Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sak/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100748
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:0724100748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu (sudkyne

spravodajkyne) JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr.
Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: S. S., narodený XX. D. XXXX, štátny príslušník Tureckej
republiky, adresa posledného pobytu v krajine pôvodu: A.. XX R. C.. XXX D., č. domu XXT.-XX/XX D.,
S., P., toho času R. Y., D., G. XX, J., zastúpený Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1,
Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu proti rozhodnutiu
žalovaného č. MU-PO-176-54/2022-Ž z 2. apríla 2024, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho

súdu v Bratislave č. k. 16Saz/7/2024-137 zo dňa 6. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie na správnom orgáne

1. Žalovaný rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-176-54/2022-Ž z 2. apríla 2024 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“) vo výroku I. neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z. z. o
azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“),
vo výroku II. mu neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 4 zákona o
azyle, vo výroku III. mu neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b/, vo výroku IV.
mu neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b/ a § 20 ods. 5
zákona o azyle.
2. K dôvodom žiadosti o azyl týkajúcich sa príslušnosti žalobcu ku kurdskému etniku uviedol, že tieto

neboli relevantné, nakoľko nezistil, že by boli v ich dôsledku nejakým vážnym spôsobom obmedzené
jeho práva a to tak vo vzťahu ku konaniu jeho spolužiakov (ktorí ho šikanovali), alebo vo vzťahu k jeho
sympatiám ku strane HDP, pretože jej členom nikdy nebol a nikdy pre ňu nevyvíjal akúkoľvek činnosť. Z
aktuálnych informácií o Turecku, ktoré si žalovaný zabezpečil totiž vyplýva, že problémom sú vystavení
aktívni členovia kurdských politických strán, čo nie je prípad žalobcu. Z vyjadrení žalobcu nevyplývalo
ani to, že by mu mali byť určité politické názory imputované.
3. Žalovaný nevyhodnotil ako azylovo relevantný dôvod ani ateizmus žalobcu, pretože žalobca nebol

v tomto smere prenasledovaný. Podľa žalovaného z verejne dostupných zdrojov nie sú známe žiadne
informácie, že by boli osoby hlásiace sa k ateizmu terčom krutého alebo neľudského zaobchádzania do
takej miery, že by bolo možné hovoriť o prenasledovaní. Napokon, žiadnym takýmto praktikám nebol
žalobca počas jeho života v krajine pôvodu vystavený.4. K dôvodu žiadosti o udelenie azylu týkajúceho sa hrozby trestu za nenastúpenie na výkon základnej
vojenskej služby z národnostných dôvodov resp. z dôvodov jeho politického presvedčenia, žalovaný
uviedol, že po preskúmaní, či trestné stíhanie resp. trest za odmietnutie povinnej vojenskej služby v

Turecku možno považovať za neprimeraný alebo diskriminačný (prenasledovanie § 2 písm. d/ bodu 4
zákona o azyle) dospel k záveru, že nebola zistená takáto intenzita. V Turecku nemožno odmietnuť
povinnú vojenskú službu z dôvodu výhrady svedomia. Pokutu v rozmedzí 0,14 do 0,28 britských libier za
každý deň neprítomnosti nemožno subsumovať pod neprimerané alebo diskriminačné trestné stíhanie
alebo trest. Trest odňatia slobody za nezaplatenie pokuty nemožno udeliť. Podľa správ Európskeho

úradu pre výhrady vo svedomí k Turecku vyplýva viacero prípadov, kedy boli osoby odsúdené za
vyhýbanie sa vojenskej službe, pričom za monitorovaný rok 2022 všetky tresty s výnimkou jedného
(trest 10 mesiacov odňatia slobody, išlo o súčet trestov v 6 samostatných rozsudkoch) boli nižšie ako
6 mesiacov odňatia slobody. Uvedené nasvedčuje tomu, že aj notorické vyhýbanie sa vojenskej službe
nevedie k žiadnemu udeľovaniu drakonických trestov.
5. Žalovaný poukázal na existujúcu možnosť vyhnúť sa vojenskej službe a to vyplatením sa z nej

zaplatením odvodového poplatku vo výške 3.259 dolárov resp. 2.978,55 eur (informácia aktuálna v roku
2022), pričom túto sumu nemožno považovať za likvidačnú. Poukázal na to, že branci si na splatenie
sumy berú pôžičky. Dodal, že žalobca, ktorý je na Slovensku od roku 2019 si túto sumu mohol nasporiť.
Poukázal aj na možnosť, že agentúra FRONTEX vie žalobcovi poskytnúť finančný príspevok až do výšky
88% sumy.

6. Pokiaľ ide o trestné stíhanie alebo trest za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by
výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2 zákona o azyle, žalovaný
konštatoval, že žalobca sa napriek jeho presvedčeniu v takejto situácii nenachádza. Zo zabezpečených
informácií vyplynulo, že v rámci Turecka aktuálne neprebieha žiaden ozbrojený konflikt. Žalovaný
spochybnil závery o prebiehajúcom konflikte v juhovýchodnom Turecku vyjadrené v rozsudku Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. 7Saz/3/2023, pretože tie sa odvolávajú na správu organizácie Human Rights
Watch z roku 2018, ktorá je 6 rokov stará.
7. Obavy žalobcu, že v rámci výkonu vojenskej služby by mohol byť nasadený aj mimo Turecka a že by
musel bojovať voči Kurdom vyhodnotil za neopodstatnené, hoci v niektorých prípadoch nemožno vylúčiť
zhoršené zaobchádzanie, ktoré však je potrebné posudzovať individuálne. V krajinách ako Irak, Sýria a

Líbya má Turecko dislokovaných vojakov, ktorí tam však slúžia ako inštruktori. Zároveň zistil, že tí, ktorí
vykonávajú povinnú vojenskú službu, nie sú nasadzovaní do konfliktných zón, pokiaľ to nie je vážne
potrebné. Turecké ozbrojené sily využívajú v ozbrojenom boji, napríklad proti PKK, iba profesionálnych
vojakov a nie brancov. Žalovaný vylúčil, že by branci boli nasadzovaní na hraniciach, ktoré sú strážené
žandárstvom alebo do ozbrojených konfliktov. Je teda nereálne, že by sa dostal do potýčky v bojovej

akcii.
8. Po posúdení, či sa armáda Turecka dopúšťa vojnových zločinov a či by pôsobenie v rámci povinnej
vojenskej služby reálne zahŕňalo nejakú účasť na páchaní vojnových zločinov dospel k záveru, že
momentálnesúsícetureckívojacidislokovanínaúzemíSýrie,alekužiadnymbojomnedochádza.Pokiaľ
sa v zdrojoch spomína páchanie vojnových zločinov, jedná sa o staré údaje z rokov 2018 až 2020. V

prípade žalobcu nehrozí, že by bolo s ním zaobchádzané inak, ako s ostatnými brancami v Turecku a
nemožno konštatovať, že by išlo o reálnu hrozbu jeho nasadenia do akýchkoľvek vojenských akcií alebo
o reálnu hrozbu, že by musel páchať akékoľvek trestné činy. Úrady nerozlišujú národnosť, náboženstvo
ani názory branca pri jeho prideľovaní jednotkám, deje sa tak náhodne, pomocou počítača.
9. Žalovaný s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu zdôraznil, že azyl nemožno

poskytnúť osobe sa vyhýbajúcej odvodovej povinnosti. Vzal do úvahy najmä rozsudok najvyššieho
správneho súdu sp. zn. 2Sak/5/2021, v zmysle ktorého vykonal všetky úkony, na ktoré ho kasačný
súd inštruoval pričom zistil, že v Turecku nie je žiaden rozdiel medzi výkonom vojenskej služby medzi
brancami tureckej a kurdskej národnosti. Vojenská služba je povinná pre všetkých mužov, pričom jej
odmietnutie sa trestá podobne ako v iných štátoch sveta. Trest za odmietnutie je maximálne 3 roky

odňatia slobody. Žalobcovi hrozí navyše trest za vyhýbanie sa registrácii, avšak za to mu hrozí správny
trest. Trest odňatia slobody možno uložiť iba subsidiárne. Hoci formálne tresty za vyhýbanie sa vojenskej
službe v Turecku existujú, v praxi sa ukladajú iba výnimočne.
10. Na tomto základe skonštatoval, že žalobcovi reálne hrozí nástup na základnú vojenskú službu
v Turecku, avšak to pre neho nepredstavuje žiadne zvýšené riziko prenasledovania z akýchkoľvek

dôvodov, nakoľko primeraný trest za odmietnutie základnej vojenskej služby nemožno považovať za
prenasledovanie.
11. Žalovaný napokon nezistil ani dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm.
a/ a § 20 ods. 4 zákona o azyle z dôvodu, že žalobcovi nehrozí trest smrti, mučenie ani neľudské aleboponižujúce zaobchádzanie. V prípade jeho návratu mu za nenastúpenie do vojenskej služby priamo
nehrozí trest odňatia slobody. Ak by mu však aj bol uložený (čo sa deje v promile prípadoch), podmienky
v tureckých väzniciach sú štandardné.

12. Rovnako negatívne rozhodol o neudelení azylu na účel zlúčenia rodiny a neposkytnutí doplnkovej
ochrany na účel zlúčenia rodiny.

II. Konanie na správnom súde

13. Žalobca podal proti rozhodnutiu na Správny súd v Bratislave správnu žalobu vo veci azylu podľa
Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), namietajúc
nesprávne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, nedostatočne
zistený skutkový stav veci pre posúdenie veci. Žalobca tiež namietal, že skutkový stav, z ktorého

žalovaný vychádzal, je v rozpore s administratívnym spisom, nakoľko nemá v ňom oporu.
14. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) napadnutým rozsudkom rozhodnutie žalovaného,
ktorým nebol žalobcovi udelený azyl a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana zrušil vo výroku I. a II.
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

15. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca správnou žalobou napadol nezákonnosť rozhodnutia
žalovaného iba vo výroku I a II. a v tomto rozsahu navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť. Podstatou
žalobcových námietok bolo nedôsledné rešpektovanie právneho názoru vysloveného tak v rozsudku
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/5/2021 ako aj v poslednom zrušujúcom rozsudku
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7SaZ/3/2023 vo vzťahu k vyhodnoteniu dôvodu jeho žiadosti o azyl

týkajúceho sa odmietnutia nástupu na základnú vojenskú službu.
16. Správny súd čo sa týka dôvodov žiadosti o azyl spočívajúcich v diskriminácii žalobcu kvôli jeho
kurdskému etnickému pôvodu, jeho politickým preferenciám a ateizmu, dospel v zhode s názorom
žalovaného k záveru, že tieto neboli zistené v takej miere, že by mohli objektívne vyvolať obavy z
prenasledovania, hoci subjektívne obavy a strach sa u žalobcu vylúčiť nedá. V tejto súvislosti odkázal

na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Azs/57/2024 z 2. augusta 2024
podľa ktorého, .... strach z pronásledování může být odůvodněný zejména u politicky či jinak veřejně
činných osob, včetně lidskoprávních aktivistů či osob zapojených do neúspěšného státního převratu
nebo těch, jimž je toto zapojení současným tureckým režimem připisováno, přičemž kurdská národnost
nebo prokurdská orientace může být u takových osob „přitěžující okolností“.

17. Čo sa týka okolností hrozby nástupu žalobcu na vojenskú službu správny súd pripomenul, že
najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 2Sak/5/2021 konštatoval, že žalobca, ktorý nemá právnické
vzdelanie, sa mohol k dôvodom svojho strachu z prenasledovania len ťažko precíznejšie vyjadriť. Do
vojenskej služby odmieta nastúpiť, pretože v dôsledku jeho spojenia s kurdskou identitou, by mu nútenie
k účasti na vojenských operáciách spôsobovalo duševné utrpenie a psychickú traumu, ktorej intenzita by

zodpovedala neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu a teda by sa rovnala vážnemu bezpráviu. S
takto vymedzeným azylovým príbehom ako dôvodom na udelenie medzinárodnej ochrany preto správny
súd ďalej pracoval. Podľa správneho súdu žalobca takto vymedzil odmietanie zúčastniť sa vojenskej
služby ako výhradu voči účasti na ozbrojenom konflikte, ktorý smeruje turecká armáda voči osobám,
ktoré sú rovnako ako on, kurdskej národnosti a to zaradením sa ako branec do takejto armády.

18. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí pracoval s dvomi variantami prenasledovania a to s
prenasledovaním podľa § 2 písm. d/ bodu 4 a 5 zákona o azyle, ktoré boli transponované zo smernice
2004/83/ES o minimálnych normách, ktoré musia spĺňať štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby
bez štátnej príslušnosti, aby mohli žiadať o postavenie utečenca alebo osoby, ktorá z iných dôvodov
potrebuje medzinárodnú ochranu, a o obsahu poskytovanej ochrany (ďalej len „kvalifikačná smernica“)

upravujúcej prenasledovanie v čl. 9.
19. Čo sa týka prenasledovania vymedzeného v čl. 9 ods. 2 písm. e/ kvalifikačnej smernice [resp. § 2
písm. d/ bodu 5 zákona o azyle], správny súd uviedol, že v prípade prenasledovania podľa citovaného
článku je primeranosť sankcie, ktorá osobe hrozí v prípade odopretia alebo vyhýbania sa vojenskej
službe irelevantná. Posúdenie je preto potrebné zamerať na existenciu konfliktu a páchanie zločinov

alebo konania spadajúceho pod vylučujúce klauzuly.
20. Správny súd s poukazom na právny názor vyjadrený v rozsudku najvyššieho správneho súdu sp. zn.
2Sak/5/2021, ktorý v celosti prebral do ďalšieho odôvodnenia svojho rozhodnutia vo vzťahu k záverom
rozsudku Súdneho dvora z 19.11.2020, EZ, C-238/19, ECLI:EU:C:2020:94 k rozsudku z 26. februára2015,Shepherd,C-472/13,EÚ:C:2015:117,kotázkevýkladučl.9ods.2písm.e/ačl.12ods.2smernice
2011/95 a po citácii bodu 171 príručky UNHCR dospel k záveru, že nie je bez akýchkoľvek pochybností
možné vylúčiť, že ak by bol žalobca donútený v prípade, že by sa musel podrobiť odvodu a výkonu

vojenskej služby, podieľať sa (pričom z informácií zabezpečených žalovaným vyplýva, že by sa jednalo
o nepriamu účasť) na konaní, ktoré je predmetom vylučujúcej klauzuly podľa čl. 12 ods. 2 kvalifikačnej
smernice.
21. Správny súd sa nestotožnil s názorom prezentovaným v rozhodnutí žalovaného, že v rámci Turecka
aktuálne neprebieha žiaden ozbrojený konflikt a že konflikt neprebieha ani v juhovýchodnom Turecku.

Spochybnil aj závery žalovaného, že Turecko vykonalo v Sýrii iba dve vojenské ofenzívy a od roku 2020
nie sú správy o tom, že by tam turecká armáda vykonávala nejaké bojové operácie a že neexistujú
správy o páchaní vojnových zločinov alebo zločinov proti ľudskosti.
22. Správny súd poukázal na správu o Turecku zo dňa 24. februára 2022 od Freedom House,
ktorá uvádza, že v rámci konfliktu zahynulo od júla 2015 v Turecku a v severnom Iraku viac ako
5.000 ľudí, väčšinou vojakov alebo kurdských militantov. Z aktualizovanej Svetovej správy 2023 -

Turecko od Human Rights Watch vyplýva, že zatiaľ čo zrážky medzi armádou a PKK sa vo vidieckych
oblastiach východného a juhovýchodného Turecka výrazne znížili (ale nevymizli), Turecko sústredilo
svojuvojenskúkampaňprotiPKKatoajprostredníctvombezpilotnýchlietadielvirackomKurdistane,kde
sa nachádzajú základne PKK a čoraz častejšie aj na severovýchode Sýrie proti Sýrskym demokratickým
silám vedených Kurdmi. V máji (2023) prezident Erdogan pohrozil, že začne štvrtý vojenský vpád

Turecka do severovýchodnej Sýrie proti Sýrskym demokratickým silám, ktoré túto oblasť kontrolujú od
roku 2016.
23. K tvrdeniu žalovaného, že neexistujú správy o páchaní vojnových zločinov alebo zločinov proti
ľudskosti, správny súd poukázal na dokument Politická a informačná poznámka pre krajinu Turecko:
vojenská služba, verzia 3.0 október 2023 s odkazom na správu Human Rights Watch zo 17. augusta

2022, zverejnenej na stránke GOV.UK z ktorej vyplýva, že turecké vojenské vpády do severovýchodnej
Sýrie boli plné porušovania ľudských práv a na územiach okupovaných Tureckom dnes Turecko a
miestne sýrske frakcie beztrestne porušujú práva civilistov a obmedzujú ich slobody. Agentúra Európskej
únie pre azyl vo svojej správe o bezpečnostnej situácii v Sýrii zo septembra 2022 uviedla: ,,Sýria
poznamenala, že akékoľvek turecké vojenské vpády do krajiny považuje za „vojnové zločiny a zločiny

proti ľudskosti.“ V súvislosti s týmto správny súd poukázal na správu Ministerstva zahraničných vecí
USA o ľudských právach v Turecku zo dňa 12.04.2022, podľa ktorej, „Tureckom podporované sýrske
ozbrojené opozičné skupiny v severnej Sýrii sa údajne dopúšťali porušovania ľudských práv, pričom
ich terčom boli kurdskí a jezídski obyvatelia a iní civilisti, vrátane mimosúdnych popráv, svojvoľného
zadržiavania a násilného zmiznutia civilistov, mučenia, sexuálneho násilia, násilného vysťahovania z

domovov, rabovania a zaberania súkromného majetku, prevážania zadržaných civilistov cez hranice do
Turecka, verbovania detských vojakov, rabovania a znesväcovania náboženských svätýň.“
24. To, že na území Turecka ako aj za najbližšími hranicami Turecka dochádza ku konaniam, ktoré
sú súčasťou vylučovacej klauzuly podľa čl. 12 ods. 2 kvalifikačnej smernice podľa správneho súdu
vyplýva z aktuálnych správ o krajine pôvodu. Rovnako je nesporné, že na uvedených územiach

prebieha ozbrojený konflikt, pričom pripomenul, že medzinárodné právo v zjednodušenej definícii
definuje ozbrojený konflikt ako konflikt medzi ozbrojenými silami a inými organizovanými ozbrojenými
skupinami majúcimi velenie a kontrolujúcimi časť územia, ktorý umožňuje viesť trvalé a koordinované
vojenské operácie. Z tohto pohľadu sa situácia v niektorých pohraničných oblastiach medzi Tureckom
a Sýriou javí ako ozbrojený konflikt.

25. Správny súd sa nestotožnil ani s názorom žalovaného, že žalobcovi ako brancovi nehrozí jeho
nasadenie do konfliktných zón, resp. na hraniciach, ktoré sú strážené žandárstvom. Tento svoj názor
odvodil zo správy o krajine pôvodu (Politická a informačná poznámka pre krajinu Turecko: vojenská
služby, verzia 3.0 október 2023) z ktorej vyplýva, že neexistuje systém prideľovania brancov do
jednotlivýchregiónov,vktorýchbymalislúžiť.Brancitedanemajúmožnosťovplyvniť,kdebudúnasadení

a preto sa môže stať, že sa ocitnú v juhovýchodnom Turecku, kde turecké ozbrojené sily bojujú proti PKK
(Kurdská strana pracujúcich). Nie je pritom relevantné, že sa priamo do bojových operácií nenasadzujú.
Branec nech by už bol zaradený priamo v boji alebo nepriamo ako podporný personál, napr. by bol
pridelený k jednotke logistiky je súčasťou armády, a tým hoc aj nepriamym, ale účastníkom páchania
týchto vojnových zločinov.

26. Správny súd uviedol, že nie je zrejmé, na základe akých informácií žalovaný v napadnutom
rozhodnutí spochybnil resp. vyvrátil tieto závery (konštatovaním, že branci v súčasnosti neslúžia v
žandárstve ani na hraniciach Turecka), keďže tak v polytematickej správe z 27. februára 2024 ani v tej
skoršej z 19. januára 2024 tieto skoršie zistenia nie sú vyvrátené.27. Správny súd uviedol, že hoci žalovaný v napadnutom rozhodnutí ustálil, že žalobca je v dôsledku
jeho kurdskej etnickej príslušnosti považovaný za osobu, ktorá odmieta výkon vojenskej služby z dôvodu
politického presvedčenia, pričom vo vyjadrení ku správnej žalobe žalovaný uviedol, že na žalobcu

prihliadal skôr ako na osobu, ktorá odopiera výkon vojenskej služby bezdôvodne. Správny súd v tejto
súvislosti poukázal na to, že krajský súd v rozsudku sp. zn. 7SaZ/3/2023 pritom vytkol žalovanému
pochybenie, že nedostatočne zohľadnil námietku žalobcu, že sa odmieta zúčastniť vojenských represií
voči vlastnému obyvateľstvu s ohľadom na jeho hlboké spojenie s kurdskou identitou. Za týchto okolností
bolo preto v rozpore s jeho svedomím povinne vykonávať vojenskú službu pre armádu krajiny, ktorá

zodpovedá za násilné konanie voči jeho etniku.
28. Podľa správneho súdu práve neprihliadanie na osobitosti žalobcovho politického presvedčenia a
jeho silnej väzby ku svojmu etniku je voči nemu diskriminačné, hoci v očiach žalovaného je tomu naopak,
pretože naňho štátne orgány Turecka prihliadajú ako na ktoréhokoľvek iného občana odmietajúceho
výkon vojenskej služby. Diskriminácia sa totiž môže prejavovať aj v tom rozsahu, že štátne orgány a
teda ani armáda nerobia rozdiel medzi bežnými Turkami a etnickými Kurdmi, ktorí musia vykonávať

vojenskú službu za rovnakých podmienok, v dôsledku čoho majú horšie postavenie práve pre nútenie
k účasti na bojových akciách spojených s páchaním zločinov proti vlastnému etniku a to či už priamo
alebo nepriamo.
29. Odhliadnuc od dodatočného umožnenia vykúpiť sa z vojenskej služby sa situácia v Turecku pre
odvedencov kurdskej etnickej príslušnosti v porovnaní so situáciou, za ktorej rozhodoval kasačný alebo

krajský súd významne nezmenila a teda východiská, ktoré pre svoje úvahy použili, neboli doposiaľ
vyvrátené z aktuálne zistených informácií nachádzajúcich sa v polytematických správach.
30. Na základe uvedených skutočností ako aj na základe právnych úvah a záverov vyjadrených v
rozsudkoch Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/5/2021 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
7SaZ/3/2023, správny súd rozhodnutie žalovaného v napadnutej časti z dôvodov podľa ustanovenia §

191 ods. 1 písm. c/ a f/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III. Konanie na kasačnom súde

A)
31. Proti rozsudku správneho súdu žalovaný (sťažovateľ) v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z
dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, t. j. správny súd v konaní porušil zákon tým, že rozhodol na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

32.Sťažovateľvnasledujúcichsťažnostnýchbodochvsúlades§445ods.1písm.c/SSPnajmäuviedol,
že:
- správny súd vyhodnotil námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci ako
dôvodnú, no napriek tomu nekonštatoval, ktoré hmotnoprávne ustanovenie zákona o azyle, resp. aký
azylovo relevantný predpoklad na udelenie azylu a/alebo na poskytnutie doplnkovej ochrany žalobca

spĺňa a ktoré ustanovenie zákona o azyle mal správny orgán s jednoznačnosťou aplikovať, aby vec
správne právne posúdil,
- v konaní nebolo preukázané, že by sa mal žalobca zúčastniť konkrétnych vojenských akcií, resp.
operácií, ktoré by ho nútili konať v rozpore s takto vyjadreným vlastným presvedčením. Naopak bolo
preukázané vo viacerých zdrojoch (napr. na str. 320, 313 spisového materiálu), že Turecko upustilo od

vysielania brancov do rizikových oblastí,
- v tureckých operáciách proti PKK sa používajú len profesionálni vojaci. V juhovýchodnom Turecku, ako
aj v Iraku a Sýrii vykonávajú vojenské operácie výlučne profesionálni vojaci, branná povinnosť sa už v
aktívnych konfliktoch alebo vojenských operáciách vrátane protiteroristických operácií nevyužíva,
- skúmaním okolností o trestnom stíhaní a výške trestov v žalobcovom prípade sa žalovaný zaoberal a

dospel k záveru, že sa nejedná o drakonické tresty a ani sa nenapĺňa hrozba vážneho bezprávia,
- správny súd nesprávne právne posúdil vec najmä tým, že pripisoval subjektívnym vyjadreniam žalobcu
zostrachustreľbydovlastnéhoľuduobjektívnyrozmer.Zinformáciíokrajinepôvoduvyplýva,žeTurecko
nenasadzuje brancov do vojenských akcií, kde by bola prítomná reálna obava o tom, že tieto akcie sú
odsúdené medzinárodným spoločenstvom,

- sťažovateľ sa stotožňuje so závermi a odkazom na rozhodnutie súdneho dvora C - 238/19, avšak
jeho aplikáciu vo vzťahu k žalobcovi vníma odlišne. Závery rozsudku súdneho dvora C - 238/19 sú
spochybniteľné pre aplikáciu vo vzťahu k aktuálnej právnej veci tureckého štátneho občana, nakoľko
na území Turecka neprebieha ozbrojený vojnový konflikt (str. 278 a nasl. administratívneho spisu), niesú zdokumentované skutočnosti o opakovanom a systematickom páchaní vojnových zločinov tureckou
armádou, osoby podliehajúce brannej povinnosti nie sú nasadzované do akcií za hranicami Turecka, ani
do bojov proti PKK, ktorá je ako Európskou úniou, tak aj UK, USA a Tureckom označovaná za teroristickú

organizáciu,
- poukázal na rozsudok NS SR spis. zn. 10Sžak/10/2018, ktorý sa zaoberal tureckým žiadateľom
o udelenie azylu kurdského pôvodu majúcim takmer rovnaké dôvody o udelenie azylu, rozdiel od
prejednávaného prípadu bol (nižší) vek žiadateľa,
- správny súd sa odvolával na nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom a v rozsudku

jednoznačne neuviedol v čom toto nesprávne posúdenie malo vo vzťahu k zrušeným výrokom spočívať,
- na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.
B)
33. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

IV. Konanie pred kasačným súdom

34. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2

SSP)predovšetkýmpostupompodľa§452ods.1vspojenís§439SSPpreskúmalprípustnosťkasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal
sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej
sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu
spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.

z. o súdoch) dospel k záveru o tom, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa §
461 SSP.
35. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 SSP bez nariadenia pojednávania (§ 455
SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.

októbra 2024 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

V. Právne posúdenie veci kasačným súdom

36. Kasačný súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku správneho súdu v medziach rozsahu
kasačnejsťažnostiauplatnenýchdôvodov,pričomdospelkzáveru,žekasačnásťažnosťniejedôvodná.
37. Úvodom kasačný súd považuje za potrebné zrekapitulovať, že v prípade žalobcu sa jedná o druhú
žiadosť o udelenie azylu, pričom o prvej rozhodol žalovaný dňa 22. júna 2021 rozhodnutím č. ČAS:

MU-PO-358-23/2020-Ž tak, že žalobcovi azyl nebol udelený z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa
ustanovenia § 10, § 13a a § 13b zákona o azyle, a nebola mu poskytnutá ani doplnková ochrana.
Prvé rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu bolo v kasačnom konaní zrušené Najvyšším správnym
súdomSlovenskejrepublikydňa31.januára2022rozsudkomsp.zn.2Sak/5/2021.Následne,vpriebehu
nového konania o prvej žiadosti o udelenie azylu, žalobca svojvoľne opustil pobytový tábor, v dôsledku

čoho bolo nové konanie o jeho prvej žiadosti o udelenie azylu dňa 29. apríla 2022 zastavené. Vzápätí,
dňa 23. mája 2022 žalobca opätovne požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. O
opakovanej žiadosti o udelenie azylu rozhodol žalovaný dňa 20. januára 2023 rozhodnutím č. ČAS:
MU-PO176-26/2022-Ž opäť negatívne, a žalobcovi neudelil azyl ani mu neposkytol doplnkovú ochranu
na území Slovenskej republiky pre nesplnenie podmienok ustanovených v § 8, § 10, § 13a a § 13b

zákonaoazyle.Druhérozhodnutieožiadostioudelenieazylubolozrušenédňa9.mája2023rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7SaZ/3/2023 a vrátené žalovanému na ďalšie konanie.
38.Pozrušenívecikrajskýmsúdomžalovanýnapadnutýmrozhodnutímopätovnenegatívnerozhodolvo
výrokoch o neudelení azylu, neposkytnutí doplnkovej ochrany, neudelení azylu na účel zlúčenia rodiny
a neposkytnutí doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny.

39. Predmetom súdneho preskúmania sa vzhľadom na žalobné námietky vo vzťahu k týmto výrokom,
stali len výroky o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany. Správny súd napadnuté
rozhodnutie v týchto častiach zrušil z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho posúdenia
veci a z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpores administratívnym spisom. Žalovanému vytkol, že sa neriadil právnymi názormi rozsudkov krajského
súdu 7SaZ/3/2023, skoršieho rozsudku a najvyššieho správneho súdu 2Sak/5/2021.
40. Žalovaný sa s právnym posúdením správneho súdu nestotožnil a namietal nesprávne právne

posúdenie odmietnutia výkonu vojenskej služby, ktorý učinil správny súd, správnemu súdu vytkol,
že nekonštatoval, ktoré hmotnoprávne ustanovenie zákona o azyle, resp. aký azylovo relevantný
predpoklad žalobca spĺňa a ktoré ustanovenie zákona mal správny orgán aplikovať, aby vec správne
právne posúdil.
41. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že nesprávne právne posúdenie veci,

predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok správnym súdom. Právnym posúdením
veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,
ktorá vedie správny súd k právnym záverom vyjadreným vo svojom rozhodnutí. Právne posúdenie je
všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej
normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

42. Pred vlastným posúdením veci kasačný súd konštatuje, že v konaní o kasačnej sťažnosti
preskúmava v rozsahu dôvodov kasačnej sťažnosti predovšetkým rozhodnutie správneho súdu, ktorý na
základepodanejžalobypreskúmavalrozhodnutiesprávnehoorgánu.Správnysúdsapodrobnezaoberal
všetkými podstatnými bodmi (námietkami) žaloby, pričom kasačný súd má za to, že správny súd vecne a
relevantne reagoval na námietky uplatnené v žalobe a náležite odôvodnil, v čom videl nesprávne právne

posúdenie dvoch výrokov rozhodnutia žalovaného (v časti neudelenia azylu a neposkytnutia doplnkovej
ochrany).
43. Nesprávnym právnym posúdením nie je, ak správny súd objasní z akých dôvodov sa nestotožnil
s právnym posúdením otázky odmietnutia nástupu na základnú vojenskú službu správnym orgánom
a na oponentúre (a vyvracaní) jednotlivých právnych záverov správneho orgánu aj s poukazom na

už vyslovený právny názor k tejto otázke v poslednom zrušujúcom rozsudku krajského súdu sp. zn.
7SaZ/3/2023, ktorý sa odvolával na predchádzajúci rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn.
2Sak/5/2021 a ak vyjadrí iný právny názor ako správny orgán vo vzťahu k tvrdenej neexistencii dôvodov
pre udelenie azylu z dôvodu odmietnutia nástupu na základnú vojenskú službu ako to učinil správny súd
(v bodoch 53 - 82 rozsudku) a ak logicky a argumentačne vyloží, prečo považoval za nesprávne závery

žalovaného a objasní, na základe akých dôvodov považoval skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ
napadnutého rozhodnutia za rozporný s administratívnym spisom, resp. nemajúci v ňom oporu.
44. Pokiaľ správny súd vyhodnotil žalobnú námietku týkajúcu sa posudzovania odmietnutia nástupu na
základnú vojenskú službu aj s poukazom na už vyslovený právny názor v rozsudku krajského súdu sp.
zn. 7SaZ/3/2023 a najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sak/5/2021 ako dôvodnú, s jeho závermi sa

kasačný súd stotožňuje a kasačnú námietku nesprávneho vyhodnotenia uvedenej žalobnej námietky
považuje za nedôvodnú.
45. Námietku sťažovateľa, že správny súd nekonkretizoval aké hmotnoprávne ustanovenie zákona o
azyle, resp. aký azylovo relevantný predpoklad žalobca spĺňa a ktoré ustanovenie zákona mal správny
orgán aplikovať, aby vec správne právne posúdil, vyhodnotil kasačný súd rovnako za nedôvodnú.

46. Úlohou správneho súdu v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu nie je dať odpoveď správnemu
orgánu na to, aké konkrétne hmotnoprávne ustanovenie zákona o azyle, resp. aký azylovo relevantný
predpoklad žiadateľ o azyl spĺňa a ktoré ustanovenie zákona o azyle mal správny orgán aplikovať, aby
vec správne právne posúdil, ale v reakcii na žalobné námietky žiadateľa o azyl má správny súd posúdiť,
čisprávnysúdrozhodolvsúladesozákonom(čisprávneprávneposúdilvec)ačižalobcanebolukrátený

na svojich právach rozhodnutím žalovaného.
47. Správnemu súdu nebolo možné v tomto ohľade vytknúť, že by takto nepostupoval. Z dôvodov jeho
rozsudku vyplýva, čo bolo predmetom súdneho prieskumu. Z bodov 45 a 47 rozsudku vyplýva, že
žalobca správnou žalobou napadol nezákonnosť rozhodnutia žalovaného iba vo výroku I. a II. a v tomto
rozsahunavrholnapadnutérozhodnutiezrušiť,pretopredmetomprieskumujenapadnutérozhodnutievo

výrokoch o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany, pričom podstatou žalobcových námietok
bolo nedôsledné rešpektovanie právneho názoru vysloveného tak v rozsudku najvyššieho správneho
súdu sp. zn. 2Sak/5/2021 ako aj v poslednom zrušujúcom rozsudku krajského súdu sp. zn. 7SaZ/3/2023
vo vzťahu k dôvodom azylu uplatneným žalobcom.
48. Potom ako správny súd (v bodoch 49 - 52 rozsudku) objasnil prečo sa stotožnil s posúdením

žalovaného, čo sa týka nerelevantnosti dôvodov žiadosti o azyl spočívajúcich v diskriminácii žalobcu
kvôli jeho kurdskému etnickému pôvodu, jeho politickým preferenciám a ateizmu, keď konštatoval, že
tieto neboli zistené v takej miere, že by mohli objektívne vyvolať obavy z prenasledovania, zostalo
kľúčovou otázkou posúdenie otázky, či žalovaný správne posúdil otázku odmietnutia nástupu žalobcu navojenskú službu z pohľadu dôvodu, ktorým žalobca odôvodňoval toto odmietnutie ako aj hrozby z toho
plynúcej, a to s poukazom na namietané nerešpektovanie právneho názoru vysloveného v rozsudku
krajského súdu sp. zn. 7SaZ/3/2023 a skoršieho právneho názoru vyjadreného v rozsudku najvyššieho

správneho súdu sp. zn. 2Sak/5/2021.
49. Správny súd v bode 53 rozsudku priliehavo pripomenul, že najvyšší správny súd v rozsudku sp.
zn. 2Sak/5/2021 konštatoval, že žalobca, ktorý nemá právnické vzdelanie, sa mohol k dôvodom svojho
strachu z prenasledovania len ťažko precíznejšie vyjadriť. Do vojenskej služby odmieta nastúpiť, pretože
v dôsledku jeho spojenia s kurdskou identitou, by mu nútenie k účasti na vojenských operáciách

spôsobovalo duševné utrpenie a psychickú traumu, ktorej intenzita by zodpovedala neľudskému a
ponižujúcemu zaobchádzaniu a teda by sa rovnala vážnemu bezpráviu. S takto vymedzeným azylovým
príbehom ako dôvodom na udelenie medzinárodnej ochrany preto správny súd dôvodne pracoval.
50. Žalovaný v kasačnej sťažnosti pritom spochybňuje hodnovernosť sťažovateľovho dôvodu pre ktorý
odmietol nastúpiť na základnú vojenskú službu a dokonca považuje tvrdenú výhradu vo svedomí
za vykonštruovanú, najmä s poukazom na to, že žalobca nepožiadal o medzinárodnú ochranu

bezprostredne po príchode na Slovensko. Za vykonštruované sťažovateľ označil aj obavy žalobcu, že
ako branec bude nasadený do prvej línie a zúčastňoval by sa tak vojnových zločinov.
51. Je určite pravdou, že sťažovateľovo omeškanie s podaním žiadosti o udelenie medzinárodnej
ochrany je faktorom, ktorý môže, ak je podporený ďalšími zistenými skutočnosťami, nasvedčovať
záveru o nedôveryhodnosti výpovede žiadateľa o azyl. Najvyšší správny súd SR sa uvedenou výhradou

žalovaného zaoberal už v rozsudku sp. zn. 2Sak/5/2021 zo dňa 31.1.2022, (ktorý sa týka žalobcu),
keď uviedol: Samotná skutočnosť, že sťažovateľ nepožiadal o udelenie azylu na území Slovenskej
republiky bezodkladne po príchode na jeho územie, (pricestoval na územie Slovenska legálne, bol mu
udelený pobyt a v rámci pobytu opustil Slovensko a požiadal o azyl v Spolkovej republike Nemecko,
odkiaľ bol vrátený), sama o sebe nepostačuje na vylúčenie z možnosti udelenia medzinárodnej ochrany,

pretože táto skutočnosť ešte nevylučuje, že žiadateľ hľadal najskôr ochranu v Slovenskej republike (kde
sa legálne zdržiaval, následne požiadal o azyle v Nemecku, odkiaľ bol vrátený), práve preto, že sa
nedá vylúčiť, že má odôvodnený strach z prenasledovania v krajine pôvodu z azylovo relevantných
dôvodov alebo že by v prípade vrátenia do tejto krajiny čelil skutočnému nebezpečenstvu vážnej ujmy
zakladajúcemu nárok na doplnkovú ochranu (právny názor).

52. Kasačný súd pripomína, že záver žalovaného o tom, že azylový príbeh žiadateľa alebo jeho časť
sú nedôveryhodné, je podmienený dôsledným preskúmaním hodnovernosti tejto výpovede, na čo by
sa mal zamerať pohovor so žiadateľom a jeho výpoveď by následne mala byť riadne vyhodnotená
podľa všeobecne uznávaných indikátorov dôveryhodnosti (vierohodnosti), ako sú v podstate zhrnuté
v článku 4 ods. 5 kvalifikačnej smernice. Medzi ne patrí najmä vnútorná a vonkajšia konzistentnosť

žiadateľovej výpovede, otázka, či je táto výpoveď dostatočne konkrétna, jej plausibilita vo svetle okrem
iného relevantných informácií o krajine pôvodu atď.
53. Taký komplexný test však žalovaný nevykonal, nedôveryhodnosť výpovede sťažovateľa ohľadom
výhrady svedomia považoval sťažovateľ v kasačnej sťažnosti za vykonštruovanú, najmä s poukazom
na to, že žalobca nepožiadal o medzinárodnú ochranu bezprostredne po príchode na Slovensko, pritom

najvyšší správny súd (ako je uvedené v bode 52 tohto rozsudku) sa k tejto otázke už vyjadril a kasačný
súd nemá dôvod na svojom postoji a názore nič meniť.
54. Ak mal žalovaný pochybnosti o hodnovernosti výpovede žalobcu o výhrade jeho svedomia pri
odmietnutí nástupu na základnú vojenskú službu, mal sa pri pohovore k žiadosti o medzinárodnú
ochranu na tieto otázky zamerať a predovšetkým ich posúdiť v spojitosti s informáciami o krajine

pôvodu. Pozornosti kasačného súdu neuniklo, že v napadnutom rozhodnutí na str. 7 v predposlednom
odseku sám žalovaný/sťažovateľ tvrdí, že nie je pochýb, že menovaný má v súvislosti s odopretím
vojenskej služby výhradu vo svedomí, a to napriek tomu, že ju oficiálne pred tureckými štátnymi orgánmi
neprezentoval a k odmietnutiu vojenskej služby prišlo konkludentným spôsobom, teda odchodom z
Turecka. Takýto spôsob v zmysle judikatúry SD EÚ na odmietnutie vojenskej služby postačuje.

55. Kasačný súd však výpoveď žiadateľa nemohol hodnotiť ako rozpornú, nekonzistentnú, naopak z
pohovorov pred žalovaným vyplynulo, že od začiatku konzistentne tvrdil, že dôvodom jeho výhrady
odopretia výkonu základnej vojenskej služby bolo, že sa ako osoba kurdského pôvodu nechce v rámci
výkonu jeho vojenskej služby podieľať na ozbrojených akciách vedených proti jeho etniku, ktoré je
zároveň porušovaním ľudských práv.

56. Správny súd pritom priliehavo poukázal na správy o krajine pôvodu, ktoré potvrdzujú, že Turecko
naďalej nerešpektuje odopretie výkonu vojenskej služby z dôvodu výhrady svedomia. Rovnako možno
súhlasiť s názorom správneho súdu, že informácie nepotvrdzujú možnosť zavedenia alternatívnej služby
a to ani vo vzťahu k možnosti vykúpenia sa z vojenskej služby.57. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že v prípade prenasledovania podľa § 2
písm. d/ bod 5 zákona o azyle (trestné stíhanie alebo trest za odmietnutie výkonu vojenskej služby v
čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, pozri

tiež čl. 9 kvalifikačnej smernice) je primeranosť sankcie, ktorá osobe hrozí v prípade odopretia alebo
vyhýbania sa vojenskej službe irelevantná. Posúdenie je preto potrebné zamerať na existenciu konfliktu
a páchanie zločinov alebo konania spadajúceho pod vylučujúce klauzuly (čl. 12 kvalifikačnej smernice).
58. Správny súd následne posúdil existenciu ozbrojeného konfliktu a objasnil, z ktorých správ čerpal
svoje závery o existencii ozbrojeného konfliktu či už priamo v Turecku (zrážky medzi armádou a PKK vo

vidieckych oblastiach východného a juhovýchodného Turecka, ktoré sa výrazne znížili, ale nevymizli),
na hraniciach so Sýriou a severovýchode Sýrie, kde operujú turecké vojenské jednotky proti sýrskym
demokratickým silám vedeným Kurdmi, ale aj v irackom Kurdistane, kde sa nachádzajú základne PKK.
59. Správny súd rovnako objasnil, z ktorých správ vychádzal pri svojom závere o tom, že pri
tureckých vojenských vpádoch do severovýchodnej Sýrie bolo prítomné porušovanie ľudských práv,
že na územiach okupovaných Tureckom, Turecko a miestne sýrske frakcie porušujú práva civilistov a

obmedzujú ich slobody a že Tureckom podporované sýrske ozbrojené opozičné skupiny v severnej Sýrii
sa dopúšťali porušovania ľudských práv, pričom ich terčom boli aj kurdskí obyvatelia a iní civilisti.
60. Svoje závery a existencii ozbrojeného konfliktu a porušovaní ľudských práv, na ktorých sa Turecko
podieľalo správny súd zazdrojoval s uvedením dátumu ich vydania, ich autora, tie sú pritom súčasťou
administratívneho spisu žalovaného, a preto ich spochybňovanie sťažovateľom nie je dôvodné.

61. Uvedené zistenia správneho súdu o existencii ozbrojeného konfliktu mimo územia Turecka a
porušovaní ľudských práv sú verifikovateľné z obsahu administratívneho spisu a kasačný súd nemá
dôvod ich spochybňovať. Pre úplnosť len rekapituluje informácie, z ktorých bolo možné záver správneho
súdu považovať za verifikovateľný a správny. Zo správy o krajine pôvodu Turecko, č. p. MU-
ODZS-2022/000309-016 zo dňa 16.12.2022 s odkazom na Správu o ľudských právach v Turecku

Ministerstva zahraničných vecí USA z 12.4.2022 vyplýva, že Tureckom podporované sýrske ozbrojené
opozičné skupiny v severnej Síri sa údajne dopúšťali porušovania ľudských práv, pričom ich terčom
boli aj kurdskí a jezidskí obyvatelia, civilisti, vrátane mimosúdnych popráv, svojvoľného zadržiavania
a násilného zmiznutia civilistov, mučenia, sexuálneho násilia, násilného vysťahovania z domovov,
rabovania... verbovania detských vojakov, rabovania a znesväcovania náboženských svätýň. Amnesty

International vo svojej výročnej správe o ľudských právach v Sýrii z 29.3.2022 uviedla, že proturecká
koalícia ozbrojených skupín pokračovala v páchaní rôznych násilností na civilistoch, prevažne sýrskych
Kurdoch v Afrínr a Ras al-Ajne. Zneužívanie zahŕňalo svojvoľné zadržiavanie, únosy, mučenie a iné zlé
zaobchádzanie. Organizácia Human Rights Watch vo svojej výročnej správe o Sýrii z 13.1.2022 uviedla,
že na územiach okupovaných Tureckom, Turecko a miestne sýrske frakcie bezprecedentne porušujú

práva civilistov a obmedzujú ich slobody.
62. Napokon Správa o ľudských právach v Turecku Ministerstva zahraničných vecí USA z 12.4.2022
potvrdzuje aj existenciu ozbrojeného konfliktu priamo na území Turecka, pretože z nej vyplýva, že vláda
pokračovala v bezpečnostných operáciách proti PKK v rôznych oblastiach na východe a juhovýchode
krajiny, v niektorých oblastiach vyhlásili „osobitné bezpečnostné zóny“ na uľahčenie operácií proti PKK.

Občasné strety medzi tureckými bezpečnostnými silami a PKK jej pobočkami v krajine pokračovali počas
celého roka a viedli k zraneniam a úmrtiam príslušníkov síl, teroristov PKK a civilistov.
63. Uvedené informácie o krajine pôvodu potvrdzujú aj závery správneho súdu o existencii konfliktov,
ktoré majú charakter ozbrojených konfliktov priamo v Turecku a spochybňujú konštatovania žalovaného
v napadnutom rozhodnutí, že dostupné informácie o krajine pôvodu nespomínajú také oblasti v Turecku,

kde by ozbrojený konflikt prebiehal.
64. Čo sa týka záverov žalovaného, ktorý vylúčil, že by branci boli nasadzovaní na hraniciach, ktoré
sú strážené žandárstvom a že žalobcovi preto nehrozí, že by sa mohol dostať do potýčiek v bojoch
na hraniciach, kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že tieto sú rozporné s obsahom
administratívneho spisu.

65. V administratívnom spise žalovaného - správe o krajine pôvodu Turecko, č. p. MU -
ODZS-2022/000309-016 zo dňa 16.12.2022 s odkazom na správu Oddelenia informácií, dokumentácie
a výskumu (DIDR) Francúzskeho úradu na ochranu utečencov v správe Turecko: Vojenská služba -
zaradenie brancov... z 12.4.2022 sa v bode 1.4 Služby v rámci žandárstva sa uvádza, že sa očakávalo,
že od júla 2019 už nebudú k žandárstvu pridelení žiadni branci. V júni 2018 malo žandárstvo 112.673

brancov. V roku 2019 sa však tento cieľ úplnej profesionalizácie žandárstva nedosiahol a nový zákon
o vojenskej službe z 25.6.2019 stanovuje, že zaradenie brancov do žandárstva sa môže predĺžiť na
vymedzené obdobie. Prezidentský dekrét vydaný v roku 2019 stanovuje predĺženie platnosti tohto
ustanovenia do roku 2024.66. Zo správy o krajine pôvodu (Turecko, č. p. MU- ODZS-2022/000309-016 zo dňa 16.12.2022 s
odkazom na správu /DIDR/OFPRA o vojenskej službe v Turecku z 12.4.2022 vyplýva, že žandárstvo,
najmä jeho komando sa pravidelne zúčastňuje na vojenských operáciách proti prokurdským partizánom

z PKK vo východných a juhovýchodných oblastiach Turecka.
67. Rovnako aj tvrdenie žalovaného, že Turecko upustilo od vysielania brancov do rizikových oblastí
má vážne trhliny. Zo správy o krajine pôvodu (Turecko, č. p. MU - ODZS - 2022/000309-016 zo dňa
16.12.2022 s odkazom na správu Ministerstva zahraničných vecí Holandska o Turecku z 18.3.2021 v
bode 8.4 Vojenská služba a etnické a náboženské menšiny) vyplýva, že branci si nemôžu vybrať, kde

budú umiestnení. Takto môžu byť napríklad odvedení Kurdi umiestnení v juhovýchodnom Turecku. Ďalší
zdroj uvádza, že kurdskí branci sú väznení a mučení, ak odmietnu nasadenie v juhovýchodnom Turecku.
Uvedená správa síce obsahuje aj informáciu o tom, že v zásade turecké ozbrojené sily využívajú v
ozbrojenom boji proti PKK len profesionálnych vojakov, pretože tí sú vybavení a vycvičení na bojovú
činnosť, informácie, ktoré nevylučujú možnosť umiestnenia brancov (Kurdov) v juhovýchodnom Turecku
však žalovaný nijako nezohľadnil a urobil rezolútny záver o tom, že Turecko upustilo od vysielania

brancov do rizikových oblastí.
68. Preto záver žalovaného, že branci nie sú nasadzovaní na hraniciach, ktoré sú strážené
žandárstvom a že žalobcovi nehrozí, že by sa mohol dostať do potýčiek v bojoch na hraniciach, je v
rozpore s informáciami o krajine pôvodu, ktorými žalovaný disponoval, pretože tie nielen potvrdzujú
možnosť zaradenia brancov do žandárstva a to, až do roku 2024, ale aj potvrdzujú nasadenie

žandárstva do vojenských operácií namierených proti prokurdským partizánom z PKK vo východných
a juhovýchodných oblastiach Turecka.
69. Pokiaľ teda správny súd uzavrel, že na území Turecka ako aj v krajinách, kde operujú ozbrojené sily
Turecka prebieha ozbrojený konflikt a dochádza ku konaniam, ktoré sú súčasťou vylučovacej klauzuly
podľa čl. 12 ods. 2 kvalifikačnej smernice, tieto závery sú aj podľa kasačného súdu udržateľné, pretože

vychádzajú z obsahu správ o krajine pôvodu, ktorými nielen správny súd, ale aj žalovaný disponoval.
70. Napriek tomu, že žalovaný si zabezpečil dostatok informácií o krajine pôvodu, tieto náležite
nevyhodnotil. Naopak v kasačnej sťažnosti správnemu súdu vyčíta, že použil pre svoje závery
neaktuálne informácie. Uvedenú námietku vyhodnotil kasačný súd za nedôvodnú, pretože je
nepochybné, že správny súd vychádzal z informácií o krajine pôvodu a správ o charaktere typu konaní,

v krajinách, kde operujú ozbrojené sily Turecka zo správ, z ktorých vychádzal samotný žalovaný.
71. Kasačný súd tak uzatvára, že správny súd na základe informácií o krajine pôvodu z ktorých
vychádzal, učinil správne závery o tom, že žalovanému sa neporadilo preukázať, že neprebieha
ozbrojený konflikt v krajine pôvodu žalobcu alebo v krajinách, kde operujú jeho ozbrojené sily. Rovnako
sa nepodarilo preukázať, že typ vojenských akcií, ktorých sa žalobca nechce zúčastniť a kde by mu

hrozilo odvedenie nie je možné považovať za výkon vojenskej služby zahŕňajúci zločiny alebo konanie
spadajúce pod čl. 12 ods. 2 kvalifikačnej smernice, (teda spáchanie zločinu proti mieru, vojnového
zločinu, zločinu proti ľudskosti, vážneho nepolitického zločinu a činov, ktoré sú v rozpore so zásadami
a cieľmi OSN) a napokon nepodarilo sa mu ani preukázať, že žalobca nebude donútený bez poznania
jeho budúceho zaradenia podieľať sa na konaní, ktoré je predmetom vylučujúcej klauzuly podľa čl. 12

ods. 2 kvalifikačnej smernice.
72. Kasačný súd pripomína, že na takúto situáciu pamätá článok 9 ods. 2 písm. e/ kvalifikačnej smernice,
podľa ktorého za prenasledovanie v zmysle odseku 1 môže byť okrem iného považované tiež: „trestné
stíhanie alebo trest za odmietnutie výkonu vojenskej služby za konfliktu, ak by výkon vojenskej služby
zahŕňal zločiny alebo konanie spadajúce do doložiek o vylúčení uvedených v článku 12 ods. 2.“ Z

podkladov zhromaždených žalovaným vyplýva, že operácie tureckej armády v krajinách, kde operujú
jehoozbrojenésily,vrátanepohraničia,ktoréspadápodkontrolužandárstvaspadajúpodtakétosituácie,
nehovoriac o pripomenutí toho, že pravdepodobnosť žalobcovho nasadenia do takýchto operácií nie je
podľa správ o krajine pôvodu vôbec vylúčená.
73. Je nepochybné, že v danom prípade dôvody odmietnutia základnej vojenskej služby žalobcu

(výhrada vo svedomí) boli založené na možnom zapojení do ozbrojeného konfliktu proti príslušníkom
etnika Kurdov, ktorého je sám príslušníkom. V kombinácii so zistením, že výkon vojenskej služby by
mohol zahŕňať aj zločiny alebo konanie spadajúce pod vylučovacie klauzuly v zmysle článku 12 ods.
2 kvalifikačnej smernice a že trestné stíhanie alebo trest za odmietnutie výkonu vojenskej služby za
konfliktu sú hroziace, pričom primeranosť sankcie, ktorá žalobcovi hrozí v prípade odopretia alebo

vyhýbania sa vojenskej služby v takomto prípade nie je relevantná, kasačný súd uzavrel, že kombinácia
uvedených charakteristík zakladá dôvodnú obavu z prenasledovania podľa § 2 písm. d/ bod 5 zákona
o azyle (čl. 9 ods. 2 písm. e/ kvalifikačnej smernice.74. Preto kasačný súd dospel k záveru, že pokiaľ správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie vo
výrokoch I. o neudelení azylu a II. o neposkytnutí doplnkovej ochrany zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, rozhodol vecne správne. V uvedenom rozsahu teda kasačný súd nezistil dôvody kasačnej

námietky a kasačnú sťažnosť zamietol.
75. Bude úlohou žalovaného v ďalšom konaní v súlade s právnym názorom kasačného súdu
zhromaždené dôkazy znovu podrobne a objektívne, v právnom rámci načrtnutom v tomto rozsudku
vyhodnotiť z hľadiska možného nároku sťažovateľa na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, ako aj
doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle.

76.Kasačnýsúdjezároveňnútenýžalovanémudôraznepripomenúťzáväznosťsvojhoprávnehonázoru
vysloveného v tomto rozsudku v zmysle § 469 SSP ako aj na skutočnosť, že prípadné nerešpektovanie
tohto záväzného názoru žalovaným v ďalšom konaní by mohlo viesť ku vzniku práva správnych súdov
vyplývajúcich z práva žiadateľa o medzinárodnú ochranu na účinný opravný prostriedok k súdu v zmysle
čl. 46 ods. 3 procedurálnej smernice v spojení s čl. 47 Listiny základných práv Európskej únie, ako
boli interpretované veľkým senátom Súdneho dvora v jeho rozsudku zo dňa 29.7.2019, Torubarov,

C-556/17, ECLI:EU:C:2019:626, priamo udeliť sťažovateľovi medzinárodnú ochranu.

VI. Zhrnutie

77. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že správny súd dospel k správnemu
záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Kasačné námietky žalovaného neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

78. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.
1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti,
trovy kasačného konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 SSP v spojení s dôvodovou správou k § 467
SSP (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
správneho súdu.

Pokiaľ sú dôvody odmietnutia základnej vojenskej služby žalobcu (výhrada vo svedomí) založené
na možnom zapojení žiadateľa o azyl (branca) do ozbrojeného konfliktu proti príslušníkom etnika
Kurdov, ktorého je sám príslušníkom, potom v kombinácii so zistením, že výkon vojenskej služby by
mohol zahŕňať aj zločiny alebo konanie spadajúce pod vylučovacie klauzuly v zmysle článku 12 ods.
2 kvalifikačnej smernice a že trestné stíhanie alebo trest za odmietnutie výkonu vojenskej služby za

konfliktu sú hroziace, pričom primeranosť sankcie, ktorá žiadateľovi hrozí v prípade odopretia alebo
vyhýbania sa vojenskej služby v takomto prípade nie je relevantná, kombinácia uvedených charakteristík
zakladá dôvodnú obavu z prenasledovania podľa § 2 písm. d/ bod 5 zákona o azyle (čl. 9 ods. 2 písm.
e/ kvalifikačnej smernice.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.