Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Ing. Miroslav Manďák
Legislation area – Trestné právo
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/47/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917010434
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6917010434.4
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a
sudcov Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Štefana Nováka, LL.M. na verejnom zasadnutí dňa 11. septembra
2024, v trestnej veci obžalovaného A. B. B. pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §
326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
zo dňa 5. júna 2019, sp. zn. 4T/80/2017, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. B. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 5. júna 2019, sp. zn. 4T/80/2017 bol obžalovaný
A. B. B. uznaný za vinného z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm.
a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
ako vedúci C. D. E. F., F. G. H. I. I. rozhodujúcou právomocou ako orgán štátnej správy na úseku
poľovníctva, neoprávnene a bez zákonných dôvodov v rozpore s § 16 ods. 1, 2 Zákona č. 274/2009
Z. z. o poľovníctve, opakované J. C. K. L. I. o zaevidovanie zmluvy o užívaní spoločného poľovného
revíru L. I., poľovná oblasť I. H. I. K. 02.12.2014, 16.02.2015 a 29.05.2015, ktorú odporučili zaevidovať
po preskúmaní vybavujúci pracovníci vysunutého pracoviska M. H., N. nezaevidoval, aby tak umožnil
konkurenčnej poľovníckej F. C. F. O. L. K. nové zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov dňa
13.05.2015 v P., Q. však v rozpore s § 5 ods. 3 Zákona č. 274/2009 Z. z. zvolali vlastníci D. D., I..
H. D. C., I.. R. – C. I. celkovým podielom len 16,8974 % z celkovej výmery poľovných pozemkov, v
dôsledku čoho nebolo uznášania schopné, na čo ho upozornil v žiadosti o nezaevidovanie zmluvy o
užívaní poľovného revíru v prospech poľovníckej organizácie O. L. K. 21.05.2015 A. H. P., napriek tomu
však následne na základe žiadosti o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru v prospech C. F.
O. L. O. XX.XX.XXXX pod č. OÚ-RS-PLO-2015/01123-002FL zaevidoval túto zmluvu v prospech C. F.
O. L., P. XXXX, N., na 10 rokov s účinnosťou od 22.06.2015, čím neoprávnene uprednostnil C. F. O.
L. S. G. C. K. L. I..
Za to mu okresný súd podľa § 326 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložil trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorého výkon mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne
odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú doba 2 roky.
Zároveň mu okresný súd podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať
funkciu v štátnej službe vo výmere 5 rokov.
Proti tomuto rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 5. júna 2019, sp. zn. 4T/80/2017 podal
obžalovaný odvolanie, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 26. februára 2020, sp.
zn. 3To/137/2019 ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.Proti naposledy uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. februára 2020, sp.
zn. 3To/137/2019 podal obžalovaný dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom zo dňa 17. apríla 2024, sp. zn. 4Tdo/67/2023 rozhodol tak, že uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici, sp. zn. 3To/137/2019 zo dňa 26. februára 2020 a v konaní, ktoré mu predchádzalo
bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. porušený zákon v ustanoveniach § 176 ods. 2
Tr. por., § 3149 Tr. por. v neprospech obžalovaného A. B. B..
Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 26. februára 2020, sp. zn. 3To/137/2019 a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na
zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Na jednej strane Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 17.
apríla 2024, sp. zn. 4Tdo/67/2023 zdôraznil, že obžalovaný v žiadnom prípade nie je oprávnený na
podanie dovolania proti skutkovým zisteniam súdov nižšieho stupňa, toto oprávnenie mal len minister
spravodlivosti, pričom nedostatok tohto jeho oprávnenia nie je možné preklenúť argumentáciou v tom
smere, že nesprávne zistený skutkový stav je vlastne aj nesprávne právne posúdený, pretože aj
v takomto prípade ide o skutkovú námietku, ktorá je z dovolacieho prieskumu vyňatá. Preto obžalovaný
uvedenými námietkami dovolací dôvod plynúci z § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. zjavne nenaplnil. Najvyšší
súd Slovenskej republiky uzavrel, že pokiaľ obžalovaný v podanom dovolaní rozporuje skutkové závery
súdov nižšieho stupňa a hodnotenie vykonaných dôkazov, ide o skutkové otázky, ktoré sú z dovolacieho
prieskumu vyňaté z ohľadom na znenie § 371 ods. 1 písm. i) text za bodkočiarkou Tr. por., v zmysle
ktorého správnosť a úplnosť zisteného skutku odvolací súd nemôže skúmať a meniť. Námietkami v
tomto smere obžalovaný dovolací dôvod plynúci z § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. zjavne nenaplnil.
Na strane druhej však Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 17. apríla 2024,
sp. zn. 4Tdo/67/2023 ustálil, že obžalovaný naplnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr.
por., nakoľko zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu. S odkazom na početnú
judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorú vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej
republiky označil, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že obžalovaný nedostal odpoveď
aspoň na podstatné námietky obsiahnuté v podanom odvolaní adresované krajskému súdu. Zdôraznil,
žesúčasťouobsahuzákladnéhoprávanaspravodlivékonaniepodľačlánku46ods.1ÚstavySlovenskej
republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Najvyšší súd
Slovenskej republiky poukázal na to, že zo skutkových okolností tak, ako ich ustálili súdy nižšieho stupňa
plynie, že obžalovaný vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, pretože postupoval v
rozpore s § 16 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 274/2009 Z.z. Aby súdy nižšieho stupňa mohli dospieť k takémuto
záveru bolo nepochybne ich úlohou posúdiť, či konanie obžalovaného spočívajúce v nezaevidovaný
zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru L. I. poľovníckym združením L. I. R. M. I. s vyššie
uvedeným ustanovením zákona s tým, že bolo úlohou súdov nižšieho stupňa vytvoriť si na túto otázku
vlastný právny názor bez toho, aby boli v tomto smere viazané, či už právnym názorom vypočutých
zamestnancov okresného úradu v postavení svedkov, právnym názorom prokurátora vyjadrenom v jeho
proteste alebo právnym názorom vyjadrenom v rozhodnutiach okresného úradu, či krajského súdu v
správnom konaní, pretože išlo o posúdenie viny obvineného v zmysle § 7 ods. 1 Tr. por. a tento svoj
názor jasne, zrozumiteľne s vyjadrením konkrétnych úvah aj odôvodniť, reagujúc pritom na obranu
obžalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky dodal, že súd prvého stupňa v zásade len skopíroval
právny názor obsiahnutý v H. F. G., F. F. C. R. R. K. dňa 27. januára 2016 bez toho, aby ponúkol
svoju vlastnú úvahu a vlastnú argumentáciu v tomto smere. Obdobne tak ani krajský súd neponúkol
žiadnu vlastnú argumentáciu, a ani právnu úvahu, prečo bol postup obžalovaného nezákonný, v čom
spočívalo porušenie § 16 ods. 1, ods. 2 zák. č. 274/2009 Z.z., odkázal len na dôvody rozhodnutia súdu
prvého stupňa, ktorý však len odkopíroval argumentáciu obsiahnutú v už spomínanom rozhodnutí F. G.,
F. F. C. R. R. K. dňa 27. januára 2016, hoci medzičasom bolo toto rozhodnutie rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/44/2016 zrušené s argumentáciou, že krajský súd v správnom
konaní riešil úplne inú právnu problematiku bez toho, aby vysvetlil, prečo konkrétne neboli splnené
podmienky pre zaevidovanie zmluvy, na základe čoho dospel k záveru, že nebol zistený skutkový stav
a ako došlo k porušeniu správneho konania, keď navyše následne bola opätovne F. G. H. I. H. zodňa 17. júla 2018 zaevidovaná žiadosť C. F. O. L. K. dňa 12. júna 2015, tak ako to navyše pôvodne
urobil obžalovaný. Najvyšší súd Slovenskej republiky uzavrel, že odvolací súd súc si vedomý toho, že
spomínané rozhodnutie F. G., F. F. C. R. R. K. dňa 27. januára 2016 bolo v čase jeho rozhodovania
krajským súdom v správnom konaní zrušené, teda už neexistovalo, pričom medzičasom bola opätovne
zaevidovaná žiadosť C. F. O. L. K. O. 12. júna 2015, čo obžalovaný v podanom odvolaní namietal,
nevysvetlil prečo, na základe akých úvah a argumentov, napriek tomu považuje závery obsiahnuté v
zrušenom rozhodnutí okresného úradu za správne a predstavujúce podklad pre záver o porušení zák.
č. 274/2009 Z.z. konaním obžalovaného. Odvolací súd úvahy v tomto smere neposkytol odvolávajúc sa
na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý však len odkopíroval dôvody zrušeného rozhodnutia
okresného úradu.
K právnemu názoru prokurátora obsiahnutému vo vyjadrení k dovolaniu, že obžalovaný porušil zákon
tým, že bez náležitého vysvetlenia použil rozdielny prístup k dvom rovnakým žiadostiam dvoch
rozdielnych žiadateľov Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že súdy nižších stupňov týmito
skutočnosťami neargumentovali, navyše minimálne krajský súd by sa v tomto smere musel vysporiadať
s odvolacou námietkou obžalovaného, že žiadosť poľovníckeho združenia L. I. zo dňa 29. mája 2015
bola vybavená 19. júna 2015 s tým, že nemôže byť zaevidovaná zjednodušene povedané z dôvodu,
že bola podaná neoprávnenými osobami. Na túto obhajobnú argumentáciu obžalovaný nedostal žiadnu
odpoveď.
Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti poškodeného, prokurátor krajskej
prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajcaobžalovanéhonaprotitomunavrhol,abykrajskýsúdzrušilnapadnutýrozsudokokresnéhosúdu
a aby obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Obžalovaný v konečnom návrhu predniesol, že sa v celom rozsahu pripája ku konečnému návrhu svojho
obhajcu.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací súc viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky opätovne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine a o treste, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytknuté, by
prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené
nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo podané
dôvodne.
Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd konštatuje, že okresný súd
postupoval správne, keď obžalovaného v konečnom dôsledku uznal za vinného z prečinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Krajský súd sa, čo do viny, v plnom rozsahu stotožnil so závermi prijatými okresným súdom, ktoré
sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu a v tomto smere v podrobnostiach
krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Považoval však za potrebné reagovať
v rámci odvolacieho konania na odvolacie námietky obžalovaného, na ktoré poukázal i Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom rozsudku zo dňa 17. apríla 2024, sp. zn. 4Tdo/67/2023,
ktoré ale nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu
vo výroku o jeho vine. Pokiaľ ide o zvyšné odvolacie námietky, na tieto reagoval odvolací súd
vyčerpávajúcim spôsobom v pôvodnom a zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušenom
uznesení zo dňa 26. februára 2020, sp. zn. 3To/137/2019 a v tomto smere v podrobnostiach krajský súd
odkazuje na argumentáciu uvedenú v ňom v tomto znení:
„Najskôr je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku
má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods.
12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr.
por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali.
Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd zdôrazňuje, že súdprvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. V rámci dokazovania na hlavnom
pojednávaní dňa 23.05.2018 vykonal výsluch obžalovaného (využil svoje zákonné právo a v jeho trestnej
veci odmietol vypovedať), svedkov A. F. C., A. B. T., B. U., N. Q., U. C., U. O., A. V. E., na hlavnom
pojednávaní 10.10.2018 obžalovaný opäť odmietol vo veci vypovedať, vypočul svedkov A. H. P., K.
R., M. Q., na hlavnom pojednávaní 28.11.2018 odmietol obžalovaný opäť vo veci vypovedať, vykonal
opakovaný výsluch svedka A. F. C., dňa 06.02.2019 svedka A. T. C., dňa 10.04.2019 obžalovaný
opäť odmietol vo veci vypovedať, vypočul svedka H. C. Q. a na hlavnom pojednávaní 05.06.2019
obžalovaný opäť odmietol vo veci vypovedať, za splnenia procesných podmienok ust. § 263 ods. 1
Tr. por. prečítal výpovede svedkov A. B. C., T. T. Q., M. C., K. Q., B. D., M. D., Q. U., K. Q., W. R.,
E. D., P. V. a postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal i jednotlivé listinné dôkazy, zadokumentované
v obsahu spisového materiálu, a to najmä vrátenie zmluvy o užívanie poľovného revíru L. I., žiadosť o
nezaevidovanie zmluvy, výmeru poľovných revírov, zmluvu o revíre, súpis prenajatých nehnuteľností k
nájomnej zmluve, zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov, zápisnicu z ústneho pojednávania,
oznámenie o evidencii zmluvy, notársku zápisnicu N 301-2015, listinu prítomných na zhromaždení
vlastníkov,zmluvuoužívanípoľovnéhorevíru,opakovanú žiadosťoevidenciuzmluvy,verejnúvyhlášku,
ďalšiu opakovanú žiadosť o evidenciu zmluvy, vyčíslenie škody, vyhodnotenie lovu o úhyne zveri, listinné
materiályF.G.H.I.,C.konanívevidenciipoľovnéhorevíruL.I.,chronologickýzoznamadministratívnych
spisov, jednotlivé I. F. G. H. I., C. prokurátora a riešenie tohto protestu, odpis notárskej zápisnice,
zoznam nájomných zmlúv, výpisy pozemkov, rokovací poriadok, obsah verejnej vyhlášky a jednotlivé
splnomocnenia, stanovisko k evidencii o výkone práv poľovníctva, obsah rozsudku (č.l. 1616 až 1641),
obsah zmluvu o užívaní poľovného revíru (č.l. 1643 až 1644), listinné materiály D. D., I.. H., správy na
obžalovaného, odpis z registra trestov týkajúci sa jeho osoby a nakoniec aj obsah spisového materiálu
F. G. H. I. X. F./003702. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel potom prvostupňový súd
k správnemu nielen skutkovému, ale i právnemu záveru v tom smere, že obžalovaný A. B. B. ako
verejný činiteľ, v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom
odporujúcim zákonu.
Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia zvýraznil obsah výpovedí svedkov na hlavnom
pojednávaní, a to A. F. C., A. B. T., B. U., N. Q., U. C., U. O., A. V. E., A. H. P., K. R., N. Q., pričom obsah
týchto výpovedí je podrobne zistiteľný zo strán 3 až 7 napadnutého rozsudku.
Na základe vykonaných dôkazov okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie najmä tým, že vina
obžalovaného A. B. však bola preukázaná výpoveďami svedkov A. H. P., ktorý podrobne dokazoval,
akým spôsobom bolo naložené so žiadosťami o zaevidovanie zmluvy o užívaní spoločného poľovného
revíru L. I. zo strany C. D. E. F., F. G. H. I.. N. skutočnosti boli zistiteľné aj z obsahu výpovedí
svedkov A. B. T., A. V. E., A. F. C., N. Q., U. O., U. C., B. U., K. R., M. Q., M. P. a M. Q.. Všetci
títo svedkovia podrobne dokazovali, ako bolo rozhodnuté o žiadostiach o zaevidovaní zmluvy a o
užívaní spoločného poľovného revíru. Zároveň svedkovia A. H. P. a A. B. T. sa vyjadrili aj v tom smere,
čo bolo toho príčinou, pričom skonštatovali, že sa jednalo o osobné vzťahy medzi obžalovaným a
medzi konateľmi jednotlivých spoločností, ktoré taktiež podali žiadosť o zaevidovanie zmluvy. Postup
obžalovaného bol nezákonný, pretože neboli splnené podmienky pre zaevidovanie zmluvy a z tohto
dôvodu nemalo byť vydané rozhodnutie, pretože nebol zistený skutkový stav. Týmto konaním došlo
k porušeniu zákona o poľovníctve, ako aj k porušeniu správneho konania, čo konštatoval aj F. G.,
F. F. C. R. R.. Zisteným nezákonným postupom obžalovaný zneužil svoje postavenie a právomoc a
neoprávnene K. C. F. O. L. na užívanie poľovného revíru L. I., aj keď na to neboli splnené zákonné
podmienky. V tejto súvislosti tiež zvýraznil obsah listinných dôkazov, z ktorých je zistiteľné, že dňa
22.06.2015 bolo vyhotovené oznámenie o evidencii zmluvy o užívaní spoločného Poľovného revíru L. I.
medzi Poľovníckou organizáciou O. L., P. XXXX, N. a zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov a to H.
C. Q., A. B. C. a D. C.. Z odôvodnenia vyplýva, že F. G., C. D. E. F. H. I. C. žiadosť o evidenciu zmluvy o
užívaní spoločného poľovného revíru L. I. dňa 12.06.2015 a obžalovaný A. B. B. konštatoval, že zmluva
obsahuje všetky náležitosti. K tomuto oznámeniu je pripojený i odpis notárskej zápisnice. Opatrenie F.
G. C. D. E. F. H. I., vyhotoveného pracoviskom H. I.. OÚ-RS-LO2015/011123 002FL zo dňa 22.06.2015,
ktorým bola vykonaná evidencia zmluvy o užívaní spoločného C. H. L. I. C. na základe podnetu fyzickej
osoby prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote a po preskúmaní podal protest. Vzhliadol,
že je v rozpore s § 14 ods. 1 a § 16 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Keďže
protestu prokurátora nebolo vyhovené, rozhodoval F. G., F. F. C. R. R. dňa 27.01.2016. Úrad rozhodol
o vyhovení protestu prokurátora, zrušil opatrenie F. G., C. D. E. F. H. I. K. dňa 22.06.2015 a vec vrátil
správnemu orgánu na ďalšie konanie. Z rozhodnutia Odboru opravných prostriedkov F. G. R. R. M., že
neboli rešpektované základné pravidlá správneho konania, že správny orgán nezistil presne a úplne
skutočný stav veci a konanie neviedol objektívne a nestranne. O tejto skutočnosti svedčí aj žiadosť A. P.o nezaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru L. I. doručená správnemu orgánu dňa 21.05.2015.
Správny orgán mal žiadosť oboch strán vybaviť ich nezaevidovaním s poučením ich možnosti riešenia
uvedeného sporu v občianskoprávnom konaní. Týmto došlo zo strany F. G. C. D. E. F. H. I. Q. porušeniu
uznesenia § 3 ods. 1, ods. 5, ods. 7 Zákona o správnom konaní ako aj § 14 ods. 1, g 16 ods. 1, ods.
2 Zákona o poľovníctve. Ďalším listinným dôkazom je aj čestné vyhlásenie 18 vlastníkov poľovných
pozemkov, začlenených do poľovného revíru L. I., z ktorého je zistiteľné, že v októbri 2014 podpísali
plnomocenstvá N. Q. a A. P. za účelom zastupovania vo veci užívania poľovného revíru pre C. K. L. I..
Z obsahu vyjadrenia vedúceho A. F. C. k zmluvám uzatvoreným s poľovníckym združením L. I. a C. F.
O. L. T. zistiteľné, že dňa 13.11.2014 zhromaždenie rozhodlo, že poľovný revír L. I. bude užívať C. K. L.
I.. K. sa zúčastnili vlastníci disponujúci výmerou 559,30 ha, čo z celkovej výmery poľovného revíru 1082
ha predstavuje 51,7289 %. V listine prítomných vlastníkov je zapísané aj I. B. E. D. C. S. - C. a Y. S.,
ktoré disponovali výmerou 191,63 ha, čo z celkovej výmery poľovného revíru prestavuje 17,7101 %.
S naznačenou argumentáciou súdu prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku sa až na
niektoré nepresnosti krajský súd v plnom rozsahu stotožnil a pokiaľ ide o skutkové zistenia, osvojil
si túto argumentáciu najmä v tom smere, že vina obžalovaného A. B. B. zo spáchania stíhaného
skutku bola preukázaná výpoveďami jednotlivých svedkov, a to najmä A. H. P., A. B. T., A. V. E.,
A. F. C., N. Q., K. R., M. Q. a ďalších svedkov, na výpovede ktorých okresný súd v odôvodnení
rozsudku poukázal. Na podklade takto vykonaných dôkazov, rešpektujúc aj obsah listinných dôkazov,
zadováženýchvprípravnomkonaní,ktorésúzadokumentovanévobsahusúvisiacehotrestnéhospisuje
možné konštatovať, že obžalovaným A. B. nemala byť zaevidovaná zmluva o užívaní poľovného revíru
L. I. v prospech C. F. O. L., ktorej skutočnosti si musel byť A. B. ako vedúci Pozemkového a lesného
odboru, F. G. H. I., S. vedomý. Obžalovaný mal pritom aj osobný vzťah s jedným z konateľov spoločnosti
C., I.. R., C., R., Q. pracoval v spoločnosti A. C., ktorý mal C. O. L.. S. splnené zákonné podmienky pre
zaevidovanie tejto nájomnej zmluvy, došlo k porušeniu príslušných ustanovení Zákona o poľovníctve
(§ 5 ods. 3, § 16 ods. 1,2 zák. č. 274/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poľovné združenie L.
I. opakovane žiadal zaevidovať zmluvu k prvému dňu po skončení platnosti starých zmlúv, pričom zo
zákona je zistiteľné, že príslušný odbor také zaevidovanie vykoná bezodkladne. Dňa 01.06.2015 mal
úrad k dispozícii iba žiadosť od C. L. I., Q. obsahovala všetky náležitosti, vyžadujúce zákonom, až
následne D. C. 02.06.2015 doručila žiadosť ohľadom zaevidovania zmluvy v prospech poľovnej F. O. L.,
N. bola vrátená a opätovne doručená 12.06.2015, pričom bola v prospech tejto poľovníckej organizácie
zaevidovaná 22.06.2015. Bez povšimnutia nemožno ponechať ani obsah výpovede svedka A. H. P.,
ktorý v rámci výsluchu dňa 08.03.2016 pred vo veci činným vyšetrovateľom dokazoval, že v roku 2015
sa s N. Q. náhodne stretli s obžalovaným v reštaurácii M. H. E. D. pri tomto stretnutí im obžalovaný
zvýraznil to, že závisí len od neho, či zmluvu o užívaní poľovného revíru zaeviduje alebo nie a dodal, že
ak by sa na neho nesťažovali, tak by im zmluvu nebol vrátil. Svedok naviac dodal i to, že obžalovaný ich
žiadosť skúmal neprimerane dlho a nezaevidoval ju z dôvodu, že na tento poľovný revír je zaevidovaná
už zmluva iná.
Pokiaľ obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania argumentoval obsahom čestného
vyhlásenia osemnástich vlastníkov poľovných pozemkov, začlenených do poľovného revíru L. I., z jeho
obsahu (č.l. 432) sú síce zistiteľné skutočnosti, ktorými argumentoval obžalovaný v odvolaní a sú
uvedené vyššie v tomto rozhodnutí, no už neuviedol tú zásadnú vec, že pokiaľ došlo týmito vlastníkmi
k podpisu nájomných zmlúv o užívaní poľovného revíru pre C. L. I. D. N. M. prospech D. D., I.,
N. T. z tohto vyhlásenia zistiteľné i to, že keď sa dozvedeli, že spoločnosť D. D. I. S. zhromaždení
13.05.2015spochybnilaichplnomocenstváatvrdila,žezmluvysnimimalapodpísanéeštepredplatnými
a neodvolanými plnomocenstvami z októbra 2014, podali z tohto dôvodu práve toto čestné vyhlásenie
a doručili ho následne F. G., C. D. E. F., C. H..
Obsahom trestného spisu je i písomné vyjadrenie A. F. C. k zmluvám, uzatvoreným s C. L. I. D. C. O.
L.. 13.11.2014 zhromaždenie vlastníkov rozhodlo, že poľovný revír L. I. bude naďalej užívať poľovnícke
združenieL.I.,zhromaždeniasazúčastnilivlastnícidisponujúcivýmerou559,30ha,čozcelkovejvýmery
poľovného revíru (1082 ha) predstavuje 51,7289 %. Pritom v listine prítomných vlastníkov bolo zapísané
aj I. B. E. D. C. S. Y. S., ktoré disponovali výmerou 191,63 ha (17,7101 %). Na tomto mieste pritom treba
poukázať na obsah ust. § 14 ods. 4 písm. f) a § 16 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách.
Pokiaľ odvolateľ v písomných dôvodoch odvolania namietal zachovanie totožnosti skutku porovnaním
obsahu uznesenia o vznesení obvinenia a obžaloby prokurátora, v tejto súvislosti krajský súd
zdôrazňuje, že skutkom, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu prokurátora, sa rozumie skutok, pre
ktorý bolo vznesené obvinenie. Nemožno ale v tejto súvislosti vysloviť záver, že medzi obžalobným
návrhom a uznesením o vznesení obvinenia musí byť vždy úplná zhoda. Totožnosť skutku je zachovaná,
ak je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý boltýmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska Trestného zákona, resp. Trestného poriadku.
Podstata skutku tak spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti uvedenej v obžalobnom návrhu,
z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom ani účasť, resp. aktivita obžalovaného a ani
spôsobený následok nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú zachované aspoň sčasti. O totožný skutok
ide aj vtedy, keď sa pri rôznosti následkov zhoduje aspoň s časťou konania, pre ktoré je obžalovaný
stíhaný. Dôležité je pritom ale tiež zdôrazniť, že sa nesmie zmeniť podstata skutku. S poukazom na
uvedené preto neobstojí v naznačenom smere odvolacia námietka obžalovaného, že totožnosť skutku,
pokiaľ ide o uznesenie o vznesení obvinenia a obžalobu prokurátora, nebola zachovaná.
Pokiaľ obžalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia namietal skutočnosť, že opatrenie F. G., C. D. E. F.
H. I., C. H. zo dňa 22.06.2015 bolo napadnuté C. F. C. H. I. (protestom), v skutočnosti išlo o protest
C. F. C. H., v tejto súvislosti krajský súd považuje túto námietku za oprávnenú, aj z obsahu trestného
spisu (č.l. 672 až 674) je zistiteľné, že na podklade podnetu fyzickej osoby vypracoval konkrétny protest
prokurátor F. C. H..
Obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania zvýraznil aj obsah rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici, a to rozsudok sp.zn. 24S/44/2016 zo dňa 23.11.2017, v tejto súvislosti je nutné zdôrazniť,
že v tomto rozhodnutí krajský súd riešil úplne inú právnu problematiku, než F. I. H. I. S. C. obžaloby
prokurátora F. C. H. I., o čom svedčí aj obsah stíhaného skutku, kladeného obžalovanému A. B. za vinu.
Ohľadom argumentácie obžalovaného vo vzťahu k uplatneniu nároku na náhradu škody A. H. P., Q. súd
poznamenáva, že v prípravnom konaní si tento svedok za poškodenú stranu nárok na náhradu škody
uplatnil v sume 11.398,- Eur ako škodu pozostávajúcu z poplatkov, ktoré mohlo poľovnícke združenie
získať za odstrel zveri. Pokiaľ o tejto škode súd prvého stupňa nerozhodol, je predovšetkým dôležité
to, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. nie preto, že by spôsobil inému škodu, ale preto, že stíhaný skutok
spáchal v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech.
Pokiaľ obžalovaný v dôvodoch odvolania namietal to, že prvostupňový súd mal v rámci svojho
rozhodovania vo veci v jeho prípade aplikovať princíp ultima ratio a v tejto súvislosti poukázal aj na
judikatúru Ústavného súdu SR, v tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval
správne, pokiaľ obžalovaného spod obžaloby neoslobodil, aplikujúc tento princíp a i keď ide o prečin,
je nutné mať na zreteli nebezpečnosť zisteného konania obžalovaného, ktorý ako orgán štátnej správy
v posudzovanom prípade postupoval v rozpore so zákonom a nemožno bez povšimnutia ponechať ani
jeho postoj k súdenej veci. Pritom je nutné zvýrazniť, že podľa zásady pomocnej úlohy trestnej represie
(zásady subsidiarity) má byť trestné právo použité v typovo závažnejších porušeniach spoločenských
vzťahov a súdený prípad obžalovaného A. B. B. takým porušením nepochybne je. Aplikácia princípu
ultima ratio a zásady subsidiarity trestnej represie má svoje mantinely a nie je možné ich zneužívať
v prípadoch závažnejších excesov, ktoré zjavne vybočujú z rámca bežných právnych vzťahov, presahujú
ich rámec, a tak v konečnom dôsledku napĺňajú znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu,
v posudzovanom prípade prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm.
a) Tr. zák.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, tento prvostupňový súd ukladal podľa ust. § 326 ods. 1 Tr. zák.,
za ktorý umožňuje Trestný zákon jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody od dvoch do piatich
rokov. Okresný súd správne na strane obžalovaného zistil jednu okolnosť, ktorá mu z hľadiska úvah
ohľadom výmery trestu poľahčovala, a to, že pred spáchaním súdeného trestného činu viedol riadny
život (§ 34 písm. j) Tr. zák.) a následne mu trest ukladal v upravenej trestnej sadzbe v zmysle § 32 ods.
2,3,8 Tr. zák. Uložil mu dvojročný trest odňatia slobody, t.j. na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby a vzhľadom na splnenie podmienok § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon takto uloženého
trestu podmienečne odložil s určením skúšobnej doby na dva roky, a naviac mu uložil aj primeraný
trest zákazu činnosti na dobu piatich rokov, pričom krajský súd v súhrne považoval oba tieto tresty za
primerané všetkým okolnostiam prípadu, na ktoré bol súd v rámci úvah o druhu a výmere trestu, povinný
prihliadnuť. Obžalovanému je pritom nutné zdôrazniť, že v uvedenom ide skôr o miernejší prevýchovný
trest, a preto si musí dôsledne uvedomiť, že v prípade opakovania či už obdobnej alebo inej trestnej
činnosti by mohol byť postihnutý nepochybne prísnejšie.“Nad rámec uvedeného, v zmysle pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, krajský súd dopĺňa
nasledujúce úvahy.
Predovšetkým krajský súd zdôrazňuje, že predpoklad, že zrušenie rozhodnutia F. G. R. R., F.
opravných prostriedkov sp. zn. OÚ-BB-OOP4-2016/002640 zo dňa 27. januára 2016 (ktorým bolo
vyhovené protestu prokurátora a súčasne zrušené opatrenie F. G. H. I., C. D. E. F. I. zn. OÚ-RS-PLO
2015/011123-002FL zo dňa 22. júna 2015, ktorým bola zaevidovaná zmluva o užívaní poľovného revíru
L. I. zo dňa 14. mája 2015 v prospech C. F. O. L. S. základe jej žiadosti zo dňa 12. júna 2015) ako i
zrušenie opatrenia F. G. H. I., C. a lesný odbor sp. zn. OÚ-RS-PLO 2016/004866-001 zo dňa 17. februára
2016 (ktorým bolo žiadateľovi C. F. O. L. F., že túto zmluvu nezaeviduje) rozsudkom Krajského súdu
Banskej Bystrici sp. zn. 24S/44/2016 zo dňa 23. novembra 2017 preukazuje, že na zaevidovanie zmluvy
o užívaní poľovného revíru L. I. zo dňa 14. mája 2015 v prospech C. F. O. L. S. K. jej žiadosti zo dňa
12. júna 2015 boli splnené podmienky, nie je správny.
Krajský súd, rovnako ako vo svojom predchádzajúcom uznesení sp. zn. 3To/137/2019 zo dňa 26.
februára 2020 opakovane zdôrazňuje, že v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
24S/44/2016 zo dňa 23. novembra 2017 krajský súd riešil úplne inú právnu problematiku, než F. I. H. I.
S. C. obžaloby prokurátora F. C. H. I., F. X. svedčí aj obsah stíhaného skutku, kladeného obžalovanému
A. B. B. za vinu. Je potrebné ďalej zdôrazniť, že Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozsudku sp.
zn. 24S/44/2016 zo dňa 23. novembra 2017 nevyslovil, že zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného
revíru L. I. zo dňa 14. mája 2015 v prospech C. F. O. L. S. základe jej žiadosti zo dňa 12. júna 2015
opatrením F. G. H. I., C. D. E. F. I. zn. OÚ-RS-PLO 2015/011123-002FL zo dňa 22. júna 2015, ktoré
vykonal obžalovaný, bolo učinené v súlade so zákonom. Nezákonnosť H. F. G. R. R., odbor opravných
prostriedkov sp. zn. OÚ-BB-OOP4-2016/002640 zo dňa 27. januára 2016 a opatrenia F. G. H. I., C. D.
E. F. I. K.. OÚ-RS-PLO 2016/004866-001 zo dňa 17. februára 2016 videl Krajský súd v Banskej Bystrici,
ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku sp. zn. 24S/44/2016 zo dňa 23. novembra 2017 v nesprávnej
argumentácii, ktorou okresný úrad v konečnom dôsledku zdôvodňoval nezaevidovanie zmluvy.
V tejto súvislosti na tomto mieste krajský súd musí zdôrazniť, že na zaevidovanie zmluvy o užívaní
poľovného revíru L. I. zo dňa 14. mája 2015 v prospech C. F. O. L. S. K. jej žiadosti zo dňa 12. júna 2015
zákonné podmienky ale splnené neboli, a pokiaľ tak obžalovaný učinil, teda pokiaľ zmluvu o užívaní
poľovného revíru L. I. zo dňa 14. mája 2015 v C. C. F. O. L. S. základe jej žiadosti zo dňa 12. júna 2015
zaevidoval, konal jednoznačne v rozpore so zákonom. Obžalovaný nepristupoval rovnakým spôsobom
k rovnakým žiadostiam dvoch rozdielnych žiadateľov a v rozpore so zákonom uprednostnil a zaevidoval
neskoršie podanú žiadosť žiadateľa C. F. O. L. K. dňa 12. júna 2015. Ak by totiž obžalovaný použil
rovnaký prístup k dvom rovnakým žiadostiam dvoch rozdielnych žiadateľov (rovnaký prístup k žiadosti
žiadateľa C. K. L. I. K. dňa 29. mája 2015 a k žiadosti žiadateľa C. F. O. L. K. dňa 12. júna 2015), musel
by ako prvú zaevidovať žiadosť žiadateľa C. K. L. I. zo dňa 29. mája 2015, ktorá bola podaná skôr, čo by
súčasne vytvorilo zákonnú prekážku podľa § 16 ods. 2 zák. č. 274/2009 Z.z. na zaevidovanie neskoršej
žiadosti žiadateľa C. F. O. L. K. dňa 12. júna 2015. A práve v tomto postupe obžalovaného vidí krajský
súd jednoznačne porušenie zákona a naplnenie obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu, ktorý
sa obžalovanému kladie za vinu.
Pokiaľ podľa obžalovaného dôvodom nezaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru L. I. v prospech
C. K. L. I. na základe jeho žiadosti zo dňa 29. mája 2015 bola skutočnosť, že bola podaná, zjednodušene
povedané neoprávnenými osobami, zákon č. 274/2009 Z.z. takýto dôvod nezaevidovania zmluvy
nepozná. V zmysle § 16 ods. 1, ods. 2 zák. č. 274/2009 Z.z. príslušný okresný úrad zaeviduje zmluvu,
ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 cit. zákona, ak ju podpísali
vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery poľovného revíru s tým, že súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica
osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru
je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 cit. zákona alebo ak
zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1 cit. zákona. Tieto podmienky zmluva o užívaní
poľovného revíru L. I. v prospech C. K. L. I. N. prílohu žiadosti žiadateľa C. K. L. I. K. O. XX. XXXX XXXX,
spĺňala. Postup obžalovaného bol teda jednoznačne v rozpore so zákonom. Nedostatok plnomocenstva
je nedostatkom odstrániteľným, ktorý sa odstraňuje výzvou na predloženie plnomocenstva, v žiadnom
prípade nie tak, ako to učinil obžalovaný, že zmluvu o užívaní poľovného revíru L. I. v prospech C.
K. L. I. N. prílohu žiadosti žiadateľa C. K. L. I. K. dňa 29. mája 2015, nezaevidoval. Obžalovanéhonezbavuje viny zo spáchaného prečinu ani skutočnosť, že navyše následne bola opätovne F. G. H.
I. H. zo dňa 17. júla 2018 zaevidovaná žiadosť poľovnej organizácie O. L. K. dňa 12. júna 2015 tak,
ako to pôvodne urobil obžalovaný. Uvedený postup, teda zaevidovanie tejto zmluvy bol len zákonným
dôsledkom zrušenia rozhodnutia F. G. R. R., F. F. prostriedkov sp. zn. OÚ-BB-OOP4-2016/002640 zo
dňa 27. januára 2016 a opatrenia F. G. H. I., C. D. E. F. I. zn. OÚ-RS-PLO 2015/011123-002FL zo dňa 22.
júna 2015 rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/44/2016 zo dňa 23. novembra 2017,
ale na porušení povinností zo strany obžalovaného a naplnení skutkovej podstaty prečinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. ani toto zaevidovanie nemá žiaden
vplyv.
Ako už bolo vyššie konštatované, krajský súd nemá najmenšie pochybnosti o tom, že obžalovaný sa
skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, dopustil.
Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, že odvolanie obžalovaného v súlade s ust. § 319 Tr.
poriadku ako nedôvodné zamietol, a to pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.