Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/116/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200464
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7021200464.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka a členov Mgr. Jany

Fandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: ILT s.r.o., so sídlom Krivá 23, 040
01 Košice, IČO: 36 175 030, právne zastúpeného: JUDr. Dušan Pavčík, advokát, so sídlom Kuzmányho
57, 040 01 Košice, IČO: 31 262 961, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100746379/2021 zo
dňa 04.05.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100746379/2021 zo dňa
04.05.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101504778/2020 zo dňa 30.09.2020 a vec vracia

na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie
/daň z pridanej hodnoty - zdaňovacie obdobie október 2015/

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún, júl, september, október a december 2015. Daňová
kontrola u žalobcu sa začala dňa 31.05.2017 a skončila sa dňa 11.09.2018, doručením protokolu z
daňovej kontroly žalobcovi, a to protokolu č. 101666329/2018 zo dňa 27.08.2018.

2. Správca dane (potom ako jeho skoršie rozhodnutie z 02.04.2019 bolo zrušené rozhodnutím
žalovaného z 30.09.2019 a vec vrátená na ďalšie konanie) rozhodnutím č. 101504778/2020 zo dňa

30.09.2020 vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie október 2015 v sume 24.211,28
Eur, ktoré bolo na odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 100746379/2021 zo dňa
04.05.2021 (pozn. žalobou napadnuté rozhodnutie).

3. Rozdiel na DPH bol žalobcovi vyrubený za zdaňovacie obdobie október 2015 v dôsledku neuznania
práva na odpočítanie DPH z nasledovných zdaniteľných obchodov: dodávateľské faktúry od dodávateľa
NASTAZ Consulting services, s.r.o., Štefánikova 42, 040 01 Košice, IČO: 36 690 791 za dodanie

hliníkovej zliatiny (AL zliatina), konkrétne:- faktúra č. 0112015, z 01.10.2015, AL zliatina 23,631 ton, základ dane 39.936,36 Eur, z toho DPH (20%)
v sume 7.987,28 Eur, spolu v cene 47.923,67 Eur,
- faktúra č. 08102015, z 08.10.2015, AL zliatina 24 ton, základ dane 40.560,00 Eur, z toho DPH (20%)

v sume 8.112,00 Eur, spolu v cene 48.672,00 Eur,
- faktúra č. 08102015/2, z 08.10.2015, AL zliatina 24 ton, základ dane 40.560,00 Eur, z toho DPH (20%)
v sume 8.112,00 Eur, spolu v cene 48.672,00 Eur,

4. Dôvody neuznania práva na odpočet DPH z označených dodávateľských faktúr sú v rozhodnutí

žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti vymedzené takto:

- Správca dane a žalovaný nepriznali žalobcovi právo na odpočet DPH z vyššie označených
dodávateľských faktúr z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu (§ 49 a 51 zákona č.
222/2004Z.z.oDPH),atonepreukázanie,žereálnedošlokvecnémuplneniuoznačenéhonafaktúrach.

- Doklady predložené žalobcom hodnotili ako nedôveryhodné a nepreukazujúce reálnosť vecného
plnenia.

- Nepreukázanie vecného plnenia označeného na faktúrach dôvodili nespoluprácou dodávateľa
NASTAZ Consulting services, s.r.o. so správcom dane, zistením, že nesídli na adrese sídla, zistením,

že v decembri 2016 došlo k prevodu obchodného podielu v spoločnosti, zistením, že bývalý konateľ
spoločnosti A. B. ani nový konateľ C. D. sa nezdržiava na adrese bydliska a ich predvolanie na výsluchy
bolo neúspešné. A na základe uvedeného nemožnosť preverenia reálneho uskutočnenia dodávok AL
zliatiny od spoločnosti NASTAZ Consulting services, s.r.o. pre žalobcu.

- Vo vzťahu k odberateľovi žalobcu MTM-Zlieváreň s.r.o., so sídlom Liesková cesta 4743. 960 01 Zvolen
uviedli zistenie, že hoci dodanie tovaru (pozn. AL zliatiny, ktorá mala byť dodávaná od spoločnosti
NASTAZ Consulting services, s.r.o. priamo prepravou ku odberateľovi žalobcu MTM-Zlieváreň s.r.o.) do
spoločnosti MTM-Zlieváreň s.r.o. nebolo spochybnené, nijakým spôsobom nebolo preukázané, že sa
jednápráveotovar,ktorýmalbyťnakúpenýžalobcomodspoločnostiNASTAZConsultingservices,s.r.o.

- Vo vzťahu k odberateľovi žalobcu MTM-Zlieváreň s.r.o. tiež uviedli, že nie je možné preveriť reálne
uskutočnenie obchodu, nakoľko spoločnosť MTM-Zlieváreň s.r.o. nedisponuje daňovými a účtovnými
dokladmi z dôvodu, že sú predmetom šetrenia a boli odovzdané príslušníkom Národnej kriminálnej
agentúry, Národná jednotka finančnej polície, expozitúra STRED, Banská Bystrica.

-Podľasprávcudaneažalovanéhoďalšímdôkazom,ktorývyvracia reálnedodanietovaruspoločnosťou
NASTAZ Consulting services, s.r.o. pre žalobcu sú výsledky preverenia dokladov o preprave tovaru
(pozn. CMR dokladov). Správca dane na strane 28 svojho rozhodnutia (odobreného žalovaným)
pri vymedzení svojich záverov uvádza, že porovnaním podrobného výpisu poskytnutého Národnou

dialničnou spoločnosťou, a.s. zistil, že nie všetky cesty boli vykonané a uskutočnené tak, ako to bolo
deklarované na predložených prepravných dokladoch. A ďalej uvádza, že v bode 4/ jeho rozhodnutia sú
označené trasy vozidiel, pri ktorých sa nepotvrdilo, že by v daný deň mohli reálne dôjsť do Zvolena ku
konečnému odberateľovi MTM-Zlieváreň s.r.o. - z predložených CMR dokladov bolo zistené, že vozidla
v nich uvedené ktoré mali prepravovať tovar priamo konečnému odberateľovi sa v daný deň nachádzali

na úplne inej trase a vo Zvolene ani okolí neboli zaznamenané, teda CMR dokladmi nebola potvrdená
preprava tovaru s miestom vykládky Zvolen.

- Ďalej preverením predložených CMR dokladov bolo zistené, že tieto sú označené rovnakými číslami,
evidenčnéčíslaCMRdokladu,ktorébymalobyťjedinečnéaoznačujúcekonkrétnuprepravuvkonkrétny

deň, sa opakujú. Jedným evidenčným číslom boli označené 2-3 rôzne CMR doklady deklarujúce
prepravu v rôznych dňoch a zároveň boli označené pečiatkami od rôznych prepravcov.

-Uzatvárajú,žedokladyoprepravenepreukazujúreálnuprepravutovaru,spoločnostiuvedenénatýchto
dokladoch prepravu nevykonali, a dodávateľ žalobcu spoločnosť NASTAZ Consulting services, s.r.o.

tovar nedodala tak, ako to deklaruje predloženými dokladmi.

- Nakoniec svoje závery (jednou vetou na konci strany 28 rozhodnutia správcu dane) dôvodia aj tým,
že medzinárodným preverovaním prostredníctvom MVI žiadosti neboli preukázané ani dodávky tovarupre spoločnosť NASTAZ Consulting services, s.r.o. Pokiaľ ide o samotné výsledky medzinárodného
preverovania k dodaniu tovaru pre dodávateľa žalobcu – pre spoločnosť NASTAZ Consulting services,
s.r.o., tieto správca dane uvádza v ostatnej časti svojho rozhodnutia (teda nie v časti „záverov správcu

dane“).

II.
Súdne konanie

5. Správnou žalobou dňa 09.07.2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) sa
žalobca domáhal prieskumu zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100746379/2021 zo dňa 04.05.2021
ako aj týmto rozhodnutím potvrdeného rozhodnutia správcu dane č. 101504778/2020 zo dňa 30.09.2020
a vrátenia veci na ďalšie konanie.

6. V žalobe sú vymedzené nasledovné podstatné žalobné body (námietky) žalobcu:

- 1a) Rozhodnutie správcu dane nemá zákonom predpísané náležitosti, pretože vo výroku rozhodnutia
niejeuvedenékonkrétnezákonnéustanoveniehmotnoprávnehopredpisunazákladektoréhobolrozdiel
dane vyrubený, výrok obsahuje iba odkaz na procesné ustanovenie - § 68 ods. 5 Daňového poriadku a
pred výrokom je uvedený len odkaz na zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH. Uvedené namieta s poukazom na

obligatórnosť požiadaviek na výrok rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 3 písm. d) a c) Daňového poriadku.

- 1b) Nesprávne posúdenie otázky prenesenia dôkazného bremena na žalobcu po tom ako ho už
vyčerpal. S poukazom na to, že ťarcha dôkazného bremena daňového subjektu nie je neobmedzená a
výlučná. Namieta spochybňovanie judikatúry Súdneho dvora EÚ. Vyjadruje nesúhlas s tvrdením správcu

dane, že by nepredložil žiaden konkrétny dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia, naopak zdôrazňuje, že so
správcom dane aktívne spolupracoval a predložil mu enormné množstvo dôkazov preukazujúcich jeho
tvrdenia o uskutočnených zdaniteľných obchodoch. Považuje za logicky protirečivé závery žalovaného,
keď uvádza, že od žalobcu neboli vyžadované žiadne neštandardné dôkazy a na strane druhej uvádza,
že mu neboli predložené dôkazy inými daňovými subjektami – dodávateľom a subdodávateľmi žalobcu.

- 2a) Žalovaný sa riadne nevysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu a jeho vysporiadanie sa
je len formálne. Tiež namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia správcu dane i žalovaného
pre nepresvedčivé dôvody vyrubenia rozdielu dane a formálne vyhodnotenie skutkového stavu a
jednotlivých dôkazov.

- 3a) Namieta, že správca dane neobjasnil skutkový stav veci v súlade s požiadavkou podľa § 24 ods.
2 Daňového poriadku, nekonal tak aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo
najúplnejšie. Vytýka nevypočutie konateľov dodávateľa a konateľa odberateľa (A. B., C. D., E. F.) hoci
ich vypočutie žalobca navrhoval, ako aj nedostatočné a neuspokojivé odôvodnenie nevykonania týchto

navrhovaných dôkazov správcom dane a žalovaným. Namieta, že správca dane nerešpektoval pokyn
svojho nadriadeného orgánu v rozhodnutí, ktorým bolo zrušené jeho skoršie rozhodnutie vo veci.

- 3b) Namieta závery o neunesení dôkazného bremena žalobcom osobitne s poukazom na to, že
dôkazné bremeno daňového subjektu nie je bezbrehé a neobmedzené, ako aj na to, že samotný správca

dane nevykonal žalobcom navrhované dôkazy výsluchom vyššie označených svedkov.

- 4a) Namieta tendenčné hodnotenie dôkazov v neprospech žalobcu a nevyhodnotenie dôkazov v ich
vzájomnej súvislosti, osobitne v rámci posúdenia prepravy tovaru podľa informácií získaných z mýtneho
systému NDS a.s. Zdôrazňuje, že záver žalovaného, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané

dodanietovarudodávateľomnemáoporuvovykonanomdokazovanítvoriacomobsahadministratívneho
spisu.

- 4b) Žalobca vyjadruje nesúhlas s tvrdeniami žalovaného, že nepreukázal, že učinil všetko, čo od neho
bolo možné rozumne požadovať, aby si preveril svojich obchodných partnerov. A konkretizuje v ďalšom

spôsobprevereniasvojhododávateľa,bezproblémovúspoluprácuavysokúkvalitutovaru. Tiežnamieta,
že mu nemôže byť na ujmu, že sa jeho dodávateľ v čase kontroly stal nekontaktným čo žalobca nemohol
a nemôže ovplyvniť.- 5a) Namieta, že správca dane nevyvinul ani minimálnu snahu dohľadať spoločnosť dodávateľa žalobcu
NASTAZ Consulting services, s.r.o., najmä ak jej konateľ či zamestnanci mohli poskytnúť podstatné
informácie a dokumenty. Rovnako namieta neobstaranie si a neoboznámenie sa s dokladmi spoločnosti

odberateľa žalobcu (MTM-Zlieváreň s.r.o.) len z dôvodu, že sa nachádzali na NAKA, odkiaľ si ich mohol
správca nevyžiadať alebo neprerušiť daňovú kontrolu do skončenia preverovania zo strany NAKA.

- 5b) Namieta nezákonnosť postupu správcu dane vo vyrubovacom konaní, keď na pojednávaní
konanom 20.03.2019 v rozpore s § 27 ods. 1 Daňového poriadku poskytol žalobcovi lehotu na vyjadrenie

k podstatným okolnostiam dokazovania len v rozsahu 7 dní, pričom sám žalobca vzhľadom na rozsah
a zložitosť predloženého listinného materiálu žiadal o lehotu 30 dní.

- 5c) Opätovne namieta nesprávne hodnotenie dôkazov s dôrazom na neprípustné prenesenie
dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu ku skutočnostiam týkajúcim sa dodávateľa a jeho
subdodávateľov, ako aj s dôrazom na hodnotenie dokladov o preprave tovaru (CMR dokladov). Tiež

poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Mahagén a Dávid,C-80/2011, či PPHU Stehcemp,
C-277/2014 týkajúce sa daňového podvodu. Vo vzťahu k záverom správcu dane a žalovaného k
hodnoteniu CMR dokladov namieta, že samotný správca dane v bode 4. svojho rozhodnutia prezentuje
potvrdenie trasy vozidla údajmi od NDS a.s. vo vzťahu k trom CMR dokladom, čomu potom logicky
odporuje jeho záver o nepotvrdení trasy. Obdobne záveru správcu a totožnom číselnom označení

rôznych CMR dokladov odporujú ním prezentované rôzne čísla CMR dokladov vzťahujúcich sa na
kontrolované zdaňovacie obdobie.

- 5d) Namieta nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly a tým aj nezákonnosť na jeho základe
vydaných rozhodnutí z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty stanovenej pre dĺžku daňovej kontroly,

keď jej prerušenie z dôvodu medzinárodnej výmeny informácii trvalo dlhšie ako je lehota ustanovená
na poskytnutie informácii podľa nariadenia Rady EÚ č. 904/2010. Poukazuje na začatie kontroly dňa
31.05.2017, jej prerušenie od 19.01.2018 do 09.05.2018 (takmer v trvaní 4 mesiacov), hoci lehota
na zaslanie žiadaných medzinárodných informácií je najviac 3 mesiace, a skončenie kontroly dňa
11.09.2018. V tejto súvislosti dáva žalobca do pozornosti aj predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu

dvoru EÚ vo veci vedenej Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 5Sžfk/34/2018 uznesením z 05.03.2020.

- 5e) Namieta nevyužitie zákonných možností správcom dane na zabezpečenie a vykonanie žalobcom
navrhovaných dôkazov, konkrétne vypočutia konateľov dodávateľa (A. B., C. D.), so zdôraznením,
že správca dane na rozdiel od žalobcu disponuje prostriedkami ako primäť konateľov dodávateľa

k prítomnosti na pojednávaní a spolupráci so správcom dane. Opätovne namieta vágnosť dôvodov
nevypočutia konateľa odberateľa žalobcu (E. F.).

- 5f) Namieta, že konateľ odberateľa (E. F.) nebol predvolaný a vypočutý ako svedok na pojednávaní
a tým bolo žalobcovi odopreté právo klásť mu otázky. Bol len správcom výzvou zo dňa 02.07.2018

dožiadaný a na dožiadanie písomne odpovedal, čím správca nepostupoval v súlade s Daňovým
poriadkom.

- 5g) Namieta nezohľadnenie dôkazu predloženého do daňového konania, konkrétne protokolu z
daňovej kontroly u žalobcu za mesiac august 2015 zo dňa 08.02.2016 v zmysle ktorého boli splnené

všetky podmienky pre odpočet DPH u žalobcu z faktúr od totožného dodávateľa a obchodovania s
obdobnou komoditou a za obdobných podmienok.

- Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie
výsluchom svedkov A. B. (bývalého konateľa dodávateľa), C. D. (bývalého konateľa dodávateľa) a E. F.

(konateľa odberateľa žalobcu) a tiež navrhol vykonať vypočutie konateľa samotného žalobcu G. H. C..

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.10.2021 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia,
žalobné body hodnotil ako nedôvodné, v podstatnej časti s odkazom na dôvody vymedzené už v
napadnutom rozhodnutí.

8. Žalobca v replike zo dňa 22.12.2021 zotrval v celom rozsahu na dôvodnosti svojich žalobných
námietok, a podľa žalobcu vyjadrenie žalovaného dôvodnosť námietok nespochybnilo.9. Žalovaný dupliku nepodal.

10. Na pojednávaní konanom dňa 12.11.2024 žalovaný zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia

a nedôvodnosti žaloby. Pojednávania sa nezúčastnili žalobca ani jeho právny zástupca.

III.
Posúdenie veci správnym súdom

11. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd
v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

12. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183
SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej

lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 12.11.2024 dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná.

13. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane
o vyrubení rozdielu na DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2015 z dôvodu neuznania práva

na odpočítanie DPH z faktúr vystavených dodávateľom NASTAZ Consulting services, s.r.o., Štefánikova
42, 040 01 Košice, IČO: 36 690 791 za dodanie hliníkovej zliatiny (AL zliatina), spolu v sume DPH
24.211,28Eur.ŽalovanýasprávcadaneneuznanieprávanaodpočítanieDPHodôvodňovalinesplnením
hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane z dôvodu, že nebolo preukázané, že reálne došlo k
vecnému plneniu označeného na faktúrach.

Vzťahujúca sa právna úprava

14. Správny súd na úvod poukazuje na základné ustanovenia vzťahujúcej sa vnútroštátnej právnej
úpravy:

- Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„zákon o DPH“): „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“ a podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH: „Daňová
povinnosť vzniká dňom dodania služby.“
- Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“
- Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“

- Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“
- Podľa § 3 ods. 3 zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“): „Správca
dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

- Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“

Všeobecné východiská

15. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty jeupravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu
k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,

a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor EÚ“).

16. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie

dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to
je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či
zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

17. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový

podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom
zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v
zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri
dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri
jednotlivých dôvodoch odlišné, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených

troch dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.

18. V zmysle zákona o DPH (aj smernice o DPH) hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane
sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou (status dodávateľa) a (III)
použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pričom

formálnou podmienkou pre odpočítanie DPH je existencia príslušného daňového dokladu. Slovenská
republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte ktorej niektoré
zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty (§ 4 ods.
1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej
osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa

dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej
hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka
priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

19.Vovzťahukrozloženiuaprenosudôkaznéhobremenapripreukazovanísplneniapodmienokodpočtu

DPH správny súd pripomína, že pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom
dôkazného bremena primárne daňový subjekt. Teda daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má
dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v
samotnom uplatnení práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový

subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak
správcadanemápochybnostiotvrdeniachdaňovéhosubjektuapredloženédôkazynemieniakceptovať,
potomjepovinnýtútoskutočnosťtaktieždoložiťdôkazmi,ktorétvrdeniadaňovéhosubjektujednoznačne
vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť
a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS

569/2022-33 zo dňa 07.02.2023)

K žalobným námietkam a ich dôvodnosti

20. Pre závery súdu boli podstatné žalobné námietky, ktorými žalobca namietal nesprávne skutkové

a právne závery o nepreukázaní (neunesení dôkazného bremena) reálneho dodania tovaru ako
hmotnoprávnej podmienky odpočtu DPH, ktoré vyhodnotil ako dôvodné.

21. V danom prípade žalobca na preukázanie svojich tvrdení o dodaní tovaru okrem samotných
dodávateľských faktúr od dodávateľa NASTAZ Consulting services, s.r.o. predložil správcovi dane

aj doklady o preprave tovaru - CMR doklady č. QQQ-147, č. QQQ-148 a č. QQQ-149), doklady o
úhradách dodávateľských faktúr. Správca dane disponoval aj odberateľskými faktúrami vystavenými
žalobcom pre jeho odberateľa spoločnosť MTM-Zlieváreň s.r.o. k jednotlivým dodávateľským faktúram
od dodávateľa NASTAZ Consulting services, s.r.o. Nebolo sporným, že k dodaniu tovaru (AL zliatinav ingotoch) malo dôjsť dodávateľom žalobcu spoločnosťou NASTAZ Consulting services, s.r.o. priamo
odberateľovi žalobcu spoločnosti MTM-Zlieváreň s.r.o., so sídlom vo Zvolene. Správcom dane nebolo
spochybňované a korešponduje to aj s obsahom administratívneho spisu, že miesto určenia

tovaru bolo vo Zvolene a na predložených CMR dokladoch bolo prevzatie tovaru v mieste určenia
potvrdené odberateľom žalobcu. Ďalej súčasťou administratívneho spisu je aj zápisnica o ústnom
pojednávaní s odberateľom žalobcu spoločnosťou MTM-Zlieváreň s.r.o. prostredníctvom jeho konateľa
E. F. (pojednávanie bolo realizované dňa 15.08.2016 Daňovým úradom Banská Bystrica v rámci
daňovej kontroly ním vykonávanej u odberateľa žalobcu), kde odberateľ žalobcu potvrdil dodanie tovaru

žalobcom priamou prepravou od dodávateľa žalobcu, potvrdil vykonanie úhrady za tento tovar a predložil
skladovépríjemkyavýdajky,číselneoznačenévzápisnici,uviedol,žeprivykládketovaruvjehoskladoch
vo Zvolene boli prítomní jeho zamestnanci.

22. Správca dane pri odôvodnení vlastných záverov v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré boli odobrené
žalovaným výslovne uviedol, že hoci dodanie tovaru (AL zliatina v ingotoch) do spoločnosti MTM-

Zlieváreň s.r.o. nebolo spochybnené, nijakým spôsobom nebolo preukázané, že sa jedná práve o tovar,
ktorý mal byť nakúpený žalobcom od spoločnosti NASTAZ Consulting services, s.r.o. Pričom nosným
dôvodom, ktorým správca dane spochybňoval preukázanosť reálneho dodania tovaru medzi žalobcom
a jeho dodávateľom bolo spochybňovanie dôkaznej hodnoty CMR dokladov o preprave tovaru priamo k
odberateľovi žalobcu, a to na základe porovnania s údajmi z mýtneho systému poskytnutými Národnou

dialničnou spoločnosťou a.s. o pohybe konkrétnych motorových vozidiel označených na CMR dokladoch
ako aj nezrovnalosťami v ich číselnom označení.

23. Správny súd hodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku, že správca dane v bode 4. svojho rozhodnutia
prezentuje potvrdenie trasy vozidiel údajmi od Národnej diaľničnej spoločnosti a. s. (NDS a. s.) vo vzťahu

k trom CMR dokladom čomu potom logicky odporuje jeho záver o nepotvrdení trasy. Správny súd k tomu
uvádza, že správca dane k trom CMR dokladom č. QQQ-147, č. QQQ-148 a č. QQQ-149 predložených
žalobcom k dodávateľským faktúram pripojil v administratívnom spise údaje z mýtneho systému
poskytnuté NDS a. s. o pohybe konkrétnych motorových vozidiel označených na týchto dokladoch a
v bode 4. svojho rozhodnutia výslovne konštatuje, že preprava podľa CMR dokladov č. QQQ-147, č.

QQQ-148 a č. QQQ-149 bola údajmi mýtneho systému v kontrolovanom zdaniteľnom období október
2015 potvrdená. Uvedenému záveru správcu dane však zjavne odporuje vymedzenie vlastných záverov
odopretia odpočtu DPH odobrených žalovaným, v ktorých uvádza, že v bode 4/ jeho rozhodnutia sú
označené trasy vozidiel, pri ktorých sa nepotvrdilo, že by v daný deň mohli reálne dôjsť do Zvolena ku
konečnému odberateľovi pretože sa nachádzali na úplne inom mieste / inej trase a že CMR dokladmi

nebola potvrdená preprava tovaru s miestom vykládky Zvolen.

24. Správny súd hodnotil ako dôvodnú aj žalobnú námietku, že záverom správcu dane o totožnom
číselnom označení rôznych CMR dokladov odporujú ním prezentované rôzne čísla CMR dokladov
vzťahujúcich sa na kontrolované zdaňovacie obdobie. Správny súd k tomu uvádza, že ak správca

dane a žalovaný spochybňovali dôveryhodnosť CMR dokladov tým, že „tieto sú označené rovnakými
číslami, evidenčné čísla CMR dokladu, ktoré by malo byť jedinečné a označujúce konkrétnu prepravu
v konkrétny deň, sa opakujú. Jedným evidenčným číslom boli označené 2-3 rôzne CMR doklady
deklarujúce prepravu v rôznych dňoch a zároveň boli označené pečiatkami od rôznych prepravcov“ ich
závery sa javia ako zmätočné. Nakoľko tieto závery odporujú odlišnému číselnému označeniu troch

CMR dokladov vzťahujúcich sa na kontrolované zdaňovacie obdobie október 2015 ako tieto označil aj
správca dane (CMR doklady č. QQQ-147, č. QQQ-148 a č. QQQ-149) a nie je zrejmé, nebolo správcom
dane ani žalovaným označené a nevyplýva to ani z administratívneho spisu (v ktorom sa nachádzajú
len vyššie označené tri CMR doklady a nie iné), konkrétne u ktorých CMR dokladov bolo zistené
duplicitnéoznačeniejednýmevidenčnýmčíslomresp.pečiatkamirôznychprepravcov,aakotietosúvisia

so zdaniteľnými obchodmi v kontrolovanom zdaňovacom období. Osobitne ak takéto nezrovnalosti v
evidenčných číslach a pečiatkach prepravcov vo vzťahu k trom CMR dokladom nachádzajúcim sa v
spise správcom dane ani žalovaným konkretizované neboli.

25. V súhrne správny súd konštatuje, že hodnotenie CMR dokladov správcom dane a žalovaným trpí

vnútornými rozpormi, nie je presvedčivé ani zrozumiteľné, a preto nespôsobilé odôvodniť ich závery o
ich nevierohodnosti.26. Pokiaľ správca dane a žalovaný ako dôvod svojich pochybnosti o reálnom dodaní tovaru
uvádzajú nekontaktnosť dodávateľa žalobcu a jeho konateľa v čase zdaniteľného obchodu a následne
aj neskoršieho konateľa, ako aj nezrovnalosti na úrovni subdodávateľských vzťahov, správny súd

poukazuje na to, že judikatúra Súdneho dvora EÚ (aj Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho
súdu SR) kladúc dôraz na neutralitu dane z pridanej hodnoty identifikovala niekoľko okolností, ktoré
nemôžu byť spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych
(hmotnoprávnych) podmienok odpočtu DPH a tak zakladať dôvod pre nepriznanie práva na odpočet tejto
dane a osobitne nie v prípadoch materiálnej existencie plnenia, medzi inými napr. aj nekontaktnosť

dodávateľa či subdodávateľov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa
25.05.2021), či nezrovnalosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (napr. rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020). Preto správca dane
a žalovaný v posudzovanej veci svoje pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočet DPH a tým nepreukázanie ich splnenia žalobcom odôvodňovali takými okolnosťami, ktoré v
zmysle vyššie označených judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ nie sú spôsobilé založiť dôvodnú

pochybnosť o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu.

27. Pre úplnosť správny súd uvádza, že práve v dôsledku nespôsobilosti vyššie uvedených zistení
správcu dane (nekontaktnosť dodávateľa a jeho konateľov, nezrovnalosti v subdodávateľských
vzťahoch, hodnotenie vierohodnosti CMR dokladov) založiť odôvodnenú pochybnosť o preukázanosti

reálnehododaniatovaru,nemohlitakétozisteniavspojenísichoznámenímžalobcovianivyvolaťprenos
dôkazného bremena späť na žalobcu. Preto je dôvodná aj námietka žalobcu formulovaná ako nesprávne
posúdenie otázky prenesenia dôkazného bremena na žalobcu po tom ako ho už vyčerpal.

28. Ak žalobca v posudzovanej veci disponoval dodávateľskou faktúrou, ktorú riadne uhradil, odberateľ

žalobcu do skladov ktorého bolo priamo realizované dodanie tovaru dodávateľom žalobcu jeho
dodanie potvrdil, vierohodnosť CMR dokladov o preprave a dodaní tovaru z vyššie vymedzených
dôvodov nebola relevantne spochybnená, potom podľa názoru správneho súdu tu absentuje zo strany
správcu dane a žalovaného prezentovanie takých zistení a dôkazov, ktoré by svojou výpovednou
schopnosťou, závažnosťou a vierohodnosťou boli spôsobilé odôvodniť vierohodnosť a pravdivosť

žalobcom predložených dokladov a dôkazov na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre
odpočítanie DPH.

29. Námietku nezákonnosti postupu správcu dane vo vyrubovacom konaní, keď na pojednávaní
konanom 20.03.2019 v rozpore s § 27 ods. 1 Daňového poriadku poskytol žalobcovi lehotu na

vyjadrenie k podstatným okolnostiam dokazovania len v rozsahu 7 dní, napriek zložitosti veci a
žalobcom požadovanej lehote 30 dní, správy súd vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú. V súlade s
dikciou označeného ustanovenia daňového poriadku určenie lehoty kratšej ako 8 dňovej na vykonanie
úkonu je možné len výnimočne, a to pre jednoduché úkony alebo osobitne naliehavé úkony. Pokiaľ
žalovaný dôvodí zachovanie zákonných kritérií pre určenie 7 dňovej lehoty žalobcovi na vyjadrenie k

dôkazom vykonaným vo vyrubovacom konaní tým, že sa správcovi dane blížil koniec zákonnej lehoty
pre ukončenie vyrubovacieho konania resp. tým, že nešlo o rozsiahly listinný materiál, uvedené správny
súd nepovažuje za akceptovateľné dôvody. Časová tieseň správcu dane nemôže byť kompenzovaná
na úkor práv daňového subjektu a úroveň zložitosti oboznamovaného výsledku dokazovania (odpoveď
Prezídia PZ v súvislosti so žiadosťou o poskytnutie dokumentácie odberateľa žalobcu, oboznámenie

s neúspešnosťou predvedenia bývalého konateľa dodávateľa žalobcu a odpoveď NDS a. s.) nie je
namieste hodnotiť len v priamej úmere k rozsahu listinného materiálu zachytávajúceho tento výsledok.
Postup správcu dane preto nasvedčuje neposkytnutiu primeraného časového priestoru žalobcovi na
vyjadrenie sa k oboznámeným dôkazom, a jeho rozpornosti s ust. § 27 ods. 1 daňového poriadku.
Avšak v kontexte následného priebehu daňového konania a možnosť žalobcu sa v ďalšom k výsledkom

dokazovania vyjadriť aj využitím opravných prostriedkov proti rozhodnutiu správcu dane, správny súd
nehodnotil túto vadu procesného postupu správcu dane, ako tak závažnú, aby sama osebe bola
spôsobilá viesť k záveru o nezákonnosti samotného rozhodnutia správcu dane a následne žalovaného.

30. Pokiaľ ide o ostatné žalobné námietky, tieto správny súd nevyhodnotil ako dôvodné.

31. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku nedostatkov náležitostí výrokovej časti rozhodnutia
správcu dane. Neuvedenie konkrétneho ustanovenia zákona o DPH ako hmotnoprávneho predpisu vo
výrokovej časti rozhodnutia správcu dane za súčasného uvedenia ustanovenia Daňového poriadku,na základe ktorého správca dane vyrubil rozdiel dane a za súčasného vymedzenia aplikovanej
právnej úpravy v odôvodnení rozhodnutia, nezakladá podľa názoru správneho súdu nezákonnosť
prvostupňového rozhodnutia a následne rozhodnutia žalovaného.

32. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného
a správcu dane, nakoľko z rozhodnutí správcu dane i žalovaného sú zrejmé ich skutkové zistenia
a ich právne posúdenie, ako aj vyporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobcu a to, že tieto ako
vyplýva z vyššie uvedeného nie sú správne, bez ďalšieho, nie je spôsobilé založiť vadu nedostatočného

odôvodnenia týchto rozhodnutí.

33. Taktiež správny súd vyhodnotil ako nedôvodné aj námietky - nevypočutia navrhovaných svedkov
(dvoch konateľov dodávateľa - A. B., C. D. a konateľa odberateľa - E. F.) a nedostatočného odôvodnenia
nevykonania týchto dôkazov, - nerešpektovania pokynu žalovaného v skoršom zrušujúcom rozhodnutí
k zisťovaniu skutkového stavu, - nedohľadania spoločnosti dodávateľa žalobcu, - neobstaranie si

a neoboznámenie sa s dokladmi spoločnosti odberateľa žalobcu, - uspokojenie sa s odpoveďou
dožiadaného správcu dane namiesto realizovania výsluchu konateľa odberateľa (E. F.) a tým odopretie
práva žalobcovi klásť mu otázky, - a iné. Správny súd k uvedeným námietkam len v krátkosti uvádza,
že v prípade zistenej nekontaktnosti dodávateľa a jeho konateľov nie je možné v postupe správcu dane
ustáliť pochybenia či opomenutia, či nerešpektovanie pokynu žalovaného, keď tieto subjekty riadne

kontaktoval na evidovaných adresách sídla resp. bydliska, dokonca požiadal aj o predvedenie konateľa
a tieto pokusy boli neúspešné. Pokiaľ ide o vytýkané nezabezpečenia dokladov od odberateľa (len z
dôvodu, že týmito disponovala NAKA) a nevypočutie jeho konateľa, správny súd aj vo svetle vyššie
označeného obsahu administratívneho spisu a obsah odpovede dožiadaného Daňového úradu Banská
Bystrica a jej príloh, vrátane zápisnice z ústneho pojednávania a potvrdenia tvrdení žalobcu konateľom

jeho odberateľa uvádza, že vytýkané skutočnosti nemohli byť na ujmu žalobcu.

34. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku prekročenia dĺžky daňovej kontroly v nadväznosti
na jej prerušenie pre MVI v trvaní dlhšom ako je lehota stanovená na poskytnutie požadovanej
informácie podľa nariadenia Rady EÚ č. 904/2010. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na závery

v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, C-186/20 Hydina SK, v zmysle ktorých článok 10 nariadenia č.
904/2010 nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej
kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu.

35. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku v podstate odlišného posudzovania obdobných

zdaniteľných obchodov pri daňovej kontrole za iné zdaňovacie obdobie (august 2015) nezohľadnením
protokolu z tejto daňovej kontroly ako dôkazu. Správny súd uvádza, že pre posudzovanie zdaniteľných
obchodov v konkrétnom zdaňovacom období je rozhodným vždy hodnotenie dôkazov vzťahujúcich sa
ku konkrétnym kontrolovaným zdaniteľným obchodom v danom zdaňovacom období, pričom správny
orgán nie je limitovaný ani prípadným iným hodnotením totožných či obdobných dôkazov vo vzťahu k

iným zdaniteľným obchodom v inom zdaňovacom období.

36. Pokiaľ žalobca na podporu svojej žalobnej argumentácia poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veciach Mahagén a Dávid,C-80/2011, či PPHU Stehcemp, C-277/2014, správny súd uvádza, že
ide o rozhodnutia týkajúce sa posudzovania podmienok odopretia odpočtu DPH pri daňovom podvode,

pričom v danom prípade ide o odopretie odpočtu z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok,
a preto aplikabilita týchto rozhodnutí na daný prípad nie je možná. V tejto súvislosti správny súd tiež
uvádza, že žalobcom namietané závery správcu dane a žalovaného o dostatočnej opatrnosti žalobcu
pri vstupe do obchodných vzťahov sú z hľadiska posúdenia preukázanosti hmotnoprávnych podmienok
pre odpočet DPH bezpredmetné, keďže primeraná obozretnosť pri uzatváraní obchodov môže byť

relevantným kritériom len pri vyhodnocovaní vedomostnej zložky účasti na daňovom podvode.

37. Pokiaľ žalobca v žalobe navrhoval, aby správny súd na nariadenom pojednávaní vykonal
dokazovanie výsluchom svedkov A. B. (bývalého konateľa dodávateľa), C. D. (bývalého konateľa
dodávateľa) a E. F. (konateľa odberateľa žalobcu) a tiež navrhol vykonať vypočutie konateľa samotného

žalobcu G. H. C., správny súd jeho návrhom nevyhovel, nakoľko nie je súdom skutkovým a vykonanie
dokazovania prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch a v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre
posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ktoré podmienky v danom prípade neboli dané.Záver a rozhodnutie o trovách konania

38. Z týchto dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj

prvostupňové rozhodnutie správcu dane charakterizujú nesprávne skutkové zistenia a právne závery
[§ 191 ods. 1 písm. c), f) SSP], a preto ich správny súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie [§ 191
ods. 3 písm. a) a ods. 4 veta prvá SSP]. (výrok I)

39. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane a žalovaného náležite ustáliť skutkový stav veci a tento

správne právne posúdiť, všetko pri ich viazanosti právnymi názormi správneho súdu formulovanými v
tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.

40. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. (výrok II)

41. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,

b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

(§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)