Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 16, 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2Nt/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010487
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4424010487.2

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci odsúdeného
A. B., pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1 Trestného zákona, v konaní
o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí, konanom v Nových
Zámkoch dňa 16.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX C. D.,

E. F. D. A., G. XXXX/X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Ilava na povolenie
obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/67/2018
zo 14.02.2019, právoplatným dňa 02.07.2019 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn.
1To/44/2019 z 02.07.2019, z a m i e t a, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394
Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený A. B. podal dňa 22.08.2024 na Okresnom súde Nové Zámky návrh na povolenie obnovy
konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/67/2018 zo dňa
14.02.2019, právoplatným dňa 02.07.2019 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.
1To/44/2019 z 02.07.2019, pričom v podanom návrhu dôvodil novelou Trestného zákona a Trestného
poriadku.

Súd za účelom rozhodnutia o podanom návrhu na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí
vypočulodsúdeného,oboznámilpodstatnýobsahspisuOkresnéhosúduNovéZámkysp.zn.4T/67/2018
a zistil nasledovné skutočnosti:

Odsúdený na verejnom zasadnutí, konanom o jeho návrhu na povolenie obnovy konania, na podanom
návrhu zotrval a následne odmietol vypovedať.

Prostredníctvom záverečnej reči svojho obhajcu sa odsúdený domáhal posúdenia, či v zmysle
súčasného legislatívneho stavu po novele Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 nie sú splnené
podmienky pre povolenie obnovy konania, a to predovšetkým s poukazom na použitie ust. § 38 odsek
5 Trestného zákona, podľa ktorého bol odsúdenému v prejednávanej veci uložený trest.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/67/2018 z 14.02.2019, právoplatným dňa
02.07.2019 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/44/2019 z 02.07.2019, boli
obžalovaní A. B. a G. B. uznaní vinnými zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k 188 odsek
1 Trestného zákona s poukazom na § 38 odsek 5 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v čase o 01.10 h, dňa 13.01.2018 C. D. H., D. I. A. J. K. L. XX C. priestoroch podniku s názvom M. B.

spoločne vošli na pánsku toaletu na prvom poschodí, kde sa v tom čase nachádzal poškodený J. N.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., N. G. L. XXX/XX, vzápätí k nemu pristúpil obžalovaný A. B., ktorýsi od poškodeného vypýtal peniaze so slovami: „navaľ peniaze“, ktoré mu poškodený J. N. odmietol
dať, následne mu obžalovaný A. B. dal facku otvorenou dlaňou na ľavé líce, čo sa zopakovalo trikrát,
vždy po odmietnutí mu dať peniaze, zatiaľ čo obžalovaný G. B. stál pri dverách, kde sledoval situáciu a

konanie poškodeného, následne poškodený po tomto útoku vybral peňaženku a dal obžalovanému A.
B. finančnú hotovosť vo výške cca 10,00 € v minciach a keď obžalovaný A. B. uvidel, že sa v peňaženke
poškodeného nachádzajú aj bankovky, chcel mu ju z ruky vytrhnúť, avšak nakoľko sa poškodený bránil,
tak zasiahol aj obžalovaný G. B., ktorý dal poškodenému tiež facku a spoločným konaním poškodenému
peňaženku z ruky vytrhli, na to obžalovaný A. B. vybral z tejto celú finančnú hotovosť a hodil ju o zem,

následnepotomtoobajaobžalovanízmiestaodišli,ktorýmsvojímkonanímspôsobilipoškodenémuJ.N.
škoduvovýškenajmenej80,00€,pričomtohtoskutkusadopustilinapriek tomu,žeobajaobžalovaníboli
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 12.06.2014, právoplatným toho istého dňa sp. zn. 4T
47/2014, uznaní vinnými zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona v súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmena a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa §
20 Trestného zákona, za čo bol obžalovanému A. B. uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so

zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a obžalovanému
G. B. bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky so zaradení do nápravnovýchovného ústavu pre
mladistvých, ktorý rozsudok bol voči obžalovanému G. B. zrušený rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky pod sp. zn. 3T 72/15 zo dňa 16.07.2015, právoplatný toho istého dňa a bol mu uložený úhrnný
a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 26 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia,

pričomobžalovanémuA.B.boluloženýtrestodňatiaslobody7rokov,atopodľa§188odsek1Trestného
zákona a § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona, na výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a bolo

mu tiež podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona uložené ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou.
Obom obžalovaným bola súčasne uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému J.
N. škodu vo výške 80,- Eur.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, súdu
skôrneznáme,ktorébymohlisamyosebealebovspojenísoskutočnosťamiadôkazmiužskôrznámymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenia od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 394 odsek 4 písmeno b) Trestného poriadku skutočnosťou skôr neznámou podľa odseku 1
až 3 je aj strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125

ods. 3 ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu, jeho časti alebo
niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol vykonaný.

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v
skutkových zisteniach niektorých právoplatných rozhodnutí, a to v prípadoch, keď príčiny zistených

nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Príčinami sa tu rozumejú nové
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré odôvodňujú tento mimoriadny prielom do nezmeniteľnosti a záväznosti
rozhodnutí vydaných v trestnom konaní. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz,
ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz v pôvodnom konaní síce vykonaný, ale s
novým obsahom. V takom prípade však musí byť predmetom hodnotenia súdu aj okolnosť, pre ktorú

došlo k obsahovej zmene dôkazu. Skutočnosťou predtým neznámou sa pritom rozumie objektívne
existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom a ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu
veci. Nové skutočnosti v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania treba preukázať novými
a konkrétnymi dôkazmi, keďže úlohou súdu, konajúceho o návrhu na povolenie obnovy konania
a v kontradiktórnom procese, nie je vyhľadávať dôkazy na preukázanie odsúdeným iba tvrdených a nie

aj konkrétnym dôkazom preukázaných nových skutočností. Za nové skutočnosti alebo dôkazy pritom
nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov. Účelom obnovy
konania totiž nie je posúdiť celkovú zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia a správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. V konaní o povolení obnovy nemôže súd preskúmavaťzákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými
okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či správne procesne postupoval ako ani to, či skutok správne
právne kvalifikoval. Pri obnove konania sa výlučne posudzuje iba tá otázka, či existujú nové skutočnosti

a dôkazy, ktoré neboli orgánom, ktoré vo veci rozhodovali, skôr známe a či také skutočnosti alebo
dôkazy by mohli, či už samé o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi,
odôvodniť iné, než pôvodné rozhodnutie o vine a treste, ktorého sa môže dotýkať obnova konania.
Trestný poriadok v ust. § 394 odsek 4 písmeno b) určuje, že sa skutočnosťou skôr neznámou okrem
objektívne existujúcemu javu, ktorý je v tej istej veci dôkazom a ktorý môže mať vplyv na zistenie

skutkového stavu veci (v zmysle vyššie uvedeného) rozumie aj strata účinnosti právneho predpisu,
jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 odsek 3 ústavy voči rozsudku vydanému na
základe aplikácie takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.

Súdvykonanýmdokazovanímnaverejnomzasadnutídospelkzáveru,žeponadobudnutíprávoplatnosti

vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4T/67/2018 nevyšli najavo žiadne
nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania v prejednávanej veci
podľa § 394 Trestného poriadku.

Odsúdený samotný v písomnom návrhu na povolenie obnovy konania ako ani na verejnom zasadnutí

nedôvodil žiadnou novou skutočnosťou ani dôkazom v zmysle objektívne existujúceho javu podľa
§ 394 odsek 1 Trestného poriadku, ale mal za to, že povolenie obnovy konania v prejednávanej
veci odôvodňuje zmena právnej úpravy – od 06.08.2024 účinná novela Trestného zákona, vykonaná
Zákonom č. 40/2024 Z.z.. Ustanovenie čl. 50 odsek 6 Ústavy SR síce upravuje časovú pôsobnosť
trestnoprávnych noriem hmotných a táto je aj výslovne obsiahnutá v ust. § 2 odsek 1 Trestného

zákona, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný s výnimkou prípadu, ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony a v ktorom prípade sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá
podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, ale tak, ako vyplýva z ust. § 2 odsek 1 Trestného
zákona, neskorší Trestný zákon ako pre obžalovaného priaznivejší, možno aplikovať iba do konečného

rozhodnutia o trestnom čine, t.j. do momentu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v trestnom
konaní. Zmena právnej úpravy po nadobudnutí takého právoplatného odsudzujúceho rozsudku, hoc
pre odsúdeného priaznivejšia, je preto z hľadiska posudzovania trestnosti skutku a ukladania trestu
právneirelevantná,nemôžezakladaťdôvodnajehorevíziuprostredníctvomnávrhunapovoleniaobnovy
konania.

Jediným prípadom, kedy neskoršia zmena právnej úpravy odôvodňuje povolenie obnovy konania (a to
za ďalších konkrétnych podmienok), je ten, ak Ústavný súd SR svojim rozhodnutím podľa čl. 125
odsek 3 Ústavy SR (ktoré by bolo považované za skutočnosť skôr neznámu podľa § 394 odsek 4
Trestného poriadku a § 93 odsek 1 Zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov) vyslovil nesúlad niektorého ustanovenia tých právnych
noriem, na základe ktorých bol vydaný právoplatný odsudzujúci rozsudok, s Ústavou SR, ústavným
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas Národná rada SR a ktorá bola
ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. V prejednávanej veci odsúdeného A. B.
však nejde o tento prípad, pretože Ústavný súd SR po nadobudnutí právoplatnosti vyššie citovaného

rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4T/67/2018 žiadnym svojim rozhodnutím, vydaným podľa
čl. 125 odsek 3 Ústavy SR, nevyslovil nesúlad žiadneho ustanovenia Trestného zákona, podľa ktorého
bola posudzovaná trestnosť trestného činu, z ktorého spáchania bol odsúdený uznaný vinným a podľa
ktorého mu bol zaň ukladaný trest ani ochranné opatrenie. S poukazom na uvedené skutočnosti tak
súd zistil, že odsúdený svoj návrh na povolenie obnovy konania odôvodňuje výlučne zmenou právnej

úpravy, ku ktorej došlo po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho ho rozsudku v prejednávanej veci,
ktorá zmena právnej úpravy nie je v zmysle ust. § 394 Trestného poriadku novou skutočnosťou (a ani
dôkazom) súdu skôr neznámou, na základe ktorej by bolo možné obnovu konania v prejednávanej
veci povoliť a podaným návrhom na povolenie obnovy konania sa tak domáha neprípustnej revízie
odsudzujúceho právoplatného rozsudku.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti súd nezistil podmienky na povolenie obnovy konania podľa
§ 394 Trestného poriadku a preto návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť na súde, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje
a to do 3 pracovných dní od oznámenia uznesenia. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie

v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto
osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.