Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/81/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119209152
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1119209152.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Wüstenrot poisťovňa, a.s., Digital
Park I, Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 31 383 408, práv. zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,
Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186 proti žalovanému 1/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
Pribinova 19, Bratislava, IČO: 00 151 700, žalovanému 2/ LAUDER s.r.o., Myslenická 100, Pezinok,
IČO: 36 676 888 a žalovanému 3/. X. L., X.. XX.X.XXXX, H. XX, J., o zaplatenie 3.816,89 EUR s
príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cb/91/2019-196
zo dňa 17.10.2022 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cb/91/2019-196 zo dňa
17.10.2022 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému 1), 2) a 3) nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil nahradiť žalovanému
1/, 2/ a 3/ 100% trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 28.6.2019 sa

žalobca domáha od žalovaných zaplatenia 3.816,89 EUR s príslušenstvom s tým, že plnením jedného
zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Žalobca ako poisťovateľ
uzatvoril havarijné poistenie, predmetom ktorého bolo poistenie motorového vozidla VW PASSAT, EČV:
L., držiteľom ktorého bol K. G.. Žalovaný 2/ bol držiteľom motorového vozidla Mercedes Benz A180,
EČV: J., povinne zmluvne poistené u žalovaného 1/. Dňa 30.6.2017 o 12.00 hod. došlo k škodovej
udalosti tak, že vozidlo poistené u žalobcu narazilo do vozidla poisteného u žalovaného 1/. Žalobca
vyplatil poškodenému sumu vo výške 3.816,89 EUR titulom poistného (zo servisom fakturovanej sumy

bola odpočítaná dohodnutá spoluúčasť). Spornou skutočnosťou ostal priebeh dopravnej nehody (a s
tým súvisiace zavinenie žalovanej 3/ a vodiča vozidla poisteného u žalobcu) - najmä miesto nehody, keď
žalobca tvrdí, že k poistnej udalosti došlo na križovatke Myslenická - Štúrova, žalovaný 1/, 2/ a 3/ tvrdia,
žekpoistnejudalostidošlonaMyslenickejulici-smerdoBratislavy,včastiodbočovaniakservisuŠkoda,
vodič vozidla poisteného u žalobcu podľa náčrtu ním vyhotoveného (č. listu 136) tvrdí, že k nehode došlo
na ulici Myslenická - pričom však žalovaná 3/ neodbočovala k servisu, ale odbočovala ešte skôr. Žalobca
má za to, že k dopravnej nehode došlo zavinením žalovanej 3/, ktorá vošla do križovatky, hoci jej situácia

nedovoľovala pokračovať za križovatkou v jazde, čím vytvorila prekážku poškodenému v dôsledku
zastavenia svojho vozidla. Uvedeným porušila § 20 odsek 3 zákona o cestnej premávke. Žalovaná 3/
tvrdila, že sa nachádzala v odbočovacom pruhu, kde zastavila a čakala, kým bude môcť odbočiť vľavo,
neporušila žiadne ustanovenie zákona o cestnej premávke. Vodič vozidla poisteného u žalobcu šielneprimeranou rýchlosťou a narazil do žalovanej 3/ zozadu, svoje zavinenie si priznal v správe o nehode.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci
pretože nepredložil nevyvrátiteľný dôkaz o tom, že k dopravnej nehode prišlo na mieste a spôsobom,

ako uvádza vo svojej žalobe a následných vyjadreniach. Ak teda účastník konania, ktorý splnil povinnosť
tvrdenia i povinnosť dôkaznú navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti
ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, t.j. neunesenie
dôkaznéhobremena.Dôkaznébremenopostihujezásadnevždytoho,ktoniečotvrdí.Súdprvejinštancie
vyhodnotil ako dôvodnú obranu žalovaných spočívajúcu v tvrdení, že vinníkom dopravnej nehody je

vodič vozidla poisteného u žalobcu J. G.. J. G. potvrdil svojim podpisom na Správe o nehode správnosť
vyplnených údajov, čím prevzal na seba zodpovednosť za škodovú udalosť a je na ťarche žalobcu
prípadné dokazovanie o opaku. Súd prvej inštancie považoval za neúčelné vykonať dokazovanie
výsluchom J. G.. Správa o nehode, ktorá je riadne vyplnená a podpísaná obidvoma účastníkmi škodovej
udalosti slúži ako dostatočný podklad pre spochybnenie zavinenia žalovanej 3/ (tvrdenej žalobcom) a jej
význam pri rozhodovaní o prípadnej náhrade škody uplatnenej žalobou je jednoznačný. Takáto správa

sa spisuje v prípadoch, keď nie je k udalosti volaná polícia a touto správou sa má okrem iného ustáliť
okruh zúčastnených, priebeh udalosti, zavinenie a bežne slúži ako dôkazný prostriedok v sporoch o
náhradu škody.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b, e, f), h)

C.s.p. V odvolaní uviedol, že žalobca na pojednávaní dňa 23.5.2022 (a nie až 17.10.2022 ako nesprávne
uvádza prvoinštančný súd) vykonať ako dôkaz výsluch svedka, účastníka škodovej udalosti, a to J. G..
Výsluch svedka a následná konfrontácia so žalovanou 3/ bola nevyhnutným dôkazným prostriedkom
pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, keďže v konaní boli predložené listinné
dôkazy vzájomne si odporujúce. Prvoinštančný súd prezentovaným nesprávnym procesným postupom

znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Výsluch svedka sa rozhodol nevykonať najmä s poukazom na skutočnosť,
že je vo výkone trestu v Leopoldove. Ak mal prvoinštančný súd za to, že bolo náročné predviesť svedka
na jeho výsluch z výkonu trestu odňatia slobody, mohol v zmysle § 196 ods. 3, CSP uskutočniť výsluch
prostredníctvom písomne položených otázok, pričom trovy by znášal žalobca. Iba predloženie správy o

nehode (ako dôkazného prostriedku na preukázanie zavinenia) podľa názoru žalobcu nestačí. Záznam
o dopravnej nehode nemá povahu verejnej listiny, tzn. skutočnosti v ňom uvedené nemožno považovať
za pravdivé bez ďalšieho dokazovania. Žalobca listom zo dňa 19.9.2017 požiadal žalovanú 1/ o náhradu
škody potom, ako likvidácia šetrením poistnej udalosti dospela k výsledku, že motorové vozidlo havarijne
poistené u žalobcu nezavinilo predmetnú škodovú udalosť. Likvidačné stanovisko je pritom výsledkom

odborného skúmania jeho pracovníkov.

4. Žalobca má za to, že príčinou celého nehodového deja bolo práve konanie žalovanej 3/ ako
vodičky motorového vozidla Mercedes Benz A180, EČV: J. XXX U. povinne zmluvne poisteného u
žalovanej 1/. Uvedené skutočnosti neneguje ani správa o nehode. Záver o zavinení vodiča motorového

vozidla zn. Volkswagen Passat, prezentovaný v správe o nehode, je iba výsledkom subjektívneho
vnímania účastníkov škodovej udalosti v danom okamihu. Takáto dohoda však nemôže meniť priebeh
škodovejudalosti,aleboustáliťskutočnéhovinníka.Navyše,žalobcovivrámcilikvidáciepoistnejudalosti
poškodený predložil oznámenia o poistnej udalosti, v ktorých sa neoznačil za vinníka škodovej udalosti.
Podľa názoru žalobcu z predloženej fotodokumentácie, listinných dôkazov a opisu škodovej udalosti

jasne vyplýva, že za vznik škodovej udalosti nemôže zodpovedať motorové vozidlo havarijne poistené
u žalobcu. V prejednávanej veci sa však súd prvej inštancie bez podrobnejšieho odôvodnenia priklonil
k dôkaznému prostriedku, ktorý produkovali žalovaní. Skutkový stav preto nebol súdom prvej inštancie
zistenýdostatočnenato,abymoholdospieťkzáveru,žežalobajenedôvodná.Žalobcanavrholrozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný 1/ vyjadril v tom zmysle, že súd vo veci rozhodol správne keď žalobu
v celom rozsahu zamietol, pričom v odôvodnení poukázal na skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, keď súdu nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz, spôsobilý preukázať, že nárok uplatnený v
žalobe je dôvodný a že k dopravnej nehode prišlo na mieste a spôsobom, ako uvádza vo svojej žalobe

a následných vyjadreniach. Žalovaný poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 25.5.2022, kde sa
uvádza, že „písomne bude volaný svedok K. G.", neobstojí teda tvrdenie žalobcu, že žiadali výsluch J.
G.ára a nie K. G.. Skutočnosť, že naozaj nedošlo k pochybeniu na strane súdu ale nesprávnu osobu
na predvolanie označil samotný žalobca potvrdzuje aj písomné podanie žalobcu zo dňa 6.7.2020, vktorom žalobca navrhol vykonať dokazovanie ,,b) výsluchom svedka - K. G., X.. XX.XX.XXXX, V.. L.: E.
X, XXXXX L.. Žalovaný 1/ sa stotožňuje s vyjadrením súdu prvého stupňa, že aj keby J. G. zotrvával
na svojom stanovisku o mieste dopravnej nehody - uvedený dôkaz by nebol nevyvrátiteľným dôkazom

o zavinení žalovanej 3/ a súd by nedospel k inému záveru, ako dospel bez vykonania tohto dôkazu,
tj. že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci a nepredložil dôkaz preukazujúci
priebeh dopravnej nehody tak, ako uviedol v žalobe a zavinenie žalovanej 3/. V konaní bola predložená
Správa o nehode, ktorá je riadne vyplnená a podpísaná obidvoma účastníkmi škodovej udalosti a
slúži ako dostatočný podklad pre spochybnenie zavinenia žalovanej 3/ a jej význam pri rozhodovaní

o prípadnej náhrade škody uplatnenej žalobou považoval súd prvej inštancie za jednoznačný, keďže
takáto správa sa spisuje v prípadoch, keď nie je k udalosti volaná polícia a touto správou sa má okrem
iného ustáliť okruh zúčastnených, priebeh udalosti, zavinenie a bežne slúži ako dôkazný prostriedok
v sporoch o náhradu škody. K správe o nehode žalovaný 1/ okrem iného uviedol, že v dôvodovej
správe k zákonu č. 144/2010 Z.z. sa uvádza: „V súvislosti s náhradou škody za vzniknutú škodovú
udalosť sa ustanovuje povinnosť ich účastníkom vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na účel náhrady

škody, ktoré už v súčasnosti jednotlivé poisťovne vydávajú svojim klientom, pričom v novele zákona č.
381/2001 Z. z. (čl. IV) sa vydávanie tohto tlačiva ustanovuje pre poisťovne ako ich zákonná povinnosť.
Ak účastníci škodovej udalosti dané tlačivo nevyplnia a nepodpíšu (lebo ho napr. nebudú mať pri
sebe), škodová udalosť sa bude podlá § 64 ods. 2 písm. a) považovať za dopravnú nehodu, pričom
jej účastníci budú musieť dodržiavať všetky povinnosti s tým súvisiace (§ 66 ods. 2)." Z uvedených

právnych predpisov vyplýva, že tlačivo slúži ako podklad ohľadom zavinenia škodovej udalosti a jeho
význam pri náhrade škody je (vzhľadom na citované ustanovenia zákona) jednoznačný. Žalovaný 1/
poukázal na to, že na pojednávaní dňa 17.10.2022 bola vypočutá žalovaná 3/, ktorá bola priamou
účastníčkou predmetnej škodovej udalosti zo dňa 30.6.2017 a jej výpoveď v plnom rozsahu potvrdila
práveskutočnostiuvádzanévpredloženejSpráveonehode.PánG.vSpráveonehodebezakýchkoľvek

výhrad priznal svoje zavinenie za jej vznik dopravnej nehody. Mal tiež možnosť privolať políciu za účelom
určenia zodpovednej osoby za vznik predmetnej škodovej udalosti, čo však nespravil.

6. Žalovaný 1/ poukázal aj na skutočnosť, že p. J. G. po predmetnej škodovej udalosti a vypísanej
Správe o nehode zmenil nielen tvrdenie o svojom zavinení, ale postupom času sa menili aj jeho „nákresy

(náčrty)" miesta vzniku škodovej udalosti, popis poškodení jeho motorového vozidla ako aj samotné
miesto vzniku predmetnej škodovej udalosti. V Správe o nehode vyznačil a uviedol p. J. G., že „vozidlo
narazilo do zadnej časti vozidla idúceho tým istým smerom v tom istom pruhu" (kolónka č. 12 Správy
o nehode), čo iba potvrdzuje priebeh nehodového deja tak ako ho žalovanému 1/ nahlásil žalovaný 2/
(túto skutočnosť potvrdzuje aj náčrt v predmetnej Správe o nehode) a naopak je v značnom rozpore

s tvrdením p. J. G., ktoré uviedol žalobcovi v Oznámení o poistnej udalosti zo dňa 31.7.2017 spolu s
nákresom ako aj s tvrdením, ktoré uvádza žalobca vo svojich písomných podaniach, a to, že žalovaná
3/ vošla do križovatky napriek tomu, že jej situácia nedovolovala pokračovať za križovatkou v jazde.
J. G. v predmetnej Správe o nehode uvádza ako poškodenie na svojom motorovom vozidle „predný
nárazník, pravé predné svetlo, čidla parkovacích senzorov" (kolónka 11. Správy o nehode) avšak v

náčrte (nákrese), ktorý je súčasťou samotného odvolania je zakreslené poškodenie na ľavej prednej
časti jeho motorového vozidla. Žalobca vo svojich písomných podaniach uvádza ako miesto vzniku
predmetnejškodovejudalostikrižovatkuulícŠtúrova-MyslenickávPezinku,pričomžalobcomuvádzané
miesto vzniku škodovej udalosti nevyplýva zo žiadneho ním predloženého dôkazu. V zmysle riadne
spísanej a podpísanej Správy o nehode, podporenej výpoveďou žalovanej 3/, je tak p. J. G. zodpovedný

za vznik predmetnej škodovej udalosti. Všetky ďalšie tvrdenia p. J. G. o inom priebehu vzniku predmetnej
škodovej udalosti a o osobe zodpovednej za jej vznik tak považuje žalovaný 1/ za účelové a nepodložené
žiadnym relevantným dôkazom. Žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

7. K vyjadreniu žalovaného 1/ sa podaním zo dňa 30.1.2023 vyjadril žalobca, v ktorom uviedol, že
zotrváva na svojej argumentácii, ktorú prezentoval v odvolaní zo dňa 28.11.2022. V oznámení poistnej
udalosti zo dňa 22.8.2017, ako aj v oznámení o poistnej udalosti zo dňa 18.7.2017, v ktorých si údajný
vinník p. G. nepriznal zavinenie za vznik dopravnej nehody, práve naopak ako vinníčku označil žalovanú
3/. Žalobca výsluch navrhol už vo vyjadrení zo dňa 6.7.2020, avšak chybou v písaní bol označený otec J.

G.. Výsluch svedka (J. G., X.. X.X.XXXX, V.. L.: E. X, XXX XX L.) a následná konfrontácia so žalovanou
3/ bola nevyhnutným dôkazným prostriedkom pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku.8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219

ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 21.5.2024. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 11 ods. 2, zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať
poistníkovi bez zbytočného odkladu na účel zabezpečenia náhrady vzniknutej škody tlačivo na vypísanie
údajov o dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ich účastníkoch, zúčastnených vozidlách a ich
poškodení, poistení zodpovednosti a zavinení; poisťovateľ je povinný vydať poistníkovi tlačivo aj na

požiadanie.

Podľa § 66 ods. 6, zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke je účastník škodovej udalosti je povinný
bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť
údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody

podľa osobitného predpisu, 31a) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné
opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky...."

10. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie
správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je

daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto
je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p.
Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v priebehu odvolacieho konania neuviedol
žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými

dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam
žalobcu uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu v prípade, že k dopravnej nehode nebol privolaný
príslušný orgán polície na zdokumentovanie dopravnej nehody a určenie vinníka, je správa o nehode
spísaná účastníkmi dopravnej nehody jediným dôkazom preukazujúcim, že k dopravnej nehode došlo,

predbežný rozsah škody a súhlasné vyhlásenie účastníkov dopravnej nehody o tom, kto túto nehody
zavinil.

11. Odvolací súd poukazuje na ust. § 185 ods. 1, C.s.p., podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná a na ust. § 191 ods. 1,2, C.s.p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže
byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie
postupoval správne ak nevykonal navrhnuté dokazovanie výsluchom svedka J. G. a to za situácia,
že takýto postup súdu bol v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne odôvodnený. Podľa názoru

odvolacieho súdu bolo zjavne nehospodárne vykonať výsluch svedka z dôvodov uvedených v bode
19. napadnutého rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov k správnemu skutkovému záveru, že dopravnú nehodu spôsobil J. G.. Tvrdenie
žalobcu že dopravnú nehodu spôsobila žalovaná 3/ nebolo v konaní hodnoverne preukázané a žalobca
teda neuniesol dôkazné bremeno v tom, že dopravná nehoda nastala iným spôsobom ako bola popísaná

v Správe o dopravnej nehode zo dňa 30.6.2017. Skutočnosť, že v oznámení poistnej udalosti zo dňa
22.8.2017, ako aj oznámenia o poistnej udalosti zo dňa 18.7.2017, v ktorých si údajný vinník p. G.K.
nepriznal zavinenie za vznik dopravnej nehody, práve naopak ako vinníčku označil žalovanú 3/, nemôže
byť posúdená zo strany súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu ako hodnoverná. Súdu nie súznáme dôvody pre ktoré p. G.K. podpísal a osvedčil priebeh dopravnej nehody v Správe o dopravnej
nehode zo dňa 30.6.2017 odlišne ako v oznámení poistnej udalosti zo dňa 22.8.2017, ako aj oznámenia
o poistnej udalosti zo dňa 18.7.2017. Je však zrejmé, že Správa o dopravnej nehode zo dňa 30.6.2017

bola spísaná účastníkmi nehody bezprostredne po jej vzniku a to na základe ich zhodnej interpretácie
nehodového deja a preto výpovedná hodnota Správy o dopravnej nehode zo dňa 30.6.2017 je len ťažko
spochybniteľná. Vzhľadom uvedené sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom,
že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno tvrdenia čo malo za následok zamietnutie žaloby.

12. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre

zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára
1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

13. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a §

262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal
nakoľko im žiadne nevznikli.

15. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).