Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. jún 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 0T/238/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123013454
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Maniačková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2123013454.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v trestnej veci obžalovaného: G. N.

pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 odsek 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa
10. júna 2024 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: G. N., nar. XX.X.XXXX v B., trvale bytom K. T. XXX, XXX XX K. T.

je vinný, že

dňa 24. novembra 2023 v čase asi od 19:45 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo O. T. kombi,
s medzinárodnou poznávacou značkou XAD XXXX v meste Hlohovec, po uliciach SNP, Pribinovej, kde
bol hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Hlohovec zastavovaný služobným motorovým
vozidlom rozsvietením výstražného svetelného zariadenia za súčasného rozsvietenia nápisu „STOP“,
pričom výzvu neuposlúchol a pokračoval v jazde po uliciach Štúrova, Železničná a Hviezdoslavova, kde
pravou prednou časťou vozidla narazil do ľavej zadnej časti pred ním idúceho osobného motorového
vozidla Škoda N. evidenčného čísla K ktoré viedol W. W., a následne bol hliadkou Obvodného oddelenia

Policajného zboru Hlohovec, kontrolovaný a následne podrobený dychovej skúške na zistenie množstva
alkoholu v dychu prístrojom AlcoQuant 6020 plus sériového čísla F v čase o 19:52 hod. s pozitívnym
výsledkom X,XX mg/L (v prepočte X,XX ‰),

teda

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život, alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

čím spáchal

prečin: ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona,
§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške
2600 (dvetisícšesto) Eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 , ods. 3 Trestného zákona k trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
všetkého druhu na dobu vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú W. W., nar. XX.X.XXXX v B., trvale bytom K. XX/
XX, K. odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava č. k. 3Pv 284/23/2207-6 podanej na súd
dňa 26.11.2023, prejednal súd trestnú vec obžalovaného G. N..

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.6.2024 obžalovaný po poučení zo strany súdu podľa § 257
Trestného poriadku učinil vyhlásenie o svojej vine zo skutku mu obžalobou kladeného za vinu. Súd
podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe a preto následne vykonával dokazovanie súvisiace iba s výrokom o

treste a náhrade škody, a to: lustráciou registra trestov zo dňa 3.6.2024, lustráciou v CESDAP zo
dňa 3.6.2024, evidenčnou kartou vodiča na č. l. 45-47, potvrdením o úhrade škody, ktoré bolo súdu
predložené obhajobou.

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek
rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine
tohto rozsudku a po právnej stránke tento kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

K výroku o treste obžalovaného.

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne

iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,

ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Trestný zákon pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona
ustanovuje v osobitnej časti trestnú sadzbu trestu odňatia slobody až na jeden rok.

Uobžalovanéhosúdzistilprítomnosťjednejpoľahčujúcejokolnostipodľa§36písm.l)Trestnéhozákona,

pretože sa k trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie
o svojej vine, ktoré súd prijal. Priťažujúca okolnosť u obžalovaného zistená nebola.

Do úvahy teda prichádzalo uloženie trestu odňatia slobody podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona pri prevahe
poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona v rámci nezmenenej dolnej hranice

trestnej sadzby trestu odňatia slobody a zníženej hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody
postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona t. j. 8 mesiacov. Vzhľadom na skutočnosť, že súd
odsudzoval obžalovaného za prečin do úvahy prichádzalo aj uloženie len alternatívneho trestu/trestov.

Súd mal z odpisu z registra trestov preukázané, že obžalovaný bol už v minulosti odsúdený za rovnaký

trestný čin, ako je prejednávaný v tomto konaní, pričom bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 6 mesiacov, ktorá skúšobná doba bola predĺžená o 2 roky
a 3.3.2023 sa obžalovaný osvedčil, zároveň mal uložený aj trest zákazu činnosti vo výmere 1 rok, ktorý
vykonal dňa 2.6.2020. Vo vzťahu k tomuto odsúdeniu sa hľadí na obžalovaného akoby nebol odsúdený.

ObžalovanýbolodsúdenýrozsudkomOkresnéhosúduTopoľčanysp.zn.XT/X/XXXXzodňa15.6.20220
za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorý spáchal
dňa 26.1.2020 na trest domáceho väzenia vo výmere 1 rok. Vo vzťahu k tomuto odsúdeniu sa hľadí na
obžalovaného akoby nebol odsúdený. Evidentne teda účel uložených trestov sa minul svojmu účinku
najmä z pohľadu jeho individuálnej prevencie, keď obžalovaný neprijal úprimné predsavzatie viesť do

budúcnosti riadny život. Súd potom pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali
konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v
neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj požiadavku, že trest má postihovať iba
páchateľa,takabybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby,súdvychádzal
zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu

Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorým má zákon pôsobiť na ochranu
spoločnosti tak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie
trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), ako aj voči
ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí predstavovať

aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). V kontexte uvedeného súd dospel k záveru, že osoba
obžalovaného nie je až tak kriminálne narušená, aby bolo nevyhnutné potrestať ho nepodmienečným
trestom odňatia slobody aj keď len na dolnej hranici trestnej sadzby, najmä v situácii, kedy obžalovaný
ešte vo výkone trestu nebol a spáchanie trestného činu priznáva a úprimne ľutuje a zároveň nahradil aj
škodu trestným činom spôsobenú. Ďalej súd bilancoval medzi uložením podmienečného trestu odňatia

slobody a prísnejším alternatívnym trestom, konkrétne peňažným trestom. Pričom dospel k záveru, že
potrestanie obžalovaného prísnejším peňažný trestom vo výmere 2600 eur naplní účel trestu lepšie
ako trest podmienečný a to najmä s dôrazom na výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti, keď bude varovným prstom, že naša spoločnosť rázne odsudzuje riadenie vozidla pod
vplyvom alkoholu a citeľne na majetkových právach páchateľov takýchto trestných činov trestá. Uložený

peňažný trest vo výmere 2600 eur je zároveň prísnym trestom z hľadiska majetkových a zárobkových
možností obžalovaného a preto dospel súd k záveru, že prostredníctvom neho obžalovaný príjme
predsavzatie do budúcnosti už viesť riadny život. Úmyselné zmarenie uloženého peňažného trestu by
zároveň znamenalo pre obžalovaného výkon uloženého náhradného nepodmienečného trestu odňatia
slobody vo výmere 4 mesiace.

Súd zároveň uložil obžalovaného trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona vo
výmere 6 rokov, to je v hornej polovici trestnej sadzby trestu zákazu činnosti, keďže bolo preukázané,
že obžalovaný bol už v minulosti odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289, pričom zahladenie tohto odsúdenia na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 7 nemá

vplyv.

Záverom súd dopĺňa, že uložený trest je potrebné chápať ako súhrn peňažného trestu, náhradného
trestu odňatia slobody a trestu zákazu činnosti, ktoré boli týmto rozsudkom obžalovanému uložené,
pričom tieto tresty komplexne pôsobia na obžalovaného ako prevýchova formou individuálnej a

generálne prevencie a ako potrestanie za spáchanú trestnú činnosť, ktorej sa obžalovaný svojím
protiprávnym konaním dopustil.

Nakoľko poškodená bola neprítomná na hlavnom pojednávaní a z dokazovania vyplynulo, že bola
uhradená škoda v sume 15 145,00 Kč, súd odkázal poškodenú s jej nárokom na náhradu škody na

civilný proces.

Poučenie:

I. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (§ 257 ods. 5 Tr. por.)II. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste a náhrade škody možno podať odvolanie do 15 dní
od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené
osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku ( § 309 ods. 1 Trestného poriadku).