvodné obohatenie je teda potrebné vydať aktuálnym vlastníkom bytov a nebytových priestorov,
je účelovo viazané a patrí do fondu prevádzky, údržby a opráv (§ 10 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z.).
Na strane žalobcov je tak pluralita veriteľov, avšak dotknutá hmotnoprávna úprava nevynucuje účasť
všetkých v súdnom spore. V danom prípade, keďže ide o nedeliteľné plnenie (nemožno oddeliť aká časť
bezdôvodného obohatenia patrí tomu ktorému konkrétnemu vlastníkovi), podľa ustanovenia § 512 ods.

2 OZ platí, že dlžník je oprávnený plniť ktorémukoľvek z veriteľov, keďže nebolo dohodnuté niečo iné,
a splnením jednému alebo niektorým z veriteľov dlh zanikne. A contrario potom platí, že ktorýkoľvek
z veriteľov, prípadne ktorýkoľvek viacerí veritelia, sú oprávnení žiadať plnenie od dlžníka a nie je
podmienkou, že tak musia urobiť všetci naraz. Procesné spoločenstvo žalobcov potom nie je nútené a
pre úspech v spore sa nevyžaduje nevyhnutne účasť všetkých subjektov právneho vzťahu (§ 78 CSP).

Na základe uvedených úvah sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobu bolo
potrebné zamietnuť okrem iného aj z dôvodu, že žalobcami ku dňu vyhlásenia rozsudku neboli všetci
aktuálni vlastníci bytov v predmetnom bytovom dome, pretože mali tvoriť nútené spoločenstvo.2.2. Ďalej odvolací súd už zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval, že pre posúdenie
opodstatnenostipožiadavkyžalobcovnavydaniebezdôvodnéhoobohateniabolorozhodujúcimzistenie,
čiustanoveniebodu5.5.zmluvyotermínovanomúverejeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou.Odvolací

súd na základe ustanovenia § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 písm. i) OZ považoval závery súdu
prvej inštancie, že úrok z úveru predstavuje cenu plnenia, v dôsledku čoho neprichádza do úvahy jeho
posudzovanie ako prípadnej neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rovnako túto podmienku nepovažoval
za neprijateľnú z toho dôvodu, že by išlo o ustanovenie, ktoré umožňuje dodávateľovi jednostranne
zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, nakoľko dôvody jednostrannej zmeny

úrokovej sadzbe boli v bode 5.5. dohodnuté podľa záverov odvolacieho súdu zrozumiteľne a určito, a
preto nebolo možné prijať záver, že táto zmluvná podmienka je neprijateľná. Uvedená zmena úrokovej
sadzby umožňuje jej zmenu nielen v neprospech spotrebiteľa, ale aj v prospech spotrebiteľa, a preto
nemôže spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Závery súdu prvej
inštancie o individuálnom dojednaní tejto zmluvnej podmienky považoval za dostatočné. Uviedol, že
výpovede svedkov K.. V. a K.. I. potvrdili zistenia, že správca ako odborne spôsobilá osoba mal možnosť

ovplyvňovať obsah predmetnej zmluvy a teda individuálne dojednanie zmluvy o termínovanom úvere.
2.3. Súd prvej inštancie skúmal znenie bodu 5.5. zmluvy o termínovanom úvere aj podľa ustanovenia
§ 39 OZ a nezistil jeho rozpor daného dojednania s dobrými mravmi. V odôvodnení rozsudku odvolací
súd ďalej uviedol, že bod 5.5. zmluvy bol dojednaný určito a zrozumiteľne, na čom nič nemení
možnosť veriteľa zmeniť úrokovú sadzbu v nadväznosti na zmenu ratingu klienta, ktorý si stanovuje

banka (veriteľ), alebo v nadväznosti na zmenu rizikovej váhy klienta, ktoré sa určuje podľa pravidiel
stanovených Národnou bankou Slovenska, keďže v prejednávanej veci je jednoznačné, kedy môže
banka (veriteľ) pristúpiť k zmene úrokovej sadzby (nadol alebo nahor). Podľa odvolacieho súdu
výsledky dokazovania viedli k záveru o neopodstatnenosti nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Uviedol, že ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že posudzovaná zmluvná podmienka

nie je neprijateľná, nemohol potom vysloviť jej neprijateľnosť, a preto námietku žalobcov, že súd prvej
inštancie sa nezaoberal ich návrhom na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 5.5.
zmluvy, mal za nedôvodnú. Odvolacie námietky žalobcov k plynutiu premlčacej doby považoval za
irelevantné. Pre absenciu výnimočných okolností odvolací súd považoval za nedôvodnú aj žiadosť
žalobcov na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol

podľa ustanovení § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podalo Bytové družstvo so sídlom v Trnave (zastupujúce
všetkých žalobcov) (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovalo z ustanovenia §
420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Navrhlo, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a aby žalobcom priznal náhradu trov konania.
3.1. Dovolateľ namietal, že napádaný rozsudok je nepreskúmateľný, vykazuje znaky svojvoľnosti a
arbitrárnosti, nie je v súlade s platnou právnou úpravou, popiera zmysel interpretovaných a aplikovaných
právnych noriem a neobsahuje dostatočne náležité a zrozumiteľné vysvetlenie prípadu, je vnútorne
protirečivý a založený na extrémne nespravodlivom výklade zákona. Zdôraznil, že zmluvná podmienka

uvedená v bode 5.5 sa netýka predmetu plnenia alebo ceny plnenia, ale jednostrannej možnosti
zmeny predmetu plnenia alebo ceny plnenia dodávateľom (§ 53 ods. 3 písm. j) OZ), ako aj zmeny
zmluvy bez neexistujúceho dôvodu (53 ods. 3 písm. i) OZ). Predmetom konania nie je prieskum
článku 2.2.4 zmluvy, ale zmluvná klauzula bod 5.5, ktorej právne posúdenie opomenuli súdy oboch
inštancii vykonať a zaoberali sa okolnosťami odlišnými od jeho znenia, teda súdy nesprávne procesne

postupovali, ak sa nezaoberali obsahom, právnym významom a výkladom textu neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Súdy tak postupovali v rozpore s platnou legislatívou [§ 37 ods. 1 OZ v spojení s § 54 ods.
1 písm. b) OZ, článok 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS] a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie
(C-92/11, C-26/13). V prvoinštančnom rozhodnutí boli uvedené súdne rozhodnutia, ktoré sa vyporiadali
s obdobným ustanovením zmluvy ako je v tomto prípade bod 5.5. a určili ho za neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Preto bolo povinnosťou žalovanej zdržať sa používania tejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým obsahom. Odvolací súd nedefinoval konkrétne zmeny v bode 5.5, ktoré žalovaná aplikovala.
Zákonný zákaz aplikácie a povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi žalovanou bola súdmi úplne odignorovaná,
ani podľa ustanovenia § 298 ods. 1 CSP nevyslovil, že zmluvná podmienka použitá žalovanou v

spotrebiteľskej zmluve v bode 5.5 zmluvy o termínovanom úvere je neprijateľná.
3.2. Dovolateľ ďalej namietal, že súdy nelogicky, nepresvedčivo, ale najmä nedostatočne odôvodnili,
ako dospeli na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalovaná preukázala individuálne
dojednanie zmluvy, pretože svedok K.. I. sa ani raz nevyjadril konkrétne k predmetnej zmluve. Súdvenoval veľa času kontraktačnému procesu medzi správcom a bankou a dokazovanie individuálneho
dojednávania viedol nesprávne, zaujato, v prospech žalovanej a v rozpore s ustanovením § 53
ods. 3 OZ. Vôbec sa nezaoberal tým, či spotrebitelia mali možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy s jej obsahom, a či mali možnosť ho ovplyvniť. Aj napriek tomu, že žalovaná nenavrhla
preukazovanie individuálneho dojednania so spotrebiteľmi v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 OZ,
súd zamietol žalobu z dôvodu „preukázania“ individuálneho dojednania. Súd neprípustne a bez
opory v Občianskom zákonníku preklenul nedostatok individuálneho dojednávania spotrebiteľmi cez
priebeh „kontraktačného procesu“ medzi zamestnancom banky a zástupcom správcu bytového domu

(prokuristom). Z ustanovení Občianskeho zákonníka je pritom evidentné, že individuálne dojednanie
musí prebiehať medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a zároveň dodávateľ musí produkovať dôkazy o
tom, že skutočne došlo k individuálnemu dojednaniu konkrétnej zmluvy, ktorá je predmetom súdneho
konania. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru o „individuálnom dojednaní“ a „oprávnenosti
zvýšenia úrokového rozpätia“ podľa bodu 5.5. zmluvy v príkrom rozpore so skutočnosťami, ktoré
vyplynuli z vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie v rozpore s ustanovením § 53a ods. 1

OZ úplne odignoroval zákonnú povinnosť zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom žalovanou v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Súdy sa
osobitne nezaoberali ani aplikáciou ustanovenia § 39 OZ, hoci tak mali urobiť. Odvolací súd sa
zaoberal iba rozporom dojednania s dobrými mravmi, k čomu v bode 107. odôvodnenia rozsudku
uviedol: „Absencia niektorých okolností pre uplatnenie predmetného ustanovenia, prípadne absencia

výpočtu zmeny sadzby, ako na to poukazujú žalobcovia, by zakladala neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť
predmetného právneho úkonu, nie však jeho rozpor s dobrými mravmi. Ustanovenie ani jednostranne
nezvýhodňuje banku na úkor žalobcov, keďže umožňuje zvýšenie i zníženie úrokovej sadzby. Ani
možnosť jednostranného zvýšenia úrokovej sadzby bankou zakotvená v predmetnom ustanovení,
sama osebe nezakladá rozpor s dobrými mravmi. Sám zákon totiž jednostrannú zmenu zmluvných

podmienok za splnenia zákonom stanovených podmienok, pripúšťa (§ 53 ods. 4 písm. i) v spojení ods.
15 OZ).“ K uvedenému dovolateľ dodal, že Občiansky zákonník platný v čase uzatvorenia zmluvy nemal
ustanovenie § 53 ods. 15. Rozpor so zákonom alebo jeho obchádzanie, teda dovolenosť predmetu
právneho úkonu, nesprávnym procesným postupom súdy odignorovali, resp. aplikovali neúčinné právne
predpisy. Tiež argumentoval, že oznámenie o zvýšení úrokového rozpätia neobsahovalo žiaden dôvod,

teda spotrebitelia nemohli zistiť, či existoval aprobovaný dôvod zmeny úrokového rozpätia v zmysle
zmenovej klauzuly v bode 5.5. zmluvy.
3.3. Dovolateľ v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP uviedol, že
nepovažuje za správny záver odvolacieho súdu, že úrok z úveru predstavuje cenu plnenia, v dôsledku
čoho neprichádzalo do úvahy posudzovanie bodu 5.5. zmluvy ako prípadne neprijateľnej zmluvnej

podmienky. Súdy podľa neho nesprávne vyhodnotili, že zmluvné podmienky (vrátane bodu 5.5. zmluvy)
boli individuálne dojednané. Nestotožnil sa ani so závermi súdov, že dôvody jednostrannej zmeny
úrokovejsadzbyvzmluvnombode5.5.bolidohodnutézrozumiteľne,určitoaindividuálne,apretonebolo
možné toto dojednanie v bode 5.5. posúdiť ako neprijateľné s ohľadom na ustanovenia § 53 ods. 4
písm. i) alebo j) OZ. Pokiaľ súdy dospeli k záverom, že ustanovenie bodu 5.5. zmluvy umožňuje zmenu

úrokovejsadzbynielenvneprospechspotrebiteľa(sadzbuzvýšiť),aleajvprospechspotrebiteľa(sadzbu
znížiť), a teda nemôže spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán iba
v neprospech spotrebiteľa, aj sú podľa neho nesprávne. Namietal, že v konaní prichádzala do úvahy
aplikácia § 53a ods. 1 OZ. Dovolateľ v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolací dôvod
vymedzil nasledovnými otázkami: 1/ „Je možné individuálne dojednať v zmysle § 53 ods. 2 OZ zmluvné

ustanovenia s inou osobou ako spotrebiteľom?“; 2/ Sú podmienky uvedené v § 53 ods. 4 písm. a) až
w) OZ spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak sú individuálne dojednané, považované za neprijateľné a teda neplatné podľa
§ 53 ods. 5 OZ, alebo sa na ne vzťahuje režim druhej vety § 53 ods. 1 OZ; 3/ Aké sú výnimky aplikácie

§ 53a ods. 1 OZ na posudzované neprijateľné zmluvné podmienky; patria medzi ne „iné skutkové
okolnosti“, „netotožnosť“, prípadne iné zákonné výnimky?; 4/ Je možné značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka hodnotiť podľa súdom hypoteticky nastolenej otázky, že by dodávateľ mohol
na základe takto formulovaného ustanovenia aj znížiť úrokovú sadzbu, pričom však nikdy k zníženiu

nedošlo?“.

4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol a priznal jej
nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Rozhodnutie odvolacieho súdu považovala za dostatočneodôvodnené a vecne správne, odvolací súd sa podľa nej nedopustil odmietnutia spravodlivosti. Samotná
argumentácianázormiodvolaciehosúdupodľanejpredpokladáneexistenciuvadyzmätočnosti,odvolací
súd nemusí odpovedať na každú jednu žalobcom nastolenú otázku, ak dáva odpoveď na všetky

relevantné otázky, ktoré považuje v konkrétnom prípade za podstatné. Zo skutkového stavu mala za
zrejmé,žezmluvnýbod5.5bolindividuálnedojednanýaniejevneprospechspotrebiteľa,nakoľkomohlo
dôjsť aj k zníženiu úrokovej sadzby. Spotrebitelia, s ktorými mala byť zmluva individuálne dojednaná, boli
zastúpení správcom konajúcim v ich mene, s ktorým bolo sporné ustanovenie individuálne dojednané.
Argumentáciu podporila stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 78/2021. Skutkové

zistenia súdov oboch inštancií označila za správne. Keďže došlo k dohode medzi bankou a správcom,
považovala výklad pojmu „značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán“ za vedľajší,
ktorý nemá vo veci význam. Z dokazovania bolo zrejmé, že správcovi bola vysvetlená zmenová
klauzula, a preto ju nepovažuje za neurčitú alebo nezrozumiteľnú. Žalobcom namietaná absencia
rozporu sporného ustanovenia s dobrými mravmi bola konzumovaná spotrebiteľským prieskumom
neprijateľných zmluvných podmienok. Z argumentácie žalobcu, v ktorej vytrhol z kontextu niektoré

tvrdenia a dokumenty, ktoré boli vykonané ako dôkaz zákonným spôsobom je zrejmé, že ide iba o jeho
subjektívnu nespokojnosť s hodnotením dôkazov. Zo žalobcom predložených otázok dovolaciemu súdu
nie je zrejmé v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia. Zdôraznil, že v zmysle smernice 93/13/
EHS sa za nekalú považuje iba taká zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, a táto
podmienka napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy. V danej veci nebolo možné aplikovať ani ustanovenie § 53a ods. 1 OZ,
nakoľko spotrebiteľ konajúci prostredníctvom správcu mohol obsah zmluvy ovplyvniť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35
CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v

súlade so zákonom (§ 429 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné. Dovolací súd preto
napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 449 ods. 1 CSP zrušil a podľa ustanovenia § 450 CSP vec
vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

6. Podľa ustanovenia § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420
a § 421 CSP.

7. V danej veci dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval v prvom rade z ustanovenia §

420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f)
CSP, sú zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba rozumieť

nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

10. Dovolateľ namietanú vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP odôvodnil tým, že

rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, vykazujúce prvky svojvôle a arbitrárnosti. Namietal
nepreukázanie individuálneho dojednania zmluvných podmienok najmä s poukazom na zmenovú
klauzulu5.5.,jejneurčitosť,svojvôľubankyprizvyšovaníúrokovejsadzbybezvysvetlenia,nedostatočné
vysvetlenie kontrakčného procesu a nevykonanie niektorých dôkazov. Ďalej argumentoval nesprávnymprávnym posúdením veci a porušenie práva na spravodlivý proces vyvodzoval zo skutočnosti, že súdy
odignorovali aplikáciu ustanovení § 53a OZ a § 298 ods. 1 CSP na vec.

11. K vzneseným námietkam dovolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že podľa konštantnej
judikatúry dovolacieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa ustanovenia
§ 420 písm. f) CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie
všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (9Cdo/224/2021
a 9Cdo/213/2021). Bez ďalších relevantných skutočností nemožno považovať za tzv. zmätočnostnú

vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu jeho hodnotenie vykonaného dokazovania, a to preto, že
hodnotenie dôkazov prislúcha zásadne len tomu súdu, ktorý ich vykonal, v tomto prípade súdu prvej
inštancie, a pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie
z tohto dôvodu nesprávne, ale táto skutočnosť sama osebe prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia
§ 420 písm. f) CSP nezakladá.

12. Dovolací súd v prejednávanej veci nezistil, že by odvolací súd alebo súd prvej inštancie opomenul
vykonať dokazovanie žalobcami predloženými listinami. Z obsahu spisu, ako aj z obsahu rozhodnutia
súdu prvej inštancie, bodu 15. a 17. odôvodnenia rozsudku vyplýva, aké dôkazy žalobcovia v spore
predložili a ako boli tieto listinné dôkazy súdom prvej inštancie vykonané a vyhodnotené. Záver
súdov bol výsledkom komplexného hodnotenia skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní

vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súdy viedli k rozhodnutiu veci.
Z obsahu práva na spravodlivý súdny proces procesnej strane nevyplýva právo vyjadrovať sa k
spôsobuhodnoteniaňounavrhnutýchdôkazovsúdomadožadovaťsanavrhnutéhospôsobuhodnotenia
vykonaných dôkazov.

13. Pokiaľ dovolateľ namietal nesprávny a nezákonný procesný postup dokazovania individuálneho
dojednania obsahu bodu 5.5. zmluvy o úvere, dovolací súd je toho názoru, že vykonané dokazovanie
dostatočne odôvodňuje skutkové i právne závery prijaté súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nezistil v
ich postupe pochybenia alebo vady v dokazovaní a hodnotení jeho výsledkov, ktoré by porušovali práva
žalobcov na spravodlivé súdne konanie.

14. K námietke dovolateľa, že súd zamietol žalobu po tom čo dospel k záveru o preukázaní
individuálneho dojednania zmluvy napriek tomu, že žalovaná nepredložila k tomuto žiadne dôkazné
prostriedky a ani nenavrhla dokazovanie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 OZ, dovolací súd poukazuje
na odôvodnenie rozhodnutí obidvoch súdov, podľa ktorých tieto posudzovali zmluvnú podmienku aj

podľa kritérií stanovených v ustanovení § 53 ods. 12 OZ. Súdy neprijateľnosť zmluvnej podmienky
vyhodnocovali aj so zreteľom na okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy a na základe výsledkov
vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že posudzovaná zmluva o termínovanom úvere (vrátane
bodu 5.5.) bola individuálne dojednaná.

15. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie potvrdeného odvolacím súdom vyplýva, že súdy
vychádzali z toho, že dôkazné bremeno preukázať individuálne dojednanie zmluvy zaťažovalo žalovanú
(bod52.a53.odôvodneniarozsudkusúduprvejinštancie).Súdysazaoberaliajdôsledkamiustanovenia
bodu 5.5 zmluvy pre spotrebiteľa, ku ktorým uviedli, že ustanovenie bodu 5.5. zmluvy umožňuje zmenu
úrokovej sadzby aj v prospech spotrebiteľa (keďže banka má možnosť meniť, a teda aj znížiť, nielen

zvýšiť,úrokovúsadzbu)vdôsledkučohovyhodnotilitotodojednanieakotaké,ktorénespôsobujeznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

16. V danom prípade odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie v odôvodneniach rozhodnutí
vysvetlili aj záver, že zmluvné dojednanie v bode 5.5. zmluvy o úvere je potrebné považovať za určité a

zrozumiteľné.Zodôvodneniarozsudkusúduprvejinštancieexplicitnevyplýva,žesúdvecprávneposúdil
okrem iného aj podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ. K námietke dovolateľa o absencii dôvodu zmeny v
jednostrannom zvýšení úrokového rozpätia dovolací súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie, s
ktorými sa stotožnil aj odvolací súd, že ani prípadné neoznámenie zvýšenia úrokového rozpätia by za
okolností prejednávaného prípadu nebolo dôvodom neúčinnosti alebo neplatnosti jeho zvýšenia.

17. Dovolací súd tak nezistil opodstatnenosť dôvodov, ktoré dovolateľ uvádzal v dovolaní o zmätočnosti
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu pre nedostatok riadneho odôvodnenia a právneho posúdenia
veci odvolacím súdom. Pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia zhľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP správnosť právnych
záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne právne posúdenie
veci túto vadu zmätočnosti nezakladá (R 24/2017); tento právny záver považuje za ústavnoprávne

akceptovateľný i ústavný súd (I. ÚS 61/2019).

18. Dovolateľ vyvodzoval porušenie práva na spravodlivý proces aj z toho, že odvolací súd opomenul
ustanovenie § 53a OZ a neaplikoval ustanovenie § 298 ods. 1 CSP nevyslovil, že zmluvná podmienka
používaná žalovanou v spotrebiteľskej zmluve uvedená pod bodom 5.5. zmluvy o termínovanom úvere

je neprijateľná.

19. Podľa ustanovenia § 53a OZ ak súd právoplatne rozhodne o určitej zmluvnej podmienke uvedenej
či už priamo v spotrebiteľskej zmluve, alebo v prílohe k zmluve, že je neplatná, nesmie ju dodávateľ viac
používať ani vo vzťahu k iným spotrebiteľom a musí ju zo svojich zmlúv vypustiť. Rovnakú povinnosť
má dodávateľ aj v prípade, ak súd rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia, náhrade škody alebo

o primeranom finančnom zadosťučinení v dôsledku podmienky, ktorá bola neplatná. Takéto rozhodnutie
súdu však vždy predpokladá najprv rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky.

20. Podľa dovolateľa boli súdy povinné ex offo skúmať, či voči žalobcom ako spotrebiteľom nebolo
uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom mali prihliadnuť aj na skutočnosť, že

rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 18. apríla 2018 sp. zn. 7Co/13/2018 a z 28. júna 2016 sp. zn.
11Co/147/2015, o dovolaní proti ktorému rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 30.
januára 2019 sp. zn. 6Cdo/127/2017, bolo rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v
bode 4.6. zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 z 29. septembra 2005 (resp. zmluvy o poskytnutí úveru
č. 99/128/05 z 10. mája 2005). K uvedenému dovolací súd zistil, že súd prvej inštancie konštatoval,

že vo veci vychádzal pri rozhodovaní z iných skutkových okolností, keďže v danom konaní nebola
posudzovaná zmluva o termínovanom úvere uzavretá na obnovu bytového domu, v ktorej by ako dlžníci
vystupovali vlastníci bytov zastúpení správcom, pričom naviac znenie bodov 4.6. a 5.5. zmlúv nie sú
úplne totožné, keďže je inak definovaná zmena miery rizika klienta, na základe čoho sa odvolací súd
stotožnil s jeho záverom, že vzhľadom na rozdielnosť dotknutých zmluvných dojednaní neprichádza do

úvahy aplikácia ustanovenia § 53a ods. 1 OZ na dojednanie v bode 5.5 predmetnej úverovej zmluvy.

21. Z uvedeného podľa dovolacieho súdu nie je dostatočne zrejmé, aký vplyv na posúdenie totožnosti
uvedených dvoch zmluvných podmienok malo zastúpenie správcom pri uzatváraní zmluvy a aké boli
rozdiely v definícii miery rizika klienta. Dovolací súd okrem toho zistil, že obsahovo totožná zmluvná

podmienka v bode 5.5. zmluvy o termínovanom úvere č. 06/093/08 zo 16. decembra 2008 v znení:
„Banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika
Klienta. Zmena miery rizika Klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu Klienta stanoveného
Bankou, alebo so zmenou rizikovej váhy Klienta podľa pravidiel stanovených Národnou bankou
Slovenska. Pre posúdenie zmeny miery rizika Klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase ich

ostatného posúdenia v porovnaní s aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú zmenu úrokovej
sadzby je Banka oprávnená uskutočniť automaticky bez dodatkov k Úverovej zmluve. Banka predmetnú
zmenu v primeranej lehote oznámi Klientovi.“, bola už predmetom skúmania v spore vedenom na
Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 14C/21/2017 o vydanie bezdôvodného obohatenia a vo výroku
rozsudku v tejto veci z 13. augusta 2020 sp. zn. 14C/21/2017, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom

Krajského súdu v Trnave z 24. novembra 2021 sp. zn. 25Co/90/2020, bola vyhlásená za neprijateľnú.
NajvyššísúdSlovenskejrepublikyrozsudkomz31.mája2023sp.zn.5Cdo/71/2022dovolaniežalovanej
Prima banky Slovensko, a. s., zamietol a Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením z 5. decembra
2023 sp. zn. IV. ÚS 617/2023 ústavnú sťažnosť sťažovateľa T. F. L., E.. L.., odmietol.

22. Dovolací súd vo veciach s obdobným predmetom konania (napr. sp. zn. 7Cdo/98/2022,
7Cdo/74/2023, 7Cdo/86/2023, 4Cdo/78/2023, 4Cdo/77/2023, 1Cdo/51/2023, 2Cdo/66/2022)
rozhodoval o dovolaniach žalobcu proti rozsudkom odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutia súdu
prvej inštancie o zamietnutí žalôb žalobcu preto, že nepovažoval bod 5.5. zmluvy o úvere za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ale za bod platne dojednaný, určitý a zrozumiteľný. Význam tohto bodu bol podľa

názoru súdu prvej inštancie zmluvným stranám zrejmý a bolo preukázané, že zmluvy a ich zmeny boli
dojednané individuálne, pričom za vlastníkov konal správca, ktorý bol odborne spôsobilou osobou a
ktorý mal možnosť znenie zmluvy ovplyvniť. Najvyšší súd na dovolanie žalobcu rozsudky odvolacieho
súdu zrušil a veci mu vrátil na ďalšie konania, pričom vo vzťahu k obom dôvodom prípustnostidovolania uplatneným sťažovateľom (§ 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP) uviedol, že „z
rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/71/2022 z 31. 05. 2023 vychádzal ako z prejudikatúry, ktorá už
vyhodnotila právnu otázku týkajúcu sa neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá už bola v rozhodovacej

praxi dovolacím súdom vyriešená.“ I tieto rozhodnutia najvyššieho súdu boli posudzované ústavným
súdom a ústavné sťažnosti podané proti nim boli odmietnuté uzneseniami sp. zn. I. ÚS 140/2024,. IV.
ÚS 663/2023 a I. ÚS 111/2024 pre zjavnú neopodstatnenosť.

23. Podľa právneho názoru senátu dovolacieho súdu rozhodujúceho v prejednávanej veci, pokiaľ

obsahovo totožná zmluvná podmienka bola predmetom skúmania súdmi nižšej inštancie a vyhlásená
za neprijateľnú (z dôvodu neurčitosti pojmu „miera rizika klienta“) a najvyšší súd sa s takýmto
posúdením stotožnil (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/71/2022), a v ďalších rozhodnutiach
najvyššieho súdu s obdobným predmetom konania názor uvádzaný v rozhodnutí najvyššieho súdu
sp. zn. 5Cdo/71/2022 nebol spochybnený (bod 22. tohto rozhodnutia), potom od takéhoto názoru sa
dovolací súd nepovažuje za potrebné odkloniť, stotožňuje sa s ním a v celom rozsahu naň odkazuje,

lebo je plne aplikovateľné aj na prejednávanú vec.

24. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie, že ak nebolo možné
považovať bod 5.5. zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nebolo možné dospieť k záveru, že
by žalovaný prijal bezdôvodné obohatenie na úkor vlastníkov bytov, čo je v rozpore s rozhodnutím

najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/71/2022 a ďalšími rozhodnutiami najvyššieho súdu uvedenými v bode
22. tohto rozhodnutia, v ktorých posúdenie a vyhlásenie tejto zmluvnej podmienky za neprijateľnú bolo
akceptované.
25. Vzhľadom na základný princíp Civilného sporového poriadku vyjadrený v ustanovení jeho článku
2 ods. 1 a ods. 2, ktorý chráni hodnotu predvídateľnosti práva, resp. súdnych rozhodnutí ako

jednu z najvyšších ústavných hodnôt materiálneho právneho štátu, dospel dovolací súd k záveru,
že rozhodnutím odvolacieho súdu, ktoré nezohľadňuje určenie predmetnej zmluvnej podmienky za
neprijateľnú, porušuje právo žalobcov na spravodlivý proces.
26. Keďže dovolanie podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP je nielen prípustné, ale aj dôvodné, bolo
potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie (§ 450 CSP).

27. Dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b)
CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

28. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že existencia dovolacieho dôvodu
podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP je sama osebe dôvodom pre zrušenie rozsudku odvolacieho
súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie bez toho, aby sa dovolací súd zaoberal ďalšími dovolacími

námietkami dovolateľa a správnosťou právnych záverov (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP), na ktorých
spočíva zrušované rozhodnutie odvolacieho súdu. V prípade dôvodne namietanej vady zmätočnosti
ide o procesnú nesprávnosť zásadného charakteru, pri ktorej je predčasné podrobiť napadnuté
rozhodnutie meritórnemu dovolaciemu prieskumu (1Cdo/166/2017, 2Cdo/88/2017, 3Cdo/146/2018,
4Cdo/191/2018, 5Cdo/29/2016, 8Cdo/70/2017). Dovolací súd napriek tomu len stručne uvádza k

dovolateľom nastoleným štyrom právnym otázkam (bod 3.3. odôvodnenia), že tie by mohli mať znaky
relevantnej otázky v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP za predpokladu, ak by výsledok ich riešenia
(posúdeniaavyhodnotenia)odvolacímsúdompredstavovaljedineavýlučnetiedôvody,prektorénebolo
odvolaniu žalobcu vyhovené, a pre ktoré bolo potvrdené ako vecne správne rozhodnutie súdu prvej
inštancie. Ak sa však odvolací súd riešením týchto otázok vôbec nezaoberal, na čo v dovolaní poukázal

sám dovolateľ a rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo na odlišných dôvodoch, dovolanie vo veci
podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP nie len že nie je dôvodné, ale nie je ani prípustné.

29. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací
súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a

ak vráti vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a
aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.