Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. júl 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/67/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122209610
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8122209610.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.
X.X.XXXX, bytom C. XX, A., právne zastúpený JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná 8, 080
05 Prešov, 2/ D. A. E., nar. X.XX.XXXX, bytom E. F. XX, A., právne zastúpený JUDr. Ladislav Lukáč,
advokát,sosídlomHlavná17,08001Prešovprotižalovaným:1/Prešovskýsamosprávnykraj,Námestie
mieru 2, 080 01 Prešov, zastúpený Správou a údržbou ciest Prešovského samosprávneho kraja, so

sídlom Jesenná 14, Prešov, IČO: 37 936 859, 2/ Mesto Prešov, Hlavná 73, Prešov, IČO: 327 646, právne
zastúpený JUDr. Alojz Naništa, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, 3/ Slovenská republika –
Slovenská správa ciest Bratislava, so sídlom Miletičova 19, Bratislava, IČO: 003 328, o náhradu za
užívanie nehnuteľností takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 5.103,16 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 10,5 % ročne od 16.1.2009 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 5.103,16 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 10,5 % ročne od 16.1.2009 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcov v 1. a 2. rade voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a .

IV. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 1.601,90 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 10,5 % ročne od 16.1.2009 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 1.601,90 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 10,5 % ročne od 16.1.2009 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

VI. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcov v 1. a 2. rade voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

VII. Žalobu žalobcov v 1. a 2. rade voči žalovaným v 1. a 3. rade vo vzťahu k nároku z parcely č. E.
G. XXXX/XX – chodník z a m i e t a .

VIII. Žalobca v 1. rade má voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k nároku
z parcely č. E. G. XXXX/XX – cesta v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IX. Žalobca v 2. rade má voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k nároku
z parcely č. E. G. XXXX/XX – cesta v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.X. Žalobca v 1. rade má voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k nároku
z parcely č. E. G. XXXX/XX – chodník v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

XI. Žalobca v 2. rade má voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k nároku
z parcely č. E. G. XXXX/XX – chodník v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

XII.Žalovanýv1.rademávočižalobcomv1.a2.radenároknanáhradutrovkonaniavovzťahuknároku
z parcely č. E. G. XXXX/XX – chodník v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

XIII. Žalovaný v 3. rade má voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania vo vzťahu

k nároku z parcely č. E. G. XXXX/XX – chodník v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.1.2009 sa žalobcovia domáhali voči žalovaným náhrady za
užívanie nehnuteľností špecifikovaných v žalobe, pričom žalobcovia konštatovali, že sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej na k. ú. v A., Správa katastra A., nachádzajúce sa v k. ú. F.,
zapísanej v LV č. XXX, a to parcely E. G. XXXX/XX- zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1578 m2,
pričom každý zo žalobcov je spoluvlastníkom vo výške podielu v 1. Uvedenú nehnuteľnosť nadobudli
žalobcovia do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.7.1998. Vklad vlastníckeho práva bol
povolený pod H. XXXX/XXXX, dňa 5.8.1998. Parcela bola vytvorená geometrickým plánom č. XXX/

XX, ktorý vyhotovil I., J. I. E. X, A.. Parcela E. G. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
1578 m2, bola na základe geometrického plánu č. X/XXXX, ktorý vyhotovil D. B. K., dňa 12.1.2008
rozdelená, na novovytvorené parcely a to na parcelu E. L. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 1201 m 2 a parcelu E. G. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 377 m2, pričom
na novovytvorenej parcele E. G. XXXX/XX sa nachádza inžinierska stavba - cesta III. triedy č. XXXXXX

A. – C. – M. a na novovytvorenej parcele E. G. XXXX/XX sa nachádza chodník. Inžinierska stavba
cesty a chodníka bola postavená na pozemku teraz vo vlastníctve žalobcov, na základe stavebného
povolenia č. j. C.. XXXX/XX-XX, vydaného dňa 14.3.1983 Okresným národným výborom – odborom
dopravy v A.. Tomuto stavebnému povoleniu predchádzalo územné rozhodnutie o umiestnení stavby zo
dňa 24.8.1982, č. výst.. XXX/XX-XX. Dňa 12.2.1992 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie č. N./XXXX,

ktorým bolo povolené užívanie cestnej stavby a táto bola odovzdaná do správy a údržby Okresnej správe
ciest a Správe mestských komunikácií A.. Žalovaný v 1.rade nadobudol vlastníctvo k predmetnej stavbe
cesty III. triedy č. XXXXXX A. – C. – M. na základe zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách,
na ktorého s účinnosťou od 1.1.2004 prešlo vlastníctvo k cestám II. a III. triedy. Podľa dohody o prechode
majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu v správe Slovenskej správy ciest na

Prešovský samosprávny kraj zo dňa 29.12.2003 v súvislosti s prechodom vlastníckych práv k cestám
II. a III. triedy z vlastníctva štátu z vlastníctva štátu do vlastníctva Prešovského samosprávneho kraja
prechádzajú veci, ktoré do dňa prechodu podľa tejto dohody slúžili vnútorným organizačným jednotkám
Slovenskej správe ciest uvedeným v čl. 4 tejto dohody. Žalobcovia ďalej dôvodili, že je nesporné, že
na spornej parcele sa nachádza ako cesta III. triedy tak aj chodník, pričom žalobcovia konštatovali, že

majú voči žalovanému v 1., 2. a 3.rade pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia za neoprávnené
užívanie vyššie uvedených nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. F..

2. K žalobe sa písomným podaním doručeným súdu dňa 10.2.2009 (č. l. 44 a nasl. spisu). vyjadril
prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný v 1.rade, ktorý uviedol, že inžinierska stavba cesty

a chodníka bola postavená na pozemku vo vlastníctve štátu na základe stavebného povolenia a na
základe kolaudačného rozhodnutia. Bolo povolené užívanie cestnej stavby a chodníka a stavba bola
odovzdaná do Správy a údržby okresnej správe ciest a Správe mestských komunikácií A.. Tak ako
žalobcovia v žalobe uviedli na spornej parcele sa nachádza aj cesta III. triedy aj chodník, pričom chodník
neprešiel do vlastníctva žalovaného v 1.rade. konštatoval, že na žalovaného v 1.rade prešlo vlastníctvo

aj ku komunikácií – ceste III. triedy zo zákona a žalovaný sa nemohol v tomto prípade rozhodovať či tútocestu prevezme do svojho vlastníctva, pričom táto cesta slúži verejným potrebám. Žalovaný v 1.rade
nemá z vlastníctva k ceste žiadny úžitok a nijako sa ani na úkor žalobcov neobohacuje. Práve naopak
má povinnosť túto cestu udržiavať v prevádzky schopnom stave a má na jej údržbu a opravy nemalé

finančné výdavky. Žalovaný v 1.rade nie je podnikateľským subjektom a túto cestu nepoužíva za účelom
dosiahnutia zisku. Požiadavku žalobcov na platenie tržného nájomného je potrebné posudzovať za
rozporné s dobrými mravmi priečiacu sa verejnému záujmu. Navrhol žalobu žalobcov proti žalovanému
v 1.rade v celom rozsahu zamietnuť.

3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 12.2.2009 (č. l. 45 a nasl. spisu) sa k žalobe vyjadril
aj žalovaný v 3.rade, ktorý uviedol, že neuznáva nároky žalobcov v celom rozsahu. Konštatoval,
že pozemok, na ktorom je chodník bol zastavaný v súvislosti ako súčasť stavby cesty III. triedy.
Stavba ako celok – cesta D. bola delimitovaná zo Slovenskej správy ciest na Prešovský samosprávny
kraj. Komunikácia III. triedy, ktorá je predmetom súdneho sporu sa 1.1.2004 stala vlastníctvom
Samosprávneho kraja. Ku dňu podania žaloby žalovaný v 3.rade v žiadnom prípade nebol vlastníkom

ani majetkovým správcom objektu, z ktorého podľa žalobcov malo plynúť bezdôvodné obohatenie.
Z uvedených dôvodov namietol nedostatok pasívnej legitimácie. Žalovaný v 3.rade uviedol, že mu
nevznikol žiaden majetkový ani iný prospech, pričom ide o verejnú komunikáciu postavenú vo verejnom
záujme slúžiacu na užívanie verejnosti. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. K žalobe sa písomným podaním doručeným súdu dňa 10.3.2009 (č. l. 53 a nasl. spisu) vyjadril aj
žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že vznáša námietku k legálnosti nadobudnutia vlastníckeho práva
žalobcov k nehnuteľnostiam v tom čase zapísaných na LV č. XXX k. ú. F.. Namietal neplatnosť verejnej
dražby zo dňa 9.2.1992.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu
konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba o náhradu za užívanie nehnuteľnosti,
na č. l. 7 je výpis z LV č. XXX okres A., obec A., k. ú. F., na č. l. 8 je kúpna zmluva zo dňa 30.7.1998 kde
predávajúcim je H. O. a kupujúcim sú A. B. a D. A. E., na č. l. 12 je rozhodnutie Mestského národného
výboru v A. zo dňa 24.8.1982, pričom ide o územné rozhodnutie o umiestnení stavby, na č. l. 15 je

vydanie stavebného povolenia Okresným národným výborom - odbor dopravy v A. zo dňa 14.3.1983 č.
C..XXXX/XX-XX, na č. l. 17 sa nachádza kolaudačné rozhodnutie Obvodného úradu v A. č. N./XXXX zo
dňa 12.2.1992, na č. l. 19 a nasl. je Dohoda o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z
vlastníctva štátu v správe Slovenskej správy ciest na Prešovský samosprávny kraj zo dňa 29.12.2003,
na č. l. 26 a nasl. je odborné vyjadrenie č. X/XXXX D. O. H. k všeobecnej hodnote predmetných

parciel, na č. l. 44 sa nachádza vyjadrenie žalovaného v 1.rade k žalobe, na č. l. 45 sa nachádza
vyjadrenie žalovaného v 3.rade k žalobe, na č. l. 53 sa nachádza vyjadrenie žalovaného v 2.rade
k žalobe, na č. l. 127 sa nachádza žiadosť žalobcu v 1.rade o odročenie pojednávania a prerušenie
konania do konečného rozhodnutia Ústavného súdu, na č. l. 131 sa nachádza uznesenie tunajšieho
súdu č. k. 8C/9/2009-131 z 27.10.2010, ktorým súd konanie prerušil do konečného rozhodnutia vo veci

vedenej na Ústavnom súde SR pod sp. zb. IV. ÚS 303/2010, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
2.12.2010, na č. l. 137 a nasl. sa nachádza nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS303/2010-35 zo dňa
25.11.2010, na č. l. 216 je návrh na zmenu žaloby, na č. l. 222 je vyjadrenie žalobcov prostredníctvom
ich právneho zástupcu doručené súdu 24.10.2011, na č. l. 260 je návrh na zmenu žaloby doručený súdu
10.11.2011, na č. l. 281 a nasl. je uznesenie tunajšieho č. k. 8C/9/2009-281 zo dňa 8.12.2011, ktorým

súd pripustil zmenu žaloby žalobcami v požadovanom znení, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
15.12.2011, na č. l. 292 a nasl. je vyjadrenie žalovaného v 1.rade, na č. l. 383 a nasl. je vyjadrenie
žalobcu v 1.rade prostredníctvom právneho zástupcu doručené súdu 5.6.2013, na č. l. 409 a nasl. je
vyjadrenie žalovaného v 1.rade, na č. l. 448 a nasl. je vyjadrenie žalobcu v 1.rade, na č. l. 455 a nasl.
je zápisnica o pojednávaní zo dňa 10.9.2013, na č. l. 458 je vyjadrenie žalovaného v 1.rade doručené

súdu 20.9.2013, na č. l. 496 a nasl. je návrh na zmenu žaloby doručený súdu žalobcami 16.10.2013,
na č. l. 498 a nasl. je znalecký posudok č. XXX/XXXX o všeobecnej hodnote znalca D. O. H., na
č. l. 524 sa nachádza ďalší návrh na zmenu žaloby zo strany žalobcov doručenú súdu 17.10.2013,
na č. l. 526 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č. k. 8C/9/2009-526 zo dňa 18.11.2013, ktorým
súd pripustil zmenu žaloby v navrhovanom znení, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 2.12.2013

zároveň bol týmto uznesením prerušené konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na
tunajšom súde pod sp. zn. 14C/75/2012, pričom vo vzťahu k prerušeniu konania nadobudlo uznesenie
právoplatnosť 18.12.2013, na č. l. 563 sa nachádza rozsudok tunajšieho súdu č. k. 14C/75/2012-506
zo dňa 13.1.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5.2.2018, na č. l. 572 sa nachádza rozsudok KSPO č. k. 2Co/93/2016-614 zo dňa 30.11.2017, ktorým bol potvrdený vyššie uvedený rozsudok súdu
prvej inštancie, na č. l. 580 a nasl. je súkromný znalecký posudok predložený žalovaným v 1.rade,
pričom ide o znalecký posudok znalca D. A. O. č. XX/XXXX, na č. l. 598 a nasl. sa nachádza zápisnica

o pojednávaní zo dňa 15.5.2018, pričom pojednávanie bolo odročené z dôvodu žiadosti právneho
zástupcu žalobcov týkajúceho sa vyjadrenia k znaleckému posudku, na č. l. 601 sa nachádza vyjadrenie
žalobcov k znaleckému posudku predložené žalovaným v 1.rade, na č. l. 604 sa nachádza odpoveď
znalca D. O. na námietky vo vzťahu k metóde použitej v jeho znaleckom posudku a napokon súd ešte
oboznamuje už spomínaný znalecký posudok P. Q. H. E. L. XX, predložený krátkou cestou súdu ako

aj protistranám, právnym zástupcom žalobcu v 1.rade a súd ešte ďalej oboznamuje stanovenie výšky
nájomného za pozemky vo vlastníctve mesta A. pre obdobie rok 2018, ktoré bolo predložené súdu ako
aj protistranám, právnym zástupcom žalovaného v 2.rade, ako aj ďalším spisovým materiálom.
6. Dňa 25.10.2018 tunajší súd vyhlásil rozsudok č. k. 8C 9/2009-834 (aktuálne 16C 67/2022), ktorým
žalobu zamietol a žalovaným v 1 až 3. rade priznal oproti žalobcom nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil najmä hrubým zneužitím práva cestou

špekulatívneho nadobúdania vlastníckeho práva v rozpore s dobrými mravmi.

7. Po odvolaní podanom žalobcami voči vyššie uvedenému rozsudku Krajský súd v Prešove ako súd
odvolací rozsudkom č. k. 15Co 16/2019-1138 zo dňa 18.2.2020 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
a žalovaným v 1 až 3. rade priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania, každému

zo žalovaných v rozsahu 100 %. Odvolací súd sa stotožnil so závermi a právnou argumentáciou súdu
prvej inštancie.

8. Po dovolaní podanom žalobcom v 1. rade Najvyšší súd SR ako súd dovolací, uznesením č. k.
8Cdo 216/2020-1247 zo dňa 29.6.2022 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 18.2.2020 sp.

zn. 15Co 16/2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie dovolací súd odôvodnil
najmä tým, že v preskúmavanej veci odvolací súd nerešpektoval prejudiciálny účinok právoplatného
rozsudku Okresného súdu Prešov z 13. januára 2016 č. k. 14C/75/2012-506 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove z 30. novembra 2017 sp. zn. 2Co/93/2016, ktorým bola s účinkami ex
tunc (deklaratórny rozsudok) poskytnutá ochrana už porušeným subjektívnym právam žalobcov 1/ a 2/

vyplývajúcim z ich hmotnoprávnych (majetkových) vzťahov so žalovaným 1/ založených na existencii
stavby a užívaní pozemku stavbou cesty stojacou na pozemku vo vlastníctve žalobcov, ktoré existovali
aj v období rozhodnom pre posúdenie opodstatnenosti v prejednávanom konaní uplatnenej žaloby
o vydanie bezdôvodného obohatenia (roky 2007 až 2009). Záver odvolacieho súdu, že konanie
žalobcov spočívajúce v domáhaní sa náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva z titulu bezdôvodného

obohatenia je voči žalovanému 1/ konaním nesúladným s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a nie je možné mu poskytnúť ochranu, nebol preto správny.

9. Následne Krajský súd v Prešove ako súd odvolací zrušil uznesením č. k. 10Co 28/2022-1260 zo
dňa 27.9.2022 rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 8C 9/2009-834 zo dňa 25.10.2018 a vrátil mu vec

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol najmä, že
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čo sa prejavilo v nerešpšektovaní prejudiciálneho
účinku skoršieho rozhodnutia o tom istom nároku medzi stranami sporu, v dôsledku čoho tiež súd

prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy a vzhľadom na zachovanie práva na dvojinštančnosť
konania nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Nesprávne právne posúdenie súdom
prvej inštancie teda spôsobilo, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ani výškou požadovanej náhrady
a ani námietkou premlčania vznesenou žalovaným v 1/ rade, pričom ako je uvedené vyššie obe strany
sporu súdu predložili viaceré dôkazy k výške všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov. Preto bude úlohou

súdu prvej inštancie, rešpektujúc závery dovolacieho a odvolacieho súdu o nemožnosti riešenia právnej
otázky čo do základu nárokov žalobcov inak ako v konaní vedenom o pred Okresným súdom Prešov
sp. zn. 14C/75/2012, opätovne vec prejednať a rozhodnúť o nároku žalobcov na náhradu za užívanie
nehnuteľností za obdobie od 17.01.2007 do 16.01.2009.

10. Súd prvej inštancie po zrušení rozsudku odvolacieho súdu dovolacím súdom a následne po zrušení
rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom, doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi konštatovaním,
že na č. l. 1260 sa nachádza uznesenie KS PO č. k. 10Co/28/2022-1260 zo dňa 27.9.2022, na č. l. 1280
sa nachádza vyjadrenie žalovaného v 2.rade, na č. l. 1282 sa nachádza vyjadrenie žalovaného v 3.rade,nač.l.1285anasl.sanachádzavyjadreniežalobcuv1.radespolusožiadosťouoodpusteniezmeškania
lehoty na vyjadrenie, na č. l. 1289 sa nachádza vyjadrenie žalobcu v 2.rade na výzvu súdu a napokon
súd oboznamuje aj vyjadrenie žalovaného v 1.rade zo dňa 15.6.2023, ktoré bolo oboznamované na

pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav:

11. Z LV č. XXX vyplýva, že žalobcovia súd každý v 1 podielovými spoluvlastníkmi parcely č. E. G.
XXXX/X o výmere 39 m2 – zastavané plochy a nádvoria, parcely č. E. G. XXXX/XX o výmere 2440
m2 – zastavané plochy a nádvoria a parcely č. E. G. XXXX/XX o výmere 1578 m2 – zastavané plochy

a nádvoria, nachádzajúcich sa v k. ú. F..

12. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30.7.1998 vyplýva, že okrem iného nehnuteľnosti zapísané na vyššie
uvedenom liste vlastníctva scudzil predávajúci H. O. – SÚGAM, súkromný podnikateľ kupujúcim A. B. –
CORYN a D. A. E. – CHICO AUTO-MOTO. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod H. XXXX/XXXX,
dňa 5.8.1998.

13. Z geometrického plánu č. X/XXXX, ktorý vyhotovil D. B. K., dňa 12.1.2008 rozdelená, vyplýva,
že parcela E. G. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1578 m2, bola rozdelená na
novovytvorené parcely a to na parcelu E. L. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1201 m2
a parcelu E. G. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 377 m2, pričom na novovytvorenej

parcele E. G. XXXX/XX sa nachádza inžinierska stavba - cesta III. triedy č. XXXXXX A. – C. – M. a na
novovytvorenej parcele E. G. XXXX/XX sa nachádza chodník.

14. Územné rozhodnutie o umiestnení stavby s označením D. A. – Vysielač -Privádzač na C. A. - M.
bolo vydané dňa 24.8.1982, č. výst. XXX/XX-XX.

15. Na základe stavebného povolenia č. B. C.. XXXX/XX-XX, vydaného dňa 14.3.1983 Okresným
národným výborom – odborom dopravy v A., bola postavená inžinierska stavba cesty a chodníku.

16. Dňa 12.2.1992 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie č. N./XXXX, ktorým bolo povolené užívanie

cestnej stavby a táto bola odovzdaná do správy a údržby Okresnej správe ciest a Správe mestských
komunikácií A..

17. Dňa 29.12.2003 bola medzi účastníkmi Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom dopravy,
pôšt a telekomunikácii SR a Prešovským samosprávnym krajom podpísaná dohoda o prechode majetku

a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu v správe Slovenskej správy ciest na Prešovský
samosprávny kraj.

18. Písomným podaním doručeným súdu dňa 24.10.2011 (č. l. 216 spisu) žalobcovia prostredníctvom
právneho zástupcu navrhli zmenu žaloby tak, že žiadali, aby súd rozhodol tak, že žalovaný v 1.rade

je povinný zaplatiť žalobcovi v 1.rade sumu 9.819,60 eur, spolu so zákonným 10,50% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 9.819,60 eur od 16.1.2009 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia, žalovaný v 1.rade je povinný zaplatiť žalobcovi v 2.rade sumu 9.819,60 eur, spolu so
zákonným 10,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 9.819,60 eur od 16.1.2009 do zaplatenia, a to
do3dníodprávoplatnostitohtorozhodnutia,žalovanív1.až3.radesúpovinnízaplatiťžalobcoviv1.rade

spoločne a nerozdielne sumu 3.082,42 eur, spolu so zákonným 10,50% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 3.082,42 eur od 16.1.2009 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia,
žalovaní v 1. až 3.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 2.rade spoločne a nerozdielne sumu 3.082,42
eur, spolu so zákonným 10,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.082,42 eur od 16.1.2009 do
zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, žalovaní v 1. až 3.rade sú povinní nahradiť

žalobcom trovy konania, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

19. Písomným podaním doručeným súdu dňa 10.11.2011 (č. l. 260 a nasl. spisu) žalobcovia
prostredníctvom právneho zástupcu navrhli zmenu žaloby v tom zmysle, že žiadali, aby súd zaviazal
žalovaného v 1.rade zaplatiť žalobcovi v 1.rade sumu 13.448,37 eur, spolu so zákonným 10,50% ročným

úrokom z omeškania zo sumy 13.448,37 eur od 16.1.2009 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia, žalovaný v 1.rade je povinný zaplatiť žalobcovi v 2.rade sumu 13.448,37 eur, spolu so
zákonným 10,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.448,37 eur od 16.1.2009 do zaplatenia, a to
do3dníodprávoplatnostitohtorozhodnutia,žalovanív1.až3.radesúpovinnízaplatiťžalobcoviv1.radespoločne a nerozdielne sumu 4.221,51 eur, spolu so zákonným 10,50% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 4.221,51 eur od 16.1.2009 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia,
žalovaní v 1. až 3.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 2.rade spoločne a nerozdielne sumu 4.221,51

eur, spolu so zákonným 10,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.221,51 eur od 16.1.2009 do
zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, žalovaní v 1. až 3.rade sú povinní nahradiť
žalobcom trovy konania, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

20. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8C/9/2009-281 zo dňa 8.12.2011 súd pripustil zmenu žaloby

v znení, že žalovaný v 1.rade je povinný zaplatiť žalobcovi v 1.rade sumu 13.448,37 eur, spolu so
zákonným 10,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.448,37 eur od 16.1.2009 do zaplatenia, a to
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, žalovaný v 1.rade je povinný zaplatiť žalobcovi v 2.rade
sumu
13.448,37 eur, spolu so zákonným 10,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.448,37 eur od
16.1.2009 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, žalovaní v 1. až 3.rade

sú povinní zaplatiť žalobcovi v 1.rade spoločne a nerozdielne sumu 4.221,51 eur, spolu so zákonným
10,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.221,51 eur od 16.1.2009 do zaplatenia, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia, žalovaní v 1. až 3.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 2.rade spoločne
a nerozdielne sumu 4.221,51 eur, spolu so zákonným 10,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy
4.221,51 eur od 16.1.2009 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, žalovaní v 1.

až 3.rade sú povinní nahradiť žalobcom trovy konania, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15.12.2011.

21. Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.1.2012 sa k zmenenej žalobe vyjadril žalovaný v 1.rade
(č. l. 292 a nasl. spisu), pričom v podstate uviedol, že žalovaný v 1.rade má za to, že žalobcovia už v čase

kúpy mali vedomosť o skutočnosti, že sa jedná o pozemky, na ktorých sú postavené inžinierske stavby
– cestné, miestne ako aj účelové komunikácie, pričom žalovaný v 1.rade nijakým spôsobom neobmedzil
vlastníckeprávožalobcunadotknutejparcele.Vzmyslezásadynemoplusiurisadaliumtransferepotest
quam ipse habet, žalobcovia s takýmto obmedzením vlastníckeho práva k pozemku už tento pozemok
do svojho vlastníctva nadobudli, dokonca na základe ich slobodného rozhodnutia žalobcovia nadobudli

do vlastníctva výlučne pozemok zastavaný stavbou pozemnej komunikácie vo vlastníctve žalovaného
v 1.rade. Žalovaný v 1.rade mal za to, že žalobcovia špekulatívnou kúpou nehnuteľností pozemkov
výlučne pod cestnou komunikáciou porušili dobré mravy. Na princíp spravodlivého usporiadania veci
poukázal v tom zmysle, že žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti za podstatne nižšiu kúpnu cenu než boli
ocenené znalcom, čiže žalobca tak už pri kúpe nehnuteľnosti získal určité finančné ,,zadosťučinenie“.

Poukázal na § 3 OZ s tým, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol žalobu voči nemu zamietnuť.

22. Písomným podaním doručeným súdu dňa 5.6.2013 (č. l. 383 a nasl. spisu) sa k vyjadreniu
žalovaného v 1.rade z 23.1.2012 vyjadril žalobca v 1.rade v tom zmysle, že poukázal na zjednocujúce

stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS PO, k otázke náhrady bezdôvodného
obohatenia v prípade užívania pozemkov zastavaných pozemnými komunikáciami, ktoré sa konalo
dňa 10.1.2013, na ktorom bolo prijaté stanovisko v znení, že bezdôvodného obohatenia vzniká nielen
v prípade ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného, ale aj vtedy ak sa doterajší majetok
nezmenšil, hoci by k tomu došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti (R 25/1986), pričom niet

dôvodu nevzťahovať uvedené pravidlo aj na stav, ak obohatený vrátane verejnoprávneho subjektu
využíva pozemok bez právneho dôvodu na účely komunikácie. Primeranú náhradu za bezdôvodného
obohatenia v prípade sporu určí súd podľa okolností konkrétneho prípadu. Medzi okolností, ktoré
môžu determinovať výšku náhrady, patrí aj odplata za užívanie porovnateľného pozemku v odplatných
zmluvných vzťahoch.

23. Na pojednávaní konanom dňa 10.9.2013 právni zástupcovia strán sporu zotrvali na svojich
doterajších písomných vyjadreniach, pričom žalovaní v podstate primárne namietali porušenie dobrých
mravov za predpokladu požadovania trhovej ceny nájmu ako v prípade pozemkov, ktoré slúžia na
podnikanie a nie pozemku, ktorý slúži verejnému účelu. Žalobcovia v podstate konštatovali, že verejnosť

má právo pozemnú komunikáciu užívať, avšak nesúhlasia s tým, že vlastník stavby, t.j. komunikácie má
právo bezplatne užívať túto stavbu, ktorá sa nachádza na pozemku žalobcov.24. Písomným podaním doručeným súdu dňa 16.10.2013 (č. l. 496 a nasl. spisu) sa žalobca v 1.rade
navrhol zmenu žaloby v tom zmysle, že žalovaný v 1.rade je povinný zaplatiť žalobcovi v 1.rade sumu
13.472,21 eur, spolu so zákonným 10,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.472,21 eur od

16.1.2009 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, žalovaní v 1. až 3.rade
sú povinní zaplatiť žalobcovi v 1.rade spoločne a nerozdielne sumu 4.229 eur, spolu so zákonným
10,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.229 eur od 16.1.2009 do zaplatenia, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia, žalovaní v 1. až 3.rade sú povinní nahradiť žalobcovi v 1.rade trovy
konania, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

25. Písomným podaním doručeným súdu dňa 17.10.2013 (č. l. 524 a nasl. spisu) sa žalobca v 2.rade
navrhol zmenu žaloby v tom zmysle, že žalovaný v 1.rade je povinný zaplatiť žalobcovi v 2.rade sumu
13.472,21 eur, spolu so zákonným 10,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.472,21 eur od
16.1.2009 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, žalovaní v 1. až 3.rade
sú povinní zaplatiť žalobcovi v 2.rade spoločne a nerozdielne sumu 4.229 eur, spolu so zákonným

10,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.229 eur od 16.1.2009 do zaplatenia, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia, žalovaní v 1. až 3.rade sú povinní nahradiť žalobcovi v 2.rade trovy
konania, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

26. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8C/9/2009-526 zo dňa 18.11.2013 súd pripustil zmenu žaloby v

žalobcamivyššieuvedenomnavrhovanomznení,pričomzároveňprerušiltotokonaniedoprávoplatného
skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/75/2012.

27. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 14C/75/2012-506 zo dňa 13.1.2016 v právnej veci žalobcov
v 1.rade A. B., v 2.rade D. A. E. proti žalovanému Prešovský samosprávny kraj so sídlom v A., zastúpený

Správou a údržbou ciest Prešovského samosprávneho kraja o náhradu za užívanie nehnuteľností
rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.rade sumu 8.645,12 eur spolu s 9,5% ročným
úrokom z omeškania od 22.2.2007 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu v 1.rade zamieta, žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi v 1.rade
trovy konania v sume 4.219,50 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu v 1.rade, v lehote 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.rade sumu 8.645,12 eur spolu
s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 22.2.2007 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu v 2.rade zamieta, žalovaný je povinný nahradiť
žalobcovi v 2.rade trovy konania v sume 4.345,61 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu v 1.rade,
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

28. Rozsudkom KS PO č. k. 2Co/93/2016-614 zo dňa 30.11.2017 Krajský súd ako súd odvolací potvrdil
rozsudok tunajšieho súdu č. k. 14C/75/2012-506 zo dňa 13.1.2016 a nepriznal stranám náhradu trov
odvolacieho konania. Uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 5.2.2018.

29. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX (č. l. 498 a nasl. spisu) znalca D. O. H. vyplýva, že všeobecná
hodnota nájmu k predmetným pozemkom za obdobie od 17.1.2007 do 31.12.2007 je zaokrúhlene vo
výške 17.200 eur a všeobecná hodnota nájmu k predmetným pozemkom za obdobie od 1.1.2008 do
31.12.2008 je zaokrúhlene vo výške 18.100 eur, čo predstavuje za rok 2007 pomer 10,92 eur/m2 a za
rok 2008 pomer 11,49 eur/m2.

30. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca D. A. O. (č. l. 580 a nasl. spisu) vyplýva, že za predmetné
pozemky (spoločne za chodník a cestu) za rozhodné obdobie je rekapitulácia nájmu spolu vo výške
18.600 eur.

31. Zo znaleckého posudku č. XX P. Q. H. E. (č. l. 629 a nasl. spisu) vyplýva z rekapitulácie
všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov to, že rekapitulácia nájmu z roku 2007 predstavovala spolu za
predmetné pozemky zaokrúhlene 18.500 eur a rekapitulácia nájmu za rok 2008 za predmetné pozemky
predstavovala zaokrúhlene 19.00 eur. Zároveň je v tomto znaleckom posudku ešte konštatovaná aj
rekapitulácia nájmu k roku 2009 za predmetné pozemky zaokrúhlene vo výške 19.900 eur.

32. Na pojednávaní konanom dňa 25.9.2018 právny zástupca žalobcu v 1. rade uviedol, že poukazuje
na právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 14C 75/2012 z 13.1.2016, žalobu považoval zadôvodnú. Poukázal na znalecký posudok č. XX P. Q. H. E.. Navrhol žalobe vyhovieť a nemal návrhy
na doplnenie dokazovania.

33. Na tom istom pojednávaní právny zástupca žalobcu v 2. rade uviedol, že základ nároku je podľa jeho
právneho názoru daný, pričom spor môže byť jedine ohľadom výšky. Konštatoval, že znalecký posudok
D. O. pracoval s metódou polohovej diferenciácie, avšak v zmysle ustálenej judikatúry je najsprávnejšou
metódou, tzv. metóda porovnávacia tak, ako tomu bolo v znaleckom posudku č. XX P. Q. H. E.. Navrhol
žalobe v celom rozsahu vyhovieť v zmysle jej posledných zmien, pričom v prípade úspechu si uplatnil

náhradu trov konania. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

34. Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade rovnako na tomto pojednávaní uviedla, že podľa jej
právneho názoru nárok nie je daný, nakoľko predmetná cesta, resp. chodníky boli stavbou oprávnenou
a boli postavené v minulom režime so súhlasom vtedajšieho vlastníka. Konštatovala, že realizácia
práv žalobcov v tomto konaní je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala ešte na to, že parcela E.

L. XXXX/XX je chodníkom, pričom Prešovský samosprávny kraj (žalovaný v 1.rade) nie je vlastníkom
chodníkov zo zákona, teda namietala nedostatok pasívnej legitimácie. Namietala, že v zmene žaloby
zo dňa 16.10.2013 je už vyššia suma ako v žalobe, tak nad sumu stanovenú v žalobe považuje nárok
za premlčaný. Konštatovala, že ak by aj súd uznal nárok tak navrhla súdu využiť tzv. moderačné
právo nakoľko žalovaní nadobudli tieto stavby zo zákona, nemali možnosť ich odmietnuť. Záverom

konštatovala, že predmetné pozemky už nie sú vo vlastníctve žalobcov nakoľko boli scudzené žalobcami
v prospech národnej diaľničnej spoločnosti. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť, v prípade
úspechu si uplatnila náhradu trov konania a nemala návrhy na doplnenie dokazovania.

35. Právny zástupca žalovaného v 2. rade na tomto pojednávaní uviedol, že požaduje žalobu ako

nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na rozhodnutie z 24.8.1982, ktoré bolo vydané Mestským národným
výborom o rozhodnutí a umiestnení stavby, pričom konštatoval, že po parcele E. L. XXXX mal viesť
diaľničný privádzač, pozemok však patril v tom čase ešte Československému štátu a stavba bola nie
len oprávnená ale aj povolená. Uviedol, že podnik Koža, Guma, Textil ako správca časti majetku štátu
súhlasil a obmedzil správu majetku štátu sám vo vzťahu k sebe. Pri dobrovoľnej dražbe nemohla táto

stavba tvoriť súčasť prevádzkovej jednotky, pričom konštatoval, že pôvodnou žalobou z januára 2009
bola výška náhrady bezdôvodného obohatenia (nie nájmu, nakoľko nájomný vzťah tam neexistuje)
stanovená na 8,165 eur/m2, pričom v aktuálne predloženom znaleckom posudku už ide o výšky za
rok 2007 11,74 eur, 2008 12,07 eur/m2 a 2009 12,64 eur/m2, teda vniesol námietku premlčania vo
vzťahu k tomuto rozdielu. Žalobcovia kupovali pozemok už s týmto zaťažením, teda zo stavbami (cesta

a chodník) a vedeli, že sú tam tieto stavby. Otázka je, či je morálne teda v takomto prípade požadovať
nejakú náhradu, keď sa kúpila vec ,,s vadou“. Dôvodil, že žalobcovia neposkytujú žiadne služby pre
žalovaného, ale ide len o výkon vlastníckeho práva. Pri potenciálnom priznaní náhrady je potrebné
vziať do úvahy princíp spravodlivosti. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a nemal návrhy na
doplnenie dokazovania.

36. Právny zástupca žalobcu v 1. rade vo vyjadrení z 5.4.2023 (č. l. 1285 a nasl. spisu) uviedol,
že za žalované obdobie od 17.1.2007 do 16.1.209 (vrátane) si žalobca v 1.rade uplatňuje vydanie
bezdôvodného obohatenia takto:
I. za užívanie spoluvlastníckeho podielu v 1 na parc. E. L. XXXX/XX, na ktorý pripadá výmera 600,5m2,

si žalobca v 1.rade uplatňuje náhradu takto:
- v roku 2007 – za obdobie od 17.1.2007 do 31.12.2007 vrátane, t. j. 349 dní, spolu vo výške 6.270,00
eur (10,92 eur/m2 pozemku)
- v roku 2008 - za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 vrátane, t. j. za rok 2008, spolu vo výške 6.899,75
eur (11,49 eur/m2 pozemku)

- v roku 2009 - za obdobie od 1.1.2009 do 16.1.2009 vrátane, t. j. za 16 dní, spolu vo výške 302,45 eur
(11,49 eur/m2 pozemku)
za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu v 1.rade na parc. E. L. XXXX/XX (o výmere 600,5 m2)
v žalovanom období od 17.1.2007 do 16.1.2009 vrátane, predstavuje bezdôvodné obohatenie spolu
sumu vo výške 13.472,20 eur a túto sumu spolu s 10,5% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy

od 16.1.2009 do zaplatenia, si žalobca v 1.rade v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie sp. zn.
8C/9/2009-526 z 18.11.2013 uplatňuje voči žalovanému v 1.rade.
II. za užívanie spoluvlastníckeho podielu v 1 na prac. E. L. XXXX/XX, na ktorý pripadá výmera 188,5
m2, si žalobca v 1.rade uplatňuje náhradu takto:- v roku 2007 – za obdobie od 17.1.2007 do 31.12.2007 vrátane, t. j. 349 dní, spolu vo výške 1.968,19
eur (10,92 eur/m2 pozemku)
- v roku 2008 - za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 vrátane, t. j. za rok 2008, spolu vo výške 2.165,87

eur (11,49 eur/m2 pozemku)
- v roku 2009 - za obdobie od 1.1.2009 do 16.1.2009 vrátane, t. j. za 16 dní, spolu vo výške 94,94 eur
(11,49 eur/m2 pozemku)
za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu v 1.rade na parc. E. L. XXXX/XX (o výmere 188,5 m2)
v žalovanom období od 17.1.2007 do 16.1.2009 vrátane, predstavuje bezdôvodné obohatenie spolu

sumu vo výške 4.229,00 eur a túto sumu spolu s 10,5% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy
od 16.1.2009 do zaplatenia, si žalobca v 1.rade v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie sp. zn.
8C/9/2009-526 z 18.11.2013 uplatňuje voči žalovanému v 1. až 3.rade spoločne a nerozdielne.

37.Právnyzástupcažalobcuv2.radevovyjadrenízo17.4.2023(č.l.1289spisu)uviedol,žezažalované
obdobie si žalobca v 2.rade si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške svojho

spoluvlastníckeho podielu k parcelám E. L. XXXX/XX, E. L. XXXX/XX:
- parcela E. L. XXXX/XX spoluvlastnícky podiel 1/2, na ktorý pripadá výmera 600,5 m2, za obdobie
17.1.2007 do 31.12.2007 6.270 Eur (10,92 Eur/1 m2), za obdobie 1.1.2008 až 31.12.2008 6.899,75 Eur
(11,49 Eur/1 m2), za obdobie 1.1.2009 do 13.1.2009 vo výške 302,45 Eur (11,49 Eur/1m2)
- parcela E. L. XXXX/XX - spoluvlastnícky podiel 1/2, na ktorý pripadá výmere 188,5 m2, za obdobie

17.1.2007 do 31.12.2007 1.968,19 Eur (10,92 Eur/1 m2), za obdobie 1.1.2008 až 31.12.2008 2.165,87
Eur (11,49 Eur/1 m2), za obdobie 1.1.2009 do 13.1.2009 vo výške 94,94 Eur (11,49 Eur/1m2).
Žalobca v 2. rade si uplatňuje bezdôvodné obohatenie za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu v
uvedených parcelách v súlade so znaleckým posudkom D. O. H., a to vo vzťahu k parcele E. L. XXXX/XX
proti žalovanému v 1.rade s úrokom z omeškania 10,5% ročne od 17.1.2007 do zaplatenia a vo vzťahu k

parcele E. L. XXXX/XX proti žalovaným v 1.až 3.rade spoločne a nerozdielne vo výške 10,5% ročne od
17.1.2007 do zaplatenia. Pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania podľa názoru žalobcu v 2.rade
je táto námietka v rozpore s dobrým mravom, pretože po dlhodobom bezprávnom užívaní jeho majetku
smeruje k poškodeniu vlastníka parciel, namiesto toho, aby v súlade s dobrým mravom bezdôvodné
obohatenie žalovaní riadne zaplatili.

38. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení (č. l. 1293 a nasl. spisu) uviedol, že v tomto štádiu
konania je žalovanému zrejmé, že konajúci súd je viazaný právnym názorom súdu vyššej inštancie.
Avšak aj napriek tomu je dôležité poukázať na iné súdne konania. ktoré boli právoplatne ukončené
vo veci, konkrétne na konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15C/9/2009, ktorým bol

nárok žalobcu právoplatne zamietnutý a potvrdené to bolo rozsudkom Krajského súdu v Prešove. č. k.
9Co/78/2012-318 z 12.11.2013 (žalobca D. A. E.). V tomto konaní bolo preukázané. že pri uzatváraní
kúpnopredajnej zmluvy bolo žalobcovi známe, že nehnuteľnosť nemôže nikdy v budúcnosti užívať inak
ako bežný užívateľ pozemnej komunikácie. Rovnako bolo rozhodnuté pre rozpory s dobrými mravmi vo
veci vedenej na Okresnom súde Prešov č. k. 29C/9/2007-138 zo dňa 5.11.2008 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Prešove č. k. 7Co/15/2009 zo dňa 15.6.2009. Vo vzťahu k užívaniu pozemku E. G.
A. L. XXXX/XX k. Ú. F.. Zastaveného chodníkom. Žalovaný naďalej zotrváva na vznesenej námietke
nedostatku vecnej pasívnej legitimácie, nakoľko nikdy nebol vlastníkom tohto chodníka. V tejto časti
poukazuje na svoje vyjadrenia uplatnené v tomto civilnom súdnom konaní. Vo vzťahu k výške nárokuje
potrebné uviesť že žaloba bola žalobcami podaná 16.01.2009 za žalované obdobie 17.01.2007 -

16.01.2009 z dôvodu užívania pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. F. : parcela registra G. E.. A.. L.
XXXX/XX - 1201 m2 E. G. A.. L. XXXX/XX - 377 m2 chodník) v nasledovnej výške :

žalovaná suma žalovaná suma
k. ú . F. G. E. XXXX/XX – cesta G. E. XXXX/XX - chodník

pôvodný žalobca v 1.rade 9 819,60 € 3 082,42 €
pôvodný žalobca v 2. rade 9 819,60 € 3 082,42 €
od žalovaného PSK od všetkých žalovaných
spoločne a nerozdielne
Zmena žaloby bola žalobcami uplatnená až 10.11.2011 nasledovne :

žalovaná suma žalovaná suma
k. ú . F. G. E. XXXX/XX – cesta G. E. XXXX/XX - chodník
pôvodný žalobca v 1.rade 13 448,37 € 4 221,51 €
pôvodný žalobca v 2. rade 13 448,37 € 4 221,51 €od žalovaného PSK od všetkých žalovaných
spoločne a nerozdielne
Táto zmena bola pripustená uznesením zo dňa 08. 12. 2011. V tejto časti žalovaný opakovane vznáša

námietku premlčania. nakoľko nad sumy uvedené v tabuľke č. 1 ich považuje za uplatnené oneskorene.
Súčasťou spisu je viacero znaleckých posudkov uplatnených obidvoma stranami v spore. Žalovaný
z opatrnosti opätovne poukazuje na to, že mal a má výhrady voči relevantnosti podkladov, ktoré boli
súčasťou znaleckého posudku vypracovaného P. Q. H. E. zo dňa 22.09.2018, nakoľko ten použil metódu
porovnávania pozemkov. ktoré doložila stratia žalobcov. Znalec vychádzal okrem iného aj z nájomných

zmlúv, ktoré boli uzatvárané medzi podnikateľmi s úplne iným účelovým určením nájmu (parkovacie
plochy, dvor, sklad...) Aj žalovaný predložil znalecký posudok vypracovaný znalcom D. O., ktorý určil
hodnotu nájomného nasledovne :

žalované obdobie - k. ú. F. E. G. XXXX/XX - cesta E. G. XXXX/XX - chodník
2007 - 349 dní 4 980.41 € 1 563.38 €
2008 - 366 dní 5 055.01 € 1 586.79 €
2009 -16 dní 170.89 € 53.64 €
10 206,31 € 3 203,81 €

Aj napriek skutočnosti, že žalovaný zaujal názor, že nárok uplatňovaný žalobcami (žalobcom) by
nemal požívať právnu ochranu pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko vedel, že nakupuje pozemok
zastavaný pozemnou komunikáciou a nepochybne to bolo premietnuté do kúpnej ceny od jeho právneho
predchodcu, nemal by byť nadobúdateľ zvýhodnený a žiadať viac ako by patrilo jeho právnemu

predchodcovi, iná je totiž výška nájmu za pozemok, ktorý slúži na podnikanie a iná pri pozemku pod
komunikáciou, ktorá slúži verejnému účelu, preto žalovaný odporúča konajúcemu súdu uplatniť princíp
spravodlivosti (obdobne ako to bolo uplatnené vínom konaní OS PO sp. zn. 11C/220/2010). Neboli
to žalobcovia, ktorí boli poškodení postupom štátu pri realizácii stavby. Nejde o typicky neoprávnené
zabratie pozemkov pôvodnému vlastníkovi bez jeho súhlasu. Nejedná sa o neoprávnenú stavbu, keďže

pôvodný vlastník súhlasil so stavbou a nežiadal žiadnu finančnú kompenzáciu a dokonca sa zaviazal
k bezplatnému prevodu pozemkov do správy národného majetku, čo sa už dôsledkom spoločensko-
politických zmien neudialo. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

39.Žalovanýv2.radevosvojomvyjadrení(č.l.1280anasl.spisu)uviedol,žezosamotnéhorozhodnutia

dovolacieho súdu vyplýva, že dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.02.2020
sp. zn. 15Co/16/2019 podal len žalobca v l rade, teda dovolací súd mohol zrušiť rozsudok odvolacieho
súdu len vo vzťahu k žalobcovi v prvom rade. Dôvodil, že v konaní vedenom na Okresnom súde v
Prešove pod sp. zn. 14C/75/2012 boli stranami sporu ako žalobcovia v 1/ rade A. B. a2/ rade D.
A. E., ako žalovaný: Prešovský samosprávny kraj so sídlom v Prešove, Námestie mieru 2, Prešov,

zastúpený: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, so sídlom Jesenná 14, Prešov,
IČO: 37 936 859. V uvedenej veci si žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci parcely E. G. L. XXXX/
XX zastavaná plocha o výmere 1.578 m2, evidovanej na LV č. XXX, k. ú. F.„ (každý z nich v podiele
1/2 ), na ktorej sa nachádza cesta III. triedy, uplatnili žalobou podanou dňa 16.1.2007 voči žalovanému
nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného za užívanie predmetnej parcely,

každý zo žalobcov po 11.358,84 eur (pôvodne 342.196,50 Sk). Žalované Mesto Prešov nebolo stranou
sporu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/75/2012, preto výrok právoplatného
rozsudku v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/75/2012 nie je preň záväzný a súd v tomto konaní môže
prejudiciálnu otázku vo vzťahu k žalovanému v 2. rade posúdiť inak ako bola posúdená v konaní sp.
zn. 14C/75/2012. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 16.01.2009 žiadali, aby žalovaní v 1/ až 3.

rade boli zaviazaní na povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne každému sumu vo výške
3082,42 € a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podaním doručeným súdu dňa 10.11.
2011 označeným ako návrh na zmenu žaloby žalobcovia žiadali. aby žalovaní v l. až 3. rade boli
zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom každému po 4221,51 € l0,50% ročným úrokom z
omeškaniaod16.01.2009dozaplatenia.Uznesenímzodňa08.12.2011č.k.8C/9/2009-281súdpripustil

zmenu žaloby. Žalované Mesto Prešov vznáša námietku premlčania k rozdielu medzi uplatnenou sumou
4221,51 € a pôvodne uplatnenou sumou 3082,42 €. Zároveň je dôvodne poukázať, že žalobcovia v
podanej žalobe neuplatnili úrok z omeškania. Konštatoval neprimeranosť uplatneného práva v zmysle
znaleckého posudku č. XX vypracovaného Slovenskou technickou univerzitou, keďže tento pri jejurčení vychádzal z nájomnej hodnoty určenej porovnávacou metódou, pričom porovnávací materiál
tvoriaci základ pre spracovanie znaleckého posudku je reprezentovaný predovšetkým podnikateľským
nájmom a viaže sa k pozemkom s pestrou škálou využitia na rozdiel od predmetných nehnuteľností, na

ktorýchsanachádzajúpozemnékomunikácie.Žalovanástranakonštatuje,ževšeobecnáhodnotanájmu
stanovená v znaleckom posudku č.XXX/XXXX vypracovaného D. O. H. a stanovenie výšky nájomného
za pozemky vo vlastníctve žalovaného ( za rok 2018 ) vypracovaný tým istým znalcom je zásadne
rozdielna. V znaleckom posudku č. XXX/XXXX znalec stanovil výšku nájmu v roku 2007 - 10,92 €/m2
a pre rok 2008 stanovil výšku nájmu 11,49 €/m 2. Znalec zvolil porovnávaciu metódu a vychádzal z tzv.

podnikateľských zmlúv, kde okrem nájmu pozemku boli prenajímané aj nebytové priestory. Žalované
Mesto Prešov predložilo stanovenie výšky nájomného za pozemky vo vlastníctve žalovaného, ktorý
vypracoval D. O. H. pre mesto na rok 2018. Znalec stanovil výšku nájmu na ul. A. na rok 2018 na 4,40
€/1 m2 ročne.

40. Žalovaný v 3. rade sa vyjadril (č. l. 1282 a nasl. spisu) v tom zmysle, že neuznáva nárok žalobcov

v celom rozsahu. Stavba D. A. - H., privádzač na C. A. - M. vrátane chodníka ako objektu stavby
bol realizovaný právnym predchodcom SSC - Okresnou správou ciest. Právnym nástupcom okresných
národných výborov sa stali právnické osoby na tento účel zriadené ministerstvom (§ 3d cestného zákona
v znení od 01.07.1996). Touto právnickou osobou je aj Slovenská správa ciest, zriadená na základe
zriaďovacej listiny zo 14.02.2005 a predtým Zriaďovacej listiny z 07.12.1995, ktorá zakladá právne

nástupníctvo Slovenskej správy ciest z Okresných správ ciest a Cestného investorského útvaru. Podľa
§24b ods.1 cestného zákona a podľa zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v
platnom znení bola dňa 29.12.2003 medzi Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom dopravy,
pôšt a telekomunikácií SR a Prešovským samosprávnym krajom uzavretá dohoda o prechode majetku
a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu v správe Slovenskej správy ciest na Prešovský

samosprávny kraj. Pozemok, na ktorom je chodník, bol zastavaný v súvislosti a ako súčasť stavby cesty
111.triedyazdokumentáciepredloženejžalobcaminiejejednoznačneurčenáobjektováskladbastavby.
Stavba ako celok teda cesta III. triedy - D. bola delimitovaná predmetnou dohodou zo Slovenskej správy
ciest na Prešovský samosprávny kraj. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaná v 3. rade nebola
vlastníkom ani majetkovým správcom cesty D. resp. chodníka ako súčasti cesty. Na základe uvedeného

navrhol, aby súd žalobu voči žalovanej v 3.rade zamietol v celom rozsahu.

41. Na pojednávaní konanom 20.6.2023 právny zástupca žalobcu v 1. rade uviedol, že v prvom rade
chce odkázať na rozhodnutie KS PO sp. zn. 10Co/28/2022 z 27.9.2022, ktorým súd zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Konštatovala, že v zásade odvolací súd sa

zaoberal dvoma dôvodmi, čo sa týka zrušenia to je výška náhrady ako aj premlčanie, pričom k výške
náhrady uviedla, že základ nároku je vzhľadom na rozhodnutie súdov vyšších inštancií už daný, pričom
táto výška bola špecifikovaná ZP č. XX P. Q. H. E., kde bola ustálená cena nájmu za roky 2007 –
2009. Poukázala aj na to, že protistrana síce predložila ZP D. O., avšak tento porovnával priemyselné
zóny v meste, čo nemožno považovať za vhodnú metódu na vypracovanie ZP. K námietke premlčania

uviedla, že to, že žalovaný v 1.rade a ďalší žalovaní namietajú realizáciu práva žalobcov v rozpore
s dobrými mravmi k tomuto uviedla, že žalobca neporušil žiadne právo, o čom svedčí aj rozhodnutie KS
POsp.zn.23Co/120/2017,čiuznesenieKSPO19Co/198/2014.Kvyjadreniužalovanéhov1.rade,ktoré
bolo dnes predložené na pojednávaní stručne uviedla, že konanie žalobcov nie je v rozpore s dobrými
mravmi, čo už bolo viackrát judikované a poukázala na to, že čo sa týka namietanej nedostatku pasívnej

vecnej legitimácie túto ma súd skúmať ex offo a vzhľadom na dĺžku konania už túto otázku považuje za
vyriešenú. K znaleckým postupom uviedla, že čo sa týka výberu metódy je to vždy vec výberu metódy
na vyhotovenie ZP je to vždy vecou znalca a porovnávacia metóda je v súčasnosti podľa jej názoru
jedinou metódou, ktorá dokáže objektivizovať cenu nájmov pozemkov. Napokon záverom konštatovala,
že zmluvy, ktoré použil znalecký ústav na porovnanie neboli účelové, ale boli porovnávané v zmysle

správnych znaleckých postupov. Zotrvala na nároku, ktorý je predmetom tohto konania, navrhla žalobe
v zmysle uvedeného vyhovieť, nemala návrhy na doplnenie dokazovania.

42. Právny zástupca žalobcu v 2. rade na tomto pojednávaní uviedol, že sa stotožňuje s ostatným
rozhodnutím KS PO, z ktorého vyplýva, že základ nároku v predmetnej veci je daný a teda je

potrebné zaoberať sa najmä výškou, ktorú už špecifikoval vo vyjadrení zo 17.4.2023, ktoré tvorí súčasť
spisu. Vo vzťahu k namietanému znaleckému posudku uviedol, že zastáva názor, že jednoznačne je
objektívnejšou metódou metóda porovnávacia a teda nie metóda polohovej diferenciácie. Poukázal ešte
na to, že keď si vlastník a ako žalobca uplatňuje svoje nároky už samotné toto uplatnenie nemôžebyť v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je súladné so zákonom. Poukazoval na to, že nemožno na
takúto námietku premlčania pre rozpor s dobrými mravmi prihliadať. Navrhol teda žalobe v zmysle svojho
ostatného vyjadrenia vyhovieť. Základ nároku teda považoval za daný, tak ako ho špecifikoval vo svojom

ostatnom písomnom vyjadrení a navrhol žalobe v zmysle špecifikácie zo 17.4.2023 vyhovieť, rovnako
nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

43. Zástupkyňa žalovaného v 1. rade na tomto pojednávaní uviedla, že so žalobou ako takou nesúhlasia,
odkázala na vyjadrenie zo dňa 15.6.2023, pričom uviedla, že námietku pasívnej legitimácie v tomto

vyjadrenínamietalalenzopatrnosti.Konštatovala,žežalovanýv1.radenebolnikdyvlastníkomchodníka
a poukazovala na to, že už v konaniach vedených pod sp. zn. na tunajšom súde 15C/9/2009, resp.
29C/9/2007 bolo konštatované, že konanie žalobcov je v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka
výšky poukázala na to, že žalovaná strana, teda žalovaný v 1.rade nikdy nespochybňoval metódu
porovnávaciu, ale podklady, ktoré boli na túto metódu použité, teda zmluvy, z ktorých vychádzal
znalecký posudok predložený žalujúcou stranou. Poukázala na to, že je rozdiel medzi užívaním

pozemku na podnikateľské účely a verejným záujmom. Záverom ešte poukázala na to, že sa stotožňuje
s rozhodnutím tunajšieho súdu pod sp. zn. 11C/220/2010, kde vo vzťahu k výške nájmu vo vzťahu k
podnikateľskému účelu alebo verejnému záujmu bol konštatovaný rozpor s princípom spravodlivosti.
Žalobu považovala za nedôvodnú, navrhla ju zamietnuť a nemala návrhy na doplnenie dokazovania.

44. Právny zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní konanom 20.6.2023 uviedol, že sa stotožňuje
s argumentáciou zástupcu žalovaného v 1.rade. Poukázal na to, že je potrebné položiť si otázku, na aké
ďalšie parcely bola rozdelená parcela č. XXXX/XX, nakoľko je to významné vo vzťahu k rozhodnutiu KS
PO zo dňa 13.12.2022 sp. zn. 14Co/10/2022, keďže vo vzťahu k mestu Prešov by to mohlo mať význam
jednak pre rozpor s dobrými mravmi a jednak vo vzťahu náhrady za pozemky vo veci samej v tejto

prejednávanej veci. Poukázal na to, že dovolanie podal len žalobca v 1.rade v predmetnej veci a teda je
tam právoplatné rozhodnutie KS PO, keďže rozsudok KS PO bol dovolacím súdom zrušený a mohol byť
zrušený len vo vzťahu k žalobcovi v 1.rade, keďže žalobca v 2.rade teda dovolanie nepodal. Opätovne
vzniesol námietku premlčania a poukázal na to, že porovnávací materiál nie je vhodný, nakoľko v ZP
predloženom žalujúcou stranou sa neporovnávajú pozemky pod cestami, alebo chodníkmi, ale napr.

parkovacie plochy so strážnou službou a pod., teda tieto pozemky nie je možné porovnávať. Navrhol
žalobu zamietnuť vo vzťahu k žalobcovi v 1.rade a zastaviť konanie vo vzťahu k žalobcovi v 2.rade,
nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

45. Zástupkyňa žalovaného v 3. rade na tomto pojednávaní uviedla, že rešpektuje právny názor NS

SR uvedený v rozhodnutí z 29.6.2022. Opätovne vzniesla námietku nedostatku pasívne legitimácie vo
vzťahu k žalovanému v 3.rade, pričom poukázala na dohodu uzatvorenú medzi Slovenskou republikou
zastúpenou Ministerstvom dopravy pôšt a telekomunikácie a Prešovským samosprávnym krajom
z 29.12.2003 o prechode majetku zo štátu na Prešovský samosprávny kraj. Poukázala na to, že ešte
pred obdobím, za ktoré si uplatňujú žalobcovia svoje nároky, žalovaný už pred týmto obdobím nemal

žiaden právny vzťah k uvedeným pozemkom, navrhla preto žalobu zamietnuť. Z opatrnosti ešte vzniesla
námietku premlčania a poukázala na to, že ak by sa aj priznal nejaký nárok, tak jedine z pôvodne
uplatnenej výšky, resp. do výšky zmeny petitu žaloby. Rovnako ako žalovaný v 2.rade navrhla žalobu
zamietnuť, čo sa týka žalobcu v 1.rade a zastaviť konanie, čo sa týka žalobcu v 2.rade, všetko vo vzťahu
k žalovanému v 3.rade, v ostatnom zotrvala na doterajších prednesoch, nemala návrhy na doplnenie

dokazovania.

46. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

47.Podľačl.2ods.3zákonač.460/1992Zb.ÚstavaSRkaždýmôžekonať,čoniejezákonomzakázané,

a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

48. Podľa čl. 20 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s
právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

49. Podľa čl. 20 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckehopráva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.

50. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

51. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

52. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

53. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po

dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

54. Podľa § 134 ods. 2, OZ, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť
predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb (§ 125).

55. Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

56. Podľa § 134 ods. 4 OZ, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia

o plynutí premlčacej doby.

57. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

58. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

59. Podľa § 130 ods. 2 OZ, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako
vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

60. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

61. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

62. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

63. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

64. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada.

65. Podľa § 2 ods. 1 zákona 427/1990 Zb. v platnom znení, o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým
veciam na iné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len zákon) predmetom prevodu vlastníctva podľa
tohto zákona sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré ako majetková podstata prevádzkových častí

organizácií pôsobiacich v oblasti služieb, obchodu a inej než poľnohospodárskej výrobu tvoria alebo
môžu tvoriť súbor, ktorý je ucelenou hospodárkou alebo majetkovou jednotkou (ďalej len „prevádzková
jednotka“).66. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), pozemné
komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na
a/ diaľnice

b/ cesty
c/ miestne komunikácie a
d/ účelové komunikácie.

67. Podľa § 1 ods. 3 cit. zákona, pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné

teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a
obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými
obrubami chodníkov alebo zelených pásov.

68.Podľa§3dods.2cit.zákona(vlastníctvoasprávapozemnýchkomunikácií),cestyII.triedyaIII.triedy
vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis

neustanovuje inak. Prejazdné úseky ciest II. a III. triedy cez colné priestory sú vo vlastníctve štátu.

69. Podľa § 3d ods. 3 cit. zákona, miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

70.Podľa§4ods.1vyhláškyč.35/1984,ktorousavykonávazákonopozemnýchkomunikáciách(cestný

zákon), prejazdným úsekom cesty sa rozumie úsek cesty vedúcej v území zastavanom alebo určenom
nasúvislézastavanie;hranicatohtoúzemiasaurčíobdobneakopricestnýchochrannýchpásmach(§15
ods. 2). Šírkou prejazdného úseku je šírka vozovky s krajnicami medzi zvýšenými obrubami chodníkov
(zelených pásov a podobne); ak prechádza v obci cesta s priekopami (svahmi, múrmi, terasami), je šírka
prejazdného úseku určená ohraničením cestného telesa (§ 8 ods. 1).

71. Podľa § 4 ods. 2 cit. vyhlášky, správca komunikácie udržiava prejazdný úsek cesty v rozsahu
zodpovedajúcom spôsobu údržby priľahlej voľnej trate; údržbu presahujúcu tento rozsah zabezpečuje
miestny národný výbor.

72. Podľa § 7 ods. 1 cit. vyhlášky miestne komunikácie sa rozdeľujú na
a) miestne komunikácie I. triedy, medzi ktoré patria hlavné mestské komunikácie vyhovujúce technicky
všetkým druhom dopravy (napríklad komunikácie, po ktorých sa vedie aj hromadná verejná doprava,
zberné, výpadové a iné zvlášť významné mestské komunikácie),
b) miestne komunikácie II. triedy, medzi ktoré patria ostatné mestské komunikácie a komunikácie pokiaľ

vyhovujú premávke všetkých druhov motorových vozidiel,
c) miestne komunikácie III. triedy, medzi ktoré patria ostatné miestne komunikácie, pokiaľ sú aspoň
obmedzene prístupné premávke motorovými vozidlami,
d)miestnekomunikácieIV.triedy,ktoréniesúaniobmedzeneprístupnépremávkemotorovýmivozidlami
(napríkladcestičky,chodníky,samostatnécyklistickécestičky,samostatnéchodníky,schodyapodobne).

73. Podľa § 8 ods. 1 cit. vyhlášky, cestný pozemok tvorí teleso diaľníc, ciest a miestnych komunikácií
a cestné pomocné pozemky. Teleso diaľníc, ciest a miestnych komunikácií je ohraničené zvýšenou
obrubou chodníkov, prípadne zelených pásov, vonkajšími hranami cestných alebo záchytných priekop
a rigolov, svahov cestných násypov a zárezov alebo vonkajšími hranami päty oporných múrov a tarasov

alebovonkajšímihranamikorunyobkladovýchazárubnýchmúrov,prípadnevonkajšímihranamizárezov
nad týmito múrmi.

74. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov Tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom
pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce
alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

75. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa
osobitných predpisov 1) vlastníkom stavby 4) prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho
usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou
vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok vprimeranej výmere, 5) bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne
vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území,
náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

76. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa
osobitného predpisu.

77. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

78. Podľa čl. 2 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ak sa spor na základe
prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na

dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

79. Podľa čl. 5 základných princípov CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v
rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne
slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo

vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

80. Na základe vykonaného doplneného dokazovania, zisteného skutkového stavu, ako aj citovaných
právnych predpisov súd prvej inštancie konštatuje, že hoci nedošlo k prieniku právneho názoru súdu
prvej inštancie so súdom dovolacím, súd prvej inštancie, zohľadňujúc princíp subordinácie, plne

rešpektuje ako rozhodnutie odvolacieho súdu, tak aj rozhodnutie dovolacieho súdu a s ohľadom na
uvedené právne uzatvára:

81. V prvom rade súd prvej inštancie považuje za potrebné reagovať na námietku právneho zástupcu
žalovaného v 2. rade, že dovolanie bolo podané len žalobcom v 1. rade. Je nutné konštatovať, že

dovolací súd svojim uznesením č. k. 8Cdo 216/2020-1247 zo dňa 29.6.2022 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Prešove z 18.2.2020 sp. zn. 15Co 16/2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd týmto
uznesením zrušil rozsudok en bloc, teda nielen voči žalobcovi v 1. rade, ktorý dovolanie podal, ale aj
voči žalobcovi v 2. rade, ktorý dovolanie nepodal. Ani v dôvodoch uznesenia dovolacieho súdu nie je
zmienka o tom, že by rozsudok Krajského súdu v Prešove z 18.2.2020 sp. zn. 15Co 16/2019 mal zostať

právoplatný voči žalobcovi v 2. rade.

82. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, je nutné uviesť nasledovné. Vecná legitimácia vyjadruje
postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu),
ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je

nositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(záväzku),mápasívnulegitimáciu.Vecnálegitimáciasanazačiatku
konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný
subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára

2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).

83. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu alebo aby bola proti nemu podaná žaloba. Či však bude
žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje

žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník
subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom
konania, sa v občianskom procesnom práve teda používa pojem vecná legitimácia.

84. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická

alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy
iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, akten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

85. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie u žalovaného v 1. rade vo vzťahu k chodníku (parcela XXXX/
XX), je nutné uviesť, že žalovanému v 1. rade pasívna vecná legitimácia nesvedčí, keďže v rozsudku
tunajšieho súdu č. k. 14C 75/2012-506 zo dňa 13.1.2016 bolo právoplatne konštatované, že Prešovský
samosprávny kraj (žalovaný v 1. rade) nie je pasívne legitimovaný čo do nároku za užívanie priľahlého
chodníka, keďže tento netvorí súčasť cesty, pričom zo stanoviska ministerstva korešpondujúceho s

kolaudačným rozhodnutím vyplynulo, že pozemná komunikácia bola odovzdaná do správy Okresnej
správy ciest a chodník bol odovzdaný do správy Mestských komunikácií Prešov. Preto súd žalobu
žalobcov vo vzťahu k parcele týkajúcej sa chodníka vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamietol (výrok
VII. tohto rozsudku).

86. Pasívna vecná legitimácia vo vzťahu k chodníku (parcela XXXX/XX) nesvedčí ani žalovanému v 3.

rade, pretože podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon),
miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí, pričom zároveň podľa § 7 ods. 1 písm. d) vyhlášky č.
35/1984, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) miestne komunikácie
sa rozdeľujú na miestne komunikácie IV. triedy, ktoré nie sú ani obmedzene prístupné premávke
motorovými vozidlami (napríklad cestičky, chodníky, samostatné cyklistické cestičky, samostatné

chodníky, schody a podobne). Z uvedeného teda vyplýva, že vo vzťahu k chodníku (parcela XXXX/XX) je
pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní len žalovaný v 2. rade, preto súd žalobu žalobcov vo vzťahu
k parcele týkajúcej sa chodníka vo vzťahu k žalovanému v 3. rade zamietol (výrok VII. tohto rozsudku).

87. Z vykonaného dokazovania mal ďalej súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia vedeli, že

budú obmedzení na svojich vlastníckych právach, pretože cestné teleso sa na týchto pozemkoch v čase
ich kúpy žalobcami už nachádzalo, pričom išlo o oprávnenú stavbu. Žalobcovia ako vlastníci nieže
boli cestným telesom obmedzení na svojich vlastníckych právach, ale súd prvej inštancie považuje za
nutné uviesť, že ako právni nástupcovia predchádzajúcich vlastníkov chceli byť (vzhľadom na vedomosť
o reálnom stave pozemkov) na svojich vlastníckych právach obmedzení, pretože im bolo (muselo byť)

zrejmé, že tieto pozemky sú vo faktickom stave, v akom sa nachádzajú, nepoužiteľné napr. na výstavbu
a pod., keďže sa na nich nachádza stavba – cestné teleso.

88. Podľa názoru súdu preto uvedené obmedzenie pozemku stavbou mohlo a malo byť zohľadnené
v kúpnej cene, za akú uvedené pozemky nadobúdali žalobcovia, teda akékoľvek čo i len potenciálne

obmedzenieboloodrazenévkúpnejcene.Jepotrebnépoukázaťajnafakt,žežalobcoviavstúpilidopráv
ich právnych predchodcov, pričom v danom prípade ide o vecné právo (vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, § 123
OZ), pričom nadobúdatelia nemohli predpokladať, že výkon ich vlastníckeho práva bude väčší, ako bol
ich právneho predchodcu.

89. Úvahu žalujúcej strany, že všeobecnú hodnotu vecného bremena je potrebné stanoviť tak ako keby
predmetnépozemkybolinezastavané,tzn.vstavepredich„poškodením“(zastavaním),t.j.akúpeňažnú
čiastku by bolo potrebné vynaložiť za prenájom porovnateľného nezastavaného pozemku v predmetom
území – v k. ú. F. súd prvej inštancie považoval za čisto hypotetickú. Je potrebné tiež poukázať na to, že

žalobcovianepredložiližiadnuponukurealitnýchkancelárií,ktorábyaspoňpribližnekopírovalapozemky
(„znehodnotené“ zastavaním cestným telesom), ktoré nadobudli žalobcovia, teda je otázne, aká je
reálna cena – hodnota obmedzenia, takýmto cestným telesom zastavaných pozemkov, zdôrazňujúc
a rešpektujúc pritom zmluvnú voľnosť zmluvných strán pri uzatváraní takýchto zmlúv. Nebolo teda
preukázané, pričom toto bremeno zaťažuje žalujúcu stranu, že by realitné kancelárie mali v ponuke na

predaj/prenájom pozemky zastavané napr. cestným telesom, teda len ťažko možno hovoriť o trhových
cenách za náhradu užívania takýchto nehnuteľností, keď ani samotný trh takéto ponuky negeneruje.

90. Zneužitie práva nemôže byť predmetom dokazovania ako právny inštitút. Skutkový stav, ktorý
je výsledkom dokazovania, až následne po svojom ustálení môže byť právne vyhodnotený tak, že

skutková podstata zneužitia práva bola naplnená. Záver o naplnení skutkovej podstaty zneužitia práva
je výsledkom právneho hodnotenia ustáleného skutkového stavu. (Uznesenie Ústavného súdu SR zo 7.
júna 2016, č. k. III. ÚS 357/2016-16). Zo zisteného skutkového stavu možno uzavrieť, že na jednej stranevlastnícke právo žalobcom svedčí, avšak na strane druhej je potrebné povedať, že nie je vylúčené ani
zneužívanie tohto vlastníckeho práva, k čomu podľa názoru súdu dochádza aj v prejednávanom spore.

91. Keďže však súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom súdov vyššej inštancie, ktoré nárok
žalobcov považovali za daný, súd prvej inštancie priznal žalobcom náhradu za užívanie nehnuteľností,
aj keď v nižšej ako žalobcami požadovanej výške, pričom sa riadil nasledujúcou úvahou.

92. Súd prvej inštancie po preštudovaní všetkých znaleckých posudkov predložených ako žalujúcimi

tak žalovanými stranami, sa prikláňa k záverom vyplývajúcim zo znaleckého posudku č. XX/XXXX
D. A. O., ktorý použil metódu polohovej diferenciácie. Súd má za to, že v danom prípade je použitie
uvedenej metódy na oceňovanie predmetných pozemkov priliehavejšie, ako metóda porovnávacia.
Metóda porovnávacia, použitá v znaleckom posudku č. XXX/XXXX znalca D. O. H., resp. v znaleckom
posudku č. XX P. Q. H. E. je za danej situácie nepoužiteľná, keďže porovnávací materiál tvoriaci základ
pre spracovanie znaleckého posudku je reprezentovaný predovšetkým podnikateľským nájmom a viaže

sa k pozemkom s pestrou škálou využitia na rozdiel od predmetných nehnuteľností, na ktorých sa
nachádzajú pozemné komunikácie. Znalci pracujúci porovnávacou metódou neporovnávali pozemky
zastavané cestnou komunikáciou s pozemkami zastavanými cestnou komunikáciou, teda podľa názoru
súdu je logický záver, že porovnávali neporovnateľné pozemky s neporovnateľným spôsobom využitia.

93. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie vychádzajúc z už spomínaného znaleckého posudku č.
XX/XXXX D. A. O. (závery na č. l. 588 spisu) priznal žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovanému v 1. rade
náhradu za užívanie nehnuteľností vo vzťahu k parcele E. G. L. XXXX/XX (cesta) spolu za žalované
obdobie od 17.1.2007 do 16.1.2009 sumu 10.206,31 eur (za 349 dní z roku 2007 pri nájme 4,337 eur/
rok, za 366 dní z roku 2008 pri 4,209 eur/rok a za 16 dní z roku 2009 pri 3,246 eur/rok), teda každému zo

žalovaných po 5.103,16 eur celkovo za žalované obdobie (výrok I. a II. tohto rozsudku) a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol (výrok III. tohto rozsudku).

94. Čo sa týka nároku žalobcov vo vzťahu k parcele E. G. XXXX/XX (chodník) je nutné uviesť, že súd
priznal vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX D. A. O., žalobcom v 1. a 2. rade oproti

žalovanému v 2. rade (oproti žalovanému v 3. rade z dôvodov uvedených v bode 86 tohto rozsudku
žalobu zamietol) spolu za žalované obdobie od 17.1.2007 do 16.1.2009 sumu 3.203,81 eur (za 349 dní
z roku 2007 pri nájme 4,337 eur/rok, za 366 dní z roku 2008 pri 4,209 eur/rok a za 16 dní z roku 2009
pri 3,246 eur/rok), teda každému zo žalovaných po 1.601,90 eur celkovo za žalované obdobie (výrok IV.
a V. tohto rozsudku) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok VI. tohto rozsudku).

95. Pokiaľ ide o žalovaným v 1. rade vznesenú námietku premlčania, súd prvej inštancie uzatvára, že
žaloba bola podaná včas a čo sa týka namietaného premlčania vo vzťahu k rozšíreniu žaloby žalobcami,
táto námietka stráca na relevancii vo vzťahu k výške priznaných súm.

96. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

97.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

98. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

99. Vzhľadom na to, že omeškanie žalovaných vzniklo od 16.1.2009, výška úrokov z omeškania
predstavuje 10,5 % ročne, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

100. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

101. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.102. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

103. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobcovia boli vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v konaní
úspešní čo do nároku z pozemku pod cestou v rozsahu 100 %, neúspešní čo do nároku z pozemku pod
chodníkom v rozsahu 100 %, čomu zodpovedajú výroky VIII, IX a XII. tohto rozsudku, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

104. Pokiaľ ide o nárok žalobcov vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, v tomto smere boli žalobcovia
čo do nároku z pozemku pod chodníkom úspešní v celom rozsahu, preto majú v konaní úspešní
žalobcovia voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % každý, čomu
zodpovedajú výroky X a XI. tohto rozsudku, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením

po právoplatnosti tohto rozsudku.

105. Čo sa týka náhrady trov medzi žalobcami a žalovaným v 3. rade, súd konštatuje, že plne úspešný
čo do nároku žalobcov z pozemku pod chodníkom v konaní bol žalovaný v 3. rade, preto má vo vzťahu
kžalobcomnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,čomuzodpovedávýrokXIII.tohtorozsudku,

o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí

jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.