Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616215478
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6616215478.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a
sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr Martina Štubniaka, v spore žalobcov:
1/ A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., štátny občan SR,
2/ E. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., F. XXX/XX, štátny občan SR,
3/ G. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/X, E., štátny občan SR,

4/ A. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, E., štátny občan SR,
5/ A. G. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XX, E., štátny občan SR,
6/ H. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XX, E., štátny občan SR,
7/ E. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX E., štátny občan SR,
8/ A. G. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, E. I., štátny občan SR,
9/ E. A. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, K. I., štátny občan SR,
11/ E. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. X/X, E., štátny občan SR,

12/ F. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. D. XXX/X, E., štátny občan SR,
13a/ G. N., O. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. A. XXX/XX, D.
XXX/ I. P., O. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. Q. R. XXXX/X, D.,
14/ S. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. A. XXX/XX, D., štátny občan SR,
15/ A. A. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XX/XX, E., štátny občan SR,
16/ S. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, E., štátny občan SR,

17/ A. T. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. N. XXXXX/X, R. - O., štátny občan SR,
18/ A. G. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, I., štátny občan SR,
19/ E. H. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, E., štátny občan SR,
20/ S. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XX, D., štátny občan SR,
21/ T. L., narodená XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XX, R., štátny občan SR,
22/ E. I., narodený XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX/X, R. R., štátny občan SR,
23/ E. G. U., narodená. 06. 08. 1970, trvale bytom D. XX, R., štátny občan SR,

24/ G. I., narodený XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/X, B., štátny občan SR,
25/ B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/X, E., štátny občan SR,
26/ E. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, E., štátny občan SR,
žalobcovia 2/ až 9/ a 14/ až 26/ v zastúpení JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou so sídlom
Železničná č. 291, Poltár, žalobcovia 11/ a 12/ v zastúpení splnomocneným zástupcom E. C., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom E., F. XXX/XX, štátny občan SR

proti žalovaným:
1/ E. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXX/X, E., štátny občan SR, v zastúpení Advokátska
kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o. (skrátený názov AK JUDr. Eckmann, s. r. o.), so sídlom Mierové
námestie 14, 911 01 Trenčín
2/ K. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, štátny občan SR,
v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č. k. 13C/127/2016-890 zo dňa 30. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.II. Žalovaný 1/ je povinný nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom výrokom:
I. Určuje sa, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E., zapísané na Okresnom úrade
Poltár, odbore katastra na Liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „E“ katastra nehnuteľností,
parcelné číslo XXXX/X lesné pozemky o výmere 377737 m2, parcelné číslo XXXX/X lesné pozemky o
výmere 864 m2 pod B1 v podiele 7/18 a na Liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „E“ katastra

nehnuteľností, parcelné číslo 2837/3 trvalý trávny porast o výmere 44372 m2, parcelné číslo XXXX/X
trvalý trávny porast o výmere 426 m2 pod B1 v podiele 7/18 patria do dedičstva po poručiteľovi G. J.,
narodenom XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX, po ktorom bolo dedičské konanie uskutočnené Štátnym
notárstvom Lučenec pod spisovou značkou D 261/1992.

II.Žalovaní1/,2/súpovinný spoločneanerozdielnenahradiťžalobcom1/až24/trovykonaniavrozsahu
100 %, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom v
lehote troch dní po právoplatnosti tohoto uznesenia.

1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa domáhali po pripustení

zmenyžalobyurčenia, ženehnuteľnostinachádzajúcesavk.ú.E.,zapísanénaObvodnomúradePoltár,
odbor katastra na LV č. XXXX a LV č. XXXX , že nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v I. E., zapísané na
V. B. odbore katastra na LV č. XXXX ako E KN p.č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 377737 m2;p.č.
XXXX/X lesné pozemky o výmere 864 m2 pod B 1 v podiele 7/18 a na LV č. XXXX ako E KN p.č.
XXXX/X TTP o výmere 44372 m2; p.č. XXXX/X TTP o výmere 426 m2 pod B v podiele 7/18 patria

do dedičstva po poručiteľovi G. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX, po ktorom bolo dedičské
konanie uskutočnené ŠN Lučenec - D 261/1992. Pozemky boli pôvodne vedené v PKV č. 745 pod B 7
- 7/18 na ich právneho predchodcu G. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX. Žalobcovia tvrdili, že
v auguste 2016 zistili, že osvedčením o vydržaní N 446/2016, Nz 22357/2016 nadobudol žalovaný 1/
predmetné lesné pozemky, ktoré patrili do dedičstva po ich predkovi, v podiele 7/18. Žalovaný 1/ do roku

2016 nikdy lesy neužíval, on ani jeho údajní právni predchodcovia v tejto lokalite lesy nikdy nevlastnili.

1.2 Písomným podaním zo dňa 16.02.2017 žalobcovia 1/ až 10/ navrhli, aby do konania vstúpili na
strane žalobcov, ako dedičia po E. L., O. J., nar. XXXX, zomrela XX.XX.XXXX (dedičstvo prejednané
ŠN Lučenec D 258/1991).

1.3 Žalovaný 1/ namietal aktívnu legitimáciu žalobcov, uviedol, že predmetom osvedčenia o vydržaní
bolinehnuteľnostivedenánameneG.J.F.anieG.J.S..Právnipredchodcoviažalovaného1/pochádzali
z F.. Právni predchodcovia žalobcov v F. nikdy nežili, čo vyplýva i z predložených úmrtných listov, na
ktorých je uvedený trvalý pobyt E.. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že na LV č. XXXX a LV č. XXXX, k.ú. E. mal

byť zapísaný ako vlastník G. J. S., mali podať proti ROEP-u námietky. ROEP bol zapísaný rozhodnutím
č. LC/2008/00005 zo dňa 30.09.2008 - Z1188/08.

2. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedkov D. R., G. U., G. J., G. J., A. B. C.,
E. G., E. I., prečítaním úmrtných listov (č.l. XX, XX, XX, XX, 30, 235, 238, 409), rodných listov (č.l.

20, 22, 28, 29, 75, 76, 77, 78, 234, 237), Uznesenia D 261/92 (č.l. 21, 74), Uznesenia D 1433/84 (č.l.
24), Osvedčenia o dedičstve D 356/00, D/not 121/2000 (č.l. 25), Osvedčenia o dedičstve 5D/65/2012,
Dnot: 28/2012 (č.l. 26), Osvedčenia o dedičstve 15D 569/03, Dnot 159/03 (č.l. 31), Osvedčenia o
dedičstve 15D 1269/2004, Dnot 283/2004 (č.l. 32), Uznesenia o dedičstve 3D 2/2016-92, Dnot. 23/2016
(č.l. 33), predžalobnej výzvy (č.l. 38), LV č. XXXX (č.l. 39-42), LV č. XXXX (č.l. 43-46), LV č. XXXX -

čiastočný (č.l. 71), LV č. XXXX - čiastočný (č.l. 72), predžalobnej výzvy - odpovede (č.l. 73), potvrdenia
Obce E. (č.l. 79, 80), Osvedčenia o dedičstve 15D 453/2004, Dnot. 132/2004 (č.l. 81-82), Notárskej
zápisnice N 23/03, Nz 5408/03 (č.l. 83), Uznesenia D 1140/92 (č.l. 84), Osvedčenia o dedičstve D
355/00, Dnot. 147/2000 (č.l. 85), Osvedčenia o dedičstve 5 D 69/2005, Dnot. 78/2005 (č.l. 86), Výťahu
z pozostalostného konania D 258/91 (č.l. 131), Osvedčenia o dedičstve D 9/96, Dnot. 30/96 (č.l. 132),

Osvedčenia o dedičstve D 756/01, Dnot 171/01 (č.l. 133), Osvedčenia o dedičstve D 1669/00, Dnot. 447/2000 (č.l. 134), Osvedčenia o dedičstve 15D 949/2003, Dnot. 244/2003 (č.l. 135), Vyjadrenia Urbárskej
lesnej spoločnosti - pozemkového spoločenstva Málinec (č.l. 155), sobášneho listu (č.l. 236), výpisov
z matriky narodených/pokrstených (č.l. 239-242, 406), výpisu z matriky zomretých (č.l. 405, 410), PKV

č. 745 - prekladu (č.l. 247-249; 357a-357g), genealogického výskumu rodu Urda (dekrét) Štátneho
archívu v Banskej Bystrici (č.l. 265-266), Výťahu zo zápisníc pozostalostného pojednávania D.435/41
(č.l. 312-316), oznámenia Okresného úradu Lučenec, odbor pozemkový a lesný (č.l. 348), oznámenia
Štátneho archívu v Banskej Bystrici (č.l. 404).

3. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa zákonného
Článku VIII: 1840 o dedičskej postupnosti poddaných § 2, § 8, § 9, § 10, § 11,§ 12, § 14, § 509, § 510, §
511, § 512, § 526, § 527, § 528, § 529, § 530 zákona č. 141/1950 Sb. Občanský zákonník, § 460, § 461
ods. 1, 2, § 473 ods. 1, 2, § 474 ods. 1, 2, § 475 ods. 1, 2, § 475a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník.

3.1 Okresný súd dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení, že predmetné
nehnuteľnosti v podiele 7/18 patria do dedičstva po poručiteľovi G. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrel
XX.XX.XXXX, po ktorom bolo dedičské konanie uskutočnené ŠN Lučenec - D 261/1992. Žalobcovia
žalobou požadovali, aby sa rozhodlo o určení, že existuje ich dedičské právo vyplývajúce z vlastníctva
veci ich právnym predchodcom, ktoré svedčí o tom, že predmet tohto vlastníctva následne titulom

dedenia mal byť vysporiadaný v reťazi dedičských konaní. Na určení, že vec patrí do dedičstva pokiaľ sa
žalobcovia chcú domáhať prededenia „veci“ dodatočne po ich právnych predchodcoch, majú naliehavý
právny záujem z hľadiska vyvolania ďalších dedičských konaní.

3.2 K aktívnej a pasívnej vecnej legitimácii v konaní okresný súd uviedol, že aktívna vecná legitimácia

žalobcov na podanie žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva vyplýva z tvrdenia žalobcov, že sú
právnymi nástupcami pôvodného pozemno-knižného vlastníka G. J. s prímením S., nar. XX.XX.XXXX
tak, ako je zapísaný v príslušnej pozemno-knižnej vložke č. XXX pod B7, k.ú. E.. V konaní o určenie, že
vec patrí do dedičstva po právnom predchodcovi musia byť účastníkmi konania tak na strane žalobcu,
resp. žalovaného všetci do úvahy pripadajúci dedičia (nerozlučné spoločenstvo). V tomto ohľade preto

aktívna vecná legitimácia žalobcov je daná. Žalovaný v 2. rade K. I. si napriek tomu, že patrí do skupiny
osôb dedičov po označenom právnom predchodcovi G. J. S., keďže žalobu nepodal, musí vo veci
vystupovať na strane žalovanej, teda ako pasívne legitimovaný. Pasívne legitimovaným je žalovaný v
1. rade E. I., ktorý je ako vlastník v príslušnom katastri nehnuteľností zapísaný, a to na LV č. XXXX a
LV č. XXXX k.ú. E. ako vlastník podielu, o ktorom žalobcovi tvrdia, že je ich vlastníctvom, a teda, že

patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi. V konaní bolo nesporné, že žalovaný je zapísaný na
liste vlastníctva ako vlastník z dôvodu vydaného Notárskeho osvedčenia na základe tvrdenia, že osoba
G. J. S. je jeho predkom.

3.3 Keďže v konaní neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že predmetný majetok

bol predmetom závetného dedenia, okresný súd postupoval v zmysle príslušných ustanovení jednak
dedičského práva platného na Slovenku počnúc dátumom úmrtia právneho predchodcu žalobcov G. J.
až do roku 1950, keďže v tomto medziobdobí vzhľadom na historické aspekty dedenia tak v časoch
platnosti uhorského práva do roku 1918 a po tomto roku 1950 slovenské dedičské právo vychádzalo z
prameňov obyčajového uhorského práva, na Slovensku nebolo v rámci občianskeho práva kodifikované

a jeho hlavnými prameňmi boli Planum Tabulare - Zbierka rozhodnutí starej uhorskej kráľovskej kúrie
v rokoch 1723-1769, ktorú dala zozbierať E. W., túto redigovať a potvrdiť (všeobecný názov Planum
Tabulare sive Decisiones Curiales), ktorá slúži ako prameň dedičského práva vo veciach zákonnej
dedičskej postupnosti, následne Opus tripartitum iuris consuetudinarii inclyti regni Hungariae partiumque
ad nexarum (Tripartitum Istvána Werbőczyho) a najmä závery Judexkuriálnej konferencie z roku 1861,

ktorej výsledkom bolo vypracovanie „Dočasných súdnych pravidiel“.

3.4 Okresný súd sa zaoberal otázkou, či žalobcovia sú právni nástupcovia tvrdeného právneho
predchodcu G. J. S., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého 15.06.1960 a či ich právnym predchodcom náleží
dedičské právo.

3.5 Vo vzťahu k preukázaniu skutočností, či pozemno-knižný vlastník G. J. S. tak ako je zapísaný na
príslušnej pozemno-knižnej vložke PKV č. XXX, k.ú. E. je skutočne právnym predchodcom žalobcov,resp. žalovaného v 2. rade, bolo vykonané dokazovanie jednak skúmaním v príslušných matrikách
Štátneho archívu v Banskej Bystrici, z ktorých bolo zistené:

3.6 Z genealogického výskumu rodu Urda (dekrét) Štátneho archívu v Banskej Bystrici (č.l. 265-266)
je zrejmé, že:
- posledným predkom, ktorého sa podarilo identifikovať z matrík je Ján (lat. Joannes) Urda, ktorý sa
narodil pred rokom 1825 rodičom G. a F. J.. Dňa 04.02.1840 sa G. oženil s F. W., ktorým sa počas
manželstva narodili deti:

· G., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX
· E., nar. XX.XX.XXXX
· F., nar. XX.XX.XXXX
· E., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX
· E., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX
· C., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX.

- G. J., nar. XX.XX.XXXX sa ako 21-ročný oženil s 15-ročnou Q. I. dňa 24.01.1865 a narodili sa im deti:
· G., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX
· E., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX
· F., nar. XX.XX.XXXX

· G., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX
· E., nar. XX.XX.XXXX, zomrela XX.XX.XXXX.
V rodnom zázname posledného dieťaťa v roku 1885 je prvýkrát uvedené prímenie otca G. J. S.. G. J.
zomrel XX.XX.XXXX ako 54-ročný a jeho manželka Q. O. I. zomrela XX.XX.XXXX.

- G. J., nar. XX.XX.XXXX sa dňa 15.06.1896 ako 19-ročný zosobášil s 18-ročnou F. J. P. a narodili sa
im deti:
· E., nar. XX.XX.XXXX, sobáš s E. L. dňa 20./29.12.1913
· G., nar. XX.XX.XXXX, sobáš G. U. dňa 03.11.1924
· E., nar. XX.XX.XXXX, sobáš s E. J. dekrétovou dňa 28.05.1935.

Vo všetkých záznamov narodení a sobášov od roku 1897 sa objavuje pri menách vyššie menovaných
Urdovcov prímenie dekrét.

3.7 Pre rozhodnutie nie je podstatná dedičská línia po F. J., nar. XX.XX.XXXX, nakoľko predmetom
konania je určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po osobe G. J., nar. XXXX (brat F.), ktoré tento

vlastnil a boli zapísané na jeho mene v čase jeho smrti. Predchádzajúca dedičská postupnosť po ich
otcovi G. J., nar. XX.XX.XXXX preto nie je relevantnou.

3.8 K aktívnej legitimácii žalobcov po poručiteľovi G. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX (D
261/1992) ako dedičia prichádzajú do úvahy G. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX (D 1433/84)

a po ňom A. C., O. J., nar. XX.XX.XXXX (žalobkyňa v 1. rade, dcéra) a E. C., O. J., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelá XX.XX.XXXX (D 15/569/2003) a po nej G. C., nar. XX.XX.XXXX, G. C., nar. XX.XX.XXXX, S.
C., nar. XX.XX.XXXX (žalobca v 4. rade).

3.9 Po E. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX ako dedičia po ňom dcéra E. C. a po nej tri deti

A. G. C., nar. XX.XX.XXXX (žalobca v 5. rade) a H. R., O. C., nar. XX.XX.XXXX (žalobkyňa v 6. rade).

3.10 Žalobca E. J., nar. XX.XX.XXXX (žalobca v 7. rade).

3.11 Za G. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX dedičia A. G. J., nar. XX.XX.XXXX (žalobca

v 8. rade), E. A. D., O. J., nar. XX.XX.XXXX (žalobkyňa v 9. rade) a Q. J., O. X., nar. XX.XX.XXXX
(žalobkyňa v 10. rade) - nie je zrejmé po kom títo dedičia nastúpili a kto je G. J., nar. XX.XX.XXXX, keďže
chýbajú potomkovia po E., narodenej XX.XX.XXXX s manželom E. L. sobášených 20., resp. 29.12.1913
(viď č.l. 33).

3.12. Ako dedičia po E. L., O. J., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej XX.XX.XXXX, prichádzajú E. L., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX (D 1669/2000, Dnot 447/2000) a po ňom E. L., nar. XX.XX.XXXX
a F. M., O. L., nar. XX.XX.XXXX.3.13 Po N. N., O. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX (D 756/2001, Dnot 171/2001) a po nej
G. N., nar. XX.XX.XXXX, S. N., nar. XX.XX.XXXX

3.14 Po G. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX (D 9/1996, Dnot 30/1996) a po ňom A. A. L.,
nar. XX.XX.XXXX, S. L., nar. XX.XX.XXXX, A. T. A., O. L., nar. XX.XX.XXXX, A. G. L., nar. XX.XX.XXXX,
E. H. L., nar. XX.XX.XXXX, S. P., O. L., nar. XX.XX.XXXX

3.15 Po E. I., O. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX (15D 949/2003, Dnot 244/2006) a po

nej T. L., O. I., nar. XX.XX.XXXX, E. I., nar. XX.XX.XXXX, E. G. U., O. I., nar. XX.XX.XXXX, K. I., nar.
XX.XX.XXXX, G. I., nar. XX.XX.XXXX.

3.16 Po G. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, ako dedičky prichádzajú do úvahy A. C., nar.
XX.XX.XXXX, dcéra a E. C., nar. XX.XX.XXXX, dcéra (D 356/00, Dnot 121/2000).

3.17 Po nebohej E. C. ako dedičia prichádzajú do úvahy S. C., nar. XX.XX.XXXX, G. C., nar.
XX.XX.XXXX, G. C., nar. XX.XX.XXXX a A. C., O. J., nar. XX.XX.XXXX, okruh aktívne legitimovaných
žalobcov, ktorým svedčí dedičské právo po ich právnych predchodcoch je v zmysle vyššie uvedeného
daný.

3.18 Z genealogickej tabuľky (č.l. 269) v spojení s výpisom PKV č. XXX je zrejmé, že nehnuteľnosť
bola nadobúdaná rodinou Urda, a to J. G. (G. J.), J. E. (E. J.) a J. E. (E. J.) čo korešponduje dedičskej
línii genealogickej tabuľky bratov G. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, jeho brat E. J., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX a E. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX a po G. J., nar.
XX.XX.XXXX, G. J., nar. XX.XX.XXXX. Z uvedeného vyplýva, že pod B2 mohol byť v PKV zapísaný

len G. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX a po ňom pod B4 G. J., nar. XX.XX.XXXX.
Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že na základe výťahu zo zápisnice pozostalostného konania (č.l.
312) vyplýva, že pod B6, B18 v PKV XXX je zapísaný ako vlastník E. J., zomrelý XX.XX.XXXX, logicky
potom zo zápisu PKV č. XXX (preklad na č.l. 357) vyplýva, že osoba J. G. mladší pod B4 a B7 je osoba
totožná, pričom osoba pod B4 dedila po osobe pod B2.

3.19 Následne z jednotlivých rodných listov, úmrtných listov, dedičských rozhodnutí a pripojených spisov
dedičských konaní po právnych predchodcoch žalobcov vyplýva, že žalobcovia preukázali dedičskú líniu
rodovej vetvy rodiny G. J. s prímením S. až vo vzťahu k nimi tvrdenému predkovi G. J. s prímením S., nar.
XX.XX.XXXX. Dedičská línia žalobcov nebola zo strany žalovaných namietaná, žalovaný 1/ namietal len

skutočnosť, že právny predchodca žalobcov vyššie uvedený G. J. s prímením S., nar. XX.XX.XXXX nie
je tým G. J. zapísaným v PKV XXX pod B2, resp. B4. Keďže takáto rodová postupnosť bola preukázaná,
nebolo preukázané, že by predmetný majetok bol predmetom dedičstva, resp. ak aj predmetom dedenia
bol, nebolo preukázané a z príslušných listinných dôkazov nevyplýva kto by mal byť subjektom, ktorý v
minulosti tento podiel zdedil, preto je dôvodné určiť právo žalobcov predmetný dedičský podiel po ich

právnom predchodcovi zahrnúť do dedičstva a následne tento „predediť“.

3.20 Z výpisu pozemno-knižnej vložky č. XXX (č.l. 357 preklad) vyplýva, že podiel G. J. v roku 1898
zapísaný pod B2 prechádza dedením na G. J. zápisom pod B7, zápis pod B8 konštatuje, že vlastník
pod B2 a pod B4 je totožný a preto sa vymazáva vlastnícke právo J. G. mladší pod B2. Úradný preklad

pozemkovej knihy PKV 745 J. G. S. v časti B2 totožný s J. G. mladší pod B4 na základe zápisnice
spísanej 23.11.1899 v E. ako aj pripojeného úradného matričného potvrdenia, pričom z príslušného
prekladu vyplýva, že na základe uznesenia Okresného kráľovského súdu v Lučenci pod č. Ö409/2 o
odovzdaní pozostalosti vlastnícke právo k nehnuteľnosti pod parc. č. AI:1 prináleží z právneho titulu
dedičstva k dekrétu J. G. pod č. R. v prospech J. G. (vložené 01.09.1899 z čoho vyplýva, že J. G. mladší

bol dedičom J. G. staršieho pod B2 označeného ako J. G. S.).

3.21 K otázke rozporu úradného prekladu vo vzťahu k zápisu PKV č. XXX v časti B3 medzi prekladom
S. G. T. M., B. a prekladateľky H. B., okresný súd uviedol, že pokiaľ G. T. M. uvádza prímenie „starší“
a prekladateľka H. B. „boros“, súd vykonal dopyt na prekladateľa S. G. T. M. (č.l. 803-805), ktorý

strany sporu nenamietali. Prekladateľ logicky a konzistentne vysvetlil akými úvahami sa riadil nielen pri
doslovnom preklade, ale aj kontexte prekladaného textu s čím sa okresný súd stotožnil, prekladateľ
logicky správne vysvetlil nezrovnalosť v preklade medzi slovami „boros“ a „koros“.3.22 Z uznesenia bývalého Štátneho notárstva v Lučenci zo dňa 28.02.1992 pod sp. zn. D 261/92
vyplýva, že po nebohom G. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, okrem iného do dedičstva
patria nehnuteľnosti PKV XXX, k.ú. E., parc. č. XXXX/X pod B20 v 2/36-inách, ktoré nadobúdajú G.

J., nar. XX.XX.XXXX, vnuk, E. C., nar. XX.XX.XXXX, vnučka, E. J., nar. XX.XX.XXXX, vnuk, A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, pravnuk bez povinnosti vyplácať podiely E. A. I. a A. E. K., pravnučkám, ktoré si
podiely nenárokovali, G. C., nar. XX.XX.XXXX, pravnuk, G. C., nar. XX.XX.XXXX, pravnuk a S. C.,
nar. XX.XX.XXXX, pravnuk. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi sú právni nástupcovia po G. J., nar.
XX.XX.XXXX a jedná sa o osobu G. J. zapísaného v PKV XXX pod R..

3.23 Z dedičského spisu 5D/65/2012 po poručiteľovi G. J. (Dekrét) zomrelom 25.06.1963 v spojení
s výpismi LV č. XXXX, L. XXXX, k.ú. E. zo dňa 23.12.2011 obsiahnutými v tomto spise vyplýva, že
predmetom dedenia je spoluvlastnícky podiel X/XX-XXX na PKV č. XXX, k.ú. E. pod R. na mene G. J.
(Dekrét, mladší). Predmetom dedičského uznesenia v časti aktíva po G. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý
XX.XX.XXXX (syn G. J., nar. XX.XX.XXXX), pod bodmi 22, 23 na LV č. XXXX Q. L. XXXX pod R.

v podiely X/XX-XXX na poručiteľa EKN parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty, EKN parc. č. XXXX/
X ako dedičia v dedičskej následnosti po neb. E. C., O. J. (pod D 356/00) prichádzajú úvahy dedičia
S. C., nar. XX.XX.XXXX, G. C., nar. XX.XX.XXXX, po nebohom G. C., nar. XX.XX.XXXX a zomrelom
XX.XX.XXXX dedičia G. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX (2D/330/2019) a A. C., O. C.,
nar. XX.XX.XXXX (žalobcovia).

3.24 Z hľadiska predmetu sporu bolo potrebné vyriešiť otázku kto sú osoby G. J. zapísané v PKV
č. 745 pod B2 a následne B4 (B7). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia sa domáhajú určenie,
že predmetné nehnuteľnosti zapísané na meno osoby G. J. patria do dedičstva, a že žalobcovia ako
aktívne legitimovaní sú osobami dedičov v nimi preukazovanej dedičskej postupnosti, a teda predmetné

nehnuteľnosti majú byť prejednané v rámci dedičského konania po ich právnom predchodcovi G. J..
Z predložených listín je zrejmé, že pôvodným vlastníkom nehnuteľností pod B2 vo vložke č. 745 bol
G. J. s manželkou Q. I. a následne ich nástupca G. J., nar. v XXXX a zomrelý v roku XXXX. Naproti
tomu G. J., od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo žalovaný 1/, tento sa narodil v roku 1881, a
teda nehnuteľnosti zapísané v PKV č. XXX nemohol nadobúdať, keďže bol ešte maloletý v rokoch 1887,

resp. 1888. Pokiaľ opakovane zástupca žalovaného poukazuje, že tým G. J. nebol G. J. narodený v roku
1881, ale ešte jeho otec, tento sa však volal Matej (Matyás), a preto nemohlo byť dedenie v línii z G.
na G., muselo by byť dedenie z E. na G., čo z PKV č. XXX nevyplýva. Z uvedeného preto vzhľadom na
listinné dôkazy, a to výpisy pozemnoknižnej vložky, dedičské rozhodnutia, správy z príslušného Štátneho
archívu mal okresný súd za to, že osoba G. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá XX.XX.XXXX je osobou,

ktorá je právnym predchodcom žalobcov a uvedené nehnuteľnosti pôvodne zapísané v PKV č. XXX pod
zápismi B2, B4, následne B7 patria do dedičstva po tejto osobe a teda majú byť prejednané.

4. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobcovia 1/-24/
boli v konaní úspešní, okresný súd im preto priznal právo na náhradu trov konania od žalovaných 1/,

2/ v celosti.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 1/ v súlade s § 355 ods. 1 CSP,
v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, nie je odôvodnené. Navrhol rozhodnúť tak, že súd žalobu
zamietne.

5.1 Odvolateľ namietal, že rozhodnutie je arbitrárne, súd prvej inštancie sa v rozpore s rozhodnutím
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/122/2019-783 zo dňa 02. 12. 2020 nevysporiadal so

zjavným rozporom v preklade pozemkovoknižnej vložky XXX z maďarského jazyka do slovenského
jazyka prekladateľa S. G. T. M., B. zo dňa 26. 04. 2018 a prekladu H. B. zo dňa 25. 02. 2018 na
strane druhej, čo mu odvolací súd uložil v zrušujúcom rozhodnutí. Súd prvej inštancie oslovil len
jedného z dotknutých prekladateľov za účelom podania stanoviska, bez zdôvodnenia, čím došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. S. G. T. M., B. vo svojom vyjadrení zo dňa 09. 02.

2021 len zhodnotil jeho pohľad na vec, vysvetlil jeho myšlienkové pochody, poskytol svoj názor na
spornú otázku, zároveň uviedol, že jeho úlohou nie je vyjadrovať sa k prekladu prekladateľky H. B.
zo dňa 25. 02. 2018 a preto sa k tomu ani nevyjadril. Vyjadrenie G. T. M. B., zo dňa 25. 02. 2021 je
naviac založené výlučne na jeho subjektívnych tvrdeniach a modifikáciách bez akéhokoľvek odbornéhopodkladu alebo konkrétnych listín, nie je ani osobou zapísanou ako znalec v odbore písmoznalectvo, či v
odbore historické písomností, preto k jeho vyjadreniu k otázke preskúmania rukopisu nemožno prikladať
akúkoľvek váhu náležitého odborného vyjadrenia v potrebnej miere odbornosti. Skúmanie rukopisu,

tak ako sa o to pokúsil S. G. T. M., B., nemožno pokladať za úkon prekladateľskej činnosti v zmysle
zákona číslo 382/2004 Z. z.. Dôkazné bremeno na odstránenie príslušných rozporov zaťažovalo výlučne
žalobcov, ktorí boli v tomto smere pasívny, a teda neuniesli dôkazné rameno.

5.2 Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s tým, že v rámci tzv. ROEP-u boli získavané informácie

šetrením v príslušnej obci a v konečnom dôsledku na listoch vlastníctva číslo 1850 a číslo XXXX pre
katastrálne územie E. bol zapísaný v spoluvlastníckom podiele 7/18 G. J., ktorý žil v osade Hámor. Teda
osoba, ktorá je právnym predchodcom žalovaného 1/, keďže len jeho právni predchodcovia pochádzali
z osady Hámor, ktorá skutočnosť bola v konaní jednoznačne preukázaná.

5.3 Odvolateľ namietal, že v pozemkovoknižnej vložke číslo XXX, katastrálne územie E. pri

spoluvlastníckom podiele, ktorý je predmetom sporu, nemal G. J. zapísané prímenie „S.“, ktoré by
slúžilo ako identifikačný znak právneho predchodcu žalovaných 1/ - 24/. Naproti tomu z tej istej
pozemkovoknižnej vložky číslo XXX vyplýva, že pod „B20“ bol ako spoluvlastník zapísaný G. J. S.,
po ktorom právnom predchodcovi žalobcovia 1/ až 24/ dedili, respektíve ich právni predchodcovia. Je
nepochybné,ževprípade,akbyžalobcovia1/až24/,respektíveichprávnipredchodcovia,maliskutočne

dediť aj po spoluvlastníkovi G. J. zapísanom v pozemkovej vložke číslo XXX bez prímenia, bola by takáto
požiadavka, respektíve námietka vznesená v rámci predchádzajúcich dedičských konaní po jednotlivých
právnych predchodcoch dotknutých žalobcov 1/ - 24/.

5.4 Tiež namietal, že žalobcovia tvrdili, že v prípade nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva

č. XXXX Q. L. XXXX pre katastrálne územie E., sa má jednať o ich rodinný majetok vo vlastníctve
bratrancov a sesterníc v rôznom stupni pokolenia, tak na jednom z listov vlastníctva je ako spoluvlastník
zapísaný aj W. I. v podiele 1/6. V súvislosti s týmto poukázal odvolateľ na nehodnovernosť tvrdení
žalobcov a snahy žalobcov predstierať že by aj v prípade sporného spoluvlastníckeho majetku mohlo a
malo sa jednať len o súčasť ich rodinného majetku.

5.5 Odvolateľ poukázal na to, že žalobcovia a ich právni predchodcovia dlhé časové obdobie
rešpektovali riadne zapísané vlastnícke právo žalovaného 1/ v katastri nehnuteľností, keď títo ani v
rámci tzv. ROEP-u nepodali žiadnu námietku. Žalobca 15/ v postavení starostu obce E. vydal potvrdenie,
že uvedená obec nemá žiadne výhrady k vzniku vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam

žalovaným 1/ vydržaním, nerobil tak kroky na ochranu jeho spoluvlastníckeho práva. Splnomocnená
zástupkyňa žalobcov v 11/ a 12/ rade poskytla žalovanému 1/ pre účely vydania osvedčenia o vydržaní
vlastníckeho práva čestné vyhlásenie a vzhľadom na rozsah vyhlásenia v počte 8 strán nemôže byť
absolútne dôvodná obrana žalobcov, podľa ktorej sa mala ich splnomocnená zástupkyňa domnievať, že
vydáva potvrdenie len vo vzťahu k dvom malým parcelám.

5.6 Odvolateľ namietal, že pokiaľ ide o rozsiahlu výpoveď svedka E. I. ku skutočnostiam, ktoré z jeho
svedeckej výpovede vyplynuli, súd prvej inštancie nezaujal žiadne stanovisko, pričom splnomocnená
zástupkyňa žalobcov 11/ a 12/ výslovne uviedla, že k obsahu jeho výpovede nemá výhrady.

5.7 Namietal, že zo strany Slovenského pozemkového fondu proces vydržania vlastníckeho práva
žalovaným 1/ nebol spochybnený napriek dožiadaniu.

5.8 Poukázal na arbitrárnosť rozhodnutia a jeho nezákonnosť, keď v bode 134. odôvodnenia súd
uvádza, že bola preukázaná dedičská línia rodovej vetvy rodiny G. J. s prímením S. až vo vzťahu

k žalobcom, rodnými listami, úmrtnými listami a dedičskými rozhodnutiami, avšak nie je uvedené, z
ktorých konkrétnych rodných listov, úmrtných listov a dedičských rozhodnutí spravil súd takýto záver.

6. K odvolaniu žalovaného 1/ právna zástupkyňa žalobcov v 2. – 9., 14. až 26. rade JUDr. Bronislava
Garajová uviedla, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

6.1 Žalobcovia poukázali na to, že pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného 1/ v tom, že súd sa
neriadil pokynom odvolacieho súdu a neodstránil rozpor prekladateľa S. G. T. M. a H. B. súd doplnil
dokazovanie, vyžiadal doplnenie prekladu od prekladateľa. S. G. T. M., doplnil úradný preklad o ďalšiepodrobnejšie vysvetlenie. Súd potom vychádzal z prekladu S. G. T. M., ktorý nenamietala ani jedna zo
strán sporu.

6.2 Pokiaľ odvolateľ poukazoval na to, že zhotoviteľ ROEP-u získaval informácie šetrením v
príslušnej obci, tak z potvrdenia OÚ Lučenec - odboru pozemkového vyplynulo, že zhotoviteľ registra
nedisponoval žiadnymi dôkazmi, či už listinnými alebo svedeckými výpoveďami, ktoré by ho oprávňovali
na zápis prímenia alebo bydliska Hámor vlastníkovi sporných nehnuteľností. Pokiaľ zhotoviteľ registra
ROEP-u bez akýchkoľvek podkladov a dôkazov pripojil k menu vlastníka označenie F., ktoré však v

pozemkovoknižnej vložke nebolo uvedené, neznamená to, že tým vzniklo vlastnícke právo G. J. s
bydliskom v obci F.. Takúto právomoc register obnovenej evidencie nemá.

6.3 Knámietkeodvolateľa,žesažalobcovianedomáhaliprejednaniamajetku,poukázalinaspoločenskú
situáciu, atmosféru socializácie, združstevňovania, pretrhnutie väzby dedičov do roku 1989, ich veľký
počet,liknavosťdedičovaspoliehaniesanato,žededičskékonanievybavíniektoiný.Zároveňpoukázali

na to, že žalovaný 1/, pokiaľ by išlo o obnovenie dedičského konania bolo by to pre neho jednoduchšie,
nakoľko sa považuje za univerzálneho a jediného dediča G. J. z F., čo však bolo v konaní vyvrátené.

6.4 K námietka odvolateľa, že jedným zo spoluvlastníkov nehnuteľností je W. I. v podiele 1/6 žalobcovia
uviedli, že nie je dôvodná, v pozemkovoknižnej vložke XXX pod B15 bolo vlastnícke právo W. I.

vymazané, na základe dohody medzi spoluvlastníkmi došlo k oddeleniu pozemku, ktorého výlučným
vlastníkom sa stal W. I.. Oddelený pozemok bol na základe dohody zapísaný už len v prospech W. I.
do PKV číslo 1334.

6.5 Pokiaľ odvolateľ namietal, že žalobcovia dlhý čas rešpektovali riadne zapísané vlastnícke právo

žalovaného 1/ v katastri nehnuteľností a v rámci ROEP-u nepodali námietky, poukázali na to, že notárska
zápisnica, od ktorej odvodzuje žalovaný 1/ svoje právo, bola spísaná dňa 22. 06. 2016 a 16. 08. 2016
oslovili žalovaného s predžalobnou výzvou a následne podali žalobu o určenie vlastníckeho práva.

6.6 Aj odvolaciu námietku žalovaného 1/, že starosta obce E. vydal potvrdenie, že obec nemá výhrady

k vzniku vlastníckeho práva žalovaného považovali žalobcovia za nie relevantnú, starosta obce sa
vyjadril len za oprávnené záujmy obce, ktoré vydaním osvedčenia dotknuté neboli, vydržaním žalovaný
nezískal obecný majetok. Pokiaľ E. C. poskytla žalovanému čestné prehlásenie, tak z obsahu jej
vyjadrenia vyplýva, že ju kontaktovala G. T. E., spoliehala sa na G. E., akonáhle však čestné prehlásenie
podpísala, kontaktoval ju pán A. B. C., svedok a syn žalobkyne 1/ a na jeho popud požiadala G. E., aby

jej podpis nebrala do úvahy, čo táto odmietla. Naviac pokiaľ ide o osvedčenie notárskou zápisnicou,
bol podpis E. C. irelevantný, pretože prílohou osvedčenia o vydržaní malo byť vyjadrenie osôb, ktorým
posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo, alebo ich právnych predchodcov.
E. C. v čase vydania osvedčenia nebola právnou nástupkyňou nebohého poručiteľa G. J. S.. Týmto
mohol byť jedine jej vtedy žijúci manžel a jeho rodinní príslušníci, ako potomkovia G. J. S..

6.7 Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd nezaujal žiadne stanovisko k výpovedi E. I. staršieho, z výpovede
svedka E. I. staršieho nevyplynulo nič podstatné z hľadiska riešenia meritórnej otázky.

6.8 Námietku odvolateľa, že odôvodnenie rozhodnutia je nekonkrétne vo vzťahu k rodným listom,

úmrtným listom a dedičským rozhodnutiam, tiež žalobcovia považovali za nedôvodnú. Súd oboznámil
s obsahom spisu sporové strany, pričom ani jedna zo strán oboznámenie nenamietala. Genealogický
prieskum rodiny žalobcov bol vyhotovený Krajským štátnym archívom v Banskej Bystrici a preukázal
odlišnosť predkov žalobcov a žalovaného.

7. Iné vyjadrenia v odvolacom konaní neboli podané.

8. Krajský súd, ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 Civilného sporového poriadku,
preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa § 379 Civilného sporového poriadku, z dôvodov vymedzených
v odvolaní podľa § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku a mimo nich podľa § 380 ods. 2

Civilného sporového poriadku v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) Civilného sporového poriadku z dôvodu,
že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie anariadenie pojednávania pred odvolacím súdom nevyžadoval dôležitý verejný záujem a napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.

9. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

10. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd
viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní
fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nie len rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti

odvolacieho súdu, preto odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu
viazanosti odvolania a jeho dôvodmi.

11. Odvolanie žalovaného 1 nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu
rozhodnutia.

12. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré
by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť
zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné
podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol správne rozobral v odôvodnení
rozsudku.

13. Predmetom konanie je určenie, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E.,
zapísané na Okresnom úrade B., odbore katastra na Liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra
„E“ katastra nehnuteľností, parcelné číslo XXXX/X lesné pozemky o výmere 377737 m2, parcelné číslo
XXXX/X lesné pozemky o výmere 864 m2 pod B1 v podiele 7/18 a na Liste vlastníctva číslo XXXX

ako parcela registra „E“ katastra nehnuteľností, parcelné číslo XXXX/X trvalý trávny porast o výmere
44372 m2, parcelné číslo XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 426 m2 pod B1 v podiele 7/18 patria do
dedičstva po poručiteľovi G. J., narodenom 11.01.1877, zomrelom 15.06.1960.

14. Z hľadiska predmetu sporu súd prvej inštancie správne riešil otázku, či osoba G. J. zapísaného

v PKV č. XXX pod B2 a následne B4 (B7), je právny predchodca žalobcov a dospel na základe
vykonaného dokazovania k správnemu skutkovému záveru, že osoba na, ktorú bol v PKV zapísaný
podiel na spornej nehnuteľnosti bol právny predchodca žalobcov a žalovaného 2/ t.j. G. J. nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie uviedol ako dospel k tomuto záveru v bodoch
118. až 127, 133, 134. Súd prvej inštancie vychádzal z genealogickej tabuľky (č.l. 269) a následne

z rodných listov, úmrtných listov, dedičských rozhodnutí. Pokiaľ ide o ďalšie nástupníctvo po žalobcoch,
ktorí v priebehu konania zomreli, súd ich pripustil do konania ako právnych nástupcov na základe
rozhodnutí v dedičských konaniach, jednotlivými procesnými uzneseniami ( z ktorých vyplýva dedičská
postupnosť).

15. V súdnom konaní dedičská línia žalobcov nebola zo strany žalovaných namietaná, žalovaný 1/
namietal len skutočnosť, že právny predchodca žalobcov G. J. s prímením S., nar. XX.XX.XXXX nie
je tým G. J. zapísaným v PKV XXX pod B2, resp. B4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnemu záveru, že rodová postupnosť (na strane žalobcov) bola preukázaná a
nebolo preukázané, že by predmetný majetok bol predmetom dedičstva, resp. ak aj predmetom dedenia

bol, nebolo preukázané a z príslušných listinných dôkazov nevyplýva kto by mal byť subjektom, ktorý
v minulosti tento podiel zdedil, preto určil, že predmetný podiel na nehnuteľnostiach patrí do dedičstva
po ručiteľovi G. J. nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX.

16. Súd prvej inštancie pre úplnosť v bodoch 139, 140, 141 vzhľadom na tvrdenia žalovaného 1/

o nadobudnutí predmetných nehnuteľností jeho právnymi predchodcami preskúmal listinné dôkazy a
dospel k záveru, že právny predchodca žalovaného 1/ nie je G. J. zapísaný v pôvodnej PKV č. XXX
pod B2.

17. Námietka odvolateľa, že súd prvej inštancie sa v rozpore s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. 13Co/122/2019-783 zo dňa 02. 12. 2020 nevysporiadal so zjavným rozporom v preklade
pozemkovoknižnej vložky XXX z maďarského jazyka do slovenského jazyka prekladateľa S. G. T. M.,
B. zo dňa 26. 04. 2018 a prekladu H. B. zo dňa 25. 02. 2018 na strane druhej, čo mu odvolací súd
uložil v zrušujúcom rozhodnutí, nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Odvolateľ namietal, žeprekladateľ nie je ani osobou zapísanou ako znalec v odbore písmoznalectvo, či v odbore historické
písomností, preto jeho vyjadrenie k otázke preskúmania rukopisu nemožno prikladať akúkoľvek váhu
náležitého odborného vyjadrenia v potrebnej miere odbornosti. Skúmanie rukopisu, tak ako sa o to

pokúsil S. G. T. M., B., nemožno pokladať za úkon prekladateľskej činnosti v zmysle zákona číslo
382/2004 Z. z.., pričom dôkazné bremeno na odstránenie príslušných rozporov zaťažovalo výlučne
žalobcov, ktorí boli v tomto smere pasívny, a teda neuniesli dôkazné rameno.

17.1 Odvolací súd udáva, že uvedená námietka odvolateľa nie je dôvodná, súd prvej inštancie vykonal

dopyt na prekladateľa S. G. T. M. za účelom odstránenia rozporu úradného prekladu vo vzťahu k
zápisu PKV č. XXX v časti B3 medzi prekladom S. G. T. M., B. a prekladateľky H. B., pokiaľ G. T. M.
uvádza prímenie „starší“ a prekladateľka H. B. „R.“. Prekladateľ logicky a konzistentne vysvetlil akými
úvahami sa riadil nielen pri doslovnom preklade, ale aj kontexte prekladaného textu, doplnil úradný
preklad o ďalšie podrobnejšie vysvetlenie, s čím sa okresný súd stotožnil a vychádzal z prekladu S.
G. T. M.. Prekladateľ uvádza vo svojom vyjadrení k prekladu č. 3/2018 zo dňa 26.04.2018, že: „Pod

bodom B3 pozemnoknižnej vložky č. XXX, že za jasne čitateľným menom J. G. je dopísané slovo,
ktoré je možné čítať aj ako „R.“. Výraz „boros“ má v maďarskom jazyku význam súvisiaci s vínom
„vínny“. Uvedené v kontexte s menom a priezviskom osoby nedáva zmysel, lebo keby šlo o vinára,
prídomkom, ktorý sa tu žiada použiť by bolo slovo „bortermelő“. O prímenie nemôže ísť, lebo by to
pisár listiny musel napísať pred menom v tvare „R. J. G.“ a nie tak ako je to v listine uvedené „J. G.

R.“. Navyše s malým počiatočným písmenom. V Maďarsku sa to dodnes robí takto“. Okresný súd
dospel k správnemu záveru, že prekladateľ logicky správne vysvetlil nezrovnalosť v preklade medzi
slovami „R.“ a „I.“, nakoľko použitie slova „I.“ v kontexte PKV č. XXX dáva logické vysvetlenie aj
vzhľadom na postavenie osôb, ktorých sa zápis týka. Súd prvej inštancie uvedené posudzoval v bode
138. odôvodnenia rozhodnutia. Odvolateľ v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietal preklad a ani

v odvolacom konaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by správnosť prekladu spochybňovali. Prekladateľ
nie je tak ako uviedol odvolateľ znalec v odbore písmoznalectvo, jeho preklad však vychádza z kontextu
danej listiny a spôsobu zapisovania zápisov do PKV.

18. Vecnú nesprávnosť rozhodnutia nespôsobuje námietka odvolateľa, že súd prvej inštancie sa vôbec

nevysporiadal s tým, že v rámci tzv. ROEP-u boli získavané informácie šetrením v príslušnej obci a v
konečnomdôsledkunalistochvlastníctvačísloXXXXQ.L.XXXXprekatastrálneúzemieE.bolzapísaný
spoluvlastnícky podiel 7/18 na G. J., ktorý žil v osade F. – t.j. osoba, ktorá je právnym predchodcom
žalovaného 1/, keďže len jeho právni predchodcovia pochádzali z osady Hámor, ktorá skutočnosť bola
v konaní jednoznačne preukázaná.

18.1 Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že okresný súd v konaní na základe vykonaného
dokazovania a z neho zisteného skutkového stavu posudzoval vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam, či toto právo patrilo G. J., narodenom XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX,
či nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi G. J., narodenom XX.XX.XXXX, zomrelom

XX.XX.XXXX., ktorému svedčí posledný pozemkoknižný zápis a či ide o právneho predchodcu žalobcov.

18.2 Pokiaľ ide o zákona č. 180/1995 Z. z. v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych
vzťahov k nim (ďalej len "konanie"), účelom zákona je zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych
vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej

len "register"). Predmetom konania podľa daného zákona sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi
vzťahmi alebo držbou (§ 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľnostíaozápisevlastníckychainýchprávknehnuteľnostiamvzneníneskoršíchpredpisov,ďalej
len katastrálny zákon), ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov
v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (§ 8 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 78 ods.

1 katastrálneho zákona) (ďalej len "pozemok"), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Podľa § 4
ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z. z..

18.3 Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z. z. podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú
z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými

osobami, z katastrálneho operátu, 3/ štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z
výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci.18.4 Schválením ROEP-u vlastnícke právo nevzniká, a teda jeho zápis sám o sebe nie je prekážkou
na to, aby v súdnom konaní bolo zistené vlastníctvo inej osoby. Odvolateľ tvrdil, že na listoch vlastníctva
číslo XXXX Q. L. XXXX pre katastrálne územie E. bol zapísaný v spoluvlastníckom podiele 7/18

k predmetným nehnuteľnostiam G. J., ktorý žil v osade F. – t.j. osoba, ktorá je právnym predchodcom
žalovaného 1/, keďže len jeho právni predchodcovia pochádzali z osady F., ktorá skutočnosť podľa
odvolateľa bola v konaní jednoznačne preukázaná. Odvolací súd udáva, že pokiaľ zhotoviteľ registra
ROEP-u pripojil k menu vlastníka označenie F., ktoré však v pozemkovoknižnej vložke nebolo uvedené
a nevyplýva to ani zo súdom zisteného skutkového stavu neznamená to, že tým vzniklo vlastnícke právo

G. J. s bydliskom v F. .

19. Vzhľadom na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav, vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie nespôsobuje námietka odvolateľa, že starostu obce Malatinec p. L. vydal potvrdenie,
že uvedená obec nemá žiadne výhrady k vzniku vlastníckeho práva žalovaného 1/ k dotknutým
nehnuteľnostiamani,že splnomocnenázástupkyňažalobcovv11/a12/radeE.C.poskytlažalovanému

1/ pre účely vydania osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva čestné vyhlásenie. Pokiaľ ide o p. L.,
tento sa vyjadroval len vo vzťahu k majetku obce a E. C. v čase vydania osvedčenia, nebola právnou
nástupkyňou nebohého poručiteľa G. J. S., právnou nástupkyňou sa stala až po smrti svojho manžela
vpriebehukonania,uvedenénespôsobujevecnúnesprávnosťrozhodnutia,nepreukazujeanivlastníctvo
žalovaného 1/.

20. Pokiaľ odvolateľ poukázal na to, že žalobcovia a ich právni predchodcovia dlhé časové obdobie
rešpektovali riadne zapísané vlastnícke právo žalovaného 1/ v katastri nehnuteľností, a v rámci tzv.
ROEP-u nepodali žiadnu námietku, odvolací súd udáva, že žalobcovia podali žalobu na súd 09.12.2016.
Žalovaný 1/ bol na LV zapísaný ako vlastník nie na základe ROEP-u ale na základe osvedčenia o

vydržaní z roku 2016 (č. N 446/2016 Nz 22357/2016 z 22.06.2016 – Z 847/2016 – 949/2016), pokiaľ
v rámci tzv. ROEP-u nepodali žalobcovia žiadnu námietku, vzhľadom na už vyššie uvedený účel zákona
č. 180/1995 Z. z. zistený skutkový stav a časové súvislosti uvedená námietka nespôsobuje vecnú
nesprávnosť rozhodnutia.

21. Odvolateľ ďalej v odvolaní namietal, že v pozemkovoknižnej vložke číslo XXX, katastrálne územie
E. pri spoluvlastníckom podiele, ktorý je predmetom sporu, nemal G. J. zapísané prímenie „S.“, ktoré
by slúžilo ako identifikačný znak právneho predchodcu žalovaných 1/ - 24/, naproti tomu z tej istej
pozemkovoknižnej vložky číslo XXX vyplýva, že pod „B20“ bol ako spoluvlastník zapísaný G. J. S.,
po ktorom právnom predchodcovi žalobcovia 1/ až 24/ dedili, respektíve ich právni predchodcovia, je

nepochybné,ževprípade,akbyžalobcovia1/až24/,respektíveichprávnipredchodcovia,maliskutočne
dediť aj po spoluvlastníkovi G. J. zapísanom v pozemkovej vložke číslo XXX bez prímenia, bola by
takáto požiadavka, respektíve námietka, vznesená v rámci predchádzajúcich dedičských konaní po
jednotlivých právnych predchodcoch dotknutých žalobcov 1/ - 24/.

21.1 Odvolací súd k uvedenej námietke udáva, že skutočnosť, že dedičia nevzniesli námietky
v dedičských konaniach sama o sebe nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Z bodu 119
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd zistil z genealogického výskumu rodu
Urda (Dekrét) Štátneho archívu v Banskej Bystrici, že z PKV XXX (číslo listu 265 až 266) v rodnom
zázname posledného dieťaťa právneho predchodcu G. J. nar. XX. XX. XXXX v roku 1855 je prvýkrát

uvedené prímenie otca G. J. S.. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že vo všetkých záznamoch narodení a
sobášov od roku 1897 sa objavuje pri menách v danej veci J. prímenie S..

22. K námietke odvolateľa, že žalobcovia tvrdili, že v prípade nehnuteľností zapísaných na listoch
vlastníctva č. XXXX Q. L. XXXX pre katastrálne územie E., sa má jednať o ich rodinný majetok vo

vlastníctve bratrancov a sesterníc v rôznom stupni pokolenia, avšak na jednom z listov vlastníctva
je ako spoluvlastník zapísaný aj W. I. v podiele 1/6. V súvislosti s čím odvolateľ
poukázal na nehodnovernosť tvrdení žalobcov a snahy žalobcov predstierať že by aj v prípade sporného
spoluvlastníckeho majetku mohlo a malo sa jednať len o súčasť ich rodinného majetku, odvolací súd
udáva, že uvedené tvrdenie vzhľadom na zistený skutkový stav je bez právneho významu. Ako vyplýva

z pozemkovoknižnej vložke XXX pod B15 bolo vlastnícke právo W. I. vymazané, na základe dohody
medzispoluvlastníkmidošlokoddeleniupozemku,ktoréhovýlučnýmvlastníkomsastalW.I..Predmetná
nehnuteľnosť nebola predmetom konania.23. Pokiaľ odvolateľ namietal, že okresný súd nezaujal žiadne stanovisko k výpovedi svedka E.
I. staršieho, ku skutočnostiam, ktoré z jeho svedeckej výpovede vyplynuli, pričom splnomocnená
zástupkyňa žalobcov 11/ a 12/ výslovne uviedla, že k obsahu jeho výpovede nemá výhrady, odvolací

súd udáva, že súd prvej inštancie v bode 90. odôvodnenia rozhodnutia zhrnul skutočnosti uvedené
svedkom, zisti, že svedok sa „K otázke kto dedil po predmetnom G. J., k tomuto vyjadriť
nevedel. Svedok uviedol, že predmetom osvedčenia vlastníckeho práva bol majetok po jeho právnom
predchodcovi, ktorého označil ako G. J. F.“. Z výpovede svedka teda pre okresný súd nevyplynulo nič
podstatné z hľadiska riešenia meritórnej otázky. Odvolateľ v odvolaní ani neuviedol aké skutočnosti mal

súd prvej inštancie výpoveďou svedka zistiť, čo preukazuje svedecká výpoveď E. I. staršieho v súvislosti
s nesprávnosťou rozhodnutia súdu prvej inštancie.

24. Odvolateľ tiež v odvolaní tvrdil, že splnomocnená zástupkyňa žalobcov 11/ a 12/ uviedla, že k
obsahu výpovede svedka E. I. staršieho nemá výhrady. Z obsahu jej prednesu odvolací súd zistil, že sa
vyjadrovala k výpovedi svedka len v súvislosti s osvedčením, ktoré podpísala k vydržaniu, uviedla, že ho

nečítala a uviedla k PKV č. XXX, že K. H. mal majetok cca 5 km od majetku, ktorý je predmetom sporu,
úplne dole pri ceste pár m2 , teda uvedené nemá vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie.

25. Odvolacia námietka odvolateľa poukazujúca na nekonkrétnosť odôvodnenia rozsudku vo vzťahu
k rodným listom, úmrtným listom a dedičským rozhodnutiam, nie je dôvodná. Odvolací súd udáva, že

okresný súd oboznámil strany sporu s obsahom listinných dôkazov, podstatné uviedol v odôvodnení
rozhodnutia (bod 33 – 66 a 74 – 79, 80 – 83), okresný súd pri zisťovaní právneho nástupníctva vychádzal
tiež z Genealogického prieskumu rodiny žalobcov, ktorý bol vyhotovený Krajským štátnym archívom v
Banskej Bystrici, sporové strany listinné dôkazy nenamietali.

26. Odvolateľ v odvolaní namietal, že zo strany Slovenského pozemkového fondu proces vydržania
vlastníckeho práva žalovaným 1/ nebol spochybnený napriek dožiadaniu. Uvedená námietka bez
ďalšieho vzhľadom na zistený skutkový stav nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia.

27. Podanéodvolaniežalovaným1/,nímuvedenédôvodynesprávnostirozhodnutiasúduprvejinštancie

neboli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia okresného súdu.

28. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu viazanosti rozsahom
a dôvodmi odvolania postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie
v celom rozsahu, vrátane rozhodnutia o trovách konania, keď súd prvej inštancie na vec aplikoval

príslušné ustanovenia zákona a tieto aj správne vyložil.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP, v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom, ktorí boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní, priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 1/, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný v

rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.