Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. november 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14Csp/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720200764
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6720200764.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., D. E. F. XXXX/X, zast.: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Zvolen,
Nám. SNP 41 proti žalovanej Allianz – Slovenská sporiteľňa, a. s., IČO 00 151 700, so sídlom 815 74
Bratislava, Staré Mesto, Dostojevského rad 4, o zaplatenie sumy 75.152,61 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 11.333,87 Eur s úrokmi z omeškania vo výške

5 % ročne
zo sumy 36.790,06 Eur od 27.01.2018 do 22.02.2018,
zo sumy 11.333,87 Eur od 23.02.2018 do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 69,84 % do 3 dní od
právoplatnosti Uznesenia súdu I. inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.02.2020 domáhal voči žalovanej zaplatenia 75.152,61 €
s prísl. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovanou uzatvoril poistnú zmluvu č. 9880143701, ktorej
predmetombolopoisteniejehomajetku,atorodinnéhodomusúp.č.345apriľahlejhospodárskejbudovy
č. 346 postavená na pozemku CKN parc. č. 1241 o výmere 124 m2, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria, v k. ú. G. F., obec H. I., J. G. F., vedenej na LV č. XXXX evidovaným Okresným úradom
VeľkýKrtíš,katastrálnyodbor.Poistnásumabolastanovenáakceptácioucenystanovenejpoisťovateľom

na 92.000 Eur a poistná suma vedľajšej budovy rovnako akceptáciou ceny stanovenej poisťovateľom
na 60.000 Eur. Dňa 29.04.2017 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej došlo k požiaru vyššie uvedených
nehnuteľností, ktorý ich až na obhorené múry celkom zničil. V predmetnej veci bolo podané trestné
oznámenie za zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 pís. a/ Tr. zákona, ktoré
bolo prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce začať trestné stíhanie voči určitej
osobe.Žalobcasiriadneavčasspolusdokladmiuplatnilvzniknutúškoduužalovanejzaúčelomzískania
nároku na poistné plnenie. Vec bola riešená pod číslom 1820002303. Dňa 04.05.2017 vykonal technik

obhliadku, pri ktorej bol určený rozsah spôsobenej škody. Dňa 21.02.2018 mu bol priznaný nárok na
poistné plnenie vo výške 25.456,19 Eur na základe priloženého výpočtu podľa čl. 31 bod 3 príslušných
Všeobecných poistných podmienok, a teda do výšky technickej hodnoty tzv. „časovej ceny" podľa Čl.
31, bod 3. Všeobecných poistných podmienok. Podľa čl. 2, bod 60. Všeobecných poistných podmienok
(ďalej len „VPP"): „Technická hodnota (časovú cena) je východisková hodnota (nová cena) alebo
nová hodnota znížená o zodpovedajúcu výšku opotrebenia alebo iného znehodnotenia". S dôvodmi

odmietnutia vyplatenia poistného plnenia prevyšujúceho vyplatenú sumu 25.456,19 € uvedenými v
poisťovateľovom výpočte žalobca nesúhlasil, nakoľko je toho názoru, že nemajú oporu v zákone.
Žalovanú vyzval na poskytnutie zvyšku poistného plnenia, a to výzvou zo dňa 11.01.2019, doručenoužalovanej dňa 21.01.2019, avšak k doplateniu zvyšku poistného plnenia žalovanou do dnešného
dňa nedošlo. Podľa Čl. 2, bod 72 VPP: „ Východisková hodnota (nová cena): hodnota potrebná na
znovuzriadenie alebo obstaranie predmetu poistenia rovnakého druhu, rozmerov, množstva a kvality,

v čase ohodnotenia v danom mieste obvyklá. " Poistnú sumu určil pri podpise sám poisťovateľ, a nie
poistník. Podľa čl. 2, bod 11 VPP: „Cena stanovená poisťovateľom: cena budovy stanovená na základe
veľkosti zastavanej plochy, počtu podlaží, veľkosti podpivničenia, tvaru strechy a veku budovy;..."
Následne, po vzniku poistnej udalosti dňa 29.04.2017, len jeden rok potom ako určil poistnú sumu
nehnuteľností (ktorá by podľa Všeobecných poistných podmienok žalovanej mala zodpovedať skutočnej

cene predmetu poistenia) na 92.000.-€ pri rodinnom dome a na 60.000.-6 pri hospodárskej budove, z
tohto poistenia po skoro kompletnom zničení týchto budov vyplatil len 20.730,07 € na rodinný dom a
4.726,12 € na hospodársku budovu. V samotnom výpočte poisťovateľa zo dňa 21.02.2018 je
možné nájsť nezrovnalosti, správna suma {72.78 m2 * 741,94 €} rodinného domu je celkom 53.998,39
€, a nie 53.566.08 € ako ju určil poisťovateľ vo svojom výpočte. Vo vzťahu k hospodárskej budove,
pri ktorej bola určená poistná suma na 60.000 €, poisťovateľ tiež pristúpil k zníženiu poistného plnenia

z rovnakých dôvodov, ako pri rodinnom dome. V poistnej zmluve bola podlahová plocha určená na
156 m2, a poistná suma na základe tejto plochy určená na 60.000,-€, z čoho vyplýva {60.000,-C /
156 m2} poistná suma 384,62 € na 1 m2. Poisťovateľ sám vo svojom výpočte poistného plnenia určil
skutočnú plochu poškodenej budovy na 150,25 m2. Z toho však vyplýva správna suma {150,25 m2
* 384,62 €} hospodárskej budovy celkom 57.789,16 €, a nie 35.008,25 € ako ju určil poisťovateľ vo

svojom výpočte. S poisťovateľovým znížením poistného plnenia až o 93,8 % ako následok údajného
opotrebenia hospodárskej budovy žalobca rovnako nesúhlasí. Postup poisťovateľa, pri ktorom určí
poistnú sumu aj s ohľadom na vek budovy, na základe tejto zmluvy určí poistníkovi poistné, avšak pri
vzniku poistnej udalosti od ním samým určenej poistnej sumy znovu vek v podobe percent odráta, tvorí
vo vzťahu k spotrebiteľovi klamlivú obchodnú praktiku, pretože spotrebiteľ aj vzhľadom na ustanovenia

VPP o cene určenej poisťovateľom oprávnene očakáva, že vek budovy už bol vzatý do úvahy pri
stanovovaní ceny poisťovateľom a pri určovaní poistného. Žalobca ďalej uviedol, že výpočet poistného
plnenia žalovanej je však v rozpore so skutočnosťou aj z dôvodu udržiavacích a renovačných prác,
ktoré na budovách vykonal pred poistnou udalosťou. Tieto práce boli vykonané na základe Zmluvy o
dielo č. 23/2016 zo dňa 26.10.2016 a ich celková cena bola 52.455,-€. V predmetnej veci ide o spor zo

spotrebiteľskej zmluvy, kde žalobca vystupuje ako osoba, ktorá nekoná v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a kde žalovaná poisťovňa je podnikateľom. Vzhľadom na podnikateľský charakter žalovanej,
je na nej, aby si pri uzatváraní zmluvy a pri jej plnení počínala s odbornou starostlivosťou, a to
najmä pri tak dôležitej činnosti ako je stanovenie poistnej sumy, ktorá predstavuje limit jej poistného
plnenia a východisko pre stanovenie poistného poistníka. Uviedol rozhodnutie Okresného súdu v Novom

Meste nad Váhom sp. zn. 6C/476/2008: „... nie je prijateľné, aby za stanovenie poistenej veci výlučne
zodpovedal poistený, zvlášť pri poistení nehnuteľností. Poistený z pohľadu spotrebiteľa nemôže mať
jasnú predstavu o reálnej hodnote svojej nehnuteľnosti, nie je to bežný tovar, s ktorým sa každodenne
obchoduje, a ktorého hodnotu je možné s ľahkosťou zistiť. Predpokladá sa, že poisťovňa v tomto
smere musí vykazovať značné skúsenosti, musí zo svojej podnikateľskej činnosti vedieť aká môže byť

reálna hodnota označených nehnuteľností..." Ďalej uviedol rozhodnutie Okresného súdu Čadca sp. zn.
8C/167/2011:" Súd má za to, že od bežného občana - spotrebiteľa (vo vzťahu k poisťovni) nemožno
požadovať, že v poistnej zmluve uvedie presnú výmeru zastavanej plochy poisťovanej nehnuteľnosti a
je úlohou a povinnosťou poisťovne, aby si tieto skutočnosti preverila, resp. ošetrila. Odporca postupoval
pri uzatváraní poistnej zmluvy v dobrej viere s cieľom, aby bola poistená celá nehnuteľnosť tak, aby v

prípade poistnej udalosti bolo poistné plnenie zo strany poisťovne čo najvyššie. " Uviedol § 7 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZOS"): o definícii nekalých obchodných praktík a o ich
zákaze. Ďalej prepočítal poistné plnenie podľa skutočnej výmery budov a bez ich opotrebenia a chýb
v počítaní a dospel k sume 48.598,55 € za rodinný dom a 52.010,25 € za hospodársku budovu, spolu
100.608,80 €, z čoho odrátal poskytnuté poistné plnenie vo výške 25.456,19 €, a preto žaluje sumu

75.152,61 € spolu s príslušenstvom – úrokmi z omeškania, ktoré si uplatňuje vo výške 5 % ročne už od
15-teho dňa po vykonaní obhliadky nehnuteľností žalovanou. Preto žiadal, aby žalovaná bola povinná
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 75.152,61 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z plnej
ním uvádzanej sumy 100.608,80 € od 19.05.2017 do 22.02.2018 a po poskytnutí plnenia žalovanou vo
výške 25.456,19 € vo výške 5,00 % ročne zo sumy 75.152,61 € od 23.02.2018 do zaplatenia, a to do

15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu.

2. Súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podala v zákonnej lehote žalovaná odpor, v
ktorom uviedla, že poistná zmluva č. 7400453329 bola uzavretá dňa 11.04.2016 a účinná od 12.4.2016do 29.4.2017, kedy poistenie zaniklo z dôvodu zániku poisteného rizika (totálnej škody). Súčasťou
poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu
fyzických osôb - Môj domov zo dňa 15.4.2014 (aj VPP- MD alebo VPP). V trestnom konaní bolo ako

najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru určené cudzie zavinenie. Žalobca platil ročné poistné za
poistenie nehnuteľností vo výške 129,20 € (po zohľadnení obchodnej zľavy 25%). V zmysle čl. 30 ods.
1 VPP: „Poistná suma je uvedená v poistnej zmluve tak, ako ju určil poistník. O výške poistnej sumy
pri uzatváraní poistnej zmluvy rozhoduje poistník, pričom by mala zodpovedať poistnej hodnote budovy
a poistených vedľajších stavieb. Poistná suma je hornou hranicou poistného plnenia za všetky poistné

udalosti v jednom poistnom roku bez ohľadu na súčet limitov poistného plnenia. Predmet poistenia
je poistený na východiskovú hodnotu". V zmysle čl. 2 bod 72 VPP: Východisková hodnota (nová
cena) je: hodnota potrebná na znovuzriadenie alebo obstaranie predmetu poistenia rovnakého druhu,
rozmerov, množstva a kvality, v čase ohodnotenia v danom mieste obvyklá". Poistná suma budovy
(súpisné č. 345) vo výške 92 000 € bola stanovená na základe vyčíslenia poistno-technického systému
pri zadaní údajov od žalobcu o poisťovanej nehnuteľnosti (t.j. z akého materiálu je budova postavená,

typ strechy, podpivničenie, počet nadzemných podlaží, rok postavenia, resp. poslednej rekonštrukcie,
veľkosť zastavanej / podlahovej plochy (m2)), pričom takto stanovenú poistnú sumu môže ešte poistník
upraviť príslušným % (+/-). Na základe údajov od žalobcu (že sa jednalo o murovanú stavbu, so šikmou
strechou, podpivničenú do 1/3, jedného nadzemného podlažia postavenú v r. 1960, o podlahovej ploche
124 m2), bola poistná suma v dobrej viere, že žalobca udáva pravdivé údaje, stanovená žalovanou na

sumu 92 000 €. Žalovaná má za to, že tieto základné údaje o budove nepresahujú vysoko odborný
rámec, ktorý by „spotrebiteľ nebol schopný zodpovedať“. Tento postup bol v súlade s čl. 1 bod 11 VPP:
„Cena stanovená poisťovateľom je cena budovy stanovená na základe veľkosti plochy, počtu podlaží,
veľkosti podpivničenia, tvaru strechy a veku budovy". Poistná suma hospodárskej budovy (súpisné č.
346) ako vedľajšej stavby vo výške 60 000 € bola určená samotným žalobcom, pričom pri uzatváraní

poisteniauviedol,žesajednaloomurovanústavbuozastavanejploche156m2.Nemožnopretosúhlasiť
so žalobcom, že poistnú sumu pri obidvoch budovách určil sám poisťovateľ, Pri budove -rodinnom
dome - stanovil poisťovateľ poistnú sumu na základe základných údajov od samotného žalobcu a
pri vedľajšej budove - hospodárskej budove poistnú sumu si určil sám žalobca. Poistná suma však
nepredstavuje automaticky výšku poistného plnenia, na ktoré má poistený nárok, ale poistná suma je len

hornou hranicou poistného plnenia za všetky poistné udalosti v jednom poistnom roku a je základom pre
stanovenie výšky poistného. Poistná suma 92 000 EUR (na rodinný dom) a poistná suma 60 000 EUR
(na hospodársku budovu), ktorá bola poisťovateľom a poistníkom určená v poistnej zmluve predstavuje
východiskovú hodnotu (novú cenu) budov, pričom východiskovou hodnotou sa rozumie suma potrebná
na znovuzriadenie alebo obstaranie predmetu poistenia rovnakého druhu, rozmerov, množstva a kvality,

v čase ohodnotenia v danom mieste obvyklá (čl. 2 bod 72 VPP). Nemožno preto súhlasiť s laickým
tvrdením žalobcu, že pri určovaní poistnej sumy sa pri uzatvorení poistenia zohľadňuje vek stavieb a
preto aplikovať „opotrebenie" ako pri stanovení poistnej sumy, tak aj pri výpočte poistného plnenia nie
je na mieste. Stavby sa poisťujú na novú hodnotu (východiskovú hodnotu ), t.j. ide o stanovenie novej
hodnoty stavby, za ktorú je možné v čase poistenia postaviť rovnakú stavbu porovnateľného druhu a

kvality. Pri určení poistnej sumy stavieb sa vek zohľadňuje iba minimálne a aj to v takom zmysle, že
pri starších stavbách sa vychádza z predpokladu, že sa na stavbe realizoval nižší štandard materiálov
oproti aktuálne používaným materiálom (t. j. vek stavieb sa zohľadňuje v úplne inom kontexte ako
je tzv. „opotrebenie"). Preto konštatovanie žalobcu, že žalovaná amortizáciu uplatnila pri stanovení
poistnej sumy a duplicitne, neoprávnene, ju zohľadnil aj pri výpočte poistného plnenia, sa nezakladá

na pravde. Žalovaná následne po oznámení škodovej udalosti vykonala obhliadku z miesta požiaru
dňa 4.5.2017, pričom zistil podstatné skutočnosti, majúce zásadný význam pre poskytnutie poistného
plnenia. Obhliadkou bolo preukázané, že skutočná podlahová plocha rodinného domu je 72,78 m2
(v poistnej zmluve bola určená na 124 m2) a skutočná podlahová plocha hospodárskej budovy je
150,25 m2 (v poistnej zmluve bola určená na 155 m2). Poistné plnenie bolo stanovené v zmysle

požiadavky žalobcu rozpočtom, bez predloženia faktúr za znovuzriadenie stavieb do pôvodného stavu
pred poistnou udalosťou v zmysle dojednanej poistnej zmluvy a príslušných VPP. V zmysle čl. 31 ods.
3 VPP „Poisťovateľ má právo poskytnúť poistné plnenie do výšky technickej hodnoty (časovej ceny)
v tom prípade, ak poistený do troch rokov od vzniku poistnej udalosti nepreukáže, že: a) obstaral
zničený rodinný dom, rekreačný dom/chatu alebo vedľajšiu stavbu, b) obstaral zničený byt alebo

nebytový priestor, alebo nepreukáže, že tak urobí. V zmysle čl. 2 bod 60 VPP: „Technická hodnota
(časová cena) je východisková hodnota (nová cena) alebo nová hodnota znížená á zodpovedajúcu
výšku opotrebenia alebo iného znehodnotenia". S poukazom na zistenia pri obhliadke miesta požiaru
(žalobcom pri uzatváraní poistenia zadané zavádzajúce a nekorektné údaje o podlahovej plochev m2) a hore uvedené citované ustanovenia, bola žalovanou na účely výpočtu poistného plnenia
stanovená východisková hodnota stavieb na základe skutočnej výmery podlahovej plochy nasledovne:
- rodinného domu................53 566,08(stanovená žalobcom v žalobe - 53 998,39 €), - hospodárskej

budovy.........35 008,25 € (stanovená žalobcom v žalobe - 57 789,16 €) - od ktorých bola odpočítaná
amortizácia za vek stavieb: - pri rodinnom dome 57% (vek budovy 57 rokov) - pri hospodárskej budove
(vek budovy 70 - 80 rokov), braná do úvahy minimálna zostatková cena 15%, čím bola stanovená
technická hodnota stavieb, od ktorých bola odrátaná výška použiteľných zvyškov: - rodinný dom: 53
566,08 € - 57 % opotrebenie = 23 033,41 € - 2 303,34 € (zvyšky 10%) = 20 730,07 €, - hospodárska

budova: 35 008,25 €, braná do úvahy minimálna zostatková cena 15% zo sumy 35 008,25 € = 5 251,24
€ - 525,12 € (zvyšky 10%) = 4 726,12 €. Spolu bolo žalobcovi poskytnuté poistné plnenie v zmysle
čl. 31 ods. 3 VPP a v zmysle č!. 2 bod 60 VPP vo výške 25 456,19 €. Nad rámec uvedenej sumy
žalovaná považuje nárok žalobcu za neoprávnený. Pokiaľ žalobca v bode V. svojej žaloby vyčísľuje
výšku uplatneného poistného plnenia v celkovej sume 75 152,61 €, s týmto nesúhlasíme, nakoľko tento
výpočet nezohľadňuje opotrebenie budov a pri hospodárskej budove nesprávne vyčísľuje východiskovú

hodnotu stanovenú na sumu 57 789,16 €. Žalovaná vyčíslila poistné plnenie ako technickú hodnotu
(časovú cenu) v zmysle Prílohy č. 3 vyhl. č. 492/2004 Z.z, o stanovení všeobecnej hodnoty majetku
a túto žalovaná považuje za správnu. V tejto súvislosti si dovoľujeme zdôrazniť, že žalobca dôsledne
nerozlišuje a zamieňa si pojmy „východiskovej hodnoty" (novej ceny), ktorá tvorí podklad pre stanovenie
poistnej sumy a podklad pre výpočet poistného s pojmom „technickej hodnoty" (časovej ceny), ktorá

predstavuje poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy a príslušných VPP. Poistné plnenie vo výške
reálnych nákladov na opravu v plnej výške, v nových cenách, maximálne do výšky dojednaných
poistných súm by žalobcovi vzniklo v prípade, ak by v rehote do 3 rokov od vzniku poistnej udalosti
znovuzriadil budovy do pôvodného stavu pred poistnou udalosťou, čo sa však v danom prípade nestalo
(čl. 31 bod 3 VPP). Aj s poukazom na uvedené je tvrdenie žalobcu, že pri platení poistného boli

zohľadnené položky vek a opotrebenie, nesprávne. Správne je, že poistné plnenie bolo poskytnuté v
technickejhodnotestavieb(časovýchcenáchstavieb)čojelimitvprípade,akpoistený-žalobca-stavby
neopraví. Žalobca tiež argumentuje aj odvolávaním sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32
Odo 620/2003. Dovolací súd uviedol, že súdy nižšieho stupňa nesprávne vychádzali zo všeobecnej ceny
vozidla a nie z časovej ceny vozidla v zmysle VPP. Uvedené potvrdzuje správnosť postupu žalovanej.

Pojem východisková hodnota je rovnako definovaný aj vo VPP žalovanej a aj vo vyhl. č 492/2004 Z.z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku, z ktorej vychádzajú aj znalci z odboru ohodnocovania stavieb,
a preto tvrdenie žalobcu, že žalovaná koná v rozpore s dobrými mravmi a ide o klamlivú obchodnú
praktiku, resp, neprijateľné poistné podmienky nie sú pravdivé. Opotrebenie žalovaná zohľadnila len pri
výpočte technickej hodnoty stavby (časovej ceny), ktorú vyčíslil v súlade s čl. 2 ods. 60 VPP, v zmysle

ktorého: znížená technická hodnota (časová cena) je východisková hodnota (nová cena) alebo nová
hodnota zodpovedajúca výške opotrebenia alebo iného zhodnotenia". Obdobne je pojem „technická
hodnota" stanovený aj v Prílohe č. 3 vyhl. č. 49 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, v zmysle ktorej:
„Technická hodnota je znalecký odhad východiskovej hodnoty stavby zníženej o hodnotu zodpovedajúcu
výške opotrebovania". Pokiaľ sa žalobca vo svojej žalobe odvoláva na ust. § 7 a § 8 zák. č. 250/2007 Z. z.

oochrane spotrebiteľa,t.j.poukazujenanekaléobchodnépraktikyvsúvislostiskonanímžalovanej,tieto
predpokladajú zámer poisťovateľa „poškodiť spotrebiteľa", s týmto žalovaná nesúhlasí. Žalovaná konala
s odbornou starostlivosťou ako pri uzatváraní poistnej zmluvy, keď na základe žalobcom zadaných
základných údajov o nehnuteľnosti stanovil v dobrej viere, nie so zámerom poškodiť spotrebiteľa,
poistnú sumu, berúc v úvahu to, že pri žalobcovi sa jedná o osobu veci znalú, pohybujúcu sa v

podnikateľskom prostredí (konateľ spoločnosti MTM-Zlieváreň, s.r.o., IČO: 36 635 529, od 26.2.2005,
konateľ spoločnosti ML consortio s.r.o., IČO: 50 464 281 od 27.8.2016, a v minulosti pôsobiaci v
spoločnosti MTM-Mikulčík s.r.o., IČO: 36 041 343), ktorý podľa vyjadrenia K. B. dohliadajúceho na
renovovacie práce, skupoval pozemky a užíval celé lazy v oblasti Stredných Plachtiniec za účelom
poľnohospodárenia. Žalobca nebol uvedený do omylu, uzavretá poistná zmluva netrpela nerovnováhou

plnení. Žalobca ďalej tvrdí, že výpočet poistného plnenia je v rozpore s údajnými udržiavacími a
renovačnými prácami, ktoré údajne mali byť na budovách vykonané pred poistnou udalosťou v celkovej
hodnote 52 455 € a ktoré sa žalobca snaží preukázať Zmluvou o dielo č. 23/2016 zo dňa 26.10.2016,
a na túto zmluvu nadväzujúcimi faktúrami. Žalovaná pri výpočte poistného plnenia nebrala do úvahy
tieto údajné renovačné práce, nakoľko existuje dôvodná pochybnosť o ich skutočnom vykonaní. S

prihliadnutím na pochybnosti o reálnosti vykonania renovačných prác žalovaná podala podnet na trestné
stíhanie pre zločin poisťovacieho podvodu podľa § 233 ods. 1, ods. 3 pism. a) Trestného zákona,
ktoré konanie bolo vedené pred Okresným riaditeľstvom PZ, odbor Kriminálnej polície vo Zvolene pod
sp. zn. ČVS:ORP-178/3-VYS-ZV-2019. Keďže predmetné trestné konanie bolo zastavené Uznesenímzo dňa 20.9.2019 s tým, že nebol úmysel žalobcu vylákať od žalovanej poistné plnenie na základe
„fiktívnych" faktúr, polícia sa preto ďalej nezaoberala reálnosťou vykonania týchto prác a uspokojila sa
len s tvrdením osôb zainteresovaných na vykonávaní údajných renovačných prác a zainteresovaných na

vystavení pochybných faktúr, bez akéhokoľvek overenia si znaleckým dokazovaním, či tieto práce boli
skutočne vykonané. O pochybnosti vystavenia faktúr svedčí aj tá skutočnosť, že tieto neboli zahrnuté do
účtovníctvaspol.Mafíks.r.o.,(ktorámalarenovačnéprácevykonávať).Dôvodnépochybnostiovykonaní
renovačných prác preukazuje aj samotná fotodokumentácia z obhliadky miesta poistnej udalosti zo dňa
4.5.2017, z ktorej vyplýva, že nebol zrealizovaný rozsah prác v zmysle pochybných faktúr tvoriacich

prílohy Zmluvy o dielo. Čo sa týka rozhodnutia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn.
6C/476/2008, a rozhodnutia Okresného súdu Čadca, sp. zn. 8C/167/2011, žalovaná žiada súd na tieto
neprihliadať,nakoľkosajednáoprvostupňovérozhodnutiaanierozhodnutianajvyššíchsúdnychautorít,
ktoré by bolo možné považovať za platnú judikatúru, a predmetné rozhodnutia posudzujú individuálne
prípady v zmysle pre daný prípad konkrétnych poistných podmienok, ktoré nie je možné paušalizovať.
Žalobca bol so znením poistnej zmluvy a s obsahom Všeobecných poistných podmienok pre poistenie

majetku a zodpovednosti za škodu fyzických osôb - Môj domov zo dňa 15.4.2014 oboznámený, čo
svojím podpisom potvrdil. Čo sa týka uplatnených úrokov z omeškania, žalovaná poukazuje na to, že
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu a povinnosti poisťovateľ plniť nebolo ukončené vykonaním
obhliadky miesta poistnej udalosti dňa 4.5.2017, od ktorého dátumu žalobcu odvíja plynutie 15 dňovej
lehoty na poskytnutie poistného plnenia. Žalobca žalovanej až dňa 11.1.2018 v prílohe e-mailu doručil

Uznesenie OR PZ Veľký Krtíš, ORP-90/VYS-VK-2017 zo dňa 21.7.2017, ktoré sa zaoberalo šetrením
príčin vzniku požiaru, t.j. vyšetrovanie bolo skončené najskôr dňa 11.1.2018, z čoho vyplýva, že žalobca
sa nemohol dostať do omeškania už dňa 19.5.2017. Vzhľadom k tomu, že žalovaná namieta celkový
uplatnený nárok žalobcu, namieta aj priznanie úroku z omeškania, ktorý nárok sa odvíja od uplatnenej
istiny.

3. K uvedenému vyjadreniu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 21.05.2020 tak, že si je vedomý svojho
omylu pri uvedení nesprávnej výmery zastavanej plochy rodinného domu, preto na základe toho už v
žalobe upravil požadovanú sumu poistného plnenia. Trvá na tom, že údaje uviedol poisťovni v dobrej
viere. Pri hospodárskej budove bola miera nepresnosti iba 3 %. Poistnú sumu hospodárskej budovy

stanovila žalovaná. Žalovaná uviedla, že si je vedomá toho, že pojmy poistná suma, východisková
cena a technická cena sú rozdielne inštitúty, preto jej nie je jasné, prečo ich žalovaná opakuje. On
sa zo žaloby domáha skutočnej technickej hodnoty požiarom zničených stavieb. Podľa čl. 2 ods. 11
VPP cena stanovená poisťovateľom zohľadňuje aj vek budovy. Podľa čl. 30 ods. 1 by mala poistná
suma zodpovedať poistnej hodnote (skutočnej cene potrebnej na obstaranie obdobnej novej veci –

jej postavenie alebo opravu do pôvodného stavu) poistenej budovy a vedľajších stavieb. Poisťovňa
využíva možnosť, aby poistnú sumu určil poisťovateľ, práve preto, aby došlo k zhode týchto súm.
Spotrebiteľ, ktorý si prečíta uvedené ustanovenia, ani k inému záveru nemôže dôjsť. Preto, ak už
poistná suma zohľadňuje vek budovy, práve toto je cena potrebná na obstaranie takejto budovy resp.
hospodárskej stavby. Nikde vo VPP nie je uvedené, že táto cena (poistná suma) bude len iluzórnu

resp. žiadnu úpravu vzhľadom na vek budovy. Skutočnosť, že vek budovy sa zohľadní iba tak, že sa
uvedie nižší štandard materiálov, je vyslovene vymyslený, nemá oporu vo VPP, s takýmto postupom
on nikdy nesúhlasil. Ak ide o internú záležitosť žalovanej, uvedené nemá na postavenie žalobcu ako
spotrebiteľa žiadny vplyv. Každý priemerný spotrebiteľ je názoru, že vek budovy bol pri určovaní poistnej
sumy vzatý do úvahy. Vyplýva to jednoznačne gramaticky z čl. 2 ods. 11 VPP. Informácia o veku

budovy bola poskytnutá žalovanej správne a z tejto skutočnosti musela žalovaná vychádzať. Žalovaná
ďalej neuvádza, na základe čoho dospela k východiskovým hodnotám domu vo výške 53.566,08 Eur a
hospodárskej stavby vo výške 35.008,25 Eur. Žalobca namieta znižovanie uvedených súm vzhľadom
na opotrebenie vzhľadom na vek budov, a to pri rodinnom dome za 57 rokov – 57 % a pri hospodárskej
budove zostatková cena 15 %. Ak poisťovateľ určí raz poistnú sumu (ktorá má zodpovedať poistnej

hodnote), na základe ktorej bude spotrebiteľ povinný platiť poistné, nemôže sa po vzniku poistnej
udalosti brániť tým, že poistnú sumu určil nesprávne a v rozpore s čl. 30 ods. 1 vlastných VPP. Iný
výklad by povoľoval poisťovateľovi určiť poistnú sumu vyššiu, aby platil vyššie poistné, a po vzniku
poistnej udalosti by umožňoval poisťovateľovi vyhnúť sa svojej povinnosti zaplatiť poistné plnenie (resp.
poistnéplneniepodstatneznížiť),vovýškezodpovedajúcejspotrebiteľomplatenémupoistnému.Vtomto

vzťahu je on spotrebiteľom. Preto on trvá na tom, že suma 53.998,39 € je poistnej hodnote rodinného
domu ku dňu podpisu poistnej zmluvy dňa 11.04.2016, preto zodpovedala najnižšej možnej výške
východiskovej hodnoty rodinného domu. Zároveň uplatnený nárok je už očistený od upotrebiteľných
zvyškov, ako to vyplýva zo žaloby. Nakoľko opotrebenie do poistnej udalosti je len jeden rok, tedazanedbateľné,uplatňujesicelúuvedenúhodnotu.Toistésatýkahospodárskejbudovy,pretosiuplatňuje
sumu 57.789,16 Eur. Taktiež neexistenciu opotrebenia preukazuje zmluvou o dielo ako podkladom pre
renováciu uvedených nehnuteľností. Klamlivosť postupu žalovanej vyplýva z čl. 2 ods. 11 VPP, resp.

aj v spojení s poistnou hodnotou podľa článku 30 ods. 1 VPP, nie z ustanovení o technickej alebo
východiskovej hodnote predmetu poistenia. Ustanovenia čl. 2 ods. 11 a 30 ods. 1 VPP pritom nie sú
prevzaté zo žiadneho právneho predpisu, ale sú vytvorené výhradne žalovanou. Žalovanou citovaná
vyhláškaupravujeurčovanievšeobecnejhodnotymajetku,ktorúpodľacitovanéhorozsudkuNajvyššieho
súdu ČR sp. zn. 32 Odo 620/2003 nie je možné použiť na určenie časovej ceny (technickej hodnoty).

Odkaz na túto vyhlášku pritom nie je v poistnej zmluve ani vo VPP, a preto sa na náš poistný vzťah
nevzťahuje, ba dokonca podľa tohto rozsudku sa naň vzťahovať ani nemôže, pretože časová (technická)
a všeobecná cena vystihuje iné finančné hodnoty. Skutočnosť, že ide o rozhodnutie vo veci havarijného
poistenia, nie je relevantná, nakoľko časová a všeobecná cena sa rovnako aplikujú pri havarijnom aj
poistení nehnuteľností. Pri uzatváraní poistnej zmluvy so žalovanou nevystupoval ako podnikateľ, ani
ako odborník, keďže žiadna zo žalovanou menovaných spoločností, kde má vystupovať, nepodniká v

oblasti oceňovania nehnuteľností alebo v oblasti inej stavebnej činnosti. Poistnú zmluvu uzavrel ako
občan a tak je uvedený aj na zmluve. Otázka renovačných prác je pre toto konanie len podporná, a nie
podstatná. Za jeden rok aj bez akýkoľvek renovačných prác by opotrebenie budov nedosiahlo takých
vysokých percent. On nijakým spôsobom nevie ovplyvniť spôsob účtovania v spoločnosti Mafík s.r.o.
Rozhodnutia okresných súdov Čadca a Nové Mesto nad Váhom môžu slúžiť na podporu jeho nároku a

ako vzor pre súd v prejednávanej veci, nakoľko ide o právnu argumentáciu súdneho orgánu v obdobnej
veci. Ním citované časti odôvodnení okresných súdov sa týkajú skutočností, ktoré sa vyskytujú pri
všetkýchpoistnýchzmluváchpripoistenínehnuteľnostípaušálne,hociideorozhodnutiavindividuálnych
prípadoch. Čo sa týka začiatku plynutia úrokov z omeškania, žalobca je toho názoru, že nie je možné
považovať za primerané, aby poisťovňa mala právo odložiť svoje plnenie a odložiť skončenie svojho

vyšetrenia poistnej udalosti až do skončenia iného vyšetrovania, resp. konania. Pritom podľa čl. 14
ods. 3 VPP vyšetrovanie si má vykonať poisťovateľ sám. Čo sa týka znaleckého dokazovania ohľadom
opotrebenia budovy, podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia
nie je možné dodatočne meniť. Preto, ak je uvedený ako dôvod neplnenia vek budovy, nemožno
následne skúmať jej opotrebenie. Uvedené ustanovenie je síce účinné od 01.10.2018, avšak podľa §

52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Umožnenie poisťovni, aby spotrebiteľovi určila poistnú sumu a z toho pre
spotrebiteľa vyplývajúce poistné bez akéhokoľvek naviazania na realitu, ale v prípade poistnej udalosti
by mohla vykonať znalecký posudok a plnenie viazať na skutočný stav, takáto úprava práv a povinností
by bola značne nerovnovážna v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Zároveň takýto postup nevyplýva z poistnej zmluvy ani z VPP, preto takáto obchodná praktika poisťovne
je klamlivá.

4. Žalovaná sa k podanému vyjadreniu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 26.06.2020 tak, že
v čl. 30 ods. 1 VPP je stanovené, že poistná suma je uvedená v poistnej zmluve tak, ako ju určil

poistník. O výške poistnej sumy pri uzatváraní poistnej zmluvy rozhoduje poistník. V prípade, že poistník
súhlasí s určením poistnej sumy poisťovateľom, je povinný oznámiť poisťovateľovi pravdivé vstupné
údaje, od ktorých sa odvíja stanovenie poistnej sumy vo výške východiskovej hodnoty. Tento postup je
v súlade s čl. 1 bod 11 VPP: „Cena stanovená poisťovateľom je cena budovy stanovená na základe
veľkosti zastavanej plochy, počtu podlaží, veľkosti podpivničenia, tvaru strechy a veku budovy". Poistná

suma budovy (súpisné č. 345) vo výške 92 000 € bola stanovená žalovanou na základe vyčíslenia
poistno-technickým systémom pri zadaní nepravdivých údajov od žalobcu o poisťovanej nehnuteľnosti.
Taktiež z obsahu spisu Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície, vedeného pod ČVS:
ORP-178/3-VYS-ZV-2019 vyplýva, že žalobca dňa 15.12.2015 podával Návrh na vklad vlastníckeho
práva k posudzovaným nehnuteľnostiam (rodinný dom, súp. č. 345 a hospodárska budova, súp. č. 346)

na Okresný úrad, katastrálny odbor, Veľký Krtíš, kde uviedol kúpnu cenu za obidve nehnuteľnosti vo
výške 30 000 €, t. j. žalobca mal vedomosť o reálnej hodnote nehnuteľnosti. Žalovaná trvá na tom,
že poistná suma hospodárskej budovy bola určená samotným žalobcom. Žalobca v tejto časti svojho
vyjadrenia tvrdí, že si je vedomý a je mu zrejmé, že poistná suma, východisková cena a technická
cena sú rozdielne pojmy, nakoľko si prečítal VPP, keď ich podpisoval a zároveň tvrdí, že týmto pojmom

rozumie. Z vyjadrenia žalobcu v tejto časti však vyplýva, že žalobca si naďalej nesprávne a účelovo
vykladá jednoznačne zadefinované pojmy, hoci ich obsah je zrozumiteľný a jasný. Platí, že poistná
hodnota stavby = východisková hodnota stavby = nová cena stavby. Všetky tri výrazy vyjadrujú rovnakú
vec, a to náklady na vybudovanie stavby v nových cenách k dátumu ohodnocovania predmetnej stavby,rovnakého druhu a kvality, obstaranú, znovuzriadenú. Všetky tieto slová znamenajú to isté a všetky sú
jasne definované v čl. 2, bod 34, 35, 80, 40 a 72. Nehnuteľnosti žalobcu boli poistené na východiskovú
hodnotu (novú cenu). Uvedené vyplýva aj z ust. čl. 30 ods. 1 VPP, kde je uvedené, že poistná suma

by mala zodpovedať poistnej hodnote. Pričom to, na akú hodnotu je poistený predmet poistenia, je vo
VPP jednoznačne zreteľne stanovené, a to, že predmet poistenia je poistený na východiskovú hodnotu.
Niet teda pochýb, že poistná suma zodpovedá poistnej hodnote a je stanovená vo výške východiskovej
hodnoty (novej ceny). Žalovaná akceptuje poistnú sumu - východiskovú hodnotu stanovenú žalobcom
na 53 998,39 €. S poukazom na vyššie uvedené platí, že rovnako poistná hodnota, tak aj východisková

hodnota nezohľadňuje „opotrebenie", resp. akúkoľvek amortizáciu. Poistná suma bola stanovená vo
výške východiskovej hodnoty, ktorú žalovaná akceptuje pri rodinnom dome vo výške 53 998,39 € a
pri hospodárskej budove vo výške 57 789,16 €. Poistná suma nie je automaticky poistným plnením,
ako si to vykladá žalobca. Žalobca tvrdí, že „vek stavieb" je zohľadnený aj pri stanovení poistnej
sumy a aj pri poskytovaní poistného plnenia. Toto tvrdenie žalobcu je nepravdivé a nevyplýva ani
zo žiadnych ustanovení VPP ani z poistnej zmluvy. Požadovaný údaj o roku postavenia stavieb pre

účely stanovenia poistnej sumy poisťovateľom sa vyžaduje za účelom stanovenia korektnej novej
hodnoty (východiskovej hodnoty) stavby, za ktorú je možné v čase poistenia postaviť rovnakú stavbu
porovnateľného druhu, rozmerov, množstva a kvality. Preto požadovaný údaj - rok postavenia stavieb
sa zohľadňuje iba v takom zmysle, že pri starších stavbách sa vychádza z predpokladu, že sa na
stavbe realizoval nižší štandard materiálov oproti aktuálne používaným materiálom, pričom tabuľkovú

hodnotu si môže aj nemusí poistený upraviť v rozmedzí +/- 20%. Poistná zmluva pri stanovení poistnej
sumy – východiskovej hodnoty - hospodárskej budovy ani neobsahuje údaj „rok postavenia stavby".
Pokiaľ poistná zmluva pokiaľ obsahuje údaj o „roku postavenia stavby" - rodinného domu, nemožno
tento údaj vykladať ako zohľadnenie „opotrebenia" pri stanovovaní poistnej sumy. Pokiaľ žalovaná pri
uzatváraní poistenia požadovala údaj: „rok postavenia / poslednej rekonštrukcie stavby), je to len v

súvislosti s korektným stanovením východiskovej hodnoty (novej hodnoty) stavby, za ktorú je možné v
čase poistenia postaviť rovnakú stavbu porovnateľného druhu a kvality. Pokiaľ je poistená stavba na
nové ceny ako v danom prípade, dojednaná poistná suma a opotrebenie budov aplikované pri výpočte
poistného plnenia, nemajú žiadnu vzájomnú súvislosť. V zmysle čl. 2 bod 60 VPP: a čl. 31 ods.3 VPP
žalovaná správne zohľadnila pri rodinnom dome opotrebenie v rozsahu 57% a pri hospodárskej budove

93,8% (resp. 85% pri zachovaní zostatkovej hodnoty stavby 15%), Percento opotrebenia stavby pri
výpočte technickej hodnoty stavby sa odvíja od viacerých činiteľov: typu stavby, použitých materiálov
(napr. v tomto prípade hlinené steny výrazne znižujú životnosť stavby a zvyšujú % opotrebenia na rok),
konštrukčno - materiálového riešenia, technického stavu, spôsobu a intenzity užívania a vykonávania
údržby stavby. V zmysle čl. 1 VPP: „Pre poistenie majetku a zodpovednosti za škody fyzických osôb -

Môj domov platia príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, súvisiace všeobecne
záväznéprávnepredpisy,tietoVPP,ktorésúneoddeliteľnousúčasťoupoistnejzmluvyapoistnázmluva".
Medzi súvisiace všeobecne záväzné právne predpisy patrí aj Príloha č. 3 vyhl. č. 492/2004 Z.z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku, v zmysle ktorej postupujú aj znalci z odboru Stavebníctvo,
odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, a v zmysle ktorej žalovaná stanovila výšku opotrebenia v

súlade s citovanou vyhláškou: „Opotrebenie stavby sa uvádza v percentách a zodpovedá znehodnoteniu
technického stavu stavby v závislosti od veku, predpokladanej životnosti, spôsobu užívania stavby,
údržby stavby a pod." Táto vyhláška neobsahuje len „výpočet všeobecnej hodnoty majetku", ale jej
obsahom je spôsob výpočtu východiskovej hodnoty stavieb, technickej hodnoty stavieb, výpočet výšky
opotrebenia v percentách. Renovačné práce, na ktoré poukazuje žalobca, neboli vzaté v úvahu, nakoľko

existuje dôvodná pochybnosť o ich skutočnom vykonaní (viď fotodokumentácia z miesta obhliadky po
poistnej udalosti). Pokiaľ by poistený stavbu znovuzriadil do pôvodného stavu pred poistnou udalosťou,
do 3 rokov od vzniku poistnej udalosti, vyplatili by reálne náklady na opravu v plnej výške, v nových
cenách, maximálne do výšky dojednaných poistných súm. Preto stanovenie poistných súm vo výške
východiskovejhodnoty(novejceny)másvojvýznamažalobcaplatilpoistné(129,20€/ročne)primerané

zabezpečenému poistnému krytiu. Žalobcovi bolo poskytnuté poistné plnenie v zmysle čl. 31 ods. 3 VPP
a v zmysle čl. 2 bod 60 VPP vo výške 25 456,19 €. Po akceptácii východiskových hodnôt stanovených
žalobcom: Rodinný dom - 53 998,39 €, hospodárska budova - 57 789,16 € a za dodržania definície
na výpočet technickej hodnoty, je potrebné odpočítať od týchto súm zodpovedajúcu výšku opotrebenia
alebo iného znehodnotenia: pri rodinnom dome - 57%, pri hospodárskej budove - braná do úvahy

minimálna zostatková cena 15%, čím je stanovená technická hodnota stavieb, od ktorých je odrátaná
výška použiteľných zvyškov: rodinný dom: 53 998,39 € - 57 % opotrebenie = 23 219,31 € - 2 321,93
€ (zvyšky 10%) = 20 897 €; hospodárska budova: 57 789,16 €, braná do úvahy minimálna zostatková
cena 15% zo sumy 57 789,16 € = 8 668,37 € - 866,84 € (zvyšky 10%) = 7 801,53 €. Po akceptáciivýchodiskových hodnôt žalobcu poistné plnenie by teda predstavovalo sumu 28 698,53 €. Čo sa týka
rozsudkovOSNovéMestonadVáhomso.zn.6C/476/2008,VPPžalovanejneobsahujúúpravu,ktorása
spomína v rozsudku, t. j. že poistnú sumu stanoví poistený na vlastnú zodpovednosť. Taktiež formulácia,

že za poistnú sumu nemá výlučne zodpovedať poistený, nevylučuje zodpovednosť poisteného úplne.
Čo sa týka rozsudku OS Čadca sp. zn. 8C/167/2011, tu uzatváral zmluvu nie vlastník nehnuteľnosti,
ale iná osoba, preto nie je pre predmetný prípad použiteľný. Vzhľadom k akceptácii poistnej sumy
– východiskovej hodnoty žalovanou je táto argumentácia už bezpredmetná. Čo sa týka uplatnených
úrokov z omeškania, žalovaná nemohla plnenie vyplatiť skôr, ako bolo ukončené vyšetrovanie príčin

požiaru, nakoľko v prípade zistenia úmyselného konania poisteného alebo nedbanlivosťou poisteného
by povinnosť poisťovateľa plniť nevznikla. Žalobca žalovanej až dňa 11.01.2018 doručil uznesenie OR
PZVeľkýKrtíšORP-90/VYS-VK-2017zodňa21.07.2017,ktorésazaoberalo vyšetrovanímpríčinvzniku
požiaru, t. j. žalovaná sa nemohla dostať do omeškania pred týmto dátumom. Na pojednávaní dňa
22.10.2024 uviedla, že žiada žalobu zamietnuť.

5. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

6. Z LV č. XXXX okres Veľký Krtíš obec Stredné Plachtince k. ú. H. I. zo dňa 06.04.2016 súd zistil, že
na uvedenom LV sú vedené dve nehnuteľnosti – rodinný dom súp. č. 345 a hospodárska budova súp.
č. 346, obe stojace na parcele parc. č. 1241, ktorých vlastníkom bol k uvedenému dátumu žalobca, a to

na základe kúpnej zmluvy evidovanej pod č. V 1973/15 zo dňa 26.01.2016.

7. Súd sa oboznámil s poistnou zmluvou č. 9880143701 zo dňa 11.04.2016 medzi poisťovateľom-
žalovanou a poisteným – žalobcom, predmetom ktorej bolo poistenie domácnosti za podmienok
uvedených v prílohe č. 1 zmluvy, poistenie budovy za podmienok uvedených v prílohe č. 2 zmluvy a

poistenie vedľajších stavieb zas podmienok uvedených v prílohe č. 2 a/alebo v prílohe č. 3. s ročným
poistným vo výške 201 Eur, po úprave 25 % vo výške 151 Eur, s ročným poistným Privát plus vo
výške 5 Eur, po úprave 0 Eur, spolu ročné poistné vo výške 151 Eur. Na strane 3 zmluve je uvedené
– Vyhlásenie poistníka – poistník vyhlasuje, že bol pred uzavretím poistnej zmluvy oboznámený s
obsahom Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu fyzických

osôb – Môj domov zo dňa 15.04.2014. Poistník taktiež vyhlasuje, že bol oboznámený a obdržal v
písomnej forme údaje v zmysle ust. § 792a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov. Poistník vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že všetky uvedené údaje
sú úplné, pravdivé a nezamlčal žiadnu skutočnosť týkajúcu sa poistenia dojednaného touto poistnou
zmluvou. Poistník vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že bol pred uzatvorením poistnej zmluvy

oboznámený s obsahom, a že v písomnej forme prevzal informáciu o podmienkach uzavretia poistnej
zmluvy Poistenie majetku a zodpovednosti za škodu fyzických osôb – Môj domov,. Poistník uzavretím
poistnej zmluvy potvrdzuje, že poistený uvedený v poistnej zmluve je vlastníkom budovy uvedenej v
prílohe č. 2 ako poistená budova. Taktiež poistník podpisom na poistnej zmluve súhlasí s tým, aby
mu poistné podmienky, ktoré sa vzťahujú na poistenie, dojednané touto poistnou zmluvou, poisťovateľ

poskytol v tlačenej podobe pri podpise tejto zmluvy a že mu boli skutočne poskytnuté týmto spôsobom.
Príloha č. 1 zmluvy obsahuje údaje k poisteniu domácnosti. Príloha č. 2 obsahuje údaje k poisteniu
budovy, vedľajších stavieb, príp. záhrady. Modul poistenia je vyznačený „Štandard“, predmet poistenia
„Rodinný dom“, charakteristika – „murivo“, strecha „šikmá“, podpivničenie „do 1/3“ (možnosť „bez“
nie je uvedená), počet nadzemných podlaží 1, následne pod zastrešujúcim nadpisom Všeobecné

informácie o budove sú uvedené kolónky - rok postavenia/poslednej rekonštrukcie, dopísaný údaj
„1960“, zastavaná plocha „124 m2“, stanovenie PS – je uvedená možnosť „A“, ktorá odkazuje na
akceptovanie ceny stanovenej poisťovateľom, pričom cena stanovená poisťovateľom je uvedená 91.264
m2. Iné nezaškrtnuté možnosti sú –B. úpravou ceny stanovenej poisťovateľom a C. podľa znaleckého
posudku, rozpočtu, zmluvy o dielo. Cena stanovená poisťovateľom upravená poistníkom (+/-) je prázdna

kolónka. Poistná suma budovy je uvedená 92 000 Eur, ročné poistné 92 Eur. Na ďalšej strane sa
nachádzajú údaje k hospodárskej budove resp. záhrade v mieste poistenia budovy, kde je uvedené kód
stavby „05“, predmet poistenia „Hospodárska budova“, prevládajúci materiál je vyznačený „murivo“,
zastavaná plocha „156 m2“, poistná suma v Eur „60 000“, poistné „60“. Meno obchodného zástupcu
je uvedené J. B.

8. Súd sa oboznámil s Informáciou o podmienkach uzatvorenia poistnej zmluvy, kde je uvedené, bod 2.1,
poistenie sa riadi Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu
fyzických osôb – Môj domov zo dňa 15.04.2014 (ďalej len „VPP-MD“). V bode 2.2 sú uvedené poistnériziká, ktoré možno pre ten-ktorý produkt dojednať. V bode 2.3 – Poistné plnenie je uvedené, že poistné
plnenie bude poskytnuté v súlade s dojednaniami v poistnej zmluve a vo VPP-MD. Poistenie domácnosti
sa poskytuje vo výške novej hodnoty a je limitované výškou poistnej sumy uvedenou v poistnej zmluve.

Poistenie budovy a poistenie vedľajších stavieb – poistné plnenie sa poskytuje vo výške východiskovej
hodnoty a je limitované výškou poistnej zmluvy uvedenej v poistnej zmluve, ak nie je v čl. 31 VPP-
MD uvedené inak. Pojem východisková hodnota je definovaný v čl. 2 ods. 72 VPP-MD. Výška limitov
poistného plnenia za jednotlivé riziká, poistené veci/stavebné súčasti a poistené náklady je uvedená v
čl. 32 VPP-MD. Výluky z poistenia- poistenie budovy a poistenie vedľajších stavieb – Škody z plnenia

sú vylúčené v čl. 4, čl. 5 a čl. 28 VPP-MD. Poisťovateľ v prípadoch uvedených vo všeobecne záväzných
právnych predpisoch alebo v príslušných poistných podmienkach je oprávnený znížiť alebo zamietnuť
poistné plnenie. Poisťovateľ je oprávnený znížiť, zamietnuť a odmietnuť poistné plnenie (čl. 15 VPP-
MS), ak poistený porušil povinnosti uvedené v čl. 12 VPP-MD. bod 2.4, výška poistného je dohodnutá v
poistnej zmluve a určuje sa na základe poistnej zmluvy, sadzby poistného a dojednaných rizík.

9. Súd sa oboznámil s Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku a zodpovednosti za
škodu fyzických osôb – Môj domov (ďalej len „VPP“). Podľa čl. 1, pre poistenie majetku a zodpovednosti
za škody fyzických osôb - Môj domov platia príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom
znení, súvisiace všeobecne záväzné právne predpisy, tieto VPP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
poistnej zmluvy a poistná zmluva. Čl. 2 bod 11 VPP, Cena stanovená poisťovateľom: cena budovy

stanovená na základe veľkosti zastavanej plochy, počtu podlaží, veľkosti podpivničenia, tvaru strechy
a veku budovy.... Čl. 2 bod. 34 – Nová hodnota: cena, ktorú je nutné v mieste poistenia vynaložiť na
nadobudnutie novej veci rovnakého druhu a kvality, akú mala poistená vec pred poistnou udalosťou.
Čl. 2 bod 35: obstaranie: a/ v prípade rodinného domu, rekreačného domu/chaty, vedľajšej stavby
alebo ich stavebnej súčasti je obstaranie vybudovanie formou výstavby, t. j. postavenie rodinného

domu, rekreačného domu/chaty alebo vedľajšej stavby rovnakých parametrov a kvality, akú mala stavba
bezprostredne pred poistnou udalosťou, vrátane nevyhnutných nákladov na projektovú, inžiniersku
činnosť a ostatných súvisiacich poplatkov. Čl. 2 bod 40: poistná hodnota: cena poistenej veci, poistenej
budovy alebo poistenej vedľajšej stavby v danom čase a mieste potrebná na jej obstaranie. Čl. 2
bod 41: Poistná suma: suma uvedená v poistnej zmluve. Poistná suma je limitom poistného plnenia

poskytnutého poisťovateľom, ak nie je uvedené inak. Čl. 2 bod 60: Technická hodnota: (časová cena):
východisková hodnota (nová cena) alebo nová hodnota znížená o zodpovedajúcu výšku opotrebenia
alebo iného znehodnotenia. Čl. 2 bod 72. Východisková hodnota (nová cena): hodnota potrebná na
znovuzriadenie alebo obstaranie predmetu poistenia rovnakého druhu, rozmerov, množstva a kvality, v
čase ohodnotenia v danom mieste obvyklá. Podľa čl. 10 bod 4, Výška poistného je dohodnutá v poistnej

zmluve. Podľa čl. 11 ods. 1 VPP, akékoľvek zmeny v poistnej zmluve sa uskutočňujú so súhlasom oboch
zmluvných strán, ak nie je týmito VPP stanovené inak. Podľa čl. 12 ods. 3 pís. c/ VPP, počas trvania
poistenia je poistený okrem povinnosti podľa ods. 1 tohto článku bez zbytočného odkladu písomne
oznámiť poisťovateľovi všetky zmeny na predmete poistenia, ktoré znamenajú zmenu charakteru, účelu
využitia predmetu poistenia alebo údajov o predmete poistenia, ktoré boli podkladom pro uzatváraní

poistnej zmluvy. Podľa čl. 15 bod 6 VPP, poisťovateľ má právo zamietnuť poistné plnenie z poistnej
udalosti, ak poistený úmyselne uvedie poisťovateľa do omylu o podstatných okolnostiach týkajúcich sa
vzniku nároku na poistné plnenie alebo výšky nároku. Podľa oddielu III, Poistenie budovy a poistenie
vedľajších stavieb, čl. 30, Poistná suma, bod 1, poistná suma je uvedená v poistnej zmluve tak, ako
ju určil poistník. O výške poistnej sumy pri uzatváraní poistnej zmluvy rozhoduje poistník, pričom by

mala zodpovedať poistnej hodnote poistenej budovy a poistených vedľajších stavieb. Poistná suma je
hornou hranicou poistného plnenia za všetky poistné udalosti v jednom poistnom roku bez ohľadu na
súčet limitov poistného plnenia. Predmet poistenia je poistený na východiskovú hodnotu. Podľa čl. 31
– poistné plnenie, bod 2, poisťovateľ vyplatí poistné plnenie vo východiskovej hodnote, ak nie je ďalej
ustanovené inak. Podľa bodu 3, poisťovateľ má právo poskytnúť poistné plnenie do výšky technickej

hodnoty(časovejceny)vtomprípade,akpoistenýdotrochrokovodvznikupoistnejudalostinepreukáže,
že a/ obstaral zničený rodinný dom, rekreačný dom/chatu alebo vedľajšiu stavbu, b/ obstaral zničený
byt alebo nebytový priestor, alebo nepreukáže, že tak urobí.

10. Súd sa oboznámil s fotografiou obrazovky UNIPROD – 7400453329 – Poistenie vedľajších stavieb

– Dôverné, podľa ktorej hospodárska budova má murovaný materiál, plochu 156 m2, stanovenie PS –
Poistníkom, PS 60 000, poistné 60.11. Súd sa oboznámil s hlásením poistnej udalosti zo dňa 03.05.2017 a s e-mailovou komunikáciou
medzi obchodným zástupcom, ktorý v mene žalovanej uzatvoril poistnú zmluvu so žalobcom - A. L. a
I. F., ktorým A. L. zaslal I. M. uznesenie a žiadal ho o úhradu poistného plnenia.

12. Súd sa oboznámil s obrazovou dokumentáciou – fotografiami z miesta požiaru predmetných
nehnuteľností.

13. Súd sa oboznámil s časťou zápisnice o výsluchu svedka K. B. zo dňa 14.06.2019 vo veci vedenej na

OR PZ vo Veľkom Krtíši ČVS:ORP-178/3-VYS-VK2019, ktorý vypovedal, že žalobcu pozná 5-6 rokov,
ako kamaráta, kupoval od neho pozemky a aj od ľudí z obce za účelom poľnohospodárenia, on užíva
celé lazy.

14. Súd sa oboznámil s návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo
dňa 15.12.2015 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2015, predmetom ktorej boli predmetné

nehnuteľnosti na LV č. XXXX k. ú. H. I., pričom kúpna cena bola stanovená na 30.000 Eur.

15. Súd sa oboznámil s Dokumentáciou o požiari hospodárskej usadlosti v k. ú. H. I. číslo spisu ORHZ-
VK2-204/2017, kde je uvedené, že príčina vzniku požiaru je nezistená, pričom viacero príčin bolo
vylúčených. Ako najpravdepodobnejšia sa javí cudzie zavinenie, avšak priamy dôkaz nebol nájdený,

preto príčina vzniku požiaru je nezistená.

16. Súd sa oboznámil s uznesením vyšetrovateľa OR PZ vo Veľkom Krtíši, odbor kriminálnej polície
ČVS: ORP-90/VYS-VK- 2017 zo dňa 21.07.2017, ktorým bolo prerušené trestné stíhanie vedené pre
zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 228 ods. 1 Tr. zákona, na základe trestného oznámenia N.

I. k požiaru neobývaného rodinného domu bez č. p. a priľahlej hospodárskej budovy k. ú. H. I., dňa
28.04.2017,lebosanepodarilozistiťskutočnostioprávňujúcevykonaťtrestnéstíhanievočiurčitejosobe.

17. Súd sa oboznámil s listom žalovanej žalobcovi zo dňa 21.02.2018, ktorým mu táto oznámila, že mu
poukazujú poistné plnenie vo výške 25.456,19 Eur za poistnú udalosť číslo 1820002303, spôsobenú

požiarom. Výška poistného plnenia bola vypočítaná v zmysle príslušných ustanovení Všeobecných
poistných podmienok a Zmluvných dojednaní uzatvorenej poistnej zmluvy číslo 7400453329, a to na
základe vykonanej obhliadky a predložených dokladov. Plnenie bolo vyčíslené v súlade s čl. 31 bod.
3 príslušných Všeobecných poistných podmienok, ktoré sa vzťahujú k jeho poistnej zmluve, do výšky
technickej hodnoty. Výpočet poistného plnenia – rodinný dom 20.730,07 Eur, vedľajšia stavba 4.726,12

Eur, spolu 25.456,19 Eur.

18. Súd sa oboznámil s Výzvou na poskytnutie zvyšku poistného plnenia zo dňa 11.01.2020
adresovaného žalobcom žalovanej, v ktorej je uvedené, že žalobca má za to, že poskytnutie poistného
plnenia do výšky časovej ceny je nekorektné, nakoľko jeho klient preukázal zhodnotenie nehnuteľnosti

pred vznikom poistnej udalosti predložením faktúr za rekonštrukciu v hodnote 52.455 Eur. Taktiež žiadal
uvedenie normy, na základe ktorej by malo dochádzať k zníženiu o 1 % za každý kalendárny rok veku
stavby, nakoľko vo VPP sa uvedené ustanovenie nenachádza. Uviedol ust. § 443 OZ, podľa ktorého pri
určení výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia, a odkaz na čl. 31, bod 2 VPP, a čl. 2 bod 72 o
výplate východiskovej hodnoty. žiadal doplatiť sumu 63.118,14 eur v lehote do 15 dní od doručenia listu.

19. Na uvedený list odpovedala žalovaná e-mailom zo dňa 09.04.2019 tak, že faktúry doložené
poisteným na preukázanie zhodnotenia stavby pred vznikom škody neakceptovali a nepovažujú ich
obsah za reálne vyhotovený ani primeraný zisteným skutočnostiam. Na výšku technickej hodnoty
stavby (časovej ceny) nemá predajná, teda všeobecná hodnota stavby ani skutočná výška škody vplyv.

Technická hodnota stavby ako aj výška amortizácie bola stanovená podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Pri výpočte poistného plnenia postupovali v zmysle dojednanej
poistnej zmluvy a v súlade s poistnými podmienkami a právnymi predpismi.

20. Súd sa oboznámil s kópiou Zmluvy o dielo č. 23/2016 uzatvorenej podľa § 631 a nasl. Občianskeho

zákonníka dňa 26.10.2016 medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou Mafík, s. r. o. ako
zhotoviteľom. Podľa čl. II tejto zmluvy, predmetom tejto zmluvy je rekonštrukcia objektov v Stredných
Plachtinciach súp. č. 345 a 346 v rozsahu prác na základe prílohy č. 1 tejto zmluvy. Dátum odovzdania
diela bol stanovený na 31.03.2017. Predbežná cena bola stanovená na sumu 62.000 Eur. Konečná cenabude stanovená na základe faktúr vystavených zhotoviteľom. Cena diela bude uhrádzaná v hotovosti
počas priebehu uskutočňovania diela po odsúhlasení dodaných prác a vystavení faktúry.

21. Súd sa oboznámil s Prílohou č. 1 k ZoD č. 23/2017 – Rozsah stavebných prác, kde sú uvedené
položky prác pre každú zo stavieb jednotlivo s uvedením m2 ich vykonania (resp. ks pri oprave-
rekonštrukcii brány), pri niektorých len uvedením ich vykonania bez merných jednotiek.

22. Žalobca na pojednávaní dňa 17.09.2024 vypovedal, že poistné zmluvy uzatváral s pánom B., s

ktorým sa pozná možno 20 rokov a ktorý mu uzatváral všetky poistné zmluvy. On keď s pánom B.
telefonoval ohľadne ich uzatvorenia, bol priamo na mieste nehnuteľností a ich výmeru odkrokoval.
Následne sa stretli uňho v kancelárii, kde uzatvorili poistnú zmluvu. Uzatvorila sa nielen na rodinný dom,
ale ako už teraz vie, aj na hospodársku budovu. Tá mala byť prerobená na altánok s letnou kuchyňou.
Pro podpise poistnej zmluvy nemal pri sebe kúpnu zmluvu. Pri rodinnom dome si na 100 % pamätá, že
poistka sa stanovovala pod)ľa výmery tohto rodinného domu a skutočnosti, že bol jednopodlažný a s

áčkovou strechou. Pri hospodárskej budove si to už nepamätá, určite cenu neurčoval jednostranne on,
muselo sa k nej dospieť diskusiou. On nemôže tvrdiť niečo, čo si nepamätá. Myslí si, že mali k dispozícii
listy vlastníctva. On už teraz nevie povedať, či chcel upravovať, či tam chcel bývať dlhodobo, alebo len
ako chalupu. V podstate to bol taký ošiaľ, lebo je to pekná oblasť. Ako zhorela tá nehnuteľnosť, zhorelo to
aj v ňom. Také banality ako všeobecné poistné podmienky oni vtedy neriešili, lebo sa s pánom B. poznali

20 rokov. On dôveroval a teraz je trochu sklamaný. Nedostal dosiaľ ani poistné plnenie za zariadenie,
ktoré vnútri zhorelo, myslí si, že nejakých 7000 Eur. Pre neho bolo podstatné, že mu vyrátal nejakú
sumu, na ktorú je to poistené. Vychádzalo to zhruba tak, že zaplatí 90 Eur a poistí to na 90.000 Eur. S
tými sumami v poistnej zmluve súhlasil, lebo nemal s nimi prečo nesúhlasiť. Strecha bola prerábaná,
ale podlahy ešte prerábané neboli. Poľnohospodárske stroje vnútri neboli jeho.

23. Svedok A. L. na uvedenom pojednávaní vypovedal, že žalobcovi poisťoval aj iné veci. Ohľadom
uzatvorenia poistnej zmluvy ho musel kontaktovať žalobca. Na bližšie podrobnosti ohľadne uzatvárania
si nepamätá. Pri týchto typoch poistiek treba znalecký posudok alebo výmeru budov. Cenu tohto domu
potom stanoví poisťovňa, vypočíta to počítačový program. Okrem rozmerov on ešte vyžaduje rok

postavenia stavby, početpodlaží a typ strechy. Na základe týchto údajov potom počítač stanoví sumu. Ak
klient požaduje vyššiu sumu, dá sa to. Skôr sa nedá stanoviť nižšia suma, ako stanoví počítač. Ohľadne
tejto zmluvy si nepamätá, či chcel žalobca stanoviť vyššiu sumu. Pre vedľajšiu budovu si poistnú sumu
stanoví klient. Ak ju klient určiť nevie, potom je to na nejakej dohode, že tú sumu spoločne preberú.
Je to taká, akú určí klient, on nevie určiť hodnotu vedľajšej stavby. Inak dohodnúť poistná suma sa dá

iba vtedy, ak je predložený znalecký posudok. Uviedol, že poistná suma budovy na 92.000 Eur bola
stanovená počítačom. S touto sumou musí klient súhlasiť alebo ju môže navýšiť. Ak by nebol klient
súhlasil s uvedenou sumou, bolo by tam uvedené písmeno b/, nie písmeno a/. On si nepamätá bližšie
okolnosti uzatvárania zmluvy, ani či bol klient oboznámený so všeobecnými obchodnými podmienkami.
Pri rodinnom dome môže klient navýšiť hodnotu poistky alebo znížiť ale max. o 20 %. Môže znížiť aj

na menej, ale prišiel by o plnenie, v tom prípade by ho on o tom upovedomil, že je to podpoistené.
V podstate po zadaní údajov počítač vytlačí zmluvu. Ak by chcel klient poistiť hospodársku budovu
na 1 mil. Eur, on by ju poistil aj na 1 mil. Eur. Je zrejmé, že posledné slovo pri určení sumy má vždy
klient. On si nepamätá, či sa pýtal žalobca na poistné podmienky, poistné zmluvy či niečo podobné. On
odpovedá na otázky, ktoré klient má pri podpise zmluvy. Klienti zvyčajne majú otázky. Ak bolo zaškrtnuté

v zmluve, že sa mu poistné podmienky odovzdali pri podpise zmluvy, tak sa mu asi aj odovzdali. On
si pamätá, že žalobca mu vyjadroval nespokojnosť s poistným plnením. Vie, že potom písal na jeho
žiadosť odvolanie, pretože toto plnenie bolo ďaleko nižšie, ako bola poistná suma. V poistnej zmluve
sa neuvádza, že by boli predložené znalecké posudky. Ak by to robené programom, vtedy sa znalecký
posudok nepripája. Ak nie je znalecký posudok, mala by byť ohliadka nehnuteľností, za účelom zistenia,

či budova nie je zruinovaná, či je poistiteľná. Pokiaľ by mu nebol predložený znalecký posudok, mal by
vykonať obhliadku. Na ohliadke tejto budovy on nebol. Na stanovenie poistnej sumy nie je potrebná,
potrebné je len vedieť počet m2 hlavnej budovy.

24. Súd sa oboznámil s povolením Obce Stredné Plachtince č. j. OcÚ-SP-3/2021 zo dňa 15.02.2021 na

odstránenie stavieb – predmetných nehnuteľností udeleného žiadateľke M. M.

25. Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom č. 249/2021 znalca Ing. Ladislava Čierneho, podľa
ktorého východisková hodnota rodinného domu je 24.637,15 Eur, hospodárskej budovy 47.351,77Eur, technická hodnota rodinného domu je 5.506,40 Eur a hospodárskej budovy 10.265,863 Eur.
Spolu východisková hodnota uvedených budov 71.988,92 Eur a technická hodnota uvedených budov
15.772,26 Eur. Zo založených faktúr vôbec nie je jednoznačné, ktorých objektov sa práce uvedené

v prílohe faktúr týkajú a tak isto okrem faktúr pod bodom 9 a 12 nie je vôbec jednoznačné, v akom
množstve merných jednotiek boli práce fakturované (ak nepočítame mernú jednotku hodiny). Ak by však
počet odpracovaných hodín bol 238 a fakturovaná suma 43.245 €, hodinová sadzba pracovníkov by bola
181,70 Eur. Jednoznačne možno identifikovať iba práce – tenkovrstvá omietka fasády oboch objektov v
obmedzenom rozsahu, maľovanie fasády na objekte súp. č. 345 – východná a južná strana, maľovanie

fasády na objekte súp. č. 346 – strana južná. Jednoznačne nie je možné identifikovať nasledovné
práce: pokládka strešnej krytiny, tesárske práce na krove, drobné opravy fasády, brúsenie a čistenie
stropov, brúsenie a čistenie, náter drevenej brány, murovanie múrov z kameňa, oprava drevených
dverí. K týmto je možné uviesť, že murovanie múrov z kameňa nebolo zistené na žiadnom objekte.
Brúsenie, čistenie a náter drevenej brány nebol zistený na objekte súp. č. 346. Odstránenie či výmena
starých krokiev nebolo zistené na žiadnom z uvedených objektov. Na mieste bol hranol a latovanie,

ktoré bolo novšie ako z pôvodnej stavby, ale nie je zrejmé, či sa jednalo o krokvu alebo niektorý z
prvkov stropu, ak existoval. Čo sa týka strešnej krytiny, v čase ohliadky boli na mieste rod. domu súp.
č. 345 zvyšky eternitovej krytiny (šablóny) a na mieste objektu súp. č. 346 pálenej jednodrážkovej
škridly. Znalec konštatoval, že výmena tejto krytiny a výmena krokiev vrátane latovania je pri rod.
dome súp. č. 345 vysoko nepravdepodobná. Čo sa týka hosp. budovy súp. č. XXX, je možné, že

časť konštrukcie strechy bola vymenená, ale z vykonanej ohliadky a fotodokumentácie nie je možné
jednoznačne stanoviť rozsah tejto výmeny. Krytina na streche je pôvodná. Rekonštrukcia v tom zmysle,
že by sa vymenili len drevené prvky krovu a stropu (a naspäť kládla pôvodná krytina), by bola technicky
náročná. Východisková hodnota stavby je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú
stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia bez dane z pridanej hodnoty. Technická

hodnota stavieb je znalecký odhad východiskovej hodnoty stavby znížený o hodnotu zodpovedajúcu
výške opotrebovania. Pre stanovenie východiskovej hodnoty stavby je potrebné mať nasledovné údaje:
rok začatia užívania stavby, zastavaná plocha objektu, informácia o nosných konštrukciách objektu,
informácie o vybavení objektu. Pri výpočte technickej hodnoty stavby možno použiť tri metódy – lineárnu,
analytickú a kubickú metódu. Lineárna sa používa, ak na objekte neboli vykonané zásadné stavebné

úpravy, analytická, keď takéto úpravy konané boli a kubická, ak nie je známy údaj o začatí užívania
stavieb, alebo ak odhadovaný vek stavieb jednoznačne presahuje odporúčanú základnú životnosť
stavby. Výpočet technickej hodnoty je teda postup krokov, pri ktorých sa vychádza z východiskovej
hodnoty stavby. Stanovenie základnej životnosti stavby a opotrebenia stavby je ďalším krokom, ktorého
výsledkom je zistená technická hodnota stavby. Pri použití lineárnej metódy sa stanoví životnosť budovy

a východisková hodnota stavby sa každým rokom znižuje o zodpovedajúci koeficient (pri rod. dome súp.
č. by životnosť bola stanovená na 120 rokov a koeficient by predstavoval 100/120, pri hosp. budove 110
rokov a koeficient by predstavoval 100/110). Časti rodinného domu a hospodárskej budovy, ktoré boli
úplne zničené k dátumu obhliadky 20.09.2021, boli: na rodinnom dome súp. č. 345 – strecha objektu,
strop nad prízemím, výplne okenných a dverných otvorov, vnútorné vybavenie stavby. Hospodársky

objekt súp. č. 346 – strecha objektu, strop nad prízemí m, výplne okenných a dverných otvorov (okrem
jednej oceľovej zárubne), vnútorné vybavenie stavby (ak nejaké bolo). Okrem zvyškov stavieb sa tu
nachádzali aj malé zvyšky zničených drevených konštrukcií stropu alebo krovu, pri rod. dome časť
latovania s krytinou ETERNIT, pri hospodárskej budove zvyšky pálenej škridly. Ďalej na rod. dome bol
zachovaný rozvádzač (elektrika) a malá časť obhorenej vnútornej elektroinštalácie (cca 3 – 4 m). U

týchto časti stavieb nebolo možné jednoznačne zistiť technický stav ucelených konštrukcií stavby v čase
poistnej udalosti. Od 11.04.2016 do 29.04.2017 by došlo k zníženiu hodnoty pri rodinnom dome o 0,833
% a pri hospodárskej budove o 0,909 %. Žalovaná sa vyjadrila k znaleckému posudku tak, že ním bolo
jednoznačne preukázané, že nárok žalobcu je neoprávnený. Žalobca sa k uvedenému posudku vyjadril
tak, že kubická metóda nie je spôsobom na určenie technickej hodnoty nehnuteľnosti, ale jej životnosti

(na dôkaz predložil súdu znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č.
139/2013). Dĺžka práce pracovníka a jeho ohodnotenie je pre rozsah vykonaných prác pri renovácii
nehnuteľnosti irelevantný, pričom znalec nedal odpoveď na otázku, či práce uvedené vo faktúrach boli
skutočne vykonané. Zároveň znalec posudzoval stav častí budovy, o ktorých následne tvrdil, že sú
nenávratne zničené a nie je možné zistiť ich stav v čase poistnej udalosti. Znalec pritom sám použil

metódu určenia technickej hodnoty, ktorá podľa neho sa používa pri podstatných renováciách budov.
Pojmy zadefinované vyhláškou nemusia zodpovedať pojmom uvedeným vo všeobecných poistných
podmienkach, nakoľko tieto si definujú pojmy samostatne. Vek budov uvedený v znaleckom posudku
je nesprávny. Historické mapy nie sú relevantným podkladom pre zistenie veku budovy, nakoľko preuvedenými stavbami stáli na uvedenom mieste drevostavby. Napríklad na fotografii hospodárskej
budovy z roku 1950 je zrejmý lesk strechy (plech), avšak krytina bola v znaleckom posudku zistená
škridla. Preto je potrebné vychádzať z veku budov tak, ako boli uvedené v poistnej zmluve. Taktiež

eternit by po 97 rokoch už v podstate neexistoval, taktiež v roku 1903 to bola úplne nová technológia,
preto je veľmi nepravdepodobné, že by sa nachádzala na dome z roku 1910 – 1920 na lazoch na
Strednom Slovensku. Začiatok užívania stavieb stanovený v znaleckom posudku 1920 preto považuje
za nepravdivý a absolútne nepresvedčivý. Znalecký posudok je nepresvedčivý aj v tom, že znalec
konštatuje existenciu nového latovania a hranolu na mieste poistnej udalosti, avšak vychádza z veku

drevených častí. V tejto časti je posudok taktiež nepresvedčivý. Znalec sa k výhradám žalobcu vyjadril
tak, že kubická metóda má priamy dopad na technickú hodnotu stavby a v posudku ani použitá nebola.
Na otázku, či rozsah renovačných prác na nehnuteľnostiach súhlasí s rozsahom vyfakturovaných prác,
neexistuje jasná odpoveď, nakoľko zvyšky zhorených častí budovy boli zo zhoreniska odpratané a práce
na predložených faktúrach nie sú až na výnimky jasne definované, a to čo sa týka druhu použitých
materiálov a vykonaných prác, rozsahu prác a dodávok v merných jednotkách, taktiež identifikácia

objektu, na ktorom sa práce mali vykonávať, alebo dátumu ich vykonania. Vo faktúrach resp. súpise
prác sú uvedené práce, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nie je možné alebo len veľmi ťažko
možné vykonať bez predchádzajúcich krokov neuvedených vo faktúrach a súpisoch prác k faktúram
(napr. pokládka krytiny bez jej predchádzajúcej demontáže, lebo bez dodávky novej krytiny, výmena
nosných prvkov bez prechádzajúcej demontáže poškodených prvkov atď.). Merné jednotky výkonu

(hodina) pritom nie je možné priradiť k množstvu vykonaných prác. Pri výpočte miery opotrebenia a
technickéhostavuanalytickoumetódouanáslednomvýpočtetechnickejhodnotystavbybolizohľadnené
vonkajšie úpravy (omietky fasády v zistenom rozsahu) a elektroinštalácia na základe údajov v spisovom
materiáli a obhliadky stavieb. Nejedná sa o objekty zrekonštruované vo veľkom rozsahu). Posúdenie
definícievýchodiskovejatechnickejhodnotyvovzťahustránsporu jeprávnouotázkou,ktorúneprináleží

riešiť znalcovi. Čo sa týka veku budov, o veku stavby hovorí viacero ukazovateľov, ako napr. spôsob
technického vyhotovenia stavby, použité stavebné materiály, dispozičné riešenie objektov a pod., na
základe ktorých je možné zaradiť vznik stavby do určitého obdobia (samozrejme napr. pôvodná krytina
mohla byť v priebehu života stavby niekoľkokrát vymenená, trebárs aj za eternitovú a je o. i. dosť
nepravdepodobné, že by niekto vybudoval stavbu v roku 1966 bez akejkoľvek podlahy v miestnostiach).

Letecké snímkovanie z roku 1950 bolo prekryté s katastrálnou mapou, takže predmetná nehnuteľnosť
bola jednoznačne identifikovaná. Je teda nesporné, že stavby existovali na uvedenom mieste už v roku
1950. Existencia týchto stavieb je podporená aj mapami z roku 1934. On si nedovolí tvrdiť ako žalobca,
že strecha bola plechová. O roku 1966 si dovolí vyjadriť úvahu, že kto by si v uvedenom roku hoc
na lazoch, na mieste pôvodných drevených stavieb, postavil stavbu z ťažkého prírodného kameňa, s

nevyhovujúcim dispozičným riešením stavby používaným pred desiatkami rokov, bez podlahy a bez
napojenia stavby aspoň na elektrinu. Čo sa týka nosných drevených prvkov, v obvodových murivách
sa zachovali časti pôvodných trámov, pričom na fotografiách bol identifikovaný jeden drevený prvok –
hranol, bez zistenia miesta zabudovania. Pri zohľadnení možného percenta vymenených drevených
prvkov konštrukcie strechy v rozsahu fakturovaných 16 hodín by rozdiel vo východiskovej hodnote

a technickej hodnote objektu bol vyšší o 5 %. Žalobca sa ďalej k posudku vyjadril v podaní zo dňa
02.02.2023 aj tak, že tento posudok nemožno považovať za hodnoverný, keď nijaká zo spoločností
odstraňujúca azbest nevedela sa vyjadriť k veku krytiny, a znalec odhadnúť vek budov s charakteristikou
pravdepodobne dokázal. Pritom na mape táto krytina ani nebola zobrazená. On považuje za krajne
nepravdepodobné, aby na predmetnej nehnuteľnosti bola eternitová krytina z roku 1920. Takáto krytina

by bola suverénne najstaršou eternitovou krytinou, s ktorou sa spoločnosť pracujúca na Slovensku s jej
odstraňovaním stretla. Železničná trať do Veľkého Krtíša sa pritom začala pripravovať až v roku 1946,
pričom sprevádzkoval sa v roku 1951. Cena eternitu pritom na začiatku nemusela byť až taká nízka,
pričom aj nízka cena by automaticky neznamenala aj dostupnosť uvedenej krytiny. Žalovaná sa podaním
zo dňa 14.09.2023 vyjadrila, že znalec Ing. Čierny má odbornosť sa podávanie znaleckých posudkov v

odvetviach Odhad hodnoty nehnuteľností, Odhad hodnoty stavebných prác, Pozemné stavby, preto má
odbornosť na podanie uvedeného znaleckého posudku, pričom nerobil chemický, fyzikálny, či iný rozbor
stavebných materiálov nájdených v objektoch. Znalec komplexne posudzoval vek stavieb a nefixoval
sa len na eternitovú strešnú krytinu a už vôbec nerobil jej chemicko-fyzikálny rozbor. Znalec je odborne
spôsobilý na stanovenie technickej hodnoty rodinného domu a hospodárskej budovy so zohľadnením

skutočného rozsahu vykonaných rekonštrukčných prác, a je taktiež odborne spôsobilý na určenie, či
rozsah vykonaných prác na budovách súhlasí s rozsahom fakturovaných prác. Odpoveď na otázku veku
stavieb v rovine pravdepodobnosti je netechnickou odpoveďou na technickú otázku, zatiaľčo otázka na
pravdepodobnosť istého javu je netechnickou otázkou.26. Súd sa oboznámil s listinným dôkazom – kópiou znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline č. 139/2013.

27. Súd sa oboznámil s účelovou publikáciou „Azbestovocementový priemysel na Slovensku jubiluje 80
rokov Púchov 75 rokov Nitra 35 rokov Mlynárce“, z ktorej vyplýva, že závod v Púchove sa založil v roku
1907. Kapacita bola značná, nakoľko presiahla množstvo 6 mil. kusov šablón o rozmeroch 40 x 40 cm.
Po roku 1918 došlo k rozšíreniu výroby na 2 a 1/2 krát. Vznik výrobne Nitra sa datuje do roku 1912.

28. Súd sa oboznámil s príspevkom v rámci 20. ročníka konferencie Izolace 2019.

29. Žalovaná v podaní zo dňa 09.01.2023 upriamila pozornosť sa link znalca Ing. Ladislava Gilányiho,
CSc. www.tetocentrum.hu/hu/szalcement-pala/tortenette, z ktorého strojovým prekladom vyplýva, že v
roku 1903 začala rakúska firma Hatschek výrobu azbestovocementovej bridlice... v Píszké bola v roku

1907 založená spoločnosť Miskolczi és Társa Asbesztcement na depozitá bridlice a papiera. Strešné
bridlice sa vyrábali pod názvami Terrenol a Terrolux. Okrem toho spoločnosť založená v Óbude v roku
1869 vyrábala v prvej polovici 20. storočia aj azbestovú bridlicu.

30. Súd sa oboznámil s Článkom Potulky po Slovensku s F. A. o azbeste, z ktorého vyplýva, že táto

krytina bola ľahká, pevná, nehorľavá a lacná, prvá manufaktúrna výroba na Slovensku začala v roku
1907 v Púchove. V roku 1911 vznikol manufaktúrny závod, ktorý ročne vyrábal približne 7 miliónov
strešných dosiek. Po skončení prvej svetovej vojny tento závod vyrábal asi 2,5 milióna štvorcových
metrov tejto krytiny. Druhý závod bol v rovnakom období postavený v Nitre. Oba závody boli funkčné
až do konca druhej svetovej vojny.

31. Súd sa oboznámil s vyjadrením spoločnosti Ronar s. r. o. zo dňa 03.11.2022, kde je uvedené, že
sa nestretli s eternitovou krytinou vyrobenou v roku 1910 – 1920, ešte nemali budovy, ktoré mali 100-
ročný azbest na streche.

32. Spoločnosť Termotechna a. s. v likvidácii vo vyjadrení zo dňa 25.11.2022 uviedla, že po 100 rokoch
by azbestová krytina bola bez deštrukcií, povrch zaprášený so šedočiernou patinou, zanesené prachom
a výskyt machov. Azbestové výrobky z rokov 1910 – 1920 boli vyrábané na území celej bývalej ČSR.

33. Súd sa oboznámil s odpoveďou spoločnosti ASTANA s. r. o. zo dňa 05.12.2022, z ktorej vyplýva,

že oni neskúmajú roky vyrobenia eternitovej krytiny. eternit vplyvom času zvetráva, pôsobia na neho
poveternostné vplyvy, stáva sa krehkejší, praská, láme sa.

34. Súd sa oboznámil s odpoveďou spoločnosti MONTES COMPANY s. r. o. zo dňa 06.12.2022, kde
táto spoločnosť uviedla, že najstaršia eternitová strecha, ktorú podľa ich predpokladov demontovali, bola

z r. 1950. V obci Kleňany vykonávali odstraňovanie eternitu z domu z roku cca 1960. Azbest, ktorý je
z roku 1910 – 1920, býva buď sivý alebo ružový. Na storočnom azbeste je mach, moc sa drolí, môže
byť zvetraný.

35. Spoločnosť GREENLIKVID s. r. o. súdu listom zo dňa 06.12.2022 uviedla, že sa stretli s 50 rokov

starou strešnou krytinou. Eternit starej výroby je šedý prípadne farbený na červeno. Storočný eternit
zvetráva a praská.

36. Spoločnosť Concret, s. r. o. súdu listom zo dňa 06.12.2022 oznámila, že najstarší eternit, ktorý
odstraňovali, bol z roku 1960. Bola to schátraná hospodárska budova. Stroročný eternit je zvetralý a

drolí sa.

37. Spoločnosť MQM stavebno obchodná spoločnosť s. r. o. súdi listom zo dňa 08.12.2022 oznámila, že
najstarší azbest, ktorý odstraňovala, bol z roku 1956. Zmeny na eternite sú vykonávané poveternostnými
podmienkami.

38. Spoločnosť DILMUN SYSTEM s. r. o. súdu listom zo dňa 08.12.2022 oznámila, že na eternitovej
krytine sa prejavujú zmeny spôsobené poveternostnými vplyvmi a inými mechanickými poškodeniami
napr. porast machu, rast drevín, krupobitie, ľudský faktor, zver.39. Z odpovede spoločnosti Cembrit a. s. zo dňa 07.02.2023 vyplýva, že v období rokov 1910 – 1920
sa vyrábali azbestovocementové šablóny, vlnitá krytina, konštrukčné dosky a tvarovky. Šablóny boli

ofarbenéprísadaminačervené,hnedéačierne,možnoajinéfarbynapr.zelená.Hlavnýmformátombola
400 x 400 mm. Pôvodné receptúra sa nezachovali. mohol sa používať azbest ťažený v Dobšinej, dovoz
Afrika, Kanada, Rusko. Táto krytina sa používala v mestách i v dedinách. Aj staré usadlosti mávajú
túto krytinu na obytných a hospodárskych budovách. O cenách nemajú informácie. preprava krytiny sa
vykonával často konským povozom alebo ručne vedenými vozíkmi, čo odvodzujú z nerozvinutej dopravy

v tej dobe. Možno mohlo byť využité aj železničnej dopravy. Výroba prebiehala v závode Šumperk od
roku 1910, v Púchove, ktorý bol založený v r. 1907, šablóny zrejme od roku 1910, v Nitre od roku 1912.
Dá sa vyvodiť, že táto krytina bola bežne používaná. Oblasť okolo Veľkého Krtíša nie je veľmi vzdialená
od výrobného závodu Nitra alebo maďarského výrobného závodu v Nyergerújfalu. V období Rakúsko-
Uhorskej monarchie aj toto mohol byť jeden z výrobcov dodávajúcich na Slovensko. Je teda možné, aby
na uvedenom objekte bola uvedená krytina použitá.

40. Prof. Ing. Karol Jesenák, Csc., na otázky žalobcu uviedol v podaní zo dňa 17.10.2023, že videl
veľa eternitových krytín, avšak nikdy neskúmal ich vek. Výroba eternitu začala v Púchove v roku 1907,
výraznevzrástlavroku1911aneskôrposkončení1.sv.vojnyzávorročnevyrábaluž2,5mil.m2eternitu.
Jediný dom, o ktorom bezpečne vie, že mal eternitovú strechu už v roku 1920, bol dom jeho deda, ktorý

sa nachádzal v historickom centre Ružomberku. Počet rokov, po ktoré eternit môže slúžiť, závisí od
klimatických podmienok v danej lokalite. Podľa jeho osobného názoru sú tieto krytiny zvyčajne v celkom
dobromstaveajpostorokochpoužívania.Možnosť,žepredmetnýdombolpokrytýeternitovoustrechou,
vôbec nevylučuje. Hoci bol v roku 1920 u nás modernou novinkou, cenou musel vytlačiť z trhu tradičné
strešné krytiny práve u menej solventného obyvateľstva. Iba produkciou závodu v Púchove do roku 1920

bolo možné pokryť podľa jeho odhadov minimálne pol milióna bežných malých rodinných domov. I keď
asi celá výroba nebola zameraná na výrobu krytiny, rozhodne stavba striech bola jej masovým využitím.
Tiež nevylučuje, že eternit mohol byť funkčný na zmienenej stavbe až do roku 2017.

41. Z odpovede Medicínskeho centra Nitra, spol. s r. o. vyplýva, že vek ani pôvod vzoriek

azbestovocementových krytín neskúmali. Eternitová krytina sa vyrába na území bývalej ČSR od roku
1912. Krytina vyrábaná medzi rokmi 1912 až 1930 mala tvar šablón o rozmeroch 40 x 40 cm a
bledošedú farbu. Po roku 1930 sa aj farebne upravovala, najčastejšie tmavohnedá. Bola lacným a
relatívne dostupným variantom a nemožno vylúčiť jej použitie aj na objekty mimo sídiel. Eternitové
šablóny tohto tvaru a rozmerov sa v bývalom Rakúsko-Uhorsku a neskôr po roku 1918 aj c ČSR vyrábali

od roku 1912 v 2 závodoch na území Čiech a Slovenska v závode Nitra. Nedá sa potvrdiť ani vylúčiť
použitie takejto krytiny vyrobenej do roku 1920 na objekte mimo obce (teoreticky mohla byť táto krytina
na uvedený objekt osadená i v neskoršom období, viac rokov po jej výrobe).

42. Svedok O. C. P., I., konateľka spoločnosti FOSTER Bohemia s. r. o., podľa predloženého výpisu

zo zoznamu znalcov Ministerstva spravodlivosti Českej republiky znalkyňa v odbore Čistota ovzdušia,
odvetví Čistota ovzdušia a špecializácii Azbest a ostatné anorganické vlákna a taktiež v odbore Chémia,
odvetví Chemické odvetvia rôzne a špecializácii Azbest a ostatné anorganické vlákna, sa na výsluchu
na položené otázky dňa 24.09.2024 vyjadrila tak, že v roku 1900 M. Q. vynašiel azbestovocementovú
strešnú krytinu, ktorá bola lacnejšia ako doterajšia bridlicová a ľahšia ako strešná škridla pálená. Naviac

vďaka obsiahnutému materiálu – azbestu aj ohňovzdorná. Tento vynález bol v roku 1901 patentovaný
a v 1903 mu bolo pridelené označenie vynálezcom eternit. Do roku 1910 bola táto krytina rozšírená
celosvetovo. Nemôže vylúčiť, že za dobu svojej odbornej praxe (cca 20 rokov) sa s krytinou, ktorá mohla
byť zhotovená práve už začiatkom 20. storočia nestretla. Táto krytina bola veľmi žiadaná, a to práve s
ohľadom na svoju cenu a taktiež pre svoje horeuvedené vlastnosti. Bola využívaná hojne tak u obydlí,

ako u administratívnych stavieb a taktiež stavieb pre železnice, kedy bola vynálezcom presadzovaná a
veľmi často pri týchto stavbách využívaná. Ona videla nehnuteľnosti v Českej republike, na Slovensku, v
Rakúsku, Nemecku, Belgicku, Holandsku a Francúzsku, pričom charakterom šlo o stavby rôzne, práve
s ohľadom na značné rozšírenie a využitie eternitovej krytiny. Nedá sa vždy určiť vek krytiny, práve
s ohľadom na jej stálosť a typický tvar. Pôsobenie poveternostných vplyvov časom vymýva cement z

matrice a pri bližšom skúmaní sú potom patrné viac azbestové vlákna. Dožiadanému súdu predložila
časť šablóny vyrobenej v roku 1921 v Hradci Králové. Šablóny boli typizované, najčastejšie 40 x 40 cm
a farba závisela od farby cementu, to platí aj pre roky výroby 1910 – 1920 v Rakúsko – Uhorsku. G.
Q. sa veľmi snažil o rozšírenie tejto krytiny do celého sveta, čo sa mu skoro aj podarilo. Z uvedenéhodôvodu bola veľmi využívaná ako v mestách, tak aj v obciach. A to s ohľadom aj na cenovú dostupnosť.
Nie je možné sa vyjadriť k tomu, ktoré príjmové skupiny konkrétne si mohli vtedy dovoliť takúto krytinu.
Taktiež sa nevie vyjadriť l cenovej dostupnosti uvedenej krytiny. Čo sa týka dopravy eternitovej krytiny

v rokoch 1910 – 1920, najčastejšie sa využíval konský povoz, šlo o bežnú a rozšírenú prepravu ťažších
nákladov v monarchii a neskôr aj rovnako v Československu, hlavne v chudobnejších oblastiach, kde
iné možnosti neboli. Taktiež boli využívané zapriahnuté domáce zvieratá. V súvislosti so založením
automobilky Laurin a Klement v roku 1895 a výrobou prvého osobného automobilu v roku 1905 a neskôr
rovnako boomom výroby i nákladných automobilov bola využívaná aj táto automobilová doprava pred 1.

sv. vojnou. Častejšie však v mestách a neskôr v odľahlejších častiach či dedinách. Čo sa týka Slovenska,
domnieva sa, že častejšie bol využívaný konský povoz, ako bolo vyššie uvedené. Medzi rokmi 1910 a
1920 bola na území Československa aj Slovenska dostupná a bežne používaná krytina tvaru šablóny 40
x 40 cm. G. Q. mal veľké množstvo tovární, kde bola táto krytina vyrábaná, základňu mal v továrni v Linzi
a ďalej predával licenciu na výrobu tejto krytiny do ďalších tovární, ktorých bolo zhruba 400 už v období
do roku 1910. Konkrétne továrne však uviesť nevie, nakoľko tieto údaje sú pre jej prácu iba okrajové,

nakoľko sa zaoberá technológiou výroby a len okrajovo historickými súvislosťami. Subjekty odstraňujúce
strešnú krytinu nepátrajú po tom, v ktorom roku bola táto vyrobená. Preto ona nevie označiť subjekt,
ktorý sa mohol s krytinou z roku 1920 stretnúť. Ona nemôže vylúčiť, že na predmetnej stavbe bola krytina
z roku 1920. Nedovolí si odhadnúť ani mieru pravdepodobnosti. Bolo by sa treba zaoberať historickými
súvislosťami, či tu bolo obchodovanie s touto krytinou rozšírené a či šlo viac o poľnohospodársky

región. Životnosť eternitovej krytiny je desiatky rokov, kľudne aj stovky rokov. Vo vtedajšej dobe bol k
dispozícii veľmi kvalitný portlandský cement. Nie je príliš pravdepodobné, že by sa eternitovú krytinu
zo strechy staršiu ako 100 rokov podarilo zložiť zo strechy a znovu ju na strechu uložiť, vzhľadom
na spôsob jej pokládky – prekryvy a najčastejšie klince. Nemôže to však vylúčiť. Predovšetkým je to
však zakázané legislatívou. Ona nemôže vylúčiť, že azbestovocementová krytina z roku 1910 – 1920

tvaru uvedených šablón 40 x 40 cm bola na predmetnej nehnuteľnosti. Ide o šablónu celkom bežného
rozmeru. Znalkyňa taktiež súdu predložila Osvedčenie o akreditácii spoločnosti, ktorej jej konateľkou,
pre skúšobné laboratórium pre stanovenie koncentrácie a prítomnosti anorganických vláken s dôrazom
na azbest v prostredí a materiáloch vrátane vzorkovania, ako aj na inšpekčnú činnosť orgánu typu A v
oblasti výskytu azbestu a iných nebezpečných vláken a stanovenie účinnosti sanácie azbestu a iných

nebezpečných vláken vo vnútornom a vonkajšom prostredí vymedzeným prílohou tohto osvedčenia.
Žalovaná sa k uvedenej výpovedi vyjadrila tak, že výsluch svedkyne, vypočutej na návrh žalobcu, poprel
tvrdenia žalobcu. Podľa jej výpovede bola totiž táto krytina v r. 1910 – 1920 veľmi žiadaná a využívaná
aj u bežných obydlí vzhľadom na jej cenovú dostupnosť a vlastnosti.

43. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy,
t. j. ku dňu 11.04.2016 (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

44. Podľa ods. 2 cit. ust., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

45. Podľa ods. 3 cit. ust., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

46. Podľaods.4cit.ust.,spotrebiteľjefyzickáosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

47. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

48. Podľa ods. 2 cit. ust., poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

49. Podľa ods. 3 cit. ust., súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné

podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím
zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

50. Podľa ods. 4 cit. ust., v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch
v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

51. Podľa § 790 Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä
a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom
vzniknú (poistenie majetku);
b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad
inej poistnej udalosti (poistenie osôb);

c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú
majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

52. Podľa § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný
odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia.

To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia.

53. Podľa § 798 Občianskeho zákonníka, poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane
znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede ( § 793) bolo určené nižšie poistné.

54. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

55. Podľa ods. 3 cit. ust., ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný
vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ

oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho
povinnosti plniť.

56.Podľa§806Občianskehozákonníka,zpoisteniamajetkumápoistenýprávo,abymuboloposkytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa

poistenie vzťahuje.

57. Podľa § 2 pís. i/ vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, východiskovou
hodnotou nadobúdacia a znovunadobúdacia hodnota majetku v čase ohodnotenia alebo pre vybrané
zložky majetku hodnota, ktorá je ustanovená v prílohách tejto vyhlášky.

58. Podľa Prílohy č. 3, bod. 2 vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku,
východisková hodnota stavieb (VH) je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú
stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty.

59. Podľa Prílohy č. 3, bod 3 cit. vyhl., technická hodnota (TH) je znalecký odhad východiskovej hodnoty
stavby znížený o hodnotu zodpovedajúcu výške opotrebovania. Opotrebenie stavby sa vypočíta a)
lineárnou metódou, b) analytickou metódou.

60. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nekalé obchodné praktiky
sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

61. Podľa ods. 2 cit. ust., obchodná praktika sa považuje za nekalú, aka) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena

skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

62.Súdmalzvykonanéhodokazovaniazapreukázané,žedňa11.04.2016uzatvorilžalobcaakopoistník
a žalovaná ako poisťovateľ poistnú zmluvu č. 9880143701, predmetom ktorej bolo poistenie stavieb –
rodinný dom súp. č. 345 a hospodárska budova súp. č. 346 vedené na LV č. XXXX k. ú. H. I., ktorých

vlastníkom bol v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy žalobca. Na uvedenú zmluvu sa okrem ustanovení
Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách platného v čase uzatvorenia zmluvy (§ 788 a nasl.)
vzťahujú aj jeho všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.), nakoľko súd mal za
preukázané, že žalovaná je v predmetnom zmluvnom vzťahu dodávateľom (vykonávajúcom poistenie za
účelom zisku, ktoré konanie je predmetom jej obchodnej činnosti) a žalobca má v predmetnom poistnom
vzťahu postavenie spotrebiteľa, nakoľko je fyzickou osobou, pre ktorú uzatváranie poistných vzťahov

nie je predmetom jeho podnikateľskej činnosti. Podľa § 788 ods. 2 pís. a/ Občianskeho zákonníka,
poistná zmluva obsahuje najmä výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej
sumy. V predmetnom spore sa stala spornou práve definícia poistnej sumy. Žalobca tvrdí, že nakoľko
podľa všeobecných poistných podmienok platných pre uzatvorenú zmluvu (ďalej aj VPP) poistná suma
sa určuje aj s prihliadnutím na vek budovy, pričom rok postavenia resp. zásadnej rekonštrukcie stavby

sa uvádza aj pri uzatváraní poistnej zmluvy a figuruje pri určovaní poistnej sumy ako vstupný údaj,
uvedená definícia je totožná s definíciou technickej hodnoty (časovej ceny) nehnuteľnosti, t. j. s cenou
nehnuteľnostivčasejejpoistenia.Žalobcasatedadomáhatechnickej(časovej)cenybudov,nerozporuje
teda výplatu poistného plnenia podľa čl. 31 bod 3 VPP, avšak tvrdí, že tieto musia byť totožné s poistnou
sumou, nakoľko obe zohľadňujú vek budovy. Iný postup by bol podľa žalobcu nekalou obchodnou

praktikou žalovanej v zmysle § 7 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko by zavádzal
spotrebiteľa klamným uvedením sumy, ktorú by tento mal obdržať pri zničení stavby, čo však tak v
skutočnosti pri následnom postupe žalovanej pri vyčísľovaní technickej (časovej) ceny nie je. Žalovaná
podľa žalobcu z uvedenej poistnej sumy opakovane odpočítava vek, a to dokonca o 1 % za každý
rok existencie budovy. Žalovaná naopak tvrdí, že údaj roku postavenia budovy nie je pre stanovenie

poistnej sumy relevantný v rovnakom smere ako pre stanovenie technickej hodnoty, vysoký vek budovy
sa zohľadňuje iba vstupom napr. menej kvalitných materiálov. Žalovaná vysvetľuje uvedené pojmy tak,
že poistná suma je hornou hranicou – limitom poistného plnenia, ktorá je totožná s novou cenou a v
východiskovou cenou, t. j. cenou potrebnou na obstaranie rovnakej budovy, t. j. jej postavenie alebo
rekonštrukciu do pôvodného stavu po poistnej udalosti. Na túto cenu by mal žalobca nárok, ak by v

lehote 3 rokov predmetné nehnuteľnosti znovuobstaral, čo sa však nestalo, preto žalovaná žalobcovi
vyplatila iba tzv. technickú hodnotu stavieb po odpočítaní použiteľných zvyškov. Žalobca pritom ako
vstupný údaj pre uzatvorenie poistnej zmluvy uviedol vyššiu výmeru rodinného domu súp. č. 345, tento
údaj však opravil pomerným znížením žalovanej sumy poistného plnenia s ohľadom na žalovaným
uznanú východiskovú hodnotu na 1 m2 a skutočnú výmeru tejto budovy. Žalobca a žalovaná sa uzhodli

na sumách pre rodinný dom - 53 998,39 € a pre hospodársku budovu - 57 789,16 €. Žalobca však
tvrdí, že uvedená cena už zohľadňuje vek budovy a preto by nemala byť upravovaná, nakoľko už ide o
technickú cenu budovy, žalovaná tvrdí, že ide o tzv. východiskovú sumu, t. j. cenu potrebnú na obstaranie
nových budov, od ktorých je potrebné odpočítať opotrebenie, ktoré sa počíta stanovením veku budovy,
jej životnosti a pomerným odpočítaním veku budovy od jej životnosti. Súd preskúmal ustanovenia

zákona, ktoré síce v § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka stanovujú, že poistná suma je obligatórnou
náležitosťou zmluvy, avšak jej definíciu nestanovujú, a bližšie tento pojem nie je špecifikovaný ani v
dôvodovej správe k uvedenému novelizovanému zneniu (zákon č. 526/2002 Z. z.). Občiansky zákonník
v tomto odkazuje na všeobecné poistné podmienky (§ 788 ods. 3). Všeobecné poistné podmienky
žalovanej vzťahujúce sa k uvedenej zmluve (VPP) obsahujú definíciu poistnej sumy (čl. 2 bod 41)

nasledovne: suma uvedená v poistnej zmluve. V čl. 30 VPP sa ďalej uvádza, že poistná suma je uvedená
v poistnej zmluve tak, ako ju určil poistník, pričom by mala zodpovedať poistnej hodnote poistenej
budovy a poistených vedľajších stavieb. Podľa čl. 2 bod 40, poistná hodnota je cena poistenej budovy
a poistenej veci potrebná na jej obstaranie. Poistná suma by teda podľa uvedených ustanovení VPP
mala zodpovedať cene potrebnej na obstaranie predmetnej poistenej budovy a hospodárskej budovy. Z

uvedených definícií súdu vyplýva, že poistná suma by podľa VPP mala zodpovedať aj tzv. východiskovej
hodnote, novej cene, cene potrebnej na obstaranie poistených budov, nie technickej cene budov v
čase poistnej udalosti (t. j. na výplatu podľa čl. 31 bod 3 VPP, na ktorú má žalobca aj podľa vlastného
uznania nárok). Čo sa týka stanovenia výšky poistnej sumy pri uzatváraní poistnej zmluvy, podľa poistnejzmluvy poistná suma bola stanovená na základe návrhu žalovanej (cena stanovená poisťovateľom), a
to akceptáciou tejto sumy žalobcom (vyznačené pís. A v prílohe č. 2 k poistnej zmluve). Cena stanovená
poisťovateľom je pritom už definovaná vo VPP (čl. čl. 2 bod 11 ), a to ako cena budovy stanovená na

základe veľkosti zastavanej plochy, počtu podlaží, veľkosti podpivničenia, tvaru strechy a veku budovy.
Žalobca v podstate tvrdí, že na základe uvedených ustanovení on ako spotrebiteľ nadobudol dojem, že
poistná suma je stanovená ako cena budovy v čase jej poistenia (v podstate technická cena budovy).
Svedok A. L. vypovedal, že ak nie je pri uzatváraní zmluvy znalecký posudok, počítačový program
žalovanej vyžaduje okrem iných údajov aj rok postavenia stavby, na základe čoho počítač stanoví sumu

a klient ju môže ešte upraviť nahor. Skôr sa nedá stanoviť nižšia suma, ako stanoví počítač (v tomto
prípade na 92.000 Eur). Cenu vedľajšej budovy si určí poistník sám. Podľa čl. 30 bod 1 VPP, o výške
poistnejsumyrozhodujepoistník.VPPžalovanejstanovujú,žepoistnásumajelimitompoistnéhoplnenia
v prípade, ak poistník do troch rokov uvedené budovy znovupostaví (čl. 31 bod 2 VPP v spojení s čl. 31
bod 3 pís. a/ VPP a contrario). Žalobca na pojednávaní pritom vypovedal, že takými banalitami ako VPP
sa so zástupcom žalovanej pánom A. L. po toľkých rokoch spolupráce už nezaoberali. Žalobca pritom

podľapredloženejkópienávrhunavkladnadobudolpredmetnénehnuteľnostizakúpnucenu30.000Eur.
Z uvedeného súd potom vyvodil, že žalobca nemohol byť dňa 11.04.2016 pri akceptácii poistnej sumy
zástupcom žalovaného vo výške 92.000 Eur pre rodinný dom súp. č. 345 a 60.000 Eur pre hospodársku
budovu, ak tieto budovy obstaral dňa 15.12.2015 za kúpnu cenu 30.000 Eur dobromyseľným v tom,
že uvedené poistné sumy zohľadňujú už aj vek budovy vo forme opotrebenia tak, ako ho definuje

tzv. technická cena budovy podľa VPP a príslušnej vyhlášky. Žalobcovi boli podľa zmluvy poskytnuté
Všeobecnépoistnépodmienkyžalovanejvzťahujúcesakpredmetnémupoisteniu,atovpísomnejforme,
pričom mu bola poskytnutá aj Informácia o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy v súlade s § 70
ods. 4 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, v ktorej sú v bode 2.3
uvedené, že pre poistenie budovy a poistenie vedľajšej stavby „poistné plnenie sa poskytuje vo výške

východiskovej hodnoty a je limitované výškou poistnej sumy uvedenou v poistnej zmluve, ak nie je v čl.
31 VPP-MD stanovené inak“. Žalobca teda obdržal Všeobecné poistné podmienky, ako aj ich výňatok
dôležitý pre poistníka označený ako Informácia o podmienkach poistnej zmluvy, ktorý v zhustenej forme
žalobcu previedol základnými pojmami a zásadami druhu poistenia v jeho poistnej zmluve. Ak žalobca
uvedené všeobecné poistné podmienky a uvedenú informáciu nepovažoval za dostatočne dôležité

na to, aby sa s nimi oboznámil, čo vyplynulo z jeho výpovede na pojednávaní, uvedená skutočnosť
nemôže preňho zakladať nároky, ktoré nemajú podklad v poistnej zmluve a uvedených všeobecných
poistných podmienkach, alebo vyhodnocovať postup žalovanej ako poistiteľa za nekalú obchodnú
praktiku. Zohľadnenie veku pri stanovení ceny určenej poisťovateľom podľa názoru súdu nemusí mať
rovnaký charakter ako zohľadnenie veku pri stanovení technickej (časovej) ceny, t. j. ceny potrebnej

na obstaranie poistených budov (resp. ich rekonštrukciu do pôvodného stavu) zníženú o opotrebenie,
ako to vyplýva z príslušných ustanovení VPP (poistná suma by mala zodpovedať tzv. poistnej hodnote,
t. j. cene za (znovu)obstaranie predmetných nehnuteľností a je hornou hranicou poistného plnenia,
pričom časová/technická cena vychádza zo stanovenia ceny potrebnej na obstaranie veci, jej životnosti
a pomerného zníženia východiskovej ceny o percentuálne opotrebenie za každý rok existencie stavby).

Akceptácia vysokej poistnej sumy má pre poistníka význam v tom zmysle, že poistník sa nemusí obávať,
že oprava poškodených budov po poistnej udalosti do pôvodného stavu resp. ich znovunadobudnutie
presiahne poistnú sumu, keďže táto je limitom poistného plnenia (na takúto situáciu sa potom logicky
vzťahuje vyššie poistné, nakoľko toto je určované z poistnej sumy). Žalovaná, aby zabránila výplatám pri
poistných udalostiach, pri ktorých sa nepreukáže zavinenie, má vo VPP ustanovenie, že poistné plnenie

v hodnote východiskovej sumy (novej obstaracej ceny) poskytuje až po obstaraní zničenej poistenej
veci v lehote troch rokov od poistnej udalosti, alebo preukázaní poistníka, že tak urobí (čl. 31 bod.
3 VPP). Čo sa týka znaleckého posudku znalca Ing. Čierneho, podľa ktorého východisková hodnota
rodinného domu je 24.637,15 Eur, hospodárskej budovy 47.351,77 Eur, technická hodnota rodinného
domu je 5.506,40 Eur a hospodárskej budovy 10.265,863 Eur, k uvedenému súd uvádza, že nakoľko

žalovaná v konaní akceptovala východiskové hodnoty 53 998,39 € a pre hospodársku budovu 57
789,16 €, súd vychádza z tohto zhodného vyjadrenia strán sporu. Námietka žalobcu, že dom z roku
1920 by nemal eternitovú strechu, bola v konaní podľa názoru súdu vyvrátená rozsiahlym listinným
dokazovaním (publikácie, články), ako aj výpoveďou svedkov (O. C. P., I., znalkyňa v Českej republike
so špecializáciou na azbest), ktoré preukázali, že takáto krytina sa vyrábala na území Slovenska od

roku 1907 (Púchov), 1912 (Nitra) a taktiež v rozhodnom období aj v Nyergesújfalu (v približne rovnakej
vzdialenostiakoNitra)vmiliónochkusovabolažiadanáprejejcenovúdostupnosťaľahkosť.Taktiežtáto
strecha mohla byť namontovaná počas životnosti stavby aj oveľa neskôr. Čo sa týka výpočtu technickej
hodnoty, súd však vychádza z toho, že dom bol postavený resp. podstatne zrekonštruovaný v roku1960, ako je to uvedené v poistnej zmluve, nakoľko zástupca žalovaného – svedok A. L. uviedol, že pri
určovaní poistnej sumy sa vychádza zo znaleckého posudku resp. by mal on ako zástupca žalovanej
vykonať obhliadku, čo však, ako sám uviedol, nevykonal. Znalecký posudok podľa záznamu v prílohe

č. 2 k poistnej zmluve nebol podkladom, na základe ktorého bola určená poistná suma v predmetnej
poistnej zmluve, nakoľko by tam bola vyznačená možnosť „C“ (na uvedenom mieste je však vyznačená
možnosť „A“ – cena stanovená poisťovateľom“). Preto podľa názoru súdu nemožno klásť žalobcovi za
vinu, ak v tejto prílohe 2 k poistnej zmluve uviedol, že rodinný dom súp. č. 345 bol postavený resp.
podstatne zrekonštruovaný v roku 1960, nakoľko žalobca nemusel mať ako laik predstavu o skutočnom

roku vyhotovenia tejto budovy resp. ak by išlo o podstatnú rekonštrukciu, tento údaj by mohol dokonca
aj zodpovedať skutočnosti. Takéto posúdenie uvedenia vstupných údajov žalobcom žalovanému podľa
§ 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá posúdeniu, k akému dospel v rozhodovaní aj iný
okresný súd (rozhodnutie Okresného súdu Čadca sp. zn. 8C/167/2011). Preto súd nevychádzal z roku
postavenia stavby stanovenej znalcom v znaleckom posudku, ale zo skutočnosti uvedenej žalobcom, t.
j. z roku 1960. Čo sa však týka určenia životnosti budovy, žalovaná určila túto životnosť na 100 rokov,

pričom však nevykonala obhliadku nehnuteľnosti, podľa zistení znalca je však táto životnosť 120 rokov. Z
uvedenéhovyplýva,žežalovanábezobhliadkystanovilaživotnosťhlavnejbudovyvneprospechžalobcu
– spotrebiteľa. Preto podľa názoru súdu pri určení životnosti budovy treba vychádzať zo životnosti
budovy stanovenej znalcom – 120 rokov. Ak teda východisková cena hlavnej budovy je 53 998,39 €,
každý rok svojej životnosti prišla o 1/120 svojej hodnoty a v čase vzniku poistnej udalosti mala vek 2017 –

1960 = 57 rokov, jej technická hodnota v čase poistnej udalosti predstavuje 53.998,39 € - 53.998,39 x 57
x 1/120 = 53.998,39 - 25.649,23 € = 28.349,15 €. Ak použiteľné zvyšky predstavujú 10 % technickej ceny
budovy (čo v konaní nijaká zo strán nerozporovala), predstavuje to hodnotu 2.834,92 €, technická cena
hlavnej budovy po odpočítaní použiteľných zvyškov prestavuje sumu 25.514,24 €. Nakoľko žalovaná
zaplatila žalobcovi ako technickú cenu hlavnej budovy iba sumu 20.730,07 €, súd potom žalovanú

zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 25.514,24 € - 20.730,07 € = 4.784,17 €. Čo sa týka vedľajšej stavby
– hospodárskej budovy, u tejto nebol pri uzatváraní poistnej sumy vyžadovaný a uvádzaný údaj o
roku jej postavenia, resp. zásadnej rekonštrukcie. Žalovaná stanovila jej východiskovú cenu pri výpočte
výplaty poistného plnenia na 35.008,25 €, z čoho následne odvodila minimálnu zostatkovú hodnotu 15
% (nakoľko podľa nej stavba mala vek 70 – 80 rokov), vo výške 5.251,24 €, po odpočítaní použiteľných

zvyškov 10 % (525,12 €) vyplatila žalovaná žalobcovi sumu 4.726,12 €. Strany počas konania stanovili
zhodným vyhlásením východiskovú cenu hospodárskej budovy na 57 789,16 €. Táto cena sa relatívne
blížila východiskovej cene stanovenej znalcom (47.351,77 Eur). Kým žalovaná použila pre stanovenie
technickej ceny hospodárskej budovy minimálnu zostatkovú cenu 15 %, od ktorej odpočítala cenu
upotrebiteľnýchzvyškov10%(525,12€),znalecurčilkoeficientopotrebenia78,32%.Keďžeúdajurčený

znalcomjepresnejší,anakoľkožalovanánevykonalaobhliadkunehnuteľnostipreduzatvorenímpoistnej
zmluvy, súd vychádzal z východiskovej hodnoty zhodne odsúhlasenej stranami sporu 57 789,16 €, od
ktorejodpočítalopotrebeniebudovy78,32%a10%upotrebiteľnýchzvyškov,t.j.57.789,16€-57.789,16
€ x 0,7832 – 1252,87 € = 11.275,82 €. Nakoľko žalovaná vyplatila žalobcovi za hospodársku budovu iba
sumu 4.726,12 €, súd potom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi za hospodársku budovu 11.275,82 €

- 4.726,12 € = 6.549,70 €. Spolu teda suma, ktorú žalovaná má doplatiť žalobcovi, predstavuje 4.784,17
€ + 6.549,70 € = 11.333,87 €. Lehotu na zaplatenie uvedenej sumy súd určil 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.
63.Čosatýkanámietkyžalobcu,žepredpoistnouudalosťouvykonalrekonštrukciupredmetnýchstavieb
v hodnote cca 52.000 Eur, o čom predložil zmluvu o dielo s prílohou č. 1, ktorá mala obsahovať

rozpis prác, na základe znaleckého dokazovania sa podľa názoru súdu preukázalo, že rekonštrukcia v
uvedenom rozsahu vykonaná nebola. Znalec zistil iba nové omietky, zistil napríklad eternitovú strechu,
ktorá by pri rekonštrukcii musela byť riadne podľa zákona odstránená, nakoľko sa jedná o zdravie
ohrozujúcu látku, a taktiež by jej demontáž a následná montáž na novú drevenú konštrukciu strechy
bola podľa názoru znalca veľmi problematická vzhľadom na to, že táto sa montuje prekryvom a klincami,

pričom eternit vekom krehne a láme sa, ako potvrdili viaceré vyjadrenia spoločností zaoberajúce
sa odstraňovaním azbestovocementových krytín podľa zákona. Taktiež znalec zistil, že rozpis prác
podľa prílohy č. 1 podľa názoru znalca neobsahuje merné jednotky, chýbajú práce, ktoré logicky mali
predchádzať v rozpise uvedeným prácam. Naviac zistil, že, napriek zisteniu umiestnenia nového hranolu
a nového latovania na mieste zhoreniska, v stenách budov sa nachádzali staré kusy trámov, čo podľa

názoru súdu v súhrne jasne dokazuje, že rekonštrukcia v rozsahu predloženej zmluvy o dielo s prílohou
č. 1 vykonaná nebola. Žalobca zakúpil predmetné nehnuteľnosti v polovici mesiaca december 2015 a
poistná udalosť sa stala v polovici apríla 2016, t. j. uvedená podstatná rekonštrukcia mala prebehnúť
aj s jej naplánovaním a obstaraním materiálu v rozmedzí štyroch, a to zimných, mesiacov. Na základeuvedených skutočností súd ustálil, že rekonštrukcia na základe zmluvy o dielo s prílohou č. 1, ktorú
predložil žalobca, v uvedenom rozsahu nebola vykonaná. Taktiež, rekonštrukciu uvedeného rozsahu by
žalobcabolmalpovinnosťpodľačl.12bod3pís.c/VPPbezzbytočnéhoodkladuoznámiť poisťovateľovi

– žalovanej, nakoľko uvedená skutočnosť by znamenala zmenu údaja o roku podstatnej prestavby, ktorá
bola jedným z východiskových údajov pri uzatváraní poistnej zmluvy, na základe čoho by bolo mohlo
dôjsť k zvýšeniu platenia poistného, k čomu však vzhľadom na neoznámenie tejto zásadnej prestavby
nedošlo.
64. Čo sa týka počiatku omeškania žalovanej s plnením, súd nebol názoru, že začiatok omeškania

začína v predmetnom prípade plynúť od ohliadky vykonanej žalovanou po poistnej udalosti, nakoľko táto
mala právo počkať na výsledok uvedených trestných konaní, ktoré mohli naplniť niektoré z ustanovení,
ktoré odôvodňovali nepriznanie poistného plnenia žalobcovi v celku či jeho časti (napr. čl. čl. 12 bod 3
VPP, čl. 15 bod 6, 7 VPP). V zmysle čl. 14 bod 3 VPP poistné plnenie je splatné do 15 dní od skončenia
vyšetrovania poisťovateľom. Žalovaná uviedla, vyšetrovanie bolo skončené najskôr dňom 11.01.2018,
keď žalobca žalovanej zaslal uznesenie OR PZ Veľký Krtíš ČVS:ORP-90/VSD-VK-2017. Súd priklonil

k tomu, že získanie skončením vyšetrovania v predmetnom prípade bol deň zaslania uvedeného
uznesenia žalovanej, t. j. lehota na výplatu poistného plnenia uplynula žalovanej dňa 26.01.2018, t. j.
prvým dňom omeškania bol deň 27.01.2018. Nakoľko výplata čiastočného plnenia žalovanej vo výške
25.456,19 Eur prebehla dňa 22.02.2018, súd potom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky
z omeškania zo sumy zo sumy 36.790,06 Eur od 27.01.2018 do 22.02.2018, a po čiastočnej úhrade

úroky z omeškania zo sumy 11.333,87 Eur od 23.02.2018 do zaplatenia.

65. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66.Podľaods.2cit.ust.,akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

67. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

68. Podľa ods. 2 cit. ust., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

69. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca žaloval

zaplatenie sumy 75.152,61 Eur a úspešný bol v sume 11.333,87 Eur, t. j. v 15,08 %, neúspešný bol teda
v 84,92 %. Pomer úspechu a neúspechu je teda 84,92 % - 15,08 % v neprospech žalobcu, čo sa rovná
69,84 % v neprospech žalobcu. Podľa zásady úspechu a neúspechu teda patrí náhrada trov konania
žalovanej v rozsahu 69,84 %. Preto súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému 69,84 % trov
konania, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu I. inštancie o ich výške. O výške trov

konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje

poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovnevzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie

žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona – zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti – Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).