Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923202266
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6923202266.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a

sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra SR,
Pribinova2,81272Bratislava,IČO:00151866protižalovanému:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,štátnyobčan
SR, bytom XXX XX C. D. XX, zast. advokátom Mgr. Petrom Sitarčíkom so sídlom v Lučenci, Jókaiho 1,
o zaplatenie 1 527,94 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
č. k. 6C/55/2023-84 zo dňa 05. 03. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol (prvý výrok). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v plnej výške 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu
o určení výšky náhrady trov konania (druhý výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žiadal zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 1 527,94 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody na zdraví ich zamestnanca

ppráp. B. E., policajta, pričom poškodenie zdravia tohto policajta a to pomliaždenie lakťa a iného
povrchového poranenia predlaktia si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dočasnou práceneschopnosťou
policajta. K poškodeniu zdravia policajta došlo dňa 25. 05. 2022 počas hliadkovej služby PZ. Hliadka
spozorovala osobné motorové vozidlo, ktoré náhle zvýšilo rýchlosť, preto toto vozidlo hliadka zastavila,
pričom u vodiča spozorovala príznaky požitia psychotropných a omamných látok. Vodič motorového
vozidla verbálne odmietol vyšetrenie na ich požitie a voči hliadke PZ sa správal agresívne. Žalovaný
neuposlúchol výzvy hliadky, preto boli voči nemu v súlade so zákonom použité donucovacie prostriedky.

Pri ich použití žalovaný kládol aktívny odpor, pri ktorom došlo k poškodeniu zdravia policajta B. E..
Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská
Sobota 0T/60/2022 zo dňa 28. 05. 2022, ktorý sa stal právoplatným dňa 28. 05. 2022 za prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona. Policajta služobný úrad
za utrpený služobný úraz odškodnil a vyplatil mu dávky úrazového zabezpečenia vo výške 1 212,00 Eur
a dávky nemocenského zabezpečenia vo výške 315,94 Eur, týmto konaním žalovaného bola žalobcovi
spôsobená škoda v celkovej výške 1 527,94 Eur, na úhradu ktorej vyzval žalovaného.

2.1 Žalovaný nesúhlasil so žalobou žalobcu, poprel tvrdenia žalobcu, že by svojim protiprávnym
konaním resp. porušením právnej povinnosti spôsobil škodu a zároveň poprel žalobcom tvrdený
skutkový dej uvedený v žalobe, t.j. ako malo dôjsť ku škode, namietal výšku škody.3. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa § 420 ods.
1, § 444 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej aj OZ a Občiansky zákonník), § 151, § 193 zák. č. 160/2015 Z. z.

(ďalej aj CSP), § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z. z., § 9 ods. 3 zák. č. 437/2002 Z. z..

3.1 Po vykonanom dokazovaní a jeho zhodnotení dospel okresný súd k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno. V zmysle § 420 Občianskeho zákonníka musia byť splnené zákonné predpoklady
a podmienky zodpovednosti za škodu a to vznik škody, preukázané porušenie právnej povinnosti,

preukázanie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti a zavinenie
žalovaného.

3.2 Pokiaľ ide o posudzovanie porušenia právnej povinnosti žalovaným, okresný súd z vykonaného
dokazovania nezistil žiadne porušenie právnej povinnosti žalovaným, pretože ako to vyplýva z jeho
výpovede, výpovede svedkov F. B. G. C. aj H. G., žalovaný sa podrobil pri policajnej kontrole príkazom

policajtov a nebolo ani preukázané, že by sa voči hliadke začal správať ako prvý agresívne on.
Nebola teda preukázaná ani príčinná súvislosť medzi škodou a prípadným porušením právnej povinnosti
a taktiež nebolo preukázané zavinenie žalovaného pri vzniku škody.

3.3 V zmysle ustanovenia § 193 zák. č. 160/2015 Z. z. v platnom znení je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt a o tom kto
ho spáchal, avšak z trestného rozkazu súdu č. 0T/60/2022 právoplatného dňom 28. 05. 2022 vyplýva,
že žalovaný bol v tomto konaní odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 2 Trestného zákona a nie za trestný čin ublíženia na zdraví príslušníkovi polície.

3.4 Okresný súd dospel na základe predložených listinných dôkazov ako aj výsluchu svedka B. I. C.
tiež k záveru, že škoda, ktorú si žalobca uplatnil v tomto konaní bola vyčíslená nesprávne, pretože bola
stanovená v rozpore so zák. č. 437/2004 a prílohou č. 1 k zák. č. 437/2002, keď z lekárskej správy zo dňa
26. 05. 2022 vyplýva, že policajt B. E. utrpel ľahký úraz, nie ťažký úraz, bez komplikácií s krátkou dobou
liečenia, ktorý si vyžadoval jednorázové vyšetrenie, potom aj okresný súd dospel k tomu záveru, že

podľa zák. č. 437/2002 Z. z. nemal tento policajt zákonný nárok na priznané bolestné v zmysle lekárskej
správy B. J. a to za pomliaždenie ťažšieho stupňa predlaktia podľa položky XXXX, pretože podľa
lekárskej správy zo dňa 26. 05. 2022 tento neutrpel pomliaždenie predlaktia ťažšieho stupňa, ale ľahké
pomliaždenie lakťa, ktorého bolesť nie je v prílohe č. 1 stanovená bodovo a vzhľadom na závažnosť
zranenia môže byť zaradené pod položku č. XXX a nesprávne je priznané bodové ohodnotenie za

položku XXX – povrchová rana hornej končatiny, pretože pri tejto položke je v zmysle prílohy č. 1 k zák.
č. 437/2002 Z. z. ohodnotenie bolestného v rozpätí od X K. XX C.. V lekárskej správe zo dňa 26. 05.
2022 je konštatovanie ošetrujúceho lekára o utrpení ľahkého úrazu bez komplikácií s krátkou dobou
liečenia, preto správne ohodnotenie bolestného malo byť stanovené celkovo na X C..

3.5 Okresný súd preto dospel po vykonanom dokazovaní k tomu záveru, že žaloba žalobcu je
nedôvodná,žalovanývzmysle§151ods.2zák.č.160/2015Z.z.poprelskutkovétvrdenia,ktorésatýkali
jeho konania alebo vnímania, pričom uviedol aj vlastné hodnoverné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach prípadu zo dňa 25. 05. 2022.

4. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. a úspešnému
žalovanému priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal v plnej
uplatnenej výške 100 %.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP

podal odvolanie žalobca. Uviedol, že odvolanie podáva v súlade s § 365 CSP z dôvodu, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

5.1 Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, pokiaľ dospel k názoru, že škoda, ktorú si žalobca uplatnil v konaní bola vyčíslená
nesprávne. Odvolateľ poukázal na to, že z predložených listinných dôkazov, ako aj z výsluchu B. I.
C. vyplýva, že policajt mal nárok na priznané bolestné podľa lekárskej správy B. J.. B. C. policajta
B. E. ošetroval ako prvý, nakoľko nebol vykonaný výsluch B. J. (z dôvodu jej zdravotného stavu)nemožno lekársku správu B. C., na základe, ktorej bol popísaný zdravotný stav policajta E. považovať
za konečnú. Lekárske správy B. C. ako aj B. J. majú rovnakú dôkaznú silu a ide o odborné lekárske
vyjadrenia, preto sa ani výsluchom svedka B. C. nemohlo preukázať, že bodové ohodnotenie B. J. je

nesprávne, keďže pred prvoinštančným súdom neboli vypočutí ani B. C., ani B. J.. Závery súdu o tom,
že odvolateľ neuniesol dôkazné bremeno, ktoré sa týka vyčíslenia škody vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

5.2 Odvolateľ uviedol, že pri služobnom zákroku, ktorý bol vykonaný z dôvodov protiprávneho konania

žalovaného, došlo k poškodeniu zdravia policajta. Ak by sa žalovaný nesprával protiprávne, nebolo by
voči nemu potrebné vykonať služobný zákrok a nedošlo by k poškodeniu zdravia policajta. Namietal
záver súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania nezistil súd žiadne porušenie právnej
povinnosti žalovaným, pretože z výpovede žalovaného, výpovede svedkov F. B. G. C. aj H. G. vyplýva,
že žalovaný sa podrobil pri policajnej kontrole príkazom policajtov a nebolo ani preukázané, že by sa
voči hliadke začal správať ako prvý agresívne on. Odvolateľ uviedol, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, poukázal na § 185 CSP.

5.3 V konaní uniesol dôkazné bremeno a boli splnené všetky zákonné predpoklady vzniku
zodpovednostizaškody,atovznikškodyporušenieprávnejpovinnosti,príčinnásúvislosťmedzivznikom
škody a porušením právnej povinnosti.

5.4 Poukázal na ustanovenie § 34 Zákona o policajnom zbore podľa ktorého je každý povinný
uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta. Ak policajt výzvou sleduje legitímny cieľ,
splnenie výzvy je vynútiteľné napríklad aj použitím donucovacích prostriedkov. V súvislosti s týmto
poukázal odvolateľ na § 9 zák. č. 171/1993 Z. z., podľa ktorého policajt v službe je povinný v medziach

tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, alebo je dôvodné
podozrenie z ich páchania. Konanie žalovaného bolo protiprávne, nakoľko každý je povinný uposlúchnuť
výzvu, pokyn, príkaz, požiadavku policajta. Pri služobnom zákroku voči žalovanému došlo k poškodeniu
zdravia policajta. Služobný zákrok bol vykonaný v súlade so zákonom a s uvedeným sa súd prvej
inštancie nevysporiadal. Žalovaný porušil § 34 Zákona o policajnom zbore, nechcel sa dobrovoľne

podriadiť autorite štátnej moci, ani po opakovanej výzve neupustil od protiprávneho konania, týmto
jeho konanie smerovalo proti vykonaniu služobného zákroku, pri ktorom došlo k služobnému úrazu
a tým k poškodeniu zdravia príslušníka policajného zboru. Ak by sa žalovaný dobrovoľne podriadil
autorite štátnej moci nedošlo by k zraneniu príslušníka policajného zboru. Nakoľko konanie osoby
- žalovaného smerovalo proti vykonaniu služobného zákroku, pri ktorom došlo k služobnému úrazu,

možno konanie fyzickej osoby - žalovaného považovať za akcelerátor vzniku poškodenia zdravia
poškodeného príslušníka policajného zboru.

5.5 Porušenie právnej povinnosti žalovaného podľa odvolateľa preukazuje aj lekárska správa B. C. zo
dňa 26. 05. 2022, na základe ktorej bolo zranenie spôsobené fyzickou osobou a mohlo byť spôsobené

tak ako uvádza pacient. Žalovaný tento dôkaz nijako nespochybnil.

5.6 Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti, odvolateľ
poukázal na § 34 Zákona o policajnom zbore a § 9 zák. č. 171/1993 Z. z. s tým, že ak by sa žalovaný
dobrovoľne podriadil autorite štátnej moci, nemusel byť voči nemu vykonávaný služobný zákrok s

použitím donucovacích prostriedkov, a pri tomto služobnom zákroku by nedošlo k poškodeniu zdravia
policajta nadporučíka E..

5.7 Pokiaľ ide o vznik škody, táto bola riadne vyčíslená a služobný úrad ju vyplatil príslušníkovi
policajného zboru.

5.8 Odvolateľ uviedol, že vo svojom vyjadrení zo dňa 13. 09. 2023 požiadal súd, aby pripojil do konania
trestný spis 0T/60/2023, na základe, ktorého bol vydaný aj trestný rozkaz 0T/60/2023 zo dňa 28. 05.
2022,ktorýmbolžalovanýodsúdenýzaprečinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátky,pričomvtrestnom
spise sa nachádzajú najmä prvotné výpovede všetkých účastníkov, teda to, ako účastníci vnímali dané

skutočnosti bezprostredne pri vykonaní kontroly žalovaného hliadkou policajného zboru zo dňa 25.
05. 2022, ako aj hlásenie o použití donucovacieho prostriedku, prípadne ďalšie dôkazné prostriedky
svedčiace o protiprávnosti konania žalovaného. Odvolateľ nikdy netvrdil, že došlo zo strany žalovaného
k útoku na príslušníka policajného zboru. Avšak, ak by sa žalovaný dobrovoľne podriadil autorite štátnejmoci (čo bolo jeho zákonnou povinnosťou) nedošlo by k použitiu donucovacích prostriedkov a následne
k zraneniu príslušníka policajného zboru.

5.9 O popretí žalovaného podriadiť sa dobrovoľne autorite štátnej moci svedčí skutočnosť, že žalovaný
sa mal na základe výzvy príslušníka policajného zboru podrobiť lekárskemu vyšetreniu, na čo uviedol,
že nikam nejde a vyšetrenie odmietol. Z toho dôvodu bol poučený, že bude obmedzený na osobnej
slobode a eskortovaný na obvodné oddelenie policajného zboru. Vtedy sa žalovaný začal aktívne brániť,
zapierať o kapotu auta, čo v prvotnom výsluchu v trestnom spise potvrdila aj svedkyňa pani G. a preto

bolo potrebné voči nemu v súlade so zákonom použiť donucovacie prostriedky. Voči žalovanému boli
použité v súlade so zákonom donucovacie prostriedky, pričom sa žalovaný trhal, zapieral, odmietal
nastúpiť do služobného auta a týmto konaním strhol na zem policajta B. E.. Pri tomto aktívnom odpore
žalovaného došlo k poškodeniu zdravia príslušníka policajného zboru. Všetky tieto skutočnosti vyplývajú
aj z trestného spisu, ktorý odvolateľ žiadal pripojiť do konania.

5.10 Zároveňodvolateľpoukázalnato,žežalovaný,anijehozástupca,nepodaliza2rokyžiadenpodnet
na prešetrenie zákroku policajtov, čo znamená, že služobný zákrok bol vykonaný v súlade so zákonom.

5.11 Služobný úraz policajta bol riadne prešetrený a prerokovaný komisiou Okresného riaditeľstva
policajného zboru v Rimavskej Sobote, bolo vydané rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v Banskej Bystrici, v ktorom je celý skutkový stav riadne popísaný.

5.12 Odvolateľ poukázal na to, že predložil lekársku správu B. C. zo dňa 26. 05. 2022 (ktorý
bezprostredne po služobnom zákroku ošetril poškodeného), podľa tejto lekárskej správy bolo zranenie
spôsobené fyzickou silou a mohlo byť spôsobené tak ako to uvádza pacient. Zároveň odvolateľ uviedol,

že mu nie je zrejmé prečo súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal, ani sa s jeho nevykonaním v
odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Odvolateľ namietal, že pokiaľ tento dôkaz predložený
žalobcom súd nevykonal, bolo jeho povinnosťou vyargumentovať jeho nevykonanie v meritórnom
rozhodnutí.

5.13 Odvolateľ v odvolaní položil otázku, či bol v konaní pripojený trestný spis, či sa nejakým spôsobom
vychádzalo z listín v ňom, na ktoré poukázal v konaní (najmä prvotné výsluchy svedkov, žalovaného
a policajtov a hlásenie o použití donucovacích prostriedkov), keďže sa prvostupňový súd s uvedeným
nijakým spôsobom v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal, len na strane 6 rozhodnutia skonštatoval,
že s uvedeným trestným spisom sa oboznámil.

5.14 Zároveň odvolateľ poukázal na to, že napriek kontradiktórnosti civilného konania a voľného
hodnotenia dôkazov, by mal súd dôkazy vykonávať každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a
starostlivo prihliadať na všetko, čo počas konania vyšlo najavo. Aj zo samotnej dikcie zákona vyplýva, že
vec má byť náležite objasnená. Súd nemôže dôkazy hodnotiť úplne svojvoľne, ak súd dôkaz nevykoná

je povinný nevykonanie dôkazu riadne odôvodniť v rozhodnutí.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Zo strany
žalovaného nedošlo k porušeniu akejkoľvek právnej povinnosti, škodu žalobca nespôsobil a nezavinil
nie je daná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a prípadnou škodou, výška škody,

ktorú si uplatnil žalobca je nesprávne stanovená v rozpore so zákonom 437/2004 Z. z. a prílohou č.
1 k zák. č. 437/2004 Z. z..

6.1 Súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dôkazy žalobcom. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 13. 09.
2023 vyplýva, že žalobca nedal súdu návrh na vykonanie dôkazu oboznámením sa s trestným spisom

0T/60/2022 vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota, ale na podporu svojich tvrdení poukázal na
trestný rozkaz v danom konaní a len oznámil, že v prípade potreby žiada, aby do konania bol pripojený
trestný spis 0T/60/2022, čo nemožno považovať za určitý návrh na vykonanie dokazovania. Poukazoval
na svoju spoluprácu s príslušníkmi policajného zboru.

6.2 Pokiaľ odvolateľ namietal, že škoda, ktorú si žalobca uplatnil, bola vyčíslená správne, zotrval
žalovaný na svojich tvrdeniach v prvoinštančnom konaní. Súd prvej inštancie dospel k správnym
záverom. Pokiaľ lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia B. B. J. prešiel
kontroloubodovéhoohodnoteniaB.I.C.,zjehovýpovedenapojednávaníakosvedkavyplýva,žezotrvalna svojom závere o správnosti kontroly bodového ohodnotenia, avšak z jeho výpovede je jednoznačne
preukázané, že svedok svoj záver nevedel odôvodniť, nemal potrebné podklady na kontrolu lekárskeho
posudku B. J., nemal lekársku správu B. C., lekárske záznamy o priebehu liečenia, nemal lekársku

správu či vznikli nejaké komplikácie o liečbe a podobne, vychádzal len z písomného lekárskeho posudku
o bolestnom, keďže on samotného poškodeného nevidel. Nekriticky sa teda spoliehal na B. J. a jeho
kontrola bola len formálna.

6.3 Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že žalobca nepreukázal protiprávne

konanie žalovaného v súvislosti so vznikom škody. Nebol daný dôvod na použitie donucovacích
prostriedkov. Toto nepreukazuje ani rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru
Banská Bystrica KRPZ-BB-VO2-9-001/2023-PRAV a lekárska správa B. C. zo dňa 26. mája 2022,
nakoľko neboli priamymi účastníkmi zákroku príslušníka policajného zboru, vychádzali len z ničím
nepodloženého tvrdenia zasahujúceho príslušníka policajného zboru. Svedeckými výpoveďami svedkov
v konaní boli nie potvrdené, ale boli vyvrátené tvrdenia žalobcu o skutkovom deji, t. j. za akých okolností

malo dôjsť k služobnému zákroku bolo preukázané, že počas kontroly príslušníkov hliadky policajného
zboru s nimi žalovaný spolupracoval a v žiadnom prípade nekládol aktívny odpor a ani na príslušníkov
hliadky neútočil, ako to tvrdí žalobca, a preto zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu akejkoľvek jeho
právnej povinnosti.

7. Odvolateľ k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu zotrval na odvolaní. Poukázal na to, že pred
prvoinštančnýmsúdomnebolivypočutíaniB.C.aniB.J..BodovéohodnotenieB.J.nebolospochybnené
ani výsluchom posudkového lekára, ktorý na správnosti bodového ohodnotenia trval. Žalovaný, pokiaľ
ide o bodové ohodnotenie, vychádza len zo svojich ničím nepodložených domnienok. Odvolateľ
poukázalnato,ževzťahpríčinnejsúvislosti(kauzálnynexus)je vtedy,akjemedziprotiprávnymkonaním

škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Žalovaný neuposlúchol výzvu policajta, čím úmysel
a zavinene porušil všeobecne záväzný právny predpis, respektíve konal v rozpore s ním, preto bol voči
nemu v súlade so zákonom vykonaní služobný zákrok, pri ktorom došlo k zraneniu policajta.

8. Žalovaný v replike zotrval na svojich tvrdeniach, navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

Uviedol,žepokiaľžalobcanamietal,žepredsúdomprvominštancienebolivypočutíB.C.aB.J.,žalobca
zostal nečinný, tieto osoby žalobca nenavrhol v konaní vypočuť. Trval na tom, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno preukázania vzniku zodpovednosti žalovaného za uplatnenú škodu. Svedeckými
výpoveďami svedkov boli preukázané tvrdenia žalovaného, že počas kontroly príslušníkov hliadky
policajného zboru s nimi žalovaný spolupracoval a v žiadnom prípade nekládol aktívny odpor a ani na

príslušníkovhliadkypolicajnéhozboruneútočil,akototvrdínedôvodnežalobca.Vsúvislostisosvedkami
a hodnotením ich výpovede poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 276/2014 zo dňa 09.
06. 2015.

9. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez

nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s
§ 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne.

10. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

11. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

12. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie.
V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností,

dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody,
pre ktoré tak rozhodol správne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu
stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.14. Odvolanie žalobcu nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

15. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody. Žalobca odvodzoval vznik zodpovednosti

žalovaného za škodu na základe ustanovenia § 34 zák. o policajnom zbore, podľa ktorého „je každý
povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta. Podľa § 9 zák. č. 171/1993 Z.z.
policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin
alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Služobný zákrok je zákonom ustanovená
a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných

práv a slobôd osoby.

16. Odvolateľ tvrdil, že keďže sa žalovaný nechcel dobrovoľne podriadiť autorite štátnej moci, ani po
opakovanej výzve neupustil od protiprávneho konania, týmto jeho konanie smerovalo proti vykonaniu
služobnéhozákroku,priktoromdošlokslužobnémuúrazu, kpoškodeniuzdraviapríslušníkapolicajného
zboru. Ak by sa žalovaný dobrovoľne podriadil autorite štátnej moci nedošlo by k zraneniu príslušníka

policajného zboru. Žalobca za utrpený služobný úraz odškodnil policajta a vyplatil mu dávky úrazového
zabezpečenia vo výške 1.212, Eur a dávky nemocenského zabezpečenia vo výške 315,94 Eur. Čím
žalobcovi konaním žalovaného bola spôsobená škoda v celkovej výške 1527,94 Eur.

17. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom.

18. Odvolateľ proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných
dôkazov dospel nesprávnym skutkovým zisteniam.

19. V súlade s § 150 ods. 1 CSP strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré sú popreté
musia byť v konaní preukázané.

20. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka, vzájomná väzba. Ak účastník nesplní

svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani
nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia,
má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil, a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,
spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom
neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre

neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti;
potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného
bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného
bremena.

21. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej
povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum
emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením

právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a
tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí
byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého
tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného (v tomto prípade žalobcu). Vzťah medzi príčinou a jej

následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.

22. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých

prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencietýchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí.

23. V tomto konaní vzhľadom na popretie skutkových tvrdení žalobcu žalovaným bolo na žalobcovi
dôkazné bremeno preukázania predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to: 1/
preukázanie porušenia právnej povinnosti, 2/ vzniku škody a 3/ príčinnej súvislosti medzi konaním
alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Bolo povinnosťou
žalobcu označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Nepreukázanie,

čo len jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu ma za následok neúspech v konaní.

24. Odvolateľ pokiaľ ide o porušenie povinnosti žalovaným poukázal na porušenie jeho povinnosti
uloženej mu § 34 zák. o policajnom zbore, pokiaľ ide o výšku škody žalobca túto preukazoval vyčíslením
v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. na základe zhodnotenia B. I. C. lekárskymi správami, pokiaľ ide
o príčinnú súvislosť uviedol, že ak by sa žalovaný dobrovoľne podriadil autorite štátnej moci, nemusel byť

voči nemu vykonávaný služobný zákrok s použitím donucovacích prostriedkov, a pri tomto služobnom
zákroku by nedošlo k poškodeniu zdravia policajta nadporučíka E..

25. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah

príčinnej súvislosti ide, ak je medzi porušením povinnosti a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola
príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti
nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.
Právnym posúdením je vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako
príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu

má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada
požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym
konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. V postupnom slede javov
je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa

stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v
dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody

existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009)

26. Okresný súd označené a navrhnuté dôkazy stranami sporu zákonným spôsobom vykonal, dôkazy
vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci
tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 191 CSP. Na základe vykonaného dokazovania, keď súd prvej
inštancie vyhodnotil dôkazy a zistil skutkový stav, na základe správnej aplikácie ustanovení zákona
dospel k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

27. Pokiaľ ide o porušenie právnej povinnosti žalovaným v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou,
okresný súd z vykonaného dokazovania nezistil žiadne takéto porušenie právnej povinnosti žalovaným,
ktoré by bolo v priamej príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou tvrdenou žalobcom. Ako to vyplýva
z výpovede svedkov v konaní pred súdom prvej inštancie F. B. G. C. aj H. G., žalovaný sa podrobil
pri policajnej kontrole príkazom policajtov. Nebolo preukázané, že by sa voči hliadke začal správať ako

prvý agresívne on. Nebola teda preukázaná ani priama príčinná súvislosť medzi škodou a prípadným
porušením právnej povinnosti. Skutočnosť, že žalovaný bol odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona nepreukazuje vznik jeho zodpovednosti za
uplatnenú škodu, pretože nebol odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví príslušníkovi polície.

28. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov nesprávne zistil
skutkový stav, uvedené môže byť spôsobené tromi príčinami, a to je chybné vyhodnotenie návrhov
na vykonanie dôkazov, nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, alebo predpoklad „dotvorenia“
skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesnéhoútoku. Súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy, skutkový stav zistil na základe vykonaných
dôkazov, ktoré zhodnotil podľa § 191 CSP. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov
súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel

formálnej logiky. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe vykonaných dôkazov, ktoré
správne vyhodnotil, jeho úvahy pri hodnotení dôkazov sú zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia . Správne
vyhodnotil aj skutočnosť, že žalobca nepreukázal výšku škody, čo odôvodnil v bode 15. rozhodnutia
- pretože bola stanovená v rozpore so zák. č. 437/2004 a prílohou č. 1 k zák. č. 437/2002, keď
z lekárskej správy zo dňa 26. 05. 2022 vyplýva, že policajt B. E. utrpel ľahký úraz, nie ťažký úraz bez

komplikácií s krátkou dobou liečenia, ktorý si vyžadoval jednorázové vyšetrenie. Správne súd prvej
inštancie vyhodnotil, že dôkazné bremeno preukázania tejto skutočnosti bolo na žalobcovi.

29. Pokiaľ odvolateľ namietal, že nebol vykonaný dôkaz – výsluchom B. J., odvolací súd udáva, že súd
zistil a oboznámil s tým aj strany sporu, že táto nemohla byť vypočutá vzhľadom na jej zdravotný stav,
žalobca napriek tomu nenavrhol vykonať prípadne iný dôkaz na preukázanie tejto skutočnosti, nenavrhol

vypočuť ako svedka ani B. C..

30. Odvolateľ tiež namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy. Konkrétne v tejto
súvislosti uviedol, že predložil lekársku správu B. C. zo dňa 26. 05. 2022, uviedol, že mu
nie je zrejmé prečo súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal, ani sa s jeho nevykonaním v odôvodnení

svojho rozhodnutia nevysporiadal. Odvolací súd zistil, že z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa
13.02.2024 vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie danou lekárskou správou predloženou
žalobcom, žalovaný sa k nej aj vyjadroval. Pokiaľ odvolateľ uviedol, že vo svojom vyjadrení zo dňa
13. 09. 2023 požiadal súd, aby pripojil do konania trestný spis 0T/60/2023, na základe, ktorého bol
vydaný aj trestný rozkaz 0T/60/2023 zo dňa 28. 05. 2022, ktorým bol žalovaný odsúdený za prečin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Odvolací súd z obsahu daného podania zistil, že žalobca ako
dôkaz označil „ Trestný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota 0T/60/2022“. V prípade potreby žiadal
do konania pripojiť trestný spis. Odvolací súd v tejto súvislosti udáva, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu navrhnutom žalobcom. V súlade s § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich
skutočnostínemožnonahradiťodkazomnaoznačenédôkazy.Skutočnosť,žežalovaný bolodsúdenýza

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že ... „viedol ako vodič osobné motorové vozidlo ....pričom bol na parkovisku benzínového
čerpadla stanice L. v obci F. zastavený a následne kontrolovaný hliadkou M. M. N. H. F. a na výzvu
člena hliadky, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu za účelom zistenia, či nie je ovplyvnený návykovou
látkou, uviedol, že nikam nejde a vyšetrenie odmietol“, t e d a pri výkone inej činnosti, pri ktorej by

mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku sa odmietol podrobiť
lekárskemu vyšetreniu......tým s p á c h a l prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 2 Trestného zákona “ nepreukazuje priamu príčinnú súvislosť so vzniknutou škodou –
t.j. poškodenie zdravia policajta, na základe konania žalovaného. Pre úplnosť odvolací súd udáva,
že odvolateľ v prvoinštančnom konaní nenavrhol vykonať dokazovanie na svoje tvrdenia výpoveďami

svedkov v trestnom konaní, ani nenamietal prípadný rozpor vo výpovediach svedkov v civilnom a
v trestnom konaní. V tejto súvislosti nenavrhol ani žiadne dokazovanie.

31. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že výpoveďou svedkov (svedkov p. C. a p. G.) neboli
nijako hodnoverne popreté tvrdenia odvolateľa, odvolací súd udáva, že podstatným pre rozhodnutie

bolo unesenie dôkazného bremena žalobcom, t.j. preukázania porušenia právnej povinnosti žalovaným,
vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím - porušenie právnej povinnosti
a následkom - vzniknutou škodou. Žalobca v odvolaní ani netvrdí, že uvedené bolo výpoveďou
svedkov preukázané, a teda daná námietka nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Súd prvej inštancie vyhodnotil výpoveď svedkov, skutkový stav zistil na základe vykonaných

dôkazov, ktoré vyhodnotil podľa § 191 CSP. Odvolateľ relevantným spôsobom v prvoinštančnom konaní
nespochybnil výpoveď svedkov.

32. Odvolateľ odvodzoval vznik zodpovednosti žalovaného za škodu na základe ustanovenia § 34 Zák.
o policajnom zbore, podľa ktorého „je každý povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku

policajta. Podľa § 9 zák. č. 171/1993 Z.z. policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať
služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania.
Služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom
sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Odvolateľ teda tvrdil, že keďže sažalovaný nechcel dobrovoľne podriadiť autorite štátnej moci, ani po opakovanej výzve neupustil od
protiprávneho konania, týmto jeho konanie smerovalo proti vykonaniu služobného zákroku, pri ktorom
došlo k služobnému úrazu a tým k poškodeniu zdravia príslušníka policajného zboru, ak by sa žalovaný

dobrovoľne podriadil autorite štátnej moci nedošlo by k zraneniu príslušníka policajného zboru. Odvolací
súd poukazuje na to, že záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal existenciu predpokladov
vzniku zodpovednosti žalovaného za uplatnenú škodu je správny, ani z uvedených tvrdení žalobcu bez
ďalšieho nie je preukázaná priama – bezprostredná príčinná súvislosť s poškodením
zdravia policajta, na základe konania žalovaného. Žalobca v konaní nepreukázal na základe akého

konkrétneho skutkového deja došlo k poškodeniu zdravia policajta. Pokiaľ ide preukázanie príčinnej
súvislosti odvolací súd udáva, že zodpovednosť za škodu nemožno robiť závislou na neobmedzenej
kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej
príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť
preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.

33.Zvyššieuvedenéhovyplýva,žepodanéodvolaniežalobcom nebolospôsobiléspochybniťsprávnosť
rozhodnutia okresného súdu. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa §
387 ods.1, ods. 2 CSP potvrdil a to aj v závislom výroku o trovách konania.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný preto mu vzniklo proti žalobcovi právo
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V súlade s § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie .

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2
druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.