Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 11, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724010216
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6724010216.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a

sudcov Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Štefana Nováka, LL.M, na verejnom zasadnutí dňa 11. septembra
2024, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d)
Tr.zák.aprečinporušovaniadomovejslobodypodľa§194ods.1Tr.zák.,oodvolaniachobžalovanéhoa
okresnéhoprokurátoraprotirozsudkuOkresnéhosúduZvolenzodňa29.mája2024,sp.zn.2T/38/2024,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu
v celom výroku o treste odňatia slobody a spôsobu jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., trvale bytom
C., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica

o d s u d z u j e

podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. k), písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m),§ 38 ods. 2 Tr.

zák. v znení účinnom od 06.08.2024, § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 12.12.2023 v čase okolo 01,00 h prišli pred budovu zdravotného strediska v Dudinciach na adrese
D. D. XXX/X, E. F., kde sa po rozhovore s G. H. spoločne presunuli k vstupným dverám zdravotného
strediska, pričom po príchode k vstupným dverám začali na ne búchať a kopať do nich, keď im nikto

neotvoril, presunuli sa k ďalším vstupným plastovým dverám, ktoré vedú do budovy zdravotníckeho
strediska, na ktorých rozbil A. B. kameňom ľavú časť sklenej výplne dverí, následne takto vzniknutým
otvorom vstúpili do priestorov čakárne, ktoré vedú k jednotlivým ordináciám, pričom sa spoločne
presunuli k časti, ktorú poškodený G. D. H. využíva aj na bývanie, do ktorej spoločne neoprávnenevstúpili cez neuzamknuté dvere, kde prešli až do miestnosti s pohovkou, kde bol poškodený na posteli a
tento im uviedol, že zavolá z mobilného telefónu, ktorý mal v ruke políciu, na čo mu jeden z obvinených
mobilný telefón z ruky vytrhol, pričom poškodenému povedali; „Ty budeš takto s mladými dievčatami“ a

A. B. ho ako prvý udrel päsťou do oblasti tváre a následne ho kopol, po čom ho obaja vnímajúc vyšší vek
poškodeného udierali päsťami do hlavy, fackali ho, škrtili ho, vykrúcali mu hlavu, pričom sa ich konaniu
snažil poškodený brániť a pri tom ako ho bili vykrikovali: „Kde máš peniaze, daj peniaze, všetky peniaze
čo máš“, na čo im poškodený uviedol, že peniaze nemá, pričom ho začali napádať intenzívnejšie, čo
sa niekoľko krát opakovalo, pričom ho niečím škrtili a vykrikovali, že ho zabijú, následne zostal pri

poškodenom iba t.č. obžalovaný I. J., ktorý ho držal a obžalovaný A. B. sa vzdialil a po chvíli prišiel s
nožom v ruke a poškodenému hovoril slová v zmysle, či chce, aby ho zabil a či nevidí čo má, čím chcel
poukázať na nôž, aby ho vystrašil, následkom týchto vyhrážok a zo strachu im poškodený išiel odomknúť
dveredosvojejambulancie,kdeimdalsvojukapsičkuspeňaženkou,zktorejsivytiahlifinančnúhotovosť
najmenej vo výške 300 €, po čom poškodenému povedali, že im má dať všetky peniaze, ktoré má, na
čo im uviedol, že už žiadne nemá, v dôsledku čoho začali obžalovaní prehľadávať priestory ambulancie

a priestory slúžiace na bývanie, kde zo šuplíka v ordinácii odcudzili mince rôznych nominálnych hodnôt
v hodnote asi 60,-€, taktiež odcudzili z priestorov ambulancie mobilný telefón Iphone 11 mini s čiernym
obalom, načúvací prístroj zn. Signia, 1 ks hodinky zn. Atlantic, 1 ks fajka, 2 ks striebornej mince z
Thajska, 1 ks vrchnák na fľaše striebornej a čiernej farby, 3 ks kľúčov s koženkovým príveskom, 1
ks plechová krabička s blistrom liekov s 10 ks tabliet zelenej farby, 1 ks čierny obal z okuliarov zn.

Newyorker, následne na to obžalovaný A. B. z miesta odišiel na neznáme miesto a t.č. obžalovaný I. J.
bol po krátkom čase na mieste činu obmedzený na osobnej slobode hliadkou OO PZ Krupina, čím týmto
konaním spôsobili poškodenému G. D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, F. pomliaždenie krku
ľahkého stupňa, zlomeninu zuba č. 21 a 22, pomliaždenie dolnej pery a tržno-zmliaždenú ranu hornej
pery, tržnú ranu v oblasti pravého obočia s pomliaždením okolia pravého oka stredne ťažkého stupňa s

krvným výronom, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú ranu v oblasti temena hlavy a pomliaždenie ľavého
líca ľahkého stupňa s dobou liečenia 14 dní, škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške 369,20
€, škodu odcudzením vecí vo výške 683,40 € a škodu poškodením zariadenia ambulancie a obytného
priestoru vo výške 49,50 € a poškodenému mestu Dudince so sídlom Mestský úrad Dudince, Okružná
212/3, Dudince škodu poškodením dverí vo výške 123,60 €.

Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. k, l, n) Tr. zák., 37 písm. h), m), 38 ods.
2, 3 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. (per analogiam), § 41 ods. 1, § 46, § 49 ods. 2 Tr.
zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci:
- 1 ks otvárací nôž kovový, čierny s označením Columbia na čepeli.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stal štát Slovenská republika.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený G. D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, F. so zvyškom
jeho nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste podal obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne písomným
podaním doručeným okresnému súdu dňa 11. júna 2024 odvolanie, ktoré následne odôvodnil
prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 19. júna 2024.
Úvodom popísal výrokovú časť napadnutého rozsudku. Poukázal na to, že i keď okresný súd znížil

pri ukladaní trestu obžalovanému dolnú hranicu trestnej sadzby o tretinu a uložil mu trest odňatia
slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, takto uložený trest považuje obžalovaný za neprimerane
prísny. Obžalovaný nebol nikdy vo výkone trestu odňatia slobody, ani vo výkone väzby. Má za to, že
jeho konanie bolo skratom a dôsledkom nahromadeného napätia. Obžalovaný od skončenia školy stále
pracuje a poškodenému nahradil škodu. Je si vedomý závažnosti spáchaného skutku.

Navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a sám rozhodol tak, že mu uloží trest na dolnej
hranici trestnej sadzby za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák.Proti napadnutému rozsudku vo výroku o treste v neprospech obžalovaného podal odvolanie písomným
podaním doručeným okresnému súdu dňa 13. júna 2024 aj okresný prokurátor a toto písomne odôvodnil
podaním doručeným okresnému súdu dňa 17. júna 2024. V úvode popísal výrok napadnutého rozsudku

okresného súdu a v stručnosti i jeho odôvodnenie. K výmere uloženého trestu okresný prokurátor
uviedol, že tento pokladá za neprimerane mierny. Poukázal na charakter skutku, spôsob jeho spáchania,
neúmerne vysokú mieru agresivity, zraniteľnosť poškodeného ako osoby vo vyššom veku a má za to,
že išlo o konanie s vyšším stupňom závažnosti a agresivity. Predmetným činom boli spáchané dva
trestné činy, a to okrem zločinu lúpeže i prečin porušovania domovej slobody. Ďalej okresný prokurátor

zdôraznil, že obžalovaný sa pri spáchaní skutku neštítil na zvýraznenie svojho konania použiť aj nôž.
Napriek rešpektovaniu aplikácie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. je okresný prokurátor toho názoru,
že okresný súd mohol ukladať trest znížený aj v menšej výmere. Má za to, že v danom prípade mohol
okresný súd uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody dlhšieho trvania.

Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vo veci rozhodol sám, prípadne

vec vrátil okresnému súdu na opätovné rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti poškodených, prokurátor krajskej
prokuratúry sa pridržal dôvodov uvedených v odvolaní a v podrobnostiach na ne odkázal. Navrhol, aby
krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému prísnejší trest na samej

dolnej hranici trestnej sadzby bez aplikácie § 39 Tr. zák., nakoľko pre jeho aplikáciu nie sú v predmetnej
veci splnené predpoklady. Odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného sa pridržala skutočností uvádzaných v písomne podanom odvolaní, pričom
poukázala na to, že obžalovaný sa vo výkone väzby správal príkladne a slušne a zdôraznila, že

obžalovaný svojou výpoveďou usvedčil spoluobžalovaného I. J.. Pri samotnom útoku nebol obžalovaný
tak agresívny ako ďalší spoluobžalovaný I. J.. Žiadala, aby krajský súd na rozdiel od okresného súdu
uložil obžalovanému miernejší trest za použitia § 39 ods. 3 Tr. zák. Odvolanie okresného prokurátora
navrhla ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný sa vyjadril tak, že všetko ľutuje, mrzí ho, čo sa stalo a keby sa to dalo vrátiť späť, už sa toho
nikdy nedopustí. V ďalšom sa pridržal toho, čo uviedla jeho obhajkyňa.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolania podali obžalovaný a okresný
prokurátor ako oprávnené osoby v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné.

Následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
rozsudku vo výroku o treste, proti ktorému odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytknuté, by prihliadol len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom
procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora bolo podané dôvodne (krajský

súd obžalovanému sprísnil uložený trest), naproti tomu odvolanie obžalovaného krajský súd vyhodnotil
ako nedôvodné.

Úvodom krajský súd konštatuje, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného zo zločinu
lúpežepodľa§188ods.1,ods.2písm.c),písm.d)Tr.zák.aprečinuporušovaniadomovejslobodypodľa

§ 194 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnosť,
nakoľko obžalovaný vyhlásil na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je zo skutku
vinný, následne okresný súd jeho vyhlásenie uznesením prijal a vyhlásil odsudzujúci rozsudok.

Pokiaľ ide o výrok o treste, po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. krajský

súd zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu porušil ustanovenia Trestného zákona a taktiež, že trest
uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom je neprimerane mierny. Preto krajský súd podľa § 321
ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom výroku o treste odňatia slobody
a spôsobe jeho výkonu a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozsudkom sám tak ako
je to uvedené v jeho výrokovej časti.

Preskúmajúc napadnutý rozsudok v tejto časti, krajský súd konštatuje, že okresný súd pri ukladaní trestu
prihliadol na všetky podstatné skutočnosti, na ktoré bol povinný podľa Trestného zákona prihliadnuť. V
tomto smere v podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku na straneč. 3 odsek posledný až strane č. 4. Okresný súd správne u obžalovaného zistil prevahu poľahčujúcich
okolností nad okolnosťami priťažujúcimi a taktiež správne prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný na
hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu. Na rozdiel od okresného súdu je však krajský súd toho právneho

názoru, že v danom prípade nebol dôvod, napriek skutočnosti, že obžalovaný vyhlásil vinu, ukladať mu
trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. A už vôbec nebol dôvod
aplikácie mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 Tr. zák. ako sa obžalovaný domáha vo svojom
odvolaní. Krajský súd totiž nezistil žiadne okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa odôvodňujúce
takýto postup. Naopak, na rozdiel od názoru obžalovaného, krajský súd v úplnej zhode s názorom

okresného prokurátora konštatuje, že v konkrétnom prípade útok obžalovaného vykazoval znaky vyššej
intenzity, bezohľadnosti a brutality a tohto skutku sa obžalovaný dopustil v obydlí, ktoré je chránené
ústavou. Preto podľa názoru krajského súdu je v danom konkrétnom prípade zákonným a primeraným
trestom trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby, a to len vďaka tomu, alebo
práve preto, že obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine. V opačnom prípade,
bez učineného vyhlásenia, by bolo namieste ukladať obžalovanému trest odňatia slobody v hornej

polovici trestnej sadzby. Za spáchaný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. je možné uložiť trest
odňatia slobody na sedem až dvanásť rokov. Zároveň, vzhľadom na skutočnosť, že súd odsudzoval
obžalovaného za dva trestné činy, podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. mu bolo potrebné uložiť úhrnný trest. Preto
krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 7 rokov so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na jeho výkon do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia, čo je odôvodnené tým, že obžalovaný v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Krajský
súd má za to, že len takto uložený trest je primeraný a splní funkciu individuálnej i generálnej prevencie.

Vo zvyšných častiach, a to konkrétne vo výroku o vine, vo výroku o treste prepadnutia veci a vo výroku

o náhrade škody zostal napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý, nakoľko tieto výroky neboli
napadnuté odvolaním ani zo strany obžalovaného, ani zo strany okresného prokurátora a neboli potom
ani predmetom odvolacieho konania a krajský súd ich teda nepreskúmaval.

Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,

a to pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.